Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/45/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Ingrid Kalinákovej, v právnej veci žalobcu UNIPROGRES, s.r.o., so sídlom Budovateľská 38, Prešov, právne zastúpeného JUDr. Ladislavom Miklošom, advokátom, so sídlom Vodná 6, Košice, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, so sídlom Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. k.: B../XXXX/XXXX, T.-XX/ XXXX zo dňa 16.marca 2018 na základe správnej žaloby vo veci správneho trestania, takto

rozhodol:

I. Z r u š u j e rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. k.: B.XXX/XXXX, T.XX/XXXX zo dňa 16. marca 2018 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Prešov č. k.: B.:XXX/XXXX-L. XXXX/XXX/ XXXXX zo dňa 30. novembra 2017 a vec v r a c i a Národnému inšpektorátu práce na ďalšie konanie.

II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému nárok na úplnú náhradu trov konania.

III. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

I.

1. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že v dňoch 13.06.2017, 28.06.2017, 10.07.2017 a 11.07.2017 vykonal Inšpektorát práce Prešov (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) u žalobcu inšpekciu práce podľa v nadväznosti na a , a o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Výkon inšpekcie práce u žalobcu bol zameraný na kontrolu dodržiavania právnych a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pri stavebných prácach podľa ustanovení o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a o zmene a doplnení niektorých o nelegálnej práci a o nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. V oblasti pracovnoprávnych vzťahov bola inšpekcia práce zameraná na povinnosť zamestnávateľa dohodnúť v pracovných zmluvách podstatné náležitosti podľa a na povinnosť zamestnávateľa dohodnúť v dohodách o pracovnej činnosti náležitosti podľa ustanovení a .

2. Prvostupňový správny orgán o výsledku inšpekcie práce spísal Protokol č.: L..-XX-XX-X.X/ B.XX,XX,XX-XX zo dňa 17.07.2017. Z obsahu protokolu vyplýva, že u žalobcu boli zistené nedostatky v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci - zoznam pre prideľovanie OOPP a to, že:

- Žalobca porušil povinnosť v mesiaci jún 2017 v tom, že na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov v zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov nezohľadnil posúdenie rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a tento zoznam vypracoval len pre pracovné zaradenie - strojárenský robotník a stavebný robotník a nevypracoval pre pracovné zaradenie vodoinštalatér, zámočník - zvárač, skladník, čo bolo zistené v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.06.2017 - rozpor s o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci.

- Žalobca v zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov nešpecifikoval konkrétne typy poskytovaných OOPP (rukavice, prilba, ochranná obuv, pracovná kombinéza), ktoré poskytuje pri jednotlivých prácach, čo bolo zistené v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.06.2017 - rozpor s nariadenia vlády č. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Kontrolovaným obdobím je mesiac jún.

- Žalobca porušil povinnosť v tom, že v zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov neurčil podmienky používania osobného ochranného pracovného prostriedku (rukavice, prilba, ochranná obuv, pracovná kombinéza), najmä dobu používania, čo bolo zistené v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.06.2017 - rozpor s nariadenia vlády č. o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Kontrolovaným obdobím je mesiac jún. Protokol bol so žalobcom prerokovaný dňa 17.07.2017. Žalobca sa k zisteným nedostatkom do protokolu nevyjadril. Vyjadrenie k protokolu doručil žalobca prvostupňovému správnemu orgánu dňa 21.07.2017, v ktorom uviedol, že zistené nedostatky považuje za administratívne nedostatky, ktoré v stanovenom termíne odstráni.

3. Na základe vyjadrenia žalobcu k protokolu prvostupňový správny orgán spísal dňa 27.07.2017 Dodatok č.: X/XXXX, v ktorom zaujal stanovisko k vyjadreniu žalobcu k protokolu, pričom zotrval na znení nedostatkov uvedených v Protokole zo dňa 17.07.2017.

4. Listom č. P: XXX/XXXX-Z XXXX/XXX/XXXXX zo dňa 28.09.2017 prvostupňový správny orgán zaslal žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania vo veci uloženia pokuty z dôvodu nedostatkov uvedených v bode B1 v Protokole č. L.-XX-XX-X.X/B.XX,XX,XX-XX zo dňa 17.07.2017 v znení Dodatku č.: X/XXXX zo dňa 27.07.2017 za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v v treťom bode tým, že žalobca ako zamestnávateľ porušil ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci, pretože nesplnil povinnosť v mesiaci jún 2017 v tom, že na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných prostriedkov a zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov nezohľadnil posúdenie rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a tento zoznam vypracoval len pre pracovné zaradenie - strojárenský robotník a stavebný robotník a nevypracoval pre pracovné zaradenie vodoinštalatér, zámočník, zvárač, skladník. Žalobca sa k oznámeniu o začatí správneho konania nevyjadril.

5. Prvostupňový správny orgán na základe vykonanej inšpekcie práce vydal dňa 30.11.2017 rozhodnutie č. k.: B. XXX/XXXX-L., XXXX/XXX/XXXXX, ktorým žalobcovi uložil pokutu vo výške 500,-- eur podľa a podľa o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v treťom bode (právne predpisy a ostatné predpisy na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci) a to konkrétne tým, že žalobca porušil ustanovenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov. Ďalej skutok definoval tak, ako je uvedený aj v protokole pod bodom B1 a v oznámení o začatí správneho konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

II.

6. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. k.: B../XXXX/XXXX, T.-XX/XXXX zo dňa 16.03.2018 odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

7. V odôvodnení rozhodnutia konštatoval zistený skutkový stav a priebeh administratívneho konania pred prvostupňovým správnym orgánom, uviedol odvolacie námietky žalobcu a konštatoval, že po preskúmaní napadnutého rozhodnutia po vecnej aj právnej stránke dospel k právnemu záveru, že prvostupňovým správnym orgánom bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca v pozícii zamestnávateľa spáchal delikt posúdený ako porušenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „).

8. Argumentoval tým, že protiprávne konanie žalobcu spočívalo v tom, že tento v mesiaci jún 2017 si nesplnil povinnosť na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov tým, že v zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov nezohľadnil posúdenie rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a tento zoznam vypracoval len pre pracovné zaradenie strojárenský robotník a stavebný robotník a nevypracoval pre pracovné zaradenie vodoinštalatér, zámočník - zvárač, skladník, hoci tieto pracovné činnosti jeho zamestnanci vykonávali v mesiaci jún 2017 na jeho pracovisku E. S., F.. Q. Y. M., B..

9. Ďalej uviedol, že z dôkazu evidencia osobných ochranných pracovných prostriedkov (ďalej len „OOPP“) zo dňa 31.12.2015 bolo zistené, že žalobca pridelil zamestnancom OOPP a to pracovnú bundu a pracovné nohavice, pracovnú obuv, okuliare číre, rukavice, reflexnú vestu, postroj podľa špecifikácie uvedenej v tejto evidencii. Taktiež bol obstaraný dôkaz a to predpis č. X/XXXX poskytovanie OOPP zo dňa 01.02.2011, ktorým žalobca deklaruje tú skutočnosť, že vypracoval zoznam poskytovaných OOPP len pre pracovnú činnosť - strojárenský pracovník, v rámci ktorej rozlišuje len strojárske a zámočnícke činnosti a pre pracovnú činnosť, resp. pre pracovné zaradenie - stavebný robotník, v rámci ktorej rozlišuje iba stavebné činnosti. Na základe toho žalovaný konštatoval, že bolo preukázané, že v danom dokumente absentuje rozlíšenie, resp. uvedenie pracovných činností, resp. pracovného zaradenia vodoinštalatér, zámočník - zvárač a skladník. Preto bez pochýb žalovaný prijal jednoznačný záver, že žalobca naplnil skutkovú podstatu deliktu premietnutého do ustanovenia , keď nemal vypracovaný zoznam poskytnutých OOPP na základe vypracovaného posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia pre profesie vodoinštalatér, zámočník - zvárač a skladník. Konštatoval, že z obsahu spisu a zo všetkých podkladov nevyhnutných pre vydanie rozhodnutia je evidentné a preukázateľné, že v deň výkonu inšpekcie práce, t. j. dňa 13.06.2017 o 10.20 hod. pre žalobcu na stavbe Zábavno-obchodné centrum S. B., Ul. F.. Q.. M., vykonávali zamestnanci žalobcu i profesie vodoinštalatér, zámočník - zvárač a skladník, a preto bol povinný podľa vypracovať zoznam poskytovaných OOPP i pre tieto profesie. Žalobca v priebehu konania nepredložil žiadny relevantný dôkaz, ktorým by spochybnil spáchanie tohto deliktu.

10. Žalovaný citoval ustanovenie a uviedol, že akcentuje, že v zmysle intencií má zamestnávateľ na základe vypracovaného hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovných procesov a pracovného prostredia obligatórnu zákonnú povinnosť vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov a sústavne ho prehodnocovať a aktualizovať. Nemôže akceptovať odvolaciu námietku žalobcu, že išlo len o administratívne pochybenie/vadu, keďže zákonodarca vypracovanie zoznamu o poskytnutých osobných ochranných pracovných prostriedkov stavia na roveň zákonnej povinnosti zamestnávateľa a v žiadnom prípade takúto aktivitu nekvalifikuje ako bežný administratívny úkon, ktorého vykonanie alebo nevykonanie by sa malo zakladať na princípe dobrovoľnosti a nepripúšťa ani možnosti opomenutia.

11. K námietke žalobcu ohľadom času spáchania skutku a jednotlivých zamestnancov nachádzajúcich sa, prípadne kontrolovaných na pracovisku žalobcu v deň výkonu inšpekcie práce, žalovaný uviedol, že z obsahu a kontextu celého napadnutého rozhodnutia je zrejmé a jednoznačné, že prvostupňový správny orgán sankcionoval žalobcu za spáchanie zisteného skutku za časové obdobie mesiac jún 2017. Zistený a následne sankcionovaný nedostatok bol vyhodnotený a posúdený nielen na základe poznatkov a zistení z priamej kontroly uskutočnenej u žalobcu dňa 13.06.2017, ale aj na základe ostatných

podkladov a dokumentov predložených žalobcom počas výkonu inšpekcie práce, ktorá sa začala u žalobcu realizovať dňa 13.06.2017 a bola ukončená Dodatkom č.: 3 k protokolu zo dňa 27.07.2017.

