Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_4Cob-39-2020.pdf
PDF · 113.72 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/39/2020
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dany Šiffalovičovej a členiek senátu JUDr. Eleny Kúšovej a JUDr. Tatiany Pastierikovej v právnej veci žalobcu: LIFTEN GROUP s. r. o., Agátová 3406/7A, 841 01 Bratislava, IČO: 46 034 269, zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, proti žalovanému: SHSM, s. r. o., Suché mýto 6, 811 03 Bratislava, IČO: 44 170 769, zastúpený: BUGAN, advokátska kancelária, s.r.o., Bajkalská 25/A, 821 01 Bratislava, IČO: 47 258 870, v konaní o zaplatenie 20.400,00 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/35/2015-177 zo dňa 12.06.2019, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 34Cb/35/2015-177 zo dňa 12.06.2019 zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom, I. výrokom, žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 20.400,00 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 14.040,00 Eur od 05.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.512,00 Eur od 15.03.2013 do zaplatenia a zo sumy 4.848,00 Eur od 01.04.2013 do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 05.02.2015 sa žalobca domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 20.400 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,75 % ročne zo sumy 14.040,00 Eur od 05.03.2013 do zaplatenia, zo sumy 1.512,00 Eur od 15.03.2013 a zo sumy 4.848,00 Eur od 01.04.2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca je právnická osoba, ktorého predmetom činnosti je okrem iného hubenie škodlivých živočíchov. Žalovaný je právnická osoba. Bol spoločníkom spoločnosti CITY Hotel Bratislava. Žalovaný si v roku 2012 objednal vykonanie mimoriadnej represívnej dezinsekcie proti ploštici posteľnej, ako aj následne vykonanie preventívnej dezinsekcie v Hoteli Bratislava. Žalobca služby riadne vykonal a vystavil žalovanému faktúry č. 04/08/2012 zo dňa 22.08.2012 a č. 01/09/2012 zo dňa 10.09.2012. Žalovaný zaplatil žalobcovi uvedené faktúry, čo preukazoval dohodu medzi stranami o cene ako aj o spôsobe vzájomnej spolupráce. Žalovaný v roku 2013 opätovne požiadal žalobcu o vykonanie predmetných služieb v Hoteli Bratislava. Žalobca požadované služby riadne vykonal a vystavil faktúry: 01/02/2013, 02/02/2013, 03/02/2013, 04/02/201, 05/02/2013, 06/02/2013, 01/03/2013, 06/03/2013, 05/03/2013, 03/03/2013 a 04/03/2013 v celkovej sume 20.400,00 Eur. Žalovaný však svoj dlh nesplnil.
3. Dňa 01.07.2015 vydal súd vo veci platobný rozkaz č.k. 34Cb/35/2015-63. Proti platobnému rozkazu podal žalovaný odpor. V odpore uviedol, že listom zo dňa 26.01.2015 informoval právneho zástupcu žalobcu, že sú si vedomí, že služby boli v predmetnom objekte žalobcom poskytnuté. Žalovaný sa nestotožnil s cenou, nakoľko nebola pred výkonom služieb odkomunikovaná. Ponuka žalobcu na jednorazovú zľavu bola podľa jeho názoru zanedbateľná. Priemerná cena za izbu bola fakturovaná vo
výške 99,8 Eur po zohľadnení zľavy 85,5 Eur. Podľa cenových ponúk iných spoločností dostupných z webových portálov sa cena bytu pohybuje od 50 do 90 eur. V prípade opakovaných postrekov je tam zľava 20 % a až 40 %. Aj keď niektoré faktúry žalobcovi boli uhradené, nemožno to považovať za súhlas s cenou.
