Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_23Cb-98-2023.pdf
PDF · 66.7 KB
Case nature
Subarea
23Cb/98/2023
Uznesenie
Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcu: INSUCCOR s.r.o., so sídlom Radvanská 6138/30, 974 05 Banská Bystrica, IČO: 52 044 513, zastúpený: Hriadel & Heger, Advokátska kancelária s.r.o., Palisády 33, 811 06 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 51 643 359 proti žalovanému: Obec Lomnička, so sídlom Lomnička 66, 065 03 Lomnička, IČO: 00 330 027, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Daniel Blyšťan, s.r.o., Thurzova 3367/6A, 040 01 Košice, v konaní o zaplatenie 3.436,43 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Konanie zastavuje.
II. Žalovaný m á vo vzťahu k žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 % trov konania, o ktorých výške bude rozhodne samostatným uznesením, po právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 3.436,43 Eur spolu s príslušenstvom.
2. Žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť, pričom dôvod späťvzatia neuviedol. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil a uplatnil si nárok na náhradu trov konania.
3. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“), žalobca môže vziať žalobu späť.
4. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
5. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
6. Súd v prejednávanej veci dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 4Cdo/136/2010 v ktorom súd uviedol, že: „Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdneho konania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní nesie žalovaný.“
7. Vzhľadom na to, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť a žalovaný so zastavením konania z dôvodu späťvzatia súhlasil, súd konanie s poukazom na § 145 CSP zastavil.
8. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
9. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
10. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
11. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania v danom prípade platí, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť bez uvedenia dôvodu, čím z procesného hľadiska zapríčinil zastavenie konania svojím správaním práve žalobca. K tomu súd dáva do pozornosti rozhodnutie Najvyššieho súd SR 7 MCdo/4/2010 v ktorom uviedol, že „Vo všeobecnosti platí, že náhradu nákladov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Zmyslom využitia zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania, ktoré by pri jeho riadnom priebehu nevznikli, uložená rozhodnutím súdu tomu, kto ich vznik zavinil. K zastaveniu konania môže dôjsť z rôznych procesných dôvodov (napríklad pre nezaplatenie súdneho poplatku, pre nedostatok podmienok konania, z dôvodu späťvzatia návrhu alebo žaloby a pod.). Pri zastavení sporového konania je potom pre vyriešenie otázky náhrady nákladov konania kľúčové zistenie, či, a pokiaľ áno, ktorý z účastníkov z procesného hľadiska zastavenie konania zavinil. Kritérium procesného zavinenia je potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. Ak nie je preukázané, že späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky, potom nie je dosť dobre možné nachádzať súvislosť, a teda ani procesné zavinenie medzi jeho správaním vo vzťahu k žalobnej požiadavke (petitu); v takomto prípade nesie zodpovednosť na zastavení konania žalobca v dôsledku príčinnej súvislosti, ktorou je správanie účastníka konania, teda jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí návrhu, čo zodpovedá aj ustálenej judikatúre (viď R 49/1993, tiež bod 15 nálezu ÚS SR sp.zn. I. ÚS 196/09).“
12. Nárok na náhradu trov konania má teda v zmysle § 256 ods. 1 CSP žalovaný, keďže súd nezistil žiadny dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené v druhom výroku tohto uznesenia a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodnuté po právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, proti ktorého uzneseniu smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (odvolací návrh).