Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11C/44/2018

Potvrdené rozhodnutím 9Co/39/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovaným: 1) V. M., a.s., so sídlom T. cesta X/A, XXX XX S., právne zastúpenému spoločnosťou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurínska 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, 2) W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX T., t.č. M. XXX/X, XXX XX B., o náhradu škody 2.560,61 eura s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 11C/44/2018-79 zo dňa 05.02.2020 takto rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Ivetou Wildeovou v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Bratislava, Klemensova 8, IČO: 31364501, p r o t i žalovaným: 1. Generali Poisťovňa, a.s., so sídlom Bratislava, Lamačská cesta 3/A, IČO: 35709332, zastúpený: MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurínska 3, Bratislava, IČO: 36861545 a 2. W. Š., C.. X.XX.XXXX, S. T., Š. Č.. XX, t.č. B., M. XXX/X, o náhradu škody 2.560,61 Eur a prísl., takto

rozhodol:

I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi 2.560,61 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného.

II. Žalobca m á voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca žalobou z 19.10.2018 sa domáhal náhrady škody vo výške 2.560,61 Eur za poškodenie signalizačného zariadenia na železničnom priecestí T. - M. M., ku ktorému došlo XX.X.XXXX pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným v 2.rade. O vinníkovi nehody sa žalobca dozvedel z upovedomenia Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove zo dňa 7.11.2016. Nárok uplatnil aj voči poisťovateľovi - žalovanému v 1.rade z titulu povinného zmluvného poistenia. Škoda bola vyčíslená na 3.297,01 Eur podľa pripojenej špecifikácie zo dňa 3.8.2016, pričom žalovaný v 1.rade vyplatil poistné plnenie len vo výške 736,40 Eur.

2. Žalovaný v 1.rade v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s výškou škody nesúhlasí, tú vypočítal podľa a 443 Vychádzal z toho, že poškodené zabezpečovacie zariadenie podľa karty investičného majetku malo nadobúdaciu hodnotu k 31.3.2000 3.147,68 Eur, vyčíslené náklady na jeho opravu boli teda vyššie a preto oprava je nerentabilná. Pri likvidácii totálnej škody bola v súlade s vyhláškou od všeobecnej hodnoty vyčíslenej na 314,77 Eur odpočítaná hodnota predajných zvyškov 20 Eur a pripočítaná doprava 441,63 Eur. Škoda bola preto vyčíslená na 736,40 Eur. Poukázal na a 443 ako aj na výklad týchto ustanovení, podľa ktorých je rozhodujúca výška škody podľa ceny poškodenej veci v čase poškodenia. Neznamená to však, že zodpovedá cene novej veci, pretože tak by sa poškodený bezdôvodne obohatil na úkor škodcu najmä ak poškodená vec bola užívaná už niekoľko rokov. Ak nejde o úplné zničenie veci, potom má poškodený právo na náhradu škody len vo výške potrebnej na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ak by tieto náklady mali byť vyššie ako náhrada za zničenú vec, poškodený má právo na náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci. Žalovaný vzniesol aj námietku premlčania pre uplynutie dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže podľa neho žalobca získal vedomosť o osobe škodcu nie až z upovedomenia dopravného inšpektorátu z 7.11.2016, ale už skôr a to z relácie polície o dopravnej nehody, z ktorej bol známy škodca.

3. Žalovanému v 2.rade bola žaloba doručená na vyjadrenie 4.4.2019 prostredníctvom OOPZ v Novom Meste nad Váhom, nakoľko podľa ich zistenia býva v podnájme na adrese B., M. XXX/X. Žalovaný sa však k žalobe písomne nevyjadril.

4. Žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného nesúhlasil s jeho argumentáciou a uviedol, že je určená znalcom () a nie poisťovniam. K poškodeniu priecestného zabezpečovacieho zariadenia (ďalej len „PZZ“) došlo na miestach, kde dochádza k úrovňovému križovaniu cestnej komunikácie so železničnou traťou a chráni účastníkov cestnej premávky pred kolíziou s koľajovým vozidlom. K nehode došlo vo frekventovanej oblasti, kde je medzinárodná trať Kysak - Prešov - Plaveč, aj príslušná cestná komunikácia Krivany - Lipany je veľmi frekventovaná a preto vzhľadom na všeobecnú bezpečnostnú funkciu PZZ bol žalobca povinný bezodkladne pristúpiť k jeho okamžitej oprave. Zdôraznil, že ak by pristúpil k zabezpečeniu nového PZZ a nie jeho oprave, potom náklady by činili okolo 503.000 Eur. Pri dopravnej nehode pritom došlo takmer k úplnému poškodeniu veci- opravou PZZ došlo z technického hľadiska iba k obnoveniu predošlého stavu. Poukázal na závery vyplývajúce z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR , podľa ktorého náklady na vykonanú opravu z dopravnej nehody predstavujú skutočnú škodu a tiež na nález Ústavného súdu ČR . Nesúhlasil ani s námietkou premlčania tvrdiac, že o škode sa dozvedel 3.8.2016 z konečného vyčíslenia nákladov a o škodcovi až 23.11.2016, kedy mu bolo doručené už spomínané upovedomenie z ODI.

5. Žalovaný v 1.rade v duplike na repliku žalobcu zotrval na svojej argumentácii. Nesúhlasil s tým, aby bola určená len znalcom, čo vyplýva aj z jej . Faktory uvedené žalobcom nemajú podľa nebo vplyv na spôsob výpočtu hodnoty PZZ podľa citovanej vyhlášky. Aj keď žalobca poukázal na obstarávaciu cenu nového PZZ z roku 2019 na 503.000 Eur, žalovaný zdôraznil, že sporné PZZ bolo nadobudnuté v roku 2000 za 3.147,68 Eur, teda nové zariadenie uvedené žalobcom muselo byť kvalitnejšie, modernejšie, so závorami, na rozdiel od poškodeného, ktoré plnilo len signalizačnú funkciu. Uviedol, že nespochybňuje potrebu sfunkčnenia priecestia, ale žalobca mal zabezpečiť nové zariadenie cenovo porovnateľné s pôvodným zariadením. Zdôraznil, že podľa judikatúry, ak náklady na uvedenie veci do predošlého stavu sú vyššie ako náhrada za zničenú vec, poškodený má nárok na náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci a tú žalovaný žalobcovi poskytol. Zotrval na námietke premlčania a na skutočnosť, že vinník dopravnej nehody bol známy bezprostredne po nej a preto najneskôr dvojročná premlčacia doba začala plynúť od vyčíslenia škody žalobcom, teda od 3.8.2016 s tým, že oznámenie polície o právoplatnosti rozhodnutia o priestupku adresované žalobcovi je irelevantné, navrhol preto pripojiť príslušný priestupkový spis.

6. Súd vykonal dokazovanie písomnými vyjadreniami strán, upovedomením ODI v Sabinove zo dňa 7.11.2016, vyčíslením škody zo dňa X.X.XXXX, priestupkovým spisom ODI v Sabinove č. L.-M.-L.-XXX/ XXXX/P, ako aj ďalším spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

7. Dňa XX.X.XXXX viedol žalovaný v 2.rade osobné motorové vozidlo S. s K. O. XXX S. v smere od Obce Lipany na Krivany, pričom prednou časťou vozidla narazil do železničného signalizačného zariadenia, ktoré poškodil. Za tento skutok bol uznaný vinným z priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g/ zákona o priestupkoch a bola mu uložená poriadková pokuta 150 Eur rozkazom ODI v Sabinove č. L.-M.-L.-XXX/XXXX/P zo dňa XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2016.