4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 261 ods. 1, § 536 ods. 1, § 346 ods. 1, § 369 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 ZB. Obchodný zákonník (ďalej len „OBZ“), 1 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
5. Na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že predmetný právny vzťah sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko obe strany sú podnikateľmi a spor sa bezpochyby týka ich podnikateľskej činnosti. Uviedol, že medzi stranami nebolo sporné, že medzi nimi vznikol na základe ústnej zmluvy o dielo záväzkový vzťah, na základe ktorého vznikla žalobcovi povinnosť vykonať dezinsekciu v hoteli Bratislava v dohodnutom rozsahu. Žalovanému na základe predmetnej zmluvy vznikol záväzok zaplatiť odplatu za vykonané služby. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca dohodnutú službu vykonal. Vykonanie diela preukazujú aj podpísané protokoly. Vykonanie diela potvrdil žalovaný aj v liste zo dňa 26.01.2015. Sporným medzi stranami bola výška odplaty, ktorú si žalobca za poskytnuté služby fakturoval. Žalovaný sporoval neprimeranú výšku fakturovanej odplaty. Súd sa nestotožnil s obranou žalovaného, že mu nebola cena vopred známa, resp. nebola medzi stranami dohodnutá. Žalobca súdu preukázal výpisom z účtu existenciu záväzkového vzťahu medzi stranami aj v minulosti. Medzi stranami nebola skutočnosť, že medzi nimi existoval obdobný záväzkový vzťah aj v minulosti, sporná. Súd mal teda za to, že žalovanému musela byť cena za predmetné služby známa. Medzi stranami nebolo sporné, že ju v minulosti akceptoval. V konaní pritom nebolo preukázané, že pri uzatváraní predmetnej zmluvy o dielo prejavil s predmetnou cenou nesúhlas, resp. že by žiadal jej úpravu. Z jeho konania možno podľa názoru súdu jednoznačne vyvodiť, že ju akceptoval, ak so žalovaným opätovne uzavrel zmluvu o dielo a neprejavil žiadnu vôľu k úprave ceny. Uvedenú skutočnosť podporuje aj emailová komunikácia zo dňa 28.02.2012, v ktorej sa objednávateľ odvoláva na vzájomnú dohodu. Súd prvej inštancie sa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že cenu v minulosti akceptoval z dôvodu, že sa týkala hotela umiestneného v centre Bratislavy a hotel, v ktorom boli poskytnuté služby zo strany žalobcu, ktorých odplata je predmetom tohto konania, sa nachádza v mestskej časti Bratislavy, a preto by mala byť cena za služby nižšia. Konštatoval, že uvedené tvrdenie žalobcu je postavené na jeho subjektívnom vnímaní a nijako súdu nepreukázal prejav smerujúci k požadovaniu nižšej ceny vzhľadom na iné umiestnenie miesta plnenia. Vzhľadom na to, že súd mal za to, že cena bola pri uzatváraní zmluvy o dielo stranám známa, nepovažoval za relevantné pre uvedené konanie zisťovanie ceny obdobných ponúk na predmetnom trhu tak, ako ich preukazoval žalovaný. Rovnako za nedôvodný považoval súd argument, že iné spoločnosti poskytujú zľavy. Konanie iných subjektov v podnikateľskom prostredí je pre uvedený vzťah nepodstatné. Žalovaný sporoval aj opodstatnenosť rozsahu vykonania dezinsekcie v nadväznosti na jej opakovanie. Súd poukázal na to, že prvýkrát k rozporovaniu samotných poskytnutých služieb došlo až na pojednávaní pred súdom. Vyjadrenia žalovaného v odpore, ani jeho vyjadrenie z 05.05.2017, uvedené skutočnosti neobsahujú. Ani z podania žalovaného zo dňa 26.01.2015 nevyplýva rozporovanie poskytnutého plnenia. Preukazovanie ceny obvyklej za porovnateľné dielo by bolo opodstatnené za situácie, že by neexistovala dohoda o cenách podľa § 346 ods. 1 OBZ. Súd mal však za to, že v predmetnom právnom vzťahu bola cena žalovanému známa, a tým, že si služby žalovaného opätovne objednal, bez požiadavky nižšej ceny možno vyhodnotiť ako jeho súhlas s predmetnou cenou. Vzhľadom na to, že súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na žalovanú istinu bol dôvodný, priznal mu odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti jednotlivých faktúr nárok na uplatnený úrok z omeškania vo výške 9,75 % ročne. Vzhľadom na to, že mal žalobca plný úspech vo veci, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Svoje podanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď neprihliadol na tvrdenia žalovaného spochybňujúce skutočnosti uvádzané žalobcom, ani neprihliadnutie nezdôvodnil a taktiež rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP, nakoľko pri priznaní nároku žalobcovi nesprávne vec a žalovaný nárok právne posúdil.
