Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11Co-102-2019.pdf
PDF · 123.67 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/102/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Matyiovej a sudcov JUDr. Jarmily Maximovej a JUDr. Martina Kolesára v spore žalobcu W. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z., proti žalovanej Q. I., nar. XX.X.XXXX, bytom A., U. XXXX/X, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní odporkyne proti rozsudku 13C 193/2010-520 z 8.8.2018 Okresného súdu Trebišov
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok okrem výroku, ktorým súd rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania.
Priznáva žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj „súd“) v poradí druhým rozsudkom vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu (bývalých manželov) tak, že nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k. ú. I. ako parc. č. XXX/X o výmere XXXmX zastavané plochy a nádvoria s rozostavaným rodinným domom a garážou prikázal do podielového spoluvlastníctva strán sporu v rovnakom podiele X/X pre každého z nich. Do výlučného vlastníctva žalobcu prikázal hnuteľné veci: gaučovú súpravu čiernej farby, konferenčný stolík, 2 + 1 + 2 taburetky, nábytok zo spálne bielej farby, dve skrine, dva nočné stolíky, dva matrace, okrúhle zrkadlo, mahagónový nábytok z obývacej izby, kuchynskú linku svetlý buk, keramickú dlažbu 25m2, dve police čierne a biele, pozlátenú príborovú súpravu v kufríku, dve sady tanierov zlatozelené a bielozlaté, vešiakovú stenu, 10 ks mosadzných váz, 6 ks žalúzií v byte, hnedý koberec o rozmerov 3x4 m, dva oválne koberce z obývačky hnedej farby, tri tkané koberce zo spálne bielej farby, skriňu v chodbe, vrece na cvičenie, 300 ks šrídel, zatepľovací poťah na dvere a tenisovú raketu. Do výlučného vlastníctva žalovanej z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva účastníkov prikázal sporák MORA z r. 2002, elektrický sporák značky MORA z r. 2007, chladničku zn. CALEX, chladničku s mrazničkou 150 l, chladničku s mrazničkou 200 l, automatickú práčku, televízny prijímač z r. 2000, televízny prijímač z r. 2004, hifi vežu zn. Panasonic, mikrovlnu rúru, luster s ventilátorom, luster z kuchyne, mixér zn. ETA, sušičku ovocia, žehličku, elektrický mixér, odšťavovač ovocia, digestor, odstredivku prádla a vysávač. Ďalšími výrokmi určil, že preberateľom zostatku dlhu na úvere č. 2038207 voči veriteľovi Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., Bratislava vo výške 600 € je žalobca Gabriel Hľas. Žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanej titulom vyrovnania bezpodielového spoluvlastníctva sumu 797,09 € v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a žalovanej z titulu konečného vyporiadania BSM zaplatiť žalobcovi sumu 2.829,74 € do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania a posledným výrokom vyslovil, že štát nemá na náhradu trov konania právo.
2. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že sporové strany sú bývalými manželmi, rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp. zn. 14C 105/2007 z 23.10.2007, právoplatného 7.11.2007, bolo ich manželstvo rozvedené. Po právoplatnom rozvode manželstva účastníkov konania nedošlo medzi nimi k dohode o vyporiadaní BSM. Zo zhodných tvrdení strán sporu súd zistil, že do aktív BSM patria hnuteľné veci uvedené v bode 1 a nehnuteľnosť, na zostatkovej hodnote ktorých sa nedohodli, preto súd pribral do konania znalcov na určenie zostatkovej hodnoty vecí. Strany sa nedohodli ani na vyporiadaní vecí, teda komu má vec pripadnúť do výlučného vlastníctva. Ich tvrdenia boli zhodné, pokiaľ ide o to, že počas manželstva začali stavať rodinný dom v obci Hrčeľ, ktorý nedokončili. Zo zhodných tvrdení strán ako aj z listinných dôkazov súd zistil, že počas manželstva čerpali strany niekoľko úverov od bankových aj nebankových inštitúcií. Z týchto niektoré zaplatili ešte počas manželstva, mnohé z nich po rozvode splácal žalobca a časť z nich zostala nevysporiadaná, niektoré sú predmetom exekučného konania.
