Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Csp/169/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: Wüstenrot poisťovňa a. s., so sídlom Karadžičova 17, 825 22 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 31 383 408, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: O. Š., K.. XX.XX.XXXXX, O. G. T. XX, XXX XX P. B. - B. P., právne zastúpený Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 2885/29, o zaplatenie 1.058,90 eur s príslušenstvom, takto:

rozhodol:

I. Súd žalobu zamieta.

II. Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu 3.9.2018 sa žalobca voči žalovanému domáhal zaplatenia sumy 1.058,90 eur z titulu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dôvodil, že dňa 29.7.2015 došlo k dopravnej nehode poisteného motorového vozidla, ktorej vinníkom bol žalovaný. Pri poistnej udalosti bolo poškodené motorové vozidlo Q. F., pričom skutočná škoda predstavovala 5.794,52 eur. Žalobca ako poisťovateľ mal uzatvorenú poistnú zmluvu č. 610/198742-4 s obchodnou spoločnosťou DESTAL s.r.o. s autom, ktorej bola spôsobená škoda. Žalobca na základe tejto poistnej zmluvy uhradil poškodenému (priamo na účet servisu Motor-Car Poprad, spol. s r.o.) sumu vo výške 5.794,52 eur dňa 31.8.2015 (poistné plnenie). Žalobca ďalej dôvodil, že žalovaný ako účastník dopravnej nehody neohlásil dopravnú nehodu policajtovi, pričom žalobca si uplatnil v súlade s § 12 ods. 2 zákona o povinnom zmluvnom poistení voči žalovanému nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 1.158,90 eur, pričom zdôraznil, že nárok si uplatňuje v nižšej výške evidentne v prospech žalovaného. Ďalej žalobca uvádza, že listom zo dňa 5.10.2015 vyzval žalovaného na zaplatenie sumy 1.158,90 eur a následne opätovne listom zo dňa 5.1.2016. Žalobca tvrdil, že žalovaný následne splnil svoj dlh čiastočne peňažným plnením vo výške 100 eur, pričom zo dňa 30.3.2016 realizoval poslednú výzvu na zaplatenie zvyšnej sumy vo výške 1058,90 eur. Od tejto výzva nedošlo k žiadnym plneniam zo strany žalovaného. Žalobca zdôraznil, že nárok žalobcu vyplýva zo zákonného predpisu a nejde o nárok vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

2. Vo veci bol dňa 15.6.2018 Okresným súdom Banská Bystrica vydaný platobný rozkaz sp. zn. , ktorým súd vyhovel žalobe v zmysle žalobného petitu, teda uložil žalovanému povinnosť od doručenie tohto platobného rozkazu zaplatiť žalobcovi istinu 1.058,90 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne z tejto sumy od 30.3.2016 do zaplatenia.

3. Proti tomuto platobnému rozkazu podal v zákonnej lehote žalovaný odpor, v ktorom dôvodil, že podľa jeho názoru ide o spotrebiteľský spor v zmysle . Dôvodil, že žalovaný so žalobcom neuzatváral žiadnu zmluvu a nemal ani možnosť ovplyvniť jej obsah. Konštatoval, že samotný žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu uvádza, že uzatvoril zmluvu o povinnom zmluvnom poistení so spoločnosťou DESTAL spol. s r. o.. Ďalej žalovaný namietal, že návrh žalobcu považuje za premlčaný, nakoľko o výške škody sa žalobca dozvedel najneskôr 31.8.2015, keď uhradil poškodenému priamo na účet poistné plnenie vo výške 5.794,52 eur, pričom návrh na vydanie platobného rozkazu bol Okresnému súdu v Banskej Bystrici podaný 25.5.2018, avšak 2ročná doba na uplatnenie nároku na náhradu poistného plnenia v zmysle uplynula 31.8.2017. žalovaný ďalej uvádzal, že v čase spôsobenia vzniku udalosti v cestnej premávke (škodovej udalosti) si účastníci splnili všetky zákonom stanovené povinnosti v zmysle zákona o cestnej premávke, teda spôsobenú škodu ustálili ako škodu neprevyšujúcu 1.500 eur, čím im nevznikla povinnosť ohlásiť túto udalosť príslušníkom policajného zboru. Podľa názoru žalovaného hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody na poškodenom motorovom vozidle nevznikla, preto neboli účastníci tejto škodovej udalosti povinní nahlásiť túto poistnú udalosť polícii, pričom tak neurobil ani poškodený. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nereagoval na výzvy žalobcu žalovaný uvádza, že má vedomosť o doručení jednej výzvy zo strany žalobcu a nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že splnil svoj dlh čiastočne vo výške 100 eur. Žalovaný ešte namietal, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal skutočnú škodu vo výške 5.794,52 eur a rovnako tak nárok na náhradu poistného plnenia vo výške 1.158,90 eur a čiastočnú úhradu vo výške 100 eur zo strany žalovaného. Navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

