Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/302/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J., bývajúcej v N.,

zastúpenej JUDr. N., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným 1/ M., bývajúcej v Ž.,

2/ M., bývajúcej v P., oboch zastúpených JUDr. V., advokátkou so sídlom v B., 3/ V.,

bývajúcej v N., 4/ S., bývajúcemu v Š., 5/ B., bývajúcemu v B., 6/ L., bývajúcej v B.,

o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Brezno pod

sp. zn. , na dovolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej

Bystrici z 19. júna 2008 sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici

z 19. júna 2008 sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie

konanie.

O d ô v o d n e n i e

Žalobkyňa sa podanou žalobou na základe jej zmeny pripustenej súdom voči

žalovaným 1/ až 6/ domáhala určenia, že nehnuteľnosti v k.ú. N., vedené na LV č. X. ako

rodinný dom súpisné číslo X. na parcele č. X. a parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere

X. m² patria do dedičstva po poručiteľovi P., zomrelom 12. augusta 1988 v režime

bezpodielového spoluvlastníctva manželov (tiež BSM) s pozostalou manželkou žalovanou 1/ .

Okresný súd Brezno rozsudkom z 9. novembra 2007 č.k. -151 žalobu

zamietol; konanie voči žalovaným 4/ až 6/ zastavil; žalobkyni uložil povinnosť nahradiť

žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 6 112 Sk a žalovanej 3/ vo výške 11 255 Sk do

3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovaným 4/ až 6/ náhradu trov konania nepriznal.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že za základnú otázku, ktorú bolo nevyhnutné v konaní

vyriešiť pred tým než by sa pristúpilo k samotnému posudzovaniu veci z hľadiska vecnej

stránky, považoval, či žalobkyňa má na určovacej žalobe naliehavý právny záujem v zmysle

Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z toho, že dedič má v zmysle

písm. c/ naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria ku dňu smrti

poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (poručiteľa a pozostalej manželky)

len v takom prípade, ak by ešte za života poručiteľ spolu s manželkou, prípadne aj sám,

previedol nehnuteľnosti na iné osoby, ktoré by ako vlastníci boli zapísané v katastri

nehnuteľnosti, prípadne v dôsledku ďalších prevodov (aj neplatných), by ich užívali ďalšie

osoby. Nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo P. a jeho manželky (žalovanej 1/) zaniklo

smrťou poručiteľa 12. augusta 1998 a k uvedenému dňu dotknuté nehnuteľnosti nepochybne

patrili do BSM, dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je

daný, a preto žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené považoval na nadbytočné nariadiť

znalecké dokazovanie z odboru grafológie a písmoznalectva a vykonať navrhnuté

dokazovanie výsluchom svedkýň JUDr. B. (niekdajšej notárky) a jej zamestnankyne E..

Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou súd v zmysle až 3 konanie voči

žalovaným 4/ až 6/ zastavil. O náhrade trov konania medzi žalovanými 1/ až 3/ a žalobkyňou

rozhodol podľa

Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. júna 2008

sp. zn. rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že do dedičstva po

poručiteľovi P., zomrelom 12. augusta 1988 patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. N.

zapísané na LV č. X., a to rodinný dom súpisné číslo X. stojaci na parcele č. X. a parcela č. X.

- zastavaná plocha vo výmere X. m² ku dňu jeho smrti v režime bezpodielového

spoluvlastníctva manželov so žalovanou 1/; žalovaným 1/ a 2/ v lehote troch dní od

právoplatnosti rozsudku uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 22 546 Sk.

V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru o existencii

naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení ( ).

Podľa právneho názoru odvolacieho súdu naliehavý právny záujem vyplýva z toho, že

dedičské konanie po poručiteľovi P. bolo v roku 2004 právoplatne zastavené v dôsledku

neexistencie majetku poručiteľa z dôvodu jeho prevodu. Žalobkyňa za tohto stavu nemala inú

možnosť ako sa domáhať ochrany svojho dedičského práva na súde určovacím návrhom. Pri

posudzovaní dôvodnosti žaloby z vecného hľadiska vychádzal z toho, že ak dedičská dohoda

uzavretá v konaní sp. zn. D 1377/88 sa nestala právoplatnou a vykonateľnou a v dedičskom

konaní sa malo pokračovať, potom prevody majetku patriaceho poručiteľovi P. ku dňu smrti

