Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/7/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovič a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: REBLOK a. s., Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 700 700, zastúpený: Advokátska kancelária MCL, s.r.o., Mostová 2, 811 02 Bratislava, IČO: 50 074 369, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Pribinova 19, 811 09 Bratislava, IČO: 00 151 700, v konaní o zaplatenie 16.800,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022 a proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. -732 zo dňa 10. novembra 2022, takto

rozhodol:

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

II. Krajský súd v Bratislave dopĺňací rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. -732 zo dňa 10. novembra 2022 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorý sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. V odôvodení rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2014 domáhal, aby žalovaný zaplatil žalobcovi sumu 16.800,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 16.300,49 eur od 29.06.2014 do zaplatenia s trovami konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 12.06.2013 bolo poškodené vozidlo žalobcu Mercedes-Benz GLK 220 CDI 4Matic, EČV: G., ktoré prechádzalo po ceste s vodou zaplaveným úsekom, pričom podľa žalobcu škodová udalosť nastala tak, že v protismere prechádzalo po zaplavenom úseku v rovnakom čase nákladné motorové vozidlo Tatra, v dôsledku ktorého došlo k zaliatiu vozidla žalobcu a následne k poškodeniu motora vozidla žalobcu. Žalobca mal v tom čase uzavretú poistnú zmluvu č. 7710020630 so žalovaným, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla Mercedes-Benz GLK 220 CDI 4Matic, EČV: G., VIN: T., r.v. 2010. Žalobca dňa 25.06.2013 nahlásil žalovanému predmetnú poistnú udalosť. Poškodené vozidlo žalobcu bolo opravené v spoločnosti Motor-Car Bratislava, s.r.o., pričom výška faktúry za opravu predstavovala 16.466,46 eur s DPH. Žalovaný listom zo dňa 13.06.2014 zaslal žalobcovi oznámenie o zamietnutí poistného plnenia v zmysle ustanovenia čl. XII, bod 6 písm. a) Všeobecných poistných podmienok, podľa ktorého poisťovateľ je oprávnený zamietnuť poistné plnenie ak poistník, poistený alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uvedie podstatné skutočnosti, týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Pred vystavením tohto listu dal žalovaný vypracovať znalecký posudok znalcovi Ing. Borlokovi, ktorý nepotvrdzoval žalobcom uvádzaný vznik a priebeh poistnej udalosti, preto

nepristúpil k zaplateniu poistného plnenia. Žalobca požiadal v danej veci znalca Ing. Syč-Kriváňa o vypracovanie znaleckého posudku. Predmetný posudok deklaruje, okrem iného, že nehodový dej, ku ktorému došlo 12.06.2013 je technicky prijateľný a rozsah poškodenia motora vozidla Mercedes-Benz GLK, EČV: G. zodpovedá deklarovanému nehodovému deju, a že dané poškodenia z technického hľadiska sú v priamej súčinnosti s nehodovým dejom. Uvedený znalecký posudok predložil žalobca žalovanému, no ten sa nestotožnil so závermi znalca Ing. Syč-Kriváňa. Žalobca po vyššie uvedenom vyjadrení o zamietnutí poistného plnenia bol nútený zaplatiť faktúru za opravu v plnej výške 16.466,46 eur s DPH, dňa 03.09.2014. Žalobca nesúhlasil s vyjadrením o zamietnutí zaplatenia poistného plnenia, nakoľko nebolo relevantne preukázané, že žalobca alebo oprávnená osoba nepravdivo alebo neúplne uviedli podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti, ako ani nebolo preukázané, ktoré konkrétne uvedené skutočnosti boli považované za nepravdivé alebo neúplné a z akého dôvodu. Žalobca sa aj na základe uvedených skutočností domáha poskytnutia plnenia v plnej výške faktúry za opravu 16.466,46 eur s DPH. V zmysle čl. XI bod 5 VPP žalobca z predmetnej sumy odpočítal sumu spoluúčasti vo výške 165,97 eur. Žalobca sa domáhal aj zaplatenia sumy za vyhotovenie znaleckého posudku vo výške 500 eur, celkovo v sume 16.800,49 eur spolu s príslušenstvom -úrokom z omeškania vo výške 8,15 % p.a. z predmetnej sumy od 29.06.2014, keďže ukončenie šetrenia nastalo dňom 28.06.2014.

3. Žalovaný sa k predmetnej veci vyjadril podaním doručeným súdu dňa 20.05.2015. Uviedol, že v rámci šetrenia škodovej udalosti a za účelom objasnenia príčin a priebehu škodovej udalosti žalovaný zadal znalcovi z odboru cestnej dopravy, odhad hodnoty cestných vozidiel, Ing. Jánovi Borlokovi, vypracovať znalecký posudok na odborné zhodnotenie priebehu škodovej udalosti nahlásenej žalobcom. Znalec vo vypracovanom Znaleckom posudku č. 25/2013 zo dňa 26.09.2013 vyhodnotil okolnosti škodovej udalosti tak, že z analýzy zistených skutočností je možné z technického hľadiska konštatovať, že predmetná škodová udalosť sa nestala tak, ako deklarujú jej účastníci a ani na uvedenom mieste. V súvislosti so Znaleckým posudkom č. 003/2014 zo dňa 20.01.2014 vypracovaným znalcom Ing. Ľubomírom Syč-Kriváňom, uviedol, že nie je možné súhlasiť so záverom znalca o prijateľnosti poškodenia motora poisteného vozidla deklarovaným nehodovým dejom; uvedený záver považoval žalovaný za nepresvedčivý a predčasný, bez riadnej opory v znalcom vykonaných v znaleckom posudku zdokumentovaných úkonoch. V Znaleckom posudku 003/2014 znalec neuvádza, kedy sa uskutočnila obhliadka motora poškodeného vozidla. Ďalej sa tu nachádza rozpor so Znaleckým posudkom č. 25/2013, keď znalec, Ing. Syč-Kriváň konštatuje poškodenie ojníc motora, pričom nie je fotograficky zdokumentované v znaleckom posudku alebo inak identifikované. Znalec Ing. Syč-Kriváň neobhliadol popisované miesto škodovej udalosti a nezaoberal sa otázkou, či takéto miesto je spôsobilé na vytvorenie žalobcom popisovaných podmienok nehodového deja. Rovnako neskúmal a nevysvetlil, ako sa do priestoru olejového filtra dostalo približne 4 l tekutiny inej ako olej ani neskúmal, či udávaný nehodový dej - zašplechnutie oproti idúcim vozidlom, je s poukazom na tvar prednej masky vozidla spôsobilé vytvoriť dostatočné podmienky na nasatie vody do motorovej časti poisteného vozidla. V zmysle vyššie uvedených skutočností a ustanovenia čl. XII bod 6 písm. a) VPP, žalovaný poistné plnenie z predmetnej udalosti zamietol. Zároveň na pojednávaní konanom dňa 03.06.2016 doplnil svoje námietky, keď rozporoval výšku pohľadávky, keďže nie všetky položky vo faktúre servisu sa týkajú uvedeného poškodenia. V písomne doplnenom podaní doručenom súdu dňa 11.06.2016 žalovaný spresnil, že namieta fakturované položky v celkovej sume 171,94 eur vo faktúre č. 9251305427, ako dezinfekcia klimatizácie, prevodový olej, filter kúrenia, čistič KL, nakoľko ide o položky, ktoré nesúvisia s poistnou udalosťou. Žalovaný namietal aj vypočítanú spoluúčasť žalobcom, keďže táto je v zmysle čl. XI bod 5 VPP v rozsahu 5 %, teda vo výške 657,35 eur (už po odčítaní sumy odčítanej žalobcom vo výške 165,97 eur o sumy nákladov 16.466,46 eur). Žalovaný namietal aj náklady na vypracovanie znaleckého posudku v sume 500 eur, keďže žalobca nemal súhlas na vypracovanie tohoto znaleckého posudku v zmysle čl. XI bod 12 VPP, a rovnako tak tieto náklady žalobca v konaní ani nepreukázal. Keďže je žalobca platiteľom DPH, žalovaný namietal aj sumu DPH 20 % vo výške 2.744,41 eur zo sumy uplatnenej žalobou. Žalovaný si uplatnil aj 30 % primerané zníženie zo žalovanej sumy, keďže v zmysle čl. XII bod 1 písm. b) VPP v spojení s čl. XIV bod 1 písm. l) VPP mal žalobca povinnosť ako poistník vykonať opatrenia, aby nedošlo k premlčaniu alebo zániku práva na náhradu škody.

