Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_12Co-70-2019.pdf
PDF · 73.99 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/70/2019
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Gabriely Világiovej v spore žalobcu: C. V.., so sídlom S. XX, XXX XX O.
- W. Q., H.: XX XXX XXX, právne zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, 811 05 Bratislava - Staré Mesto proti žalovanému: O. B., nar. XX.XX.XXXXX, bytom G. T. XX, XXX XX P. B. - B. P., právne zastúpený Advokátska kancelária BABIN, PETKO & partners, s.r.o., so sídlom Hlavná 2885/29, o zaplatenie 1.058,90 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 16Csp/169/2018-85 z 24.01.2019 takto
rozhodol:
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100%.
2. Záver o nedôvodnosti žaloby postavil na zistení, že žalovanému v spore nesvedčí vecná pasívna legitimácia, pretože v čase, kedy nastala škodová udalosť vykonával činnosť na pokyn obchodnej spoločnosti P. na motorovom vozidle, ktoré mu uvedená spoločnosť zverila do užívania. Okrem toho podotkol, že pri porušení povinnosti ohlásiť dopravnú nehodu je potrebné skúmať aj dôvody hodné osobitného zreteľa vo vzťahu k porušeniu onej povinnosti. Uvedené závery oprel o ustanovenia § 1 ods. 1, § 2 písm. f/, g/, § 10 ods. 1 písm. a/, § 12 ods. 2 písm. f/ zák. č. 381/2001Z.z., § 427 ods. 1, ods. 2, § 420 ods. 1, ods. 2 Obč. zák., § 64 ods. 1 písm. d/ zák. č. 8/2009Z.z. Výrok o trovách konania o ustanovenia § 251, § 252, § 255 ods. 1 CSP.
3. Tento rozsudok včas podaným odvolaním napadol žalobca poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP (porušenie práva na spravodlivý proces, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Odvolacie námietky žalobcu možno zhrnúť do nasledovných rovín: (i) tvrdenie, že súd prvej inštancie oprel svoje rozhodnutie o vyjadrenie žalovaného mu doručené dňa 31.10.2018, v ktorom žalovaný namietol nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie, pričom uvedené podanie odvolateľovi zo strany súdu prvej inštancie doručené nebolo, nenachádza sa ani v ESS, v dôsledku čoho odvolateľ nemohol na uvedený argument žalovaného relevantným spôsobom reagovať. V tomto súčasne poukázal na masívnu judikatúru NS SR, ÚS SR podporujúcu jeho argumentáciu; (ii) tvrdenie, že žalovanému svedčí vecná pasívna legitimácia ako poistenému v zmysle zákona o povinnom zmluvnom poistení a preto mal povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu, ktorá je poistnou udalosťou policajtovi a názor súdu prvej inštancie o tom, že žalovaný ako vodič motorového vozidla nenesie zodpovednosť, ale nesie ju právnická osoba, ktorej motorové vozidlo patrí, je opretý iba o výsluch žalovaného s tým, že žalovaný si nesplnil ani svoju povinnosť v zákonom stanovenej lehote písomne ohlásiť poistnú udalosť, ak nastala na území SR. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a jeho žalobnému návrhu vyhovieť v plnom rozsahu a súčasne uplatnil i trovy konania.
4. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení s odvolaním žalobcu nestotožnil, považoval ho za účelové a nesprávne. Rozsudok navrhol potvrdiť a uplatnil i trovy konania.
5. Ďalšie vyjadrenia strán sporu, vzhľadom na to, že do sporu nepriniesli žiadne nové svetlo, nepoňal odvolací súd do dôvodov svojho rozhodnutia.
6. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je nutné zrušiť.
7. Doručovanie procesných podaní by malo byť sprevádzané zásadou efektivity a racionality konania avšak takým spôsobom, aby to nebolo na úkor účinného uplatnenia procesných práv strán, ktorými môžu uskutočňovať relevantný vplyv na rozhodnutie o ich právach a povinnostiach. Súd je teda povinný doručovať protistrane len také procesné podania, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie súdu.