(darovanie žalovanej 2/ a predaj žalovanej 3/ a jej manželovi), sú absolútne neplatnými

právnymi úkonmi pre nedodržanie princípu, podľa ktorého nemožno na iného previesť viac

práv než sám prevodca má. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné

zaoberať sa dopadom právnych účinkov a nasl. na žalovaných

3/ až 6/. O trovách konania rozhodol podľa a

Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalovaná 1/ a žalovaná 2/ dovolaním. Nesúhlasili

so záverom odvolacieho súdu, pokiaľ považoval právne úkony o prevode dotknutých

nehnuteľností za absolútne neplatné. Mali za to, že žalovaná 1/ právoplatne v dedičskom

konaní nadobudla predmetné nehnuteľnosti, mohla s nimi nakladať, a preto účinne došlo k ich

ďalším prevodom. Poukázali na to, že na vyvrátenie tvrdení žalobkyne o priebehu dedičského

konania pred štátnym notárstvom v roku 1988 navrhli vypočuť svedkyne JUDr. B., bývalú

notárku poverenú prejednaním dedičstva a jej zapisovateľku, avšak prvostupňový ani

odvolací súd sa uvedeným návrhom na vykonanie dôkazov nezaoberali. Ďalej uviedli, že

v prípade, ak by sa aj vychádzalo z tvrdení žalobkyne, že nebola prítomná na prejednaní

dedičstva, potom mala možnosť domáhať sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe vydania

dedičstva, čo však neučinila, a preto sú jej nároky premlčané podľa § 485 Občianskeho

zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu

a priznal im náhradu trov dovolacieho konania.

Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaných

1/ a 2/ zamietol; rozsudok odvolacieho súdu považovala za vecne správny.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ) po zistení,

že dovolanie podali včas účastníčky konania ( ) zastúpené advokátkou

( ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom

( ), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( ) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z druhá veta sa

dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád

vymenovaných v (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,

nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne

nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého

konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na

takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad

rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).

Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je v danom prípade

postihnuté procesnou vadou podľa

Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle treba

rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi

znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za

účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237

písm. f/ významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal

účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady

zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom

v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred

súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré

priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie

zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy

nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska garantovaného práva na súdnu

ochranu a spravodlivé súdne konanie.

V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor, že

žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že sporné

nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi P. v rozsahu bezpodielového

spoluvlastníctva manželov v zmysle ; z tohto dôvodu na rozdiel od súdu

prvého stupňa pristúpil k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu z vecného

hľadiska a žalobe vyhovel. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa založil

svoj rozsudok na právnom závere o vecnej dôvodnosti podanej žaloby potom, čo konštatoval

procesnú prípustnosť žaloby v zmysle So zreteľom na priebeh a výsledky

konania na súde prvého stupňa, ktorý sa výlučne zaoberal (z právneho hľadiska) len

procesnou prípustnosťou žaloby bez toho, aby pristúpil aj k vecnému prerokovaniu prípadu,

a to aj napriek zamietnutiu žaloby, bolo legitímne očakávanie žalovaných 1/ a 2/, že

v odvolacom konaní budú prerokovávané len otázky, ktoré viedli súd prvého stupňa

k zamietnutiu žaloby (t.j. otázky procesnej prípustnosti žaloby v zmysle ).

Vyriešenie procesnej prípustnosti žaloby podľa totiž prioritne pri

správnom právnom postupe súdu predchádza postupu súdu pri hodnotení vecnej stránky

prípadu. Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych

záveroch než súd prvého stupňa, bolo žalovaným 1/ a 2/ odňaté právo namietať správnosť

(novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný)

právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp.

nevyhodnotil v neprospech žalobkyne ani žalovaných, ani nepovažoval potrebné pre takéto

právne posúdenie vykonať dokazovanie navrhované žalovanými (výsluchom svedkov);

žalované 1/ a 2/ teda už pri podávaní riadneho opravného prostriedku nemali možnosť

namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa

ohľadne vecnej stránky prípadu, tak ako ju vyhodnotil a právne uzavrel odvolací súd;

žalované 1/ a 2/ sa v dôsledku toho k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu

nemali možnosť vyjadriť a predložiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších

právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych

záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval,

znemožnil žalovaným 1/ a 2/ realizáciu ich procesných práv, svojím postupom zaťažil

konanie procesnou vadou v zmysle Znemožnenie realizácie procesných

práv účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania zákonného

princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom.

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup odvolacieho

súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený

rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby, je zaťažený vadou podľa § 237 písm. f/

, existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil

Krajskému súd v Banskej Bystrici na ďalšie konanie ( ). Vzhľadom na dôvody,

ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná

možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia ani námietkami žalovaných 1/, 2/

uvedenými v dovolaní.

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania

( ods. l ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 30. júla 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková