Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-2C/58/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v spore žalobkyne: K. Z.Á., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX/XX, R., právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 89, proti žalovaným: 1. J. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, R., 2. R.. K. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, R. o zdržanie sa zásahov do vlastníckeho práva podľa s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalobcov: 1. J. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, R., 2. R.. K. T., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX, R. proti žalovanej: K. Z., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom X. XX/XX, R., právne zastúpenej JUDr. Martinom Staroňom, advokátom so sídlom Advokátskej kancelárie v Prešove, Hlavná 89 o určenie priebehu hranice a určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ priznáva voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej po právoplatnosti rozsudku rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

III. Súd určuje, že vlastnícka hranica medzi pozemkami registra CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a registra CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 v k. ú. Matiašovce vedie lomovými bodmi č. 2-234, 2-224, 2-209 a 2-213, tak ako sú určené v znaleckom posudku č. 34/2019 znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa 11.11.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

IV. Súd určuje, že bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku registra CKN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 18 m2 v k. ú. Matiašovce na základe geometrického plánu znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. plánu zo dňa 17.12.2019 úradne overeného dňa 15.1.2020 pod č. G1 9/20 sú J. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX R., X. XX a R.. K. T., rod. P., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX R., X. XX a to v podiele 1/1.

V. Žalobcom 1/ a 2/ priznáva voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % o výške, ktorej po právoplatnosti rozsudku, rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Kežmarok dňa 24.10.2017 žiadala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť zdržať sa neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam na parcelách registra C č. XXX/X o výmere 897 m2- orná pôda, č. XXX/X o výmere 343 m2- zastavané plocha a nádvoria, č. XXX/X o výmere 112 m2- zastavané plochy a nádvoria a k

rodinnému domu súpisné číslo XX, ktorý je postavený na parcele KNC č. XXX/X, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., spočívajúcich v parkovaní áut, postavení plota a uložení odpadových rúr. Ďalej žiadala, aby súd uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť odstrániť z jej nehnuteľností ich vozidlá, časť plota, ktorý zasahuje do jej nehnuteľností a znemožňuje jej vstup do dvora a všetky neoprávnene uložené odpadové rúry a zaviazal ich na náhradu trov konania.

2. Žalobu odôvodnila tým, že kúpnou zmluvou zo dňa 04.05.2017 a rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor o povolení vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností L. XXXX/ XXXX zo dňa 22.05.2017 sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., a to pozemkov parcely registra C č. XXX/X- orná pôda o výmere 897 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 a rodinného domu súp. č. XX, postaveného na parcele registra CKN č. XXX/X. Tvrdila, že žalovaní 1/ a 2/, ktorí vlastnia susedné pozemky zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. R., vstupujú na jej pozemky bez jej súhlasu a parkujú na nich so svojim autom s odôvodnením, že „na svojom pozemku nemajú dosť vhodného miesta na zaparkovanie áut a že parkovanie im dovolili predchádzajúci vlastníci nehnuteľnosti (predávajúci) v čase, keď bola nehnuteľnosť neobývaná“. Keď sa žalovaní 1/ a 2/ dozvedeli o kúpe nehnuteľnosti žalobkyňou, navrhli jej zámenu pozemkov, čo však vzhľadom na architektonické riešenie novostavby, ktorú chce žalobkyňa realizovať na svojom pozemku nie je možné. Žalobkyňa bezvýsledne žiadala žalovaných 1/ a 2/ o odparkovanie motorových vozidiel a taktiež o odstránenie časti predného plota od hlavnej cesty. Žalovaní 1/ a 2/ jej bránili aj v stavbe plota, s ktorým nesúhlasili, pretože si na jej pozemku uložili pod zemou odpadové rúry s tým, že ich nemajú kam dať, pritom predávajúci oznámili žalobkyni, že nedali žalovaným 1/ a 2/ žiadne písomné ani ústne povolenie na umiestnenie odpadových rúr na jej pozemku, čo znamená, že si ich tam žalovaní 1/ a 2/ umiestnili svojvoľne. Napriek tomu, že žalobkyňa viackrát upozornila a žiadala žalovaných 1/ a 2/ aby opustili jej parcely a nezasahovali do výkonu jej vlastníckeho práva, žalovaní 1/ a 2/ tak doposiaľ neurobili. Dokonca proti oznámeniu obce R., že proti uskutočneniu drobnej stavby „Oplotenie pozemku“ nemá námietky podali odvolanie, hoci takýto opravný prostriedok neexistuje.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila a predložila kúpnu zmluvu zo dňa 04.05.2017, rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor zo dňa 22.05.2017, list vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., list vlastníctva č. XXX, k. ú. R., fotografie o parkovaní auta žalovanými 1/ a 2/ na pozemku žalobkyne, e- mailovú komunikáciu medzi sporovými stranami, fotografie o postavenom plote, čestne prehlásenie predávajúcich, oznámenie obce R. zo dňa 11.08.2017 a odvolanie žalovaných zo dňa 24.08.2017.

4. Žalovaní 1/ a 2/ vo vyjadrení doručenom súdu dňa 16.01.2018 žiadali žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, nakoľko žiadnym spôsobom nezasahujú do vlastníckeho práva žalobkyne k nehnuteľnostiam uvedeným v petite žaloby, pretože táto nie je relevantným spôsobom schopná preukázať zásah, keďže k zásahu z ich strany nedochádza. Tvrdili, že vlastnícke právo k časti pozemku C KN parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 je sporné. Medzi spornými hranicami je nesúlad hranice pozemkov C KN parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 vo vlastníctve žalobkyne a C KN parc. č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, a to v prednej časti pozemku. V tomto prípade ide o nesúlad stavu právneho so stavom užívacím, ktorý dokumentuje aj aktuálny stav oplotenia medzi nehnuteľnosťami- rodinnými domami súp. č. XX vo vlastníctve žalobkyne a súp. č. XX vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/, pričom pozemky sú takto užívané už 100 rokov. Žalobkyňa kúpila nehnuteľnosť s právnou vadou, ktorú mohla spoznať pri uzatváraní kúpnej zmluvy alebo obhliadkou na mieste samom, podľa aktuálneho stavu v prírode, kde medzi domami je od domu k domu oplotenie žalovaných 1/ a 2/. Toto oplatenie, ktoré bolo postavené pred 25 rokmi kopíruje stav spred 100 rokov, preto bol predmet prevodu sporný. K odstráneniu časti plota a uloženiu odpadových rúr poukázali na stav v prírode viac ako 100 rokov spätne. Odpadové rúry do časti pozemku C KN parc. č. XXX/X boli uložené pred 25-timi rokmi a v pozemku C KN č. XXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovaných 1/ a 2/ je uložená vodovodná prípojka, ktorá patrí aj k rodinnému domu žalobkyne, ktorý je v schátralom stave a ktorý chce žalobkyňa zbúrať a postaviť novostavbu. Ďalej tvrdili, že fotografia parkovaného vozidla, ktoré im patrí je vyhotovená zo zadnej strany, nie z prednej strany pozemkov a je skresľujúca, nepreukazuje aktuálny stav v prírode. Nemožno ju považovať za relevantný dôkaz v tomto súdnom konaní preukazujúci zásah do vlastníckeho práva žalobkyne.

5. Žalovaní 1/ a 2/ podaním doručeným súdu dňa 16.01.2018 padali vzájomnú žalobu o určenie priebehu hranice a určenie vlastníckeho práva s príslušenstvom, ktorou žiadali, aby súd určil spornú hranicu medzi pozemkami parcela C KN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a parcela č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, k. ú. R. a vlastníctvo novovytvorenej sporenej parcely. Vzájomnú žalobu odôvodnili tým, že sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. R., a to pozemku C KN parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 a rodinného domu súp. č. XX na pozemku parcely C KN č. XXX/X o výmere 100 m2. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou pozemku C KN parc č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 zapísanom na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. R.. Medzi týmito pozemkami je zrejmý nesúlad hranice a to hranice právnej s hranicou užívacou viac ako 100 rokov. Keďže bez určenia ich vlastníckeho práva je ich právne postavenie neisté, je bezpochyby daný naliehavý právny záujem na tomto určení. Nehnuteľnosti nadobudli v roku 2013 od Ľ. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K., Š. X v stave, v akom sa užívali v minulosti a ako boli v prírode oplotené a v takom stave ich aj v súčasnosti užívali a užívajú. Tvrdili, že do času kým žalovaná/žalobkyňa kúpila susedný pozemok, nemali pochybnosť o ich vlastníctve k pozemku tak, ako je oplotený a ako ho skutočne užívajú a považovali to za ich vlastníctvo. Medzi domami bol postavený drevený plot, a to od múru ich domu po múr domu žalovanej/žalobkyne. Asi 25 cm od rodinného domu žalovanej/žalobkyne je uložené drenážne a odtokové potrubie pre ich rodinný dom, a to už viac ako 25 rokov. Odtokové potrubie čističky odpadových vôd bolo uložené v roku 2015 s vedomím, že ide o ich pozemok, keďže ani ich ani ich právnych predchodcov nikto nerušil v užívaní pozemku. Ďalej sú tam uložené dve vodovodné prípojky, z ktorých jedna prípojka je aj pre dom žalovanej/žalobkyne. Až po kúpe susedného pozemku žalovanou/žalobkyňou zistili, že pravdepodobne právna hranica medzi pozemkami KN C parcela č. XXX/X a parcela č. XXX/X nie je správna, t. j. že stav právny nezodpovedá stavu užívaciemu. Keďže nechceli vyvolať súdny spor, boli ochotní riešiť vec mimosúdne i prípadne zámenou pozemkov. Týmto nechceli poprieť užívací stav existujúci sto rokov a od tohto titulu odvodené vlastníctvo. Rozdiel medzi právnou a užívacou hranicou je pravdepodobne v šírke 60 cm a v dĺžke asi 9 m, ktorá je len v prednej časti parcely XXX/X. Žalovaná/žalobkyňa chcela na svojom pozemku realizovať stavbu plotu a mali obavu, že realizáciou tejto stavby zasiahne do pozemku, ktorý sa užíval 100 rokov bez akéhokoľvek rušenia, v dobrej viere a dobromyseľne a v ktorom sú umiestnené ich inžinierske siete. Je preto potrebné vytýčiť hranicu pozemkov vytyčovacím náčrtom, z ktorého bude zrejmé, kde je hranica právna a hranica užívacia medzi spornými pozemkami. Rovnako aj v katastri nehnuteľnosti by sa mal dať do súladu stav užívací so stavom právnym, nakoľko údaje v katastri nehnuteľnosti sú záväzné, pokiaľ sa nepreukáže opak.

6. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalovaní 1/ a 2/ (žalobcovia) vo vzájomnej žalobe označili a predložili list vlastníctva č. XXX, k. ú. R., list vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., snímok z katastrálnej mapy, geometrický náčrt, oznámenie obce R. č. XXX/XXXX- oplotenie pozemku, odvolanie proti rozhodnutiu obce R. č. J.. XXX/XXXX z 28.08.2017, fotodokumentáciu- pohľad na domy zo zadnej strany spred 100 rokov, pohľad na domy č. XX a XX spredu rok 1990, aktuálne oplotenie medzi domami staré najmenej 25 rokov, čestné prehlásenie Z. P. a D. P., potvrdenie JSP- Novotný s. r. o. o výkopových prácach a umiestnení odtokového potrubia ČOV. V ďalšom vyjadrení (čl. 145 spisu) predložili žalovaní 1/ a 2// žalobcovia fotografie preukazujúce existenciu starého plota, užívací stav, vchod do pôvodného domu súp. č. XX z bočnej strany, hranicu tvoriaci múr rodinného domu súp. č. XX, staré oplotenie, vchody do rodinných domov a existujúce oplotenie pri starej stavbe rodinného domu súp. č. XX.

7. Žalobkyňa vo vyjadrení doručenom súdu dňa 10.04.2018 k vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/ zotrvala na svojich vyjadreniach v podanej žalobe s tým, že žalovaní 1/ a 2/ si zvykli užívať jej pozemok, keďže susedné nehnuteľnosti boli neobývané. Ich tvrdenia o užívacom stave nie sú pravdivé, pretože predložili len čestné prehlásenie matky žalovanej. Právny predchodcovia žalobkyne potvrdili, že plot medzi domami nikdy nebol, nie že pozemky užívali žalovaní1/ a 2/, resp. ich právni predchodcovia. Odtokové rúry uložila firma na príkaz žalovaného 1/ na cudzom pozemku. Dňa 26.03.2018 bol vyhotovený vytyčovací náčrt Ing. Stanislavom Sýkorom, geodetom, ktorý zodpovedá stavu v katastri nehnuteľnosti. Žalovaní 1/ a 2/ neboli a nie sú dobromyseľní pri užívaní pozemku o čom svedčí ich e- mailová komunikácia, v ktorej sami navrhli odkúpenie pozemku žalobkyni, pretože vedeli, že im nepatrí. Všetky nimi predložené čestné prehlásenia sú účelové a zmätočné. Správnosť hranice v prospech žalobkyne potvrdili geodeti, katastrálne údaje a správanie žalovaných 1/ a 2/. Navrhla preto vzájomnú žalobu zamietnuť a žalobe vyhovieť. Zároveň predložila ďalšie listinné dôkazy, a to odpoveď obce R. zo dňa 29.09.2017, vyjadrenia právnych predchodcov žalobkyne, stanovisko Š. V., jedenásť fotografií

z 26.03.2018, vytyčovací náčrt zo dňa 23.03.2018 Ing. Stanislava Sýkoru, GP č. zo dňa 20.06.1994 METRIK Poprad, stanovisko obce R. zo dňa 03.04.2018 s dvomi prílohami.

8. Žalobkyňa na pojednávaní súdu k podanej žalobe uviedla, že trvá na nej v celom rozsahu, nakoľko žalovaní 1/ a 2/ aj naďalej zasahujú neoprávnene do jej vlastníckeho práva. Geodetom aj súdnym znalcom bol pozemok zameraný v súlade so stavom v katastri nehnuteľnosti, a tak ako ho kúpila, t. j. bez akýchkoľvek vád. Súdu predložila projektovú dokumentáciu stavby, ktorá bude na začiatku pozemku, ktorého sporná hranica je predmetom tohto konania. S poukazom na túto projektovú dokumentáciu je jej pozemok o výmere, ktorú zakúpila a hranica vytýčená znaleckým posudkom č. XX/XXXX pre ňu dôležitá na prechod a prejazd motorových vozidiel, tak do garáže ako aj okolo garáže do zadnej časti pozemku k rodinnému domu, pričom kvóta 6500 a 3500 vyznačená na výkresovej dokumentácii garáže je preukázaním šírky prístupovej cesty, ktorá je potrebná na vjazd vozidla podľa šírky osobného motorového vozidla, ako aj na prejazd prípadne hasičského vozidla, sanitky. Nesúhlasila s vypracovaním geometrického plánu, nakoľko jeho vypracovanie bolo nesprávne a prejudikujúce rozhodnutie vo veci samej. Aj keď súd dospel k záveru o vydržaní, mal sa vysporiadať v jej prospech s otázkou dobromyseľnosti nadobúdateľa, pretože kúpila pozemok od právneho predchodcu ako pozemok bez vád, tak právnych ako aj faktických vrátane dobrej viery vo výmeru pozemku a hranice pozemku. V záverečnej reči ohľadne vlastníctva spornej parcely poukázala na znalecký posudok Ing. Bujňáka č. 34/2019, z ktorého je zrejmé, že vlastníčkou parcely č. XXX/X o celej výmere 343 m2 je ona, a to vrátane odčlenenej parcely č. XXX/X o výmere 18 m2. Zo znaleckého posudku vyplýva aj to, že vlastnícka hranica je zhodná s hranicou, ktorá je zapísaná v katastri nehnuteľnosti. V jej prospech svedčia aj čestné prehlásenia a výsluchy svedkov R. O., ktorá uviedla, že na dvore vedľa rodinného domu, v ktorom sa nachádzalo Polesie bola pri domčeku ulička, kde prechádzali ľudia; rovnako svedkyňa F. Z. uviedla, že chodili popri rodinnom dome, keď išli do zadnej časti, kde mal v rámci Polesia kanceláriu pán Q.; ako aj výsluch svedka K. Z., ktorý poukázal na fotografiu č. 33, na ktorej je možno vidieť priestor medzi pôvodným zbúraným rodinným domom právneho predchodcu žalovaných a rodinným domom súp. č. XX. V jej prospech vypovedala aj svedkyňa X. Z. nar. XX.XX.XXXX, ktorá vzhľadom na svoj vek sa vedela konkrétne chronologicky vyjadriť ako prebiehala hranica a ako to bolo s užívaním predmetného pozemku. Týmito svedeckými výpoveďami boli vyvrátené svedecké výpovede a čestné prehlásenia žalovaných, ktorí tvrdili, že danú časť pozemku tzv. uličku užívali od nepamäti ich predchodcovia a z toho dôvodu časť pozemku vydržali, a preto je rozdiel medzi skutočnou a vlastníckou hranicou. Poukázala na nedostatok dobromyseľnosti žalovaných, keďže títo dobre poznali stav THM z roku 1984. Poukázala aj na rozsiahlu judikatúru slovenských súdov a ESĽP týkajúcu sa vydržania a ochrany dobromyseľného nadobúdateľa: uznesenie NS SR sp. zn. z 1.3.2011, nález ÚS SR sp. zn. zo 14.1.2018, nález ÚS SR sp. zn. z 16.3.2016, nález ÚS ČR sp. zn. zo dňa 11.5.2011, uznesenie NS SR sp. zn. z 27.2.2013, rozsudky vo veci Gladysheva vs Ruská federácia z 6.12.2011 ( sťažnosť č. 7097/10), prípad Beyler vs. Taliansko - rozsudok veľkého senátu z 28.5.2002 (sťažnosť č. 33202/96), Moskav vs Poľsko rozsudok z 15.9.2009 (sťažnosť č. 10373/05), Oneryildiz vs Turecko rozsudok z 30.11.2009 (sťažnosť č. 48939/99) a Žáková vs ČR rozsudok z 3.10.2013 (sťažnosť č. 2000/09) a pod. Ak by mal súd za preukázanú inú vlastnícku a inú užívaciu hranicu nemožno vzájomnej žalobe žalovaných vyhovieť, nakoľko je potrebné poskytnúť ochranu žalobkyni ako dobromyseľnej nadobúdateľke vlastníckeho práva. Navrhla jej žalobe vyhovieť a vzájomnú žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej proti žalovaným 1/ a 2/ náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 9. Žalovaní 1/ a 2/ na pojednávaní súdu žiadali podanú žalobu žalobkyne v celom rozsahu zamietnuť. Odtokové potrubie je to čo ide z ríny (odkvapová rúra- pozn. súdu) a z lúk. Toto potrubie bolo už dane dávno a otec žalovanej 2/ ho len zrenovoval, aby fungovalo. V opačnom prípade by im vznikala škoda. Odpadové potrubie je k čističke odpadových vôd a ide okolo hranice, keďže ich čistička je vzadu na dvore. Ohľadne podanej vzájomnej žaloby uviedli, že boli toho názoru a v súčasnosti aj sú, že kupovali to, čo predchádzajúci vlastníci mali vo vlastníctve a že hranica medzi pozemkami je nesporná. Ulica, na ktorej bývajú je v katastrálnom území v R. problematická, nie sú tam isté hranice pozemkov. Pri obhliadke na mieste samom znalec uviedol, že pri vykonanom technicko- hospodárskom zameraní v roku 1983, museli byť podpisy dotknutých vlastníkov a užívateľov pozemkov. Na základe tohto vyjadrenia požiadali Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor o predloženie protokolu o miestom vyšetrovaní, v ktorom by mali byť podpisy dotknutých vlastníkov a užívateľov. Dňa 30.10.2019 dostali oznámenie, že takýmto protokolom kataster nedisponuje. Predložili aj náčrt o miestnom vyšetrovaní. Ďalej zabezpečili kúpnu zmluvu, ktorou nadobudla predmetné nehnuteľnosti Ľ. H. od predchádzajúceho vlastníka J. N.. Zo zbierky listín je zrejmé, že tieto nehnuteľnosti neboli majetkovoprávne vysporiadané a pán J. N.

