Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_20S-151-2018.pdf
PDF · 196.59 KB
Case nature
Area
Subarea
20S/151/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Moniky Kadlicovej a sudcov JUDr. Ľubomíra Bundzela a JUDr. Róberta Foltána v právnej veci žalobcu: Vektor EU s.r.o., IČO: 45 954 470, Železničiarska 1422/24, 924 01 Galanta, právne zastúpeného konateľom žalobcu: Mgr. Attila Párkány, bytom O. č. XXX/X, XXX XX U., proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 102017103/2018 zo dňa 10.10.2018, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I. Priebeh administratívneho konania a dôvody preskúmavaného rozhodnutia
1. Napadnutým rozhodnutím č. 102017103/2018 zo dňa 10.10.2018 žalovaný v rámci odvolacieho konania postupom podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „daňový poriadok“) potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Trnava (ďalej len „správca dane“) č. 101147819/2018 zo dňa 12.06.2018, ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane z pridanej hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie január 2016 v sume 18 431,50 Eur. Podkladom na prijatie záverov o výške dodatočne určeného rozdielu dane boli výsledky daňovej kontroly vykonanej u žalobcu za účelom zistenia a preverenia skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie január 2016, so zameraním na odpočítanie DPH za prijaté tovary a služby a uskutočnenie deklarovaných zdaniteľných obchodov. Závery daňovej kontroly správca dane zaznamenal v protokole o výsledku daňovej kontroly č. 101985096/2017 zo dňa 19.09.2017, ktorý bol spolu s výzvou č. 101994877/2017 zo dňa 19.09.2017 na vyjadrenie sa k jeho obsahu doručený žalobcovi dňa 28.09.2017, kedy sa podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku ukončila daňová kontrola. 2. Dôvodom dorubenia daňovej povinnosti bolo neuznanie žalobcom uplatneného odpočítania dane z dodávateľských faktúr špecifikovaných v napadnutých rozhodnutiach oboch stupňov (celkom 23 faktúr za kontrolované zdaňovacie január 2016), vystavených dodávateľom žalobcu, obchodnou spoločnosťou LAVROS, s.r.o., Jána Husa 1802/6, Trebišov, IČO: 36268682 (ďalej len „LAVROS“), za dodanie tovaru prevažne dvojzložkových lepidiel pre betón, kameň, porcelán, drevo, plasty a sklo, elastické lepidlá, opravná sada a vysokotesniaca hmota. V rámci preverenia žalobcom deklarovaných prijatých zdaniteľných plnení správca dane prostredníctvom dožiadaného Daňového úradu Košice zistil, že uvedený dodávateľ žalobcu na deklarovanom sídle spoločnosti nemá označenia a ani sa na deklarovanej adrese reálne žiadne sídlo spoločnosti nenachádza, výzva miestne príslušného správcu
dane na predloženie daňových dokladov sa vrátila späť s poznámkou adresát neznámy, pričom počnúc zdaňovacím obdobím jún 2015 dodávateľ žalobcu nepodal žiadne daňové priznania k DPH, nevykonal žiadnu ekonomickú činnosť. Posledné daňové priznanie na dani z príjmov právnických osôb bolo podané obchodnou spoločnosťou LAVROS za rok 2014, pričom dňom 31.07.2016 bola tomuto daňovému subjektu zrušená registrácia platiteľa DPH z úradnej moci. V rámci preverovania reálneho základu žalobcom prijatých zdaniteľných plnení nebolo preukázané, že sa obchod deklarovaný na faktúrach uskutočnil, že žalobca tovar nadobudol od dodávateľa uvedeného na faktúrach, že došlo k jeho fyzickému dodaniu, a tým aj práva nakladať s tovarom ako vlastník a taktiež nebolo preukázané, že žalobca nadobudnutý tovar použil na zdaniteľné plnenia. Na základe uvedených, ako aj iných v rozhodnutí sumarizovaných kontrolných zistení, daňové orgány oboch stupňov konštatovali, že nebolo preukázané reálne dodanie deklarovaného tovaru spôsobom a osobou uvedenou na dodávateľských faktúrach, čím došlo k porušeniu ustanovení § 8 ods. 1 písm. a), § 19 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH v znení účinnom do 30.03.2016 (ďalej len „zákon o DPH“) a zároveň neboli u žalobcu splnené podmienky na odpočet dane podľa § 49 ods. 1 a 2 písm. a) v spojení s § 51 ods. 1 zákona o DPH.
II. Žaloba a jej dôvody
3. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia správcu dane z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. b), c), e), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. V podanej žalobe nežiadal na prejednanie a rozhodnutie veci nariadiť pojednávanie. 4. Namietal neprimeraný prenos dôkazného bremena zo správcu dane na žalobcu, nedostatočné zistenie skutkového stavu a jeho a nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu daňovými orgánmi a porušenie zásad daňového konania a hodnotenia dôkazov zo strany daňových orgánov oboch stupňov. Žalobca mal za to, že ohľadom preukázania reálnosti prijatých zdaniteľných plnení vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ktoré ho ako platcu DPH zaťažovalo, a to tým, že predložil zákonom požadované daňové doklady ako faktúry a dodacie listy. Žalobca dôvodil, že nevie, akým ďalším spôsobom by mal preukazovať dôveryhodnosť skutočností uvedených na predkladaných daňových dokladoch (na faktúrach). S poukazom na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“) sp. zn. 3Sžf/1/2011 a sp. zn. 5 Sžf/22/2009 zo dňa 23.02.2010 žalobca dôvodil, že smernice EÚ stanovujú, že dôkazné bremeno rovnako znáša aj daňový úrad, a nie len kontrolovaný daňový subjekt. Zároveň dal do pozornosti, že zákon okrem vystavených faktúr nevyžaduje zo zákona vyhotoviť a archivovať iné doklady k tovaru. Dodal, že vo vzťahu k plneniu, resp. neplneniu daňových povinností zo strany ním deklarovaného dodávateľa žalobca nemôže niesť žiadnu zodpovednosť, pričom k výberu obchodného partnera pristupoval zodpovedne a nemohol pri najväčšej opatrnosti predvídať, ako sa obchodný partner zachová v budúcnosti. Namietal, že daňové orgány nemôžu dávať žalobcovi za vinu, že osobne nešiel skontrolovať sídlo jeho dodávateľa, ani to, že si nepamätá mená zamestnancov dodávateľa, keďže v bežnom obchodnom styku žalobca nemá dôvod skúmať pri prevzatí tovaru osobné údaje zamestnanca dodávateľa. Žalobca opakovane trval na skutočnosti, že obchodná spoločnosť LAVROS, s.r.o. bola v čase obchodovania so žalobcom v poriadku, resp. žalobca nemal dôvod ani prostriedky zisťovať opak (t. j. že nekomunikuje so správcom dane, nepodáva daňové priznania a pod.), pretože táto spoločnosť si voči žalobcovi splnila riadne svoje záväzky a naopak, žalobca si splnil záväzky voči nej. K spôsobu obchodovania s predmetným dodávateľom žalobca uviedol, že všetky obchody prebehli štandardne a zároveň dal do pozornosti, že registrácia na DPH tomuto subjektu bola zrušená až dňom 31.07.2016, čo je až po uskutočnení fakturovaných obchodov so žalobcom. 5. V nadväznosti na uvedené dal žalobca do pozornosti, že v súvislosti s preverovaním zdaniteľných obchodov poskytol správcovi dane dostatočnú súčinnosť a napriek tomu, že sa jeho dodávateľ podľa všetkých dostupných verejných registrov a podľa ich vzájomnej spolupráce javil byť v poriadku, žalobca nevie a ani žalovaný v napadnutom rozhodnutí neuvádzal, aké prostriedky na preukázanie kontrolovaných zdaniteľných plnení mal žalobca použiť alebo mal mať k dispozícii na preverenie vierohodnosti jeho obchodného partnera. 6. Nesprávne a účelové vyhodnotenie zisteného skutkového stavu žalobca vzhliadol v tom, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí vôbec nebral do úvahy skutočnosť, že fakturovaný tovar existoval, čo bolo potvrdené aj pri miestnej ohliadke. Zároveň žalobca s ohľadom na závery miestneho zisťovania u žalobcu vyjadril nesúhlas s konštatovaním správcu dane, že predmetný tovar bol uložený nedostatočným spôsobom pre účely jeho uchovania v súvislosti s jeho ďalším použitím. Žalovaný uviedol, že nerozumie
