Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_7Cob-99-2023.pdf
PDF · 94.84 KB
Case nature
Subarea
7Cob/99/2023
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a členov senátu JUDr. Valérie Kleinovej ml. a JUDr. Vlastimila Pavlikovského v sporovej veci žalobcu: Slovenská republika, Úrad vlády Slovenskej republiky, so sídlom Námestie slobody 1, 813 70 Bratislava, IČO: 00 15 15 13, proti žalovanému: MHMH, s.r.o. v konkurze, so sídlom Šrobárová 52, 946 32 Šrobárová, IČO: 47 07 60 54, v zastúpení správcom konkurznej podstaty: INSOLVENCY SOLUTIONS, k.s., so sídlom Skalná 9, 811 01 Bratislava, IČO: 48 003 506, zapísaný v Zozname správcov vedenom Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, značka správcu: S1765, právne zastúpený: Advokátska kancelária FARDOUS PARTNERS s.r.o., so sídlom Hlavná 6, 927 01 Šaľa, IČO: 47 24 15 43, o vrátenie plnenia zo zrušenej zmluvy, v konaní o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/34/2020-458 zo dňa 1. marca 2023, takto
rozhodol:
I. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/34/2020-458 zo dňa 1. marca 2023 v znení opravného uznesenia Okresného súdu Komárno č. k. 5Cb/34/2020-508 zo dňa 14. septembra 2023 p o t v r d z u j e.
Krajský súd v Bratislave p r i z n á v a žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Komárno (ďalej aj „súd prvej inštancie“) uznesením č. k. 5Cb/34/2020-458 zo dňa 1. marca 2023 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“) rozhodol tak, že konanie zastavil s tým, že žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.
2. Ako z odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 06.03.2020 sa žalobca domáhal, aby súd rozhodol, že žalovaný je povinný vrátiť mu sumu 22.200,- eur s príslušenstvom. Okresný súd Nitra v konaní vedenom pod sp. zn. 29K/8/2021 dňa 20.09.2021, s právoplatnosťou dňa 25.09.2021, vyhlásil na majetok žalovaného konkurzné konanie. Súd prvej inštancie výzvou zo dňa 18.03.2022 vyzval správcu konkurznej podstaty žalovaného, ako i samotného žalovaného cestou jeho právneho zástupcu, aby súdu v lehote do 30 dní podali návrh na pokračovanie v konaní podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“), ktoré im boli doručené dňa 21.03.20222. Správca žalovaného a ani právny zástupca žalovaného nedoručili súdu prvej inštancie návrh na pokračovanie v konaní v určenej lehote. Následne súd prvej inštancie konanie zastavil podľa § 47 ods.4 zákona o konkurze. Na základe podaného odvolania žalobcu Krajský súd v Nitre uznesením zo dňa 30.09.2022 v konaní vedenom pod sp. zn. 15Cob/107/2022 zrušil uznesenie súdu prvej inštancie o zastavení konania a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V súlade s inštrukciami odvolacieho súdu dňa 15.12.2022 súd prvej inštancie doručil priamo žalovanému výzvu podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze. Žalovaný v lehote 30 dní odo dňa doručenia výzvy nepodal návrh na pokračovanie konania, preto súd prvej inštancie rozhodol napadnutým
uznesením s poukazom na ustanovenia § 47 ods. 4, § 44 ods. 1 a § 206j zákona o konkurze v spojení s ustanovením §145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) a svoju právnu úvahu bližšie odôvodnil v bode 9. napadnutého uznesenia.
3. Súd prvej inštancie o trovách konania rozhodol podľa ustanovení § 256 ods. 1, § 257 a § 262 ods. 1 CSP tak, že z dôvodov okolností osobitného zreteľa spočívajúcich vo výnimočnosti stavu, ktorý bol vyvolaný zmenou právnej úpravy, stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.
4. Súdu prvej inštancie bolo dňa 15.03.2023 v zákonnej lehote doručené odvolanie žalobcu zo dňa 09.03.2023 proti napadnutému uzneseniu v rozsahu jeho I. výroku, ktorým sa z dôvodov skutkovej vady napadnutého uznesenia (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP), hmotnoprávnej vady napadnutého uznesenia (§ 365 ods. 1 písm. h/ CSP) a porušenia práva na spravodlivý proces nesprávnym procesným postupom súdu (§ 365 ods. 1 písm. b/ CSP) domáhal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie súdu prvej inštancie.
5. Žalobca zastával názor, že súd prvej inštancie zaťažil napadnuté uznesenie vadami, a to najmä v smere nesprávneho právneho posúdenia veci súdom. Žalobca komparáciou ustanovení § 47 ods. 4 zákona o konkurze a bližšie nekonkretizovaných ustanovení CSP vyvodil, že účinky späťvzatia žaloby nepochybne môžu nastať iba vtedy, ak úpadca vystupuje v civilnom spore na strane žalobcu. Keďže v danom spore vystupoval úpadca na strane žalovaného, nemôžu nastať účinky späťvzatia žaloby. Ďalej uviedol, že je vylúčené, aby v dôsledku správania (resp. nekonania) žalovaného či správcu konkurznej podstaty dospel súd k záveru, že konanie je potrebné zastaviť s odôvodnením, že došlo k späťvzatiu žaloby, nakoľko úkon späťvzatia žaloby môže uskutočniť výlučne žalobca. A teda k zastaveniu konania s odôvodnením, že došlo k späťvzatiu žaloby, tak môže dôjsť jedine v dôsledku správania (resp. nekonania) žalobcu, k čomu nepochybne nedošlo. Žalobca preto považoval napadnuté uznesenie za svojvoľné a arbitrárne a záver súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je potrebné v dôsledku správania (resp. nekonania) žalovaného či správcu konkurznej podstaty konanie zastaviť s odôvodnením, že došlo k späťvzatiu žaloby, je zjavne nesprávny a nezodpovedá právnemu stavu veci, nakoľko úkon späťvzatia žaloby patrí výlučne žalobcovi.
6. Žalovaný cestou právneho zástupcu správcu konkurznej podstaty v zmysle výzvy súdu prvej inštancie doručil dňa 12.04.2023 vyjadrenie k odvolaniu žalobcu zo dňa 09.03.2023. S podaným odvolaním nesúhlasil a poukázal na jeho vyjadrenie zo dňa 14.07.2022. Ďalej zhrnul skutkový stav predmetnej veci a podal výklad ustanovení § 47 ods. 1, 2 a 4 zákona o konkurze. Upozornil, že žalobca si predmetnú pohľadávku uplatnil v konkurznom konaní na majetok žalovaného, a to prihláškou pohľadávky zo dňa 18.10.2021. Žalovaný považoval postup súdu prvej inštancie za procesne správny, stotožnil sa s ním a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil a priznal žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalobca v zmysle výzvy súdu prvej inštancie doručil dňa 03.05.2023 odvolaciu repliku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 12.04.2023, v ktorej sa naďalej pridržiaval svojej argumentácie i tvrdenia, že žalobu môže zobrať späť iba ten, kto ju podal, teda v predmetnom spore žalobca. Žalobca však tento úkon neuskutočnil a ani iný úkon, na základe ktorého mal súd konanie zastaviť. S poukazom na ustanovenie § 370 ods. 2 CSP preto žalobca vyjadril svoj nesúhlas so späťvzatím žaloby, nakoľko mal vážny záujem, aby súd prvej inštancie konal ďalej vo veci a rozhodol v súlade so žalobným petitom, nakoľko mu plnenie zo zrušenej zmluvy v plnom rozsahu prináleží. V súvislosti s uplatneným nárokom žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania uviedol, že právne zastúpenie žalovaného je účelové, nakoľko správca konkurznej podstaty musí mať právnické vzdelanie a byť schopný zastupovať úpadcu sám, preto ho považuje za v rozpore s dobrými mravmi.