3. Súd vo veci rozhodol prvýkrát rozsudkom 13C/193/2010-450 z 30.11.2016, ktorým (okrem iného) nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX k. ú. I. ako parc. č. XXX/6 o výmere 735m2 zastavané plochy a nádvoria s rozostavaným rodinným domom a garážou prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu. Po odvolaní sa oboch strán sporu proti tomuto rozsudku, Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací, zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom mu uložil najmä doplniť dokazovanie na zistenie ne/schopnosti strán sporu vyplatiť podiel z nehnuteľnosti a v prípade preukázania, že ani jedna strana nevie pre nesolventnosť vyrovnávací podiel zaplatiť a naďalej ani jedna strana nemá o ňu záujem, zvážiť prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva strán sporu.
4. Súd konštatoval, že počas manželstva strany čerpali úver v Slovenskej sporiteľni, a.s. č. 0107284090/0900, pričom z oznámenia SLSP, a.s. z 26.9.2014 súd zistil, že k 7.11.2007 bol zostatok úveru 1.550,67 €, tento úver bol zrušený dňa 21.12.2013. Za obdobie od 7.11.2007 - 15.7.2008 bol úver splácaný bezhotovostne z ú.č. XXXXXXXXXX/XXXX vedenom na meno Q. I. a od 1.1.2009 do vyplatenia sa úver splácal hotovostnými vkladmi na pobočke v Trebišove. Súd mal za preukázané, že celý zostatok úveru ku dňu rozhodnutia súdu o vyporiadaní BSM uhradila žalovaná. Ďalší úver počas manželstva čerpali strany od VÚB, a.s. na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXXXXXX z 29.6.2004. Splátky čerpanej sumy 2.514,44 €, boli uhradené inkasným spôsobom z účtu dlžníka W. I. do februára 2008. Zostatok k 7.11.2007 bol 1.320,46 €. Od 7.11.2007 do 7.8.2008 boli na úvere uhradené anuitné splátky vo výške spolu 379,78 €. Dňa 7.8.2008 bola vyhlásená okamžitá splatnosť úveru. Dňa 20.8.2010 bola pohľadávka predaná pre CEE COLLECT FUND 1 Ltd, zast. CEE COLLECT Slovakia, s.r.o., ktorá oznámila súdu, že ku dňa 19.4.2013 došlo k úplnému splateniu dlhu W. I.. Od spoločnosti Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok získali počas manželstva strany úver na základe úverovej zmluvy č. 2038207 z 9.2.2006 vo výške 1.772,50 €, z ktorého žalobca uhradil sám do rozvodu 812,46 €, po rozvode 431,30 € a následne 240 €. Súd z listu veriteľa z 9.9.2014 zistil, že táto pohľadávka bola dňa 1.12.2010 predaná Intrum Justitia Slovakia, s.r.o., ktorá oznámila súdu, že k 18.10.2016 dlh predstavoval 1.230 €. Zo správy veriteľa vyplynulo, že ku dňu 30.7.2018 dlh je vo výške 600 €, čo je 20 nezaplatených mesačných splátok a dlh spláca dobrovoľne žalobca. Stranám bol počas manželstva poskytnutý dňa 15.3.2004 úver na základe úverovej zmluvy č. 963499 spoločnosťou Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok, ktorý pohľadávku postúpil dňa 1.3.2007 spoločnosti EOS KSI Slovakia, s. r. o., Bratislava, z oznámenia ktorej súd zistil, že ku dňu 18.6.2012 eviduje pohľadávku ako uhradenú v plnom rozsahu, pričom zostatok dlhu na tomto úvere vo výške 1.091,67 € uhradil sám žalobca v exekučnom konaní vedenom u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého pod sp. zn. Ex 3550/9, a to ku dňu 21.1.2011. Počas trvania manželstva žalovaná čerpala úver od spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s., Kežmarok na základe úverovej zmluvy č. 1525974 z 28.5.2007 vo výške 338,64 €. Ku dňu právoplatnosti rozvodu t.j. 7.11.2007, dlh predstavoval 298,80 €, do dňa právoplatnosti boli prijaté úhrady celkom vo výške 39,84 € realizované poštovým poukazom Q. I. a priamym vkladom Q. I., po právoplatnosti rozvodu prijaté úhrady XX,XX €, ktoré boli realizované poštovým poukazom Q. I.. Táto pohľadávka bola dňa 1.9.2011 odpredaná spoločnosti Profidebt Slovensko, s. r. o. a následne bola dňa 31.01.2014 postúpená spoločnosti Intrum Justitia Debt Finance AG a je je vymáhaná súdnym exekútorom JUDr. Ľubošom Sidoriakom pod č.k. EX1404/13 (čl. 383), 10Er/6/2014. Z tejto sumy dlh vo výške 19,92 € uhradila žalovaná po rozvode sama, podľa aktuálnej správy veriteľa (č.l. 502) je dlh už vyrovnaný. Počas manželstva bol poskytnutý úver žalobcovi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. na základe úverovej zmluvy č. 3406080331 zo 17.6.2014 vo výške 198,83 €. Tento úver bol počas manželstva splatený žalobcom. Posledný úver bol poskytnutý spoločnosťou Home Credit, a.s., na základe úverovej zmluvy č. 5411008085 vo výške 995,82 € a to za účelom čerpania finančnej hotovosti prostredníctvom platobnej karty. Celkovo bolo čerpané od začiatku úveru 1.082,13 € a k 7.11.2007 bol zostatok vo výške 821,26
€. Z tejto sumy žalobca po rozvode uhradil sám 776,08 €, podľa aktuálnej správy veriteľa (č.l. 497) je dlh splatený. Iné aktíva ani pasíva v konaní nevyšli najavo.