8. V príslušnom priestupkovom spise sa nachádzal kalkulačný list, ktorým boli stanovené celkové náklady na opravu vo výške 3.268,55 Eur. Tieto založila do spisu, vedeného v Sabinove, dňa 19.7.2016 zástupkyňa žalobcu na základe jeho poverenia JUDr. Ivana Šimková Hopejová. Vyplýva to zo záznamu o podaní vysvetlenia spísanom na ODI v Košiciach. Z tohto záznamu vyplýva, že ŽSR si budú škodu uplatňovať od vinníka dopravnej nehody cestou zákonného poistenia vozidla. Meno vinníka dopravnej nehody nie je nikde uvedené v spomínanom zázname. Na pojednávaní táto zástupkyňa žalobcu prehlásila, že žiadna relácia polície o dopravnej nehode im doručená nebola a že prvýkrát sa žalobca dozvedel o vinníkovi dopravnej nehody až zo spomínaného upovedomenia ODI v Sabinove zo dňa 7.11.2016, ktoré im bolo doručené 23.11.2016 ako to vyplýva z podacej pečiatky.

9. V spomínanom upovedomení zo dňa 7.11.2016 ODI v Sabinove upovedomil žalobcu o tom, že zo zavinenia predmetnej dopravnej nehody bol uznaný vinným žalovaný v 2.rade, od ktorého si môže žalobca uplatniť náhradu škody.

10. V spomínanom priestupkovom spise sa nachádzajú aj farebné fotografie poškodeného PZZ, z ktorých je zrejmé, že bolo takmer úplne zničené.

11. Na pojednávaní zástupkyňa žalobcu uviedla aj to, že si preverovala náklady predstavujúce cenu materiálu (bez vykonaných prác) druhovo totožného PZZ a tie by predstavovali sumu 12.740,06 Eur.

12. K žalobe ako jej príloha bol predložený aj doklad zo dňa 3.8.2016 predstavujúci špecifikáciu nákladov vynaložených na opravu poškodeného PZZ spočívajúce v spotrebe materiálu a hodnote vykonaných prác v celkovej výške 3.297,01 Eur. Právny zástupca žalovaného v 1.rade pritom na výzvu súdu uviedol, že tieto náklady ani ich výšku nespochybňuje.

13. Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

14. Podľa zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

15. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

16. Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

17. Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

18. Podľa súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis nie je v súlade s , ústavným zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitného predpisu, a o tom, kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku spoločnosti.

19. Nárok na náhradu škody voči žalovanému v 1.rade ako poisťovateľovi uznal sám žalovaný, vyplýva totiž zo o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkovou motorového vozidla.

20. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ citovaného zákona poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci.

22. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

23. Podľa § 15 ods. 2 citovaného zákona na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.

24. Medzi stranami je nesporné, že žalovaný v 2.rade prevádzkou motorového vozidla poisteného povinným zmluvným poistením u žalovaného v 1.rade, spôsobil žalobcovi škodu zdemolovaním PZZ na

železničnom priecestí. Nepochybne je teda daný základ nároku na náhradu škody voči obom žalovaným s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia. Len pre úplnosť súd dodáva, že možná je aj objektívna zodpovednosť žalovaného v 2.rade v prípade, ak bol aj prevádzkovateľom motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená a to s poukazom na .

25. Sporná však bola výška škody. Skutočnou škodou sa rozumie majetková ujma, ktorá spočíva v zmenšení majetku poškodeného a je objektívne vyjadriteľná v peniazoch. Podľa inej definície skutočná škoda predstavuje majetkové hodnoty potrebné na uvedenie do predošlého stavu (stanovisko Najvyššieho súdu ČSR ). Za dôležité súd považuje aj rozhodnutie R25/1990, podľa ktorého pri stanovaní výšky škody treba vychádzať z nákladov, ktoré treba vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu. Ak nie je uvedenie veci do pôvodného stavu možné, potom sa vychádza z výšky nákladov, ktoré sú nutné na to, aby odškodnenie bolo poskytnuté inak - napr. náklady na obstaranie veci toho istého druhu alebo podobnej veci.