tieto nehnuteľnosti nadobudol osvedčením o vydržaní v roku 1993. Keď sa tieto pozemky osvedčovali nebol vykonaný geometrický plán. Tomu zodpovedá aj list správy katastra, ktorý vrátil osvedčenie s tým, aby bola doložená identifikácia parciel. Následne bola vykonaná identifikácia parciel a osvedčenie ako záznamová listina bola zapísaná do katastra nehnuteľnosti. Predložili list vlastníctva č. XXX, kde bol zapísaný ako vlastník J. N. a z ktorého vyplýva záver, ktorý uviedli. Ohľadne plánu žalobkyne na stavbu garáže poukázali na to, že navrhovaný prejazd pre motorové vozidla v šírke 3,5 metra je neprimeraný, podľa československej štátnej normy prejazd pre motorové vozidla je 2750 a nie je žiaden dôvod pre vytvorenie bezpečnostnej uličky, ktorá by mala byť vytvorená len týmto geometrickým plánom a nikdy v minulosti medzi domami nebola vytvorená. Uviedli, že nepopierajú stav v katastri nehnuteľnosti, ale zároveň poukázali na užívací stav od roku 1909. Technicko hospodárske mapovanie nemôže byť pre nich záväzné, pretože nebolo preukázané, že bola dodržaná smernica č. S-4/7-1969, ktorá vstúpila do platnosti 01.08.1969 a pri prešetrovaní boli skutočne prítomní vlastníci a užívatelia pozemkov, lebo tieto záznamy sa v katastri nehnuteľnosti nenachádzajú. Nikdy nemali žiadnu pochybnosť o tom, že susedná hranica je na hranici múru susedného rodinného domu. Podľa znaleckého posudku Ing. Bujňáka ide o rozdiel vo výmere 18 m2 a práve v tejto časti majú čističku odpadových vôd k stavbe, ktorej predchádzajúci vlastník domu súp. č. XX nemal žiadne výhrady. Žalovaný 1/ ku chodníku, o ktorom vo svojich výpovediach rozprávali svedkovia uviedol, že to si spravili ľudia, ktorí prechádzali na ihrisko aj si skracovali cestu do lesa, a nebol to chodník, iba ľuďmi ušliapaná zem, a to z toho dôvodu, že chýbali už dosky na plote, ktoré boli zhnité. V záverečnej reči zhrnuli, že vykonaným dokazovaním pred súdom bolo nesporne preukázané, kde medzi pozemkami registra CKN č. XXX/X a č. XXX/X vedie vlastnícka hranica. Žalobkyňa nepreukázala, že sa zasiahlo do jej vlastníckeho práva a nie je na mieste ňou podaná žaloba na ochranu vlastníckeho práva podľa . Časť pozemku registra CKN č. XXX/X zastavaná plocha o výmere 343 m2, o výmere 18 m2, odišla z vlastníckej sféry predchádzajúcich vlastníkov tejto nehnuteľnosti už pred tým, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva k tomuto pozemku na žalobkyňu kúpnou zmluvou uzavretou dňa 4.5.2017, ktorej vklad bol povolený dňa 22.5.2017. Dobromyseľnosť žalobkyne možno poprieť užívacím stavom pozemkov, ktorý bol nesporný viac ako 100 rokov a s užívacím stavom pozemkov v čase uzavretia kúpnej zmluvy medzi predchádzajúcimi vlastníkmi a žalobkyňou, ktorá sa oboznámila so stavom nehnuteľnosti, ktoré nadobúdala do vlastníctva a už len z obhliadky na mieste samom mala možnosť rozpoznať ako sa pozemky reálne užívajú. Zdôraznili, že Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor nedisponuje vo svojom archíve protokolom o miestnom vyšetrovaní s podpismi dotknutých vlastníkov a užívateľov pozemkov registra CKN č. XXX/X a CKN č. XXX/X pri technicko hospodárskom mapovaní v k. ú. R. roku 1983, čím nedošlo reálne k porovnaniu stavu právneho so stavom užívacím. Poukázali na vydržanie vlastníckeho práva k pozemku CKN parc. č. XXX/X, ktorý bol od roku 1909 stále vo vlastníctve členov jednej rodiny. Títo tento pozemok držali a užívali v hranici, ktorej lomové body boli určené znalcom a v tejto hranici nadobudli aj do vlastníctva pozemok registra CKN č. XXX/ X k. ú. R.. Pokiaľ ide o čas, kedy došlo k úniku vlastníckeho práva k pozemku o výmere 18 m2 z vlastníckej sféry vlastníkov pozemku CKN č. XXX/X k. ú. R., tak k tomu došlo už dňom 1.1.2002, a to za užívania tohto pozemku vtedajšou vlastníčkou pani Ľ. H., ktorá následne pozemok v hraniciach držby; ktorá bola pokojná, dobromyseľná, bol tu spôsobilý predmet vydržania nikdy v držbe tohto pozemku nebola nikým rušená; vydržala. Žalovaní nadobudli vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti podľa zápisu na liste vlastníctva č. XXXX k. ú. R. v roku 2013 a podľa príslušného ustanovenia hmotného práva, môžu si započítať aj vydržiacu dobu predchádzajúceho vlastníka. Žalobkyňa nadobudla vlastnícke právo až v roku 2017, keď už vzhľadom na užívací stav pozemkov držbou prešlo vlastnícke právo na žalovaných 1/ a 2/. Účelom ich vzájomnej žaloby bolo uviesť do súladu dlhodobý, faktický stav so stavom právnym. Uloženie odtokového potrubia na časti tohto pozemku preukazuje ich dobromyseľnosť, pretože v prípade, ak by neboli presvedčení, že im táto časť pozemku patrí, neboli by do cudzieho pozemku toto potrubie ukladali. Už len sama vedomosť o tom, že pozemky sa užívali v hranici, ktorá sa v prírode užívala 100 rokov podporuje záver, že nemali dôvod mať pochybnosť, že právna hranica v katastri nehnuteľnosti je niekde inde.

10. V spore bola dňa 24.09.2019 vykonaná obhliadka na mieste samom, v priebehu ktorej boli vypočutí svedkovia a bolo vykonané vytýčenie hranice pozemkov podľa mapového podkladu medzi parcelami registra C KN č. XXX/X a XXX/X v k. ú. R. súdnym znalcom Ing. Jozefom Bujňákom, ktorý následne vypracoval znalecký posudok č. 34/2019.

11. Svedok S.. T. T., ktorý ako geodet vytýčil hranice pozemkov vo vytyčovacom náčrte zo dňa 23.03.2018 uviedol, že vytýčil hranice zameraním skutkového stavu, ktorý je uvedený vo vytyčovacom

náčrte. Následne ho transformoval a vytýčil hranicu spornú od cesty, kde bol zabitý roxor. Poukázal na lomové body, ktoré sú zachytené na fotografiách v spise č. 20-24. Vytýčenie urobil na základe technicko hospodárskeho mapovania a na základe údajov z katastra nehnuteľnosti čo je aj súčasťou náčrtov (fotografie č. 25, č. 26 a č. 27). Ohľadne užívacieho stavu uviedol, že nie sú pevné hranice a nedá sa posudzovať, ako to vlastníci užívajú, pretože tam nie je plot a hranica nie je označená. Náčrt jasne hovorí, že hranica je od domu 70 cm.

12. Svedkyňa D. P. pri obhliadke na mieste samom uviedla, že v dome, v ktorom teraz bývajú žalovaní 1/ a 2/ vyrastala od detstva, od roku 1935 do 1957, t. j. 22 rokov; zdedil to jej otec po svojom ocovi. Vo vedľajšom dome boli piati majitelia: Q. J., Q. L., Z. Z. a Z. R., ten tam zomrel bol tam do poslednej chvíle. Všetci tam bývali, nebola žiadna zvada, žiadne peklo, bolo to tak, ako to je teraz. Dom staval ešte jej dedo, potom schátral, rodičia zomreli. Ona ich v dome opatrovala, potom to musel syn búrať, pretože tam už všetko padalo. Bolo to zakryté, z boku z dvora boli schody do izby. K reálnemu priebehu hranice medzi pozemkami uviedla, že to bolo tak, ako je to teraz už vyše sto rokov, hranica nebola zameraná, nikto ju nemeral. Vstup do dvora tvorili vráta, ktoré boli celkom pri stene a všetko bolo zakryté ich strechou, ich domom. Za právnu hranicu považovali hranicu od muriva. K otvoru na dome žalobkyne zakrytom drevom (fotografie č. 7, 13 a 41) uviedla, že tam bol gumolín a bolo to zakryté, nepoužívalo sa to ako vchod do domu, nevedela, kto to odtrhol. Do dvora sa jazdilo s koňmi a predok bol zakrytý vrátami.

13. Svedkyňa R.. Ľ. H. uviedla, že keď sa narodila, bývali v dome žalovaných 1/ a 2/ jej starí rodičia, bola tam často, a preto vie ako vyzeral starý dom a ako susedný dom. Po roku 1974, keď starí rodičia zomreli, zdedil dom ujo, brat jej mami, J. N. a pretože sa o neho nestaral, v roku 1993 jej ho predal celý aj s pozemkom a v roku 2013 ho predala ona. Dom vyzeral tak, ako keď ho postavili dedovi predkovia, nič nebolo na ňom upravované. Prechod, ktorý tu bol a ktorí všetci používali vyzeral tak ako teraz vyzerá tento prechod. Strecha bola až ku domu žalobkyne a čo si pamätá z rozprávania starého otca, keď tam R. bývali, pôvodne tam bol prechod a oni si ho zastavali. Preto aj keď mali záhradu, tak plot v záhrade bol ďalej posunutý, aby mohli po svojom pozemku prechádzať. Od ich hranice boli asi dva metre vzdialený (fotografie č. 28, 29 a 30). V roku 1993, keď to kúpila, dom bol schátraný, postavili plot, pretože ich na to obec vyzvala z dôvodu bezpečnosti, pretože podala strecha z drevených šindieľ a bola tam zastávka. Plot postavili tak, ako stal pôvodne podporný múr, ktorý podopieral strechu. Terajší plot bol postavený po roku 1993 z dôvodu žiadosti ohľadne búrania stavby a obec ako stavebný úrad dala povolenie na búranie domu a trebalo zabezpečiť bezpečnosť. K otvoru na dome žalobkyne zakrytom drevom (fotografie č. 7, 13 a 41) uviedla, že odkedy tu chodila, nikdy to tak nebolo. Nikdy nemali s R. problém ohľadne postaveného plotu, dokonca pani R. bola rada, že tento plot bol postavený, pretože tam prechádzala mládež a bolo to nutné zabezpečiť. Nikdy nemala pochybnosti ohľadne správnosti hranice, vždy sa to bralo automaticky, že je postavený dom na hranici a oni mali až po druhý dom strechu. V čase, keď ona vlastnila dom nevedela, že by tam boli nejaké inžinierske siete. V minulosti asi nedávali zameriavať hranicu, k technicko hospodárkemu mapovaniu sa nevedela vyjadriť.