8. Žalovaný cestou právneho zástupcu správcu konkurznej podstaty v zmysle výzvy súdu prvej inštancie doručil dňa 01.06.2023 odvolaciu dupliku k vyjadreniu žalovaného zo dňa 26.04.2023, v ktorom uviedol, že nakoľko žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti, naďalej sa pridržiava doterajších vyjadrení. Nesúhlas žalobcu považoval za nedôvodný, pretože uplatnenie pohľadávky voči dlžníkovi v konkurznom konaní má rovnaké právne účinky ako uplatnenie práva na súde a teda nie je dôvodné ďalej pokračovať v súdnych konaniach
o vymoženie pohľadávok a poukázal na oprávnenia veriteľa podľa ustanovenia § 105 zákona o konkurze. K žalobcovej námietke, že správca konkurznej podstaty musí mať právnické vzdelanie a byť schopný zastupovať úpadcu sám, žalovaný poprel ako absolútne nepravdivé, nakoľko v zmysle ustanovenia § 21 ods. 4 zákona č. 8/2005 Z. z. o správcoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov sa za odborne spôsobilú osobu považuje aj fyzická osoba, ktorá má ukončené ekonomické vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa. Zástupcom kancelárie zriadenej v obvode Krajského súdu v Nitre je Z.. H. M., ktorý nemá právnické vysokoškolské vzdelanie, a teda nie len, že sporová strana môže byť, ale v zmysle ustanovenia § 90 CSP musí byť zastúpená advokátom v sporoch súvisiacich s konkurzom. Žalovaný si neuplatňuje žiadne výnimočné trovy konania len tie, ktoré skutočne vznikli v odvolacom konaní zavinením žalobcu (vyjadrenie k odvolaniu a vyjadrenie k vyjadreniu žalobcu).
9. Ďalšie vyjadrenia strán sporu v konaní neboli podané.
10. Opravným uznesením č. k. 5Cb/34/2020-508 zo dňa 14. septembra 2023 súd prvej inštancie opravil v písomnom vyhotovení napadnutého uznesenia záhlavie v časti označenia žalovaného a jeho správcu konkurznej podstaty. V ostatnej časti zostalo napadnuté uznesenie bez zmeny.
11. Krajský súd v Bratislave ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP. Odvolanie prejednal podľa ustanovení § 378 až § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
12. Podľa § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
13. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.
14. Podľa § 383 CSP odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
15. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
16. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
17. Podľa § 44 ods. 1 zákon o konkurze oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
18. Podľa § 47 ods. 1 zákona o konkurze, ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi. Lehoty v týchto konaniach ustanovené alebo určené počas prerušenia týchto konaní neplynú. Na účastníkov konania, ktorí vystupujú na strane úpadcu, prerušenie konania pôsobí, len ak ide o nerozlučné spoločenstvo alebo o intervenciu.
19. Podľa § 47 ods. 4 zákona o konkurze v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
20. Podľa § 145 ods. 1 CSP, ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.
21. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
24. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie v rozsahu napadnutom odvolaním (§ 379 CSP).
25. Odvolací súd sa v zmysle § 387 ods. 2 CSP v zásade stotožňuje s odôvodnením napadnutého uznesenia, pretože vo výroku vykazuje známky vecnej správnosti. V odvolaní žalobca neargumentuje žiadnymi skutočnosťami a dôkazmi, ktoré by mali za následok zrušenie napadnutého uznesenia. Z konania pred súdom prvej inštancie i odvolacím súdom iný, než napadnutým uznesením vyslovený, právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Na zdôraznenie správnosti napadnutého uznesenia uvádza odvolací súd nasledovné:
26. Novelou zákona o konkurze, realizovanou zákonom č. 390/2019 Z. z., došlo s účinnosťou od 01.01.2020 k doplneniu ustanovenia § 47 ods. 4 o druhú až štvrtú vetu, v zmysle ktorých platí, že v prípade nepodania návrhu na pokračovanie v konaní do konca prvej schôdze veriteľov súd vyzve správcu a dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v súdom určenej lehote nevyjadrí súhlas s pokračovaním v konaní, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby. Zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ úpadca ako žalovaný a správca úpadcu nepodajú návrh na pokračovanie v konaní, vyplýva aj z dôvodovej správy, ktorá k ustanoveniu § 47 ods. 4 zákona o konkurze uvádza, že: „Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť „pasívne“ (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo „aktívne“ (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom „kľúče“ od rozuzlenia pôvodne prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví. Ak dlžník navrhne pokračovanie v konaní, v konaní pokračuje tak ako keby konkurz nebol vyhlásený s tým, že v prípade, ak sa dlžníkovi prisúdi napr. plnenie (na základe ktorého sa bude plniť), toto plnenie nebude podliehať konkurzu. Konkurzní veritelia však budú môcť uplatňovať zodpovednosť správcu (ak mohol a mal pokračovať v konaní). V prípade pasívnych sporov (dlžník má plniť) je ich prípadné pokračovanie síce nepravdepodobné (je spravidla neefektívne), ale je možné. Ak sa však prípadnému žalobcovi voči dlžníkovi prisúdi plnenie, toto plnenie môže byť uspokojené až tzv. akoby za konkurzom (t. j. je podriadené uspokojeniu konkurzných veriteľov), resp. môže byť uspokojené len z majetku, ktorý bol napr. z konkurzu vylúčený“.
27. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru odvolacieho súdu aplikovať aj pri výklade ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze. Účelom zmeny právnej úpravy zákona o konkurze účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia
súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani dlžníka. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca, resp. dlžník neudelia súhlas s pokračovaním v konaní.
28. V predmetnej sporovej veci nebolo sporné, že vyhlásením konkurzu došlo k prerušeniu predmetného súdneho konania zo zákona a v takto prerušenom konaní mohol súd pokračovať len na návrh správcu, resp. dlžníka (žalovaný). Za uvedeným účelom a v súlade s ustanovením § 47 ods. 4 vety druhej zákona o konkurze súd prvej inštancie samostatnými výzvami vyzval správcu konkurznej podstaty i žalovaného na doručenie návrhu na pokračovanie v konaní. Nakoľko súhlas na pokračovanie v konaní nebol súdu prvej inštancie predložený, a to ani správcom konkurznej podstaty, ani samotným úpadcom (žalovaným), má aj nekonanie pasívne legitimovanej strany sporu v zmysle ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze účinky späťvzatia žaloby, a to vždy, pokiaľ je stranou sporového konania dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz. Uvedené právne účinky nastávajú ex lege, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že aj v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného (pasívne legitimovanou stranou sporu), aj nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní má za následok späťvzatie žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaci žalobcovi. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného konania, buď rozhodnutím vo veci samej (po udelení súhlasu), alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu. K zastaveniu konania tak môže dôjsť aj proti vôli žalobcu. Procesné postavenie žalobcu pritom nemožno považovať v porovnaní so žalovaným (úpadcom) za nevýhodnejšie (slabšie), pretože žalobca, ako veriteľ úpadcu, má právo uplatniť si svoju pohľadávku proti úpadcovi, ktorá je predmetom zastaveného konania, formou prihlášky pohľadávky v rámci konkurzného konania a predmetná pohľadávka žalobcu môže byť následne podrobená prieskumu súdu v rámci incidenčného sporu. Účinkom nepodanie návrhu na pokračovaní v spore bol procesný postup súdu ako pri späťvzatí žaloby, preto súd prvej inštancie správne konanie zastavil. Odvolací súd vyhodnotil nesúhlas žalobcu so späťvzatím žaloby ako nedôvodný a účelový, pričom poukazuje na to, že žalobca si riadne pohľadávku, ktorá je predmetom tohto sporu voči žalovanému uplatnil v konkurznom konaní na majetok žalovaného. Taktiež odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax, v zmysle ktorej vyplýva, že účastník súdneho konania bez ohľadu na jeho vzdelanie ( právnické ) má vždy právo dať sa v spore pred súdom zastupovať právnym zástupcom - advokátom, ktorého si zvolí, tak ako tomu bolo v tomto spore v odvolacom konaní.
29. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa nedopustil procesným postupom a vydaním napadnutého uznesenia pochybenia, ktoré by odôvodňovalo zrušenie napadnutého uznesenia a že žalobca v odvolaní neuviedol a ani riadne neodôvodnil inú vadu konania, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, pričom ním uvedená odvolacia námietka vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nebola dôvodná.
30. Pokiaľ sa týka viazanosti súdu inými rozhodnutiami súdu, Krajský súd v Bratislave dáva i do pozornosti súdu prvej inštancie ustanovenie § 193CSP, podľa ktorého súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.
31. S poukazom na odôvodnenie tohto uznesenia odvolací súd napadnuté uznesenie potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP), keďže mal zo to, že ním bol naplnený zmysel ustanovenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze.
32. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnej výške (v rozsahu 100 %). V zmysle § 262 ods. 1 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3: 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o sudoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011 v spojení s § 393 ods. 2 veta druhá CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uznesenie odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).