Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/90/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Končeka a členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Mareka Kotoru v právnej veci žalobcu: T. J., B.Á. XX, XXX XX T.W., práv. zast.: Advokátska kancelária bodnarlegal s.r.o. so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice proti žalovanému : Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101065366/2018 zo dňa 30.05.2018, takto

rozhodol:

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku, podľa ust. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 100522247/2018 zo dňa 09.03.2018, ktorým bol žalobcovi podľa ustanovenia o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyrubený úrok z omeškania vo výške 67,90 eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, potvrdil. Žalovaný svoje rozhodnutie odôvodnil nasledovne : „Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky preskúmalo odvolaním napadnuté rozhodnutie Daňového úradu Košice v rozsahu uvedenom v ustanovení o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Odvolávajúci sa T. J.Č., B. XX, XXX XX T. - C..Č.. D. C., dátum narodenia XX.XX.XXXX, podal v zákonom stanovenej lehote, dňa 26.03.2018 odvolanie proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice (ďalej len „správca dane“) č. 100522247/2018 zo dňa 09.03.2018, ktorým mu bol vyrubený úrok z omeškania vo výške 67,90 eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Odvolávajúci sa v podanom odvolaní uvádza, že uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: zo dňa 7. júla 2017 bol vyhlásený konkurz na jeho majetok. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR, v čiastke 136/2017 dňa 18. júla 2017. Týmto uznesením bol zbavený všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, pričom sa to vzťahuje aj na dlhy, ktoré vznikli v rámci podnikateľskej činnosti. Podľa ustanovenia písmeno a) o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považuje príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5 % istiny pohľadávky za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom ( písmeno a/). Podľa ustanovenia písmeno b) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia

sa považuje príslušenstvo pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni. Podľa ustanovenia písmeno d) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. V zmysle uvedených hmotnoprávnych ustanovení zákona o konkurze, ktorý je vo vzťahu k daňovým predpisom lex specialis správca dane postupoval v celom rozsahu nezákonne, keďže v zmysle vyššie spomínaných hmotnoprávnych ustanovení bol dlžník od nárokovanej pohľadávky oddlžený, keďže jasne stanovuje, že peňažné sankcie, resp. pokuta, ktorá sa viaže na povinnosť, z ktorej plynie takáto sankcia je voči dlžníkovi nevymožiteľná, ak vznikla pred rozhodujúcim dňom. Ako vyplýva zo samotného rozhodnutia, správca dane kapitalizoval úrok z omeškania odo dňa 31. januára 2013 ku dňu 31. januára 2017. Z toho je zrejmé, že o výške úrokov z omeškania mal vedomosť už v čase od 31. januára 2017 a nič mu nebránilo prihlásiť si tento úrok z omeškania ako svoju pohľadávku do konkurzného konania k správcovi JUDr. Lenke Hričindovej, so sídlom Žriedlová 3, Košice k spisovej značke ako je uvedené vyššie. Daňový subjekt ďalej namieta, že správca dane sa vo svojom rozhodnutí nijakým spôsobom s nevymáhateľnosťou nezaoberal, svoje rozhodnutie vyrubenia príslušenstva daňovej pohľadávky nijako nezdôvodnil, čo spôsobuje vadu rozhodnutia správcu dane, keďže nie je odôvodnené a je v celom rozsahu arbitrárne a nepreskúmateľné. V zmysle ustanovenia v znení neskorších predpisov rozhodnutie obsahuje odôvodnenie. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo. Podľa názoru daňového subjektu uvedené v predmetnom rozhodnutí absentuje. Ak má správca dane pohľadávku voči dlžníkovi je oprávnený v zmysle ustanovenia si ju prihlásiť do konkurzu, avšak pohľadávka, ktorú správca dane vyrubil je v zmysle vyššie uvedených skutočností s ohľadom na ustanovenia vylúčená z uspokojenia a teda, aj keď si ju správca dane prihlási do konkurzu, táto nemôže byť v prípade rozvrhu uspokojovaná, keďže je ex lege vylúčená z uspokojenia. Z uvedených dôvodov je napádané rozhodnutie správcu dane v celom rozsahu nezákonné a neodôvodnené. Ďalej, podľa ustanovenia oddlžením sa pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze, bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné. Vzhľadom na skutočnosť, že vyrubené úroky z omeškania vznikli na základe pohľadávky, ktorá je nevymáhateľná, nevymáhateľné je taktiež nutne aj príslušenstvo nevymáhateľnej pohľadávky. Odvolávajúci sa má zato, že správca dane v celom rozsahu nepostupoval v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky. Napádané rozhodnutie trpí vadami, ktoré zakladajú jeho nezákonnosť, nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť, pričom v prípade, ak by uvedené rozhodnutie správcu dane nadobudlo vykonateľnosť, tak v celom rozsahu nie je vykonateľné, keďže pohľadávka, ktorej úhrady sa správca dane domáha, by bola v celom rozsahu nevymáhateľná, resp. úplne vylúčená z uspokojenia. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti daňový subjekt navrhuje, aby Daňový úrad Košice postupoval v súlade s ustanovením Daňového poriadku a odvolaniu v celom rozsahu vyhovel, resp. odvolaciemu orgánu, aby napádané rozhodnutie bolo zrušené v celom rozsahu. Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky po preskúmaní v odvolaní uvedených skutočností zistilo tento skutkový stav: Daňový subjekt podal dňa 31.01.2013 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012, v ktorom priznal daň vo výške 113,19 eur, splatnú dňa 31.01.2013. Podľa ustanovenia o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „“), je daňovník povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane a v tejto lehote je daň splatná, ak odseky 3 až 6 neustanovujú inak. Podľa ustanovenia , v znení účinnom do 31.12.2014, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka. Podľa ustanovenia o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa zákona účinného do 31. decembra 2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa ustanovenia na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili najneskôr do 31. decembra 2014, je od 1. januára 2015 príslušný správca dane podľa . Podľa ustanovenia správu dane vykonáva správca dane, ktorým je daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31 .decembru predchádzajúceho roka. Podľa ustanovenia sa na správu dane vzťahuje osobitný predpis, ktorým je v