14. Svedok K. Z. pri obhliadke na mieste samom uviedol, že jeho dcéra zakúpila pozemok, ktorý si dali vytýčiť pánom T. a ktorý tento pozemok označil vytyčovacími kolíkmi, roxormi. Žalovaný 1/ to ignoroval a niektoré koliky odstránil. Raz sa chceli dohodnúť s tým, že žalovaní 1/ a 2/ prišli k nim a navrhli im, aby to vymenili, aby im dali časť vzadu a oni im vpredu. Oni s tým nesúhlasili, chceli to kúpiť. Odišli s tým, že si to rozmyslíme, ale my sme s tým nesúhlasili a nastal tento spor. Uviedol, že sa narodil v roku 1965 v R., potom býval od roku 1989 do 1996 v Y. a od roku 1996 býva v R. v rodinnom dome, ktorý je prilepený na rodinný dom, ktorého hranica je predmetom sporu. K osadeniu plotu medzi rodinnými domami uviedol, že plechový plot tam nebol. Keď bol starý dom, padala strecha, majitelia boli upozorňovaní starostom čo má informáciu, aby nevznikol nejaký úraz, tak oni si to oplotili, môže to byť dozadu cez 10 rokov. Hranica tam asi nebola, lebo čo má informácie od niektorých ľudí, tak vraveli, že tu bol chodník krajom prechádzalo sa do domu, čomu nasvedčujú aj dvere a schody pod domom. Drevená strecha nebola prilepená vôbec na dom, odhadoval, že mala odstup pol metra, 100 % a existuje aj nejaký foto záznam zozadu, tam by to malo byť vidno ako to bolo (fotografia č. 33 a 34). Prvé problémy medzi stranami sporu nastali v roku 2017. Na otázku, či plechový plot sa postavil na mieste, kde bol predtým iný plot uviedol, že pred domom bola záhradka, ale iba pod oknami starého domu, drevená záhradka, plot nebol takto ako je teraz. Plechový plot bol postavený za bývalého starostu H., asi 15, 10 rokov dozadu. Na pojednávaní súdu ku svojej výpovedi doplnil, že doniesol dve snímky, na ktorých je zachytený schodík pri bočnej stene domu žalobkyne pod otvorom, ktorý je teraz zakrytý drevom (zodpovedajú fotografiám č. 13 a č. 41 z obhliadky v spise). Schodík je zasunutý pod základmi. Mal za to, že je to dôkaz, že to boli

dvere a že sa tam chodilo. Dvere, ktoré sú tam, sú zašrúbované alebo zabité. Žalovaní 1/ a 2/ vedeli, že pozemok žalobkyne bol už tri roky na predaj a mohli si celý pozemok kúpiť alebo len tú časť, o ktorú je teraz spor. Výhovorku, že oni nevedeli, že to nie ich neuznával, lebo keď si dali urobiť projekt domu, tak boli upovedomení, že budú mať úzky prechod, keď postavia ten dom ako teraz. Na otázku, či popri dome žalobkyne bol chodník, ktorým sa prechádzalo uviedol, že z fotografie č. 7 v spise vyplýva, že tam bol chodník, ktorý je teraz zasypaný a po nahliadnutí na fotografiu č. 33 v spise uviedol, že medzi domami bol priestor ako to vidno na predmetnej fotografii a tam bol ten chodník. Na otázku, či niekedy v minulosti rozprával s pánom P. (otec žalovanej 2/), žeby dom žalobkyne aj s pozemkom kúpili na polovicu uviedol, že sa rozprávali, že keď znížia predávajúci kúpnu cenu domu, ktorý teraz vlastní žalobkyňa, tak by to kúpili asi na polovicu.

15. Svedkyňa F. Z. pri obhliadke na mieste samom uviedla, že jej dcéra kúpila pozemok na výstavbu chaty. Oboznámili s tým susedov a potom prišiel pán T. s pánom P. k nim za účelom, že v rámci prejazdu je jedna časť pozemku cca 60 cm, ktorá chceli len kúpiť, a preto začal súdny spor. Geodet, ktorý bol vymerať pozemok povedal, že sporná časť pozemku patrí žalobkyni a stále patrila k tomuto pozemku, nikdy nebola predaná ani daná, patrí to k tejto nehnuteľnosti, ktorú vlastní. Uviedla, že v obci býva od roku 1996. Nevedela sa historicky vyjadriť k priebehu hranice, nakoľko tam nechodila, ale podľa máp, keď si dávali robiť dvor, dostali geometrickú mapu, na ktorej bol zakreslený aj pozemok s tou časťou, ktorá patrí k domu. Nevedela sa vyjadriť, kedy bol postavený terajší plot pred domom, ale uviedla, že tam dlho nie je. Problémy so žalovanými 1/ a 2/ začali, keď jej dcéra- žalobkyňa kúpila pozemok. Keď sa prisťahovala v roku 1996 do R. bol tam do trištvrte drevený plot a potom tam bol prázdny priestor, stále tam bola medzera. Nechodila to kontrolovať, ale tak si to pamätá. Medzi predchádzajúcimi vlastníkmi nebol spor o priebehu hranice. Na pojednávaní súdu ku svojej výpovedi doplnila, že si pamätá chodník popri dome žalobkyne, pretože v tom dome bolo Polesie a ona bola jeho zamestnankyňa. Stále, keď odišla sekretárka, chodili popri dome do zadnej časti domu, kde bol šéf Polesia. K dverám na bočnej stene domu (fotografia č. 7) uviedla, že tieto boli stále zamknuté, chodili zozadu a tam bol altánok, cez ktorý prešli do tmavšej miestnosti kde sedel polesný. V Polesí pracovala jeden rok, v roku 1999.

16. Súdny znalec Ing. Jozef Bujňák pri obhliadke vysvetlil, že mapovanie, ktoré bolo realizované v roku 1984, sa meralo z pevných geodetických bodov, ktoré mali lokálnu presnosť a meranie sa vzťahovalo na tieto body. Pri mapovaní, ktoré sa robilo v roku 1984 účastníci, susedia si navzájom odsúhlasili pri miestnom vyšetrovaní priebeh hranice. To čo bolo vyšetrené, bolo zamerané, to platí, toto je záväzný stav v katastri. Od 1.1.2013 je povinnosť každé meranie pripojiť na štátnu priestorovú sieť cez satelity. ROEP, ktorá bola robená nemá žiaden význam na priebeh hranice, pretože parcely sú riadne evidované v súbore CKN. Po vytýčení uviedol, že to čo vytýčil je zhodné so stavom užívacím.

17. Na pojednávaniach súdu boli vypočutí ďalší svedkovia, a to Z. P., ktorý uviedol, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom sporu užívala jeho matka D. P. do roku 1958, potom sa vydala. Po nej tam býval jej brat J. N. a v 1995 to prepísal na sestru Ľ. H., pretože bol chorý. Tak ako to je teraz tak to vždy užívali. Do domu súp. č. XX chodil cca od roku 1967, keď mal sedem rokov. K bočnému otvoru na dome žalobkyne uviedol, že dvere boli potiahnuté gumolitom, neužívalo sa to ako vstup do domu. Susedia chodili do domu spredu cez svoje schody. V roku 1967 bývali v dome Z. R. a R. R., ktorí už nežijú. R. mal vzadu zahradenú záhradu. Iné oplotenie tam nebolo. Dom mal okapy len spredu. Nikdy nepočul o tom, že by bol medzi nimi problém s hranicami, že hranica je sporná. Starosta v roku 1999 dal príkaz zbúrať starú chalupu, ktorá sa od roku 1995 fyzicky neužívala a neužívala to ani sestra Ľ. H., pretože sa to nedalo užívať. Na otázku, či sa zmenilo oplotenie od roku 1967 do roku 1995 uviedol, že to bolo tak ako to je teraz, plot bol pôvodne drevený, bol viac k ceste, potom bol spadnutý. Bol od múru po múr, je tam ešte aj stĺpik v zemi. Aj hore v dome žalobkyne sú železá, ktoré držali drevenú stojku plotu. V roku 1967 tam nebol nijaký chodník. K predaju výmery pozemku a k tomu, či boli predané aj sporné časti pozemku z jeho uja na sestru sa nevedel vyjadriť. K stojkám, ktoré držali plot uviedol, že prvá stojka bola na mieste, ktoré je zachytené na fotografii č. 17 v spise z obhliadky, ďalšie tri stojky boli pozdĺž múra žalobkyne a prvá stojka bola upevnená hore na dome železom, lebo držala bránu. Stĺpy potom spadli, neboli zbúrané. Na otázku či navštívili so žalovaným 1/ otca žalobkyne so žiadosťou o odkúpenie spornej časti pozemku po kúpe nehnuteľnosti žalobkyňou uviedol, že áno, až keď sa dozvedeli po kúpe pozemku od geodeta, že je tam sporná nejaká časť. Geodet im vysvetľoval, že je tam niečo posunuté podľa starých máp. Navrhli im, že to vymenia a aj doplatia. V roku 2016, rok pred kúpou pozemku sa rozprávali na dvore s otcom žalobkyne, že ten pozemok, ktorý má žalobkyňa aj s domom kúpia napoly,

lebo je to tam veľmi úzke, preto to nikto nechcel kúpiť. Dom aj s nehnuteľnosťami žalovaných 1/ a 2/ bol stále ich rodinný majetok, dedo sa v dome narodil v roku 1909. Jeho rodina nikdy nemala pochybnosť o tom, že hranica nie je správna, inak by to už dávno riešili.

18. Svedkyňa X. Z. na pojednávaní súdu uviedla, že na pozemku T. bola veľká brána a aj malá brána. Veľkou sa chodilo s koňmi a s fúrami a malou sa chodilo pešo. Bývala v susedstve R. od roku 1952 do roku 1960. Nevedela sa vyjadriť, čo vidí na fotografii na čísle 33 zo zápisnice o obhliadke. Na fotografii č. 2 zo zápisnice o obhliadke spoznala vľavo biely dom R.. Fúrami a peši sa chodilo prechodom medzi domami, v prvej časti bola malá bránka, ktorou sa chodilo peši. Pri pohľade na fotografiu č. 4 uviedla, že bol tam nejaký chodník, ktorým sa chodilo. Nevedela uviesť dokiaľ siahal pozemok R.. Na otázku, či rodinný dom R. a žalovaných bol prepojený strechou uviedla, že nevie, ale myslela si, že tam bol voľný priestor ale vráta boli veľké aj malé. V čase, keď tam bývala nebol nijaký spor o užívaní pozemkov. Po roku 1960 chodila do R. navštevovať rodičov skoro každý druhý deň, teraz tam už asi päť rokov nechodí. V prednej časti domov bola záhrada u R. aj vedľa. Keď zomrel R. Z.Š., tak si to vlastníci domu XX celé ohradili. Schody spredu na dome R. tam asi neboli, až neskôr, keď začali podnikať asi v rokoch 1952-1960.