7. Vo vzťahu k miestu poskytovania služieb uviedol, že žalobca vykonával práce v rôznych hoteloch, z ktorých prevažná časť bola žalovaným uhradená. Žalovaný bol v presvedčení, že sa jedná o práce dodané do Hotela Bratislava v prevádzke Seberíniho 9, Bratislave. No zo strany žalobcu dochádza k rozporu, v ktorej z prevádzok hotela mala byť dezinsekcia vykonaná a neuhradená, totiž žalobca na dodacích listoch ako preberajúceho uvedenú pečiatku City Hotel Bratislava, s.r.o., na pojednávaní dňa 12.06.2019 uviedol, že predmetné faktúry sa vzťahujú na dezinsekciu v hoteli Holiday Inn a na faktúrach je uvedené dodanie služieb v prevádzke BRC hotela. Z uvedeného samotný žalobca nemal jasno v tom, ktoré poskytnutie služieb v rámci konania žaluje. Preto jeho vyjadrenia v rámci pojednávania dňa 12.6.2019 neodzrkadľujú verný obraz o žalovanom nároku, a na žalovaný nárok aplikoval iné skutočnosti, resp. v prípade, ak má byť žalovaný nárok za poskytnutie služieb v hoteli Holiday Inn žalovaný nárok nesprávne určil, a nepreukázal.
8. K cene za poskytnuté služby uviedol, že v prvostupňovom konaní namietal najmä to, že nedošlo k dohode o cene za vykonané práce, pričom svoje tvrdenia opiera o nasledovné: i. cena za dodané služby nebola pred výkonom služieb s odvolateľom odkomunikovaná, ii. ponuka žalobcu na jednorazovú zľavu vo výške 3.050 Eur, vzhľadom na rozsah dodaných služieb je zanedbateľná, t.j. vykonaná dezinsekcia v 213 izbách za sumu 21.264 Eur, t.j. priemerná cena za izbu (o rozlohe 24 m2) 99,8 Eur, po zohľadnení zľavy je to 85,5 Eur, iii. podľa cenových ponúk iných spoločností a informácií dostupných z webových portálov sa cena dezinsekcie bytu (štandardná výmera bytov je od 40 m2 do 70 m2) proti ploštici posteľnej pohybuje v cenách od 50 Eur do 90 Eur v prípade preventívnych zásahov sa jedná o sumu 20 Eur, pričom pri opakovanom postreku, spoločnosti zaoberajúce sa dezinsekciou, poskytujú zľavu od 20 % do 40 %, iv. žalobca vôbec pri fakturácii nezohľadňoval, či sa jedná o druhý alebo prvý represívny zásah. Uvedené ceny sú podľa žalovaného neprimerané vzhľadom aj na obchodné zvyklosti, aplikované v danom obore, nárok žalobcu je oproti bežným trhovým cenám nadhodnotený minimálne vo výške 100 %.
9. Ohľadne zavedenia obchodnej praxe uviedol, že táto nemá prednosť pred obchodnými zvyklosťami zavedenými v určitej oblasti, resp. inými právnymi predpismi, ale uvedené obchodné zvyklosti, resp. právne predpisy len dotvára v prípadoch, v ktorých práva úprava obchodných zvyklostí uvedenú situáciu nepokrýva. Namietal, že ak malo dôjsť k zvedeniu obchodnej praxe, mali byť splnené náležitosti vyžadujúce právne úkony. Mal za to, že neboli splnené podmienky pre zavedenie obchodnej praxe, čo sa týka dohody o cenách, ako aj dohody ohľadne budúceho objednávania služieb, a to vzhľadom na subjekt právneho úkonu, omylnosť vôle, neurčitosť a nezrozumiteľnosť prejavu vôle a dovolenosť predmetu právneho úkonu. Uviedol, že ak faktúry boli voči žalobcovi zo strany odvolateľa uhradené, uvedené konanie nemožno považovať ako zavedenie obchodnej praxe, ale treba ho posudzovať v širšej súvislosti s ohľadom na podmienky poskytovania služieb, t.j., v ktorej prevádzke je služba poskytovaná, či sa jedná o opakované zásahy zo strany žalobcu na tých istých izbách, obtiažnosť poskytovania služieb a pod., ako uvádza aj § 266 ods. 3 OBZ. V tomto prípade, ktoré predchádzalo „zavedeniu praxe“ nebolo skutkovo totožné, nebolo vykonané v tej istej prevádzke, nebol tam zvýšený výskyt ploštice, a pod..
