Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6CoE/7/2020

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej a členov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpeného spoločnosťou Advocate, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 36 865 141, proti povinnému: G. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. L., v konaní o vymoženie sumy 376,00 Eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania a trov exekúcie, ktoré exekučné konanie bolo začaté na exekútorskom úrade JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., súdny exekútor so sídlom S. XX, XXX XX Q., pod sp. zn. EX 6215/17, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Martin č.k. -26 zo dňa 11. júna 2019, takto

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Martin č.k. -26 zo dňa 11. júna 2019 vo výroku II. p o t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti výroku I. o d m i e t a .

Povinnému náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd napadnutým uznesením vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie (výrok I.). Výrokom II. žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol. 2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že dňa 21.06.2017 bola doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. zo dňa 20.07.2016, vydaného v spotrebiteľskom spore. Súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. postupom podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.03.2017 vylúčil z vykonávania exekúcie pre jeho pomer k oprávnenému. Ďalej súd v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku preskúmaval rozhodcovskú zmluvu uzavretú medzi účastníkmi konania dňa 15.01.2014 a posudzoval, či spĺňa zákonné náležitosti ustanovené pre spotrebiteľské zmluvy. Dospel pritom k záveru, že predmetná rozhodcovská zmluva nebola uzavretá individuálne. Individuálnosť vyjednania neznamená len fyzické oddelenie časti dojednaní od iných, ale spočíva v prvom rade v preukázanej možnosti spotrebiteľa ovplyvniť znenie formulárovej zmluvy, ktorú mu predkladá dodávateľ. v ust. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská zmluva bola dodávateľom (oprávneným) pripravená vopred na predtlačenom formulári, ktorý zjavne používa vo vopred neurčenom počte prípadov a do ktorého sa len dopisujú premenné údaje (číslo rozhodcovskej zmluvy, kto koná za dodávateľa, úplné označenie spotrebiteľa, dátum a miesto uzatvorenia zmluvy a podpisy zmluvných strán). Napriek tomu, že rozhodcovská zmluva je uvedená na samostatnom tlačive, jedná sa len o zmluvné dojednanie tvoriace

súčasť úverovej zmluvy, ktorá má formulárový charakter a ktorej obsah spotrebiteľ (povinný) nemohol ovplyvniť, preto ju v zmysle ustanovenia nemožno považovať za individuálne dojednanú. Dôkazné bremeno na preukázanie toho, že Rozhodcovská zmluva bola medzi účastníkmi dojednaná individuálne, spočívalo na strane dodávateľa (oprávneného), ktorý súdu nepredložil žiadne relevantné dôkazy na preukázanie opaku. Predmetná rozhodcovská zmluva je síce tzv. nevýhradnou rozhodcovskou doložkou, teda dáva na výber žalujúcej strane medzi všeobecným a rozhodcovským súdom, podaním žaloby na rozhodcovský súd sa však stáva výhradnou, nakoľko žalovaný nemá podľa znenia rozhodcovskej doložky možnosť zmeniť výber súdu z rozhodcovského súdu na všeobecný. Ak je žalovaným spotrebiteľ (dlžník), je možnosť jeho voľby súdu len zdanlivá a reálne mu tento výber rozhodcovská doložka neumožňuje. Z podstaty úverovej zmluvy a právneho vzťahu ňou založeného totiž vyplýva, že subjektom, na podnet ktorého začne konanie o zaplatenie dlžnej sumy, bude najčastejšie a najskôr dodávateľ, a teda na ňom bude aj voľba medzi všeobecným alebo rozhodcovským súdom. Preto exekučný súd dospel k záveru, že rozhodcovská doložka nebola, napriek jej formulácii, skutočne alternatívnou. Exekučný súd prijal záver, že predmetná rozhodcovská zmluva spôsobila značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, na základe čoho ju posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle a , s následkom jej neplatnosti v zmysle . S poukazom na neplatnosť rozhodcovskej doložky nemal rozhodcovský súd vôbec právomoc rozhodovať danú vec, preto predmetný rozhodcovský rozsudok nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul, ale za nulitný právny akt, ktorý nemôže byť podkladom pre vedenie exekúcie. Dôvod pre zamietnutie žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie konštatoval exekučný súd aj nadväzne na výrok I. napadnutého uznesenia, ktorým bol súdny exekútor podávajúci žiadosť vylúčený z vykonávania exekúcie. Oprávnený napriek tomu, že má vedomosť o tom, že súdny exekútor, ktorého navrhol na vykonanie exekúcie, je bývalý zamestnanec oprávneného, a že z tohto dôvodu bol v iných exekúciách vykonávaných v prospech oprávneného opakovane súdom vylučovaný, navrhol, aby exekúciu v tejto exekučnej veci vykonal tento exekútor, čo exekučný súd považoval za rozpor s ustanovením Exekučného poriadku.

3. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a navrhol napadnuté uznesenie zrušiť a vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V prvom rade vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci. V tejto súvislosti poukázal na to, že exekučný súd v prejednávanej veci prekročil rámec svojej preskúmavacej činnosti, ktorú mu zveril Exekučný poriadok a v jeho nadväznosti zákon o rozhodcovskom konaní. Podľa oprávneného exekučný súd okrem ust. Exekučného poriadku na zistený skutkový stav nesprávne aplikoval aj ust. , o rozhodcovskom konaní. V rámci preskúmavania exekučného titulu po materiálnej stránke, nemôže exekučný súd skúmať samotné rozhodcovské konanie. Musí sa obmedziť len na skúmanie výroku exekučného titulu. Postupom súdu v tejto veci a jeho výkladom ust. o rozhodcovskom konaní (aký urobil exekučný súd) dochádza k nahradzovaniu konania o žalobách o zrušenie rozhodcovských rozsudkov, čo je v rozpore s obsahom a účelom zákona o rozhodcovskom konaní. Okrem toho oprávnený namietal, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam pokiaľ dospel k záveru, že zmluvnými stranami nebola dojednaná žiadna rozhodcovská zmluva/rozhodcovská doložka. Uviedol, že s povinným uzatvoril rozhodcovskú zmluvu podľa ust. a nasl. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších predpisov formou samostatného právneho úkonu, a to na samostatnej listine. V niektorých prípadoch je rozhodcovská doložka obsiahnutá v rámci všeobecných obchodných podmienok, ktoré sú pre zmluvné strany záväzné. K záveru súdu o znemožnení voľby spotrebiteľa dosiahnuť rozhodnutie sporu pred všeobecným súdom v súvislosti s aplikáciou ust. , odvolateľ poukázal na odôvodnenie zákonodarcov, v zmysle ktorého je cieľom tejto úpravy umožniť spotrebiteľom rozhodnúť sa, kde uplatnia svoje práva. Je teda zrejmé, že konajúci súd konal nad rámec týchto zákonných ustanovení. Nestotožnil sa ani s rozhodnutím exekučného súdu o vylúčení JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie.

4. Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.

5. Ďalšie podania účastníkov v rámci odvolacieho konania neboli súdu predložené.

6. Krajský súd, ako súd odvolací ( ), preskúmal uznesenie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia ods.

1 a contrario toto rozhodnutie vo výroku II. o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v zmysle potvrdil ako vecne správne. Odvolanie proti výroku I. napadnutého uznesenia postupom podľa odmietol.

7. Odvolací súd v potvrdzujúcej časti napadnutého uznesenia podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením . Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj krajský súd. Z uvedených dôvodov sa odvolací súd v odvolacom konaní obmedzil na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ( ).

8. V rámci reakcie na odvolaciu argumentáciu oprávneného formulovanú v podanom opravnom prostriedku sa odvolací súd v zmysle princípu neúplnej apelácie nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu. Je potrebné poukázať na zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania, v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi ( ). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní zároveň nemá odpovedať na každú námietku alebo argument vznesený v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvoinštančného rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na to, že v dvojinštančnom súdnom konaní rozhodnutia súdu prvej a druhej inštancie tvoria jednotu, a preto je nadbytočné, aby odvolací súd opakoval vo svojom rozhodnutí správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie.

9. Primárne krajský súd poukazuje na znenie ust. § 243h ods. 1 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.04.2017, z ktorého vyplýva, že ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

10. V zmysle Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia .

11. Podľa a sa u rozsudkov rozlišuje formálna a materiálna právoplatnosť. Formálnu právoplatnosť nadobúda rozsudok vtedy, ak ho už nemožno napadnúť odvolaním. Materiálnou právoplatnosťou sa rozumie záväznosť výroku rozsudku a jeho nezmeniteľnosť, ktorá sa prejavuje ako prekážka brániaca novému prejednaniu veci. Ustanovenia a Exekučného poriadku však dávajú exekučnému súdu oprávnenie preskúmať rozhodcovský rozsudok tak, ako by materiálne právoplatný nebol a z hľadiska ustanovení a nie je ním viazaný. Exekučný súd teda môže skúmať, či rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka rozhodcovského konania na plnenie, ktoré je objektívne nemožné, právom nedovolené, alebo ak odporuje dobrým mravom. Nedovolenosť priznaného plnenia v žiadnom prípade nemožno odvodzovať len zo samotného výroku rozhodnutia. Priznané plnenie totiž navonok vôbec nemusí vykazovať znaky protizákonnosti; spravidla až z odôvodnenia rozhodnutia možno zistiť pochybenia v aplikácii hmotného, či dokonca aj procesného práva. Nedovolenosť, nemožnosť a rozpor s dobrými mravmi sú pojmami hmotného práva a pri zisťovaní takýchto nedostatkov exekučného titulu má exekučný súd plné oprávnenie „vstúpiť“ do rozhodnutia a vyvodiť tomu zodpovedajúce závery. Takýto postup vyplýva aj z aktuálne ustálenej judikatúry slovenských súdov, od ktorej sa odvolací súd nemohol odchýliť.

12. Spôsobilý exekučný titul je základnou podmienkou toho, aby mohol nútený výkon rozhodnutia riadne prebehnúť. Pri zistení vád exekučného titulu, ktoré majú za následok jeho nevykonateľnosť, je exekučný súd povinný na uvedené okolnosti prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania a z úradnej povinnosti, nielen v súvislosti s vydaním poverenia na vykonanie exekúcie.

13. Odvolací súd považoval za nevyhnutné poukázať na správnosť záverov okresného súdu, ktorý posúdil rozhodcovskú zmluvu, uzatvorenú medzi účastníkmi konania v rovnaký deň ako oprávnený s povinným uzavreli zmluvu o úvere, za neplatnú, a to z dôvodov podrobne špecifikovaných v napadnutom uznesení. Uvedená rozhodcovská zmluva bola uzavretá vo formulárovej podobe, ktorú predkladal oprávnený dlžníkom, nebola individuálne dojednaná, jej obsah povinný ani nemohol ovplyvniť, dopĺňali