4. K odporu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že názor žalovaného o premlčaní nároku v 2ročnej premlčacej lehote nemôže obstáť, nakoľko tento návrh v zmysle § 12 ods. 4 zákona o povinnom zmluvnom poistení sa premlčí do 3 rokov odo dňa vyplatenia poistného plnenia, teda bol podaný v zákonnej lehote. Opätovne zdôraznil, že nárok na zaplatenie postihu pre neoznámenie dopravnej nehody policajtovi vyplýva priamo z § 12 ods. 2 písm. f) zákona o povinnom zmluvnom poistení, pričom konštatoval, že poškodený povinnosť oznámiť dopravnú nehodu policajtovi nemá. Ďalej žalobca uvádza, že výška skutočnej škody bola stanovená na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov a predložených dokladov vo výške spôsobenej škody. Zdôraznil, že napriek skutočnosti žalobca zaplatil za žalovaného poistné plnenie vo výške 5.794,52 eur, domáha sa voči žalovanému náhrady poistného plnenia po zohľadnení čiastočnej úhrady iba v rozsahu 20%. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný mal vedomosti o výzvach zo strany žalobcu, nakoľko sa vyjadril k uplatneniu regresného nároku. Žalobca preto zotrval na žalobe a žiadal priznať mu aj náhradu trov konania.

5. K vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu sa písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu 31.10.2018 vyjadril žalovaný, ktorý konštatoval, že má za to a opätovne zdôraznil, že ide o spotrebiteľský spor v zmysle a nasl. . Uvádzal, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého za koho zodpovednosť je poisťovňa povinná poskytnúť poistné plnenie predstavujúce náhradu škody. Takouto osobou je tiež vodič motorového vozidla ak zodpovedá za škodu podľa . Dôvodil, že spoločnosť DESTAL spol. s r.o. ako poistený oznámila vznik škodovej udalosti žalobcovi s tým, že žalovaný bol vodičom motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, pričom uviedla, že vodič motorového vozidla nie je zamestnancom a jazda bola uskutočnená s vedomím a súhlasom držiteľa vozidla. Ako vyplýva z priložených dôkazov v čase dopravnej udalosti žalovaný si plnil povinnosti, ktorými ho poveril poistený. Mal teda za to, že za škodu, ktorá bola spôsobená v dôsledku poistnej udalosti v zmysle nezodpovedá priamo žalovaný ale poistený, teda spoločnosť DESTAL spol. s r.o., teda žalovaný nie je v tomto konaní pasívne vecne legitimovaný. Z uvedeného vyplýva, že nešlo o tzv. exces, keďže žalovaný plnil úlohy, ktorými ho poveril poistený, teda spoločnosť DESTAL spol. s r.o.. Žalovaný ďalej konštatoval, že poisteným v zmysle ustanovení zákona o povinnom zmluvnom poistení je aj vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého bola spôsobená škodová udalosť, na ktorú sa vzťahu zodpovednosť v zmysle . V tomto prípade sa však na žalovaného táto zodpovednosť nevzťahovala práve z dôvodu splnenia zákonných predpokladov . Žalovaný sa domnieva, že zodpovednosť za škodovú udalosť by mala v plnom rozsahu niesť spoločnosť DESTAL spol. s r.o. v zmysle , keďže právnická osoba je v pozícii prijímateľa tejto zodpovednosti namiesto samotného škodcu, ktorý spôsobil škodu pri činnosti, ku ktorej bol použitý. Žalovaný si dovolil pripomenúť, že škodová udalosť nastala v čase kedy vykonával žalovaný činnosť na pokyn spoločnosti DESTAL spol. s r.o. na motorovom vozidle, ktoré

