Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/39/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Juskovej a členiek senátu JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Marianny Hirkovej v spore žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, Bratislava, so sídlom Klemensova 8, 813 61 Bratislava, IČO: 31 364 501 proti žalovaným: 1) V. M., a.s., so sídlom T. cesta X/A, XXX XX S., právne zastúpenému spoločnosťou MST PARTNERS, s.r.o., so sídlom Laurínska 3, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, 2) W. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XX, XXX XX T., t.č. M. XXX/X, XXX XX B., o náhradu škody 2.560,61 eura s prísl., o odvolaní žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. -79 zo dňa 05.02.2020 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej aj len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol takto: „I. Žalovaní v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi 2.560,61 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu jeho plnenia povinnosť druhého žalovaného. II. Žalobca má voči obom žalovaným nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.“

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou z 19.10.2018 domáhal náhrady škody vo výške 2.560,61 eura za poškodenie signalizačného zariadenia na železničnom priecestí T. - M. M., ku ktorému došlo 20.06.2016 pri dopravnej nehode zavinenej žalovaným v 2. rade. O vinníkovi nehody sa žalobca dozvedel z upovedomenia Okresného dopravného inšpektorátu v Sabinove zo dňa 07.11.2016. Nárok uplatnil aj voči poisťovateľovi - žalovanému v 1. rade z titulu povinného zmluvného poistenia. Škoda bola vyčíslená na 3.297,01 eura podľa pripojenej špecifikácie zo dňa 03.08.2016, pričom žalovaný v 1. rade vyplatil poistné plnenie len vo výške 736,40 eura. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalovaný v 2. rade s k žalobe nevyjadril, žalovaný v 1. rade uviedol, že nesúhlasí s výškou škody. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že zabezpečovacie zariadenie podľa karty investičného majetku malo nadobúdaciu hodnotu k 31.03.2000 3.147,68 eura, vyčíslené náklady na jeho opravu boli teda vyššie a preto oprava je nerentabilná. Pri likvidácii totálnej škody bola v súlade s vyhláškou od všeobecnej hodnoty vyčíslenej na 314,77 eura odpočítaná hodnota predajných zvyškov 20 eur a pripočítaná doprava 441,63 eura. Škoda bola preto vyčíslená na 736,40 eura. Dňa 20.06.2016 viedol žalovaný v 2. rade osobné motorové vozidlo S s EČ O. XXX S. v smere od Obce Lipany na Krivany, pričom prednou časťou vozidla narazil do železničného signalizačného zariadenia, ktoré poškodil. Za tento skutok bol uznaný vinným z priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. g) zákona o priestupkoch a bola mu uložená poriadková pokuta 150 eur rozkazom ODI v Sabinove č. ORPZ-PO-ODI3-226/2016/ P zo dňa 30.09.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť 24.10.2016. Z listín priestupkového spisu mal súd za to, že priecestné zabezpečovacie zariadenie, náhrada za poškodenie, ktorého bola predmetom konania, bolo v dôsledku konania žalovaného v 2. rade takmer úplne zničené. V priestupkovom spise sa nachádzal kalkulačný list, ktorým boli stanovené celkové náklady na opravu vo výške 3.268,55 eura a predmetná špecifikácia nákladov bola ako doklad predložená aj k žalobe. Podľa žalobcu cena materiálu (bez vykonaných prác) druhovo totožného priecestného zabezpečovacieho zariadenia by predstavovala sumu 12.740,06 eura. Právne posudzujúc zistený skutkový stav mal súd prvej inštancie žalobou uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný v 2. rade prevádzkou motorového vozidla poisteného povinným zmluvným poistením u žalovaného v 1. rade spôsobil žalobcovi škodu zdemolovaním priecestného zabezpečovacieho zariadenia na železničnom priecestí. Bol tak daný základ nároku na náhradu škody voči obom žalovaným. Spornou bola len výška škody. V danom prípade za skutočnú škodu považoval súd prvej inštancie náklady, ktoré žalobca vynaložil na opravu poškodeného zariadenia, ktoré boli preukázané vyčíslením predloženým žalobcom a to aj v prípade ak by išlo o totálnu škodu. Tieto náklady boli nevyhnutné a účelné, keďže bolo nevyhnutné čo najskôr dané zariadenie kvôli bezpečnosti premávke sfunkčniť. Argumentáciu žalovaného v 1. rade k správnemu výpočtu škody, ktorá bola žalobcovi plnená, mal súd prvej inštancie za nesprávnu a jeho výklad ani za nie spravodlivý. Výklad žalovaného súd nepovažuje za správny a ani spravodlivý. Ak žalovaný vychádzal z faktu, že cena opravy bola vyššia ako nadobúdacia hodnota zariadenia v roku 2000, súd uvádza, že tento rozdiel bol nepatrný (3.147,68 eura k 3.297 eura). Žalobca je poškodeným a má právo na náhradu nákladov, ktoré vynaložil na opravu zariadenia a nemôže byť znevýhodňovaný oproti škodcovi výpočtami nejakej technickej hodnoty, v dôsledku čoho by vlastne znášal väčší podiel nákladov na opravu. Tie činili 3.297,01 eura, podľa žalovaného mu patrí len 736,40 eura, teda náklady v rozsahu 2.560,61 eura čo je takmer 78 % z ceny opravy by mal znášať sám poškodený, čo súd považuje za absurdné a extrémne v rozpore s princípom spravodlivosti. Len pre úplnosť súd prvej inštancie uviedol, vzhľadom na argumentáciu žalovaného v 1. rade o jeho výpočte škody v súlade s vyhláškou č. o všeobecnej hodnote majetku, že žalovaný v 1. rade ani pri výpočte škody nevychádzal z úpravy danej touto vyhláškou. Súd prvej inštancie uviedol, že zmyslom a účelom je zaistiť, aby bola poškodenému v plnej miere kompenzovaná majetková ujma. Stotožnil sa s názormi vyplývajúcimi z Nálezov Ústavného súdu Českej republiky č. z 19.03.2008 a z 11.06.2014, zo 06.06.2017, z ktorých vyplýva, že úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy by mala byť pravidlom. Zdôraznený bol princíp v maximálne možnej miere plného odškodnenia keďže nie je možné prenášať na poškodeného povinnosť k náhrade nákladov na uvedenie veci do pôvodného stavu a nedôvodne ho znevýhodňovať oproti škodcovi čo je potrebné aplikovať aj pri tzv. totálnej škode. Súd prvej inštancie odkázal na ustanovenia - , , , , , na ustanovenia o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla - , , , . O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa a vychádzajúc z úplnosti úspechu vo veci žalobcu voči žalovaným s konštatovaním, že neboli zistené žiadne dôvody pre aplikáciu ustanovenia .

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný v 1. rade z dôvodov podľa a , tvrdiac, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalovaného v 1. rade súd prvej inštancie bez ďalších úvah považoval náklady vynaložené žalobcom na opravu zabezpečovacieho zariadenia za účelné len na základe toho, že bolo nevyhnutné poškodené zariadenie čo najskôr sfunkčniť. Nevzal do úvahy vôbec to, že žalobca nepreukázal účelnosť vykonanej opravy, len tvrdil aká by bola cena porovnateľného nového zariadenia pôvodnú sumu 503.000 eur korigoval na čiastku 12.740,06 eura ako náklady na materiál. Tieto svoje tvrdenia však súdu žiadnym spôsobom nepreukázal. Ak tvrdil, že cena porovnateľného zariadenia by bola vyššia ako cena vykonanej opravy, mal o tom súdu predložiť dôkazy, čo však žalobca neurobil. Podľa žalovaného v 1. rade žalobca nepreukázal ani cenu vykonanej opravy keď predložil súdu iba výpis spotrebovaného materiálu a pracovných výkonov z 03.08.2016, ktorý bol však vyhotovený samotným žalobcom (jeho zamestnancom). Súd prvej inštancie tak dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o cene opravy, ktorá podľa jeho tvrdenia mala byť žalobcom preukázaná ako aj o jej účelnosti, pričom z