19. Svedkyňa R. O. na pojednávaní súdu uviedla, že do R. sa nasťahovali v roku 1988, potom pracovala s F.K. Z. (matka žalobkyne) v lesoch. S rodičmi žalobkyne nemá žiaden bližší vzťah. Pamätala si, že na dvore žalovaných bola ulička, ktorou prechádzali, keď robili v lese. Pri pohľade na fotografie č. 1 a č. 2 zo zápisnice z obhliadky uviedla, že v ľavom dome mal sídlo lesohospodársky podnik R., dom T. bola zrúcanina a pozdĺž domu žalobkyne, vtedy lesného hospodárstva bola spomínaná ulička, ktorou prechádzali. Na fotografii č. 4 uviedla, že ulička bola pozdĺž domu lesného hospodárstva, bol to utlačený chodník. Nevedela uviesť, či sa na mieste chodníka nachádzali nejaké trámy. Uličku nevyužívala po celý čas. Pri pohľade na dom zozadu sa nevedela vyjadriť, ktorou časťou pozemku prechádzala. K otázke, či využívala bočné dvere na dome žalobkyne (na fotografii č. 7) uviedla, že išla týmito dverami párkrát zozadu von. Nevedela uviesť, či boli zakryté gumolitom. V budove žalobkyne pracovala od roku 1989 do 2000.

20. Svedok N. Q. na pojednávaní súdu uviedol, že v dome, ktorý teraz vlastní žalobkyňa bolo LPPS - lesopôdohospodárske pozemkové spoločenstvo od roku 1997 do roku 2010. Pozemkové spoločenstvo založili v roku 1995 a keďže v roku 1997 nemali kde umiestniť kanceláriu, tak tam so súhlasom vtedajšieho spolumajiteľa rod. R. prenajímali podľa zmluvy tento rodinný dom. Bola tam urobená kancelária, kde pracovali. Vchod bol do budovy cez schodište, schodište bolo pred domom, vchádzalo sa do predsiene a tam boli dve miestnosti, týmto vchodom vchádzali a bol to aj východ. Užívali len budovu. Nevedel uviesť, kde bola hranica, bol tam nejaký plot, pozemok ďalej dozadu neužívali. Sociálne zariadenie nebolo v dome, tak vychádzali za dom, kde bolo urobené provizórne sociálne zariadenie. V budove pracoval predseda, ktorým bol on, administratívna pracovníčka- jeho manželka F. Q., potom neskôr D. H., lesník E. E. a odborný lesný hospodár nebohý J. B.. Organizovali sa tam pravidelne výborové schôdze. Pri pohľade na fotografiu č. 33 zo spisu uviedol, že je to pohľad zozadu, bolo to v takom stave, uličku medzi domami, ktorú vidno na fotografii užívali vlastníci domu č. XX, vpredu bola provizórna drevená brána. Pri pohľade na bočné dvere na rodinnom dome súp. č. XX na fotografii č. 41 spisu uviedol, že to nie sú dvere, je to nejaká širšia doska, lata. V tom čase bol dom žalovaných 1/ a 2/ starý dom, omietnutý, dvojsedlová strecha, šidlami prikrytá, bol v zlom stave, on nebol v interiéri. V tomto dome, keď tam mali kancelárie, tam nikto nebýval. K otázke, či pod odkvapom domu žalobkyne bola ulička uviedol, že členovia, vlastníci lesov, ktorí k nim prichádzali do kancelárie, vchádzali vchodom, ktorý uviedol vo svojom vyjadrení. Či tam chodili vedľa sa nemohol vyjadriť, pretože o tom nemal vedomosť. Ale ich ľudia, členovia, ktorí využívali ich kanceláriu, využívali tento jediný vchod. K fotografii, ktorú predložila právna zástupkyňa žalovaných a ktorá sa nachádza na čl. 371 spisu uviedol, že je dom č. XX (žalovaných) tak ako si ho pamätá. V priestore medzi domami je brána, ktorá bola tak, ako to tam je, od jedného domu po druhý. V bráne boli dvierka. V takom stave to tam bolo do roku 2010.

21. Svedok E. E. na pojednávaní súdu uviedol, že robil lesníka na urbáre od 01.09.1998 asi päť rokov, do roku 2003. Budova bola v prenájme mal ju R. ako vlastník. Do budovy vchádzal dverami spredu hore po schodoch a keď išiel na sociálne zariadenie alebo fajčiť, vychádzal zozadu na dvor. Východ z budovy bol tak ako vchod. Vzadu to bolo oplotené a o hranice pozemku sa nestaral. Vzadu od futbalového ihriska bola brána. Pracoval tam predseda Q., ekonómka bola jeho žena Q., potom H., on ako lesník a odborný lesný hospodár tam chodil raz do týždňa- J. B., ktorý je už nebohý. Pri pohľade na fotografiu

č. 33 zo spisu uviedol, že fotografia je zozadu, v pravo je dom, v ktorom pracoval, vľavo je dom, ktorý vlastnil pán P.. Keď končil prácu lesníka v roku 2002-2003 sa tento dom búral, pretože šindle ohrozovali deti na zastávke. Pri pohľade na bočné dvere na rodinnom dome súp. č. XX na fotografii č. 41 spisu uviedol, že eviduje len nejaké dvere z vnútra, tento otvor bol zabitý nikdy sa odtiaľto nevychádzalo, nemali dôvod tam chodiť. V čase, keď tam pracoval v susednom dome nikto nebýval, dom vyzeral tak, ako ho videl na fotografii č. 33 zo spisu. K otázke, či pod odkvapom domu žalobkyne bola ulička uviedol, že to nevidel, zamestnanci, keď k nim chodili vchádzali vchodom spredu. K fotografii, ktorú predložila právna zástupkyňa žalovaných a ktorá sa nachádza na čl. 371 spisu uviedol, že sa tam nachádza dom súp. č. XX a vidno aj začiatok domu, v ktorom pracovali. Vlastník domu súp. č. XX si najskôr upravil vzadu maštaľ a asi v roku 2003, keď končil išli búrať strechu. Ohľadne oplotenia medzi domami uviedol, že tam boli vráta, ale on tam nikdy nechodil. Vráta boli od budovy po budovu, nevšímal si, či tam bola bránka. Vedel, že tam boli čierne vráta zamknuté na kladku. K otázke, keď chodili z domu na sociálne zariadenie, či videl, že v priestore medzi domami bol chodník uviedol, že všetko tam bolo zarastené, vykosené mal jedine pán P., nevidel tam nijaký chodník.

22. Vzhľadom na výsledky doplneného dokazovania v spore, súd v súlade s pripustil na pojednávaní súdu dňa 04.02.2020 zmenu petitu vzájomnej žaloby v znení: I. Súd určuje, že vlastnícka hranica medzi pozemkami registra CKN parc. č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a registra CKN parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 v k. ú. R. vedie lomovými bodmi č. 2-234, 2-224, 2-209 a 2-213 tak, ako sú určené v znaleckom posudku č. 34/2019 znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa 11.11.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku. II. Súd určuje, že bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemku registra CKN parc. č. XXX/X- zastavaná plocha o výmere 18 m2 v k. ú. R. na základe geometrického plánu znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. plánu zo dňa 17.12.2019 úradne overeného dňa 15.1.2020 pod č. G1 9/20 sú J. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX R., X. XX a R.. K. T., rod. P., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX R., X. XX a to v podiele 1/1. III. Súd priznáva žalovaným 1/ a 2/ trovy súdneho konania v rozsahu 100 %.

23. Predmetom tohto sporu nie je len žaloba žalobkyne ale aj vzájomná žaloba žalovaných 1/ a 2/. Súd v spise označoval strany podľa pôvodne podanej žaloby, a tak ich bude označovať aj v odôvodnení tohto rozsudku, teda aj napriek podanej vzájomnej žalobe bude K. Z. označená stále ako žalobkyňa, J. T. ako žalovaný 1/ a R.. K. T.Á. ako žalovaná 2/.

24. Súd po oboznámení sa s obsahom žaloby, vzájomnej žaloby, prednesmi strán, svedeckými výpoveďami a na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi predloženými stranami ako prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, ktoré tvoria súčasť spisu a vykonanie ktorých nebolo stranami namietané ani spochybnené, a to listom vlastníctva č. XXXX, k. ú. R., č. XXX k. ú. R., kúpnou zmluvou zo dňa 04.05.2017, e- mailovou komunikáciou, čestným prehlásením zo dňa 19.10.2017, oznámením Obce R. zo dňa 11.08.2017 a odvolaním žalovaných 1/ a 2/ proti tomuto oznámeniu, odpoveďou na odvolanie zo dňa 29.09.2017, čestným prehlásením P., vytyčovacím náčrtom S.. T. T., stanoviskom obce R. zo dňa 03.04.2018, rozhodnutím Okresného úradu Kežmarok, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku OÚ- žp/13251/98- Gal, zo dňa 28.08.1998, čestným prehlásením R. Z., znaleckým posudkom č. 34/2019, oznámením Okresného úradu Kežmarok, katastrálny odbor zo dňa 22.10.2019, kúpnou zmluvou zo dňa 23.11.1993, rovnopisom notárskej zápisnice zo dňa 23.11.1993, identifikáciou parciel, projektovou dokumentáciou žalobkyne, geometrickým plánom č. a fotodokumentáciou zistil nasledovný skutkový stav:

25. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovaným 1/ a 2/ zdržania sa neoprávnených zásahov do jej vlastníckeho práva k pozemkom uvedeným v žalobe a odstránenia vozidiel a časti plota z jej pozemkov. Žalovaní 1/ a 2/ naproti tomu podali vzájomnú žalobu, ktorou sa domáhali určenia priebehu hranice pozemkov a určenia vlastníckeho práva. Súd preto ako predbežnú otázku musel riešiť, či žalobkyňa je vlastníčkou pozemku o celej výmere alebo či na základe vzájomnej žaloby vlastníkom spornej časti pozemku vo výmere 18 m2 (ako to vyplynulo z geometrického plánu č. ) sú žalovaní 1/ a 2/.

26. Z listu vlastníctva č. XXXX, k. ú. R. súd zistil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov parcely registra C KN č. XXX/X- orná pôda o výmere 897 m2, č. XXX- zastavané plochy a nádvoria o výmere 343

m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 a rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele registra C č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 112 m2 s titulom nadobudnutia kúpna zmluva zo dňa 04.05.2017 pod L. XXXX/XX-XX/XX.