tomu, ako súvisí účel použitia predmetného tovaru s tvrdením daňových orgánov o nereálnosti deklarovaného zdaniteľného plnenia od spoločnosti LAVROS, s.r.o. V tejto súvislosti žalobca poukázal na to, že budúce použitie nakúpeného tovaru deklaroval vo vyjadrení pre správcu dane, v ktorom uviedol, že v roku 2014 prevzal termálne kúpalisko Diakovce s tým, že v priestoroch, v ktorých sa nachádza dodaný tovar, bude realizovaná investícia žalobcu formou zdravotníckeho zariadenia a domu sociálnych služieb a na tejto stavbe bude použité nakúpené lepidlo na lepenie skiel - vonkajšie a vnútorné bazény, ako aj fasáda budovy zo skla, čo dosiaľ nebolo nijako relevantne popreté. 7. Vo vzťahu k procesným pochybeniam daňových orgánov oboch stupňov žalobca namietal nepravdivosť uvádzaných tvrdení, predovšetkým ohľadom popisu sídla žalobcu a spôsobu a stavu uskladnenia dodaného tovaru, ktoré správca dane popísal v rámci úradného záznamu z miestneho zisťovania na adrese sídla žalobcu dňa 22.02.2017 a v zápisnici z miestneho zisťovania v areáli Termálneho kúpaliska Diakovce č. 847, konaného dňa 20.03.2017. Namietal, že sídlo firmy je v obytnom bloku, a nie v rodinnom dome, ako uvádzal správca dane. Zároveň namietal, že nie je pravdou, že krabice s tovarom sú navlhnuté a poškodené a nie je pravdou záver správcu dane, že tovar nebol poukladaný v regáloch, ale nahádzaný v poškodených krabiciach. V súvislosti s miestnym zisťovaním žalobca namietal, že zamestnanci správcu dane ani nevošli do predmetného skladu a zostali stáť iba na chodbe, čo prítomný konateľ žalobcu a jeho prítomní zamestnanci môžu potvrdiť, ako aj tú skutočnosť, že v sklade bol uložený celý sortiment v nepoškodenom stave a v plnom počte, pretože stavba ešte nebola začatá. Dal do pozornosti, že tieto rozpory v skutkových zisteniach a nevykonanie žalobcom navrhovanej podrobnej kontroly dodaného tovaru žalobca namietal do zápisnice o ústnom pojednávaní zo dňa 14.12.2017. 8. V nadväznosti na uvedené žalobca vyslovil domnienku, že správny orgán nevyčerpal všetky povinnosti vyplývajúce zo správneho konania. Namietal, že zo strany dodávateľa dosiaľ nebol nikto vypočutý a to je v rozpore s platným právom EÚ a SR, nakoľko v priebehu správneho konania je potrebné vykonať všetky dôkazy potrebné k objektívnemu zisteniu pravdy. Podľa názoru žalobcu je preto potrebné vypočuť buď zamestnanca alebo konateľa, prípadne vlastníka dodávateľskej firmy a kým k tomu nedôjde, tak nie je možné vo veci vydať spravodlivé rozhodnutie. 9. Ďalej žalobca namietal, že žalovaný poprel jeho práva vypovedať ako svedka v danom konaní (správne malo byť uvedené konateľa žalobcu - poznámka správneho súdu) s poukazom na daňový poriadok z dôvodu, že nemôže konateľ žalobcu ako fyzická osoba svedčiť v prospech účastníka konania, pretože svedok môže byť len osoba, ktorá v prejednávanej daňovej veci „nie je v pozícii daňového subjektu“ a konateľ nemôže vypovedať ako svedok, ale iba môže podať vysvetlenie, no nie svedeckú výpoveď. Uvedený postup správcu dane žalobca považuje za závažné procesné pochybenie, keď ho nevypočuli (fyzickú osobu - konateľa žalobcu) ako svedka a neumožnili mu ani podať vysvetlenie. 10. V nadväznosti na uvedené žalobca dôvodil, že v priebehu daňovej kontroly viackrát navrhoval výsluch konateľa, zamestnanca alebo inej osoby v spojitosti so spoločnosťou LAVROS, s.r.o., no k tomu nedošlo. Žalobca s poukazom na obsah spisového materiálu pripustil, že zamestnanci žalovaného síce v priebehu kontroly predvolali bývalého konateľa J. E., bytom A. XXX, okres Galanta k podaniu svedeckej výpovede - ktorý bol konateľom iba do 16.06.2016 vo veci týkajúcej sa obchodu spoločnosti LAVROS s.r.o., sídlom Jána Husa 1802/6, Trebišov a žalobcu Vektor EU s.r.o. ( predmetu kontroly). V tejto súvislosti žalobca namietal zo spisu zrejmú skutočnosť, že zabezpečenie výsluchu konateľa LAVROS s.r.o. daňové orgány vykonali iba formálne a nepovažovali to ani za potrebné. Žalobca označil za maximálne zvláštne a evidentne v rozpore s platnou právnou úpravou pri postupe daňovej kontroly, že žalovaný si nepredvolal aktuálneho konateľa dodávateľa žalobcu od 17.06.2016, podľa aktuálneho výpisu z Obchodného registra na internete, ktorým je A. U., trvale bytom, A. út XX, I. XXXX, Maďarsko a nevyzval ho k podaniu svedeckej výpovede a predloženiu potrebných účtovných dokladov. Preto žalobca namietal porušenie jeho procesných práv ako kontrolovaného daňového subjektu zo strany správcu dane a porušenie ustanovenia § 24 ods. 4 daňového poriadku, keď nepredvolali na výsluch a nepožiadali o podanie vysvetlenia a o predloženie daňových dokladov žalobcom navrhovaného aktuálneho konateľa dodávateľa žalobcu, podľa adresy žijúceho v Maďarskej republike. 11. Ďalej žalobca namietal hrubé porušenie práva na spravodlivé konanie správcom dane, pretože daňovú kontrolu nevykonal (podľa názoru miestne príslušný správca dane) Daňový úrad Galanta, ale Daňový úrad Trnava, a preto sa žalobca domnieva že, už v danom kroku došlo k porušeniu Ústavy SR čl. 48, pretože obchodná spoločnosť Vektor EU s.r.o. má sídlo v Galante a zo strany spoločnosti nikdy nebola vznesená námietka zaujatosti voči pracovníkom Daňového úradu Galanta, kam právne patrí spoločnosť Vektor EU s.r.o. ako miestne a vecne príslušnému orgánu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ustanovenie § 7 ods. 1 daňového poriadku, podľa ktorého sa miestna príslušnosť správcu dane riadi,
ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, u fyzickej osoby miestom jej trvalého pobytu a u právnickej osoby jej sídlom. 12. Za porušenie práva na spravodlivé konanie, garantovaného čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, žalobca považuje skutočnosť, že v danom konaní vo veci nerozhodovali pracovníci Daňového úradu Galanta, ale pracovníci Daňového úradu Trnava ako nestranný a objektívny orgán, čím bolo porušené ustanovenie § 60 ods.1 a 2 daňového poriadku. 13. Ďalej žalobca namietal nedodržanie zákonom stanovenej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. V danej súvislosti dôvodil, že z Oznámenia o daňovej kontrole, zaslaného z Daňového úradu Trnava, Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, spisová značka: 104345656/2016 zo dňa 23.11.2016, vyplýva, že písomne dali na vedomie daňovému subjektu Vektor EU s.r.o. začiatok kontroly, kde označili miesto kontroly v budove Daňového úradu Trnava, 2 poschodie, č. dverí 220 dňa 14.12.2016 o 10.00 hod. Z genézy prípadu ako aj samotného rozhodnutia č. 101147819/2018 zo dňa 12.06.2018 vydaného Daňovým úradom Trnava sa žalobca domnieva, že došlo k nezákonnosti daňovej kontroly pre nedodržanie lehoty na jej vykonanie. Daňová kontrola predstavuje zásah orgánu verejnej správy do súkromnoprávnej sféry subjektu, preto môže byť vykonaný len v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom ( čl. 2 ods. 2 Ústavy SR). Lehota jedného roka pre vykonanie daňovej kontroly je lehotou zákonnou a je pre správcu dane vykonávajúceho daňovú kontrolu záväzným limitom determinujúcim zákonnosť uskutočňovanej daňovej kontroly. Uvedenú lehotu nemožno porovnávať s lehotami na rozhodnutie. Daňová kontrola ako proces smerujúci k obstaraniu dôkazného prostriedku (protokolu), ktorý nie je procesom meritórneho rozhodovania o daňovej povinnosti daňového subjektu, totiž predstavuje závažný a intenzívny zásah do individuálnej, právom chránenej sféry daňového subjektu zo strany orgánu daňovej správy, čo celkom jednoznačne vyplýva z charakteru povinnosti kontrolovaného daňového subjektu počas daňovej kontroly. Cieľom daňovej kontroly tak nie je možné dosahovať na úkor práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Ak v daňovom konaní sa uplatňuje požiadavka primeranosti (proporcionality) zásahov správcu dane smerujúce voči daňovému subjektu. Zákaz prekročiť zákonom ustanovený časový rámec pre výkon daňovej kontroly platí bezvýnimočne len za podmienky, že kontrolovaný daňový subjekt poskytuje správcovi dane vykonávajúcemu daňovú kontrolu potrebnú súčinnosť. Čo v danom prípade kontrolovaný daňový subjekt pravidelne vykonával
- predložil všetky v zákone ustanovené doklady k dodanému tovaru, pri miestnom zisťovaní predložil a umožnil vykonať v sklade kontrolu dodaného tovaru - čo správca dôkladne nevykonal a vyjadril sa k spôsobu dodania tovaru a podával návrh na výsluch konateľa LAVROS s.r.o. - pána A. U., trvale bytom, A. út XX, I. XXXX, Maďarsko ako aj výsluch konateľa Vektor EU s.r.o., čo správca odmietol a do dnešného dňa nevykonal. 14. Ak teda správca dane nerešpektuje maximálnu dĺžku trvania daňovej kontroly, poruší tým nielen ustanovenia o maximálnej dĺžke trvania, ale aj zásadu primeranosti a zásadu zákonnosti pri správe daní. Celé daňové konanie je zaťažené vadou nezákonnosti a rozhodnutie, ktoré je jeho zavŕšením a vychádza zo skutočností zistených počas nezákonnej daňovej kontroly a zachytený v protokole o takejto kontrole, je rovnako nezákonné. Taký protokol predstavuje nezákonne získaný dôkazný prostriedok, ktorý v daňovom konaní nemôže byť použitý. ( viď. nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 24/2010 z 29.06.2010) . 15. Žalovaný ako začiatok daňovej kontroly uviedol deň 14.12.2016 o 10.00 hod. a posledný úkon na dokazovanie vykonal dňoch 13.02.2018 - predvolanie svedka bývalého konateľa Lavros s.r.o. pána J. E., aj keď kontrolovaný daňový subjekt navrhoval vypočuť konateľa - aktuálneho konateľa pána A. U..