10. K opakovaným zásahom na tých istých izbách žalovaný namietal, že v prípade, ak má technologický postup spočívať v troch krokoch, prečo žalobca na všetky tri kroky používa tú istú látku K-othrine. Zároveň v prípade, ak žalobca mal vedomosť, že na izbách bude nutné vykonávať aplikáciu viacerých postrekov, malo to byť vyjadrené už v cenovej kalkulácii, resp. výslednej cene za izbu, nakoľko záujem žalovaného je odstránenie ploštice, a je na žalobcovi ako technológiu použije, v koľkých krokoch, s použitím akých ľudí a prostriedkov, totiž žalovaný v tomto vzťahu nie je v pozícii zamestnávateľa a nedohaduje sa ani na úkolovej ani na hodinovej odmene, v zásade mu je jedno kedy a ako budú práce vykonávané, podstatný je pre neho výsledok. Ďalej uviedol, že nie je pravda, že vo všetkých izbách sa aplikovali tri postreky na vylákanie, likvidáciu a prevenciu ploštice posteľnej. Ak je to bežná prax, resp. ak uvedené zásahy sa vykonávajú en bloc, mal byť druhý, prípadne tretí zásah vykonaný na všetkých izbách. Dal do pozornosti, že právny zástupca žalovaného na pojednávaní dňa 12.06.2019 uviedol, že reziduálny účinok prostriedku K-otrine je 3 mesiace, tzn. účinkuje 3 mesiace od doby, kedy bol aplikovaný prvýkrát, preto by pokryl aj reprodukčný cyklus ploštice, a v prípade, ak by bol zásah vykonaný riadne, nebolo by nutné vykonávať opakované zásahy na tých istých izbách. Uvedené skutočnosti súd žiadnym spôsobom pri rozhodovaní nezohľadnil, pričom suma opakovaných zásahov je vo výške 10.800 Eur. Reziduálny 3-mesačný účinok aplikovanej látky K-othrine žalobca nespochybnil, preto mal za to, že uvedené tvrdenie sa považuje za preukázané.
11. Ohľadne náročnosti zásahov v izbách žalovaný poukázal na to, že hotelové izby sú minimálne zariadené, preto argument, že poskytnutie služieb bolo časovo náročné, nakoľko zamestnanci museli odťahovať nábytok, považoval za neopodstatnené. Pri zásahoch zamestnanci používali postrekové trysky s nadstavcom, preto v mnohých prípadoch ani odťahovanie nábytku nebolo potrebné. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu na pojednávaní dňa 12.06.2019, že práce boli vykonávané aj mimo pracovných dní a mimo víkendov, žalovaný uviedol, že v prípade, ak vykonávanie prác malo za následok inú cenovú sadzbu, prípadne požadoval predpripravenosť priestorov, mal na to žalovaného upozorniť. Tu žalovaný analogicky aplikoval ustanovenia zmluvy o dielo, kde sa uvádza, že v prípade, ak zhotoviteľ prekročí rozpočet o 10 - 20 %, je povinný vyžiadať si súhlas od objednávateľa, inak nemá nárok na zvýšené náklady, resp. ak súhlas nedostane, je oprávnený od zmluvy odstúpiť. V tomto prípade ide však o prekročenie trhových cien o 100 %, o to skôr bol žalobca povinný si vyžiadať súhlas od žalovaného. Okrem toho uviedol, že v záujme predchádzania škôd a minimalizovania nebezpečenstva neuhradenia dodávok, žalobca ako zhotoviteľ nekonal v súlade s povinnosťou ustanovenou v § 415 Občianskeho zákonníka, t.j. predchádzať škodám, ktoré by mohli vzniknúť v spojitosti s tým, že si neodsúhlasil rozsah prác, nevykonal zásahy riadne, neodsúhlasil so žalovaným cenu dodaných prác. V súlade s uvedeným je dôvodná pochybnosť o konaní žalobcu v súlade so zásadou poctivého obchodného styku. Žalobca zároveň týmto konaním hrubo zasiahol do princípu autonómie vôle. Žalovaný namietal, že na uvedené skutočnosti súd prvej inštancie neprihliadal. Záverom poukázal na svoju snahu o uzatvorenie dohody so žalobcom, ktorou by sa usporiadali predmetné nezrovnalosti, kedy žalobca nebol prístupný na nijaké ústupky. S ohľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie súdu prvej inštancie.
12. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním doručeným súdu dňa 05.09.2019. Poukázal na to, že žalovaný v odvolaní uznal vznik obchodnej praxe medzi stranami sporu. Rozpor, ktorý pri vystavovaní faktúr údajne mal nastať, a ktorý opisuje žalovaný v rámci odvolania, žalobca považoval za účelový. V rámci konania pred súdom prvej inštancie bolo preukázané (e-mailová komunikácia zo dňa 28.02.2012), že medzi stranami sporu došlo k dohode o spôsobe fakturácie vykonaných prác žalobcom voči žalovanému. Súčasne poukázal na nepravdivé tvrdenie žalovaného, a to „... a na faktúrach je uvedené dodanie služieb v prevádzke BRC hotela“, nakoľko faktúry boli vystavené priamo na žalovaného ako odberateľa.
13. K argumentácii ohľadom ceny za poskytnuté služby žalobca odkázal na svoju argumentáciu uvedenú vo vyjadrení zo dňa 06.03.2017. Zdôraznil, že jednotková cena za vykonané práce žalobcom nebola menená od roku 2012, pričom práce vykonané žalobcom pre žalovaného v roku 2012 boli riadne žalovaným uhradené. Z uvedeného vyplýva, že informáciou o výške ceny práce žalobcu, žalovaný nepochybne disponoval a aj s ňou súhlasil, nakoľko táto bola zo strany žalovaného uhradená v celom rozsahu. V predmetnej veci je nesporná existencia dohody strán. Dôvodnosť žalobcovho nároku, okrem iného, preukazuje aj ďalšie správanie žalovaného spočívajúce v objednávaní ďalších výkonov žalobcu, a to aj počas prebiehajúcej fakturácie s totožnými cenami. Ďalej uviedol, že bolo výlučne na dobrej vôli žalobcu, že žalovanému ponúkol jednorazovú zľavu za poskytnuté služby. Poskytnutá zľava však žiadnym spôsobom nesúvisí s predmetom konania. Argumentáciu žalovaného, ktorý porovnával ceny žalobcu s inými dodávateľmi, považoval za absurdnú, a to aj z dôvodu, že jednotliví podnikatelia si určujú ceny individuálne. Bolo výlučne vecou žalovaného koho si na výkon konkrétnych prác objedná. Poukázal tiež na nepravdivé tvrdenie žalovaného, a to „žalobca vôbec pri fakturácii nezohľadňoval, či sa jedná o druhý alebo prvý represívny zásah“, nakoľko v samotných protokoloch o vykonaní a odovzdaní dezinfekcie a regulácie škodlivých živočíchov, ktoré sú súčasťou jednotlivých faktúr, bolo vždy žalobcom uvedené o aký zásah sa jednalo.
14. K zavedeniu obchodnej praxe uviedol, že práve § 266 ods. 3 OBZ, na ktorý poukazuje žalovaný, podporuje zavedenie obchodnej praxe medzi stranami sporu. Mal za to, že tvrdenia o tom, že neboli splnené všetky náležitosti smerujúce k zavedeniu obchodnej praxe medzi stranami, žalovaný uvádza len všeobecne a abstraktne bez toho, aby dospel ku konkrétnym záverom aplikovateľným na daný prípad. Žalobca zastával názor, že v prejednávanom prípade boli subjekty označené, dospeli k spoločnej dohode, na základe ktorej plnili, a preto nemožno mať žiadne pochybnosti o splnení náležitostí, ako sa snaží navodiť žalovaný.
15. Argumentáciu žalovaného o opakovaných zásahoch na tých istých izbách považoval za účelovú, kedy postup žalobcu pri výkone prác nebol doposiaľ namietaný. Skutočnosť, že žalovaný s výkonom
a postupom prác žalobcu súhlasil je pritom preukázaná podpísanými a opečiatkovanými protokolmi z vykonaných prác priamo žalovaným ako aj skutočnosťou, že za vykonané služby žalovaný uhrádzal žalobcovi faktúry a opakovane si objednával jeho výkony. Rozporovanie poskytnutého plnenia nevyplýva ani z odporu podaného žalovaným, ako ani z podania žalovaného zo dňa 26.01.2015, čo konštatoval aj súd prvej inštancie. Aj napriek tomu, že uvedené nebolo žalovaným doposiaľ rozporované, priamo konateľ žalobcu sa k spôsobu a postupu prác vyjadril na pojednávaní vo veci samej, ktoré podrobne vysvetlil.