12. K námietke nezákonnosti protokolu o výsledku inšpekcie práce a jeho dodatku žalovaný konštatoval, že po dôslednom preskúmaní dospel k záveru, že v danom prípade samotný výkon inšpekcie práce prebehol štandardne a plne v súlade s kompetenčným . S poukazom na zákonné ustanovenie konštatoval, že toto ustanovenie nezakotvuje ani možnosť ani povinnosť inšpektorovi práce umožniť kontrolovanému subjektu vyjadriť sa k dodatku k protokolu.

13. Žalovaný ďalej dôvodil, že napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a zo správneho právneho posúdenia veci, a že bolo vydané za riadnej akceptácie zásady materiálnej pravdy a zásady voľného hodnotenia dôkazov podľa § 3, § 32 ods. 1, § 33 ods. 1 a 2 a § 46 Správneho poriadku.

14. V súvislosti s preukázaním porušenia zákonnej povinnosti plynúcej z právnych predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci poukázal na inštitút objektívnej zodpovednosti za správne delikty, ktorý je vlastný každému administratívno-deliktuálnemu konaniu, a ktorého podstata tkvie v tom, že kontrolovanému subjektu, v danom prípade žalobcovi, so statusom zamestnávateľa vzniká zodpovednosť za správne delikty už tým, že k samotnému porušeniu právneho predpisu zo strany kontrolovaného subjektu došlo a to bez ohľadu na jeho následné odstránenie a bez ohľadu na to, či ide o zavinené alebo nezavinené konanie alebo opomenutie. To znamená, že z právneho hľadiska je pre vznik objektívnej zodpovednosti kontrolovaného subjektu za správny delikt úplne nepodstatným, či k porušeniu právnych predpisov došlo zavinením určitých okolností alebo zavinením zamestnancov kontrolovaného subjektu alebo iných subjektov ako kontrolovaného subjektu, alebo či došlo následne k ich odstráneniu. K tomuto inštitútu doplnil, že v danom prípade ide o objektívnu zodpovednosť žalobcu za zistený správny delikt, žalobca sa môže tejto zodpovednosti vyviniť len za predpokladu, že predloží relevantné dôkazy preukazujúce, že zistený správny delikt vôbec nespáchal, avšak v danom prípade takýto dôkaz, ktorý by osvedčoval uvedenú skutočnosť, žalobcom predložený nebol.

15. V spojení s výškou ukladanej sankcie žalovaný je toho názoru, že zo strany prvostupňového správneho orgánu bola výška ukladanej sankcie náležite zdôvodnená čo do dôvodu a čo do výšky s prihliadnutím pritom na osobitosti a špecifiká daného prípadu a za plnej akceptácie zákonných kritérií plynúcich mu z ustanovenia a , a preto uložená sankcia vo výške 500 eur za spáchanie tohto správneho deliktu sa javí žalovanému ako primeraná a uložená na možnej spodnej hranici zákonnej sadzby plniaca preventívnu a výchovnú funkciu, a keďže bude citeľná i v majetkovej sfére žalobcu, plniaca i svoju represívnu funkciu s následkom odradiť žalobcu od jeho ďalšieho protiprávneho konania v budúcnosti.

16. Žalovaný citoval ustanovenia a a naviac poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.: , v ktorom súd judikoval, že uložená pokuta má vo sfére vinného zo správneho deliktu naplniť úlohu preventívno- výchovnú ale aj represívnu, z toho dôvodu je žiaduce, aby bola citeľná aj v majetkovej sfére páchateľa správneho deliktu. Nemôže sa jednať o sankciu v zanedbateľnej výške, v opačnom prípade sa nedá predpokladať, že by splnila svoj účel. Uložená pokuta plní taktiež preventívnu úlohu (tzv. generálne pôsobenie) aj vo vzťahu k ostatným nositeľom totožných zákonných povinností, ktorých musí mať silu odradiť od protiprávneho postupu. Takýto účinok však môže vyvolať iba postih zodpovedajúci významu chráneného záujmu včas a vecne správne vyvodený. Ak sa jedná o finančný postih, nemôže byť neprimerane mierny vo vzťahu k závažnosti protiprávneho konania a jeho následkom. Nevyhnutne tak musí v sebe obsahovať aj represívnu zložku.

17. V závere odôvodnenia napadnutého rozhodnutia sa žalovaný stotožnil s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu, ktorý rozhodol o uložení sankčného postihu na základe spoľahlivo zistených skutočností vychádzajúc z relevantných dôkazov tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozhodnutia. Postup prvostupňového správneho orgánu bol v súlade s ustanovením § 3 ods. 5, § 32 ods. 1, § 46 Správneho poriadku.

III.

18. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu. Namietal nesprávnosť a nezákonnosť postupu prvostupňového správneho orgánu a žalovaného, ktorú vidí v tom, že aj napriek tomu, že inšpektor práce mal pri kontrole zistiť až 3 nedostatky u žalobcu, v protokole ani jeho dodatku nenavrhol opatrenia podľa a neuložil opatrenia podľa , , , a . Rovnako neuložil žalobcovi povinnosť prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin a doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení. Z formulácie zákonného ustanovenia je zrejmé, že inšpektor práce túto povinnosť mal. Namietal, že prvostupňový správny orgán ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach neodôvodnil, z akých dôvodov nepotrebovali v protokole navrhnúť žalobcovi opatrenia a uložiť mu povinnosť doručiť písomnú správu o splnení týchto opatrení. Pretože správne orgány takto nekonali, protokol v znení jeho dodatku nespĺňa zákonné požiadavky podľa a z tohto dôvodu je nezákonný. Nezákonným je preto aj napadnuté rozhodnutie.

