Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/127/2023

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Rastislava Pellu a JUDr. Františka Čisovského v spore žalobcu: EURO-ŠTUKONZ a.s., so sídlom Podunajská 23, 821 06 Bratislava, IČO: 35972297, zastúpený Advokátska kancelária CIMRÁK s.r.o., so sídlom Štefánikova 7, 949 01 Nitra, IČO: 36868876, proti žalovanému: Mesto Stará Ľubovňa, so sídlom Obchodná 1108/1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 00330167, zastúpený MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom Žižkova 22B, 811 02 Bratislava – mestská časť Staré Mesto, IČO: 36718432, o zaplatenie 21.767,05 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. -299 zo dňa 18.11.2022, takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. -299 zo dňa 18.11.2022 a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Stará Ľubovňa ( ďalej len súd alebo súd prvej inštancie ) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 21.767,05 eur s 9% úrokom z omeškania ročne od 14.8.2021 do zaplatenia, náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur a na náhradu trov konania, z titulu neuhradenia faktúry č. 1020210038 zo dňa 10.8.2021.

3. Žalobca odôvodnil žalobu tým, že sporové strany uzatvorili Zmluvu o dielo „Obchodný dom „Družba“ Stará Ľubovňa - Zníženie energetickej náročnosti budovy“, dňa 14.11.2019, pričom žalobca v danom zmluvnom vzťahu vystupoval ako dodávateľ stavebných prác a žalovaný ako objednávateľ. Dňa 10.8.2021 vystavil žalobca faktúru č. 1020210038 na sumu 21.767,05 eur. Žalobca uvedenou faktúrou fakturoval žalovanému stavebné práce, ktoré vykonal pre žalovaného v mesiaci november 2020 a ktoré neboli zo strany žalovaného uznané ako vykonané. Predmetná suma prác vychádza zo znaleckého posudku Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o., č. 36/2011, ktorý vyhotovil dňa 19.4.2021 znalec Ing. Juraj Nagy. Podľa zistení znalca prezentovaných v tab. č. 20 na 68. strane posudku, žalobca vykonal stavebné práce spočívajúce vo výmene okien, fasády, bleskozvodu a statiky striech v celkovej výške 30.739,76 bez DPH. Žalovaný uznal len niektoré práce v rozsahu sumy 12.600 eur, preto neuhradenými zostávajú práce v rozsahu 18.139,21 eur bez DPH, t.j. 21.767,05 eur s DPH. Žalobca zároveň uviedol, že od zmluvy o dielo odstúpil dňa 20.1.2021 (doručené žalovanému 22.1.2021). Platnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalovaného bola uznaná žalovaným, keď uhradil dňa 10.11.2021 žalobcovi sumu 16.553,80 eur, ktorá pozostávala z istiny 14.855,65 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 14 % ročne zo

sumy 14.855,65 eur od 23.1.2021 do zaplatenia titulom právoplatného platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 4.10.2021. Upomínací súd vydal dňa 27.12.2021 platobný rozkaz pod sp. zn. , ktorým vyhovel návrhu žalobcu na vydanie platobného rozkazu v celom rozsahu.

4. Obrana žalovaného vymedzená v podanom odpore spočívala v tvrdení, že vyjadrenia žalobcu považuje za účelové, zavádzajúce a najmä nepravdivé. Žalovaný poprel údajný nárok žalobcu na úhradu faktúry, keď poukázal na skutočnosť, že žalovaný predmetnú faktúru ako nedôvodne vystavenú vrátil žalobcovi dňa 10.9.2021, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 20.9.2021. V predmetnom liste žalovaný uviedol, že faktúrou uplatnené nároky neuznáva, pričom poukázal na skutočnosť, že fakturované stavebné práce neboli vykonané v požadovanej kvalite, neboli dokončené včas a riadne odovzdané/ prevzaté spolu s predložením dokumentácie kvality a potrebných revízií a skúšok. Žalovaný v liste zo dňa 10.9.2021 taktiež namietal, že v dôsledku nezabezpečenia stavebných procesov pred zimou (2020/2021) došlo za obdobie od decembra 2020 do augusta 2021 k značnému znehodnoteniu zabudovaných materiálov. Na nezabezpečenie rozpracovanej stavby pred a počas zimného obdobia, ako aj potrebu dodržiavania BOZP, technologických predpisov a postupov, návodov na použitie materiálov na diele pritom žalobca bol zo strany zástupcu žalovaného opakovane upozorňovaný. Z obsahu predmetného posudku pritom vyplýva, že znalcom neboli zisťované poškodenia ani prípadne poruchy diela, vyššie uvedené vady tak neboli predmetom posudzovania zo strany znalca a teda ani zohľadnené pri stanovení výšky údajného nároku žalobcu za vykonané práce. Žalovaný zároveň v liste zo dňa 10.9.2021 spochybnil aj správnosť záverov posudku, a to z dôvodu neprehľadnosti, neúplnosti a nepresnosti údajov. K tvrdeniam žalobcu, že listom zo dňa 20.1.2021 odstúpil od zmluvy o dielo, uviedol, že má za to, že zo strany žalobcu nedošlo k platnému odstúpeniu od zmluvy, naopak k platnému odstúpeniu od zmluvy došlo až zo strany žalovaného, a to listom zo dňa 10.5.2021, ktorým odstúpil od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia v zmysle č. 3 bod 3.14 a čl. 10 bod 10.1 písm. c) v spojení s čl. 10 bod 10.2 písm. b), d) a e) zmluvy. Ďalej poukázal na skutočnosť, že žalovaný neuznal ani stavebné práce vo výške 12.600,55 eur bez DPH (t.j. 15.120,66 eur s DPH), tento údajný nárok žalobcu je medzi žalobcom a žalovaným sporný a rovnako je aktuálne predmetom súdneho konania vedeného Okresným súdom Stará Ľubovňa pod sp. zn. . V súvislosti s odstúpením objednávateľa zároveň uviedol, že v dôsledku nedodania diela riadne a včas podľa zmluvy, ako aj porušenia ďalších zmluvných povinností žalobcu, vznikli žalovanému viaceré nároky na úhradu zmluvných pokút a náhradu škody v celkovej výške 257.708,08 eur, ktoré si žalovaný uplatnil listom zo dňa 16.8.2021 doručeným žalobcovi dňa 20.8.2021 a ktoré neboli do dnešného dňa žalovanému zo strany žalobcu uhradené. Tvrdenia žalobcu o tom, že žalovaný mal úhradou sumy vo výške 14.855,65 eur s prísl. údajne uznať iné údajné nároky žalobcu, či dokonca platnosť jeho odstúpenia od zmluvy, sú rovnako absolútne nepravdivé a zavádzajúce, uvedené nemá absolútne žiaden vplyv na skutočnosť, že k riadnemu odstúpeniu od zmluvy došlo až zo strany žalovaného (dňa 12.5.2021), pričom skoršie odstúpenie žalobcu od zmluvy považuje žalovaný za neplatné. S poukazom na uvedené žalovaný v celom rozsahu popiera nárok žalobcu a jeho návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Žalovaný rozporuje aj žalobcom uplatnené príslušenstvo údajnej pohľadávky, vrátane úrokov z omeškania, ktoré si žalobca má v návrhu uplatňovať už od 14.8.2021. Poukázal na skutočnosť, že dátum splatnosti faktúry bol žalobcom stanovený len na 3 dni po jej vystavení (10.8.2021), a to napriek tomu, že žalovaný je subjektom verejného práva, ktorému je lehota splatnosti peňažného záväzku stanovená ust. na 30 dní odo dňa doručenia dokladu (ak nie je dohodnuté inak). V nadväznosti na vyššie uvedené ďalej poukázal na skutočnosť, že v predmetnom posudku, tak ako bol žalobcom predložený súdu, absentujú zákonné náležitosti znaleckého posudku podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, a to nielen prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, ale aj znalecká doložka. Žalovaný navyše rozporuje závery posudku a preto sám požiadal znalca o vypracovanie znaleckého posudku o. i. za účelom zhodnotenia kvality zrealizovaných stavebných a rekonštrukčných prác na diele v porovnaní s projektovou dokumentáciou a stanovenia rozsahu poškodenia objektu a príčin jeho vzniku, vrátane vyčíslenia tejto škody. Nakoľko je predmetný znalecký posudok v procese vyhotovovania, bude predložený súdu bez zbytočného odkladu po jeho doručení žalovanému.

5. Podaním zo dňa 9.5.2022 žalobca požiadal o pripustenie zmeny žaloby a navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie úroku z omeškania 0,5 % denne zo sumy 21.767,05 eur od 14.8.2021 do zaplatenia s tým, že vo zvyšnej časti zostáva žalobný návrh v nezmenenej podobe. Uvedenú zmenu žaloby pripustil súd na pojednávaní konanom dňa 21.10.2022.

6. Podaním datovaným k 23.9.2022 vzniesol žalovaný kompenzačnú námietku, ktorú odôvodnil tým, že už v podanom odpore voči platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. zo dňa 28.1.2021 poukázal na skutočnosť, že žalobcovi nevznikol nárok na zaplatenie predmetných faktúr nielen v dôsledku nevykonania diela riadne a včas, ale aj v dôsledku porušenia ďalších ustanovení zmluvy zo strany žalobcu, čím vznikli práve žalovanému viaceré nároky vyplývajúce zo zmluvy. Právo na uplatnenie zmluvnej pokuty vzniklo podľa čl. 9 bod 9.1 zmluvy vo výške 1.000 eur za každý aj začatý deň omeškania so splnením záväzku vykonať dielo podľa čl. 4 bod 4.3 zmluvy, ktorá ku dňu odstúpenia objednávateľa od zmluvy (t. j. za 143 dní omeškania) predstavuje sumu vo výške 143.000 eur. Predmetná zmluvná pokuta vo výške 143.000 eur bola žalovaným vyúčtovaná faktúrou č. 2021096, vystavenou dňa 16.8.2021, splatnou dňa 30.9.2021. Žalovaný výslovne uviedol, že si predmetnú pohľadávku neuplatňuje ako vzájomnú žalobu.

7. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním ( listinné dôkazy predložené stranami sporu a ich vyjadrenia ), zistil skutkový stav, podľa ktorého:

7.1. Žalobca v postavení dodávateľa/zhotoviteľa a žalovaný v postavení objednávateľa uzatvorili dňa 14.11.2019 písomnú zmluvu o dielo, predmetom ktorej bol záväzok zhotoviteľa (žalobcu) zhotoviť pre objednávateľa (žalovaného) dielo: „Obchodný dom „Družba“ Stará Ľubovňa - Zníženie energetickej náročnosti budovy“, pričom z faktúry č. 1020210038 vystavenej dňa 10.8.2021 so splatnosťou 13.8.2021 vyplýva, že žalobca uvedenou faktúrou fakturuje na základe Zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2019 vykonané stavebné práce podľa znaleckého posudku č. 36/2021 Ústavu stavebnej ekonomiky s.r.o., ktorý vyhotovil dňa 19.4.2021 znalec Ing. Juraj Nagy, sumu 18.139,21 eur bez DPH, s DPH 21.767,05 eur.

7.2. Listom zo dňa 10.9.2021 žalovaný oznámil žalobcovi, že mu vracia doručenú faktúru č. 1020210038 v celkovej výške 21.767,05 eur, nakoľko uvedený nárok žalobcu neuznáva z dôvodu, že predmetné práce neboli vykonané v požadovanej kvalite, neboli dokončené a riadne odovzdané/ prevzaté spolu s predložením dokumentácie kvality a potrebných revízií a skúšok. Navyše v dôsledku nezabezpečenia stavebných procesov pred zimou 2020/2021 došlo k značnému znehodnoteniu zabudovaných materiálov. Na nezabezpečenie rozpracovanej stavby pred a počas zimného obdobia, ako aj potrebu dodržiavania BOZ, technologických predpisov a postupov bol pritom zhotoviteľ opakovane upozorňovaný. Navyše bolo zistené nedokončenie bleskozvodov na strechách, taktiež aj vady spočívajúce v pokrivení a nefunkčnosti bleskozvodov a tiež ich nesprávne napojenie. Žalovaný spochybnil správnosť záverov znaleckého posudku č. 36/2021 z dôvodu, že znalcom neboli zisťované poškodenia ani prípadné poruchy diela a teda tieto neboli predmetom posudzovania znalca, ako aj vzhľadom na neprehľadnosť, neúplnosť a nepresnosť údajov obsiahnutých v znaleckom posudku.

7.3. Z listu žalobcu datovaného k 7.1.2021 vyplynulo, že žalobca v ňom poukázal na situáciu spojenú s pandémiou COVID-19, ktorá z mnohých dôvodov komplikuje (najmä) včasné plnenie zmluvných záväzkov, pričom z pozície zhotoviteľa diela nie je možné zabezpečiť/ovplyvniť množstvo pracovnej sily, ktorá je počas pandémie COVID-19 k dispozícii. Poukázal na to, že v zmysle čl. 9.1. zmluvy o dielo sa zhotoviteľ diela nedostane do omeškania so splnením záväzku vykonať dielo z dôvodu vzniku okolností zapríčinených vyššou mocou. Ďalej upozornil na omeškanie objednávateľa so splnením peňažného záväzku, za ktoré má zhotoviteľ nárok požadovať úrok z omeškania vo výške 0,5 % z dlžnej čiastky za každý deň omeškania, pričom v súčasnosti eviduje 4 (tam presne špecifikované) faktúry po splatnosti, pričom v tejto súvislosti upozornil na znenie č.l. 10.3 písm. b) zmluvy o dielo, v zmysle ktorého zhotoviteľ môže odstúpiť od zmluvy, pokiaľ je objednávateľ v omeškaní s úhradou faktúry o viac ako 60 dní po lehote splatnosti. Konštatoval, že neuhradenie faktúry č. 1020200105 a faktúry č. 1020200160 zakladá dôvod na odstúpenie od zmluvy o dielo. S poukazom na uvedené opätovne požiadal žalovaného o predloženie dodatku k zmluve o dielo v lehote 5 pracovných dní, ktorým bude zmenený článok 4.3. tak, že zhotoviteľ sa zaväzuje vykonať dielo v termíne do 17 kalendárnych mesiacov, v opačnom prípade budú nútení odstúpiť od zmluvy o dielo. Žalobca týmto listom zároveň požiadal o bezodkladné určenie zástupcu objednávateľa, ktorý na stavbe vykonáva technický dozor, nakoľko za objednávateľa po celú dobu realizácie diela komunikuje A. B., ktorý je zmluvou o dielo označený ako zamestnanec Mesta, poverený na prevzatie diela. Žalobca zároveň upozornil žalovaného na nevyriešené technické záležitosti - voľné uloženie nebezpečného odpadu (azbest), oznámil, ako práce potrebuje zrealizovať na dokončenie stavby a z dôvodu nedoriešených technických detailov navrhol v dodatku na predĺženie

termínu vyňať nasledovné práce: 1. zateplenie soklov, 2. Realizáciu hliníkového kazetového podhľadu v podchode, 3. nedoriešený problém v realizácii mreží v podchode.