4. S ohľadom na rozdielnosť záverov znalcov týkajúcich sa odborných otázok, ako poškodenia ojníc, priepustnosti vzduchového filtra, stavu korózie vačkového hriadeľa a i., súd prvej inštancie na návrh žalovaného nariadil kontrolné znalecké dokazovanie. Znalecký ústav súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity (ďalej aj „USI“) vypracoval Znalecký posudok č. 153/2021 (bližšie v bode 14. a 15. napadnutého rozsudku).

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia , , , , , , , , , , (ďalej len „“), , (ďalej len „“), , , , 2, , , (ďalej len „“).

6. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a vyhodnotení dôkazov, ako aj právnom posúdení veci dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

7. Žalobca právne kvalifikoval svoj nárok na poistné plnenie v zmysle a nasl. s poukazom na uzatvorenú poistnú zmluvu č. 7710020630, predmetom ktorej je havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. Mercedes-Benz, EČV: G., vzniknutej v dôsledku škody na vozidle v celkovej výške 13.035,95 eur (po čiastočnom späťvzatí žaloby v sume 3.764,50 eur). Sporným nebolo uzatvorenie samotnej zmluvy medzi stranami konania a poistenie predmetného vozidla, ktoré bolo poškodené. Žalobca predmetnú škodovú udalosť poisťovni včas nahlásil, pričom nebol sporný ani obsah tohto oznámenia. Následne si žalobca dal opraviť poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise, pričom za vykonanú opravu mu bola vystavená faktúra č. 9251305427 v sume 16.466,46 eur s DPH, splatná dňa 21.11.2013. Žalovaný listom zo dňa 13.06.2014 oznámil žalobcovi zamietnutie poistného plnenia v zmysle čl. XII bod 6 písm. a) VPP. V priebehu konania sa strany zhodli aj na tej skutočnosti, že v poistnej zmluve bola dojednaná výška spoluúčasti v rozsahu 5 %, ako aj na odpočte DPH, ktorý žalobca zo žalobného nároku vykonal v rámci čiastočného späťvzatia žaloby. Rozporovaným bol najmä dôvod zamietnutia poskytnutia poistného plnenia podľa čl. XII bod 6 písm. a) VPP, teda či žalobca nepravdivo alebo neúplne uviedol podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Spornými boli aj náklady na vypracovanie znaleckého posudku, ktoré si žalobca najprv uplatnil v rámci samotného nároku, neskôr (po čiastočnom späťvzatí) v rámci trov konania. Spornými boli aj niektoré z položiek vyúčtované faktúrou a nesúvisiace s popísaným priebehom škodovej udalosti. Rozporovaný bol aj žalovaným uplatnený nárok na zníženie poistného plnenia o 30 % z dôvodu nesplnenia povinností zo strany žalobcu na uplatnenie nároku voči vinníkovi škodovej udalosti.

8. Súd predovšetkým poukázal na to, že dôkazné bremeno preukázania tvrdení uvedených v žalobe nesie žalobca. Ak teda žalobca tvrdil, že k poškodeniu vozidla v rozsahu škody vyúčtovaného faktúrou č. 9251305427, teda vzniku škody, došlo v príčinnej súvislosti s deklarovaným popisom priebehu poistnej udalosti, ktoré by zakladal nárok na poistné plnenie z rozsahu krytia poistného plnenia, bol povinný túto skutočnosť preukázať. Na druhej strane žalovanému vznikla povinnosť preukázať tvrdenie, že zamietnutie poistného plnenia z dôvodu nepravdivého alebo neúplného uvedenia podstatných skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu poistnej udalosti bolo relevantným.

9. Rozhodujúcim bolo vyriešenie otázky týkajúcej sa deklarovaného popisu poistnej udalosti v súvislosti s poškodením poisteného vozidla. Žalobca v tomto smere uvádzal, že pri prejazde zaplavenou cestou a míňaní sa s protiidúcim vozidlom Tatra, ktorý mal vytvoriť vodnú vlnu a následne zaliať prednú časť a kapotu vozidla Mercedes Benz, ktoré sa v dôsledku uvedeného stalo nepojazdným. Súd v tejto súvislosti konštatoval, že znalci pri obhliadke poškodeného motora stanovili rozdielny rozsah a stav poškodenia jednotlivých dielov. Znalec Ing. Borlok uviedol, že obhliadkou poškodeného motora nezistil jeho mechanické poškodenie. Mal zistiť prítomnosť vody v olejovom filtri a prítomnosť 4 litrov vody v olejovej náplni, ktorú aj zdokumentoval. Technicky však podľa jeho názoru nie je možné vysvetliť množstvo 4 l vody v mazacom systéme popísaným dejom. Naproti tomu znalec Ing. Syč-Kriváň v závere svojho znaleckého posudku tvrdil, že nehodový dej popisovaný v oznámení zo dňa 12.06.2013 je technicky prijateľný a rozsah poškodenia motora vozidla Mercedes Benz GLK EČV: G. zodpovedá deklarovanému nehodovému deju. V tomto smere súd však upozornil, že zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 21.10.2016 vyplýva, že Ing. Syč-Kriváň v čase vyhotovovania znaleckého posudku nemal videozáznam s vypúšťaním olejovej vane k dispozícii. Znalec uviedol: „Video, ktoré bolo pustené na dnešnom pojednávaní som videl prvýkrát. Voda sa nemohla dostať do olejovej vane cez spaľovací priestor, ale len cez nalievacie hrdlo mazacieho systému.“ Následne súd po nariadení kontrolného znaleckého posudku a oboznámení sa s analýzou poškodení znaleckého ústavu dospel k záveru, že nie je možné bez pochybností ustáliť, či k poškodeniu motorového vozidla došlo deklarovaným