5. Trhová hodnota všetkých nehnuteľností patriacich do BSM ku dňu právoplatnosti rozvodu strán sporu, t.j. 7.11.2007, bola určená na 25.200 € na základe znaleckého posudku č. 10/2013 vyhotoveného Ing. W. K. dňa 13.10.2013, s ktorým strany súhlasili. Hnuteľné veci boli ohodnotené znaleckým posudkom č. 44/2014 Ing. B. C. zo 7.4.2014 na 1.271 € a znaleckým posudkom T.. B. K. č. 81/2013 z 25.10.2013 na 1.300,14 €, s ktorými strany súhlasili.
6. Ani jedna zo strán nemala záujem o prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva, žiadali, aby nehnuteľnosť patriaca do BSM bola prikázaná druhej strane s povinnosťou výplaty polovice zostatkovej hodnoty nehnuteľnosti určenej znalcom.
7. Po právnom posúdení veci podľa § 143, § 149 ods. 1, 3, § 150 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) súd rozhodol ako je uvedené v bode 1, pričom argumentoval, že zvláštnym dôvodom pre prikázanie nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva bývalých manželov je ich nezáujem o nehnuteľnosť, ktorú obaja výslovne prejavili počas konania, ako aj neschopnosť vyplatiť podiel druhému, čo takisto v konaní jednoznačne vyšlo najavo. Majetkové a zárobkové pomery, rovnako sociálne pomery strán sporu odôvodňovali takéto rozhodnutie súdu. Predmetná nehnuteľnosť je v dezolátnom stave, jej hodnota časom klesá ale za tejto situácie budú obe strany sporu jej podielovými spoluvlastníkmi a nič im nebráni predať ju a získané peniaze si podeliť, ak na iný spôsob vyporiadania pristúpiť nevedeli a odmietali dohodu skôr, keď nehnuteľnosť mala ešte vyššiu trhovú hodnotu. Hnuteľné veci boli ohodnotené dvoma znaleckými posudkami. Súd prikázal hnuteľné veci do výlučného vlastníctva žalobcu resp. žalovanej v takmer rovnakých zostatkových hodnotách, čo bolo podľa jeho názoru z hľadiska vyporiadania a následnej výplatnej povinnosti racionálnejšie, nakoľko neboli schopní sa dohodnúť na tom, komu má byť ktorá z vecí prikázaná. Aj keď mnohé z týchto vecí sa nachádzajú mimo sféry pôsobnosti strán sporu, nemení to nič na povinnosti vydať vec tomu druhému, ktorému ju súd do výlučného vlastníctva prikázal. Žalobca prehlásil a veriteľ Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., Bratislava potvrdil, že úver č. 2038207 naďalej spláca on, dobrovoľnými splátkami na základe dohody, ktorú s veriteľom uzavrel. Súd preto rozhodol, že preberateľom zostatku tohto dlhu sa stane do budúcna žalobca. To čo zaplatil (zaplatí) sám mu súd zohľadnil pri konečnom finančnom vyrovnaní v peniazoch. Prehlásením veriteľa Home Credit Slovakia, a. s. mal súd preukázané, že úver č. 5141008085 a úver č. 1525974 voči veriteľovi Intrum Justitia Slovakia, Bratislava, a. s., ktorému bola