19. Žalobca namietal, že žalovaný neprerokoval so žalobcom ako zamestnávateľom protokol v znení jeho dodatku. Túto jeho námietku žiadnym spôsobom nepreskúmal a v napadnutom rozhodnutí ju ani neodôvodnil, v dôsledku čoho je rozhodnutie nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Spôsob, ako sa žalovaný s touto námietkou vysporiadal, keď poukázal len na štandardný postup v súlade so , za formálne odôvodnenie. Podľa názoru žalobcu, keďže podľa dodatok k protokolu je súčasťou protokolu, podľa protokol prerokováva inšpektor práce so zamestnávateľom, preto aj dodatok ako súčasť protokolu musí byť so zamestnávateľom prerokovaný, čo sa v danom prípade nestalo. Namietal aj nejasnosť označenia dodatku k protokolu pod č. X/XXXX, pretože v predmetnom konaní bol vyhotovený iba prvý a jediný dodatok, preto mu nie je zrejmé, prečo je označený poradovým číslom 3.

20. Žalobca vidí nezákonnosť napadnutia rozhodnutia aj v chýbajúcej povinnej náležitosti rozhodnutia a to podpisu oprávnenej osoby. Argumentoval ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku a konštatoval, že napadnuté rozhodnutie obsahuje okrúhlu pečiatku žalovaného, meno a priezvisko R.. N. K. a funkciu generálny riaditeľ, nad menom a priezviskom R. K. nie je podpis tejto osoby v rozhodnutí uvedenej ako oprávnenej podpisovať rozhodnutia žalovaného. Nad menom R.. N. K. je uvedený nečitateľný podpis inej osoby a možno sa len domnievať s malou istotou pravdepodobnosti, že pred podpisom je doložka v. z., a preto má pochybnosti, či rozhodnutie bolo podpísané a vyhotovené v zmysle Správneho poriadku osobou na to oprávnenou a v zákonnej forme. Je toho názoru, že je nevyhnutné, aby bol presvedčený, kto vlastne rozhodnutie žalovaného skutočne podpísal. Bez takéhoto zistenia nie je možné považovať rozhodnutie za rozhodnutie žalovaného, ktorou sú vyjadrené skutočné a vážne mienené názory na predmet veci. Je toho názoru, ak by totiž mohla podpisovať rozhodnutie ktorákoľvek osoba bez toho, aby bolo zistené, ktorá, úplne by sa strácal význam úpravy oprávnenej úradnej osoby prelínajúci sa celým Správnym poriadkom. Žalobca ako účastník správneho konania navyše bez zistenia totožnosti osoby, ktorá v skutočnosti rozhodnutie podpísala, napr. ani nie je schopný posúdiť, či táto osoba nemohla byť vo veci zaujatá.

21. Žalobca namietal nedostatočnosť, neúplnosť a nezrozumiteľnosť výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorú uviedol aj v odvolacom konaní a to z dôvodu, že v skutkovej vete rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu, ktorým mu bola uložená pokuta za spáchanie správneho deliktu, chýba príslušné konkrétne ustanovenie právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, podľa ktorých žalobca nemal splniť povinnosť na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov tým, že v zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov nezohľadnil posúdenie rizika a hodnotenie nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a pracovného prostredia vo všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami, a ktoré mal svojim konaním porušiť. Teda naplnenie pojmového znaku protiprávnosti a taktiež jeho skutková špecifikácia, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné a to aj z dôvodu, že žalovaný sa s touto námietkou v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyrovnal.

22. Žalobca považuje rozhodnutie žalovaného za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že z tohto odôvodnenia mu nie je zrejmé, na základe akých ostatných podkladov a dokumentov predložených žalobcom počas

výkonu inšpekcie práce mal byť postihovaný a hlavne nie je možné ho brať na zodpovednosť len na základe predložených ostatných podkladov a dokumentov počas výkonu inšpekcie práce, pretože fyzická inšpekcia práce na pracovisku bola vykonaná len dňa 13.06.2017, a preto ho nie je možné postihovať za to, že nemal si plniť povinnosť za obdobie celého mesiaca jún 2017. Poukázal na to, že v čase výkonu inšpekcie práce dňa 13.06.2017 sám prvostupňový správny orgán konštatoval, že bola na pracovisku kontrolovaná prítomnosť troch zamestnancov žalobcu V. Z., W. J. a Y. G., pričom ďalej uvádza, že pre žalobcu mali na predmetnom pracovisku vykonávať v júni 2017 prácu zamestnanci v špecifických profesiách a to vodoinštalatér (V.. Z.), zámočník - zvárač (O.. O.), skladník. Nie je mu zrejme, ako správny orgán dospel k záveru, že menovaní pracovníci pracovali na pracovisku v júni 2017, keď inšpektor práce bol na pracovisku len časť jediného dňa a to 13.06.2017. Prvostupňový správny orgán a žalovaný vychádzali len z domnienok, ktorý inšpektorát práce svoje zistenia nepreniesol do jednoznačného a dostatočného opisu stavu tak, aby nebol spochybniteľný.