III. Vyjadrenia žalovaného a žalobcu
16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej žalobe navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznať. 17. Zopakoval skutkové zistenia a dôvody dodatočného určenia dane v dôsledku neuznania žalobcom uplatneného odpočtu dane za zdaniteľné plnenia prijaté od dodávateľa LAVROS s.r.o. K neuznaniu odpočítania dane správca dane dospel na základe dokazovania vykonaného prostredníctvom dožiadaného správcu dane, miestneho zisťovania a na základe dokazovania vo vzťahu k samotnému žalobcovi, pričom nebolo . o nesplnenie podmienok na uznanie nároku na odpočítanie dane podľa § 49 ods. 2 zákona o DPH v nadväznosti na § 51 ods. 1 písm. a) tohto zákona za zdaňovacie obdobie január 2016 na dani z pridanej hodnoty. 18. K námietke napádajúcej neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu a neuvedenie žalovaným, akým spôsobom mal ešte okrem predloženia daňových dokladov žalobca preukazovať dostatočnú obozretnosť pri výbere obchodného partnera a preukázanie uskutočnenia neuznaných
zdaniteľných obchodov, žalovaný uviedol, že žalobca bol opakovane vyzývaný správcom dane (výzva č. 100132196/2017 zo dňa 23.01.2017 a výzva č. 100547124/2017 zo dňa 29.03.2017) na vyjadrenie, ako sa skontaktoval so svojim dodávateľom, k bližšej špecifikácii tovaru, ako bola uskutočnená preprava, s kým konkrétne konal za dodávateľa, či došlo k úhrade tovaru, kde a komu boli odovzdané peniaze a všetky relevantné skutočnosti týkajúce sa zdaniteľných plnení. Zároveň správca dane žiadal predložiť dôkazy preukazujúce opodstatnenosť uplatneného odpočtu dane z nákupu tovaru, a to preukázanie priameho a bezprostredného spojenia nákupu tovaru s uskutočnenými zdaniteľnými plneniami. Na predmetné výzvy žalobca reagoval odpoveďami (doručené dňa 15.02.2017 a 04.04.2017). V prvej odpovedi žalobca uviedol, že predmetom nákupu boli dvojzložkové lepidlá pre betón, kameň, porcelán, drevo, plasty a sklo, elastické lepidlá, opravná sada a vysokotesniaca hmota a že prepravu zabezpečil dodávateľ; kúpa tovaru bola dohodnutá s konateľom dodávateľskej spoločnosti a v prípade jeho preukázania je uskladnený v priestoroch, ktoré má prenajaté v areáli Termálneho kúpaliska Diakovce, Hlavná ul. 847 (ďalej len „prenajaté priestory“). V druhej odpovedi žalobca dodal, že ho oslovil osobne zamestnanec dodávateľskej spoločnosti a ponúkol mu na predaj predmet nakúpeného tovaru, ktorý dodávateľ doručil na svoje náklady a vlastnými prostriedkami do prenajatých priestorov. Ďalej uviedol, že konal s obchodným zástupcom dodávateľskej spoločnosti, na meno ktorého si s odstupom času nespomenul; tovar bol vyplatený v hotovosti pri odovzdaní; išlo o bežnú obchodnú transakciu v zmysle obchodného zákona. Prílohou odpovede bolo 15 ks fotokópií dokladov z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) s daňovým kódom pokladnice (DKP) 200202021946432002 vystavených dodávateľskou spoločnosťou. 19. Žalovaný sa stotožnil s vyhodnotením dôkazov zo strany správcu dane v nadväznosti na vykonané dokazovanie a s odvolaním sa na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj „NS SR“) sp. zn. 8Sžf/51/2013, sp. zn. 6Sžf/18/2011 a sp. zn. 6Sžf/14/2012) a vo svojom rozhodnutí na doplnenie uviedol, že žalobca síce predložil k daňovej kontrole okrem dodávateľských faktúr a dodacích listov aj doklady z ERP, avšak v priebehu celého konania nepreukázal, a bližšie nekonkretizoval, na akom podklade došlo k obchodnej spolupráci (zmluvy, objednávky), s kým konkrétne rokoval (dokonca neuviedol ani meno konateľa dodávateľskej spoločnosti), kde a komu uhradil dodávateľské faktúry a či bol tovar použitý na jeho zdaniteľné plnenia; žalobca nepreukázal, kedy mu bol v skutočnosti tovar dodaný, kto mu ho dodal a akými dopravnými prostriedkami. Doklady predložené z ERP boli v rozpore s jeho tvrdením, že faktúry boli uhradené v deň dodania tovaru. Navyše, uvedené doklady vzhľadom na nevykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti nebolo možné považovať za relevantné dôkazy, pretože sa nepreukázalo, kde sa ERP nachádzala, kto ju obsluhoval a či boli zaúčtované v účtovníctve dodávateľskej spoločnosti; doklady predložené žalobcom (faktúry, dodacie listy, doklady z ERP) neboli postačujúce na uznanie odpočítania dane z pridanej hodnoty, pretože ich obsah ani priamo ani nepriamo nedokazuje skutočnosť, že deklarovaný tovar na základe dodávateľských faktúr bol skutočne dodaný dodávateľom na nich uvedeným. 20. V súvislosti s otázkou dôkazného bremena žalovaný poukázal na právne závery vyplývajúce z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR, že pokiaľ ide o preukazovanie uskutočnenia zdaniteľného plnenia je nepostačujúce len predloženie faktúry, prípadne s položkami v prílohe (dodacie listy), ale ak správca dane nadobudne oprávnené pochybnosti o reálnosti posudzovaného plnenia, a tieto pochybnosti žalobcovi oznámi, je žalobca povinný obnoviť dôveryhodnosť spochybnenej daňovej transakcie a predložiť, resp. navrhnúť vykonať také dôkazy, ktoré vzniknuté pochybnosti odstránia. Správca dane pritom nie je povinný žalobcovi napovedať, akým spôsobom, resp. akými dôkaznými prostriedkami si má žalobca splniť svoju dôkaznú povinnosť, keďže dôkazná povinnosť je žalobcovi. V zásade je potrebné vychádzať z toho, že žalobca, ktorý sa správa ako starostlivý hospodár, má byť už pri uzatváraní obchodno-záväzkových vzťahov obozretný pri výbere svojho obchodného partnera, a vykonať všetky dostupné rozumné opatrenia, aby sa pri preukazovaní svojich nárokov, a to zvlášť vo vzťahu k štátnemu rozpočtu, vyhol dôkaznej núdzi. Medzi rozumné opatrenia nepochybne patrí aj vhodná úprava vzájomných zmluvných vzťahoch, a to najmä pokiaľ ide o dojednanie povinností dodávateľa poskytnúť objednávateľovi dostatok relevantných a verifikovateľných podkladov o reálnom poskytnutí dodávky konkrétnymi fyzickými osobami, o mieste, čase a spôsobe plnenia. Nejde pritom o rozširovanie zákonom stanovených podmienok na priznanie práva na odpočítanie dane, ale o otázku právneho posúdenia veci v súvislosti s posúdením rozsahu dôkazného bremena, ktoré v zmysle zákona zaťažuje žalobcu. 21. V súvislosti s možnosťou žalobcu preukázať jeho tvrdenia o reálnom dodaní tovaru deklarovaným dodávateľom žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť na základe výziev správcu dane preukázať dodanie tovaru akýmikoľvek prostriedkami, mal na to dostatok času, čo však v priebehu daňovej kontroly a následne vo vyrubovacom konaní nevyužil.