pohľadávka postúpená, sú ku dňu rozhodnutiu súdu splatené. Veriteľ nevedel uviesť kto ich splatil a nakoľko žalobca úhradu z titulu týchto úverov preukázať nevedel ani netvrdil, že ich vo výške 45,18 € a 278 € uhradil on, súd mal za to, že ich zaplatila žalovaná, ktorej súd v rozhodnutí zo dňa 30.11.2016 takúto povinnosť rozsudkom uložil. Vychádzajúc z uvedeného skutkového stavu súd ustálil, že konečná výplatná povinnosť žalobcu voči žalovanej z titulu vyporiadania BSM predstavuje 797,09 € a pozostáva z polovice zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí, ktoré mu súd prikázal do výlučného vlastníctva vo výške 635,50 €, z polovice zostatku úverov, ktoré splatila žalovaná t.j. v sume 161,59 € (polovica zo zostatku úverov 45,10 €+278 €). V tejto súvislosti súd uviedol, že aj keď žalobca uhrádzal sám mnohé z dlhov, pri konečnom vyporiadaní sa mu mohla zohľadniť iba polovica ním zaplatenej čiastky, lebo išlo o spoločný dlh, na úhrade ktorého sa musia podieľať so žalovanou spoločne, v rovnakom rozsahu, lebo dlhy vznikli počas manželstva, a preto sa považujú za spoločné. Výplatnú povinnosť žalovanej voči žalobcovi súd určil na 2829,74 € a pozostáva z polovice zostatkovej hodnoty hnuteľných vecí prikázaných jej do výlučného vlastníctva vo výške 650 €, polovice zostatku dlhu na úvere, ktorý prebral žalobca vo výške 300 € a z polovice tej sumy, ktorú doposiaľ z titulu splácania spoločných úverov uhradil sám žalobca vo výške 1. 879,74 €. Vzájomnú výplatnú povinnosť súd účastníkom konania určil na 90 dní od právoplatnosti rozsudku, nakoľko zobral do úvahy ich majetkové pomery a to, že u žalovanej ide o vyššiu sumu, ktorú by v lehote 3 dní pravdepodobne zabezpečiť nestihla.
8. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 z. č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (CMP) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
9. O trovách štátu súd rozhodol tak, že štát nemá právo na náhradu trov konania. K tomu uviedol, že trovy znaleckého dokazovania boli uhradené zo štátnych prostriedkov v čase platnosti a účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ktorý túto možnosť pripúšťal v prípade, ak účastníci konania boli oslobodení od súdnych poplatkov a ich majetkové pomery odôvodňovali tento postup. V čase
rozhodovania súdu platil už nový procesný poriadok, a to z. č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý neobsahuje ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné trovy štátu zohľadniť. Súd však konštatoval, že majetkové pomery obidvoch účastníkov konania naďalej odôvodňujú to, aby trovy znaleckého dokazovania znášal štát, a preto súd rozhodol, že štát nemá právo na náhradu trov konania.
10. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná a namietala voči rozhodnutiu súdu, ktorým jej prikázal do výlučného vlastníctva sporák MORA z r. 2002, ktorý ako uviedla, odovzdala žalobcovi na jeho žiadosť a nevie ako s ním naložil, chladnička zn. CALEX, chladnička s mrazničkou 150 l, televízny prijímač z r. 2000, mikrovlnná rúra, mixér zn. ETA, žehlička, elektrický mixér, odšťavovač ovocia, odstredivka prádla a vysávač sa stali nefunkčnými ešte počas manželstva preto nesúhlasila s tým aby boli tieto spotrebiče zaradené do BSM. Podobne sa vyjadrila i k automatickej práčke, ktorá sa pokazila počas trvania ich manželstva a preto ju žalobca zobral preč. Elektrický sporák značky MORA z r. 2007, chladničku s mrazničkou 200 l, luster s ventilátorom im zakúpila dcéra z vlastných prostriedkov, a preto žalovaná nesúhlasila aby boli zaradené do BSM. Hifi vežu zn. Panasonic žalobca daroval ich dcére, a preto takisto nesúhlasila, aby bola zaradená do BSM. Luster z kuchyne a digestor ostali ako súčasť bytu pri jeho predaji, a preto žalovaná mala za to, že takisto by nemali byť zaradené do BSM. Nesúhlasila s tým, že do výlučného vlastníctva žalobcu boli zaradené hnuteľné veci, ktoré boli súčasťou bytu a tieto ešte počas trvania manželstva žalobca daroval ich dcére aj s týmito predmetmi, o čom je spísaná darovacia zmluva zaregistrovaná na KÚ Trebišov. Uviedla, že neuznáva nárok žalobcu na vyplatenie sumy vo výške 1.879,74 €, nakoľko nemohla nahliadnuť do dôkazových materiálov. Mala za to, že súd neprihliadol k jej tvrdeniam, v ktorých uvádzala, že žalobca sa obohacoval z predaja hnuteľných vecí (motorové vozidlá, radiátory, dvere, okná, zatepľovacia vata, hranoly, stavebné dosky, zárubne, sanitárna keramika) nadobudnutých ešte za trvania ich manželstva, čím si zlepšil svoju finančnú situáciu. Nesúhlasila s názorom súdu (ods.16-17), že ona spôsobila dlžoby a dôvodila, že finančné prostriedky boli použité na stavbu rodinného domu v obci I.. Žalobca mal dosť prostriedkov aby si krátko po rozvode bol schopný zakúpiť nehnuteľnosť v obci Veľaty vo výške 300.000,- Sk, a žalovaná mala za to, že tieto peniaze nadobudol podvodom od ich syna, že pokiaľ mu vyplatí 300.000,- Sk, tak na neho prepíše nehnuteľnosť v obci Hrčeľ zapísanú na LV č. XXX k. ú. I. ako parc. č. XXX/X o výmere 735m2, k prepisu však nikdy nedošlo a týmto spôsobom sa žalobca obohatil na úkor ich syna. Pre vyššie uvedené dôvody odporkyňa žiadala aby súd obnovil konanie vo veci.
11. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaná v odvolaní neuviedla všetky náležitosti odvolania, ako podania a predovšetkým neuviedla v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov je rozhodnutie súdu nesprávne, s uvedením konkrétnych dôvodov odvolania taxatívne určených a v podanom odvolaní absentuje aj samotný odvolací návrh. Žalobca mal za to, že on i žalovaná odsúhlasili znalecké posudky vypracované T.. K. a T.. C., ktorí ohodnotili trhovú hodnotu nehnuteľnosti, spolu s T.. K., ktorú ohodnotila hnuteľné veci strán v konaní a preto žalobca tvrdil, že súd prvej inštancie rozhodol vecne správne a zákonne a dostatočne sa zaoberal aj podstatnými vyjadreniami strán v konaní. Na základe týchto dôvodov navrhoval odvolaciemu súdu aby rozsudok potvrdil.
12. Po predložení veci Krajskému súdu v Košiciach ako súdu odvolaciemu, vrátil tento vec súdu prvej inštancie, aby vyzval odvolateľku na doplnenie chýbajúcich náležitostí jej odvolania. Na uznesenie súdu prvej inštancie sp. zn. 13C/193/2010-568 z 12.2.2019, ktoré prevzala dňa 15.2.2019, odvolateľka nereagovala.
13. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 Civilného sporového poriadku účinného od 1. júla 2016, ďalej len „CSP“), prejednal odvolanie žalovanej ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatneného odvolacieho dôvodu (§ 365 ods. 1 písm. f/ CSP) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutých výrokoch je vecne správny, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
14. Rozsudok vo výroku, že štát nemá právo na náhradu trov konania, nebol odvolaním napadnutý, stal sa právoplatným a nebol v odvolacom konaní preskúmavaný (§ 367 ods. 2 a ods. 3 CSP).
15. V zmysle § 150 OZ pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Základným predpokladom pre vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jeho zánik. Pod vyporiadaním treba rozumieť nielen to, kto z bývalých manželov zostane vlastníkom tej ktorej veci
a kto z nich vlastníctvo stráca, ale celkové komplexné riešenie majetkových vzťahov medzi bývalými manželmi, vrátane pohľadávok a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva. Pri vyporiadaní BSM sa vychádza zo zásady rovnosti ich podielov, pričom platí, že v rovnakom pomere, v akom sa manželia podieľajú na spoločnom majetku, sa podieľajú aj na spoločných dlhoch.
