Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 38 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (57)fea/371017.280d96.pdf
PDF · 103.51 KB
No categories available
3Cdo/302/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 302/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobkyne J., bývajúcej v N.,
zastúpenej JUDr. N., advokátkou so sídlom v B., proti žalovaným 1/ M., bývajúcej v Ž.,
2/ M., bývajúcej v P., oboch zastúpených JUDr. V., advokátkou so sídlom v B., 3/ V.,
bývajúcej v N., 4/ S., bývajúcemu v Š., 5/ B., bývajúcemu v B., 6/ L., bývajúcej v B.,
o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, vedenej na Okresnom súde Brezno pod
sp. zn. 5 C 24/2005, na dovolanie žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 19. júna 2008 sp. zn. 12 Co 122/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici
z 19. júna 2008 sp. zn. 12 Co 122/2008 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Žalobkyňa sa podanou žalobou na základe jej zmeny pripustenej súdom voči
žalovaným 1/ až 6/ domáhala určenia, že nehnuteľnosti v k.ú. N., vedené na LV č. X. ako
rodinný dom súpisné číslo X. na parcele č. X. a parcela č. X. - zastavaná plocha vo výmere
X. m² patria do dedičstva po poručiteľovi P., zomrelom 12. augusta 1988 v režime
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (tiež BSM) s pozostalou manželkou žalovanou 1/ .
Okresný súd Brezno rozsudkom z 9. novembra 2007 č.k. 5 C 24/2005-151 žalobu
zamietol; konanie voči žalovaným 4/ až 6/ zastavil; žalobkyni uložil povinnosť nahradiť
žalovaným 1/ a 2/ trovy konania vo výške 6 112 Sk a žalovanej 3/ vo výške 11 255 Sk do
3 dní od právoplatnosti rozsudku; žalovaným 4/ až 6/ náhradu trov konania nepriznal.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že za základnú otázku, ktorú bolo nevyhnutné v konaní
vyriešiť pred tým než by sa pristúpilo k samotnému posudzovaniu veci z hľadiska vecnej
stránky, považoval, či žalobkyňa má na určovacej žalobe naliehavý právny záujem v zmysle
§ 80 písm. c/ O.s.p. Pri posudzovaní tejto otázky vychádzal z toho, že dedič má v zmysle § 80
písm. c/ O.s.p. naliehavý právny záujem na určení, že nehnuteľnosti patria ku dňu smrti
poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (poručiteľa a pozostalej manželky)
len v takom prípade, ak by ešte za života poručiteľ spolu s manželkou, prípadne aj sám,
previedol nehnuteľnosti na iné osoby, ktoré by ako vlastníci boli zapísané v katastri
nehnuteľnosti, prípadne v dôsledku ďalších prevodov (aj neplatných), by ich užívali ďalšie
osoby. Nakoľko bezpodielové spoluvlastníctvo P. a jeho manželky (žalovanej 1/) zaniklo
smrťou poručiteľa 12. augusta 1998 a k uvedenému dňu dotknuté nehnuteľnosti nepochybne
patrili do BSM, dospel k záveru, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je
daný, a preto žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené považoval na nadbytočné nariadiť
znalecké dokazovanie z odboru grafológie a písmoznalectva a vykonať navrhnuté
dokazovanie výsluchom svedkýň JUDr. B. (niekdajšej notárky) a jej zamestnankyne E..
Z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou súd v zmysle § 96 ods. 1 až 3 O.s.p. konanie voči
žalovaným 4/ až 6/ zastavil. O náhrade trov konania medzi žalovanými 1/ až 3/ a žalobkyňou
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie žalobkyne Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 19. júna 2008
sp. zn. 12 Co 122/2008 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a určil, že do dedičstva po
poručiteľovi P., zomrelom 12. augusta 1988 patria nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. N.
zapísané na LV č. X., a to rodinný dom súpisné číslo X. stojaci na parcele č. X. a parcela č. X.
- zastavaná plocha vo výmere X. m² ku dňu jeho smrti v režime bezpodielového
spoluvlastníctva manželov so žalovanou 1/; žalovaným 1/ a 2/ v lehote troch dní od
právoplatnosti rozsudku uložil povinnosť nahradiť žalobkyni trovy konania 22 546 Sk.