7.4. Následne žalobca zaslal žalovanému list zo dňa 20.1.2021, označený ako „Odstúpenie od zmluvy o dielo „Obchodný dom „Družba“ Stará Ľubovňa - zníženie energetickej náročnosti budovy“, v ktorom uvádza, že listom zo dňa 7.1.2021 doručeným dňa 8.1.2021 a zápismi v stavebnom denníku bol objednávateľ vyzvaný na poskytnutie súčinnosti spočívajúcej v odstránení technických rozporov skutočného stavu s projektom a výkazom výmer, pričom v podrobnostiach odkázal na predmetný list. Aj s ohľadom na list žalovaného zo dňa 15.1.2021, kde sa žalovaný žiadnym spôsobom nevyjadruje k technickým otázkam, má za to, že nemieni poskytovať ďalšiu spoluprácu a nemá záujem na korektnom ukončení diela. Taktiež v predmetnom liste zo dňa 7.1.2021 požiadal v zmysle bodu 11.13 zmluvy o dielo o rokovanie na úrovni štatutárnych zástupcov. Táto výzva taktiež zostala bez reakcie, čo je ďalším podstatným porušením zmluvy. Vzhľadom na uvedené v zmysle čl. 10 bod 10.3 písm. a/ a bod 10.4 zmluvy o dielo odstúpil od zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2019.

7.5. Žalovaný listom zo dňa 26.1.2021 odpovedal žalobcovi, že ak v liste zo dňa 22.1.2021 žalobca uvádza, že objednávateľa vyzval dňa 8.1.2021 na poskytnutie súčinnosti, v tejto súvislosti žalovaný uvádza, že zhotoviteľovi bola poskytnutá súčinnosť, čo je aj zapísané v stavebnom denníku. Ďalej poukázal na to, že na žalobcom doručený list odpovedal dňa 15.1.2021, v ktorom poukázal na viaceré pochybenia zo strany zhotoviteľa. Na základe uvedeného žalovaný má za to, že nie je ani právny, ani ničím podložený reálny dôvod odstúpenia od zmluvy o dielo, nakoľko zhotoviteľom nie je preukázané naplnenie podmienky na odstúpenie v zmysle čl. 10 bod 10.3 zmluvy o dielo. S prihliadnutím na uvedené skutočnosti považoval odstúpenie zhotoviteľa diela od zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2019 za neplatné a má za to, že zmluva o dielo naďalej trvá.

7.6. Následne žalovaný listom zo dňa 29.1.2020 vyzval žalobcu na sprístupnenie aktuálneho stavebného denníka na stavenisku počas realizácie diela. Uviedol, že pri kontrolách povereným zástupcom objednávateľa na stavenisku v čase, keď na stavenisku prebiehala stavebná činnosť zhotoviteľom (dňa 26.12.2020 - bez denného zápisu v SD, tiež 5.1., 19.1., 20.1., 27.1. a 28.1.2021) bolo zistené porušenie čl. 6.4., a to že na stavenisku nebol dostupný pre objednávateľa aktuálny stavebný denník predmetnej stavby. Upozornil zhotoviteľa, že objednávateľ nemá možnosť fyzicky nahliadnuť a realizovať zápisy do aktuálneho stavebného denníka stavby od 22.12.2020 a tento stav naďalej trvá, preto požiadal o zabezpečenie aktuálneho stavebného denníka tak, aby bol prístupný vždy pre obidve zmluvné strany a iné osoby v zmysle

7.7. Listom zo dňa 31.3.2021 žalovaný zaslal žalobcovi výzvu na dodržiavanie zmluvných podmienok vyplývajúcich zo zmluvy o dielo č. 533/2019 a upozornenie na možnosť odstúpenia od zmluvy, v ktorom uvádza, že na základe pravidelných kontrol poverený zástupca objednávateľa zistil, že na stavenisku nie je pre objednávateľa sprístupnený aktuálny stavebný denník a to už od 22.12.2020, pričom na upustenie od porušovania tejto povinnosti bol zhotoviteľ vyzvaný písomnou výzvou zo dňa 29.1.2021, ako aj emailom dňa 11.2.2021. Ďalej, podľa vedomostí objednávateľa, zhotoviteľ plnenie časti predmetu diela zabezpečoval aj prostredníctvom viacerých subdodávateľov (JMCstav s.r.o., P P Agency Slovakia s.r.o., THERMOLUX, spol. s.r.o. Tyros Loading Systems SK, s.r.o.) ktorí v rozpore s čl. 3 bod 3.8. - 3.10. neboli objednávateľom vopred písomne odsúhlasení. Navyše zhotoviteľ prostredníctvom subdodávateľa JMCstav s.r.o. zabezpečoval aj montáž izolácii strešného plášťa zo strany tohto subdodávateľa, čím zároveň porušil čl. 3 bod 3.9. zmluvy, ktorý v tomto rozsahu plnenie predmetu diela subdodávateľmi nepripúšťa. Zhotoviteľ nedokončil dielo v dohodnutom termíne trinástich mesiacov od protokolárneho odovzdania staveniska. Objednávateľ na základe pravidelných kontrol neeviduje práce na stavbe už od 17.2.2021, čím nie je zabezpečené vykonávanie diela po organizačnej stránke. Týmto listom žalovaný vyzval žalobcu na odstránenie tam vytýkaných vád diela, žiadal, aby žalobca vykonával dielo riadnym spôsobom v súlade so zmluvou o dielo a splnil si svoje záväzky, najmä v tam popísaných bodoch. Napokon upozornil zhotoviteľa na možnosť odstúpenia od zmluvy pre jej podstatné porušenie zo strany zhotoviteľa.

7.8. Žalovaný listom zo dňa 10.5.2021 oznámil žalobcovi, že odstupuje od zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2019. V dôvodoch odstúpenia uviedol, že žalobcovi bolo dňa 20.11.2019 odovzdané stavenisko, pričom pri podpise zmluvy sa žalobca zaviazal, že vykoná dielo za dohodnutú cenu, v dohodnutom čase, odborne a kvalitne. Napriek uvedenému zhotoviteľ nedodal objednávateľovi dielo riadne a včas

a navyše porušil povinnosti vyplývajúce zo zmluvy tak, ako boli špecifikované v liste zo dňa 31.3.2021. Predmetnou výzvou objednávateľ vyzval zhotoviteľa, aby dielo vykonával riadnym spôsobom v súlade s podmienkami zmluvy a splnil svoje záväzky vyplývajúce zo zmluvy, a to najneskôr do uplynutia dodatočnej primeranej lehoty, ktorú mu objednávateľ na tento účel poskytol. Napriek vyššie uvedenému zhotoviteľ neupustil od porušovania zmluvných povinností a dielo nevykonal riadne a ani v poskytnutej dodatočnej lehote. Na základe uvedeného objednávateľ, po predchádzajúcom písomnom upozornení na možnosť odstúpenia v súlade s čl. 10 bod 10.4 zmluvy a márnom uplynutí primeranej lehoty na odstránenie vytýkaných nedostatkov poskytnutej zhotoviteľovi vo výzve, odstúpil od zmluvy podľa čl. 3 bod 3.14., čl. 10 bod 10.1., v spojení s čl. 10 bod 10.2. písm. b/, d/ a e/ zmluvy o dielo. Odstúpenie bolo doručené žalobcovi dňa 12.5.2021.

7.9. Zo znaleckého posudku č. 36/2021 Ústavu stavebnej ekonomiky, s.r.o. vyplynulo, že znalecký posudok bol vypracovaný na žiadosť zadávateľa - žalobcu, a zadanou úlohou bolo: Posúdenie rozsahu a hodnoty prác vykonaných spoločnosťou EURO-ŠTUKONZ, a.s. na stavbe „Obchodný dom Družba Stará Ľubovňa - Zníženie energetickej náročnosti budovy“, doposiaľ neuznaných objednávateľom. Zo znaleckého posudku, Tab. 20 Sumárna tabuľka plynie, že fakturované a uznané práce boli znalcom vyčíslené na sumu 553.688,91 eur, za november 2020 fakturované a (neuznané) 12.600,55 eur, analýza znalca na uznanie: výmena okien - 1.525,54 eur, fasáda - 26.298,88 eur, bleskozvod 2.272,34 eur, statika striech - 643,- eur, spolu na uznanie - 30.739, 76 eur, z toho už fakturované 12.600,55 eur. Zostatok k fakturácii: 18.139,21 eur. Celkom realizované: 584.428,67 eur. Znalec uzavrel, že rozsah a hodnota prác doposiaľ neuznaných zhotoviteľovi, avšak vykonaných žalobcom predstavuje na základe obhliadky a zamerania zistených položiek na uznanie sumu 30.739,76 eur bez DPH.

