Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 155/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. februára 2016

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť

, , vo veci namietaného porušenia jej základného práva

podľa a práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava IV, Centrom

právnej pomoci v Bratislave, advokátom a Stavebným bytovým

družstvom Bratislava IV a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného

súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. septembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd Okresným súdom Bratislava IV, Centrom právnej pomoci v Bratislave,

advokátom a Stavebným bytovým družstvom Bratislava IV (spolu

ďalej len „označení odporcovia“).

2. Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila takto:

«Požiadala som súd prvého stupňa o vydanie platobného rozkazu dňa 27.05.2007 na

sumu pokuty z omeškania vo výške 93,08 EUR (2.804,- Sk) so 6 % úrokom od 01.06.2005.

Tým sa začal celý viac ako 7-ročný proces môjho neúspechu.

Samosudkyňa JUDr. Jarmila Jurkovičová ani na začiatku celého procesu podľa

môjho názoru vlastne ani nevedela o čom je potrebné jednať. Hneď na prvom pojednávaní

sa venovala zástupkyni SBDBAIV, len čo zapísala údaje z predloženého preukazu

. Celé pojednávanie si dve právnicky vzdelané občianky Slovenskej

republiky vymieňali svoje poznatky, majúc hlavy pri sebe a šepkajúce. Ja ako účastník

konania som bola úplne zbytočná na pojednávaní. Nemala som ani právneho zástupcu.

Po niekoľkonásobnom odmietnutí prvostupňovým súdom na udelenie právneho

zástupcu mi napokon Centrum právnej pomoci (CPP) pridelilo rozhodnutím zastupovanie

advokátom. Posledným bol . Nebol pre súdne konania veľkou výhrou.

Bol neaktívny a ponechal si moje spisové originály. Chodil nepripravený na pojednávania.

Prinútil ma svojou nečinnosťou vystupovať samu za seba, hoci podklady mal k dispozícii on

ako môj zástupca. Napokon sa ani neodvolal v mojom mene na rozsudok. Bodkou za

všetkým bolo jeho oznámenie prerušenia advokátskej činnosti krátko po vydaní rozsudku

č. k. -252 súdom prvého stupňa. Rozsudok si prevzal v jednom vyhotovení na

pojednávaní sám osobne proti podpisu. Originál si ponechal. Mne ako

účastníčke konania bola predložená CPP fotokópia.

Samosudkyňa JUDr. Jarmila Jurkovičová zo súdu prvého stupňa si opäť s novým

právnym zástupcom SBDBAIV vynikajúco rozumela. Vôbec

neupozorňovala na nedostatky a držala mu počas celého súdneho konania akoby palce.

Sypal zo seba čísla zákonov aj paragrafov. Keď som namietala, že nerozumiem tomu čo

hovorí, prešla poznámku mlčaním. Moju stranu neustále opravovala upozorňovala

a dokonca ponižovala svojimi výrokmi. „Je takáto činnosť prípustná na súde prvého

stupňa?“: spýtala som sa . Potvrdil síce, že nie, ale nebol ochotný sa

danou vecou zaoberať. Ba aj možnosť zmeniť súd zavrhol.

Celá problematika sa preberala od začiatku s poukazovaním na mandátne zmluvy

podpísané medzi vlastníkom bytov a správcom bytov. Nebolo možné sa k nim dostať a zistiť,

čo sa v nich konkrétne píše a nakoľko sa to vlastne týka predmetného konania. Až na veľké

naliehanie ich SBDBA IV poskytlo súdu i môjmu zástupcovi. Nakoniec z nich vlastne

vyplynulo, že sa v nich o danom prejednávanom probléme, či pasívnom zastúpení nepísalo.

Dokonca už boli aj zrušené. Odporca nehanebne zneužíval na ospravedlnenie svojich

nezákonných činností, resp. aj nečinnosti hoc akú možnosť.

Prvostupňový súd prijal návrh odporcu s poukázaním na .

Podľa môjho názoru a podľa obsahu odôvodnenia z druhého rozsudku Okresného

súdu v Bratislave, vôbec nebol pochopený návrh ako taký, celého dlhého súdneho konania.

Odôvodnenie sa skladá z omylov, zlých zápisov povedaných výpovedí a ignoráciou

zásadných faktov.

Po obdržaní uznesenia o trovách konania i súdnych poplatkoch som sa obrátila

okamžite o pomoc na CPP. Spravila som tak ústne, ale pre istotu aj písomne. Podala som

žiadosť o odvolanie. Nepomohla mi táto promptná aktivita. Centrum odvolanie nepodalo.