23. Namietal, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nezdôvodnil, z akých dôvodov funkcia vodoinštalatér a zámočník nemôže byť zaradená pod odbor strojárenský pracovník, resp. stavebný robotník tak, ako je to uvedené v predloženom predpise č. 3/2011. Zdôraznil, že správne orgány samé priznávajú, že k reálnemu poskytnutiu a používaniu pridelených osobných ochranných pracovných prostriedkov zamestnancom došlo a žalobca je postihovaný výlučne len za nepresné vypracovanie zoznamu OOPP po zohľadnení a posúdení všetkých rizík pre všetky pracovné činnosti a pracoviská, teda je zrejmé, že išlo len o formálny nedostatok, a preto sa mu javí postihovanie za tento delikt ako šikanózne. Žalovaný podľa jeho názoru nedodržiava princíp ultima ratio ako subsidiaritu správnej represie, to znamená, že posledné, resp. krajné prostriedky na vymáhanie pokút majú byť použité až ako posledná možnosť, kde nie je možné zjednať nápravu iným spôsobom.

24. Podľa názoru žalobcu a s odvolaním sa na súdnu judikatúru k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov, nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu . je skutočným účelom splniť povinnosť zamestnávateľa na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov tým, že v zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov sa má zohľadniť posúdenie rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a tieto aj v skutočnosti poskytnúť svojim zamestnancov pri vykonávaní ich pracovnej činnosti. Cieľom zákona je teda chrániť zamestnancov pred nebezpečenstvom, ktoré môže vyplynúť z neposkytnutia OOPP, čo v tom prípade bolo splnené, pretože všetci zamestnancami boli chránení požadovanými OOPP, čo zistil a potvrdil aj správny orgán vo svojich rozhodnutiach. Žalovaný mal v tomto prípade skúmať nielen to, či boli naplnené formálne znaky porušenia , ale aj zmysel a účel tohto zákona. V situácii, keď materiálny znak chýba, hoci formálne znaky sú splnené, nejde podľa názoru žalobcu o správny delikt. Konanie vykazujúce formálne znaky priestupku bez plnenia materiálneho znaku, nie je deliktom. Z uvedenej teórie vyplýva, že žalovaný pri rozhodovaní o uložení pokuty za správny delikt absentujúci materiálny znak opomenul, pretože pokuta mu bola uložená aj napriek tomu, že právom chránený záujem spoločnosti nebol ani porušený ani ohrozený. Napadnuté rozhodnutie je nezákonné, pretože vychádza z popretia zásady in dubio pro reo a zásady materiálnej pravdy.

25. Žalobca považuje odôvodnenie napadnutého rozhodnutia za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože žalovaný vôbec neuviedol, v čom sú odvolacie námietky žalobcu neopodstatnené, prečo nepovažuje skutočné poskytnutie všetkých potrebných OOPP všetkým zamestnancom na pridelených funkciách za materiálne naplnenie skutku, neozrejmil svoje myšlienkové úvahy, spôsob hodnotenia dôkazov, skutkové zistenia a vyvodené právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený, a aby žalobca nemusel hľadať odpoveď na nastolenú problematiku v rovine dohadov. Správne orgány v svojich rozhodnutiach neodôvodnili, z akých dôvodov vodoinštalatér, zámočník - zvárač, nemôže byť strojárenský robotník, nepoužili a neodôvodnili význam týchto profesií, ako aj charakteristiky týchto profesií, aby mohli konštatovať, že strojárenský robotník nie je vodoinštalatér alebo zámočník - zvárač.

IV.

26. K žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 08.06.2018, v ktorom na námietky žalobcu uvedené v žalobe reagoval obdobnými argumentmi, ako je to v prípade odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Podľa neho právny zástupca žalobcu ani v rámci prebiehajúceho odvolacieho konania neuviedol, také skutočnosti a nedoplnil také dôkazy, s ktorými by sa žalovaný nebol vysporiadal a navrhol, aby správny súd bez nariadenia pojednávania rozsudkom zamietol správnu žalobu ako nedôvodnú.

27. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril právny zástupca žalobcu písomným podaním zo dňa 24.07.2018, v ktorom zotrval na svojich žalobných námietkach, nesúhlasil s tvrdeniami žalovaného a žiadal, aby správny súd jeho žalobe vyhovel.

V.

28. Podľa (ďalej len „“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

30. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

32. Podľa žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

33. Podľa správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.

34. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

35. Správny súd vec prejednal bez nariadenia pojednávania podľa z dôvodu, že účastníci konania neriadenie pojednávania vo veci nežiadali. Podľa verejné vyhlásenie rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli súdu a webovej stránke krajského súdu. Rozsudok bol vyhlásený podľa vyvesením skráteného písomného vyhotovenia bez odôvodnenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní.

36. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a konanie, ktoré mu predchádzalo, podľa , oboznámil sa s administratívnym spisom žalovaného a dospel k názoru, že žaloba žalobcu je dôvodná.