mu táto spoločnosť zverila do užívania. Opätovne žalovaný zdôraznil, že žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal dôvodnosť výšky uhradeného poistného plnenia poškodenému a následne dôvodnosť výšky nároku na náhradu poistného plnenia a rovnako tak, že žalovaný uhradil časť náhrady poistného plnenia tak ako to žalobca uvádza v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Doteraz žalobca neobjasnil dôvody, prečo tento nárok neuplatnil z poistného vzťahu medzi ním a spoločnosťou DESTAL spol. s r.o., ktorá bola prevádzkovateľom motorového vozidla. Dôvodil, že sám žalobca popisuje stanovenie výšky skutočnej škody ako pomerne zložitý proces, ktorý si vyžaduje znalosť množstva informácií, pričom žalovaný v čase škodovej udalosti a bezprostredne po tom, kedy mal možnosť oznámiť udalosť polícii SR týmito informáciami nedisponoval a domnieval sa, že sa nejedná o dopravnú nehodu, pričom si splnil všetky povinnosti účastníka škodovej udalosti. Žalovaný podpísal spísaný záznam o nehode, keďže neboli pochybnosti o priebehu škodovej udalosti a účastníci škodovej udalosti odhadli, že škoda nepresiahla 4.000 eur, kde nikto neprišiel o život ani nebol zranený a nebol poškodený majetok tretej osoby alebo verejnoprospešné zariadenie, rovnako nebolo podozrenie na použitie alkoholu, pričom žalovaný si splnil oznamovaciu povinnosť voči poistenému, teda spoločnosti DESTAL spol. s r.o. a táto spoločnosť ako poistený oznámila túto udalosť žalobcovi. Žalovaný tak mal za to, že jeho oznamovaciu povinnosť polícii nie je možné posudzovať so spätnou účinnosťou ani zrejmosť výšky skutočnej škody nie je možné posudzovať retrospektívne podľa toho aká škoda bola napokon v odbornom servise skutočne zistená. Dôležitá je skutočnosť, ako sa škoda javila na mieste a v dobe bezprostredne po kolízii, pričom žalovaný akcentoval, že predpokladal, že výška škody nebude prevyšovať 1.500 eur, nakoľko vozidlá ostali pojazdné, nevytekala z nich žiadna kvapalina a pozorovateľné boli len vonkajšie poškodenia estetického charakteru, teda za daných okolností nie je možné tvrdiť, že žalovaný mal a mohol poznať, že škoda zrejme prevýši hranicu medzi škodovou udalosťou a dopravnou nehodou. Žalovaný navyše neporušil oznamovaciu povinnosť voči poisťovni, pretože bol riadne spísaný záznam o poškodení motorového vozidla, ktorý obsahoval podrobnejší popis mechanizmu nehody, pričom dopravnú nehodu neohlásil polícii ani poškodený. Poukázal na rozhodnutia NS ČR. Opätovne navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania.

6. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie výsluchom žalovaného, výsluchom svedka ako aj listinnými dôkazmi konštatovaním, že na č. l. 3 a nasl. sa nachádza samotná žaloba, na č. l. 7 sa nachádza povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, na č. l. 9 je oznámenie o poistnej udalosti, na č. l. 10 sa nachádza žiadosť o poskytnutie súčinnosti, na č. l. 11 je verkehrsunfall-bericht, teda správa o nehode v nemeckom jazyku, na č. l. 11 vzadu a 12 sa nachádzajú základné údaje o evidencii motorového vozidla spoločnosti Destal s.r.o., na č. l. 13 je oznámenie o poistnom plnení, na č. l. 14 je potvrdenie o odoslanej platby smerom od poisťovne k firme Motor - Car Poprad, spol. s r.o., na č. l. 15 je uplatnenie postihu zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému, na č. l. 16 je znova uplatnenie postihu zo strany žalobcu vo vzťahu k žalovanému, rovnako na č. l. 17 je uplatnenie postihu vo vzťahu k žalovanému, na č. l. 35 sa nachádza platobný rozkaz Okresného súdu BB sp. zn. zo dňa 15.6.2018, na č. l. 40 sa nachádza odpor žalovaného voči tomuto platobnému rozkazu, na č. l. 47 a nasl. je vyjadrenie žalobcu k odporu žalovaného, na č. l. 49 je odvolanie k uplatnenej výške regresného nároku zo strany žalovaného, na č. l. 50 je žiadosť o nahliadnutie do spisu zo strany V.. X. O., J. D. - W., na č. l. 66 a nasl. sa nachádza vyjadrenie žalovaného k vyjadreniu žalobcu, na č. l. 73 sa nachádza ospravedlnenie neúčasti na dnešnom pojednávaní zo strany právneho zástupcu žalobcu, ako aj ďalším spisovým materiálom.