26. Súd zastáva názor, že zmyslom a účelom je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Rešpektovanie tohto zmyslu a účelu je nevyhnutné pre správny výklad a aplikáciu tejto právnej normy a teda pre dosiahnutie spravodlivého výsledku. V tomto duchu sa začala vyvíjať aj judikatúra čerpajúca predovšetkým z nálezov Ústavného súdu ČR, s ktorými sa tento súd plne stotožňuje. Ide o nález z 19.3.2008, ktorý nesúhlasil s určovaním škody ako technickej kategórie, keď sa odpočítala amortizácia náhradných dielov a poškodený tak niesol zodpovednosť za „zhodnotenie vozidla“, ktoré mu bolo protiprávnym konaním nanútené. K podobnému záveru dospel Ústavný súd ČR aj v náleze zo dňa 11.6.2014, keď uviedol, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy (smerujúcej len k odstráneniu následkov škodnej udalosti) by mala byť pravidlom (bod 21). V ďalšom náleze z 6.6.2017 sa riešil prípad tzv. totálnej škody na motorovom vozidle, pričom Ústavný súd uviedol, že dva vyššie spomínané nálezy postulujú princíp v maximálne možnej miere plného odškodnenia, keďže nie je možné prenášať na poškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi. Tieto závery je potrebné, podľa neho, aplikovať aj pri tzv. totálnej škode.

27. Za skutočnú škodu v tomto prípade súd preto považoval náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu PZZ a ktoré boli preukázané ich vyčíslením zo dňa 3.8.2016 a to aj v prípade, ak by išlo o totálnu škodu. Tieto náklady boli totiž nevyhnutné a účelné, keďže bolo nevyhnutné čo najskôr dané zariadenie kvôli bezpečnosti v premávke sfunkčniť.

28. Výklad žalovaného súd nepovažuje za správny a ani spravodlivý. Ak žalovaný vychádzal z faktu, že cena opravy bola vyššia ako nadobúdacia hodnota zariadenia v roku 2000, súd uvádza, že tento rozdiel bol nepatrný (3.147,68 Eur k 3.297 Eur). Žalobca je poškodeným a má právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na opravu zariadenia a nemôže byť znevýhodňovaný oproti škodcovi výpočtami nejakej technickej hodnoty, v dôsledku čoho by vlastne znášal väčší podiel nákladov na opravu. Tie činili 3.297,01 Eur, podľa žalovaného mu patrí len 736,40 Eur, teda náklady v rozsahu 2.560,61Eur čo je takmer 78% z ceny opravy by mal znášať sám poškodený, čo súd považuje za absurdné a extrémne v rozpore s princípom spravodlivosti.

29. V materiálom právnom štáte nejde iba o dodržiavanie práva bez ďalšieho, ale predovšetkým o dodržiavanie takých pravidiel správania, ktoré sú v súlade s hodnotami, na ktorých je právny poriadok vybudovaný. Právo je spoločenský normatívny systém, ktorého účelom je rozumné usporiadanie vzťahov medzi členmi spoločnosti. Už z tejto základnej funkcie práva vyplýva, že riešenie, ktoré sa požiadavke rozumného usporiadania prieči, je neprijateľné. Súd musí zvoliť taký výklad, ktorý bude v súlade so zmyslom a účelom zákona a ktorý bude racionálny a spravodlivý ( zo dňa 22.11.2007).

30. Pre úplnosť súd dodáva, vzhľadom na argumentáciu žalovaného v 1.rade o jeho výpočte škody v súlade s vyhláškou č. o všeobecnej hodnote majetku, že podľa citovanej vyhlášky dané zariadenie je obsiahnuté v jej prílohe č. 5, nakoľko ide o elektrotechnické zariadenie, pričom vzorec pre výpočet výšky škody sa nachádza v bode 5 a ktorý je nasledovný: VŠ = NO + (VŠHPP - VŠHPZ) - VŠHZ, pričom NO sú náklady na opravu, VŠHpp je všeobecná hodnota EZ pred poškodením stanovená k dátumu poškodenia, VŠHPZ je všeobecná hodnota EZ po vykonanom zásahu s cieľom jeho uvedenia do pôvodného stavu a VŠHZ je všeobecná hodnota zvyškov EZ, u ktorých je predpoklad ich ďalšieho