22. S poukazom na obsah administratívneho spisu v súvislosti s vedením dokazovania žalovaný dôvodil, že správca dane okrem dokazovania vo vzťahu k žalobcovi, vykonal dokazovanie aj prostredníctvom dožiadaného správcu dane, z odpovede ktorého vyplynulo, že v sídle dodávateľskej spoločnosti sa na základe vykonaného miestneho zisťovania nepodarilo preveriť požadované informácie, pretože na uvedenej adrese sa nachádza bytový dom, na ktorom nebol označený obchodný názov spoločnosti, tento nebol označený ani na poštových schránkach (úradný záznam č. 100242072/2017 zo dňa 08.02.2017). Taktiež dožiadaný správca dane zaslal dodávateľskej spoločnosti výzvu na zapožičanie dokladov (č. 100242285/2017), ktorá bola správcovi dane vrátená s poznámkou „adresát neznámy“. Z odpovede dožiadaného správcu dane ďalej vyplynulo, že počnúc zdaňovacím obdobím jún 2015 nebolo zo strany dodávateľa podané žiadne daňové priznanie k DPH; nevykonával žiadnu ekonomickú činnosť a posledné daňové priznanie k dani z príjmov právnickej osoby bolo podané za zdaňovacie obdobie 2014. Dňom 31.07.2016 bola dodávateľovi zrušená registrácia platiteľa dane DPH z úradnej moci (odpoveď č. 100345711/2017 zo dňa 22.02.2017). 23. Taktiež sa správca dane pokúsil na základe opakovaných predvolaní (č. 100815884/2017 zo dňa 10.05.2017 a č. 100062230/2018 zo dňa 09.01.2018) vypočuť ako svedka bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti, ktorým bol v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov J. E., A. XXX, avšak bezúspešne. Bezúspešne skončilo aj jeho predvedenie, o ktoré správca dane požiadal Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Galante (žiadosť č. 100403586/2018 zo dňa 19.02.2018). O tom, že mal byť bývalý konateľ dodávateľskej spoločnosti vypočutý, bol žalobca upovedomený, avšak k správcovi dane sa ani raz nedostavil. 24. Správca dane nespochybnil existenciu tovaru, ale spochybnil dodávateľa uvedeného na dodávateľských faktúrach, ktorý mal pre žalobcu uskutočniť dodávky tovaru. Tvrdenie žalobcu, že dodávateľovi bola zrušená registrácia až dňom 31.07.2016, teda po uskutočnení fakturovaných obchodov žalobcovi, nemôže mať vplyv na zistenia správcu dane a nemôže byť žalobcovi na prospech, keďže ako tvrdí, v čase obchodovania s ním bol v poriadku a nemal dôvod, ani prostriedky zisťovať opak. 25. Ako neopodstatnenú vyhodnotil žalovaný námietku žalobcu týkajúcu sa miestneho zisťovania vykonaného v sídle žalobcu dňa 22.02.2017, že na uvedenej adrese sa nachádza rodinný dom, názov spoločnosti nebol vyznačený ani na schránke, ani na plote, ani na samotnej budove, ktoré považuje žalobca za klamstvo, keďže sídlo žalobcu je registrované na adrese, kde sa v skutočnosti nachádza 2-izbový byt v obytnom bloku a nie rodinný dom. Žalobca si kladie otázku - ako mohol vykonať správca dane miestne zisťovanie, keď sídlo firmy je v byte, a nie v dome. Zo spísaného úradného záznamu č. 100351164/2017 zo dňa 23.02.2017 vyplýva, že na adrese sa nachádzal rodinný dom, názov spoločnosti nebol vyznačený ani na schránke, ani na plote, ani na samotnej budove. Správcovi dane sa nepodarilo skontaktovať s nikým zo spoločnosti, po zazvonení sa nikto neozval. Žalovaný má za to, že či už išlo o rodinný dom, budovu alebo obytný blok, faktom je, že sídlo žalobcu na adrese označené nebolo, a teda správca dane ani nemohol vykonať miestne zisťovanie. Nepresnosť formulácii ohľadne nevykonania miestneho zisťovania v sídle žalobcu, resp. pokusu o jeho vykonanie, nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia. Podľa žalovaného žalobcovi nemôže byť na prospech nezákonné konanie vo veci neoznačenia názvu spoločnosti. 26. V súvislosti s námietkou napádajúcou priebeh a závery z miestneho zisťovania v prenajatých priestoroch v areáli Termálneho kúpaliska Diakovce, vykonaného dňa 20.03.2017, ktoré žalobca označil za klamstvo s poukazom na rozhodnutie správcu dane, str. 5, pretože kontrolórky fyzicky ani nevošli do skladovacieho priestoru, zostali stáť na chodbe, čo môže potvrdiť štatutár spoločnosti a pracovníci spoločnosti a mal tam byť uložený celý sortiment „tvoriaci kontrolu“ v nepoškodenom stave a v plnom počte, pretože stavba ešte nebola začatá, žalovaný uviedol, že zo spísanej zápisnice z miestneho zisťovania č. 100492759/2017 uvedené skutočnosti nevyplývajú. Zápisnica, ktorej prílohou je fotodokumentácia poškodených krabíc a lepidiel, bola spísaná s konateľom spoločnosti - Attila Párkány, bez účasti iných osôb. K obsahu zápisnice nemal žalobca žiadne návrhy alebo námietky, nevzniesol žiadne opatrenia a závery, s jej obsahom súhlasil a zápisnicu podpísal. Aj túto žalobnú námietku považoval žalovaný za nedôvodnú. K tvrdeniu žalobcu, že namietal nevykonanie podrobnej kontroly dodaného tovaru, žalovaný uviedol, že správca dane nemá povinnosť prepočítavať dodaný tovar. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať správcovi dane dodanie tovaru z predmetných faktúr od uvedeného dodávateľa a jeho ďalšie plnenie, čo sa však žalobcovi nepodarilo. 27. V súvislosti s namietaným nevypočutím súčasného konateľa dodávateľskej spoločnosti ako žalobcom navrhovaného svedka žalovaný dôvodil, že menovaná osoba (A. U.) sa podľa zápisu do obchodného registra stala konateľom dňa 07.06.2016, to znamená po preverenom zdaňovacom období správcom dane. Jeho prípadné vypočutie by podľa žalovaného aj tak nemohlo privodiť žalobcovi
priaznivejší výsledok, keďže na základe vykonaného dokazovania sa nepreukázalo a nepotvrdilo dodanie tovaru, tak ako tvrdil žalobca. 28. Ohľadom námietky žalobcu týkajúcej sa nevypočutia konateľa žalobcu (Attilu Párkány), žalovaný uviedol, že na konanie spoločnosti sa vzťahuje všeobecné ustanovenie § 13 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „Obchodný zákonník“), ktoré upravuje konanie za právnické osoby - podnikateľov a ustanovenie § 133 Obchodného zákonníka, ktoré upravuje konanie za spoločnosť. Za spoločnosť koná štatutárny orgán - jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov spoločnosti viac, každý z nich je oprávnený konať za spoločnosť samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak. Konateľom môže byť len fyzická osoba. Konateľ nie je zástupcom spoločnosti, ale jeho konanie je priamo konaním spoločnosti, teda všetky právne úkony, ktoré vykoná, sú právnymi úkonmi spoločnosti. Oprávnenia konateľa možno obmedziť spoločenskou zmluvou alebo rozhodnutím valného zhromaždenia, avšak takéto obmedzenie je neúčinné voči tretím osobám. Z uvedeného podľa názoru žalovaného vyplýva, že konanie konateľa je konanie daňového subjektu. Podľa ustanovenia § 4 daňového poriadku, ktoré vymedzuje osoby zúčastnené pri správe daní, svedka označuje ako inú osobu ako daňový subjekt, ktorá má práva a povinnosti pri správe daní alebo ktorej práva a povinnosti sú správou dane dotknuté. 29. K námietke žalobcu, že došlo k hrubému porušeniu práva na spravodlivé konanie a k porušeniu čl. 48 Ústavy SR, pretože daňovú kontrolu nevykonal Daňový úrad Galanta, ale Daňový úrad Trnava, žalovaný dôvodil, že k 1. januáru 2012 sa zmenila štruktúra daňových úradov. V sídlach krajov bolo zriadených osem daňových úradov a v Bratislave aj daňový úrad pre vybrané daňové subjekty. Na zabezpečenie výkonu ich činnosti bolo vytvorených 39 pobočiek daňových úradov a 42 kontaktných miest daňových úradov. Sieť daňových úradov, ich pobočiek a kontaktných miest v podstate kopíruje doterajšie lokality daňových úradov - okrem niekoľkých výnimiek, kde z dôvodu presťahovania došlo i k zmene v adrese. Žalobcovi sa od 01.01.2012 síce zmenila miestna príslušnosť k daňovému úradu (miestne príslušným je pre neho daňový úrad v sídle kraja), ale inak sa nič zásadné pre neho nezmenilo - svoje daňové záležitosti aj naďalej vybavuje na pobočke daňového úradu alebo kontaktnom mieste daňového úradu. 30. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa vydaného napadnutého rozhodnutia prvostupňovým orgánom, ktorý podľa žalobcu na tento úkon nebol z hľadiska vecnej príslušnosti oprávnený z dôvodu absentujúcej právnej subjektivity, žalovaný uviedol, že podľa § 6 ods. 1 daňového poriadku je na správu daní vecne príslušný daňový úrad. Na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu (čl. I, § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o orgánoch štátnej správy“). Pre posúdenie, či je napadnuté rozhodnutie vydané vecne príslušným orgánom je dôležité skúmať jeho výrokovú časť, v ktorej je okrem iných zákonom stanovených náležitostí uvedený orgán, ktorý predmetné rozhodnutie vydal. V záhlaví rozhodnutia, t. j. v hornej časti písomnosti sa v zmysle Smernice o formálnej úprave registratúrnych záznamov finančnej správy uvádza názov a úplná adresa orgánu finančnej správy alebo jeho organizačnej zložky, ktorá vyhotovuje písomnosť. V danom prípade je vo výrokovej časti rozhodnutia prvostupňového orgánu uvedený Daňový úrad Trnava. Podľa údajov v záhlaví rozhodnutia písomnosť vyhotovil Daňový úrad Trnava, pobočka Galanta, ktorá zabezpečuje výkon činnosti Daňového úradu Trnava ako jedna z jeho organizačných zložiek. Ide o kontaktnú adresu, keďže písomnosť bola vyhotovená mimo sídla daňového úradu. Z uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané vecne príslušným orgánom, t. j. daňovým úradom, čím nedošlo k porušeniu ustanovení daňového poriadku. Pobočka daňového úradu ako útvar správcu dane je z hľadiska územného členenia dislokovaný do mesta Galanta a organizačne patrí pod Daňový úrad Trnava. Keďže je zriadená za účelom zabezpečenia výkonu činnosti daňového úradu, nemožno ju v nadväznosti na ustanovenie § 6 daňového poriadku považovať za vecne nepríslušnú. Takýto záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Sžf/25/2016 zo dňa 23.05.2018, v ktorom súd poukázal práve na ustanovenie § 2 ods. 3 zákona o orgánoch štátnej správy. 31. Vo vzťahu k namietanému prekročeniu lehoty na vykonanie daňovej kontroly žalovaný uviedol, že daňová kontrola bola vykonaná na základe oznámenia o daňovej kontrole č. 104345656/2016 zo dňa 23.11.2016, doručeného dňa 30.11.2016, s dňom začatia 14.12.2016 na Daňovom úrade Trnava. Daňová kontrola bola ukončená v zmysle § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku doručením protokolu spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole v súlade s ustanovením § 46 ods. 8 daňového poriadku dňa 28.09.2017. To znamená, že daňová kontrola bola ukončená v zákonom stanovenej lehote, t. j. v lehote do jedného roka. Po doručení protokolu, t. j. nasledujúci deň v zmysle §
68 ods. 1 daňového poriadku začal správca dane vyrubovacie konanie, v ktorom vykonal dokazovanie na základe žalobcom predložených pripomienok v súlade s ustanovením § 68 ods. 3 daňového poriadku (podľa žalobcu išlo o posledný úkon na dokazovanie dňa 13.02.2018 - predvolanie svedka). Po spísaní úradného záznamu č. 101117898/2018 zo dňa 07.06.2018, keďže žalobca sa prerokovania pripomienok vo vyrubovacom konaní nezúčastnil, správca dane do 15 dní vydal rozhodnutie č. 101147819/2018 zo dňa 12.06.2018. 32. Žalobca na vyjadrenie žalovaného k obsahu žaloby replikou v súdom stanovenej lehote nereagoval. IV. Relevantná právna úprava
33. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
34. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
35. Podľa § 120 SSP správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa § 6 ods. 2 písm. b), e), f), i), j) alebo c) rozhoduje podľa § 192.
36. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.
37. Podľa § 134 ods. 2 SSP správny súd nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) rozhodnutie alebo opatrenie vydal orgán, ktorý na to nebol podľa zákona oprávnený, c) ide o veci podľa § 192, d) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. c), ak je žalobcom fyzická osoba, e) ide o veci podľa § 6 ods. 2 písm. d), f) vec súvisí s ochranou práv spotrebiteľa.
38. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
39. Podľa § 181 ods. 1 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
40. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. 41. Podľa § 1 ods. 1 daňového poriadku tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní. 42. Podľa § 3 ods. 1 daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 43. Podľa § 3 ods. 2 daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 44. Podľa § 3 ods. 3 daňového poriadku správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
45. Podľa § 3 ods. 6 daňového poriadku, pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada. 46. Podľa § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.
47. Podľa § 24 ods. 2 daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. 48. Podľa § 24 ods. 3 daňového poriadku správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti. 49. Podľa § 24 ods. 4 daňového poriadku, ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim. 50. Podľa § 44 ods. 1 daňového poriadku daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu. 51. Podľa § 46 ods. 5 daňového poriadku ak vzniknú pochybnosti o správnosti, pravdivosti alebo úplnosti dokladov predložených kontrolovaným daňovým subjektom alebo o pravdivosti údajov v nich uvedených, oznámi správca dane tieto pochybnosti kontrolovanému daňovému subjektu a vyzve ho, aby sa k nim vyjadril, najmä aby neúplné údaje doplnil, nejasnosti vysvetlil a nepravdivé údaje opravil alebo pravdivosť údajov riadne preukázal. 52. Podľa § 46 ods. 8 daňového poriadku zamestnanec správcu dane z daňovej kontroly vyhotoví protokol, ktorý obsahuje výsledok daňovej kontroly vrátane vyhodnotenia dôkazov; protokol sa nevyhotovuje, ak je daňová kontrola ukončená podľa odseku 9 písm. b) a c). Ak sa daňovou kontrolou zistil rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov, zašle správca dane spolu s protokolom kontrolovanému daňovému subjektu aj výzvu na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole, ak tento zákon neustanovuje inak. Vo výzve správca dane určí lehotu, nie kratšiu ako 15 pracovných dní od jej doručenia, v ktorej sa má kontrolovaný daňový subjekt vyjadriť k zisteniam uvedeným v protokole a označiť dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia, ktoré nemohol predložiť v priebehu daňovej kontroly. Ak je to možné, daňový subjekt predloží aj listinné dôkazy. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Ak sa daňovou kontrolou rozdiel v sume, ktorú mal kontrolovaný daňový subjekt podľa osobitných predpisov zaplatiť alebo vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov nezistí, výzva na vyjadrenie k protokolu sa nezasiela. Rovnako sa výzva nezašle, ak daňový subjekt neumožní vykonanie daňovej kontroly, v dôsledku čoho mu zanikne nárok na vrátenie nadmerného odpočtu podľa osobitného predpisu. 53. Podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku daňová kontrola je ukončená dňom doručenia protokolu podľa odseku 8. 54. Podľa § 46 ods. 10 daňového poriadku lehota na vykonanie daňovej kontroly je najviac jeden rok odo dňa jej začatia. Na prerušenie daňovej kontroly sa primerane použije § 61. Ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých osôb, ktoré určujú základ dane podľa osobitného predpisu, druhostupňový orgán môže lehotu podľa prvej vety pred jej uplynutím na základe písomného odôvodnenia predĺžiť najviac o 12 mesiacov. 55. Podľa § 19 ods. 1 prvej a druhej vety zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. 56. Podľa § 49 ods. 1 zákona o DPH právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
57. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané. 58. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
59. Podľa § 71 ods. 1 zákona o DPH na účely tohto zákona a) faktúrou je každý doklad alebo oznámenie, ktoré je vyhotovené v listinnej forme alebo elektronickej forme podľa tohto zákona alebo zákona platného v inom členskom štáte upravujúceho vyhotovenie faktúry, b) elektronickou faktúrou je faktúra, ktorá obsahuje údaje podľa § 74 a je vydaná a prijatá v akomkoľvek elektronickom formáte; elektronickú faktúru možno vydať len so súhlasom príjemcu tovaru alebo služby, c) vierohodnosťou pôvodu faktúry sa rozumie potvrdenie totožnosti dodávateľa tovaru alebo služby alebo osoby, ktorá v mene dodávateľa vyhotovila faktúru, d) neporušenosťou obsahu faktúry sa rozumie zachovanie obsahu faktúry, e) elektronickou výmenou údajov sa rozumie prenos údajov elektronickou formou z počítača do počítača s využitím schválenej normy štruktúry odkazu elektronickej výmeny.
60. Podľa § 74 ods. 1 zákona o DPH faktúra vyhotovená osobou podľa § 72 musí obsahovať a) meno a priezvisko zdaniteľnej osoby alebo názov zdaniteľnej osoby, adresu jej sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jej identifikačné číslo pre daň, pod ktorým tovar alebo službu dodala, b) meno a priezvisko príjemcu tovaru alebo služby alebo názov príjemcu tovaru alebo služby, adresu jeho sídla, miesta podnikania, prevádzkarne, bydliska alebo adresu miesta, kde sa obvykle zdržiava, a jeho identifikačné číslo pre daň, pod ktorým mu bol dodaný tovar alebo pod ktorým mu bola dodaná služba, c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry, f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane pre každú sadzbu dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo oslobodenie od dane; pri oslobodení od dane sa uvedie odkaz na ustanovenie tohto zákona alebo smernice Rady 2006/112/ES z 28. novembra 2006 o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty v platnom znení alebo slovná informácia „dodanie je oslobodené od dane“, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť, okrem výšky dane uplatnenej podľa osobitnej úpravy v § 66, j) slovnú informáciu „vyhotovenie faktúry odberateľom“, ak odberateľ, ktorý je príjemcom tovaru alebo služby, vyhotovuje faktúru podľa § 72 ods. 4, k) slovnú informáciu „prenesenie daňovej povinnosti“, ak osobou povinnou platiť daň je príjemca tovaru alebo služby, l) údaje o dodanom novom dopravnom prostriedku podľa § 11 ods. 12, m) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - cestovné kancelárie“, ak sa uplatní osobitná úprava podľa § 65, n) slovnú informáciu „úprava zdaňovania prirážky - použitý tovar“, „úprava zdaňovania prirážky - umelecké diela“ alebo „úprava zdaňovania prirážky - zberateľské predmety a starožitnosti“, a to v závislosti od tovaru, pri ktorom sa uplatní osobitná úprava podľa § 66.
61. Podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) účtovná jednotka je povinná doložiť účtovné prípady účtovnými dokladmi. Účtovanie účtovných prípadov v účtovných knihách vykoná účtovná jednotka účtovným zápisom iba na základe účtovných dokladov. 62. Podľa § 7 ods. 1 zákona o účtovníctve účtovná jednotka je povinná účtovať tak, aby účtovná závierka poskytovala verný a pravdivý obraz o skutočnostiach, ktoré sú predmetom účtovníctva, a o finančnej situácii účtovnej jednotky.
63. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 479/2009 Z. z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na zabezpečenie výkonu činnosti daňových úradov môže prezident finančnej správy na návrh riaditeľa daňového úradu zriadiť pobočky daňového úradu a kontaktné miesta daňového úradu; pobočky daňového úradu zriaďuje a zrušuje prezident finančnej správy so súhlasom ministra financií Slovenskej republiky. Pobočka daňového úradu a kontaktné miesto daňového úradu sú organizačnou zložkou daňového úradu. 64. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. daňový úrad vykonáva pôsobnosť v územnom obvode kraja, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
VI. Konanie na správnom súde a právne posúdenie veci správnym súdom
65. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu správnych orgánov oboch stupňov, preskúmal v rozsahu uplatnených žalobných bodov (§ 134 ods. 1 SSP) napadnuté rozhodnutia, ako aj postup predchádzajúci ich vydaniu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutia žalovaného (§ 135 ods. 1 SSP), za splnenia procesných podmienok, keď účastníci konania nepožiadali o nariadenie pojednávania a správny súd nepovažoval nariadenie pojednávania za potrebné, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP vec prejednal bez nariadenia pojednávania, pričom deň verejného vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a na webovom sídle súdu a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná. 66. Predmetom konania pred správnym súdom bolo preveriť zákonnosť žalobcom namietaného procesného postupu správcu dane v súvislosti s výkonom daňovej kontroly, správnosť aplikácie hmotnoprávnych ustanovení zákona o DPH v nadväznosti na vyhodnotenie zisteného skutkového stavu, správnosť jeho vyhodnotenia pri posudzovaní splnenia zákonných podmienok na nepriznanie žalobcom uplatnených nárokov na odpočet dane za prijaté zdaniteľné plnenia od dodávateľa LAVROS, s.r.o. podľa § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) zákona o DPH, so zameraním na posúdenie miery prenosu dôkazného bremena na žalobcu vzhľadom na zistený skutkový stav pri preverovaní oprávnenosti uvedených uplatnených nárokov, resp. pri určení daňovej povinnosti za kontrolované zdaňovacie obdobie január 2016. Išlo o dodanie tovaru dvojzložkové lepidlá pre betón, kameň, porcelán, drevo, plasty a sklo, elastické lepidlá, opravná sada a vysokotesniaca hmota s tým, že prepravu mal zabezpečovať dodávateľ žalobcu. 67. Vo vzťahu k preukázaniu prijatia zdaniteľných plnení, t. j. nákupu tovaru od deklarovaného dodávateľa LAVROS, s.r.o., je podstatným žalobným argumentom žalobcu tvrdenie, že vyčerpal vlastné dôkazné bremeno predložením zákonom požadovaných daňových dokladov - faktúr, dodacích listov a dodatočne predložených dokladov z elektronickej registračnej pokladnice (ERP) a s poukazom na právne závery vyplývajúce z rozhodnutí najvyššieho súdu a ESD žalobca dôvodil, že nemôže niesť zodpovednosť za podvodné konanie alebo neplnenie si daňových povinností jeho dodávateľom. 68. S uvedeným argumentom žalobcu by bolo možné súhlasiť za takých okolností, ak by sa vierohodnosť ním predložených listinných dôkazov preukázala v rámci daňovej kontroly, ako jedného z inštitútov správy daní slúžiaceho na preverenie žalobcom uplatneného nároku na odpočet dane. 69. Avšak z obsahu administratívneho spisu a preskúmavaných rozhodnutí bezpochybná verifikácia deklarovaných zdaniteľných plnení nevyplýva, a to minimálne v troch podstatných a obligatórnych hmotnoprávnych podmienkach potrebných na priznanie uplatneného nároku na odpočet dane zaplatenej na vstupe, a síce v osobe deklarovaného dodávateľa predmetného tovaru, času dodania predmetných zdaniteľných plnení a v neposlednom rade v preukázaní použitia nadobudnutého tovaru na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcu v postavení platcu DPH. Uvádzané skutočnosti tvoria kumulatívne hmotnoprávne podmienky na priznanie odpočtu dane, resp. podmienky vzniku nároku platcu DPH na odpočet dane, ktoré explicitne určuje ustanovenie § 49 ods. 1 a 2 písm. a) zákona o DPH. 70. Možno konštatovať, že obsah výsledkov jednotlivých procesných úkonov neposkytol potvrdenie spochybnených základných atribútov deklarovaného dodania tovaru, počnúc výpoveďou samotného žalobcu k nejednoznačnému a nepreukázanému spôsobu nadviazania obchodného vzťahu a následného jednania s predmetným dodávateľom, pokračujúc spôsobom a časom realizácie jednotlivých dodávok tovaru v mesiaci január 2016, vrátane času vyplácania a dodania jednotlivých fakturovaných zdaniteľných plnení, ako aj pokračujúc bezúspešným preverením deklarovaných obchodov v sídle nekontaktnej obchodnej spoločnosti LAVROS, s.r.o. a nemožnosťou zabezpečenia účasti na výsluchu bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti J. E., ktorým bol v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov a ktorý mal dodávky tovaru v relevantnom čase zabezpečovať, končiac nepreukázaním použitia predmetného tovaru na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcom, minimálne uveriteľným a
preveriteľným podnikateľským zámerom žalobcu v čase výkonu daňovej kontroly a následného daňového konania, keď už žalobca nepreukázal použitie nakúpeného tovaru v súlade s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH bezprostredne po jeho nákupe alebo v období pred začatím daňovej kontroly. 71. Pokiaľ ide o námietku žalobcu napádajúcu neprepočítanie predmetného tovaru zamestnancami správcu dane počas miestneho zisťovania vykonaného dňa 20.03.2017 v prenajatých priestoroch areálu Termálneho kúpaliska Diakovce (zápisnica č. 100492759/2017), správny súd uvádza, že predmetom miestneho zisťovania bolo vykonanie obhliadky v priestoroch predmetného termálneho kúpaliska a v kancelárii kontrolovaného daňového subjektu v Galante, ale nie prepočítanie skladovaného tovaru. Preverenie množstva dodaného tovaru nebol prioritou preverovania, keďže z dosiaľ vykonaného dokazovania a nepresvedčivých vyjadrení žalobcu k spôsobu realizácie deklarovaných zdaniteľných obchodov vznikli pochybnosti predovšetkým vo vzťahu k osobe dodávateľa označeného na faktúrach, spôsobu a času dodania tovaru a času a spôsobu zaplatenia za jeho dodanie, pričom bolo logicky namieste preskúmať aj ďalšie nakladanie žalobcu s nakúpeným tovarom v súlade s § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH, t. j. jeho použitie na ďalšie zdaniteľné plnenia poskytované žalobcom. Predmetom obhliadky zamestnancov správcu dane boli miesta spojené s ekonomickou a podnikateľskou činnosťou žalobcu, ktoré mohli poskytnúť celkový obraz o podnikaní žalobcu, prípadne ďalšie dôkazy, ktoré mohli byť použité v prospech žalobcu. Avšak z popisu pozorovaných zistení a vyhotovených fotografií o spôsobe uskladnenia tovaru v pivničných priestoroch bývalej reštaurácie areálu jasne vidno, že predmetný tovar zabalený v krabiciach nebol žalobcom uskladnený s potrebnou odbornou starostlivosťou zodpovedného a dobrého hospodára, zaručujúcou jeho prípadné použitie bez možnej strata kvality zakúpeného tovaru. Tovar zabalený v pokrčených, roztrhaných a na kopu bez ladu a skladu nahádzaných krabiciach nevzbudzoval dojem riadneho uskladnenia tovaru pre ďalšie použitie. Rozhodne nemožno prisvedčiť žalobcovmu tvrdeniu o klamlivom opise skutočností zistených pri obhliadke predmetných priestorov a počtu zúčastnených zamestnancov žalobcu pri tomto procesnom úkone, pretože zápisnica, ktorej prílohou je fotodokumentácia poškodených krabíc tovaru a lepidiel, bola spísaná s prítomným konateľom žalobcu , s pánom Attilom Párkány, a to bez účasti iných osôb. 72. Vo vzťahu k ďalšiemu použitiu predmetného tovaru žalobcom na jeho zdaniteľné plnenia ako platcu dane (v zmysle požiadavky § 49 ods. 2 písm. a/ zákona o DPH) možno konštatovať, že toto dôkazné bremeno žalobca neuniesol, pretože táto podmienka na odpočet dane nebola preukázaná ani z daňových dokladov žalobcu, ani inými podpornými dôkazmi o žalobcom tvrdenom podnikateľskom zámere, ktorým malo byť použitie zakúpeného tovaru na stavebné práce pri realizácii stavby v prenajatom areáli kúpaliska. Na podporu svojich tvrdení žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy o tom, že bol podaný návrh na začatie zamýšľaného stavebného konania, prípadne listinné dôkazy o vedení takého stavebného konania alebo dôkazy o obchodných jednaniach alebo obchodných transakciách smerujúcich k príprave zamýšľaného podnikateľského plánu. 73. Ohľadom popisu druhu budovy, v ktorej sa má podľa výpisu z obchodného registra nachádzať sídlo žalobcu, ktoré uviedli zamestnanci správcu dane v úradnom zázname zo dňa 23.02.2017 z preverenia sídla obchodnej spoločnosti Vektor EU s.r.o., správny súd uvádza, že z pripojenej fotografie vyplýva, že ide o stavbu, ktorú by bolo bežne možné nazvať rodinným domom, pričom zvonku od cesty nie je rozpoznateľné, či je vnútro uvedenej stavby rozdelené na viac samostatných bytových jednotiek. Podstatnou skutočnosťou vyplývajúcou z miestneho zisťovania je, že na žiadnom viditeľnom mieste nebolo umiestnené označenie názvu a sídla žalobcu a overiť sa to nedalo ani podaním vysvetlenia prítomných osôb, keďže na zvonenie nikto neotváral. Vo vzťahu k preverovaniu splnenia zákonných podmienok na priznanie žalobcom uplatneného odpočtu dane za prijaté zdaniteľné plnenia od deklarovaného dodávateľa, je námietka žalobcu smerujúca proti nepresnému popisu sídla žalobcu správcom dane podľa druhu budovy nachádzajúcej sa na adrese uvedenej v obchodnom registri, absolútne irelevantná. 