7. Dňa 24.1.2019 tunajší súd vyhlásil rozsudok č. k. -85, ktorým žalobu zamietol a žalovanému priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

8. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca, ktorý tvrdil, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o vyjadrenie žalovaného mu doručené dňa 31.10.2018, v ktorom žalovaný namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, pričom uvedené podanie odvolateľovi zo strany súdu prvej inštancie doručené nebolo, nenachádza sa ani v ESS, v dôsledku čoho odvolateľ nemohol na uvedený argument žalovaného relevantným spôsobom reagovať. Dôvodil, že žalovanému svedčí vecná pasívna legitimácia ako poistenému v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení a preto mal povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou policajtovi a názor súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný ako vodič motorového vozidla nenesie zodpovednosť, ale nesie ju právnická osoba, ktorej motorové vozidlo patrí, je opretý iba o výsluch žalovaného s tým, že žalovaný si nesplnil ani svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote písomne ohlásiť poistnú udalosť, ak nastala na území SR.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu a súčasne uplatnil i trovy konania.

9. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací uznesením č. k. -115 zo dňa 7.11.2019 zrušil vyššie uvedený rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje rozhodnutie odvolací súd odôvodnil najmä tým, že by sa nemalo stávať, aby sa strana oboznámila s obsahom významného vyjadrenia protistrany, na ktorého argumentácii súd založil svoje rozhodnutie až po tom, čo jej bolo doručené rozhodnutie súdu. Uložil súdu prvej inštancie znovu vec prejednať, pričom v ďalšom konaní odstráni procesné pochybenia a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť zrušenia jeho rozsudku, a až potom opätovne rozhodnúť o veci s náležitým a dôkladným odôvodnením.

10. Po vrátení veci súd prvej inštancie, súc viazaný právnym názorom odvolacieho súdu, doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného z č. l. 66 spisu, teda odstránil procesnú vadu a doplnil dokazovanie oboznámením obsahu spisu od ostatného pojednávania, konštatovaním, že na č. l. 77 a nasl. je zápisnica o pojednávaní zo dňa 24.1.2019, na č. l. 85 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k. -85 zo dňa 24.1.2019, na č. l. 91 a nasl. sa nachádza odvolanie žalobcu voči vyššie uvedenému rozsudku, na č. l. 99 a nasl. je vyjadrenie žalovaného k odvolaniu žalobcu, na č. l. 106 je vyjadrenie žalobcu k vyjadreniu žalovaného, na č. l. 115 sa nachádza uznesenie KS PO č. k. -115 zo dňa 7.11.2019, ktorým bol zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, na č. l. 125 sa nachádza vyjadrenie žalobcu ako aj ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní, pričom zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 10.6.2015 bola medzi žalobcom a obchodnou spoločnosťou DESTAL spol. s r.o. so sídlom Teriakovce 144, 080 05 Teriakovce, IČO: 46 768 483 ako poistníkom uzatvorená poistná zmluva o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len poistná zmluva).

12. Dňa 29.7.2015 došlo k dopravnej nehode poisteného motorového vozidla poistníka, t. j. spoločnosti DESTAL spol. s r.o., pričom vodičom motorového vozidla v čase nehody bol žalovaný. Poškodené bolo motorové vozidlo poškodeného Q. Č., pričom skutočnosť, že vinníkom dopravnej nehody bol žalovaný bola nesporná.