16. Argumentáciu žalovaného ohľadne náročnosti zásahov na izbách považoval žalobca za nedôvodnú. Tvrdenia žalovaného označil za nepravdivé, nakoľko nie je možné tvrdiť, že izby boli minimálne zariadené, nakoľko aj v takých prípadoch je nábytok pre riadne vykonanie dezinsekcie nevyhnutné posunúť, a to z dôvodu, že plochy zakryté nábytkom nie je možné ošetriť ani v prípade použitia trysiek, ako sa snaží navodiť žalovaný. Štandardná služba žalobcu tieto práce zahŕňa a nie je nimi navyšovaná. Vymedzenie jednotlivých prác bolo žalobcom uvedené pre upresnenie, aké všetky práce je potrebné a nevyhnutné vykonať pre riadnu dezinsekciu. Účelové spájanie týchto prác s navýšením ceny za vykonané práce, žalobca odmietol. K dobe vykonávania prác žalobca uviedol, že tieto boli vykonávané aj počas víkendov a sviatkov, avšak jedná sa aj napriek uvedenému o štandardnú cenu za tieto práce, ktorá nebola žalobcom ďalej navyšovaná. V priebehu súdneho konania bolo preukázané, že medzi stranami bola dohodnutá pevná cena, a teda nemožno aplikovať ustanovenia o cene dohodnutej podľa rozpočtu. K tvrdeniam o neodsúhlasení si prác uviedol, že v prípade, ak by k dohode o rozsahu prác nedošlo, nebolo by možné tieto práce vykonať, nakoľko by tieto priestory žalobcovi neboli sprístupnené. Tvrdenia o snahe žalovaného na uzatvorenie dohody so žalobcom považoval taktiež za pravdivé. Práve žalobca je ten, ktorý mal záujem na mimosúdnom urovnaní sporu. S poukazom na uvedené považoval odvolanie žalovaného za nedôvodné a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.
17. Ďalšie vyjadrenie podané nebolo.
18. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací podľa § 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), po preskúmaní obsahu spisu a napadnutého rozsudku, postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
(1) Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. (2) Dielom sa rozumie zhotovenie určitej veci, pokiaľ nespadá pod kúpnu zmluvu, montáž určitej veci, jej údržba, vykonanie dohodnutej opravy alebo úpravy určitej veci alebo hmotne zachytený výsledok inej činnosti. Dielom sa rozumie vždy zhotovenie, montáž, údržba, oprava alebo úprava stavby alebo jej časti. (3) Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
20. Podľa § 546 ods. 1 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok.
(1) Prejav vôle sa vykladá podľa úmyslu konajúcej osoby, ak tento úmysel bol strane, ktorej je prejav vôle určený, známy alebo jej musel byť známy. (2) V prípadoch, keď prejav vôle nemožno vyložiť podľa odseku 1, vykladá sa prejav vôle podľa významu, ktorý by mu spravidla prikladala osoba v postavení osoby, ktorej bol prejav vôle určený. Výrazy používané v obchodnom styku sa vykladajú podľa významu, ktorý sa im spravidla v tomto styku prikladá. (3) Pri výklade vôle podľa odsekov 1 a 2 sa vezme náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s prejavom vôle, včítane rokovania o uzavretí zmluvy a praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli, ako aj následného správania strán, pokiaľ to pripúšťa povaha vecí.
22. Podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v
takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom.
23. Podľa § 391 ods. 1 CSP ak odvolací súd zruší rozhodnutie, môže podľa povahy veci vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, prerušiť konanie, schváliť zmier, zastaviť konanie alebo postúpiť vec orgánu, do ktorého právomoci vec patrí.