8. V praxi by sa nemalo stávať, aby sa strana oboznámila s obsahom významného vyjadrenia protistrany, na ktorého argumentácii súd založil svoje rozhodnutie až po tom, čo jej bolo doručené rozhodnutie súdu. Takýto procesný postup možno označiť za prekvapivý a rozporný s princípom kontradiktórnosti konania - každej strane musí byť daná možnosť oboznámiť sa s významným podaním, zaujať k nemu stanovisko a označiť dôkazy, ktoré by vyvracali prípadné nepravdivé tvrdenia obsiahnuté vo vyjadrení protistrany a to v dostatočnom časovom priestore. V tomto smere platí zásada, že súd nesmie založiť svoje rozhodnutie na skutočnostiach, o ktorých niektorá zo strán nemala vedomosť. Ak ale súd nevychádzal pri rozhodovaní z podania strany, ktoré nebolo doručené protistrane nepôjde o porušenie kontradiktórnosti konania.
9. Podľa case-law A. je potrebné osobitnú pozornosť venovať argumentom strán, ktoré sú pre výsledok sporu relevantné, podstatné, významné a týkajúce sa veci, ktorá je predmetom konania - za relevantný argument sa pokladá argument, ktorý je vyhodnotený súdom ako (i) opodstatnený (vecne správny), t.j. ktorý má vplyv na rozhodnutie súdu, pretože je významný pre rozhodnutie sporu a zároveň taký argument, ktorý (ii) musí súvisieť s prerokúvanou vecou, resp. musí sa týkať otázky riešenej v danej prípade (nález ÚS SR, sp. zn. I. ÚS 290/2015-36 z 7. októbra 2015).
10. Relevantný argument možno všeobecne definovať ako taký argument, ktorý je rozhodujúci a významný pre právne posúdenie opodstatnenosti (alebo opaku) uplatneného nároku, ktorý je predmetom konania, t.j. ktorý má vplyv na posúdenie splnenia podmienok uplatneného nároku z hľadiska hypotézy príslušnej právnej normy.
11. Z logiky veci tiež vyplýva, že argument musí byť nielen relevantný a významný, ale aj nový, t.j. súd nie je povinný doručovať podania, v ktorých sa duplicitne opakuje argumentácia použitá v predchádzajúcich podaniach strany.
12. Vzhľadom na uvedené skutočnosti je zrejmé, že pokiaľ súd prvej inštancie nedoručil žalobcovi procesné podanie žalovaného (čl. 66), ktorým žalovaný prvý krát v spore namietol svoju vecnú pasívnu legitimáciu, a ktorého obsah si súd prvej inštancie osvojil a založí na ňom svoje rozhodnutie, odňal tým žalobcovi možnosť konať pred súdom a porušil jeho právo na spravodlivý proces. Zákonnému postupu súdu prvej inštancie by podľa odvolacieho súdu korešpondoval len taký stav, keby bol označené podanie doručil žalobcovi a tým by mu vytvoril možnosť prispôsobiť jeho ďalší procesný postup. Táto vada je odstrániteľná len zrušením rozhodnutia vydaného v prvoinštančnom konaní.
13. V dôsledku toho odvolaciemu súdu neostávalo nič iné iba rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b/ CSP zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie s použitím ustanovenia § 391 CSP. Vzhľadom na uvedený dôvod zrušenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo bezpredmetné zaoberať sa ďalšími odvolacími dôvodmi žalobcu.
14. Povinnosťou súdu prvej inštancie tak bude znovu vec prejednať za stavu dodržania postupu opísaného vyššie, v ktorom odstráni procesné pochybenia a ktorého nedostatok spôsobil aj nutnosť
zrušenia jeho rozsudku, a až potom opätovne rozhodnúť o veci s náležitým a dôkladným odôvodnením. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP).
15. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).