27. Z listu vlastníctva č. XXX, k. ú. R. vyplýva, že žalovaní 1/ a 2/ sú bezpodielovými spoluvlastníkmi pozemkov parcely registra C KN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2, č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2, č. XXX- orná pôda o výmere 384 m2, č. XXX- orná pôda o výmere 481 m2, č. XXX- orná pôda o výmere 56 m2, rodinného domu súp. č. XX na parcele registra C KN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 100 m2 a hospodárskej budovy na parcele registra C KN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 65 m2 s titulom nadobudnutia kúpna zmluva V. XXX/XX L. XXXX/XX-XXX/XX.

28. Kúpnou zmluvou zo dňa 04.05.2017 žalobkyňa ako kupujúca kúpila do výlučného vlastníctva od predávajúcich ako predchádzajúcich podielových spoluvlastníkov nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. R. s tým, že pred uzavretím kúpnej zmluvy sa oboznámila s technickým stavom rodinného domu vrátane jeho príslušenstva ich obhliadkou na mieste samom, ich stav jej bol známy. Na nehnuteľnostiach neviazli žiadne dlhy, záložné práva, vecné bremená ani iné právne povinnosti voči tretím osobám, ktoré by bránili predmetu prevodu podľa zmluvy ich predať alebo s nimi inak disponovať, alebo ktoré by bolo potrebné v súvislosti so zmluvou vyporiadať. Vklad do katastra nehnuteľnosti bol povolený dňa 22.05.2017.

29. Z predloženej e- mailovej komunikácie medzi stranami sporu vyplýva, že žalobkyňa po konzultácii s priateľom najskôr oznámila žalovaným 1/ a 2/, že spornú časť pustia len za výmenu časti ich záhrady. Nechcela nič predať, len výmena pozemok za pozemok. Na túto ponuku jej žalovaný 1/ odpísal, že súhlasia so zámenou pozemkov. Až neskôr po viac ako mesiaci žalobkyňa oznámila žalovaným 1/ a 2/, že po konzultácii s projektantom nedôjde k zámene pozemkov, keďže novostavba musí ísť dva metre od pozemku žalovaných 1/ a 2/ a v prípade zámeny pozemkov, nebude môcť byť realizovaný jej projekt, čo ona určite nedopustí. Žalovaní 1/ a 2/ jej dali opätovne na zváženie zámenu pozemkov, nakoľko aj predošlí majitelia vedeli, že prejazd cez ich pozemok bol tak ako teraz je a súhlasili s tým. Žalobkyňa uviedla, že musí dodržať stavebné pokyny.

30. V čestnom prehlásení zo dňa 19.10.2017 podpísanom tromi predchádzajúcimi spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, k. ú. R. títo čestne prehlásili, že žalovaným 1/ a 2/ nikdy nedali ústny ani písomný súhlas s uložením a zakopaním odpadových rúr na pozemkoch, ktoré predali žalobkyni, ani súhlas s oplotením časti ich pozemkov.

31. Obec R. oznámením zo dňa 11.08.2017 oznámila, že proti uskutočneniu drobnej stavby „Oplotenie pozemku“ podľa ohlásenia, ktoré stavebnému úradu stavebník ohlásil podaním zo dňa 02.08.2017 nemá námietky. Proti tomuto oznámeniu podali žalovaní 1/ a 2/ odvolanie okrem iného aj z dôvodu, že hranica medzi pozemkami nie je jasne daná. Obec R. v odpovedi zo dňa 29.09.2017 na odvolanie žalovaných 1/ a 2/ uviedla, že upustila od geometrického zamerania a vytýčenia stavby z dôvodu, že z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že medzi stavbou stavebníka- žalobkyne a hranicou jej pozemku zo severnej strany je priestor približne 0,60 m široký v prednej a zadnej časti rodinného domu súp. č. XX, s tým, že žalovaní 1/ a 2/ boli v projektovej dokumentácii upozornení, že šírka ich prejazdu bude 2,95 m v prednej časti rodinného domu a 2,5 v zadnej časti rodinného domu pri pohľade od štátnej cesty. Zároveň bolo oznámené, že obec neeviduje žiaden záznam na umiestnenie drenážnych rúr ani o umiestnení odtokového potrubia z ČOV cez pozemok C KN č. XXX/X, len rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, odbor starostlivosti o životné prostredie a povolení výstavby a užívaní kanalizačnej prípojky ČOV, s tým, že na jej umiestnenie mala byť použitá pôvodná parcela K NC č. XXX.

32. Z čestného prehlásenia D. P. pochádzajúcej z rodinného domu žalovaných 1/ a 2/ vyplýva, že susedný dom nikdy nemal svoj prechod okolo domu a prejazd bol zahradený po dom tak, ako je aj teraz. Vstup na záhradu mali cez zadnú stranu domu. Nevedela prečo je kataster tak zakreslený, keďže to ich rodina má a používa viac ako 100 rokov. Z čestného prehlásenia Z. P. vyplynulo, že terajší plot na parcele C KN č. XXX/X staval on pred viac ako 20 rokmi a umiestnil ho tak, ako bola pôvodná brána prejazdu rodinného domu. Pôvodná brána tam stála približne od roku 1900, čoho dôkazom je zostatok pôvodnej stojky, ktorá je ešte v zemi asi 15 cm od steny susedného domu. Drenážne odtokové potrubie usádzal on tiež pred viac ako 20 rokmi z dôvodu zaplavovania pozemku, keďže je mierne svahovitý k

rodinnému domu. Drenážnu rúru musel umiestniť okolo okraja pozemku z dôvodu, že v prejazde sú dve vodovodné prípojky a nebolo iné ideálne miesto na jej uloženie. Toto prehlásenie potvrdila v potvrdení zo dňa 11.01.2018 aj firma, ktorá robila výkopové práce na umiestnenie odtokového potrubia čističky odpadových vôd.

33. Z ďalších čestných prehlásení predchádzajúcich spoluvlastníkov nehnuteľnosti žalobkyne vyplýva, že vjazd medzi rodinnými domami bol spoločný, využívali ho obe rodiny a pozemky medzi domami neboli rozdelené plotom, spredu bola drevená brána, nemali vedomosť o osadení nejakých rúr na ich pozemku. Prípadne uviedli, že nehnuteľnosti nikdy neužívali a teda nemajú vedomosť o tom, ako to tam vyzeralo a ako sa to užívalo.

34. Podľa vytyčovacieho náčrtu S.. T. T. na vytýčenie hranice medzi pozemkami XXX/X a XXX/X bola hranica vytýčená lomovými bodmi 2-234, 2-523, 2-526 a 2-471, ktoré boli v prírode označené železnými roxormi.

35. Obec R. vo svojom stanovisku zo dňa 03.04.2018 k susedskému sporu uviedla, že nedisponuje relevantným dokumentom, ktorým by sa potvrdilo, či oplotenie rodinného domu č. XX zasahovalo/ bolo postavené až pred vchod do rodinného domu súp. č. XX. Vstup do rodinného domu súp. č. XX nie je a pravdepodobne ani nebol zamedzený od štátnej cesty, resp. od ulice, čo potvrdzuje aj priložená fotodokumentácia obecnej kroniky z roku 1983, kde je znázornené stúpajúce schodisko od rodinného domu súp č. XX v smere od štátnej cesty. Existujúce oplotenie pred rodinným domom súp. č. XX podľa aktuálnej katastrálnej mapy zasahuje čiastočne do pozemku C KN č. XXX/X a tým zamedzuje vstup do západných častí tohto pozemku, nie do rodinného domu.

36. Podľa rozhodnutia Okresného úradu Kežmarok, odbor životného prostredia, oddelenie stavebného poriadku OÚ- ŽP/13251/98- Gal, zo dňa 28.08.1998 bolo povolené odstránenie stavby rodinného domu vlastníka Ľ. H., nachádzajúcom sa na pozemku parc. č. XXX- rodinný dom čs. XX (teraz súp. č. XX- pozn. súdu), k. ú. R..

37. R. Z. v čestnom prehlásení predloženom žalobkyňou opísala ako žili rodiny v nehnuteľnostiach, ktoré sú predmetom tohto sporu a poukázala na chodník, ktorý mal viesť okolo domu žalobkyne.

38. V znaleckom posudku č. 34/2019 súdny znalec Ing. Jozef Bujňák opísal tak ako pri obhliadke na mieste samom, ako malo prebiehať mapovanie pozemkov v obci- v súčinnosti s obcou, vlastníkmi a užívateľmi pozemkov s tým, že poverený pracovník geodézie s komisiou, ktorej členmi boli obyvatelia znalí miestnych pomerov, odsúhlasoval priebeh reálnej hranice v teréne s dotknutými vlastníkmi. Zároveň vytýčil hranice pozemkov podľa mapového podkladu, pri obhliadke na mieste samom, medzi parcelami registra C KN č. XXX/X a XXX/X v k. ú. R. s tým, že vlastnícka hranica by mala prechádzať lomovými bodmi číslo 234, 523, 526 a 471. Lomové body číslo 523 a 526 sú vzdialené 70 cm od rodinného domu súp. č. XX (teraz XX- pozn. súdu).

39. Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor v oznámení zo dňa 22.10.2019 uviedol, že nedisponuje protokolom o miestnom šetrení, v ktorom by mal byť podpis dotknutých vlastníkov a užívateľov pozemkov registra C KN č. XXX/X a XXX/X zameraných pri THM v k. ú. R..

40. Kúpnou zmluvou zo dňa 23.11.1993 J. N., nar. XX.XX.XXXX ako predávajúci previedol Ľ. H., rod. P., nar. XX.XX.XXXX ako kupujúcej do jej výlučného vlastníctva nehnuteľnosti, a to domový majetok č. p. XX (teraz súp. č. XX- pozn. súdu), ktorý bol postavený na parc. č. XXX vo výmere 495 m2, spolu s pozemkom, parc. č. XXX- orná pôda o výmere 648 m2, parc č. XXX- orná pôda o výmere 481 m2, parc. č. XXX- orná pôda o výmere 56 m2, k. ú. R., a to na základe osvedčenia vydaného J.. S. Č., notárom v Y., č. V. XXX/XX, V. XXX/XX. V notárskom osvedčení o vydržaní J. N. vyhlásil, že nehnuteľnosti nadobudol titulom dedenia po jeho právnych predkoch, ktorí ich nadobudli reálnou deľbou. Nehnuteľnosti užíval sám od roku 1974 a z právnych titulov reálnej deľby a dedenia, nespornosti a dlhodobosti a dobromyseľnosti držby odvodzoval svoje vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam. Podľa predloženej identifikácie parciel č. j. XXXX/XX a listu vlastníctva č. XXX, k. ú. Matiašovce bol J. N., nar. XX.XX.XXXX zapísaný ako vlastník predmetných nehnuteľností. Katastrálny úrad v Košiciach, Správa katastra Kežmarok povolila vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v prospech Ľ. H. dňa 23.12.1993 pod č. L.-XXX/XX.