16. V podanom odvolaní žalovaná nenamietala proti prikázaniu nehnuteľnosti do podielového spoluvlastníctva, výhrady mala k vyporiadaniu hnuteľných vecí.
17. Predmetom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je všetko, čo do tohto spoluvlastníctva patrilo a čo existovalo ku dňu jeho zániku, t.j. k 7.11.2007.
18. Pokiaľ ide o hnuteľné veci uvedené vo výroku rozsudku, ich zostatkovú hodnotu a ich určenie do výlučného vlastníctva jednej zo strán, odvolací súd poukazuje na to, že v priebehu celého konania žalovaná nevzniesla také námietky, ktoré použila až v rámci odvolacieho konania. K znaleckému posudku č. 81/2013 Ing. Jany Barošovej, odbor bytové zariadenie, nábytok a bytové doplnky, textílie, koža, kožušiny, ktorým bola stanovená všeobecná hodnota hnuteľných vecí patriacich do BSM ku dňu rozvodu, t.j. 7.11.2007, doručený žalovanej 18.11.2013, žalovaná dňa 26.2.2014 na pojednávaní uviedla, že „ani som si to neprečítala, neviem prečo, a tak sa k tomu ani neviem vyjadriť“. K znaleckému posudku č. 44/2014 znalca Ing. Jaroslava Korpáša vo veci stanovenia všeobecnej hodnoty elektrotechnických zariadení tvoriacich BSM ku dňu 7.11.2007, doručený žalovanej dňa 16.5.2014, sa napriek výzve súdu žalovaná takisto nevyjadrila. Na pojednávaní dňa 25.5.2016 strany sporu zhodne uviedli, že veci, hoci ich znalci v minulosti ohodnocovali, fyzicky už neexistujú, resp. niektoré existujú, ale sú bezcenné, pokazené alebo nefunkčné, žalovaná uviedla, že veľkú časť ohodnotených hnuteľných vecí ponechala v rodinnom dome svojej matky v Hrčeli, ktorý predala spolu s vecami, teda tieto nezobrala so sebou, urobila tak bez súhlasu a vedomia žalobcu. V súvislosti s týmto ich prednesom odvolací súd opakovane poukazuje na to, že vyporiadať sa musí všetko, čo existovalo ku dňu zániku BSM, teda k 7.11.2007, preto nie je podstatné, že neskôr sa veci poškodili. Na tomto pojednávaní žalovaná prehlásila, aby súd rozdelil hnuteľné veci medzi stranami podľa vlastného uváženia a nemala ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania. Takisto na pojednávaní dňa 30.11.2016 prehlásila, že nemá ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania a na tomto pojednávaní súd po vyhlásení dokazovania za skončené rozhodol vo veci rozsudkom (prvým). V odvolaní proti tomuto rozsudku (č.l. 464) žalovaná nenamietala spôsob rozdelenia hnuteľných veci do výlučného vlastníctva strán sporu, ale žiadala, aby nehnuteľnosť bola pridelená do výlučného vlastníctva žalobcu. Po zrušení rozsudku súdu prvej inštancie z 30.11.2016 odvolacím súdom žalovaná ani písomne, ani ústne na pojednávaní nenamietala skutočnosti, ktoré uviedla v odvolaní. Druhý rozsudok vo veci súd vyhlásil po ukončení dokazovania vo veci dňa 8.8.2018.
19. Podľa čl. 8 Základných princípov Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Z čl. 10 ods. 1 Základných princípov CSP vyplýva stranám povinnosť postupovať v konaní v súlade so zákonom a podľa pokynov súdu. S týmito zásadami je spojená aj povinnosť strán sporu uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania (§ 153 ods. 1 CSP).
20. Podľa § 149 CSP prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
21. Podľa § 150 ods. 1, 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
22. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
23. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu.
24. Podľa § 154 CSP prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.
25. Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
26. V priebehu konania v prejednávanej veci žalovaná v súvislosti s vyporiadaním hnuteľných vecí ani raz nenamietala skutočnosti, ktoré uviedla prvýkrát až v odvolaní. Nejde pritom o také skutočnosti, ktoré skôr nevedela, a preto ich bez svojej viny nemohla už skôr uplatniť pred súdom prvej inštancie. Pretože tieto skutkové tvrdenia, túto procesnú obranu, neuviedla už skôr v priebehu konania na súde prvej inštancie, na tieto jej námietky v odvolacom konaní odvolací súd v súlade s ust. § 366 CSP neprihliadol.