popisom udalosti zo strany žalobcu. V tomto smere upozornil na závery USI na strane 60 a 61 znaleckého posudku, v ktorom znalci konštatujú, že popisovaný mechanizmus priebehu poistnej udalosti je možné považovať za technicky prijateľný, keďže voda bola prítomná v sacom potrubí na vstupe do merača množstva vzduchu, v spaľovacom priestore niektorých valcov a výfukovom potrubí, v ktorom je prítomnosť vody zdokumentovaná video nahrávkou. Rovnako tak prítomnosť nasatej vody v saní a v spaľovacom priestore motora uviedol vo vyjadrení aj mechanik servisu (p. S.), ktorý rozoberal predmetný poškodený motor. Tento záver znalci založili na tom, že po nasatí vody do spaľovacieho priestoru predmetného motora mohlo dôjsť k mechanickému poškodeniu častí motora vplyvom efektu nestlačiteľnosti nasatej vody. Z hodnôt zdvihového objemu a kompresného pomeru motora vyplýva, že k tomu stačí množstvo vody v jednom valci v úrovni cca 0,35 dl. Pravdepodobnosť takéhoto poškodenia motora je vysoká, ale nemusí k nemu nevyhnutne dôjsť v prípade, ak nasaté množstvo vody v jednom valci je menšie ako 0,35 dl. K mechanickému poškodeniu nemusí dôjsť okamžite pri prechode cez zaplavenú cestu, ale ak sa voda dostala a bola stále prítomná len v sacom potrubí, poškodenie môže byť privodené následne pri ďalších pokusoch vozidlo štartovať. Znalci však vzápätí v súvislosti s uvedeným poškodením doplnili, že aj „napriek znakom prítomnosti vody v sacom potrubí, spaľovacom priestore a výfuku, nie je možné jednoznačne potvrdiť, ale ani vylúčiť, že motor bol mechanicky poškodený/ zadretý vplyvom efektu nestlačiteľnosti vody po nasatí do spaľovacieho priestoru. Ak by k takémuto poškodeniu došlo, podľa znalcov nie je možné z dostupných podkladov jednoznačne potvrdiť, či nastalo bezprostredne pri prechode cez vodu, alebo neskôr, po následných pokusoch o štartovanie motora, a to či už na mieste, kde sa vozidlo Mercedes míňalo s vozidlom Tatra, alebo až následne v servise. Rovnako tak sa USI zaoberali veľkým množstvom tekutiny v olejovej vani, ktorá v rámci vypúšťania kvapaliny z olejovej vane zachytenej videozáznamom vytiekla. Prvotne vytiekla s najväčšou pravdepodobnosťou voda (USI nemali vzorku), následne vytekala olejová emulzia a potom olej. Na danom mieste zdôraznili, že s „ohľadom na možný mechanizmus prenikania vody cez sacie potrubie a následne cez spaľovací priestor do olejovej náplne konštatujeme, že spracovatelia tohto znaleckého posudku nezistili taký technicky prijateľný mechanizmus, ktorým by bolo možné vysvetliť prítomnosť objemu 4 litrov vody v olejovej náplni motora ako následok deklarovanej udalosti, ktorá bola opísaná vodičkou vozidla Mercedes. Niektoré poškodenia, ako koróziu vačkových hriadeľov znalci spojili s vlhkosťou vody v motorovom oleji. Voda v mazacom systéme však mohla byť spôsobená aj v dôsledku odparovania vody spôsobenou zvýšenou koncentráciou vodnej pary v spaľovacom priestore. Uvedené tvrdenie vychádza z analýzy možného objemu vody, ktorá sa uvedeným mechanizmom mohla dostať cez sacie potrubie a spaľovací priestor do olejového systému motora“. Znalci však nevedeli ani potvrdiť, resp. vyvrátiť, či k zadretiu motora došlo v dôsledku medzného mazania z dôvodu prítomnosti vody v olejovej náplni. V jednotlivých znaleckých posudkoch znalcov neboli zadokumentované stopy poškodenia motora. Zároveň znalci uzavreli, že 4 litre vody sa v mazacom systéme vozidla mohli nachádzať už pred začatím cesty vodičky vozidla Mercedes. Rovnako je technicky prijateľné, že uvedené množstvo vody sa do mazacieho systému dostalo až v servise.

10. Pochybnosti v rámci popisu deklarovaného poistného deja mal súd prvej inštancie aj z dôvodu, že žalobca v rámci nahlásenia poistnej udalosti uvádzal úsek zaplavenej cesty, kde došlo k škodovej udalosti asi v rozsahu 10 metrovej hladiny vody, do ktorej vodička Z. s motorovým vozidlom vošla, naproti tomu vodič vozidla Tatra v oznámení o škodovej udalosti uvádzal v rámci popisu miesta udalosti len „výmol plný vody“, cez ktorý prešiel. Následne svedkyňa Z. aj na pojednávaní konanom dňa 29.07.2016 tvrdila, že išlo o úsek približne 10 až 15 metrov, pričom po vystúpení vozidla mohla mať voda výšku asi 20 cm. Po nariadení kontrolného znaleckého posudku však svedkyňa na mieste nehody označila rozsah zaplavenia cesty v čase škodovej udalosti úsek dlhý 33 metrov. Znalci preto v znaleckom posudku USI skonštatovali, že ak by dĺžka zaplavenej komunikácie v čase vzniku škodovej udalosti zodpovedala približne tej, ktorú označila vodička Z. na obhliadke miesta škodovej udalosti 18.10.2021, predpokladaná výška vodnej hladiny mohla mať v najnižšie položenom mieste na komunikácii výšku cca 30-40 cm. Následne na základe tohto popisu vodičky na mieste udalosti znalci trojdimenziálnym modelom priestorom komunikácie na simuláciu pohybu vozidla dospeli k záveru, že „pri takto vysokej hladine vody je technicky prijateľné, že pri určitom spôsobe jazdy môže dôjsť pri predmetnom modeli vozidla k nasatiu vody do sania motora“ (str. 33 znaleckého posudku). V tomto smere preto súd prvej inštancie uzatvoril, že ide o podstatnú skutkovú okolnosť týkajúcu sa priebehu škodovej udalosti, ktorá v zmysle čl. XII ods. 6 písm. a) VPP nebola popísaná úplne. Súd v tomto smere vnímal, že svedkyňa v súdnom konaní sa k rozsahu dĺžky zaplavenej komunikácie vyjadrovala odhadom, a preto nepovažuje jej tvrdenie za úmyselne zavádzajúce, avšak na danom mieste je treba na druhej strane dodať, že v tejto časti zmenila svedkyňa svoju výpoveď o takmer dvojnásobný rozsah a táto skutočnosť bola v

rámci posudzovania technickej prijateľnosti znalcov podstatná. Znalci USI totiž skúmali rozdielny rozsah zaplavenia komunikácie s rozdielnou výškou vodnej hladiny z toho vyplývajúcej, pričom z tejto analýzy vyplynulo, že technická prijateľnosť nasatia vody do sania motora bola možná práve s najnižšou výškou hladiny komunikácie od cca 30 cm, a aj to len pri určitom spôsobe jazdy. Avšak v prípade, ak by rozsah zaplavenia cesty na mieste vzniku škody zodpovedal 10 metrom (ako to bolo uvedené žalobcom v telefonickom hlásení škodovej udalosti z 25.06.2013 a výpovede svedkyne Z.) v smere jazdy vozidla Mercedes, potom by výška hladiny vody v jej najspodnejšej oblasti predstavovala približne 10 cm. Podľa záveru znalcov by „pri takomto rozsahu zaplavenia cesty neboli vytvorené podmienky, ktoré by umožňovali preniknúť takému množstvu vody do motora, ktoré by ho mohlo poškodiť“.