41. Podľa predloženej projektovej dokumentácie týkajúcej sa stavby na pozemku žalobkyne má byť v prednej časti umiestnená dvojgaráž, ktorá by mala byť od právnej hranice pozemku žalovaných 1/ a 2/ vo vzdialenosti 3,5 m a od užívacej hranice vo vzdialenosti 2,86 m. V zadnej časti pozemku má byť umiestnená chata.

42. Geometrickým plánom č. , vyhotoveným Ing. Jozefom Bujňákom a úradne overeným S.. S. Q. dňa 15.01.2020, číslo H. X/XX boli z parcely C KN č. XXX/X- zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 vytvorené nové parcely, a to č. XXX/X- zastavané plochy o výmere 29 m2, ktorej vlastníčkou aj naďalej ostáva žalobkyňa a č. XXX/X- zastavané plochy o výmere 18 m2, ktorej vlastník bude určený rozhodnutím súdu.

43. Z fotografií predloženými stranami sporu v priebehu sporu a taktiež z fotografií vyhotovenými súdom v priebehu obhliadky na mieste samom vyplýva, že medzi spornými parcelami nie je a nikdy nebola hranica označená plotom alebo iným v prírode viditeľným spôsobom. Fotografie predložené žalovanými na čl. 50-52, 150, 154 a čl. 371 spisu dokumentujú stav dreveného a plechového oplotenia od múru domu súp. č. XX po múr domu súp č. XX.

44. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej len ) vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

45. Podľa vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.

46. Podľa , držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba. Držať možno veci, ako aj práva, ktoré pripúšťajú trvalý alebo opätovný výkon.

47. Podľa ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.

48. Podľa vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

49. Podľa , , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb (). Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

50. Podľa žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

51. Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov ak vzniknú rozpory v tvrdení vlastníkov a iných oprávnených osôb o priebehu hraníc pozemkov, za hodnoverné sa považujú hranice vyznačené v platnom katastrálnom operáte; zmena takto zisteného priebehu hraníc je prípustná len na podklade právoplatného rozhodnutia súdu. Ak je priebeh hraníc predmetom súdneho sporu, vyznačia sa hranice v katastrálnom operáte ako sporné.

52. Podľa údaje katastra uvedené v sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

53. Vzhľadom k tomu, že rozhodnutie súdu o zamietnutí žaloby sa odvíja od rozhodnutia súdu o vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/, súd považoval za potrebné sa v odôvodnení najprv vysporiadať s podanou vzájomnou žalobou, ktorú mal za dôvodnú, a preto jej v celom rozsahu vyhovel, tak ako to je uvedené vo výrokoch III., a IV. tohto rozsudku.

54. Ako vyplynulo z podanej vzájomnej žaloby a rozsiahleho dokazovania, medzi stranami sporu bola sporná hranica pozemku. Ak je hranica pozemku sporná a vyhovením vzájomnej žalobe žalovaných 1/ a 2/ by došlo k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne (ako to je v tomto prípade), jedná sa o vlastnícky spor. Ak vznikne medzi vlastníkmi susedných nehnuteľností spor o hranice pozemku, alebo parcely, nemôže sa žalobca na súde domáhať opravy výmery parcely v katastri nehnuteľností, alebo určenia priebehu hranice medzi parcelami alebo pozemkami. V takomto prípade je treba sporný pozemok (jeho časť) vymedziť zásadne geometrickým plánom, vlastníctvo takto identifikovaného pozemku môže byť predmetom súdneho konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. <http://merit.slv.cz/22Cdo/2028/2008>). Taktiež Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. z 28.5.2010 konštatoval, že vytýčením hraníc sa iba deklaruje stav, ktorý vychádza zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností. Určenie lomových bodov hraníc predstavuje transformáciu údajov zo súboru geodetických informácií katastra nehnuteľností priamo do terénu. Vytýčením hraníc pozemku sa nemenia ani nezakladajú právne vzťahy k dotknutým pozemkom. Vytýčenie hranice pozemku nemá konštitutívny účinok. Vytýčením hranice pozemku nevznikajú, nemenia sa ani nezanikajú právne vzťahy k nehnuteľnostiam. Vytýčenie hranice pozemku má deklaratórny charakter, ide o prenesenie súradníc z katastrálnej dokumentácie autorizovanou osobou (geodetom, ktorým môže byť fyzická alebo právnická osoba) na tvár miesta (v prírode). Ak priebeh hranice je sporný, či už došlo alebo nedošlo zároveň aj k zásahu do vlastníckeho práva, hranicu medzi pozemkami určuje všeobecný súd. Spravidla je súčasťou sporu o priebeh hranice pozemku aj spor o vlastníctvo k určitej ploche, a preto je pre rozhodovanie takéhoto sporu daná právomoc súdu. Ide o prípad petitórnej ochrany vlastníckeho práva. Táto ochrana sa poskytuje na základe žaloby vlastníka susedného pozemku, do ktorého práva sa zasiahlo. K zásahu do vlastníckeho práva majiteľa susedného pozemku môže v praxi dôjsť napr. posunutím oplotenia ,zložením stavebného materiálu sčasti aj na susedov pozemok, postavením základov domu čiastočne na vedľajšom pozemku, odoraním medze, posunutím kamenného medzníka, vykopaním alebo vybraním železných stĺpikov zo zeme. Žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov sa použije vtedy, keď správnosť hranice medzi susednými pozemkami je medzi účastníkmi sporná a jeden zo susedov sa obráti na súd s cieľom dosiahnuť jej určenie. Podstatou žaloby je vyriešenie otázky vlastníctva k spornej ploche pozemku.

55. Naliehavý právny záujem na podanej určovacej žalobe o určenie, či tu je vlastnícke právo je v tomto spore daný tým, že bez kladného rozhodnutia vo veci žalovaní 1/ a 2/ nedajú do súladu stav užívania pozemkov so stavom právnym. Bez tohto určenia je ich právne postavenie neisté. Toto skonštatoval aj odvolací súd v uznesení č. k. -162 zo dňa 22.05.2018 na čl. 164 spisu, keď uviedol, že sa jedná o nesúlad stavu právneho so stavom užívacím, na ktorý poukázali žalovaní 1/ a 2/ čím v podanej vzájomnej žalobe osvedčili nevyhnutnosť úpravy pomerov.

56. Súd má za to, že žalovaní 1/ a 2/ v spore preukázali nadobudnutie vlastníckeho práva k spornej časti pozemku vymedzenej geometrickým plánom č. ako novovytvorenej parcely C KN XXX/X- zastavané plochy o výmere 18 m2, a to právnym titulom nadobudnutia vlastníckeho práva od ich právnej predchodkyne R.. Ľ. H., ktorá ich nadobudla vydržaním.

57. Ustanovenie a <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/ SK/ZZ/1964/40/> upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu. V prípade, že zmluva je neplatná pre vadu, o ktorej nemohol nadobúdateľ pri zachovaní obvyklej opatrnosti vedieť, alebo ak tu výnimočne titul vôbec nie je a nadobúdateľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že tu titul je, stane sa

nadobúdateľ veci jej oprávneným držiteľom a pri splnení ďalších podmienok ju vydrží. Účelom vydržania je uviesť do súladu dlhodobý faktický stav so stavom právnym. V zmysle citovaných ustanovení § a ods. 1 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/> oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 01.03.2010). Navyše, čím dlhší čas uplynie od nadobudnutia vlastníckeho práva dobromyseľným nadobúdateľom, tým má ústavnoprávna ochrana princípu právnej istoty bony fide vlastníka na pomyseľnej miske váh „väčšiu váhu“ než má ochrana vlastníckeho práva pôvodného (skutočného) vlastníka.

58. Oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Nebolo v konaní sporné, že predmetné nehnuteľnosti, vrátane spornej časti parcely užívali od roku 1909 právny predchodcovia žalovaných 1/ a 2/. Súd skúmal právny titul a dobromyseľnosť držby žalovaných 1/ a 2/. Notárskou zápisnicou N XXX/XX, V. XXX/XX zo dňa 23.11.1993, J. N. osvedčil vydržanie prevádzaných nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Matiašovce a bol následne zapísaný ako ich vlastník. Dňa 23.11.1993 teta žalovanej 2/ Ľ. H.Q. kúpila od svojho uja J. N. nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. Matiašovce. Vklad do katastra nehnuteľnosti v prospech Ľ. H. bol povolený dňa 23.12.1993. Z výpovedi svedkov - D. P. (a jej čestného prehlásenia), R.. Ľ. H., Z. P. (a jeho čestného prehlásenia), N. Q. a E. E. a z predložených fotografií (čl. 50, 51 a 371 spisu), ktoré zachytávajú stav, keď bolo ešte staré drevené oplotenie, tak ako to uviedla aj svedkyňa X. Z. (veľké vráta) nepochybne vyplýva, že pozemok žalovaných 1/ a 2/ kupovala už R.. Ľ. H. v stave, v akom bol vtedy oplotený, teda od dom po dom a v takom stave ho predtým vlastnil aj J. N.. Svedok N. Q. uviedol, že pozemok bol oplotený od domu po dom ešte aj v roku 2010. A presne v takom stave ho do bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli aj žalovaní 1/ a 2/ v roku 2013 od tety žalovanej 2/ R.. Ľ. H..

59. Žalovaní 1/ a 2/, resp. ich právni predchodcovia neboli rušení v dobromyseľnej držbe, teda v užívaní spornej časti pozemku, resp. celého pozemku od domu po dom až do roku 2017, keď žalobkyňa kúpila susedné nehnuteľnosti. Všetci svedkovia zhodne tvrdili, že nikdy tam nebol spor ohľadne užívania pozemkov, to zn., že vždy sa to užívalo tak, ako to bolo až do roku 2017, keď spor vyvolala žalobkyňa.