7.10. Z e-mailovej komunikácie predloženej žalovaným súd zistil, že žalovaný opakovane upozorňoval žalobcu na nedostatky a vady vzniknuté pri vykonávaní diela, žiadal ich odstránenie, ako aj zabezpečenie neukončenej stavby pred zmenami počasia a upozorňoval žalobcu na možnosť odstúpenia od zmluvy. Nedostatky a vady vykonávania diela, ako aj poškodenia stavby, ktorých odstránenia sa žalovaný domáhal voči žalobcovi, sú zachytené vo fotodokumentácii vyhotovenej žalovaným.

8. Súd prvej inštancie vec po právnej stránke posúdil podľa ustanovení , právna úprava predmet právnej úpravy a jej povaha, , právna úprava zmluva o dielo – základné ustanovenia, , právna úprava vlastnícke právo k zhotovovanej veci a nebezpečenstvo škody na nej, , právna úprava cena za dielo, , právna úprava cena podľa rozpočtu, , právna úprava spôsob vykonávania diela, , a , právna úprava odstúpenie od zmluvy a žalobu zamietol, keď mal za to, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno ohľadom preukázania a oprávnenosti ním uplatňovaného nároku. Žalobca nepreukázal odsúhlasenie súpisov a ich predloženie ako povinnú prílohu k faktúre, ale nepreukázal ani to, ako dospel k výške žalovanej istiny. Pokiaľ odkazoval na faktúru, v nej uvádza iba to, že fakturuje žalovanému podľa zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2019 stavebné práce v sume 18.139,21 eur, celkom s DPH 21.767,05 eur, avšak žiadne práce nešpecifikuje, ani ináč nekonkretizuje, a pokiaľ poukázal na znalecký posudok č. 36/2021, ani z neho nevyplýva, aké konkrétne práce mali byť vykonané, pričom sú v ňom iba všeobecne vymenované rôzne druhy prác ako „výmena okien, fasáda, bleskozvod, statika striech“.

8.1. Z hľadiska stanovenie časového okamihu zaplatenie ceny diela, súd prvej inštancie uviedol, že určujúca je písomne uzatvorená zmluva o dielo zo dňa 14.11.2019 a poukázal na to, že v zmysle ustanovenia druhá veta , pokiaľ zo zmluvy alebo z tohto zákona nevyplýva niečo iné, vzniká nárok na cenu vykonaním diela. Zákonná úprava v ust. nevylučuje dohodu strán na zaplatenie ceny pred dokončením a odovzdaním diela zhotoviteľovi. Zákonná úprava obsiahnutá v ust. v spojení s ust. , ktorá odkazuje na vykonanie diela, sa teda uplatní len vtedy, ak si zmluvné strany nedohodnú osobitné podmienky splatnosti ceny diela. Zákonná úprava umožňuje stranám dohodnúť sa na platení ceny diela podľa samostatných dokončených častí stavby, prípadne podľa časových úsekov vykonávania diela, a to v nadväznosti na spísanie zápisnice o prevzatí diela, prípadne súpisov vykonávaného diela, ako tomu bolo v danom spore. V danom prípade si zmluvné strany v bode 5.6. zmluvy o dielo dohodli zmluvnú hmotnoprávnu podmienku pre vznik práva na zaplatenie čiastkových

cien diela formou pravidelných mesačných faktúr, s tým, že prílohou faktúry má byť súpis skutočne vykonaných prác a dodávok; súpisy musia byť potvrdené zhotoviteľom a objednávateľom.

8.2. V tejto súvislosti súd uviedol, že žalobca k faktúre č. 1020210038 vystavenej dňa 10.8.2021 nepriložil súpis skutočne vykonaných prác a dodávok (ktoré mali byť žalobcom vykonané v mesiaci november 2020) a žiadnym spôsobom nešpecifikoval a ani nepreukázal, aké konkrétne stavebné práce mali byť podkladom pre stanovenie fakturovanej sumy 21.767,05 eur, nakoľko v predmetnej faktúre je uvedené len to, že žalobca fakturuje „Stavebné práce“. Podľa dohodnutých zmluvných podmienok pre vznik práva na zaplatenie ceny diela bola rozhodujúca podmienka nielen riadneho vykonania diela (časti diela) za dohodnuté časové obdobie, t.j. bez vád, ale tiež objednávateľom písomne odsúhlasený súpis vykonaných prác (čl. 5.6. zmluvy o dielo). Za daného stavu, keď k faktúre nebol pripojený ako príloha súpis skutočne vykonaných prác a dodávok a vo faktúre nie sú bližšie rozpísané konkrétne položky, na základe ktorých bola faktúra vystavená, nie je možné posúdiť oprávnenosť a dôvodnosť nároku, ktorého sa žalobca domáha voči žalovanému. Písomné odsúhlasenie súpisu zhotoviteľom skutočne vykonaných prác a dodávok objednávateľom a jeho priloženie k faktúre preto predstavuje hmotnoprávnu podmienku vzniku práva na zaplatenie čiastkovej ceny diela, a len za splnenia tejto podmienky, predpokladanej v článku 5.6. zmluvy, vzniká žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, právo na zaplatenie dohodnutej ceny diela. Súd poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 25.10.2011, podľa ktorého, ak si strany dojednali, že nárok na zaplatenie ceny diela vzniká zhotoviteľovi až po predložení súpisu uskutočnených prác odsúhlaseného objednávateľom, tak súd správne vyvodil, že pokiaľ zo skutkových zistení vyplýva, že taký súpis prác nebol predložený, nemá zhotoviteľ právo na zaplatenie ceny diela za toto obdobie, lebo pokiaľ uvedený súpis prác nie je predložený, nemôže nastať splatnosť pohľadávky. Pokiaľ teda nenastala podmienka, na ktorú je viazané oprávnenie žalobcu ako zhotoviteľa vystaviť faktúru na zaplatenie časti ceny diela a to zmluvnými stranami odsúhlasený súpis vykonaného diela (súpis skutočne vykonaných prác a dodávok podľa bodu 5.6. zmluvy), je potrebné konštatovať, že žalobcovi právo na zaplatenie čiastkovej ceny diela nevzniklo.

8.3. Zároveň súd prvej inštancie pristúpil k posudzovaniu otázky existencie záväzkového vzťahu sporových strán, resp. (ne)platnosti odstúpení od zmluvy o dielo (nakoľko obidve sporové strany od tejto zmluvy odstúpili, v rôznych časových intervaloch), nakoľko právny zástupca žalobcu v priebehu konania k obdobiu fakturovaných prác vyúčtovaných vo faktúre zo dňa 10.8.2021 na sumu 21.767,05 eur uviedol, že ide o sumu, ktorú znalec ustanovil ako rozdiel medzi tým, čo bolo vyfakturované a čo bolo skutočne zrealizované, teda od začatia prác do odstúpenia od zmluvy o dielo.