11. Po posúdení týchto skutočností a popísaných záverov znalcov, ako aj znaleckého ústavu USI k otázkam technickej prijateľnosti poškodení vozidla deklarovaným popisom poistnej udalosti žalobcom za súčasnej prítomnosti 4 litrov tekutiny v olejovej vani, súd nemohol bezpochyby ustáliť, akým spôsobom došlo k poškodeniu vozidla Mercedes Benz a zadretiu jeho motora, teda ani samotný priebeh poistnej udalosti. Súdu nebolo zrejmé ani akým spôsobom sa predmetná tekutina do olejovej vane motorového vozidla mala dostať. V kontexte rozsahu poškodenia vozidla a nevysvetliteľnej prítomnosti tekutiny v olejovej vani, súd prvej inštancie dal za pravdu žalovanému, ak zamietol poistné plnenie podľa čl. XII ods. 6 písm. a) VPP o pravdivosti a úplnosti žalobcom poskytnutých podstatných skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Dôkazné bremeno, že sa poistná udalosť ako náhodná a nepredvídateľná udalosť v cestnej premávke stala popísaným spôsobom, zaťažuje žalobcu. V tomto smere žalobca preukazuje aj príčinnú súvislosť s rozsahom poškodenia a vznikom škody, ktorá mu na opravovanom vozidle mala vzniknúť. Okrem toho žalobca uviedol v rámci šetrenia poistnej udalosti nepresný a neúplný popis rozhodných skutkových okolností týkajúcich s priebehu udalosti, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla. Keďže mal súd na základe vykonaného dokazovania pochybnosť o tom, akým spôsobom malo dôjsť k škode na motorovom vozidle, nebolo možné požadovaný nárok na zaplatenie žalobcovi priznať. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, súd prvej inštancie nepovažoval podanú žalobu za dôvodnú, a preto ju zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, keďže bol žalovaný v celom rozsahu úspešný (a to aj s ohľadom na čiastočné späťvzatie).

12. Dopĺňacím rozsudkom č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 súd prvej inštancie doplnil výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava č.k. -658 zo dňa 05.04.2022 takto: IV. Súd konanie v časti istiny 3.764,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 3.764,50 eur od 29.06.2014 do zaplatenia, zastavuje. V odvodnení dopĺňacieho rozsudku uviedol, že o nároku žalobcu rozhodol Okresný súd Bratislava I rozsudkom č.k. -658 zo dňa 05.04.2022. Prvým výrokom súd žalobu zamietol. Druhým výrokom súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Súd následne zistil, že nerozhodol o celom uplatnenom nároku, pretože žalobca vzal žalobu späť v časti istiny 3.764,50 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania, o ktorej súd nerozhodol. Súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie , , , , , , (ďalej len „“). V danom prípade súd zistil, že nerozhodol o celom uplatnenom nároku, preto postupom podľa vyhlásil dopĺňací rozsudok dňa 22.04.2022, teda v čase, keď rozsudok č.k. nenadobudol ešte právoplatnosť (oznámenie o verejnom vyhlásení dopĺňacieho rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a webe dňa 12.04.2022). Na pojednávaní dňa 29.07.2016 vzal žalobca žalobu v časti späť, a to v časti istiny 3.764,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 3.764,50 eur od 29.06.2014 do zaplatenia, v reakcii na doplnenie námietok zo strany žalovaného v podaní doručenom súdu dňa 22.07.2016 (bližšie pozri odôvodnenie bodu 2. a 3. rozsudku). Žalovaný vyjadril na predmetnom pojednávaní súhlas s týmto čiastočným späťvzatím. Súd preto konanie vo výroku IV. tohto rozsudku v danej časti zastavil. Uvedené nemá vplyv na výrok o trovách konania, keďže podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane, avšak v tomto smere v plnom rozsahu patrila náhrada trov konania žalovanému, keďže bol v celom rozsahu úspešný, pričom žalobca zavinil zastavenie konania v časti, keď reagoval na námietky žalovaného, pre ktoré vzal žalobu v časti späť, čo súd odôvodnil a vzal do úvahy (bližšie pozri odôvodnenie rozsudku o trovách konania). Vzhľadom na to, že súd rozsudkom Okresného súdu Bratislava č.k. -658 zo dňa 05.04.2022 nerozhodol

o žalobcom späťvzatí žaloby v časti, bolo potrebné rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom podľa , pokiaľ rozsudok nenadobudol právoplatnosť.

13. Opravným uznesením č.k. -732 zo dňa 10. novembra 2022 súd prvej inštancie opravil v písomnom vyhotovení dopĺňajúceho rozsudku č.k. - 659 dňa 22. apríla 2022 výrok, ktorý správne znie: ,,Dopĺňa výrok rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. -658 zo dňa 05.04.2022 takto: III. Súd konanie v časti istiny 3.764,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 3.764,50 eur od 29.06.2014 do zaplatenia, zastavuje.“

14. Proti rozsudku č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022 a proti dopĺňaciemu rozsudku č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Svoje odvolanie voči rozsudku odôvodnil tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa , súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa , rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa .

15. Všetky výroky napadnutého rozsudku a dopĺňacieho rozsudku považoval za vecne nesprávne, nezákonné a en bloc arbitrárne. Pridržal sa a súčasne odkázal na svoju doterajšiu argumentáciu. Namietal, že napadnutý rozsudok neobsahuje vlastné poznatky súdu, na základe ktorých došiel súd k právnemu posúdeniu veci. Súd prvej inštancie uprel žalobcovi právo na dôkladné, vyčerpávajúce a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia. Zastával názor, že skutočnosť, že žalovaný bez relevantného dôvodu zamietol poskytnutie poistného plnenia z riadne uzatvorenej a platnej poistnej zmluvy, zakladá konanie v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku.

16. Čo sa týka existencie kvapaliny v mazacom systéme motorového vozidla, žalobca zdôraznil, že v čase ohlásenia škodovej udalosti nemal o tejto skutočnosti žiadnu vedomosť, o tejto skutočnosti sa dozvedel až následne zo znaleckého posudku vypracovaného Ing. Borlokom. Ani v čase ohlásenia škodovej udalosti a ani v súčasnosti nemá žalobca vedomosť o tom, ako sa kvapalina dostala do mazacieho systému motorového vozidla, pričom táto skutočnosť nebola preukázaná ani v rámci konania pred súdom prvej inštancie. Uvedené teda logicky odporuje argumentom žalovaného, že žalobca mal údajne nepravdivo alebo neúplne uviesť podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. S uvedenou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku nevysporiadal. Zdôraznil, že kvapalina, ktorá sa mala nachádzať v mazacom systéme motorového vozidla, nebola v autoservise odobratá za účelom jej ďalšieho chemického skúmania. Pri posudzovaní znalci vychádzali iba z videozáznamu vyhotoveného v autoservise. Súd prvej inštancie tak nemôže hodnoverným spôsobom ustáliť, že v mazacom systéme motorového vozidla sa skutočne nachádzala voda o objeme až štyroch litrov. Nie je možné hodnoverným spôsobom zistiť, o akú kvapalinu pri vytekaní vody z motora malo ísť, pretože mohlo ísť aj o chladiacu kvapalinu. Táto chladiaca kvapalina tam mohla natiecť aj vtedy, keď mechanici demontovali hlavu motora. Okrem iného, motor bol rozobratý a vozidlo stálo vonku dlhšiu dobu na otvorenom priestranstve, a preto mohlo ísť aj o kvapalinu, ktorá tam natiekla počas dažďa. Zároveň poukázal na to, že v autorizovaných servisoch značky Mercedes - Benz nie je štandardom, aby pracovníci autoservisu vyhotovovali videozáznamy, ktoré by zaznamenávali priebeh samotnej opravy, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Mal tiež za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku relevantným spôsobom nevysporiadal s dôležitými závermi kontrolného znaleckého posudku vyhotoveného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity č. 153/2021 (ďalej aj „kontrolný znalecký posudok“). V tejto súvislosti poukázal na vyjadrenia znalcov na strane 63 a 65 kontrolného znaleckého posudku. Namietal, že súd v odôvodnení napadnutého rozsudku neuvádza ďalšie dôležité konštatovanie znalcov, ktoré sa nachádza na strane 41 kontrolného znaleckého posudku „Ak rozsah zaplavenia miesta vzniku škody zodpovedal približnému popisu vodičky Z. zo dňa 18.10.2021, je možné konštatovať, že nasatie vody do sacieho potrubia motora a následného zastavenia chodu motora jej vozidla je v zmysle popisovaného priebehu jazdy oboch vozidiel technicky prijateľné.“ Uvedené sa zhoduje so závermi znalcov v kontrolnom znaleckom posudku, v súlade s ktorými možno popisovaný mechanizmus priebehu poistnej udalosti považovať za techniky prijateľný. Zdôraznil, že subjektívne videnie a popis deja fyzickej osoby nemožno vykladať v tom zmysle, že žalobca nepravdivo alebo neúplne popísal skutkový dej. Fyzická osoba môže dej popísať tak, ako to subjektívne videla, cítila a prežívala. Nie každá fyzická osoba má pritom totožný pohľad na dĺžku či výšku a je len prirodzené, že osoba nahlasujúca škodovú udalosť neuviedla úplne presný rozsah