24. Predmetom konania je nárok žalobcu voči žalovanému na zaplatenie sumy vo výške 20.400,00 Eur s príslušenstvom titulom nezaplatenia faktúr za vykonané služby. Súd prvej inštancie dospel k záveru o dôvodnosti nároku žalobcu, preto napadnutým rozsudkom žalobe vyhovel a žalovaného zaviazal žalobcovi zaplatiť sumu 20.400,00 Eur spolu s úrokom z omeškania, pričom žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovaný s uvedeným záverom nesúhlasil a odvolaním napadol rozsudok súdu prvej inštancie, namietajúc nesprávne skutkové zistenia ako i nesprávne právne posúdenie veci konajúcim súdom.
25. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie ustálil, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným sa bude spravovať ustanoveniami Obchodného zákonníka, nakoľko obe strany sú podnikateľmi a spor sa týka ich podnikateľskej činnosti. Na prejednávanú vec súd aplikoval ustanovenia § 536 a nasl. Obchodného zákonníka, týkajúce sa zmluvy o dielo. Žalovaný v konaní namietal, že nedošlo k dohode o cene za vykonané práce, cena za dodané služby nebola pred výkonom služieb so žalovaným odkomunikovaná. Odvolací súd sa v tomto smere nestotožnil s tvrdením súdu prvej inštancie, že cena bola pri uzatváraní zmluvy o dielo stranám známa, keď medzi žalobcom a žalovaným existoval obdobný záväzkový vzťah aj v minulosti, pričom žalovaný v minulosti cenu akceptoval a v konaní nebolo preukázané, že pri uzatváraní danej zmluvy prejavil s predmetnou cenou nesúhlasil. Rovnako nemožno súhlasiť s tvrdením súdu, podľa ktorého z konania žalovaného možno vyvodiť, že cenu akceptoval, ak opätovne uzavrel zmluvu o dielo a neprejavil žiadnu vôľu k úprave ceny. Podľa názoru odvolacieho súdu, skutočnosť, že medzi žalobcom a žalovaným v minulosti existoval zmluvný vzťah, v ktorom sa zmluvné strany dohodli na cene poskytovaných služieb neznamená, že žalovaný v minulosti dojednanú cenu služieb akceptoval i v tomto prípade. Odvolací súd má tiež za to, že absencia nesúhlasu s cenou dojednanou pre predošlý záväzkový vzťah, neznamená akceptáciu takejto ceny pri dojednávaní novej zmluvy o dielo. Neobstojí ani tvrdenie týkajúce sa výšky odplaty, a síce, že ide o prax, ktorú strany medzi sebou zaviedli. K zavedeniu obchodnej praxe medzi stranami je potrebné uviesť, že ide o zvyklosti, ktoré sa medzi stranami ustálili pri ich dlhšie trvajúcich obchodných vzťahoch a ktoré strany medzi sebou zachovávajú a nie sú písomne vyjadrené ani v zmluvách, ani v iných dokumentoch, čo však nie je prípadom prejednávanej veci, keď z vykonaného dokazovania nevyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným existovala dlhotrvajúca prax ohľadne ceny služieb. Ani emailová komunikácia zo dňa 28.02.2012 (č.l. 133 súdneho spisu) podľa názoru odvolacieho súdu nepreukazuje akceptáciu ceny, dojednanej v minulosti pre iný zmluvný vzťah, zo strany žalovaného. Vzhľadom na námietku žalovaného ohľadne chýbajúceho dojednania o cene za poskytované služby, bude úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní primárne ustáliť, či medzi žalobcom a žalovaným došlo k platnému uzavretiu zmluvy a v závislosti od zistení zvoliť náležitý procesný postup prihliadajúc na skutočnosť, že žalobca pre žalovaného služby vykonal, ako vyplýva z podpísaných protokolov.