60. Vykonaným dokazovaním, výpoveďami svedkov, listinnými dôkazmi a vyhotoveným znaleckým posudkom a geometrickým plánom súdnym znalcom bolo nesporne preukázané, že medzi pozemkami registra C KN č.XXX/X a č. XXX/X vedie vlastnícka hranica. Časť pozemku registra C KN č XXX/X zastavaná plocha o výmere 343 m2, vymedzená geometrickým plánom ako parcela C KN č. XXX/X- zastavaná plocha o výmere 18 m2, odišla z vlastníckej sféry predchádzajúcich vlastníkov nehnuteľnosti, ktorú nadobudla žalobkyňa už pred tým, ako došlo k prevodu vlastníckeho práva k tomuto pozemku na žalobkyňu kúpnou zmluvou uzavretou dňa 4.5.2017. Tým, že R.. Ľ.C. H. kúpila v roku 1993 od J. N.N. nehnuteľnosti zapísané na liste vlastníctva č. XXX, k. ú. R. v takom stave v akom boli v prírode, t. j. tak ako to bolo preukázané aj svedeckými výpoveďami objektívnych a nezávislých svedkov N. Q. a E. E. a už spomínanými fotografiami a taktiež obhliadkou na mieste samom v spore, chopila sa držby časti spornej parcely, ktorú nekúpila. Súd má za to, že so zreteľom na všetky okolnosti bola v dobrej viere, že je vlastníčkou aj spornej časti parcely. Jej držba sa opierala o tzv. domnelý (putatívny) titul a uplynutím vydržacej doby, t. j. dňom 23.12.2003 nadobudla vlastnícke právo ku skutočne nadobudnutému pozemku. Toto vlastnícke právo následne previedla na žalovaných 1/ a 2/, ktorí sa v roku 2013 stali bezpodielovými spoluvlastníkmi takto nadobudnutých nehnuteľností vrátane spornej časti parcely. Zo strany právnej predchodkyne žalovaných 1/ a 2/ išlo o dobromyseľnosť spočívajúcu v ospravedlniteľnom dôvode vo veľkosti pozemku, čiže o nadobudnutie veci skutočne v prírode v zmysle „to, čo je oplotené, je moje“. Tento záver súdu vyplýva aj z ustálenej judikatúry: „V rozsudku ze dne 9. března 2000, sp. zn. (uveřejněném pod č. C 631 v Souboru), Nejvyšší soud uvedl, že „pokud se nabyvatel nemovitosti chopí držby části parcely, kterou nekoupil,

může být se zřetelem ke všem okolnostem v dobré víře, že je vlastníkem i této části. Jedním z hledisek pro posouzení omluvitelnosti omylu držitele je v takovém případě i poměr plochy koupeného a skutečně drženého pozemku. Dobrá víra držitele musí být posuzována i z hlediska, zda držitel při zachování náležité opatrnosti, kterou lze s přihlédnutím k okolnostem konkrétního případu po každém subjektu práva požadovat, měl nebo mohl mít pochybnosti, že plocha (výměra) držených pozemků odpovídá ploše uvedené v kupní smlouvě“ (obdobne aj rozsudek Nejvyššího soudu ze dne 16. listopadu 2001, sp. zn. (publikovaný pod č. C 836 v Souboru), nebo usnesení Nejvyššího soudu ze dne 27. února 2002, sp. zn. (uveřejněné pod č. C 1 068 v Souboru).“ Vzhľadom na rozmer spornej časti parcely- 18 m2, právni predchodcovia žalovaných 1/ a 2/ ani samotní žalovaní 1/ a 2/ nemohli mať pochybnosti o tom, že časť tohto „držaného pozemku“ zodpovedá ploche uvedenej v kúpnej zmluve.

61. Súd považuje za potrebné uviesť, ktoré svedecké výpovede považoval za hodnoverné a na druhej strane, ktoré nemohli presvedčivo opísať skutkový stav. Keďže išlo o susedský spor nemožno mať pochybnosti o tom, že bolo potrebné vypočuť práve vlastníkov a užívateľov nehnuteľnosti, ktorí mali k predmetným nehnuteľnostiam užívacie právo a vedeli hodnoverne opísať, ako to tam v priebehu rokov vyzeralo. Súd preto za objektívne, presvedčivé a hodnoverné výpovede, na ktorých aj založil rozhodnutie v spore považoval výpovede svedkyňa D. P., ktorá v dome bývala a užívala ho 22 rokov. R.. Ľ. H. nehnuteľnosti vlastnila, ešte predtým tam bývali jej starí rodičia, ktorých navštevovala, vedela presne uviesť ako to tam vyzeralo. V dome už nebývala, avšak počas jej vlastníctva bol postavený plechový plot a búral sa pôvodný starý dom. Svedok Z. P., otec žalovanej 2/ chodil do domu pravidelne od svojich siedmych rokov, opravoval plot, odtokové potrubia, staral sa o nehnuteľnosti. Dokonca svedok E. na pojednávaní súdu dňa 12.12.2019 uviedol, že nehnuteľnosti vlastnil pán P., ktorý ako jediný mal vykosený pozemok. Navyše pravdivé bolo aj tvrdenie pána P. ohľadne stojky, pretože táto je zachytená aj na fotografii z obhliadky na mieste samom. A napokon bez väzby na rodinu boli najobjektívnejšie výpovede pracovníkov tzv. Polesia, pána Q. a pána E., ktorý zhodne uviedli, že jediným vchodom a východom z budovy boli dvere spredu, žiadne bočné dvere a chodník neboli, medzi domami bolo oplotenie od múru po múr. Výpovede svedkov K. Z. a F. Z. možno hodnotiť ako tzv. sprostredkované, nepriame výpovede, keď uvádzali len to, čo majú z nejakých informácii od iných ľudí, od starostu, z máp. Bývali až v dome susediacom s domom žalobkyne a až od roku 1996. Svedkyňa O. nevedela hodnoverne odpovedať na otázky a rovnako tak ani svedkyňa X. Z.. Všetci títo svedkovia zhodne hovorili o nejakom chodníku pozdĺž domu žalobkyne, súd však túto skutočnosť nemal preukázanú aj ostatnými svedeckými výpoveďami a v konečnom dôsledku sa stotožnil s vyjadrením žalovaného 1/ a R.. Ľ. H., že otvor vznikol v dôsledku prehnitých dosiek na plote a sem tam cez neho chodili ľudia. Neslúžil však ako chodník. Súd taktiež nepovažoval za hodnoverné čestné prehlásenie R. Z., ktoré vyhodnotil ako subjektívny, ničím nepodložený pohľad s istotou hodnotiaci stav pred 100 rokmi, v ktorom neboli uvedené ani roky, podľa ktorých by súd tento stav mohol posúdiť.

62. Pokiaľ ide o technicko- hospodárske mapovanie realizované v R. v roku 1983 a ktorým sa mal odsúhlasiť priebeh reálnej hranice v teréne s dotknutými vlastníkmi, súd nemal preukázané, že by vtedajší vlastníci podpísali protokol o miestnom vyšetrovaní, t. j. že by sa predmetné mapovanie vykonalo za účasti vlastníkov a užívateľov pozemkov. Túto skutočnosť oznámil sám Okresný úrad Kežmarok, katastrálny odbor (čl. 350 spisu), a preto nie je možné jeho závery považovať za záväzné.

63. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam súd dospel k záveru, že žalovaným 1/ a 2/ svedčí právny titul nadobudnutia vlastníckeho práva k pozemku registra C KN parc. č. XXX/X - zastavaná plocha o výmere 18 m2 v k. ú. R. na základe geometrického plánu súdneho znalca Ing. Jozefa Bujňáka č. plánu zo dňa 17.12.2019 úradne overeného dňa 15.1.2020 pod č. H. X/XX, a preto rozhodol, že J. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX R., X. XX a R.. K. T., rod. P., nar. XX.X.XXXX, r. č. XXXXXX/XXXX, bytom XXX XX R., X. XX sú bezpodielovými spoluvlastníkmi tejto parcely, a to v podiele 1/1. Zároveň III. výrokom v nadväznosti na vlastníctvo spornej parcely určil, že vlastnícka hranica medzi pozemkami registra C KN parcely č. XXX/X zastavané plochy a nádvoria o výmere 343 m2 a registra C KN parcely č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 330 m2 v k. ú. Matiašovce vedie lomovými bodmi č. 2-234, 2-224, 2-209 a 2-213, tak ako sú určené v znaleckom posudku č. 34/2019 znalca Ing. Jozefa Bujňáka zo dňa 11.11.2019, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku.

64. K stavbe garáže v prednej časti pozemku súd dáva žalobkyni do pozornosti vyhlášku č. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie, podľa ktorej vzdialenosť rodinných domov od spoločných hraníc nesmie byť menšia ako 2 m. Podľa ňou predloženej projektovej dokumentácie bude vzdialenosť jej garáže od hranice pozemku žalovaných 2,86 m, čo zodpovedá vzdialenosti 2 metrov. Zo žiadnej normy nevyplýva, že práve v tomto mieste by mal byť prejazd 3,5 slúžiaci aj pre prejazd hasičských vozidiel a sanitky, navyše keď tam ani doposiaľ takýto prejazd nebol.

65. Ohľadne žaloby žalobkyne o zdržanie sa zásahov do jej vlastníckeho práva súd musí skonštatovať, že žalobkyňa aj vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam nepreukázala, že sa zasiahlo do jej vlastníckeho práva. Predmetom odstránenia boli odpadové rúry (nie drenážne rúry a odtokové potrubie čističky odpadových vôd), motorové vozidlá a plot. K tomuto súd uvádza, že je logické, že nie je možné odstrániť vec, ktorá je vo vlastníctve iného, ak navyše neboli dané dôvody, že by sa zasahovalo do susedských práv. Odpadové rúry uložili do pozemku právni predchodcovia žalovaných 1/ a 2/ s vedomým, že ich dávajú do svojho pozemku. Preto aj čestné vyhlásenie (čl. 27 spisu), v ktorom právni predchodcovia žalobkyne uvádzajú, že nedali žiaden súhlas s uložením a zakopaním odpadových rúr žalovaným 1/ a 2/ je účelové, keďže predmetné rúry už v pozemku dávno boli a rovnako tak bol oplotený aj pozemok. V konečnom dôsledku aj vzhľadom na vykonané dokazovanie má súd za to, že žalobkyňa nie je nositeľkou hmotného práva, ktorého ochrany sa v konaní domáha, keďže nie je vlastníčkou pozemku, na ktorom sa nachádza časť plota, odpadové rúry a na ktorom žalovaní 1/ a 2/ parkujú motorové vozidlá, a preto aj pre nedostatok aktívnej vecnej legitimácie súd žalobu I. výrokom zamietol.

66. O trovách konania súd rozhodol podľa a a vo vzťahu k žalobe vzhľadom na plný úspech žalovaných 1/ a 2/ im priznal voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100%. Vo vzťahu k vzájomnej žalobe vzhľadom na plný úspech žalobcov 1/ a 2/ im priznal voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

67. Neoddeliteľnou súčasťou rozsudku je znalecký posudok č. 34/2017 súdneho znalca Ing. Jozefa Bujňáka.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Kežmarok.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.