speňaženia. Aj zo spomínaného vzorca je totiž zrejmé, že náklady na opravu je potrebné pripočítať k rozdielu medzi spomínanými všeobecnými hodnotami daného zariadenia a zo súčtu týchto súm sa odpočítajú tzv. predajné zvyšky, pričom sám žalovaný v 1.rade tieto predajné zvyšky vyčíslil len na 20 Eur. Je preto zrejmé, že žalovaný v 1.rade pri výpočte náhrady škody nevychádzal zo spomínaného vzorca v danej vyhláške.

31. Napokon, tak ako to uviedol aj žalobca v replike na vyjadrenie žalovaného v 1.rade súd poukazuje aj na záver vyplývajúci z rozsudku Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.3.2013 podľa ktorého škoda vzniknutá žalobcovi v dôsledku dopravnej nehody a spočívajúca vo vykonanej oprave poškodeného vozidla predstavuje hodnotu vynaložených nákladov na opravu vozidla bez zohľadnenia amortizácie pri tých náhradných dieloch, ktoré boli do vozidla zamontované ako nové.

32. Súd napokon vyhodnocoval aj námietku premlčania, ktorú vzniesol žalovaný v 1.rade. Na jej posúdenie je relevantné ustanovenie , .

33. Podľa právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

34. Podľa Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

35. Nepochybne v danom prípade bola zachovaná trojročná objektívna premlčacia doba, pre posúdenie subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúce, kedy sa žalobca preukázateľne dozvedel o škode a najmä o škodcovi. O škode sa dozvedel už 19.7.2016, kedy vypracoval kalkulačný list celkových nákladov a založil ich do priestupkového spisu. To, kedy sa žalobca dozvedel o škodcovi, že to bolo skôr ako žalobca tvrdí, bolo na žalovanom, aby preukázal. Z priestupkového spisu vyplýva, že zástupkyňa žalobcu - jeho zamestnankyňa oprávnená na vymáhanie nároku na náhradu škody síce podala vysvetlenie na ODI k výške škody 19.7.2016, ale v zázname nie je ani zmienka o konkrétnom vinníkovi dopravnej nehody. navyše priestupkový spis bol vedený na ODI v Sabinove, spomínaná zástupkyňa podala vysvetlenie na ODI v Košiciach, kde teda nemusel byť k dispozícii celý priestupkový spis. Uvedená zástupkyňa aj na pojednávaní potvrdila, že o osobe škodu nemala žiadnu informáciu a o tom, kto dopravnú nehodu zavinil sa žalobca dozvedel až zo spomínaného upovedomenia zo dňa 7.11.2016 a to dňa 23.11.2016. Žalovaný teda nepreukázal, že by žalobca sa o škodcovi dozvedel skôr, preto dvojročná subjektívna premlčacia doba začala plynúť od 23.11.2016 a uplynula 23.11.2018, čo znamená, že žaloba bola podaná včas.

36. Z uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal oboch žalovaných k zaplateniu žalovanej sumy, avšak nie solidárne, keďže každý z nich zodpovedá na základe iného právneho titulu. Žalovaný v 2.rade ako škodca a žalovaný v 1.rade ako jeho poisťovateľ zo zákona o povinnom zmluvnom poistení a žalovaný v 2.rade na základe . Ich vzájomný vzťah k plneniu súd vyslovil vo výroku rozsudku.

37. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa a . Žalobca bol v spore v celom rozsahu úspešný a preto súd mu priznal voči neúspešným žalovaným nárok na plnú náhradu trov konania, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre aplikáciu , ktorý možno použiť len výnimočne.

38. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Prešov písomne v 2 vyhotoveniach. V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka. Ďalej sa uvedie proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť

podpísané. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.