13. Listom zo dňa 30.7.2015 žalobca žiadal o poskytnutie súčinnosti spoločnosť DESTAL spol. s r.o. (poisteného) s tým, aby poistený zaslal kópiu technického preukazu motorového vozidla, vodičského preukazu vodiča v čase nehody a všetky doklady zo šetrenia dopravnej nehody. V tomto liste žalobca uvádzal, že v prípade nesplnenia si zákonných a zmluvných povinností má poisťovňa proti poistenému nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktorú by za poisteného vyplatila z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla.

14. Listom zo dňa 25.9.2015 žalobca oznámil poškodenému v oznámení o poistnom plnení to, že poistnú udalosť, pri ktorej došlo k poškodeniu jeho motorového vozidla žalobca vybavil a skutočnú škodu vo výške 5.794,52 eur poukázal na poškodeným uvedený účet, t. j. opravovne Motor-Car Poprad, spol. s r.o.. V tomto liste žalobca uviedol, že výška skutočnej udalosti bola stanovená na základe nahlásených údajov o priebehu a rozsahu poistnej udalosti, obhliadky poškodených vecí, správy vyšetrovacích orgánov predložených dokladov o výške spôsobenej škody v zmysle a . V rekapitulácii tohto oznámenia o poistnom plnení bola výška skutočnej škody ustálená na 5.794,52 eur, pričom z bankového prevodu (č. l. 14) vyplýva, že táto suma bola aj vyplatená žalobcom spoločnosti Motor-Car Poprad, spol. s r.o..

15. Listom zo dňa 5.10.2015 si žalobca uplatnil postih z predmetnej poistnej udalosti voči žalovanému s tým, že nakoľko žalovaný mal porušiť povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou vznikol žalobcovi nárok na náhradu až celého poistného plnenia teda sumy 5.794,52 eur, pričom v snahe vyjsť žalovanému čiastočne v ústrety sa žalobca rozhodol, že uvedenú sumu nebude žiadať v plnej výške ale len jej časť vo výške 1.158,90 eur.

16. Listom zo dňa 5.1.2016 žalobca urgoval uplatnenie postihu ako v skôr uvedenej výzve.

17. Listom zo dňa 30.3.2016 žalobca v poradí druhou urgenciou žiadal náhradu poistného plnenia v rozsahu 1.058,90 eur, nakoľko žalovaný mal uhradiť sumu 100 eur v prospech žalobcu.

18. Na pojednávaní konanom dňa 24.1.2019 v neprítomnosti žalobcu právny zástupca žalovaného uviedol, že navrhuje žalobu v celom rozsahu zamietnuť, nakoľko ju považuje za účelovú a to z troch dôvodov. Po prvé, že žalobca neuplatňuje plnú výšku, ktorú mal uhradiť poškodenému ale len jej časť, druhým dôvodom účelovosti podania žaloby je to, že žaloba bola podaná až tesne pred uplynutím trojročnej premlčacej lehoty a po tretie neuplatňoval si náhradu škody žalobca od vlastníka motorového vozidla, teda od spoločnosti DESTAL s.r.o. ale od žalovaného. Nemal návrhy na doplnenie dokazovania, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania.

19. Na tomto pojednávaní vypovedal tiež žalovaný, ktorý uviedol, že 29.7.2015 nastala škodová udalosť, keď som išiel vykladať tovar, zastavil som trochu ďalej a následne som nabúral do motorového vozidla poškodeného, ktoré som si nevšimol, pričom som poškodil na motorovom vozidle poškodeného nárazník a na mojom firemnom vozidle som si nič poškodené nevšimol. Následne som ja ako aj majiteľka rozprávali s poškodeným, kde sme sa zhodli na tom, že škoda nie je taká vysoká, že je potrebné volať políciu. Neskôr sme s poškodeným spísali záznam o nehode, ktorý síce bol v nemeckom jazyku, nakoľko ja som takýto záznam vo svojom motorovom vozidle nemal, teda predložil ho poškodený, ktorý sme vypísali a následne som ho podpísal, ďalej som sa o celú záležitosť nezaujímal. Žiadnu sumu žalobcovi z tejto škodovej udalosti neuhrádzal.