27. K argumentom žalovanej, že neuznáva nárok žalobcu na vyplatenie sumy 1.879,74 €, nakoľko nemohla nahliadnuť do dôkazových materiálov, odvolací súd udáva, že tento argument žalovanej nie je právne relevantný, pretože žalovaná ako strana sporu mohla hocikedy nahliadnuť do súdneho spisu, ktorého súčasťou boli aj doklady týkajúce sa splácania úverov. Žalovaná vychádzajúc z obsahu spisu takúto možnosť nevyužila, nikdy v priebehu konania nenamietala, že jej nie je známy obsah týchto listín, na túto skutočnosť nepoukazovala ani vo svojom skoršom odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý takisto vychádzal z listín doručených veriteľmi a napokon na pojednávaní, dňa 8.8.2018 na ktorom bola oboznámená správa od veriteľa Intrum Slovakia, s.r.o. Bratislava a dokazovanie bolo vyhlásené za skončené, sa nezúčastnila s tým, že súhlasila, aby sa pojednávalo v jej neprítomnosti. Je potrebné poukázať aj na to, že v priebehu konania žalovaná nikdy neurobila sporným, ktoré úvery splácal po rozvode manželstva žalobca. Súd pri určení dlhov z úverových zmlúv uzavretých počas manželstva a splácaných aj po jeho zániku, vychádzal striktne z dokladov predložených úverovými spoločnosťami, o pravdivosti ktorých v tomto konaní niet logického dôvodu pochybovať.
28. Tvrdenia žalovanej v odvolaní, že žalobca sa obohacoval z predaja hnuteľných vecí, neboli ňou v konaní preukázané, teda v tomto smere žalovaná neuniesla svoje dôkazné bremeno. Ďalšie námietky, že žalobca nadobudol 300.000,-Sk podvodom od ich syna, na úkor ktorého sa takto obohatil, nesúvisia s predmetom konania, teda vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva bývalých manželov.
29. Žalovaná v odvolaní neuvádza žiadnu relevantnú skutočnosť, v dôsledku ktorej by rozhodnutie súdu prvej inštancie nebolo vecne správne, pričom je potrebné uviesť, že rozhodnutie súdu spĺňa všetky požiadavky riadneho odôvodnenia rozhodnutia, tak ako to má na mysli § 220 CSP, preto rozhodnutie netrpí ani vadou konania, napr. pre jeho pre jeho nepresvedčivosť, resp. nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť.
30. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutého rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193, § 194 a § 205 CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Z obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne plynie, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo.
31. V súvislosti s námietkami uvedenými v odvolaní odvolací súd poznamenáva, že odôvodnenie rozhodnutia v opravnom konaní nemusí odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS 78/05). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (sp. zn. II. ÚS 76/07).
32. Ako vyplýva z judikatúry ústavného súdu, iba skutočnosť, že žalovaná sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti súdneho rozhodnutia (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 188/06). Do práva na spravodlivý súdny proces totiž nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, s navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp.zn. IV.ÚS 252/04), ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhovaného spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I.ÚS 97/97), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (por. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II.ÚS 3/97 a sp. zn. II.ÚS 251/03).
33. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie stupňa správne a úplne zistil skutkový stav veci, takto zistený skutkový stav podradil pod relevantné ustanovenia hmotného práva, ktoré na danú vec správne aplikoval a interpretoval. Odvolacie námietky žalobkyne nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, preto odvolací súd rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
34. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov je jedným zo sporových konaní, v ktorých z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyporiadania vzťahu medzi stranami. Aj v týchto konaniach je pri rozhodovaní o trovách konaniach nutné vychádzať zo zásady úspechu (§ 255 CSP). Súd prvej inštancie preto nesprávne právne posúdil náhradu trov konania, keď o trovách sporového konania rozhodoval podľa zákona platného pre mimosporové konania.
35. V odvolacom konaní bola žalovaná neúspešná, preto odvolací súd priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu ako úspešnej strane v odvolacom konaní (§ 255 ods. 1, § 396 ods. 1 CSP).
36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného odvolania (§ 435 CSP).