8.4. V tomto smere súd prvej inštancie konštatoval, že v súdenej veci je nesporné, že k zániku záväzku jeho riadnym splnením nedošlo. Taktiež za nesporné považoval to, že žalobca listom zo dňa 20.1.2021 oznámil žalovanému, že podľa čl. 10 bod 10.3. odstupuje od zmluvy o dielo zo dňa 14.11.2019 z dôvodu, že žalovaný mu neposkytuje spoluprácu napriek výzve, pričom odkázal na list zo dňa 7.1.2021 a zápisy v stavebnom denníku. Z listu žalobcu zo dňa 7.1.2021 však podľa súdu nevyplýva, že by ním žalobca vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti s upozornením na možnosť odstúpenia od zmluvy, nakoľko v uvedenom liste žalobca len poukazuje na komplikácie spojené s pandémiou COVID-19, ktorá situácia nekomplikuje (najmä včasné) plnenie zmluvných záväzkov, ďalej poukázal na omeškanie žalovaného so splnením tam uvedených záväzkov a upozornil ho na možnosť odstúpenia od zmluvy podľa čl. 10.3. pre omeškanie s úhradou faktúry; taktiež žiadal o zmenu termínu vykonania diela na 17 mesiacov; žiadal určiť zástupcu objednávateľa, ktorý na stavbe vykonáva technický (stavebný) dozor; oznámil, aké práce potrebuje ukončiť na dokončenie stavby z jeho strany; z dôvodu nedoriešených technických problémov navrhol v dodatku na predĺženie termínu vyňať nasledovné práce: 1. Zateplenie soklov, 2. Realizáciu hliníkového kazetového podhľadu v podchode, 3. Nedoriešený problém v realizácii mreží v podchode. Z uvedeného listu zo dňa 7.1.2021 súd nemal preukázané, že by žalobca vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti spočívajúcej v odstránení technických rozporov skutočného stavu s projektantom a výkazom výmer (je tam len žiadosť o vyňatie týchto prác z termínu realizácie diela), a že by upozornil žalovaného na možnosť odstúpenia od zmluvy o dielo v zmysle čl. 10 bod 10.3. písm. a) a bod 10.4. z dôvodu, že žalovaný neposkytol spoluprácu ani na opakovanú výzvu (upozornil len na možnosť odstúpenia od zmluvy pre omeškanie s úhradou faktúry) a navyše žalobca neposkytol žalovanému dostatočnú, konkrétnu, primeranú lehotu na plnenie, ktorej uplynutím by žalobcovi vzniklo právo odstúpiť od zmluvy o dielo. S poukazom na uvedené skutočnosti mal súd za to, že úkon odstúpenia od zmluvy žalobcom, listom zo dňa 20.1.2021, nespĺňal zmluvné a zákonné predpoklady, preto sa nemohlo jednať

o platný právny úkon, a preto tento právny úkon nevyvolal právne dôsledky zániku zmluvy o dielo medzi žalobcom a žalovaným.

8.5. Naproti tomu, súd prvej inštancie uviedol, že žalovaný listom zo dňa 10.5.2021, oznámil žalobcovi, že vzhľadom na to, že zo strany žalobcu došlo k podstatnému porušeniu zmluvy o dielo v zmysle čl. 10 bod 10.2. písm. b), d) a e) zmluvy o dielo, po predchádzajúcom písomnom upozornení na možnosť odstúpenia v súlade s čl. 10 bod 10.4 zmluvy a márnom uplynutí primeranej lehoty na odstránenie vytýkaných nedostatkov poskytnutej žalobcovi vo výzve, odstupuje od zmluvy o dielo, a to v zmysle čl. 3 bod 3.14 a čl. 10 ods. 10.1 písm. c) v spojení s čl. 10 bod 10.2 písm. b), d), e) zmluvy o dielo. Tomuto odstúpeniu od zmluvy predchádzala výzva žalovaného na upustenie od porušovania zmluvy o dielo a riadne vykonanie diela v dodatočnej lehote s upozornením na možnosť odstúpenia od zmluvy v liste zo dňa 31.3.2021, ktorý bol doručený žalovanému dňa 6.4.2021. Na základe uvedeného odstúpenie od zmluvy o dielo, listom žalovaného zo dňa 10.5.2021, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 12.5.2021, vyhodnotil súd ako platný právny úkon, v dôsledku ktorého došlo k zániku všetkých práv a povinností strán zo zmluvy s výnimkou tých nárokov, o ktorých to ustanovuje zákon a tých ustanovení zmluvy, ktoré podľa prejavenej vôle majú trvať aj po ukončení zmluvy ( ).

8.6. Súd prvej inštancie tak považoval za platné odstúpenie od zmluvy úkonom realizovaným žalovaným

- listom zo dňa 10.5.2021, ktorej prevzatie potvrdil žalobca podpisom na návratke doručenky dňa 12.5.2021. Týmto dňom žalobca získal vedomosť o tom, že žalovaný odstúpil od zmluvy o dielo zo č. 533/2019 a podľa bodu 10.5. zmluvy o dielo mal žalobca zaslať žalovanému faktúru do 30 kalendárnych dní od odstúpenia od zmluvy. Žalobca nezaslal žalovanému „dofakturáciu“ v lehote dohodnutej v bode 10.5. zmluvy, ale až po jej uplynutí (faktúra vystavená 10.8.2021). Zároveň však súd prvej inštancie konštatoval, že ani v prípade, že by žalobca v predmetnom konaní uplatňoval svoj nárok z titulu „dofakturácie“ žalobcom vykonaných prác po odstúpení od zmluvy o dielo (a nie z nároku stavebných prác realizovaných v novembri 2020, ako to uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu), nie je zo žalobcom predloženého dôkazu - zo znaleckého posudku č. 36/2021 zrejmé, aké konkrétne práce a dodania sú predmetom faktúry č. 1020210038 vystavenej dňa 10.8.2021, nakoľko v znaleckom posudku č. 36/2021 (v tabuľke č. 20 - strana 68 znaleckého posudku) sú iba všeobecne vymenované rôzne druhy prác ako „výmena okien, fasáda, bleskozvod, statika striech“, ktoré však nie sú bližšie špecifikované a konkretizované (pokiaľ ide o rozsah, množstvo a cenu) a teda nie je zrejmé, ktoré a aké konkrétne práce mali byť predmetom faktúry č. 1020210038, ktorá je predmetom tohto konania. Ani znalecký posudok č. 36/2021 tak nepredstavuje podklad na preskúmanie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku.

9. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a tak, že žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

10. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca včas odvolanie z odvolacích dôvodov uvedených v ,, a . Navrhol rozsudok zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť, prípadne rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.

10.1. Žalobca v odvolaní poukázal na závery súdu prvej inštancie, ktorý napadnuté rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia o vykonaní fakturovaných prác, ktoré si uplatnil žalobou, pričom znalecký posudok predložený žalobcom súd nepovažoval za relevantný dôkaz. Zároveň mal súd za to, že odstúpenie žalobcu od zmluvy o dielo je neplatné z dôvodu nesplnenia zákonných a zmluvných dôvodov na odstúpenie od zmluvy a taktiež, že zo strany žalobcu neboli splnené podmienky na vystavenie spornej faktúry, nakoľko podľa označených ustanovení zmluvy túto faktúru žalobca nepodložil súpisom vykonaných prác. Tieto závery považuje za nesprávne z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

10.2. Odvolateľ uviedol, že súd prvej inštancie pochybil ak nerešpektoval právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica, č.k. , ktorý v spore o zaplatenie sumy 14.855,65 eur s príslušenstvom vydal platobný rozkaz, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie uvedenej sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 14% ročne od 23.1.2021 do zaplatenia, pričom úroky z omeškania boli priznané odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia od predmetnej zmluvy o dielo žalobcom.

Nakoľko žalovaný proti platobnému rozkazu nepodal odpor, bol súd prvej inštancie povinný zohľadniť túto skutočnosť ako rozhodnutie o predbežnej otázke, ktorou bol zánik zmluvy o dielo ku dňu 22.1.2021. V tomto smere poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR R 40/2013, podľa ktorého pokiaľ už bola v občianskoprávnom konaní právoplatne vyriešená určitá otázka hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, je súd v inom konaní, v ktorom má tú istú otázku posúdiť ako prejudiciálnu, viazaný jej skorším posúdením.