20. Na tomto pojednávaní vypovedal aj svedok Y. O., ktorý vypovedal, že pracoval zhruba od marca alebo apríla 2015 ako kuriér, avšak následne som mal ponuku novej práce a teda som za seba začal zháňať nejakú náhradu, pričom som ponúkol možnosť vykonávať túto pracovnú pozíciu môjmu kamarátovi v tomto konaní žalovanému, ktorého som následne za niekoľko mesiacov zaučil a spolu sme absolvovali párkrát trasu, po ktorej je potrebné rozvážať balíky. Pokyny pri výkone práce dostával od spoločnosti DESTAL s.r.o. a motorové vozidlo, na ktorom jazdil patrilo tejto spoločnosti.

21. Na pojednávaní konanom 4.2.2020 v neprítomnosti žalobcu, ktorý sa ospravedlnil, právny zástupca žalovaného uviedol, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom rozhodnutí konštatoval určité procesné pochybenie súdu prvej inštancie, pričom po nahliadnutí, resp. preštudovaní spisu je zrejmé, že došlo k odstráneniu týchto procesných pochybení. Ďalej uviedol, že žalobca žiadne nové návrhy vo vzťahu k dokazovaniu nepredložil a preto vzhľadom na uvedené navrhoval žalobu opätovne zamietnuť, v prípade úspechu si uplatnil náhradu trov konania a uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania.

22. Na základe vyššie zisteného skutkového stavu ako aj citovaných právnych predpisov súd prvej inštancie právne uzatvára:

23. Podľa o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.

24. Podľa § 2 písm. f) citovaného zákona poisteným je ten, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti.

25. Podľa § 2 písm. g) citovaného zákona poškodeným je ten, kto utrpel prevádzkou motorového vozidla škodu a má nárok na náhradu škody podľa tohto zákona.

26. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

27. Podľa § 10 ods. 1 písm. a) citovaného zákona poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky.

28. Podľa § 12 ods. 2 písm. f) citovaného zákona poisťovateľ má proti poistenému, ktorý nie je poistníkom, nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.

29. Ako vyplýva z ustanovenia citovaného rieši právne vzťahy vyplývajúce zo zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Zákon pritom rozlišuje medzi poistníkom (tým, kto uzavrel poistnú zmluvu - v danom prípade to bola spoločnosť DESTAL s.r.o.) a poisteným (tým, na koho sa vzťahuje poistenie zodpovednosti). Poistený teda nemusí byť totožný s poistníkom, ale zároveň nie je vylúčené, že pôjde o totožný subjekt. Na posúdenie toho, kto je poistený v zmysle citovaného zákona je preto potrebné vychádzať zo všeobecného právneho predpisu, v danom prípade z o tom, kto zodpovedá za vzniknutú škodu. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ustanovenie o objektívnej zodpovednosti, ale aj ustanovenie , ktoré upravuje subjektívnu zodpovednosť pri nároku na náhradu škody.

30. Podľa fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

31. Podľa rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

32. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

33. Podľa škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.

34. Bolo bezo sporu, že žalovaný bol v čase vzniku škodovej udalosti zamestnaný (v obdobnom pomere) u poistníka, t. j. v spoločnosti DESTAL s.r.o., čo bol napokon potvrdené aj svedeckou výpoveďou, ako aj výpoveďou samotného žalovaného. Škodová udalosť nastala v čase, keď žalovaný vykonával činnosť na pokyn spoločnosti DESTAL .s.r.o na motorovom vozidle, ktoré mu táto spoločnosť zverila do užívania.

35. Nemožno preto prisvedčiť tvrdeniu žalobcu, že len z výpovede žalovaného vyplynulo, že tento bol zamestnaný u poistníka (spoločnosti DESTAL s.r.o.), keďže táto skutočnosť bola potvrdená aj svedeckou výpoveďou svedka Y. O., za ktorého bol žalovaný v podstate náhradným pracovníkom.