74. Z obsahu administratívneho spisu (zápisnica zo dňa 14.12.2017 o ústnom pojednávaní k prerokovaniu pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu) vyplýva, že správca dane na základe návrhu žalobcu: „Žiadam, aby ste vykonali výsluch konateľa spoločnosti LAVROS, s.r.o., aby sa vyjadril k dodaniu.“, bezúspešne realizoval procesné úkony za účelom preverenia sporných zdaniteľných plnení prostredníctvom inštitútu výpovede svedka, a to bývalého konateľa dodávateľskej spoločnosti J. E., ktorý bol v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov konateľom dodávateľa. Ani s využitím procesných inštitútov na zabezpečenie jeho prítomnosti ako svedka pre účely výpovede pred správcom dane, prostredníctvom opakovaných predvolaní č. 100815884/2017 zo dňa 10.05.2017 a č. 100062230/2018 zo dňa 09.01.2018 a žiadosťou o predvedenie svedka príslušným oddelením polície na základe žiadosti č. 100403586/2018 zo dňa 19.02.2018 (§ 20 daňového poriadku) sa spolupráca svedka J. E., potrebná na preverenie žalobcom deklarovaných skutočností, nepodarila zabezpečiť. Navyše,
žalobca sa ani raz na základe doručeného upovedomenia o čase a mieste výsluchu svedka na plánované procesné úkony nedostavil. V tejto súvislosti správny súd dodáva, že za daných okolností prípadu nie je namieste, nevykonanie výsluchu uvedeného svedka pričítať na vrub daňovým orgánom. Pre účely posúdenia oprávnenosti nároku na uplatnený odpočet dane je možné vychádzať z obsahu ostatných dôkazov a skutočností zistených správcom dane, ako aj z ich vyhodnotenia vo vzájomných súvislostiach. 75. Zároveň je potrebné dodať, že z obsahu administratívneho spisu nevyplýva, že by žalobca navrhoval vykonanie výsluchu svedka A. U., aktuálneho konateľa obchodnej spoločnosti LAVROS, s.r.o., ktorý má podľa výpisu z obchodného registra trvalé bydlisko v Maďarskej republike. Táto požiadavka rovnako nevyplýva ani z vyššie uvedeného návrhu žalobcu, ktorý predniesol dňa 14.12.2017 pri prerokovaní pripomienok a dôkazov predložených žalobcom k protokolu v tom zmysle, že žiada, aby správca dane vykonal výsluch konateľa spoločnosti LAVROS, s.r.o., aby sa vyjadril k dodaniu. Z vyššie citovanej formulácie požiadavky žalobcu, a to v kontexte s jeho výpoveďou ohľadom obchodných jednaní s konateľom dodávateľa J. E. a taktiež realizácie dodávok tovaru týmto konateľom dodávateľa, jasne vyplýva, že správca dane celkom logicky a oprávnene považoval za konateľa dodávateľa žalobcu práve svedka J. E., ktorý sa mohol relevantne vyjadriť k preverovaným dodávkam tovaru. Meno svedka A. U., ako aktuálneho konateľa spoločnosti LAVROS, s.r.o. (konateľom od 17.06.2016) sa v celom administratívnom spise v súvislosti s návrhmi žalobcu na doplnenie dokazovania vôbec nevyskytuje, a to ani v iných súvislostiach. Taktiež žalobca nevyhovenie návrhu žalobcu na doplnenie dokazovania vykonaním výsluchu svedka A. U. nenamietal v odvolaní proti rozhodnutiu prvého stupňa a túto skutočnosť namietal až v správnej žalobe, pričom neuviedol dôvody svedčiace predpokladu, že by výpoveď tohto svedka mohla prispieť k úplnejšiemu objasneniu veci. Za daných okolností prípadu je možné prisvedčiť tvrdeniu žalovaného, že z vlastného podnetu správca dane nemal racionálny dôvod verifikovať reálny základ deklarovaných zdaniteľných plnení výsluchom svedka A. U., keďže v čase realizácie sporných dodávok tovaru nebol konateľom obchodnej spoločnosti LAVROS, s.r.o., ktorým sa stal až o necelého pol roka neskôr. Z uvedených dôvodov je žalobná námietka napádajúca nedoplnenie dokazovania výsluchom svedka A. U. nedôvodná. 76. Rovnako bol vo vzťahu k preukázaniu reálneho základu deklarovaných zdaniteľných plnení irelevantný návrh žalobcu na doplnenie dokazovania výsluchom konateľa žalobcu, t. j. pána Attilu Párkánya. V podstate pán Attila Párkány ako jediný konateľ žalobcu sa aktívne zúčastňoval na procesných úkonoch počas daňovej kontroly a následného daňového konania, navrhoval a predkladal dôkazy, podával vyjadrenia a vysvetlenia ku skutkovým zisteniam a tieto jeho procesné úkony sa v zmysle ustanovení § 20 Občianskeho zákonníka a § 13 a § 133 Obchodného zákonníka považujú za procesné úkony žalobcu Vektor EU s.r.o. ako daňového subjektu. Hoci pán Attila Párkány ako fyzická osoba a obchodná spoločnosť Vektor EU s.r.o. sú z právneho hľadiska dve samostatné entity, navrhovaná výpoveď pána Attilu Párkánya by vo vzťahu k objasneniu skutkového stavu ohľadom realizácie preverovaných zdaniteľných plnení nijako neprispela, keďže nebol racionálny dôvod domnievať sa, že navrhovaná fyzická osoba v postavení svedka by podala inú výpoveď k relevantným okolnostiam prípadu, ako tá istá fyzická osoba v postavení konateľa žalobcu, ktorý vypovedal k veci vyššie uvádzanými procesnými úkonmi v mene žalobcu ako účastníka daňového konania a predtým v postavení kontrolovaného daňového subjektu. 77. Pokiaľ ide o vyhodnotenie žalobcom predkladaných listinných dôkazov k preukázaniu realizácie deklarovaných zdaniteľných plnení, a to vo forme faktúr, dodacích listov a ERP dokladov, tak tieto ich porovnaním vo vzájomných súvislostiach skôr vzbudzujú opodstatnené pochybnosti o ich reálnom základe, ako bez akýchkoľvek pochybností záver o ich vierohodnosti vo vzťahu k obsahu týchto daňových dokladov. Predovšetkým, ako žalovaný správne uviedol, doklady predložené z ERP boli v rozpore s tvrdením žalobcu, že faktúry boli uhradené v deň dodania tovaru. Príkladmo správny súd poukazuje na faktúru č. 5016010403 zo dňa 04.01.2016, ktorá mala byť v tento deň v zmysle dodacieho listu k tejto faktúre aj zaplatená, avšak podľa dátumu ERP k tejto faktúre, k zaplateniu za dodanie tovaru malo dôjsť dňa 09.01.2016, napr. pri faktúre č. 5016010601 zo dňa 06.01.2016 a podľa jej dodacieho listu mala byť zaplatená úhrada za tovar dňa 06.01.2016, ale podľa ERP malo dôjsť k úhrade tejto faktúry dňa 12.01.2016, pri faktúre č. 5016010701 zo dňa 07.01.2016 a podľa jej dodacieho listu, mala byť zaplatená úhrada za tovar dňa 07.01.2016, ale podľa ERP malo dôjsť k úhrade dňa 13.01.2016 a tak podobne v prípade zostávajúcich faktúr. Vzhľadom na nevykonávanie ekonomickej činnosti dodávateľskej spoločnosti, uvedené doklady nebolo možné považovať za relevantné dôkazy, pretože sa nepreukázalo, kde sa ERP nachádzala, kto ju obsluhoval a či boli zaúčtované v účtovníctve dodávateľskej spoločnosti. Možno konštatovať, že s prihliadnutím na nezrovnalosti a nekonzistentný obsah v daňových dokladoch predkladaných žalobcom, jeho účtovníctvo neposkytovalo vierohodný,
skutočný a overiteľný obraz o jednotlivých účtovných prípadoch, na základe ktorých si žalobca uplatňoval právo na odpočet dane. 78. Za daných okolností prípadu nemožno bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že žalobca len predložením uvedených daňových dokladov vyčerpal svoje dôkazné bremeno, ktoré ho v zmysle ustanovenia § 24 ods. písm. c) daňového poriadku zaťažuje, predovšetkým vo vzťahu k preukázaniu vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním povinne vedených evidencií a záznamov. 79. Ohľadom námietok smerujúcim proti nesprávnemu vyhodnoteniu zisteného skutkového stavu a ohľadom námietky neprimeraného prenosu dôkazného bremena na žalobcu správny súd dodáva, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť (keďže to zákon neustanovuje), ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady dokladu a ani pri dobromyseľnosti platiteľa, prijímajúceho zdaniteľné plnenie. Naopak, zákonodarca z dôvodu zabránenia ľahkej zneužiteľnosti neutrality DPH pri uplatnení inštitútu odpočtu dane požaduje, aby platiteľ, ktorý nárok na odpočet dane uplatňuje, preukázal existenciu a splnenie zákonom stanovených podmienok. Pokiaľ si platiteľ uplatňuje nárok na odpočítanie dane z dodávateľskej faktúry, musí byť schopný preukázať, že zdaniteľné obchody boli reálne uskutočnené, tovar alebo služby (práce) reálne dodané v deklarovanom množstve a v čase a spôsobom deklarovaným na daňových dokladoch (§ 8, § 9 zákona o DPH), a to práve osobou uvedenou na faktúre. To znamená, že zdaniteľné plnenie mu bolo dodané a DPH bola voči nemu uplatnená práve platiteľom DPH uvedeným na faktúre. Podstatnou je zároveň podmienka následného použitia prijatých zdaniteľných plnení platiteľom dane na jeho ďalšie zdaniteľné plnenia, to znamená, že nakúpený tovar platiteľ dane použije v súvislosti so svojím podnikaním. Toto sú skutočnosti, o ktorých má daňový subjekt povinnosť účtovať a viesť evidenciu, preto sa na tieto skutočnosti v zmysle citovaných ustanovení zákona o DPH a v zmysle ustanovenia § 24 ods. 1 daňového poriadku vzťahuje dôkazná povinnosť platiteľa DPH, vrátane preukaznosti vierohodnosti, správnosti a úplnosti povinne vedených dokladov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. c/ citovaného zákona).