10.3. K posúdeniu odstúpenia od zmluvy žalobcom zo dňa 20.1.2022 súdom prvej inštancie ako neplatnému, pretože nevyzval žalovaného na poskytnutie spolupráce, neupozornil ho na možnosť odstúpenia, prípadne mu neposkytol dodatočnú lehotu, žalobca ako odvolateľ uviedol, že zmluvné strany si na základe zmluvnej voľnosti upravili možnosť odstúpenia od zmluvy v čl. 10 zmluvy o dielo. Príkladom je tam zadefinované, čo strany považujú za podstatné porušenie zmluvy a rovnako je zadefinovaný postup potrebný, aby nastali účinky odstúpenia. Podmienkami pre účinné odstúpenie z dôvodu jej podstatného porušenia je písomné upozornenie na odstúpenie od zmluvy ako aj rovnaký záznam v stavebnom denníku. Poukázal na to, že v liste zo dňa 7.1.2021 uviedol viacero problémov, ktoré na stavbe vznikli, a ktoré potrebovali riešenie. Zároveň v predposlednom odstavci uviedol, že dúfa, „vo včasné vyriešenie všetkých záležitostí, ktoré sú predmetom tohto listu k spokojnosti oboch zmluvných strán a to v lehote piatich pracovných dní odo dňa doručenie tohto listu objednávateľovi, inak budeme nútení odstúpiť od zmluvného vzťahu“. Z uvedeného je zrejmé, že síce slušne, ale predsa upozornil na možnosť odstúpenia od zmluvy. Zároveň touto vetou požadoval aj „vyriešenie všetkých záležitostí“, čo je nutné považovať za veľmi slušnú výzvu na poskytnutie súčinnosti, najmä keď v čase písania listu nebolo na mieste stupňovať emócie ultimatívnymi požiadavkami prípadne ostrejším právnym jazykom. Vzhľadom na to je toho názoru, že v kontexte tohto listu vyzval žalovaného na poskytnutie súčinnosti písomne pred zaslaním odstúpenia a rovnako mu poskytol dostatočnú dobu na reakciu. Druhou podmienkou na platnosť odstúpenia bola rovnaká výzva aj v stavebnom denníku. Vo vzťahu k technickým požiadavkám je zrejmé, že listom zo dňa 7.1.2021 boli zadefinované tri problémy a to zateplenie soklov, hliníkový podhľad v podchode a problém realizácie mreží v podchode. Dva z troch týchto problémov (mreže a podhľad) boli riešené aj v zápise v stavebnom denníku zo dňa 23.10.2020 (doložil ho žalovaný) s tým, že žalovaný sa mal definitívne vyjadriť do 27.10.2020, čo však neurobil. Je preto zjavné, že si splnil zmluvou určenú podmienku pre odstúpenie od zmluvy z dôvodu jej podstatného porušenia.

10.4. Z hľadiska odstúpenia od zmluvy žalobca nakoniec uviedol, že ak by aj odvolací súd dospel k názoru, že odstúpenie žalobcu je neplatné a platné je odstúpenie žalovaného (kde okrem iného absentuje splnenie kumulatívnej podmienky „rovnakého záznamu v stavebnom denníku“ podľa bodu 10.4. zmluvy o dielo), tak je nutné (in eventum) zdôrazniť, že tak či tak sú si zmluvné strany povinné vydať všetko, čo titulom zmluvy nadobudli ( ), nakoľko zmluva o dielo zanikla a tiež to vyplýva priamo zo zákona ( ). Táto povinnosť sa týka aj prác, ktoré znalec jasne zadefinoval vo svojom posudku ako práce, ktoré boli (po odbornom prieskume znalcom) vyhodnotené ako reálne vykonané, ale nezaplatené zo strany žalovaného, pričom nie je podstatné, či bola vystavená faktúra alebo či bol spravený súpis. Zánikom zmluvy zanikajú aj všetky povinnosti z nej vyplývajúce okrem tých, na ktorých sa strany dohodli. V danom prípade si strany nedohodli povinnosť zaslať nič iné, okrem faktúry v štyroch vyhotoveniach, čo žalobca splnil (čl. 10 bod 10.5 ZoD). Zaslanie súpisu si strany ako povinnosť platnú po zániku zmluvy odstúpením nedohodli.

10.5. K hodnoteniu znaleckého posudku súdom prvej inštancie odvolateľ uviedol, že nakoľko v konaní nedošlo zo strany žalovaného k produkovaniu jediného dôkazu, ktorý by spochybnil odborné závery A. C. v jeho posudku a zároveň nedošlo k spochybneniu odbornosti samotného znalca, súd v zmysle vyššie uvedeného nemal možnosť spochybniť závery znalca. Súd totiž nie je odborne spôsobilou osobou, ktorá by mohla dať kvalifikované odpovede na odborné otázky. Skutočnosť, že súd „nerozumie“ znaleckému posudku vyplýva práve z dôvodu, pre aký bol tento znalecký posudok robený. Ak znalecký posudok spĺňa formálne znaky a je preskúmateľný z pohľadu inej odborne spôsobilej osoby, tak súd nemôže tento dôkaz spochybniť, len preto lebo si v znaleckom posudku nenašiel tabuľku, ktorú tam očakával. Znalec ako odborne spôsobilá osoba v závere posudku na základe vykonaného znaleckého skúmania dospela k určitému záveru. Tento záver po odbornej stránke nebol nikým a ničím spochybnený. Účelom tohto znaleckého posudku nebolo vysvetľovať súdu alebo žalovanému metódy alebo laicky podrobne rozvádzať, ako znalec dospel k záveru. Účelom bolo zákonnou a odbornou cestou prísť k odpovedi na žalobcom položenú otázku. Ak by tam aj znalec dal súdom požadovaný súpis vykonaných prác tak na závere by to nič nemenilo. Rovnako by to nemenilo nič na skutočnosti, že súd by nemal ako vyhodnotiť

správnosť tohto súpisu, nakoľko na to nemá odborné vedomosti ( ). Takouto osobou je totiž len znalec. Preto ak žalobca predložil do konania znalecký posudok vypracovaný zapísaným znalcom, jeho odborné závery musí súd rešpektovať. Inými slovami povedané, súd nemôže bez racionálneho a dôsledného zdôvodnenia rozporovať odborné zistenia znalca, t.j. súd nemôže bez ďalšieho tvrdiť, že znalcom zistená prestavanosť prác, ktoré neboli zo strany investora stavby zaplatené, nie je pravdivá, pokiaľ v konaní nie je preukázaný opak.

11. Žalovaný, z hľadiska viazanosti platobným rozkazom, vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že v prípade zaplatenia sumy vo výške 14.855,65 eur s príslušenstvom nešlo o dobrovoľnú úhradu dlhu zo strany žalovaného, ale o zaplatenie judikovanej pohľadávky, na čo bol žalovaný zaviazaný Okresným súdom Banská Bystrica podľa právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní. Zároveň uviedol, že otázka (ne)platnosti odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu ani nemohla byť v upomínacom konaní riešená, keďže určenie (ne)platnosti údajného odstúpenia od zmluvy nebolo predmetom tohto konania (a to ani ako len predbežná otázka) a ani súčasťou výroku tohto rozhodnutia (Platobného rozkazu). Zdôraznil, že v rámci upomínacieho konania pritom súd ani nemôže prejudiciálne posúdiť otázku prípadnej (ne)platnosti právneho úkonu, keďže predmetom tohto konania môže byť výlučne iba zaplatenie určitej peňažnej sumy, pričom pre účely vydania platobného rozkazu súd posudzuje iba to, či sú splnené procesné podmienky a či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu. Skutočnosť, že úroky z omeškania boli Platobným rozkazom priznané od dátumu 23.1.2021, žiadnym spôsobom neosvedčuje, či zo strany žalobcu došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy tak, ako to žalobca tvrdí.

11.1. K žalobcom uvádzaným nesprávnym skutkovým zisteniam súdom prvej inštancie, v otázke zistenia platnosti odstúpenia od zmluvy zhotoviteľom, resp. objednávateľom, žalovaný uviedol, že neplatnosť odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu a naopak platnosť odstúpenia zo strany žalovaného bola v tomto súdnom konaní riadne preukázaná a okresným súdom aj vyčerpávajúco odôvodnená s tým, že v prípade odstúpenia žalobcu od zmluvy listom zo dňa 20.1.2021 nazvaným „Odstúpenie od zmluvy o dielo „Obchodný dom „Družba“ Stará Ľubovňa – Zníženie energetickej náročnosti budovy“, nemohlo dôjsť k platnému odstúpeniu, keďže neboli splnené zmluvne dojednané podmienky na odstúpenie od zmluvy podľa čl. 10 bod 10.3 písm. a) zmluvy.

11.2. Podľa žalovaného, obsah listu žalobcu zo dňa 7.1.2021 nemožno v žiadnom prípade vyhodnotiť ako žiadosť o súčinnosť, rovnako nešlo o opakovanú výzvu na jej poskytnutie, ani o žiadne „plnenie“, ktoré by bolo vecne alebo časovo nárokované, či dojednané. Vzhľadom na uvedené je zrejmé, že v danom prípade absolútne neboli splnené podmienky pre odstúpenie od zmluvy zo strany žalobcu ako zhotoviteľa podľa čl. 10 bod 10.3 písm. a) zmluvy v spojení s čl.10 bod 10.4. zmluvy. Vo vzťahu k uzneseniu Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 30. júna 2009, na ktoré žalobca v odvolaní odkazuje, žalovaný uviedol, že predmetný rozsudok síce určuje, že odstúpenie od zmluvy nemusí obsahovať konkrétny dôvod odstúpenia, ale musí byť splnená podmienka, že dôvod odstúpenia skutočne existuje (či už zmluvný, alebo zákonný). Na základe vykonaného dokazovania v tomto konaní nebolo preukázané, že by v čase údajného odstúpenia od zmluvy Listom zo dňa 20.1.2022 zmluvné dôvody na odstúpenie žalobcu vôbec existovali, preto uvedené závery Najvyššieho súdu SR v zmysle predmetného rozsudku teda nie je možné na tento prípad aplikovať.

11.3. V súvislosti s absenciou dostatočného odôvodnenia rozsudku, vytýkanou žalobcom v odvolaní, žalovaný zdôraznil, že kým žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu v tomto konaní tvrdil, že predmetnou faktúrou fakturoval žalovanému stavebné práce (údajne) vykonané v mesiaci november 2020, na pojednávaní dňa 21.10.2022 právny zástupca žalobcu rozporne argumentoval tým, že faktúra mala byť vo výške zodpovedajúcej sume, ktorú znalec v znaleckom posudku ustanovil ako rozdiel medzi tým, čo bolo vyfakturované a čo bolo skutočne zrealizované, a to od začatia prác do odstúpenia od zmluvy. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na svoje písomné podania a na skutočnosť, že stavebné práce za daný mesiac november 2020 si žalobca už skôr fakturoval inými faktúrami (konkrétne faktúry č. 1020200147, faktúry č. 1020200148 a faktúry č. 1020200149), ktoré rovnako boli žalobcovi vrátané, pričom sporný nárok na ich úhradu je predmetom práve súdneho konania vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. .

11.4. Nakoniec sa žalovaný vyjadril i k posudku, ktorý predložil v priebehu konania žalobca. V tomto smere zdôraznil, že žalobcom predložený posudok nespĺňa zákonnú definíciu znaleckého posudku

podľa o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), keďže absentujú zákonné náležitosti znaleckého posudku, a to nielen prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku (uvedené v zozname na str. 70 posudku), ale aj znalecká doložka. Z uvedeného je zrejmé, že posudok žalobcu nemá charakter súkromného znaleckého posudku podľa , a teda ho možno hodnotiť len ako akýkoľvek iný listinný dôkaz. V prípade posudku (neopatreného doložkou podľa ) tak hodnoteniu podlieha nielen presvedčivosť a logickosť takéhoto dôkazu pokiaľ ide o jeho úplnosť vo vzťahu k posudzovaným skutočnostiam, zásadám logického myslenia a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi, ale súd je oprávnený hodnotiť aj odborné závery tohto posudku z hľadiska ich správnosti.

12. Žalobca v odvolacej replike, resp. žalovaný v odvolacej duplike v podstatnom zotrvali na obsahu svojich vyjadrení v odvolaní a vyjadrení k odvolaniu.

13. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávania podľa . Odvolanie prejednal podľa až , z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov podľa , , a a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

14. Primárne sa odvolací súd zaoberal otázkou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle . Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v , t.j. že neboli splnené procesné podmienky, , t.j., že súd nesprávnym postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.

15. K nesplneniu procesných podmienok ako odvolacieho dôvodu podľa je nutné uviesť, že procesné podmienky (podmienky konania) definuje samotný () ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Teória civilného práva procesného rozoznáva vecné procesné podmienky (kvalifikovaný spôsob začatia konania – t. j. v sporovom konaní žaloba, splnenie poplatkovej povinnosti), podmienky na strane súdu [právomoc, príslušnosť, zákonné obsadenie súdu – vada tejto podmienky je však reglementovaná samostatne v ust. ], procesné podmienky na strane účastníkov (procesná subjektivita, procesná spôsobilosť, prípadné povinné zastúpenie advokátom, spôsobilosť byť zástupcom a riadne plnomocenstvo zástupcu) a tzv. negatívne procesné podmienky (prekážka začatého konania, prekážka rozsúdenej veci). Skúmanie splnenia procesných podmienok je úradnou povinnosťou súdu počas celého priebehu konania. Nedostatky niektorých procesných podmienok sú neodstrániteľné, čo znamená, že prítomnosť takéhoto nedostatku absolútne bráni súdu v konaní a rozhodnutí vo veci a jedine správne rezultuje do zastavenia konania. Nedostatky iných procesných podmienok sú odstrániteľné, a teda súd po zistení nedostatku procesnej podmienky sa pokúsi tento nedostatok odstrániť (vlastným postupom alebo výzvou strane sporu na odstránenie nedostatku).

16. Odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný)

vyplývajú. (Nález Ústavného súdu , , ). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

17. Odvolací dôvod podľa , je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

18. Odvolací dôvod podľa , je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

19. V odvolacom konaní odvolací súd posúdil relevantnosť žalobcom tvrdených odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, preskúmal, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, vychádzajúc z ustáleného právneho názoru, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument uvedený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

20. Vzhľadom na žalobcom označené odvolacie dôvody sa odvolací súd prvotne venoval otázke, či boli splnené procesné podmienky, pričom z obsahu spisu zistil, že žaloba spĺňa všetky náležitosti stanovené , súd prvej inštancie mal právomoc a príslušnosť prejednať a rozhodnúť spor, v spore rozhodol zákonný sudca a strany sporu mali procesnú subjektivitu ( spôsobilosť na práva a povinnosti ) a procesnú spôsobilosť ( spôsobilosť konať pred súdom, prípadne konať splnomocneným zástupcom ), preto odvolací dôvod uvedený v nebol naplnený.

21. V ďalšom odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri rozhodovaní právoplatné rozhodnutie ( platobný rozkaz ) Okresného súdu Banská Bystrica č.k. , ktorým priznal žalovanú sumu spolu s príslušenstvom od 23.1.2021, teda odo dňa nasledujúceho po doručení odstúpenia žalobcom, čím mal upomínací súd vyriešiť hmotnoprávnu otázku, ktorou bol zánik predmetnej zmluvy o dielo k 22.1.2021. Je pravdou, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s uvedenou skutočnosťou nevyporiadal, avšak vzhľadom na to, že žalobcom tvrdený výklad

v danom smere odvolací súd nepovažuje za správny, nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie tak nedosahuje intenzitu, ktorý by viedol k záveru, že tým došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces.

21.1. Podľa § 7 ods. 1 zákona o upomínacom konaní, ak sú splnené procesné podmienky vrátane poplatkovej povinnosti a nie sú dôvody na odmietnutie návrhu, súd vydá platobný rozkaz najneskôr do desiatich pracovných dní od splnenia týchto podmienok.

21.2. Vychádzajúc zo zmyslu upomínacieho konania, ako aj citovaného zákonného ustanovenia, upomínací súd pri rozhodovaní skúma len splnenie procesných podmienok pre vydanie platobného rozkazu v konaní, predmetom ktorého je zaplatenie peňažnej sumy, pričom ani v danom prípade nemohlo byť predmetom upomínacieho konania riešenie otázky odstúpenia od zmluvy a to ani ako otázky predbežnej.

22. Za správny a pre právne posúdenie podstatný, považoval odvolací súd záver súdu prvej inštancie, podľa ktorého odstúpenie od zmluvy o dielo listom žalovaného zo dňa 10.5.2021, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 12.5.2021, je platný právny úkon, naproti neplatnému odstúpenie od zmluvy žalobcom listom zo dňa 20.1.2021, v dôsledku ktorého došlo k zániku práv a povinností strán zo zmluvy o dielo. V uvedenom smere písomné vyhotovenie rozhodnutia súdu prvej inštancie ( najmä bod 54 ) obsahuje zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre daný záver.

23. Ak teda súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o dielo zanikla v dôsledku odstúpenia od zmluvy žalovaným listom zo dňa 10.5.2021, bolo jeho povinnosťou túto skutočnosť posúdiť podľa ním citovaného zákonného ustanovenia . V rozpore s uvedeným však súd posudzoval nárok žalobcu podľa zákonných ustanovení upravujúcich Zmluvu o dielo a zmluvných dojednaní obsiahnutých v samotnej Zmluve o dielo zo dňa 14.11.2019, pričom dospel k záveru, že ak k faktúre nebol pripojený ako príloha súpis skutočne vykonaných prác a dodávok a vo faktúre nie sú bližšie rozpísané konkrétne položky, na základe ktorých bola faktúra vystavená, nie je možné posúdiť oprávnenosť a dôvodnosť nároku, ktorého sa žalobca domáha voči žalovanému. Písomné odsúhlasenie súpisu zhotoviteľom skutočne vykonaných prác a dodávok objednávateľom a jeho priloženie k faktúre predstavuje hmotnoprávnu podmienku vzniku práva na zaplatenie čiastkovej ceny diela, a len za splnenia tejto podmienky, predpokladanej v článku 5.6. zmluvy, vzniká žalobcovi ako zhotoviteľovi diela, právo na zaplatenie dohodnutej ceny diela.

23.1. Zároveň v zásade „alternatívne“ súd prvej inštancie, urobil záver, podľa ktorého, ani v prípade, že by žalobca v predmetnom konaní uplatňoval svoj nárok z titulu „dofakturácie“ žalobcom vykonaných prác po odstúpení od zmluvy o dielo (a nie z nároku stavebných prác realizovaných v novembri 2020, ako to uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu), nie je zo žalobcom predloženého dôkazu - zo znaleckého posudku č. 36/2021 zrejmé, aké konkrétne práce a dodania sú predmetom faktúry č. 1020210038 vystavenej dňa 10.8.2021, nakoľko v znaleckom posudku č. 36/2021 (v tabuľke č. 20 - strana 68 znaleckého posudku) sú iba všeobecne vymenované rôzne druhy prác ako „výmena okien, fasáda, bleskozvod, statika striech“, ktoré však nie sú bližšie špecifikované a konkretizované (pokiaľ ide o rozsah, množstvo a cenu) a teda nie je zrejmé, ktoré a aké konkrétne práce mali byť predmetom faktúry č. 1020210038, ktorá je predmetom tohto konania. Ani znalecký posudok č. 36/2021 podľa súdu prvej inštancie tak nepredstavuje podklad na preskúmanie opodstatnenosti žalobcom uplatneného nároku.

24. Z hľadiska nedostatkov súkromného znaleckého posudku predloženého spolu so žalobou žalobcom, namietaných žalovaným vo vyjadrení k odvolaniu, je potrebné všeobecne uviesť, že náležitosti znaleckého posudku všeobecne (t.j. aj súkromného znaleckého posudku) sú upravené jednak v a tlmočníkoch, ako aj v pokiaľ ide o súkromný znalecký posudok. V prípade znaleckého posudku predloženého žalobcom spolu so žalobou rovnako aj odvolací súd zistil, že tento nemá náležitosti súkromného znaleckého posudku v zmysle a je nutné ho pre formálne nedostatky považovať za odborné vyjadrenie.

24.1. V tomto smere je však zároveň potrebné uviesť, že odborné vyjadrenie nemá nižšiu dôkaznú silu. Vypracovanie odborného vyjadrenia je síce procesne jednoduchšie a menej formálne, avšak len z toho dôvodu, že sleduje hospodárnosť konania. To, že odborné vyjadrenie je procesne jednoduchšie, ako aj to, že sa zaoberá posudzovaním jednoduchších odborných otázok, v žiadnom prípade nemôže znižovať

jeho dôkaznú silu. Žiaden dôkaz totiž nemá predpísanú zákonnú silu a súd ich hodnotí podľa svojej úvahy ( ). Keďže ide o dôkazný prostriedok, ktorý je svojou povahou obdobný znaleckému posudku, účastníci môžu proti odbornému vyjadreniu vzniesť v podstate všetky námietky, ktoré by im prislúchali proti znaleckému posudku.

24.2. Zároveň platí, že aj odborný posudok musí súd hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi, a v prípade vážnych pochybností nariadiť jeho preskúmanie. Súd síce nemôže hodnotiť správnosť odborných záverov vyjadrených znalcom, avšak môže výsledky jeho dokazovania hodnotiť voľne, t. j. vo vzťahu k skutkovým okolnostiam, ktoré vyplynuli z iných dôkazov. V tomto smere je podstatné hodnotenie odborného vyjadrenia súdom z hľadiska materiálneho kritéria, t.j. či obsahuje logickú analýzu skutočností, z ktorých znalec vychádza, ktoré zistil z vlastného vyšetrovania a z rozboru skutočností v súdnom spise, či obsahuje len opis skutkového stavu, či analyzuje všetky skutočnosti, ktoré majú byť hodnotené alebo či vyberá len tie, ktoré podporujú jeho závery, či nález obsahuje špecifikáciu metódy, ktorú pri spracovaní odborného vyjadrenia, či znaleckého posudku použil.

25. Súd prvej inštancie však pri hodnotení listinného dôkazu žalobcom označeného ako znalecký posudok č. 36/2021, zo zásad vyššie uvedených odvolacím súdom nevychádzal a pri svojom správnom závere o zániku predmetnej zmluvy o dielo odstúpením od zmluvy listom žalovaného zo dňa 10.5.2021, uvedený dôkaz nedostatočne odôvodnil ( bod 59 odôvodnenia ).

26. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, odvolací súd dospel k záveru, že nie je možné napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ani potvrdiť, ani zmeniť, pretože súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil v otázke nároku žalobcu z titulu odstúpenia od zmluvy o dielo a preto dospel k nesprávnemu právnemu záveru. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa ustanovenia zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vrátane závislého výroku o trovách konania a vec mu vrátil podľa na ďalšie konanie a nové rozhodnutie v spore, nakoľko by nebolo účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

27. Úlohou súdu prvej inštancie, bude v ďalšom konaní opätovne zistiť skutkový stav podľa záverov odvolacieho súdu uvedených v tomto zrušujúcom uznesení a vec právne posúdiť podľa právnych záverov odvolacieho súdu a následne rozhodnúť o tom, či je uplatnená pohľadávka žalobcu oprávnená a to prípadne aj v kontexte kompenzačnej námietky žalovaného vznesenej v priebehu konania.

28. Podľa , je súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vysloveným v tomto zrušujúcom uznesení.

29. V rámci ďalšieho konania a nového rozhodnutia rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách pôvodného konania, vrátane odvolacieho konania.

30. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (ust. posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ust. ( ust. ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa ust. .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v ust. , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa ust. .

V dovolaní podľa ust. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).