zaplavenia cesty, čo však nemôže mať za následok neúplné a nepravdivé opísanie skutkového deja žalobcom. Nie je pravdou, ako súd uvádza, že zo záverov znalcov nie je možné hodnoverným spôsobom ustáliť, ako došlo ku škodovej udalosti. Uvedené závery súdu odporujú záverom znalcov Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ako aj záverom znalca Ing. Syč-Kriváňa, ktorí zhodne konštatujú, že popisovaný mechanizmus priebehu poistnej udalosti je možné považovať za techniky prijateľný.

17. Uviedol, že pre posúdenie škodovej udalosti je dôležitým najmä, že motorové vozidlo bolo riadne havarijne poistené, vznikla na ňom škodová udalosť, ktorá bola poisťovni riadne oznámená (poškodenie motorového vozidla a vznik škodovej udalosti nebolo v konaní sporným) a škodová udalosť je riadne „krytá“ v zmysle platne uzatvorenej poistnej zmluvy. Pretože mechanizmus priebehu poistnej udalosti je možné považovať za technicky prijateľný, čo zhodne potvrdili aj znalci pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku, súd nemal zamietnuť žalobu žalobcu v celom rozsahu z dôvodu existencie kvapaliny v olejovej náplni motora, u ktorej nemožno ani hodnoverným spôsobom ustáliť, či išlo o vodu, chladiacu kvapalinu alebo inú tekutinu. Uvedená kvapalina sa mohla dostať do olejovej náplne motora až následne v autoservise, čo uvádza aj sám súd. Mal za to, že žalovaný neuniesol bremeno tvrdenia ani dôkazné bremeno, nakoľko jeho procesná argumentácia spočívala v tom, že voda sa popisovaným dejom (zo strany žalobcu) nemohla dostať do motora. Svoje tvrdenia oprel o súkromný znalecký posudok, ktorý však bol vyvrátený kontrolným znaleckým posudkom. Z uvedeného dôvodu súd pochybil, keď nesprávne vyhodnotil skutkový stav a následne na tento skutkový stav nesprávne aplikoval príslušné ustanovenia zákona. Namietal, že po vypracovaní kontrolného znaleckého posudku súd nesprávne identifikoval podstatu sporu, pretože sa zaoberal množstvom vody (ktoré žalovaný pôvodne ani nenamietal), namiesto toho, keď mal vyhodnotiť, že spornosť (prítomnosť vody v motore) odpadla kontrolným znaleckým posudkom, ktorý technickú prijateľnosť potvrdil, a teda potvrdil aj pravdivé a úplné popísanie skutkového deja zo strany žalobcu. Pre meritum veci nie je dôležité množstvo vody v motore, ale už samotná existencia vody v motore vozidla (spornosť ktorá bola v konaní odstránená) s poukazom na to, že nie je zrejmé chemické zloženie vody v mazacom systéme motorového vozidla a podľa kontrolného znaleckého posudku stačí na zadretie motora aj prítomnosť vody o objeme 3,5 dcl. Na základe uvedených skutočností mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre riadne ustálenie skutkového stavu a účelovo poukázal iba na závery znalcov v prospech žalovaného, pričom sa nevysporiadal so závermi znalcov podporujúcich tvrdenia žalobcu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku nie je podľa názoru odvolateľa možné hodnoverným spôsobom zistiť, v čom konkrétne spočíva pochybnosť súdu o spôsobe vzniku škodovej udalosti a dôvodnosť zamietnutia žaloby žalobcu v celom rozsahu. Vzhľadom na vyššie uvedené považoval za nesprávny aj výrok súdu o náhrade trov konania.

18. Svoje odvolanie voči dopĺňaciemu rozsudku žalobca odôvodnil tým, že neboli splnené procesné podmienky podľa , súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa .

19. Poukázal na to, že právnemu zástupcovi žalovaného (pozn. správne má byť žalobcu) bol až dňa 27.04.2022 riadne doručený oznam o mieste a čase verejného vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku, ktorý sa mal konať dňa 22.04.2022, teda riadne doručenie oznámenia došlo žalobcovi až po vyhlásení dopĺňacieho rozsudku. Uviedol, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku nevysporiadal s podstatnými skutočnosťami, a to existenciou (ne)splnenia podmienok rozhodnutia bez nariadenia pojednávania podľa a podmienok vyhlásenia dopĺňacieho rozsudku bez riadneho predvolania strany konania - žalovaného. Ak chcel súd rozhodnúť formou dopĺňacieho rozsudku, mali byť na to splnené procesné podmienky, a tu súd neuviedol bližšie v rámci odôvodnenia nič. Žalobca mal za to, že na takýto postup podmienky ani splnené neboli. V odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku absentuje právne zdôvodnenie procesného postupu súdu pri jeho vyhlasovaní. Rozhodnutie formou dopĺňacieho rozsudku bez nariadenia pojednávania bolo pre žalobcu prekvapivé. Dopĺňací rozsudok odvolateľ považoval za vecne nesprávny, arbitrárny a en bloc nezákonný.

20. S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022 v znení dopĺňacieho rozsudku č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 zmenil tak, že žalovaného zaviaže zaplatiť žalobcovi sumu 13.305,95 eur a úrok z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 13.305,95 eur od 29.06.2014 do zaplatenia a žalobcovi prizná voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania a konania

pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Eventuálne žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok v znení dopĺňacieho rozsudku zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, a žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

21. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním doručeným súdu dňa 27.06.2022. Mal za to, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení napadnutého rozsudku dostatočným spôsobom vysporiadal a správne právne posúdil závery znalcov a znaleckého ústavu k otázkam technickej prijateľnosti poškodení motorového vozidla deklarovaným popisom škodovej udalosti žalobcom, pričom došiel k správnemu záveru, že v danom prípade nie je možné bez akýchkoľvek pochybností ustáliť, akým spôsobom došlo k poškodeniu motorového vozidla žalobcu a zadretiu motora, teda ani samotný priebeh škodovej udalosti nebol súdu prvej inštancie vzhľadom na závery vykonaného dokazovania zrejmý. Žalovaný poukázal na konštatovania znalcov v kontrolnom znaleckom posudku. Pokiaľ žalobca uvádza, že nie je možné hodnoverným spôsobom zistiť o akú kvapalinu pri vytekaní vody z motora malo ísť, pretože mohlo ísť aj o chladiacu kvapalinu, žalovaný odkázal na kontrolný znalecký posudok. Zastával názor, že súd prvej inštancie sa správne vysporiadal aj s tvrdením a výpoveďou svedkyne Z. k rozsahu zaplavenej komunikácie. Žalovaný poukázal na to, že pri likvidácii škodovej udalosti vychádza v prvom rade z popisu škodovej udalosti tak, ako mu bol oznámený/popísaný poškodeným pri hlásení vzniku škodovej udalosti, nie z popisu vzniku škodovej udalosti, ako bol následne poškodeným modifikovaný/ upravený v priebehu konania, resp. pri komunikácii so znalcom/znaleckou organizáciou pri vypracovávaní znaleckého posudku. V predmetnej veci práve modifikácia (zmena) dĺžky zaplavenej komunikácie v čase škodovej udalosti vodičkou Z. spôsobila, že znalecká organizácia skonštatovala, že „je technicky prijateľné, že pri určitom spôsobe jazdy môže dôjsť pri predmetnom modeli vozidla k nasatiu vody do satia motora“. Pokiaľ znalecká organizácia vychádzala z rozsahu zaplavenia cesty na mieste vzniku škody tak, ako to bolo uvedené v telefonickom hlásení škodovej udalosti poškodeným žalovanému, v takom prípade došla k záveru, že „pri takomto rozsahu zaplavenia cesty by neboli vytvorené podmienky, ktoré by umožňovali preniknúť takému množstvu vody do motora, ktoré by ho mohlo poškodiť“. Tým, že žalobca (poškodený) uviedol v rámci šetrenia škodovej udalosti nepresný a neúplný popis rozhodných skutkových okolností, týkajúcich sa priebehu samotnej škodovej udalosti, pri ktorej malo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla, spôsobil, že žalovaný dospel na základe vykonaného šetrenia škodovej udalosti k záveru, že žalobcom popisovaným spôsobom nemohlo dôjsť k poškodeniu motorového vozidla. Túto skutočnosť potvrdila v kontrolnom posudku aj znalecká organizácia. Poukázal tiež na skutočnosť, že pokiaľ ide o prítomnosť 4 l vody v olejovej vani poškodeného motorového vozidla, vo všetkých znaleckých posudkoch vypracovaných v priebehu konania, ako aj v kontrolnom znaleckom posudku, znalci dospeli k jednotnému záveru, a to, že nie je možné jednoznačne ustáliť, kedy a akým spôsobom sa takéto množstvo vody dostalo do mazacieho systému vozidla. Znalecká organizácia pritom pripustila aj možnosť, že 4 l vody sa v mazacom systéme vozidla mohli nachádzať už pred začatím cesty a stotožnila sa aj s tvrdením znalca Ing. Syč - Kriváň, že „voda sa nemohla dostať do olejovej vane cez spaľovací priestor, ale len cez nalievacie hrdlo mazacieho systému“. S poukazom na vyššie uvedené mal žalovaný za to, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní postupoval správne a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

22. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 11.08.2022. Tvrdenia žalovaného uvedené vo vyjadrení žalovaného považoval za účelové, nepreukázané a zavádzajúce, ktoré nemôžu obstáť ani s poukazom na objektívne preukázaný skutkový stav a ani z právneho hľadiska. Rozhodnutie súdu prvej inštancie podľa žalobcu nie je správne a bolo aj prekvapivé - v celkom zjavnom rozpore s objektívnym stavom. Mal za to, že predpoklady na priznanie práva v zmysle na plnenie z poistnej zmluvy nastali. Zdôraznil, že priamo z vyplýva, že pri poistnej udalosti má poistiteľ bazálnu povinnosť, a totiž vykonať vyšetrenie poistnej udalosti. Toto vyšetrenie poistnej udalosti sa musí vykonať bez zbytočného odkladu a musí byť riadne. Nemožno u poisťovateľa tolerovať (ekonomicky z jeho strany pochopiteľnú, z hľadiska splnenia jeho povinností však nie) snahu minimalizovať plnenie, resp. sa mu úplne vyhnúť. Žalovaný zo svojho vlastného nezákonného konania (nesplnenia si svojich zákonných povinností) v dôsledkoch vyvodzuje pre seba priaznivejšie dôsledky. Takýto postup žalovaného považoval za zneužívanie práva. Pre posúdenie škodovej udalosti je rozhodné predovšetkým to, že motorové vozidlo Mercedes-Benz, EČV: G. bolo riadne havarijne poistené, vznikla na ňom škodová udalosť, ktorá bola poisťovni riadne oznámená a škodová udalosť je riadne „krytá“ v zmysle platne uzatvorenej poistnej zmluvy. Pokiaľ ide o závery žalovaného týkajúce sa technickej stránky a vyhodnocovania znaleckého dokazovania, tieto považoval žalobca za účelovo

skresľujúce a zavádzajúce (a rovnako tak sú nesprávne aj závery súdu v napadnutom rozsudku). To, že je mechanizmus priebehu poistnej udalosti možné považovať za technicky prijateľný, totiž zhodne potvrdili aj znalci pri vypracovaní kontrolného znaleckého posudku. V tejto súvislosti poukázal na konštatovania znalcov na strane 63 a 65 kontrolného znaleckého posudku ako aj na odpoveď na otázku č. 1. Trval na tom, že nie je možné hodnoverným spôsobom zistiť, o akú kvapalinu pri vytekaní vody z motora malo ísť, pretože mohlo ísť aj o chladiacu kvapalinu. Táto chladiaca kvapalina tam mohla natiecť aj vtedy, keď mechanici demontovali hlavu motora. Okrem iného, motor bol rozobratý a vozidlo stálo vonku dlhšiu dobu na otvorenom priestranstve, a preto mohlo ísť aj o kvapalinu, ktorá tam natiekla počas dažďa. Namietal, že súd by nemal v rámci odôvodnenia rozsudku dať prednosť len neovereným pochybnostiam a akýmsi dohadom o tom, že sa v nejakom neurčenom čase nejaká kvapalina dostala do mazacieho systému, pred faktom, že prienik určitého množstva vody do spaľovacieho priestoru motora je v súlade s deklarovaným priebehom vzniku škodovej udalosti. Uviedol, že formalistické požiadavky na úplne detailný opis (napr. výška vody doslova v centimetroch), prezentované navyše až v priebehu konania, nemožno už len s ohľadom na praktickú stránku akceptovať. Čo sa týka rozsahu dĺžky zaplavenej komunikácie poznamenal, že svedkyňa Z. sa k tejto skutočnosti vyjadrovala na súde až po dlhšom časovom období od vzniku samotnej škodovej udalosti. Odobrovať postup poisťovne, keď je zrejmé aj po záveroch znaleckého dokazovania, že k škode došlo v súlade s deklarovaným priebehom vzniku škodovej udalosti, je podľa názoru odvolateľa neakceptovateľné a v posudzovanom prípade aj v rozpore so zásadou spravodlivosti.

23. Podaním doručeným súdu dňa 22.11.2022 žalobca doplnil dôkaz k podanému odvolaniu, a to vyjadrenie spoločnosti MB Panónska, s.r.o. zo dňa 16.11.2022 ako autorizovaného servisu značky Mercedes - Benz.

24. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.

25. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa (ďalej len „“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozhodnutia, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie žalobcu proti rozsudku a dopĺňaciemu rozsudku je dôvodné.

26. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

27. Podľa , ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.

28. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy 16.800,49 eur s príslušenstvom. Súd prvej inštancie I. výrokom napadnutého rozsudku č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022 žalobu zamietol a II. výrokom žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, keď dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. Súd prvej inštancie následne zistil, že nerozhodol o celom uplatnenom nároku, preto dňa 22.04.2022 vyhlásil dopĺňací rozsudok č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. -732 zo dňa 10. novembra 2022, ktorým doplnil výrokovú časť rozsudku o III. výrok, ktorým konanie v časti istiny 3.764,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,15 % p.a. zo sumy 3.764,50 eur od 29.06.2014 do zaplatenia, zastavil z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom. Žalobca s uvedeným nesúhlasil a rozsudok súdu prvej inštancie č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022 napadol odvolaním, namietajúc odvolacie dôvody podľa , , . Odvolanie žalobca podal i voči dopĺňaciemu rozsudku č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022, uvádzajúc odvolacie dôvody podľa , .