36. Následne sa súd zaoberal v zmysle pokynu odvolacieho súdu aj vecnou legitimáciou strán sporu vo vzájomnej súvsťažnosti medzi nimi. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 18. januára 2012, sp. zn. ).

37. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno-právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu alebo aby bola proti nemu podaná žaloba. Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve teda používa pojem vecná legitimácia.

38. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno- právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak

ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno- právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (viď aj rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ).

39. Je podľa názoru súdu prvej inštancie nepochybné, že zodpovedným subjektom pri náhrade škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla je jeho prevádzateľ a môže ním byť aj vodič podľa jeho subjektívnej zodpovednosti, to však len za predpokladu, že škoda nebola spôsobená v rámci plnenia jeho pracovných povinnosti. Ak teda vodič prevádzateľa motorového vozidla spôsobí dopravnú nehodu v rámci plnenia pracovných úloh prevádzateľa, ako tomu bolo aj v danom prípade, potom nezodpovedá za spôsobenú škodu poškodenému on, ale jeho zamestnávateľ a to v zmysle ustanovenia . Zodpovednosť vodiča je len následná, a to podľa pracovnoprávnych predpisov, kedy ide už o právny vzťah len medzi ním a jeho zamestnávateľom. Žalovaný nepoužil motorové vozidlo bez súhlasu zamestnávateľa (DESTAL s.r.o), teda v žiadnom prípade nemožno hovoriť o tzv. excese. Preto v tomto konkrétnom prípade žalovaný nie je vecne pasívne legitimovaný v tomto spore a z toho dôvodu súd žalobu voči nemu opätovne zamietol.

40. Podľa škodou malou sa rozumie škoda prevyšujúca sumu 266 eur. Škodou väčšou sa rozumie suma dosahujúca najmenej desaťnásobok takej sumy. Značnou škodou sa rozumie suma dosahujúca najmenej stonásobok takej sumy. Škodou veľkého rozsahu sa rozumie suma dosahujúca najmenej päťstonásobok takej sumy. Tieto hľadiská sa použijú rovnako na určenie výšky prospechu, hodnoty veci a rozsahu činu.

41. Podľa o cestnej premávke dopravná nehoda je udalosť v cestnej premávke, ktorá sa stane v priamej súvislosti s premávkou vozidla a pri ktorej na niektorom zo zúčastnených vozidiel vrátane prepravovaných vecí alebo na inom majetku vznikne hmotná škoda zrejme prevyšujúca jedenapolnásobok väčšej škody podľa (pozn. v súčasnosti 3.990 eur).

42. Podľa o cestnej premávke účastník dopravnej nehody je povinný ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi.

43. Pre úplnosť súd poznamenáva, že hoci poistený (žalovaný), ktorý nebol poistníkom (bola ním spoločnosť DESTAL s.r.o) v zmysle zákona má povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu je potrebné skúmať aj dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k porušeniu citovanej povinnosti. Nepochybne účelom tejto právnej úpravy je docieliť to, aby poistná udalosť bola včas nahlásená poisťovateľovi avšak v danom prípade sa ako vinník škodovej udalosti (nakoľko vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nešlo o dopravnú nehodu), tak aj poškodený jednoznačne zhodli, že nejde o dopravnú nehodu, ale o škodovú udalosť (o ktorej bol spísaný záznam o poškodení motorového vozidla), pričom škoda sa na mieste javila ako zrejme neprevyšujúca 1.500 eur (oba automobily pojazdné, bez vytekajúcich kvapalín), čo však nič nemení na nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného.

44. Záverom ešte súd prvej inštancie akcentuje tú skutočnosť, že žalobca tvrdil, že žalovaný mu uhradil sumu 100 eur v súvislosti s touto škodovou udalosťou, túto skutočnosť však žalobca nijako relevantne nepodložil a žalovaný ju poprel. Ani v ďalšom konaní žalobca toto tvrdenie žiadnym spôsobom nepreukázal.

45. S ohľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

46. Podľa trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

47. Podľa každý platí výdavky, ktoré mu v konaní vzniknú.

48. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

49. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 , podľa ktorého strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, preto mu vznikol nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa C.s.p v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C.s.p rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.