Nálezu Ústavného súdu Českej republiky sp.zn. z 11.06.2014, ktorý súd prvej inštancie citoval, sa výslovnej uvádza, že s pravidlom by mala byť úhrada celej ceny účelne vykonanej opravy. Cena opravy bola pritom vyššia ako hodnota poškodenej veci v čase jej poškodenia. Podľa žalovaného v 1. rade náhrada škody má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac, tak ako to vyplýva z Uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 21.12.2009. Podľa žalovaného v 1. rade z judikatúry ako aj z ustanovení , vyplýva ako sa má vypočítať skutočná škoda, t.j. pri určení výšky škody na veci sa má vychádzať z ceny v čase poškodenia a ak náklady na uvedenie veci do predošlého stavu sú vyššie ako náhrada za zničenú veci, poškodenie a právo na náhradu len do výšky hodnoty zničenej veci. Žalobca mal podľa žalovaného v 1. rade, ak nesúhlasil so spôsobom výpočtu všeobecnej hodnoty poškodeného zariadenia preukázať iný spôsob výpočtu a za tým účelom prípadne navrhnúť znalecké dokazovanie, čo však neurobil a svoj uplatnený nárok tak nepreukázal. Žiadal preto, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalobu voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu zamietne a uloží žalobcovi nahradiť žalovanému v 1. rade trovy konania.

3. Žalobca vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 1. rade k jeho odvolaniu uviedol, že odvolanie žalovaného v 1. rade je nedôvodné. Žalobca dostatočne ozrejmil, zdôvodnil prečo z jeho strany došlo k oprave zariadenia a nie k zadováženiu nového zariadenia. Vysvetlil aj to, že pôvodná informácia o cene nového zariadenia vo výške 503.000,- Sk nebola relevantnou, pretože by išlo o náklady za kompletne nové železničné priecestie, počnúc od projektovej dokumentácie až po samotnú realizáciu. Preto výška priamych materiálových nákladov správne predstavovala sumu 12.740,06 eura.

4. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu uviedol, že zotrváva na tom, že žalobca dostatočne nepreukázal ani cenu vykonanej opravy, na čo upozorňoval už v písomnom vyjadrení k žalobe. Opakovane poukazoval na nerentabilitu opravy a na vhodnejšiu možnosť zaobstarania nového zariadenia. Bolo na žalobcovi aby preukázal účelnosť vykonanej opravy a svojich tvrdení o cenách porovnateľných nových zabezpečovacích zariadení čo však neurobil; žalobca v reakcii uviedol vo vzťahu k účelnosti opravy to, že postupoval ekonomicky, efektívne, žalovaný v 1. rade nepostupoval správne keď skutočnú výšku škodu stanovil na sumu 736,40 eura. S odvolaním na amortizáciu vo výške takmer 76 % odvolanie žalovaného v 1. rade je tak potrebné ako nedôvodné zamietnuť.

5. Krajský súd v Prešove (ďalej aj len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní (CSP), vzhľadom na včas podané odvolanie ( ) oprávnenou osobou ( ), preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie v rozsahu vyplývajúcom z dôvodov uvedených v odvolaní, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúcich . Odvolanie prejednal bez nariadenia pojednávania ( a contrario) vychádzajúc z toho, že nariadenie pojednávania vo veci nevyžadovala potreba zopakovania ani doplnenia dokazovania, ani dôležitý verejný záujem. Pri preskúmavaní napadnutého rozsudku bol odvolací súd viazaný dôvodmi podaného odvolania do tej miery, že nebol oprávnený preskúmať ho z iných dôvodov než z tých, ktoré boli explicitne do uplynutia odvolacej lehoty uvedené (, ). Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku zverejnil na úradnej tabuli ako aj na webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 04.02.2021 ( ) a dospel k záveru o tom, že odvolanie žalovaného v 1. rade dôvodným nebolo.

6. Odvolacia argumentácia, vychádzajúc z jej obsahu a zdôraznenia údajných pochybení súdu prvej inštancie bola konštruovaná na tvrdení o nesprávnom skutkovom zistení a tvrdení o nesprávnom právnom posúdení veci súdom prvej inštancie. Odvolací súd posúdil relevantnosť tvrdeniami vymedzených pochybení, prihliadajúc na to, že v odôvodnení jeho rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ). Nesprávne skutkové zistenia sú také zistenia, na základe ktorých súd vec posúdil po právnej stránke a ktoré v podstatnej časti nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Dochádza k tomu vtedy, ak súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazu alebo z vyjadrení strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo opomenul. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

7. Právnym posúdením je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k tomu vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

8. Po oboznámení sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom a jeho právnym posúdením súdom prvej inštancie má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie, rozhodnutím ku ktorému dospel, vystihol podstatu prejednávaného sporu a racionálne vyhodnotil význam a dôsledky úkonov a procesnej aktivity tej strany sporu, ktorú zaťažovalo bremeno tvrdenia a bremeno dôkazné a dospel tak k správnemu záveru s racionálnym prístupom k aplikácii právnej normy na konkrétny skutkový stav. Na jeho správnom závere sa nič nezmenilo ani v priebehu odvolacieho konania. Odvolací súd sa stotožňuje s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie, majúc za to, že pri existujúcej zhode so závermi právneho posúdenia sporu prvoinštančným súdom by prípadné formulovanie totožného hodnotenia skutkových zistení a právnych záverov inými jazykovými prostriedkami bolo len opakovaním nezodpovedajúcim princípu hospodárnosti konania, ktorého odraz má byť premietnutý aj v rozhodnutí, ktoré je jeho výsledkom ( , ) a preto k odvolacím dôvodom žalovaného v 1. rade na zdôraznení správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie len dodáva:

9. Predmetom konania je nárok na náhradu škody, vznik ktorej sporným nebol, sporným bola kvantifikácia sumy, ktorá mala zodpovedať nároku žalobcu na náhradu skutočnej škody, ktorá mu vznikla v dôsledku konania žalovaného v 2. rade.

10. Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

Podľa škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.

Podľa pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny v čase poškodenia.

11. Vychádzajúc zo znenia citovaných ustanovení zákon nedefinuje to čo je škoda, čo je skutočná škoda, ani to o akú cenu poškodenej veci má ísť, čo znamená, že ak zákonné ustanovenie umožňuje formálne rôzne interpretácie, má byť zvolená taká aplikácia, ktorá vychádza z práv a hodnôt chránených . Podľa článku 20 ods. 1 každý má právo vlastniť majetok, s čím súvisí legitímne očakávanie na jeho ochranu v tom zmysle, aby plnenie osoby zodpovednej za škodu, resp. povinnej k plneniu, vo svojom výsledku viedlo k obnoveniu stavu existujúcemu pred škodovou udalosťou.

12. V prejednávanej veci žalobca v dôsledku protiprávneho konania žalovaného v 2. rade zvolil v situácii neodkladnej potreby funkčnosti priecestného zabezpečovacieho zariadenia jeho opravou vo vlastnej réžii. Je síce možné súhlasiť so žalovaným v 1. rade v tom, že okolnosť urgentnej potreby opravy zariadenia nemôže mať rozhodujúci vplyv na výšku náhrady škody, v tomto zmysle je len okolnosťou sprievodnou, nie však s tým, že táto oprava v danej situácii mala byť neúčelnou. Prijatie argumentu o neúčelnosti opravy by bolo popretím zásady práva na naturálnu reštitúciu vyplývajúceho z ustanovenia . To znamená, že pokiaľ žalobca zvolil taký postup, ktorý v jeho vlastnej réžii viedol k obnoveniu funkčného stavu zariadenia pred škodovou udalosťou bol jeho postup zákonný.

13. Čo sa týka namietaného nepreukázania hodnoty opravy v tom zmysle, že žalobca predložil len výpis spotrebovaného materiálu, je potrebné uviesť, že pri nespochybnení toho, že samotná oprava vykonaná bola ako aj toho, že pri likvidovaní poistnej udalosti sám žalovaný v 1. rade vychádzal zo sumy opravy 3.297,01 eura (list z 20.06.2016, č.l. 8 spisu) bolo na ňom, aby príslušným procesným prostriedkom takto kvantifikovanú sumu spochybnil. Vo všeobecnosti platí, že výšku škody nie je možné spochybňovať len preto, že poškodenú opravu zrealizuje sám, podstatné je či oprava smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti.

Tvrdenia žalovaného v 1. rade o neúčelnosti opravy zostali tak len v rovine tvrdení ničím nepreukázaných.

14. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa , potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe v spojení s podľa . Žalovaný v 1. rade bol v odvolacom konaní neúspešný, žalobca úspešný bol, preto odvolací súd priznal žalobcovi voči žalovanému v 1. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Kvantifikáciu trov zrealizuje súd prvej inštancie podľa . Existencia dôvodov pre výnimočné nepriznanie náhrady trov odvolacieho konania nebola v zmysle tvrdená a ani zo spisu nevyplynula.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.