80. Taktiež nemožno opomenúť, že účelom inštitútu správy daní, ako je napr. výkon daňovej kontroly (slúžiaci na preverenie napr. oprávnenosti odpočtu dane), je verifikácia daňovým subjektom deklarovaných tvrdení. Na naplnenie jeho účelu sa neuplatňuje výhradne len vyhľadávacia funkcia pre potreby podpory daňovým subjektom tvrdených skutočností. Naopak, práve kontrolovaný daňový subjekt, vo vzťahu k jeho tvrdeniam viažúcim sa k ním priznanej daňovej povinnosti alebo k ním uplatneným nárokom voči štátnemu rozpočtu, je zaťažený dôkazným bremenom ohľadom spochybnenej vierohodnosti, správnosti a úplnosti ním vedených záznamov a evidencií (§ 24 ods. 1 písm. a/, c/ daňového poriadku).
81. V kontexte skutkových okolností prípadu a záverov daňovej kontroly nemožno len tak bez ďalšieho súhlasiť s právnym názorom žalobcu, že v záujme spoľahlivého zistenia skutkového stavu veci je daňový orgán povinný obstarať si potrebné podklady a úplne a presne zistiť skutkový stav veci. Je pravdou, že správca dane vedie dokazovanie a zároveň dbá na to, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (§ 24 ods. 2 daňového poriadku). Avšak s prihliadnutím na dôkazné bremeno zaťažujúce daňový subjekt vo vzťahu k podkladom uvedeným v § 24 ods. 1 písm. a) až c) daňového poriadku, v spojení s účelom správy daní a daňovej kontroly (len preveriť daňovým subjektom deklarované skutočnosti; § 2 písm. a/, § 45 ods. 1 daňového poriadku), možno konštatovať, že zásada objektívnej pravdy ovládajúca daňové konanie nepredstavuje absolútnu povinnosť správcu dane viesť dokazovanie dovtedy, pokým sa bez pochýb nepreukážu a nepotvrdia tvrdenia daňového subjektu ohľadne ním v daňovom priznaní uvádzaných a správcom dane preverovaných skutočností. Ako už správny súd vyššie uviedol, dokazovanie zo strany správcu dane slúži na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom, keďže v rámci správy daní a prostredníctvom inštitútu daňovej kontroly, správca dane preveruje základ dane alebo iné skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane, príp. oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH. Preto v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, uplatňovanej pri správe daní a v daňovom konaní, je na správcovi dane vykonávajúcom dokazovanie a jeho úvahe, aké dôkazy vykoná, akým spôsobom dokazovanie doplní, akú hodnovernosť, dôkaznú silu a schopnosť zvrátiť závery vyplývajúce z realizovaného dokazovania z nich vyvodí, a to s prihliadnutím na skutočnosti a dôkazy vyplývajúce zo zistení, ktoré už má správca dane v priebehu konania k dispozícii (§ 3 ods. 2 daňového poriadku v spojení s § 24 ods. 2 až 5 citovaného zákona).
82. Správny súd s poukazom na § 24 ods. 1 daňového poriadku pripomína, že dôkazné bremeno preukázania reálne uskutočnenie zdaniteľného plnenia zaťažuje predovšetkým daňový subjekt, pričom nemožno opomenúť, že cieľom uznaným a podporovaným šiestou smernicou Rady Európskej únie o spoločnom systéme dane z pridanej hodnoty je boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadom zneužívania (pozri najmä rozsudky z 29. apríla 2004, Gemeente Leusden a Holin Group, C-487/01 a C-7/02, Zb. s- I-5337, bod 76, ako aj z 21. februára 2006, Halifax, a i., C-255/02, Zb. s. I. 1609, bod 71).
83. Bolo potrebné, aby sám žalobca preukázal, že vynaložil a prijal všetky rozumné opatrenia s odbornou starostlivosťou vyplývajúcou z jeho podnikateľskej činnosti, aby zabránil tomu, že reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov tak, ako sú uvedené na predkladaných daňových dokladoch, bude spochybnené.
84. Súdny dvor EÚ vo svojej judikatúre pripúšťa, že nie je v rozpore s právom Únie požadovať, aby subjekt prijal všetky opatrenia (due diligence), ktoré možno od neho rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (rozsudky Súdneho dvora vo veciach napr. Teleos plc. a spol. (C-409/04), Vlaamse Oliemaatschappij NV (C-499/10). Určenie opatrení, ktoré možno v tom ktorom prípade požadovať od zdaniteľnej osoby uplatňujúcej si nárok na odpočet DPH na zabezpečenie, aby jej plnenia neboli poznačené podvodom zo strany predchádzajúceho subjektu, závisí predovšetkým od okolností toho ktorého prípadu vo veci samej (rozsudok ESD v spojených veciach Mahagében kft, a Pétér Dávid č. C-80/11 a C-142/11).
85. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobcom predloženým daňovým dokladom, s prihliadnutím na kontrolné zistenia a na ich vzájomné súvislosti, absentuje reálny základ, a to predovšetkým vo vzťahu k osobe platcu DPH, ktorý mal žalobcovi tovar dodať, vo vzťahu k času dodania tovaru a vo vzťahu k ďalšiemu použitiu nakúpeného tovaru na ďalšie zdaniteľné plnenia žalobcu, čo vedie k správnosti záveru o nesplnení zákonných podmienok na vznik nároku žalobcu na odpočet dane za kontrolované zdaňovacie obdobie, ako i k objektívnej pochybnosti o vierohodnosti účtovnej evidencie vedenej žalobcom (§ 24 ods. 1 daňového poriadku).
86. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody správny súd žalobnú námietku, napádajúcu porušenie zásady materiálnej pravdy a napádajúcu neprimeraný prenos dôkazného bremena na žalobcu v preskúmavanom administratívnom konaní, vyhodnotil ako nedôvodnú.
87. Pokiaľ ide o žalobný dôvod napádajúci nedodržanie zákonnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly, túto správny súd s poukazom na obsah administratívneho spisu vyhodnotil ako nedôvodnú, pretože daňová kontrola sa začala 14.12.2016 na Daňovom úrade Trnava a bola ukončená podľa § 46 ods. 9 písm. a) daňového poriadku doručením protokolu dňa 28.09.2017, teda netrvala dlhšie ako jeden rok (§ 46 ods. 10 daňového poriadku), pričom nasledujúci deň po doručení protokolu v súlade s § 68 ods. 1 daňového poriadku začal správca dane vyrubovacie konanie.
88. Rovnako je nedôvodná námietka žalobcu, že rozhodnutie prvého stupňa vydal miestne nepríslušný správca dane. Žalobca počas daňového konania na prvom stupni, ani v odvolaní proti rozhodnutiu správcu dane nenamietal nedostatok vecnej a miestnej príslušnosť konajúceho Dňového úradu Trnava. Ak by tak urobil, konajúce daňové orgány oboch stupňov by žalobcovi poskytli vysvetlenie, že v zmysle ustanovenia § 2 ods. 3 v spojení s § 5 ods. 1 zákona č. 479/2009 Z. z. v znení účinnom v čase preskúmavaného daňového konania, bol vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preverenia a určenia dane u žalobcu so sídlom v Galante miestne príslušný Daňový úrad Trnava (§ 6 a § 7 daňového poriadku), ktorého výkon činnosti je zabezpečovaný aj prostredníctvom pobočky Galanta ako jednou z jeho organizačných zložiek. V danom prípade pobočka daňového úradu ako útvar správcu dane je z hľadiska územného členenia dislokovaný do mesta Galanta a organizačne patrí pod Daňový úrad Trnava.
89. Podľa názoru správneho súdu odôvodnenie napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky náležitosti podľa daňového poriadku, žalovaný sa vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu dostatočne presvedčivo a zrozumiteľne, rozhodnutie je založené na dostatočne zistenom skutkovom stave veci, ktorý zodpovedá aj obsahu administratívneho spisu, pričom v daňovom konaní nedošlo k podstatnému porušeniu ustanovení daňového poriadku ani práv a právom chránených záujmov žalobcu, ktoré by mohlo mať za následok nezákonnosť preskúmavaného rozhodnutia.
90. Vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákonov, správny súd nezistil dôvodnosť žaloby, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 91. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému trovy konania nepriznal, pretože z obsahu spisu nevyplýva, že by mu trovy konania vznikli, pričom orgánu štátnej správy, ktorým žalovaný nepochybne je, možno priznať trovy konania iba výnimočne.
92. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd Slovenskej republiky v lehote 30 dní od jeho doručenia (§ 443 ods. 2 písm. a/ SSP). Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP).
Kasačná sťažnosť proti tomuto rozhodnutiu má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a/ SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. (§ 440 ods. 1 SSP)
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom (§ 440 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1 a 2 SSP).