Podala som sťažnosť na CPP. Nič podstatné sa nestalo. Ospravedlnili sa.

Predmetné konanie sa skončilo v môj neprospech vlastne iba pre smrť jediného

môjho svedka a to bývalého zástupcu vlastníkov bytov . Ani zbytočné prieťahy,

ani porušenie zásad dôstojnosti súdneho konania sudkyňou, ani nevybavenie mojej žiadosti

CPP v Bratislave mi neumožnili zvrátiť výsledok predmetného súdneho procesu.»

3. V závere sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd označeným odporcom prikázal

obnoviť stav pred porušením základného práva alebo slobody a vo veci samej ďalej konať

v plnom rozsahu.

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

5. Ústavný súd na úvod k predbežnému prerokovaniu sťažnosti konštatuje, že pokiaľ

sťažnosť smeruje primárne proti advokátovi ako podnikateľskému subjektu poskytujúcemu

právne služby, nejde z jeho strany o výkon verejnej moci a nejde o poskytovanie právnych

služieb z pozície orgánu verejnej moci. Pokiaľ sťažovateľka zastáva názor, že advokát pri

poskytovaní právnej služby pochybil, má k dispozícii občianskoprávne nástroje nápravy.

Ústavný súd však nie je oprávnený posudzovať spor dvoch súkromnoprávnych subjektov,

resp. preskúmava iba potenciálne porušenie ústavných práv verejno-mocenskými zásahmi

orgánov verejnej moci. Z toho dôvodu bolo potrebné sťažnosť odmietnuť podľa § 25 ods. 2

pre nedostatok právomoci ústavného súdu.

6. Zároveň ústavný súd poznamenáva, že v obsahu sťažnosti sťažovateľka označila

(čisto formálne) za odporcov aj v záhlaví uvedené orgány verejnej moci/verejnej správy.

Bez potreby uvádzania bližších doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam

sťažovateľky by v tomto prípade bolo potrebné konštatovať, že sťažnosť nespĺňa zákonom

o ústavnom súde predpísané náležitosti.

6.1 Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ

(navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným

právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že

sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

6.2 V prvom rade je potrebné konštatovať, že sťažovateľka vo vzťahu k v záhlaví

uvedeným orgánom verejnej moci/verejnej správy nepriložila k sťažnosti žiadnu kópiu

konkrétneho právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu (požiadavka

vyplývajúca z ).

6.3 Sťažovateľka ďalej nepriložila k sťažnosti splnomocnenie na zastupovanie

advokátom pred ústavným súdom vo vzťahu k v záhlaví uvedeným orgánom verejnej

moci/verejnej správy a ani nezdokladovala, že požiadala Centrum právnej pomoci

o ustanovenie advokáta [porov. o poskytovaní

právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi a o zmene a doplnení

o advokácii a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní

(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov v znení v znení

neskorších predpisov].

6.4 V neposlednom rade sťažnosť neobsahuje vo vzťahu k v záhlaví uvedeným

orgánom verejnej moci/verejnej správy právne relevantný petit (návrh). Predovšetkým treba

uviesť, že v rámci petitu (ale aj obsahu sťažnosti) sa sťažovateľka nedomáha, aby ústavný

súd vyslovil porušenie niektorého základného práva alebo slobody, či ľudského práva

a základnej slobody (požiadavka vyplývajúca z a zákona o ústavnom

súde). Rovnako v petite absentuje konkretizácia porušovateľa základného práva alebo

slobody, resp. ľudského práva a základnej slobody, a v celej sťažnosti (vrátane petitu)

absentuje konkretizácia konania či rozhodnutí (t. j. spisová značka), v rámci ktorých alebo

ktorými malo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, resp. ľudského práva

a základnej slobody [požiadavka vyplývajúca z § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 písm. b) zákona

o ústavnom súde].

6.5 Na základe prezentovaných záverov ústavný súd uvádza, že vo vzťahu

k v záhlaví uvedeným orgánom verejnej moci/verejnej správy by bolo možné sťažnosť

odmietnuť podľa z dôvodu nesplnenia zákonom

predpísaných náležitostí.

7. Keďže však sťažnosť smerovala primárne proti advokátovi, ústavný súd rozhodol

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia, pre úplnosť však ponechal v záhlaví

výpočet všetkých sťažovateľkou označených (hoc len formálne) odporcov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. februára 2016