37. Predmetom preskúmania v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. k.: B./XXXX/XXXX, T.-XX/ XXXX zo dňa 16.03.2018, ktorým žalovaný o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Prešov č. k.: XXX/XXXX-L. zo dňa 30.11.2017 (ďalej len „prvostupňový správny orgán“) rozhodol tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správne orgánu potvrdil. Prvostupňový správny orgán podľa o inšpekcii práce a o zmene a doplnení o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 500 eur za porušenie povinnosti vyplývajúcich z predpisov uvedených v

v treťom bode a to za porušenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci v znení neskorších predpisov (ďalej len „), pretože žalobca v mesiaci jún 2017 nesplnil povinnosť na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov tým, že v zozname poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov nezohľadnil posúdenie rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a tento zoznam vypracoval len pre pracovné zaradenie strojárenský robotník a stavebný robotník a nevypracoval pre pracovné zaradenie vodoinštalatér, zámočník - zvárač, skladník, hoci tieto pracovné činnosti jeho zamestnanci vykonávali v mesiaci jún 2017 na jeho pracovisku E. S., F.. Q.. M., B.. Porušenie povinnosti zamestnávateľom bolo zistené pri výkone inšpekcie práce v období od 13.06.2017 do 11.07.2017 u žalobcu na jeho pracovisku stavenisku ZT. S., F.. Q.. M., B.. Z rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že ide o správnu žalobu vo veci správneho trestania.

38. Podľa inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, vrátane predpisov upravujúcich faktúry pracovného prostredia.

39. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že prvostupňový správny orgán dňa 13.06.2017 vykonal u žalobcu na pracovisku a v dňoch od 28.06.2017 do 11.07.2017 na inšpektoráte práce inšpekciu práce zameranú na kontrolu právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a bezpečnosti technických zariadení na kontrolu dodržiavania pracovno-právnych a mzdových predpisov a na kontrolu dodržiavania zákazu nelegálneho zamestnávania. O výsledku tejto inšpekcie spísal Protokol č. L..-XX-XX-X.X/B.XX,XX,XX-XX zo dňa 17.07.2017 a Dodatok č.: X k protokolu zo dňa 27.07.2017. V oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci boli u žalobcu zistené tri nedostatky pri zozname o prideľovaní OOPP, pričom jedným z nedostatkov bolo porušenie povinnosti v tak, ako je definovaný vo výroku prvostupňového správneho orgánu.

40. Podľa protokol obsahuje označenie príslušného inšpektorátu práce, meno a priezvisko inšpektora práce, ktorý vykonal inšpekciu práce, označenie kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, miesto a čas vykonania inšpekcie práce, predmet inšpekcie práce, zistené porušenia predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv, podpis a vyjadrenie zamestnávateľa alebo ním povereného zamestnanca alebo fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom k zisteným porušeniam predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a k ďalším skutočnostiam uvedeným v protokole, stanovisko inšpektora práce k tomuto vyjadreniu, dátum vypracovania a dátum prerokovania protokolu, podpis inšpektora práce a odtlačok pečiatky. Protokol obsahuje aj vyjadrenie právnickej osoby alebo fyzickej osoby ku skutočnostiam uvedeným v protokole, ktoré sa jej týkajú, ak ide o vyšetrovanie udalosti uvedenej v . Ak bolo zistené porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania, protokol obsahuje aj čas, keď bolo porušenie zákazu nelegálnej práce alebo nelegálneho zamestnávania zistené, a ak boli preukázané, aj dohodnutú mzdu a dobu trvania nelegálnej práce a nelegálneho zamestnávania.

41. Podľa na konanie podľa , , a , , , a , a , až f), a sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. Všeobecné predpisy o správnom konaní sa nevzťahujú na vydanie oprávnenia preukazu, osvedčenia a povolenia podľa tohto zákona.

42. Podľa inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu, ak tento zákon neustanovuje inak, zamestnávateľovi za porušenie povinnosti vyplývajúcich z tohto zákona z predpisov uvedených v prvom bode až treťom bode, šiestom bode a ôsmom bode alebo za porušenie záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv až do 100.000 eur, ak v dôsledku tohto porušenia vznikol pracovný úraz, ktorým bola spôsobená smrť alebo ťažká ujma na zdraví, najmenej 33.000 eur.

43. Žalobca v žalobe namietal, že protokol v znení jeho dodatku nespĺňa zákonné požiadavky podľa , pretože neobsahuje návrh opatrení podľa a uloženie opatrení podľa , , , a . Námietku uviedol aj v odvolacom konaní proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu, pričom žalovaný sa s touto námietkou žiadnym spôsobom nevyrovnal.

44. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu je zrejmé, že v konaní správne orgány postupovali vo veci uloženia pokuty žalobcovi podľa , a teda na toto konanie sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, t. j. o správnom konaní (ďalej len „“).

45. Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

46. Podľa § 47 ods. 1 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

47. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

48. Odôvodnenie je podstatnou obsahovou náležitosťou rozhodnutia a jeho úlohou je presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán reaguje na dva okruhy problémov a to na skutkové okolnosti a právne posúdenie veci. Za skutkové okolnosti je potrebné považovať najmä skutočnosti, ktoré boli nepochybne zistené a ich právny význam. Ďalej treba uviesť, aké dôkazy boli vykonané, ako ich hodnotí správny orgán, prečo neboli vykonané niektoré navrhované dôkazy a napokon, ako sa správny orgán vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania. Právne posúdenie veci znamená, že správny orgán subsumuje zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správny orgán vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal, a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. Nestačí len citácia príslušného ustanovenia, ale je potrebné, aby sa vyložil aj obsah právnej normy, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a prázdnym posúdením.