29. Odvolací súd v prvom rade poukazuje na neurčitosť I. výroku napadnutého rozsudku č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022, ktorý nie je jednoznačne formulovaný a možno ho považovať za zmätočný, nakoľko napriek skutočnosti, že žalobca vzal žalobu čiastočne späť a konanie bolo prostredníctvom dopĺňacieho rozsudku č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 v znení

opravného uznesenia č.k. -732 zo dňa 10. novembra 2022 v tejto časti zastavené (doplnený III. výrok), súd prvej inštancie I. výrokom rozsudku žalobu zamietol bez identifikácie, na ktorú časť žaloby sa tento výrok vzťahuje. Znenie I. výroku napadnutého rozsudku tak navodzuje dojem, že žaloba bola zamietnutá v celosti, čo je v rozpore s doplneným III. výrokom o čiastočnom zastavení konania. Takto formulovaný výrok odvolací súd považuje za neurčitý a zmätočný. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že výrok (enunciát) rozsudku je konečným vyjadrením úsudku konajúceho súdu o prejednávanej veci. Predstavuje výsledok komplexnej činnosti, pri ktorej súd posudzuje žalobný návrh so zreteľom na skutkový stav zistený dokazovaním a jeho právne posúdenie. Z obsahového hľadiska je výrok rozsudku tou jeho časťou, ktorá ako jediná nadobúda právoplatnosť a po jej nadobudnutí zaväzuje strany sporu, prípadne aj iné subjekty určené zákonom. Výrok rozsudku je determinovaný žalobným návrhom v takom znení, aké žalobca uviedol v žalobe alebo aké pripustil súd uznesením v prípade zmeny žaloby. Výrok rozsudku preto musí byť určitý, musí byť bol formulovaný jasne, výstižne a zrozumiteľne. V uvedenom prípade bolo preto nevyhnutné, aby súd vo výroku rozhodnutia dostatočne určito špecifikoval v akej časti žalobu zamieta, čo však súd prvej inštancie neurobil, v dôsledku čoho je I. výrok napadnutého rozsudku neurčitý a zmätočný.

30. V konaní nebolo sporným uzatvorenie samotnej poistnej zmluvy č. 7710020630, predmetom ktorej je havarijné poistenie osobného motorového vozidla zn. Mercedes-Benz, EČV: G. a poistenie predmetného vozidla, ktoré bolo poškodené. Žalobca predmetnú škodovú udalosť poisťovni včas nahlásil, pričom nebol sporný ani obsah tohto oznámenia. Následne si žalobca dal opraviť poškodené motorové vozidlo v autorizovanom servise, pričom za vykonanú opravu mu bola vystavená faktúra č. 9251305427 v sume 16.466,46 eur s DPH, splatná dňa 21.11.2013. Žalovaný listom zo dňa 13.06.2014 oznámil žalobcovi zamietnutie poistného plnenia v zmysle čl. XII bod 6 písm. a) VPP. V konaní bol rozporovaný najmä dôvod zamietnutia poskytnutia poistného plnenia žalovaným podľa čl. XII bod 6 písm. a) VPP, teda či žalobca nepravdivo alebo neúplne uviedol podstatné skutočnosti týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Rozhodujúcim bolo preto vyriešenie otázky týkajúcej sa deklarovaného popisu poistnej udalosti v súvislosti s poškodením poisteného vozidla.

31. Súd prvej inštancie po nariadení kontrolného znaleckého posudku a oboznámení sa s analýzou poškodení znaleckého ústavu dospel k záveru, že nie je možné bez pochybností ustáliť, či k poškodeniu motorového vozidla došlo deklarovaným popisom udalosti zo strany žalobcu. Pochybnosti v rámci popisu deklarovaného poistného deja mal súd aj z dôvodu, že žalobca v rámci nahlásenia poistnej udalosti uvádzal úsek zaplavenej cesty, kde došlo k škodovej udalosti asi v rozsahu 10 metrovej hladiny vody, do ktorej vodička Z. s motorovým vozidlom vošla, následne svedkyňa Z. aj na pojednávaní konanom dňa 29.07.2016 tvrdila, že išlo o úsek približne 10 až 15 metrov, pričom po vystúpení vozidla mohla mať voda výšku asi 20 cm a po nariadení kontrolného znaleckého posudku však svedkyňa na mieste nehody označila rozsah zaplavenia cesty v čase škodovej udalosti úsek dlhý 33 metrov. Súd prvej inštancie mal za to, že ide o podstatnú skutkovú okolnosť týkajúcu sa priebehu škodovej udalosti, ktorá v zmysle čl. XII ods. 6 písm. a) VPP nebola popísaná úplne a presne. Súd tak nemohol bezpochyby ustáliť, akým spôsobom došlo k poškodeniu vozidla Mercedes Benz a zadretiu jeho motora, teda ani samotný priebeh poistnej udalosti. Súdu nebolo zrejmé ani akým spôsobom sa predmetná tekutina do olejovej vane motorového vozidla mala dostať. V kontexte rozsahu poškodenia vozidla a nevysvetliteľnej prítomnosti tekutiny v olejovej vani, súd dal za pravdu žalovanému, ak zamietol poistné plnenie podľa čl. XII ods. 6 písm. a) VPP o pravdivosti a úplnosti žalobcom poskytnutých podstatných skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Keďže mal súd na základe vykonaného dokazovania pochybnosť o tom, akým spôsobom malo dôjsť ku škode na motorovom vozidle, požadovaný nárok na zaplatenie žalobcovi nepriznal.

32. Odvolací súd sa s uvedeným záverom súdu prvej inštancie nestotožnil. Zo záznamu telefonického hlásenia škodovej udalosti (č.l. 86 - 88 súdneho spisu), ktorý predložil v konaní súdu žalovaný, vyplýva, že dňa 25.06.2013 p. S. D. telefonicky nahlásil žalovanému poškodenie poisteného vozidla, keď uviedol „Kolegyňa išla s motorovým vozidlom po Vlčom Hrdle za Slovnaftom, spomalila, lebo tam bola veľká mláka asi 10 metrov, oproti išlo nákladné motorové vozidlo, ktoré jej celé auto zalialo, motorové vozidlo jej skapalo a už sa nedalo opätovne naštartovať, priamo z miesta bola odtiahnutá do servisu. Zaplavený motor - asi nasalo vodu do motora.“ Ako uviedol žalobca, predmetné motorové vozidlo Mercedes- Benz, EČV: G. bolo riadne havarijne poistené, pričom došlo ku škodovej udalosti, ktorá bola poisťovni riadne oznámená. Je potrebné zdôrazniť, že vodič poškodeného motorového vozidla vychádzal pri stanovení rozsahu zaplavenia cestnej komunikácie len z údajov, ktoré on odhadoval a priebeh škodovej

udalosti opísal tak, ako ho vnímal. Išlo o subjektívny popis skutočností týkajúcich sa vzniku a priebehu predmetnej poistnej udalosti, ktorý však nebol nikdy presným a objektívnym. Aj na pojednávaní konanom dňa 29.07.2016 svedkyňa Z. tvrdila, že išlo o úsek približne 10 až 15 metrov, pričom po vystúpení vozidla mohla mať voda výšku asi 20 cm. Skutočnosť, že po nariadení kontrolného znaleckého posudku svedkyňa na mieste nehody označila rozsah zaplavenia cesty v čase škodovej udalosti úsek dlhý 33 metrov, nemožno vyhodnotiť tak, že z jej strany išlo o tvrdenia úmyselne zavádzajúce. Odvolací súd prisvedčil súdu prvej inštancie v tom, že svedkyňa Z. sa k rozsahu dĺžky zaplavenej komunikácie vyjadrovala len odhadom. Odvolací súd však na rozdiel od súdu prvej inštancie zastáva právny názor, že nejde o tak podstatnú skutočnosť, týkajúcu sa vzniku a priebehu škodovej udalosti, ktorá by mala viesť k zamietnutiu poistného plnenia žalovaným. Ako dôvodne tvrdil žalobca, fyzická osoba popisuje dej tak, ako ho subjektívne videla, cítila a prežívala. Nie každá fyzická osoba má pritom totožný pohľad na okolnosti škodovej udalosti a je len prirodzené, že osoba nahlasujúca škodovú udalosť neuviedla presný rozsah zaplavenia cesty, čo však nemožno automaticky hodnotiť ako neúplné či nepravdivé opísanie skutkového deja. Vzhľadom na to, že ide o subjektívne vnímanie vodiča poškodeného vozidla, nemožno reálne očakávať, že pri hlásení škodovej udalosti osoba poskytne jej presný a detailný opis.