V odôvodnení uviedol, že súd prvého stupňa dospel k nesprávnemu záveru o existencii
naliehavého právneho záujmu žalobkyne na ňou požadovanom určení (§ 80 písm. c/ O.s.p.).
Podľa právneho názoru odvolacieho súdu naliehavý právny záujem vyplýva z toho, že
dedičské konanie po poručiteľovi P. bolo v roku 2004 právoplatne zastavené v dôsledku
neexistencie majetku poručiteľa z dôvodu jeho prevodu. Žalobkyňa za tohto stavu nemala inú
možnosť ako sa domáhať ochrany svojho dedičského práva na súde určovacím návrhom. Pri
posudzovaní dôvodnosti žaloby z vecného hľadiska vychádzal z toho, že ak dedičská dohoda
uzavretá v konaní sp. zn. D 1377/88 sa nestala právoplatnou a vykonateľnou a v dedičskom
konaní sa malo pokračovať, potom prevody majetku patriaceho poručiteľovi P. ku dňu smrti
(darovanie žalovanej 2/ a predaj žalovanej 3/ a jej manželovi), sú absolútne neplatnými
právnymi úkonmi pre nedodržanie princípu, podľa ktorého nemožno na iného previesť viac
práv než sám prevodca má. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nepovažoval za potrebné
zaoberať sa dopadom právnych účinkov § 485 a nasl. Občianskeho zákonníka na žalovaných
3/ až 6/. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.
Rozsudok odvolacieho súdu napadli žalovaná 1/ a žalovaná 2/ dovolaním. Nesúhlasili
so záverom odvolacieho súdu, pokiaľ považoval právne úkony o prevode dotknutých
nehnuteľností za absolútne neplatné. Mali za to, že žalovaná 1/ právoplatne v dedičskom
konaní nadobudla predmetné nehnuteľnosti, mohla s nimi nakladať, a preto účinne došlo k ich
ďalším prevodom. Poukázali na to, že na vyvrátenie tvrdení žalobkyne o priebehu dedičského
konania pred štátnym notárstvom v roku 1988 navrhli vypočuť svedkyne JUDr. B., bývalú
notárku poverenú prejednaním dedičstva a jej zapisovateľku, avšak prvostupňový ani
odvolací súd sa uvedeným návrhom na vykonanie dôkazov nezaoberali. Ďalej uviedli, že
v prípade, ak by sa aj vychádzalo z tvrdení žalobkyne, že nebola prítomná na prejednaní
dedičstva, potom mala možnosť domáhať sa v zákonom stanovenej premlčacej dobe vydania
dedičstva, čo však neučinila, a preto sú jej nároky premlčané podľa § 485 Občianskeho
zákonníka. Z uvedených dôvodov navrhli, aby dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu
a priznal im náhradu trov dovolacieho konania.
Žalobkyňa vo vyjadrení k dovolaniu navrhla, aby dovolací súd dovolanie žalovaných
1/ a 2/ zamietol; rozsudok odvolacieho súdu považovala za vecne správny.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení,
že dovolanie podali včas účastníčky konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.) zastúpené advokátkou
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bez nariadenia
dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť vyplývajúcu z § 242 ods. 1 druhá veta O.s.p. sa
dovolací súd zaoberal najskôr otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád
vymenovaných v §237 O.s.p. (t.j. či v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu,
nedostatku spôsobilosti byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne
nespôsobilého účastníka, o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého
konania, prípad nedostatku návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na
takýto návrh, prípad odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad
rozhodovania vylúčeným sudcom či súdom nesprávne obsadeným).
Dovolací súd dospel k záveru, že konanie odvolacieho súdu je v danom prípade
postihnuté procesnou vadou podľa § 237 písm. f/ O.s.p.
Pod odňatím možnosti pred súdom konať v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. treba
rozumieť taký závadný (zákonu sa priečiaci) procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi
znemožní realizácia jeho procesných práv, priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska § 237
písm. f/ O.s.p. významná, ide najmä vtedy, ak súd v konaní postupoval v rozpore so zákonom,
prípadne s ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal
účastníkovi konania jeho procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Vady
zakladajúce zmätočnosť súdneho konania, ktoré zavinil súd svojím procesným postupom
v rozpore so zákonom, spravidla vždy účastníkovi konania odnímajú možnosť konať pred
súdom, pretože mu bránia v realizácii tých procesných práv, ktoré Občiansky súdny poriadok
priznáva na účelné uplatnenie alebo bránenie práva proti druhej strane v spore. Vydanie
zmätočného rozhodnutia bez ďalšieho nemá svoje právne opodstatnenie, a preto je vždy
nevyhnuté takéto rozhodnutie zrušiť najmä z hľadiska ústavou garantovaného práva na súdnu
ochranu a spravodlivé súdne konanie.