49. Účastník správneho konania má právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky súvisiace s predmetom správneho konania. Pod pojmom vyrovnať sa s námietkami účastníka konania znamená to, že správny orgán uvedie dôvody, prečo prijal alebo odmietol argumentáciu účastníka konania, a ak argument odmietol, je správny orgán povinný tento argument vyvrátiť alebo spochybniť alebo vysvetliť, prečo ho považuje za irelevantný.

50. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyrovnal s námietkou žalobcu, že protokol o výsledku inšpekcie práce neobsahuje uloženie opatrení podľa , resp. neuvádza ani žiadnu argumentáciu, prečo takéto opatrenia neboli uložené, keď boli počas inšpekcie práce zistené nedostatky u žalobcu v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, v dôsledku čoho je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné.

51. Podľa v protokole inšpektor práce navrhne opatrenia podľa , uloží opatrenia podľa , , , a a uloží povinnosť kontrolovanému zamestnávateľovi alebo kontrolovanej fyzickej osobe, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, a) prijať opatrenia na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin, b) doručiť inšpektorátu práce v určenej lehote písomnú správu o splnení opatrení na odstránenie zistených porušení predpisov a záväzkov vyplývajúcich z kolektívnych zmlúv a ich príčin.

52. Správny súd považuje námietku za dôvodnú. Ustanovenie upravuje v prípade zistenia nedostatkov uloženie opatrení inšpektorom práce na odstránenie zistených porušení predpisov, ktoré sú obsahom protokolu o vykonanej kontrole. Z obsahu Protokolu č. L..-XX-XX-X.X/B.XX, XX, XX-XX zo dňa 17.07.2017 mal súd za preukázané, že žalobcovi boli vytknuté porušenia právnych predpisov , a nariadenia vlády č. 395/2006 o minimálnych požiadavkách na poskytovanie a používanie osobných ochranných pracovných prostriedkov. Inšpektor práce pri zistení týchto porušení právnych predpisov opatrenia na odstránenie nedostatkov neuložil. Žalovaný námietku žalobcu k neuloženým opatreniam v napadnutom rozhodnutí ignoroval a v odôvodnení napadnutého rozhodnutia ju neodôvodnil, teda jeho argument nevyvrátil, nespochybnil, resp. neuviedol, prečo ho považuje za irelevantný.

53. Žalobca v žalobe namietal aj skutočnosť, že prvostupňový správny orgán vypracoval počas inšpekcie práce aj Dodatok č.: X/XXXX zo dňa 27.07.2017 k protokolu, v ktorom sa vyjadril k vyjadreniu žalobcu, avšak tento dodatok so žalobcom nebol prerokovaný, hoci podľa dodatok k protokolu je súčasťou protokolu. Namietal, že žalovaný žiadnym spôsobom túto námietku nepreskúmal a vo svojom rozhodnutí ani neodôvodnil.

54. Podľa inšpektor práce a) po posúdení písomného vyjadrenia kontrolovaného zamestnávateľa alebo kontrolovanej fyzickej osoby, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, doručeného v lehote určenej inšpektorom práce, vyhotoví dodatok k protokolu, v ktorom uvedie toto vyjadrenie a svoje stanovisko k nemu; dodatok k protokolu je súčasťou protokolu.

55. Správny súd považuje za nedôvodnú námietku žalobcu. Žalovaný na túto námietku reagoval právne relevantným spôsobom, keď konštatoval, že podľa ustanovenia toto ustanovenie nezakotvuje ani možnosť ani povinnosť inšpektorovi práce umožniť kontrolovanému subjektu vyjadriť sa k dodatku k protokolu. Povinnosť inšpektora práce umožniť kontrolovanému subjektu vyjadriť sa k dodatku k protokolu nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že dodatok k protokolu je súčasťou protokolu tak, ako to uvádza žalobca.

56. Správny súd považuje za dôvodnú námietku žalobcu, ktorý namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného vydaného v rozpore s ustanovením § 47 ods. 5 Správneho poriadku.

57. Podľa § 47 ods. 5 Správneho poriadku v písomnom vyhotovení rozhodnutia sa uvedie aj orgán, ktorý rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia, meno a priezvisko účastníkov konania. Rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Osobitné právne predpisy môžu ustanoviť ďalšie náležitosti rozhodnutia.

58. Z citovaného ustanovenia § 47 ods. 5 vyplýva, že rozhodnutie musí mať úradnú pečiatku a podpis s uvedením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby. Napadnuté rozhodnutie žalovaného obsahuje okrúhlu úradnú pečiatku s vyznačením mena, priezviska a funkcie oprávnenej osoby R.. N. K., generálny riaditeľ, avšak z podpisu, ktorý sa nachádza nad označením oprávnenej osoby nemožno jednoznačne identifikovať, že ho táto osoba vyznačená v rozhodnutí aj podpísala. Pred nečitateľným podpisom je skrátka malé v, čo nemožno identifikovať, či bolo podpísané vlastnou rukou alebo v zastúpení.