33. Odvolací súd dáva do pozornosti závery kontrolného znaleckého posudku č. 153/2021 vypracovaného súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, na ktoré poukazoval opakovane aj žalobca, v ktorom znalci uviedli, že „Na základe vyhodnotenia všetkých podkladových materiálov, doplňujúcich vyjadrení účastníkov škodovej udalosti, posúdenia miesta vzniku škodovej udalosti, je možné konštatovať, že mechanizmus možného poškodenia motora nasatím vody pri prejazde zaplavenou cestou a míňaní sa s protiidúcim vozidlom Tatra, ktorý mal vytvoriť vodnú vlnu a následne zaliať prednú časť a kapotu vozidla Mercedes-Benz GLK, EČV: G., je možné považovať za technicky prijateľný.“ Je pravdou, že znalci súčasne uviedli, že „nebol zistený taký technicky prijateľný mechanizmus, ktorým by bolo možné vysvetliť jav, aby cez systém sania a následne cez spaľovací priestor motora preniklo až 4 litre vody (do mazacieho systému vozidla).“ Znalci však považovali z technického hľadiska za prijateľné, že prítomnosť vody v olejovej náplni súvisí so zdokumentovaným poškodením, resp. stavom niektorých súčastí motora. Znalci nevedeli ani potvrdiť, resp. vyvrátiť, či k zadretiu motora došlo v dôsledku medzného mazania z dôvodu prítomnosti vody v olejovej náplni. Zároveň znalci uzavreli, že 4 litre vody sa v mazacom systéme vozidla mohlo nachádzať už pred začatím cesty vodičky vozidla Mercedes. Rovnako považovali za technicky prijateľné, že uvedené množstvo vody sa do mazacieho systému dostalo až v servise.

34. Vo vzťahu k vzniku a existencii podmienok pre odmietnutie poistného plnenia však bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno znášal žalovaný. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že mu vznikli dôvody na zamietnutie poistného plnenia podľa čl. VII bod 6 písm. a) VPP, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalobca nepravdivo alebo neúplne uviedol podstatné udalosti, týkajúce sa vzniku a priebehu poistnej udalosti. Žalovaný tak neuniesol dôkazné bremeno o skutočnostiach rozhodných pre posúdenie vzniku jeho práva zamietnuť poistné plnenie v zmysle dojednania čl. VII bod 6 písm. a) VPP.

35. Odvolací súd na záver poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“

36. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, odvolací súd napadnutý rozsudok č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022 podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd prvej inštancie postupovať vo vyššie naznačenom smere, posúdi ďalšie sporné skutočnosti (v zmysle bodu 39. napadnutého rozhodnutia) a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle , pričom sa dôsledne vysporiada s podstatnou argumentáciou sporových strán a predloženými dôkazmi.

37. Podľa , ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

38. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

39. Čo sa týka odvolania žalovaného voči dopĺňaciemu rozsudku č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. -732 zo dňa 10. novembra 2022, odvolací súd dáva do pozornosti, že aj keď súd rozhoduje konečným rozsudkom, môže nastať situácia, že opomenie rozhodnúť o niektorej časti predmetu konania. Uvedený nedostatok je možné napraviť dopĺňacím rozsudkom vydaným buď na návrh strany sporu, alebo za podmienok uvedených v zákone aj bez návrhu. Na rozhodnutie o doplnení rozsudku je v zásade potrebné nariadiť pojednávanie, okrem prípadov, ak prichádza do úvahy rozhodnutie bez nariadenia pojednávania ( ). Ak sa rozhoduje bez nariadenia pojednávania, je povinnosťou súdu dopĺňací rozsudok verejne vyhlásiť spôsobom uvedeným v . (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 827-828)

40. Ako je zrejmé zo súdneho spisu, súd prvej inštancie o doplnení rozsudku č.k. -658 zo dňa 05. apríla 2022 o III. výrok rozhodol bez nariadenia pojednávania s tým, že dopĺňací rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 22.04.2022. Zo zápisnice o verejnom vyhlásení dopĺňacieho rozsudku vyplýva, že súd prvej inštancie konštatoval, že oznámenie o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku bolo vyvesené na úradnej tabuli súdu a zverejnené na webovej stránke súdu dňa 12.04.2022, t.j. najmenej päť dní pred dňom jeho vyhlásenia v zmysle . Z elektronického súdneho spisu vyplýva, že právnemu zástupcovi žalobcu bol dňa 27.04.2022 doručený oznam o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku, ktoré sa malo konať dňa 22.04.2022 (t.j. predmetné oznámenie bolo žalobcovi doručené až po vyhlásení samotného dopĺňacieho rozsudku). Odvolateľ v tejto súvislosti dôvodne namietal, že z odôvodnenia dopĺňacieho rozsudku nie je zrejmé, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s existenciou splnenia podmienok pre rozhodnutie bez nariadenia pojednávania v zmysle . Z použitých ustanovení, na ktoré súd prvej inštancie poukazuje v odôvodnení napadnutého dopĺňacieho rozsudku ani nevyplýva, že by súd prvej inštancie aplikoval ustanovenie . Odvolateľ preto dôvodne namietal, že v napadnutom dopĺňacom rozsudku absentuje právne zdôvodnenie procesného postupu konajúceho súdu pri jeho vyhlasovaní. Odvolací súd podotýka, že v takomto prípade súdu prvej inštancie nič nebránilo o zastavení konania v žalobcom späťvzatej časti žaloby rozhodnúť uznesením. Ak súd prvej inštancie chcel o zastavení konaní v späťvzatej časti žaloby rozhodnúť dopĺňacím rozsudkom, bolo jeho povinnosťou dodržať zákonné ustanovenia stanovené pre túto formu rozhodnutia. Podľa názoru odvolacieho súdu v prejednávanej veci podmienky na rozhodnutie dopĺňacím rozsudkom bez nariadenia pojednávania splnené neboli. Vzhľadom na to odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie procesne pochybil, keď rozhodol dopĺňacím rozsudkom bez uskutočnenia pojednávania, na ktoré by boli sporové strany riadne a včas predvolané.

41. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, odvolací súd napadnutý dopĺňací rozsudok č.k. -659 zo dňa 22. apríla 2022 v znení opravného uznesenia č.k. -732 zo dňa 10. novembra 2022 podľa zrušil a podľa vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude súd postupovať vo vyššie naznačenom smere a o zastavení konania v späťvzatej časti žaloby rozhodne v zmysle zákonných ustanovení. V novom rozhodnutí súd zároveň rozhodne podľa aj o náhrade trov odvolacieho konania.

42. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).