26. Vo vzťahu k ďalšiemu konaniu odvolací súd dáva do pozornosti, že zmluva o dielo predstavuje relatívny obchodný záväzkový vzťah upravený v § 261 ods. 1 až 3 OBZ. Ide o vzťah medzi zhotoviteľom a objednávateľom, ktorí sú podnikateľmi, a pri vzniku zmluvy s prihliadnutím na všetky okolnosti vyplýva, že zmluva o dielo sa týka ich podnikateľskej činnosti. Na uzavretie zmluvy o dielo sa vyžaduje, aby zmluva obsahovala podstatné časti zmluvy ustanovené v základnom ustanovení tohto zmluvného typu. Podstatnými časťami zmluvy o dielo sú: a) označenie zmluvných strán a konajúcich osôb, b) dohoda o predmete plnenia, c) dohoda o cene a záväzok objednávateľa ju zaplatiť. Dohoda o cene patrí podľa § 536 ods. 3 OBZ medzi podstatné časti zmluvy o dielo, ktorá musí byť v zmluve vyjadrená. Zmluva o dielo má zásadne odplatnú povahu. Na platnosť zmluvy sa nevyžaduje uvedenie určitej presnej výšky ceny. Strany sa môžu dohodnúť aj na postupe, ako sa cena vypočíta v budúcnosti. Pokiaľ ide o vznik zmluvy o dielo, majú zmluvné strany z hľadiska dohody strán o cene tieto možnosti: a) dohodnú sa na výške ceny a táto dohoda bude vyjadrená v ustanovení zmluvy b) dohodnú sa na spôsobe určenia ceny c) zmluvné strany sa výslovne dohodnú na uzavretí zmluvy bez určenia ceny. Požiadavka na splnenie podmienky dohody o cene v zmluve o dielo je splnená aj výslovným prejavom zmluvných strán, že
chcú uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny (bez dohody o výške ceny alebo o spôsobe jej určenia). Na platnosť takéhoto prejavu vôle je však potrebné, aby svoj prejav vôle, že chcú zmluvu uzavrieť bez určenia ceny, prejavili výslovne a jednoznačne. Podmienkou na vznik zmluvy je výslovný prejav vôle účastníkov zmluvného vzťahu (nie opomenutie prejavu vôle uviesť výšku ceny alebo spôsob jej určenia) o uzavretí zmluvy bez určenia ceny. Ak návrh zmluvy neobsahuje žiadny údaj o cene a aj keď bol návrh zmluvy prijatý v plnom rozsahu bez uvedenia ceny alebo spôsobu jej určenia, napriek dohode strán o celom obsahu zmluvy, zmluvu nemožno považovať za platne uzavretú, lebo neobsahuje výslovný prejav vôle o uzavretí zmluvy bez určenia ceny. Nečinnosť zmluvných strán pri vyjadrení prejavu vôle, že chcú uzavrieť zmluvu aj bez určenia ceny, nie je možné vykladať tak, že predstavuje konkludentný súhlas s takouto dohodou. (komentár z ASPI k zákonu č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník)
27. Podľa § 546 OBZ, objednávateľ je povinný zhotoviteľovi zaplatiť cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú spôsobom určeným v zmluve. Ak nie je cena takto dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (§ 536 ods. 3), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Na druhej strane, ak v zmluve o dielo nie je dohodnutá výška ceny alebo spôsob jej určenia a nie je v nej uvedené, že zmluvné strany chceli zmluvu o dielo uzavrieť aj bez určenia ceny, nie je zmluva uzavretá platne. Keďže zmluva o dielo platne nevznikla, nemožno si ani uplatňovať nárok na zaplatenie ceny za porovnateľné dielo.
28. Odvolací súd na záver poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 302/2008 z 30.07.2009: „Ak odvolací súd dospel k iným právnym záverom pri posúdení zisteného skutkového stavu súdom prvého stupňa, mal správne rozhodnutie prvostupňového súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Požiadavke dôsledného rešpektovania ústavného princípu dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania, odvolací súd mohol učiniť zadosť iba kasačným rozhodnutím. Tým, že odvolací súd tak nepostupoval, znemožnil účastníkom realizáciu ich procesných práv, lebo im odoprel možnosť prieskumu správnosti nových, prípadne z pohľadu súdu prvého stupňa dosiaľ bezvýznamných, avšak z hľadiska právneho posúdenia veci odvolacím súdom, však rozhodujúcich skutkových zistení.“
29. Vzhľadom na vyššie uvedený nesprávny procesný postup, odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie č.k. 34Cb/35/2015-177 zo dňa 12.06.2019 podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a podľa § 391 ods. 1 CSP mu vec vrátil na ďalšie konanie, v ktorom súd vec opätovne prejedná vo vyššie naznačenom smere a svoje rozhodnutie riadne odôvodní v zmysle § 220 ods. 2 CSP. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie zároveň rozhodne podľa § 396 ods. 3 CSP aj o náhrade trov odvolacieho konania.
30. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).