59. Podľa judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky je možné ustáliť, že za stavu, keď preskúmavané rozhodnutie podpísala osoba, ktorú nie je možné identifikovať, pretože nikde v rozhodnutí sa neuvádza jej meno, priezvisko ani funkcia, takéto rozhodnutie je pre adresáta predmetného rozhodnutia postihnuté deficitom zmätočnosti a nalomujúce jeho hodnovernosť. U žalobcu preto mohli vzniknúť odôvodnené pochybnosti o tom, kto vôbec vydal prvostupňové rozhodnutie. Takouto nedôslednou aplikáciou ustanovenia § 47 ods. 5 Správneho poriadku bolo zistené závažné pochybenie majúce za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, a teda ide o takú vadu, ktorá mohla vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.: ).

60. Vo vzťahu k podpisu oprávnenej osoby na rozhodnutí správneho orgánu mal rovnaký právny názor aj Najvyšší správny súd Českej republiky, ktorý uviedol: „...Je nezbytné mít postaveno najisto, kdo rozhodnutí správního orgánu skutečne podepsal a zda se jednalo o osobu oprávnenou. Bez takového

zjištění není možné považovať rozhodnutí bez jakýchkoli pochybností za rozhodnutí správního orgánu, ve kterém jsou vyjádřený skutočne a vážne mínené názory na skoumanou otázku“ (rozsudok sp. zn.: ). „Rozsudek je nepřeskoumatelný pro nedostatok důvodú podle § 103 ods. 1 písm. d) s.ř.s., pokud je ve správnem spise založeno vyhotovení rozhodnutí, které je opatřeno kulatým úředním razítkem, je na nej uvedeno jméno a funkce oprávnené osoby a u tohto jména podpis jiné osoby se skratkou malé v, malé z a krajský soud skoumal, s jakou osobou se jedná a zda byla oprávnená rozhodnutí podepsat“ (rozsudok sp. zn.: , ).

61. Z výroku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a žalovaného nesporne vyplýva, že žalobca mal porušiť povinnosť uvedenú v , ktorý upravuje, že na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci prostredníctvom osobných ochranných pracovných prostriedkov, je zamestnávateľ povinný vypracovať zoznam poskytovaných osobných ochranných pracovných prostriedkov na základe posúdenia rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia.

62. Prvostupňový správny orgán zistil u žalobcu nedostatok, že v zozname poskytovaných ochranných pracovných prostriedkov nezohľadnil posúdenie rizika a hodnotenia nebezpečenstiev vyplývajúcich z pracovného procesu a z pracovného prostredia pri všetkých činnostiach vykonávaných zamestnancami a tento zoznam vypracoval len pre pracovné zaradenie strojárenský robotník a stavebný robotník a nevypracoval pre pracovné zaradenie vodoinštalatér, zámočník - zvárač, skladník.

63. Správny súd z obsahu administratívneho spisu žalovaného zistil, že žalobca v rámci výkonu inšpekcie práce predložil prvostupňovému správnemu orgánu Predpis č. XX/XXXX pod názvom Poskytovanie osobných ochranných prostriedkov, ktorý obsahuje zoznam funkcií a vykonávaných činností pre poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov a to pre pracovné zaradenie strojárenský robotník - strojárske a zámočnícke činnosti a stavebný robotník - stavebné činnosti. Ďalej tento zoznam obsahuje evidenciu osobných ochranných pracovných prostriedkov pre jednotlivých zamestnancov. Z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ako aj žalovaného je nesporné a konštatované, že žalobca prideľuje všetkým zamestnancom osobné ochranné pracovné prostriedky na základe predloženej evidencie.

64. Správny súd v tomto smere považuje za dôvodnú námietku žalobcu, že žalovaný ani prvostupňový správny orgán v odôvodnení rozhodnutia žiadnym relevantným spôsobom skutkovou a právnou argumentáciou neodôvodnili a nevyrovnali a námietkou žalobcu, prečo funkcia a činnosť vodoinštalatér a zámočník - zvárač nemôže byť zaradená pod všeobecnú činnosť strojárenský pracovník, resp. stavebný robotník tak, ako je to uvedené v predloženom Predpise č. 3/2011 - Poskytovanie osobných ochranných pracovných prostriedkov predloženým žalobcom. Správny súd považuje vyrovnanie sa s touto námietkou za rozhodujúce v prípade, ak je žalobcovi vytknuté porušenie povinnosti nevypracovania rizík a hodnotenia nebezpečenstiev pre dané pracovné zaradenie.

65. Správny súd považuje za potrebné zdôrazniť, že neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa článku 1 je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môžu odôvodnene očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, že ich budú správne vykladať a aplikovať. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomný v každom rozhodnutí orgánu verejnej moci a to tak v oblasti normotvornej ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (napr. , , ).

66. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd rozhodnutie žalovaného zrušil podľa a z dôvodu, že rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

67. Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť zistený skutkový stav, vyvodiť z neho relevantné právne závery a vo veci rozhodnúť a to takým spôsobom, aby rozhodnutie spĺňalo všetky zákonné kritéria uvedené v § 47 ods. 3 Správneho poriadku, t. j. aby odôvodnenie bolo jasné,

zrozumiteľné a dostatočne odôvodnené a to tak, aby žalobca ako účastník konania získal odpovede na všetky námietky, ktoré uviedol v odvolacom konaní ako aj v podanej žalobe.

68. O trovách konania správny súd rozhodol postupom podľa v spojení s . Žalobca bol v konaní úspešný, a preto mu správny súd priznal nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanému.

69. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ods. ).

70. Správny súd toto rozhodnutie prijal v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.