V prejednávanej veci odvolací súd na rozdiel od súdu prvého stupňa zaujal názor, že
žalobkyňa preukázala naliehavý právny záujem na požadovanom určení, že sporné
nehnuteľnosti patria do dedičstva po poručiteľovi P. v rozsahu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.; z tohto dôvodu na rozdiel od súdu
prvého stupňa pristúpil k právnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu z vecného
hľadiska a žalobe vyhovel. Odvolací súd v porovnaní s rozsudkom súdu prvého stupňa založil
svoj rozsudok na právnom závere o vecnej dôvodnosti podanej žaloby potom, čo konštatoval
procesnú prípustnosť žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p. So zreteľom na priebeh a výsledky
konania na súde prvého stupňa, ktorý sa výlučne zaoberal (z právneho hľadiska) len
procesnou prípustnosťou žaloby bez toho, aby pristúpil aj k vecnému prerokovaniu prípadu,
a to aj napriek zamietnutiu žaloby, bolo legitímne očakávanie žalovaných 1/ a 2/, že
v odvolacom konaní budú prerokovávané len otázky, ktoré viedli súd prvého stupňa
k zamietnutiu žaloby (t.j. otázky procesnej prípustnosti žaloby v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p.).
Vyriešenie procesnej prípustnosti žaloby podľa § 80 písm. c/ O.s.p. totiž prioritne pri
správnom právnom postupe súdu predchádza postupu súdu pri hodnotení vecnej stránky
prípadu. Tým, že odvolací súd svoje rozhodnutie „nečakane“ založil na iných právnych
záveroch než súd prvého stupňa, bolo žalovaným 1/ a 2/ odňaté právo namietať správnosť
(novo zaujatého) právneho názoru na inštančne vyššom súde. Odvolací súd vyvodil svoj (iný)
právny záver zo skutočností, ktoré súd prvého stupňa výslovne právne neposudzoval, resp.
nevyhodnotil v neprospech žalobkyne ani žalovaných, ani nepovažoval potrebné pre takéto
právne posúdenie vykonať dokazovanie navrhované žalovanými (výsluchom svedkov);
žalované 1/ a 2/ teda už pri podávaní riadneho opravného prostriedku nemali možnosť
namietať a zdôvodňovať prípadné nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa
ohľadne vecnej stránky prípadu, tak ako ju vyhodnotil a právne uzavrel odvolací súd;
žalované 1/ a 2/ sa v dôsledku toho k samotným (iným) právnym záverom odvolacieho súdu
nemali možnosť vyjadriť a predložiť prípadne aj také dôkazy, ktoré sa z hľadiska doterajších
právnych záverov súdu prvého stupňa nejavili významnými, avšak z hľadiska právnych
záverov odvolacieho súdu boli rozhodujúce. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval,
znemožnil žalovaným 1/ a 2/ realizáciu ich procesných práv, svojím postupom zaťažil
konanie procesnou vadou v zmysle § 237 písm. f/ O.s.p. Znemožnenie realizácie procesných
práv účastníka v takomto prípade je prakticky dôsledkom nerešpektovania zákonného
princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolacím súdom.
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že procesný postup odvolacieho
súdu zavŕšený dovolaním napadnutým rozsudkom odvolacieho súdu, ktorým bol zmenený
rozsudok súdu prvého stupňa o zamietnutí žaloby, je zaťažený vadou podľa § 237 písm. f/
O.s.p., existencia ktorej je vždy dôvodom pre zrušenie dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Najvyšší súd Slovenskej republiky preto zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil
Krajskému súd v Banskej Bystrici na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Vzhľadom na dôvody,
ktoré viedli k potrebe zrušiť rozsudok odvolacieho súdu, dovolaciemu súdu nebola daná
možnosť zaoberať sa vecnou správnosťou rozhodnutia ani námietkami žalovaných 1/, 2/
uvedenými v dovolaní.
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 30. júla 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková