Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_67Ek-1939-2019.pdf
PDF · 91.12 KB
Case nature
Subarea
67Ek/1939/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: A. S. W., W..Y..R.., W. W. V. X, XXX XX O. - V., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený: I. S., W..Y..R.., W. W. V.K. X, XXX XX O. - V., H.: XX XXX XXX, proti povinnému: Q. W., K.. XX.XX.XXXX, O. O. XXXX/XX,XXX XX Ž., o vymoženie 689,45 EUR s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora JUDr. Martin Rišian, sídlo exekútorského úradu Pivovarská č. 1069, 010 01 Žilina, pod sp. zn. 140 EX 586/19, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu, prostredníctvom právneho zástupcu, dňa 22.10.2019 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 689,45 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Up/710/2019 zo dňa 08.07.2019, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným, pre žalovaného v II. rade, dňa 31.07.2019.
2. Súd poverením zo dňa 07.11.2019 poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Martina Rišiana, so sídlom exekútorského úradu Pivovarská č. 1069, 010 01 Žilina, ktorý exekúciu vedie pod spisovou značkou 140 EX 586/19. Poverený súdny exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré si povinný prevzal dňa 12.11.2019 a návrh povinného na zastavenie exekúcie bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 13.11.2019, súd konštatuje, že návrh na zastavenie exekúcie bol podaný v zákonom stanovenej lehote.
3. Dňa 04.12.2018 súdny exekútor predložil súdu nasledovné dokumenty: 1) Stanovisko súdneho exekútora k návrhu povinného na zastavenie exekúcie, 2) Návrh povinného na zastavenie exekúcie s prílohou, 3) Doplnenie povinného k návrhu na zastavenie exekúcie podľa § 61k, 4) Vyjadrenie oprávneného, 5) Upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou, 6) Výzva oprávnenému zo dňa 15.11.2019.
4. Povinný svoj návrh na zastavenie exekúcie s návrhom na odklad exekúcie odôvodnil nasledovne. Exekučný titul pokladá za nespôsobilý, ničotný a nevykonateľný. Jeho vydanie pokladá za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. V podanom návrhu popísal všetky dôvody, ktoré podľa vyjadrenia povinného, boli v rozpore so zákonom a na základe ktorých pokladá vydanie exekučného titulu za protiprávne. Informoval súd o neprijateľných zmluvných podmienkach nachádzajúcich sa v zmluve č. 0425556717 ako aj na odpor podaný voči platobnému rozkazu G. W.. Poukázal na ustanovenie § 299 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej zmluvy a žalovaným je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak spotrebiteľská zmluva alebo iné zmluvné dokumenty súvisiace so spotrebiteľskou zmluvou obsahujú zmluvnú podmienku, ktorá je neprijateľná. Ďalej uviedol, cit.: „Sú tu teda okolnosti brániace vymáhateľnosti nároku a dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná a sú zároveň dôvodmi na zastavenie exekúcie v ktoromkoľvek jej štádiu Vydaním exekučného titulu došlo k uvedeniu
navrhovateľa do právnej neistoty, nakoľko nevykonanie procesných úkonov, ktoré prvostupňový súd vykonať mal, bránia samotnej vykonateľnosti tohto exekučného titulu, no napriek všetkému sa exekúcia vykonáva. Čím dochádza k protiprávnemu stavu. Z tohto dôvodu navrhovateľ žiada o odklad exekúcie až do rozhodnutia vo veci samej.“, čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a princíp „vigilantibus iura sripia sunl" kde uviedol, cit.: „..v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. To znamená, že i keď spotrebiteľ nevyužije možnosť podať odpor proti platobnému rozkazu, je exekučný súd oprávnený a zároveň povinný skúmať spôsobilosť a vykonateľnosť exekučného titulu a v prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť tohto exekučného titulu.“. Zároveň dodal, že v čase obdŕžania exekučného titulu mu ako účastníkovi konania nebola známa skutočnosť, že podanie odporu je nevyhnutné zo strán všetkých žalovaných. Povinný v doplnení k návrhu na zastavenie exekúcie, súdnemu exekútorovi doručenému dňa 15.11.2019 okrem iného opätovne popísal skutočnosti uvádzané aj v podanom návrhu. Doplnil, cit.: „V čase obdŕžania Platobného rozkazu som si nebol plne vedomý svojich práv ako spotrebiteľa a zároveň som neporozumel časti platobného rozkazu: Ak čo len jeden zo žalovaných podá včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným. To neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.“ Spolu s návrhom na zastavenie exekúcie súdu doručil aj odpor proti platobnému rozkazu podaný zo strany G. W., ktorý obsahuje odôvodnenie neopodstatnenosti peňažného nároku zo strany žalovanej. Posúdenie zmluvy č. 0425556717 Ministerstvom spravodlivosti SR, rozpis závažných nedostatkov spotrebiteľskej zmluvy a e-mail odoslaný žalobcovi dňa 14.01.2019.
5. K návrhu povinného na zastavenie exekúcie sa vyjadril, prostredníctvom svojho právneho zástupcu aj oprávnený, ktorý uviedol, cit.: „Zastávame názor, že návrh povinného na zastavenie exekúcie je bezpredmetný, nakoľko tento je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorých účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od vykonania exekúcie z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie exekúcie nemožno využívať ako opravný prostriedok, ktorým by sa napádal exekučný titul, ktorým je v tomto prípade právoplatný a vykonateľný Platobný rozkaz sp. zn. 6Up/710/2019, ktorý vydal OS Banská Bystrica. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, avšak ich spoločným znakom je to, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu. Zároveň uvádzame, že účelom exekučného konania je nútený výkon práva, ktoré bolo účastníkovi s konečnou platnosťou priznané v predchádzajúcom súdnom alebo inom konaní. Súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Ak by exekučný súd meritórne skúmal súlad plnenia, na ktoré zaväzuje rozsudok, či je v súlade s hmotným právom, pôsobil by exekučný súd ako súd konajúci o opravnom prostriedku voči rozhodnutiu, ktoré je exekučným titulom, čiže ako súd tretej inštancie.“ Upriamil pozornosť na ust. § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, ktorý taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť a zároveň dodal, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedených v citovanom ustanovení. Vzhľadom na vyššie uvedené nesúhlasíme so zastavením exekúcie.
6. Podľa § 45 ods. 1 EP exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
7. Podľa § 48 ods. 1 a 2 EP sa exekučné konanie začína na návrh. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.
8. Podľa § 50 ods. 1 EP exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu.
9. Podľa § 57 ods. 1 EP vydané poverenie na vykonanie exekúcie súd odošle poverenému exekútorovi spolu s rovnopisom návrhu na vykonanie exekúcie alebo spolu s údajmi z návrhu na vykonanie exekúcie. Doručením poverenia na vykonanie exekúcie exekútorovi sa začína exekúcia.
10. Podľa § 61k ods. 1 EP súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11. Podľa § 61k ods. 2 EP povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
12. Podľa § 61k ods. 5 EP návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 EP, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
14. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od exekúcie v prípadoch vymedzených Exekučným poriadkom. Tunajší súd pri rozhodovaní o návrhu na zastavenie exekúcie môže prihliadnuť len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku vymáhaného nároku, t. j. skutočnosti, ktoré nastali najskôr dňom vydania (vyhlásenia) exekučného titulu, skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie a návrh na zastavenie exekúcie posudzuje v čase od začatia exekučného konania, t. j. odo dňa, v ktorom bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdu, pričom dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý ho podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol alebo nie.
15. Exekučným titulom v danom exekučnom konaní je Platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 6Up/710/2019 zo dňa 08.07.2019, ktorý sa stal právoplatným a vykonateľným, pre žalovaného v II. rade, dňa 31.07.2019 vydaný podľa zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len zákon o upomínacom konaní). Už úvodných ustanoveniach tohto zákona je výslovne uvedené, že konanie podľa tohto zákona je alternatívnym spôsobom uplatňovania peňažných nárokov k postupu podľa Civilného sporového poriadku.
16. Súd po preskúmaní návrhu na zastavenie exekúcie, jeho doplnenia a doručených príloh zistil, že povinný vo svojom návrhu namietal nedostatky základného konania, pre ktoré označil vydanie exekučného titulu na podklade ktorého sa daná exekúcia vykonáva za nezákonné. Súd k týmto nedostatok uvádza nasledovné. V rámci exekučného konania súd už nijakým spôsobom nemôže zasahovať alebo posudzovať dôvody, pre ktoré bolo vydané predmetné rozhodnutie. Nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní (tzv. materiálna vykonateľnosť). Zároveň dodáva, že návrh na zastavenie konania neslúži ako opravný prostriedok proti nesprávnym rozhodnutiam. Vo vykonávacom konaní súd musí vychádzať z vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom, pretože sa vykonáva len to, o čom už bolo právoplatne rozhodnuté a nenahrádza súd, resp. iný orgán v základom konaní a v jeho rozhodovacej činnosti. Exekučný súd je viazaný rozhodnutím vo veci samej, ktoré je vykonávané a ktoré zakladá oprávnenému právo na splnenie určitej povinnosti voči povinnému, a preto exekučnému súdu neprislúcha čokoľvek na tomto rozhodnutí meniť. Vzhľadom na uvedené sa súd stotožňuje s vyjadrením oprávneného v ktorom uvádza, že exekučný súd nedisponuje právomocou zohľadňovať okolnosti, ktoré nastali pred vznikom exekučného titulu, ktoré povinný opomenul alebo neuplatnil v základnom konaní a povinný ich nemá
možnosť namietať v konaní exekučnom. Povinný mal uplatniť všetky tieto skutočnosti, ktoré vznikli do vydania exekučného titulu v základnom konaní.
17. Súd k tvrdeniu povinného o tom, že mu nebola známa skutočnosť, že podanie odporu je potrebné zo strán všetkých žalovaných poukazuje na rímsku právnu zásadu „vigilantibus iura sripta sunt“ t. j. „práva patria len bdelým", teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. Zároveň súd poukazuje na ustanovenie § 11 ods. 5 druhej časti vety zákona o upomínacom konaní z ktorého vyplýva, že v prípade samostatného spoločenstva a viacerých žalovaných v konaní sa posudzuje odpor podaný jedným so žalovaných samostatne, len vo vzťahu k tomuto žalovanému. U ostatných žalovaných tvoriacich samostatné procesné spoločenstvo na strane žalovaného, ktorí odpor nepodali, nadobudne platobný rozkaz právoplatnosť a vykonateľnosť. Súd dodáva, že v prípade samostatného procesného spoločenstva ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. V takomto prípade súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne. Z uvedeného je teda zrejmé, že podanie odporu zo strany G. W. nemalo vplyv na vydanie exekučného titulu vo vzťahu k druhému povinnému, na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.
18. K rímskej právnej zásade „vigilantibus iura sripta sunt“ v spotrebiteľských veciach na ktorú vo svojom návrhu poukázal povinný, súd konštatuje, že táto sa dotýka spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa ktorej je exekučný súd oprávnený a povinný skúmať existenciu alebo platnosť rozhodcovskej doložky, kde pri zistení nedostatku môže konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom znamenajúci materiálnu nevykonateľnosť takéhoto rozhodnutia, a to aj v prípade ak účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní. Takýmto postupom exekučný súd napĺňa príkaz vyplývajúci z princípu ochrany práv spotrebiteľa (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 61/2012).“ V danom prípade súd konštatuje, že exekučným titulom na podklade ktorého sa predmetná exekúcia vykonáva nie je rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní a preto nie je príslušný skúmať tzv. materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu vydaného v upomínacom konaní, na jeho právoplatnosť a vykonateľnosť.
19. V prípade neprijateľných zmluvných podmienok na ktoré poukazuje povinný vo svojom návrhu súd dáva do pozornosti Uznesenie Ústavného súdu SR (III. ÚS 301/2017-12 zo dňa 03.05.2017) kde „Pokiaľ sťažovateľ poukazuje na judikatúru súdov vo vzťahu k uplatňovaniu neprijateľnej zmluvnej podmienky v exekučnom konaní, ústavný súd konštatuje, že ani z tejto judikatúry, rovnako ako z relevantných ustanovení Exekučného poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania krajského súdu nevyplýva možnosť exekučného súdu preskúmavať z materiálneho hľadiska exekučný titul. Výnimkou je rozhodcovský rozsudok. Relevantným prostriedkom obrany proti platobnému rozkazu, ktorým sa priznalo oprávnenému právo z neprijateľnej zmluvnej podmienky, bol v prvom rade odpor podľa § 172 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom v čase rozhodovania okresného súdu. Sťažovateľ mal tiež možnosť využiť proti platobnému rozkazu mimoriadny opravný prostriedok v podobe návrhu na obnovu konania. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že zákonodarca reflektoval vývoj judikatúry domácich súdov aj Súdneho dvora Európskej únie, pokiaľ ide o možnosti obrany spotrebiteľa aj na úrovni prebiehajúceho exekučného konania, čo sa premietlo do znenia exekučného poriadku účinného od 1. apríla 2017. Aj po týchto zmenách však exekučný súd je povinný zamietnuť návrh na vykonanie exekúcie, ak bol exekučný titul vydaný v konaní, v ktorom nebolo možné namietať alebo preskúmavať neprijateľné zmluvné podmienky, a existencia neprijateľnej podmienky má vplyv na vymáhaný nárok, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou [§ 53 ods. 3 písm. e) Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov]. V prípade sťažovateľa však možnosť namietať neprijateľnú podmienku existovala, a to práve prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu.“ Súd k uvedenému poukazuje na to, že daný exekučný titul bol vydaný v upomínacom konaní. V upomínacom konaní je možné proti exekučnému titulu podať odpor a to v lehote 15 dní od doručenia tohto platobného rozkazu. Táto skutočnosť vyplýva aj z poučenia daného rozhodnutia súdu. Súd konštatuje, že povinný mal možnosť prípadnú neprijateľnosť zmluvných podmienok namietať, a to práve prostredníctvom odporu proti platobnému rozkazu. Skutočnosť, že povinný nemal vedomosť o tom, že podanie odporu je nevyhnutné zo strán všetkých žalovaných je pre exekučné konanie irelevantné.
20. Súd povinného upovedomuje, že pokiaľ ide o odklad exekúcie, o odklade exekúcie rozhoduje súdny exekútor formou upovedomenia o odklade exekúcie. Exekučný poriadok, ktorý nadobudol účinnosť od 01.04.2017 taxatívnym spôsobom upravuje dôvody odkladu exekúcie (ustanovenie § 61h).
21. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie dospel k záveru, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť, nakoľko podaný návrh nie je dôvodný a opodstatnený. Povinný vo svojom návrhu, namieta skutočnosti, ktoré nemožno považovať za zákonné dôvody podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku. Exekúcia je vedená na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu a v čase rozhodovania o návrhu povinného na zastavenie exekúcie súd nemal za preukázané, že došlo k jeho právoplatnému zrušeniu, rovnako súd nemá za preukázané, že nastali také skutočnosti, ktoré bránia jeho vymáhateľnosti resp. skutočnosti, ktoré by mali za následok stratu jeho vymáhateľnosti.
22. Vychádzajúc z daného skutkového stavu a s ohľadom na neexistenciu dôvodu na zastavenie exekúcie a nepreukázanie iných dôvodov, pre ktoré by mohol súd návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť súd v súlade s § 61l ods. 3 Exekučného poriadku tento návrh na zastavenie exekúcie zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.