sa len údaje o povinnom ako meno, bydlisko a rodné číslo. Veriteľ mohol na základe tejto rozhodcovskej zmluvy vec predložiť na prejednanie rozhodcovskému súdu, ktorý sám určil a vylúčiť tak súd, ktorý by bol inak príslušný. Spotrebiteľ týmto stratil právo brániť sa voči nárokom veriteľa na všeobecnom súde v mieste svojho bydliska. V súlade s ustanoveniami rozhodcovskej zmluvy spočíval výber rozhodcovského súdu na zmluvnej strane podávajúcej žalobný návrh. Odvolací súd zastáva rovnaký názor ako súd prvej inštancie v tom smere, že konanie pred rozhodcovským súdom iniciuje práve veriteľ. Sám veriteľ, ktorý zostavil znenie rozhodcovskej zmluvy vo svojej vopred pripravenej formulárovej podobe, jednostranne určil, komu, resp. ktorému rozhodcovskému súdu, bude vec predložená. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy s tým, že výber jednej z alternatív riešenia sporu spočíva na žalobcovi, nie je možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych dôsledkov rozhodcovského konania, poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na všeobecnom súde a ponechanie spotrebiteľovi sa za primeraných okolností rozhodnúť vo vzťahu k rozhodcovskej zmluve. Ide len o zostručnenie obsahu rozhodcovskej zmluvy v tom smere, že oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybratý oprávneným a že spor môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní a v neposlednom rade, že výber je na žalobcovi. Vychádzajúc z komplexnej úpravy rozhodcovskej zmluvy je potom potrebné túto považovať v celosti za neprijateľnú, spôsobujúcu značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to aj v nadväznosti na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie (C-240/98, C-244/98, C-40/08, C-473/00, C-243/08, C-168/05).

14. Rozhodnutie, ktoré nie je exekučným titulom, nie je spôsobilé byť podkladom pre nútený výkon rozhodnutia (exekúciu). Súdna prax je jednotná v názore, že tak v štádiu posudzovania splnenia zákonných predpokladov pre poverenie súdneho exekútora na vykonanie exekúcie, ako aj v priebehu exekúcie má exekučný súd oprávnenie, ale aj povinnosť (okrem iného) zaoberať sa tým, či rozhodnutie (iný titul) uvedené v návrhu na vykonanie exekúcie bolo vydané orgánom s právomocou na jeho vydanie a či z hľadísk zakotvených v príslušných právnych predpisov ide o rozhodnutie (iný titul) vykonateľné tak po stránke formálnej (z pohľadu právneho predpisu upravujúceho konanie, v ktorom bolo vydané), ako aj materiálnej (z aspektu obsahových náležitostí rozhodnutia - jednak určitosti, zrozumiteľnosti, a presnosti označenia subjektov práv a povinností, jednak vyjadrenia uloženej povinnosti, ktorá sa má nútene vykonať).

15. Pokiaľ teda oprávnený v návrhu na vykonanie exekúcie označí za exekučný titul rozsudok rozhodcovského súdu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný riešiť otázku, či rozhodcovské konanie prebehlo na základe uzavretej rozhodcovskej zmluvy, tak ako to správne konštatoval okresný súd v napadnutom uznesení.

16. Ak v určitej veci nedošlo k uzavretiu rozhodcovskej zmluvy spôsobom upraveným zákonom, nemohol spor prejednať rozhodcovský súd a v takom prípade ani nemohol vydať rozhodcovský rozsudok. Pokiaľ by exekučný súd akceptoval rozhodcovský rozsudok, pre vydanie ktorého nebola daná právomoc rozhodcovského súdu, akceptoval by vykonateľnosť rozhodnutia vydaného tým, kto na to nemal právomoc. Išlo by o akceptáciu „rozhodnutia“ nevykonateľného, majúceho účinky paaktu. Skutočnosť, že účastník rozhodcovského konania, ktorý v exekučnom konaní vystupuje v procesnom postavení povinného, v rozhodcovskom konaní prípadne nenamietal neexistenciu rozhodcovskej zmluvy, prevzal rozhodcovský rozsudok a nevyužil možnosť domáhať sa zrušenia rozhodcovského rozsudku žalobou podanou na príslušnom súde, je tu irelevantná.

17. Aj v preskúmavanej veci bol preto plne opodstatnený a zákonom podložený postup exekučného súdu, ktorý skúmal, či bola platne uzavretá rozhodcovská zmluva. Uvedený postup exekučného súdu nebol posudzovaním vecnej správnosti rozsudku rozhodcovského súdu a nesmeroval k „zrušeniu“ tohto rozhodnutia; exekučný súd si ani neosvojoval postavenie odvolacieho súdu. Exekučný súd iba skúmal, či oprávneným predložený rozhodcovský rozsudok je vykonateľný exekučný titul, medziiným či ho vydal rozhodcovský súd s právomocou prejednať daný spor; pri riešení tejto otázky nebol exekučný súd viazaný tým, ako ju vyriešil rozhodcovský súd. Možno preto uzavrieť, že aj v rámci daného exekučného konania bol všeobecný súd oprávnený skúmať rozhodnutie označené v exekučnom konaní ako exekučný titul z hľadiska, či nejde o rozhodnutie ničotné, ktoré nevyvoláva žiadne právne účinky (pozri napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 13.10.2011 a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky č. ).

18. Na základe konštatovaného krajský súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o zamietnutí žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie ako vecne správne, keďže zodpovedá nielen výslovnej právnej úprave vnútroštátneho práva (Exekučný poriadok), ale v plnom rozsahu rešpektuje aj najnovšiu judikatúru Súdneho dvora EÚ.

19. Z obsahu odvolania oprávneného je zrejmé, že podaný opravný prostriedok smeruje proti celému uzneseniu okresného súdu, t.j. vrátane tej časti, ktorou okresný súd vylúčil súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. z vykonávania exekúcie postupom podľa § 30 ods. 7 Exekučného poriadku.

20. V zmysle ust. , proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon pripúšťa.

21. Proti rozhodnutiu súdu podľa odseku 7 nie je prípustný opravný prostriedok (§ 30 ods. 10 Exekučného poriadku).

22. Je potrebné uviesť, že proti uzneseniu ako špecifickej forme súdneho rozhodnutia vo svojej podstate odvolanie nie je prípustné. Zákon ho pripúšťa len v prípadoch taxatívne uvedených v ustanovení , prípadne, s prihliadnutím na prejednávanú vec, Exekučný poriadok.

23. Nakoľko proti rozhodnutiu súdu o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie možnosť podať odvolanie ako opravný prostriedok nie je prípustné, na ktorú skutočnosť okresný súd poukázal aj v poučení napadnutého rozhodnutia, krajský súd nemal inú možnosť, než odvolanie oprávneného smerujúce proti výroku I. napadnutého uznesenia ako neprípustné podľa § 386 písm. c) odmietnuť. Z uvedeného dôvodu sa zároveň nezaoberal odvolacou argumentáciou oprávneného smerujúcou k otázke vylúčenia súdneho exekútora z vykonávania exekúcie v danom prípade.

24. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa v spojení s , a . Odvolateľ - oprávnený nebol v odvolacom konaní čo do výroku II. napadnutého uznesenia úspešný, preto mu vznikla povinnosť nahradiť protistrane (povinnému) trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu. Rovnako mu povinnosť náhrady trov vznikla aj vo vzťahu v odmietnutiu podaného odvolania vo výroku I. o vylúčení súdneho exekútora z vykonávania exekúcie. neobsahuje osobitnú úpravu rozhodnutia o trovách konania v prípade, že odvolanie je odmietnuté. Preto je nutné o trovách odvolacieho konania rozhodnúť analogicky podľa ust. , ktoré upravuje problematiku najbližšiu odmietnutiu odvolania, lebo v tomto prípade konanie končí bez toho, aby odvolací súd rozhodoval o veci samej, a to v dôsledku procesného zavinenia toho, kto podal odvolanie proti rozhodnutiu, proti ktorému takýto opravný prostriedok nie je prípustný. Z obsahu spisového materiálu však vyplýva, že povinnému v aktuálnom odvolacom konaní preukázateľne žiadne trovy (majúce sa nahradiť) nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady (napriek tomu, že pri striktnom riadení sa textom rozhodnej právnej úpravy by sa mohlo zdať, že tomu tak nie je). Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné rozhodnutie prvoinštančného súdu o výške náhrady (porovnaj a ) má totiž zmysel len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej procesnej strany (prvej preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. zo dňa 28.02.2018.

25. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n/ ( a ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( a ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).