znení neskorších predpisov. Okresný súd Košice I uznesením č.k. zo dňa 07.07.2017, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 18.07.2017, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka T. J.Č., B. XX, XXX XX T.Š. - C..Č.. D. C., a za správcu podstaty ustanovil Mgr. Lenku Hričindovú, Žriedlová 3, 040 01 Košice. V uznesení ďalej uvádza, že zbavuje dlžníka všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Dňa 19.09.2017 bol v Obchodnom vestníku SR zverejnený oznam správcu JUDr. Lenky Hričindovej, že konkurz vyhlásený na majetok dlžníka T. J., B. XX, XXX XX T. - C..Č.. D. C. sa končí. Zverejnením tohto oznámenia v Obchodnom vestníku SR sa konkurz na majetok dlžníka zrušuje, a to z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu. Keďže daňový subjekt daňový nedoplatok na dani z motorových vozidiel vo výške 113,19 eur nezaplatil, vydal správca dane dňa 09.03.2018 rozhodnutie č. 100522247/2018, ktorým vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania v sume 67,90 eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške. Ustanovenie § 156 Daňového poriadku upravuje postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania v prípadoch, keď si daňový subjekt nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 1 Daňového poriadku úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou. Podľa Ustanovenia § 156 ods. 6 Daňového poriadku sa úrok z omeškania nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za príslušné zdaňovacie obdobie v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty. Podľa ustanovenia § 156 ods. 8 Daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný, a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. Podľa ustanovenia § 161 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v deň vzniku daňového nedoplatku (dňa 01.02.2013) predstavovala 0,75 %. Vzhľadom k tomu, že štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %, použil správca dane pri výpočte úroku z omeškania ročnú úrokovú sadzbu 15 %. Keďže daňový subjekt daňový nedoplatok na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, do dňa vydania rozhodnutia t.j. do dňa 09.03.2018 nezaplatil, bol správca dane povinný v zmysle ustanovenia § 156 Daňového poriadku vyrubiť úrok o omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy za štyri roky omeškania s platbou, t.j. ku dňu 31.01.2017. Podľa § 158 ods. 1 Daňového poriadku sa daňový nedoplatok na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za daňovú pohľadávku. Za daňovú pohľadávku sa považuje aj daňová pohľadávka, ktorá nebola priznaná daňovým subjektom alebo vyrubená správcom dane. Podľa § 158 ods. 3 Daňového poriadku ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. Podľa § 158 ods. 5 Daňového poriadku po vyhlásení konkurzu správca dane postupuje podľa osobitného predpisu (podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii). V zmysle ustanovenia § 159 Daňového poriadku v

čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.“ Ďalej citujúc ust. a , , a Daňového poriadku uviedol : „K námietke odvolávajúceho sa, že pohľadávka správcu dane je vylúčená z uspokojenia podľa , Finančné riaditeľstvo SR ako odvolací orgán uvádza, že z vyššie uvedených ustanovení Daňového poriadku je zrejmé, že daňou sa rozumie aj úrok z omeškania podľa tohto zákona a teda vyrubovanie úroku z omeškania je daňovým konaním a je upravené v Daňového poriadku. Zároveň v štvrtej časti o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), ktorá sa týka oddlženia nie je uvedené, že vyhlásením konkurzu by sa prerušovalo alebo zastavovalo daňové konanie. V tejto časti sú upravené právne následky vyhlásenia konkurzu len v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami ( ) a exekučnými a obdobnými vykonávacími konaniami ( ). Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa úrok z omeškania vyrubuje obligatórne, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či úrok z omeškania vyrubí, alebo nie, ale je povinný ho vyrubiť, ak si daňový subjekt nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. Keďže sa v tomto prípade nejednalo o žiaden z taxatívne uvedených dôvodov, kedy nie je možné úrok z omeškania vyrubiť, uvedených v ustanovení Daňového poriadku a zároveň neuplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný zaplatiť daň (prekluzívna lehota uplynie až 01.01.2019), postupoval správca dane v súlade s ustanovením Daňového poriadku, keď daňovému subjektu vyrubil úrok z omeškania. Zároveň na vznik povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania v zmysle Daňového poriadku nemá vplyv skutočnosť, či úrok z omeškania má charakter pohľadávky vylúčenej z uspokojenia podľa . Z uvedených dôvodov je námietka daňového subjektu neopodstatnená. Finančné riaditeľstvo SR k ďalšej námietke daňového subjektu, že sa správca dane nevymáhateľnosťou vôbec nezaoberal a že rozhodnutie je neodôvodnené a tým je nepreskúmateľné uvádza, že konanie o vyrubení úroku z omeškania je osobitný druh daňového konania, v rámci ktorého správca dane nevykonáva dokazovanie. V danom prípade bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania podané daňové priznanie dňa 31.01.2013 k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012, ktorým si daňový subjekt vyrubil daňovú povinnosť vo výške 113,19 eur, ktorá nebola do dňa vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia zaplatená. Skutočnosťami rozhodujúcimi pre vyrubenie úroku z omeškania sú výška dlžnej sumy, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v deň vzniku daňového nedoplatku a počet dní omeškania s platbou. Právnou okolnosťou je povinnosť správcu dane v prípade, ak žalobca nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote podľa ustanovenia Daňového poriadku, a zároveň sa nejedná o dôvody, kedy nie je možné vyrubiť úrok z omeškania uvedené Daňového poriadku a súčasne neuplynula prekluzívna lehota podľa Daňového poriadku, vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania spôsobom podľa ustanovenia Daňového poriadku. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správca dane vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. To, že sa správca dane v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal otázkou, či úrok z omeškania je podľa nevymáhateľnou pohľadávkou alebo nie, nie je pri vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia rozhodujúce a nie je to ani dôvod na jeho nepreskúmateľnosť pre neodôvodnenosť a arbitrárnosť. Správca dane rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania č. 100522247/2018 zo dňa 09.03.2018 dostatočne odôvodnil, uviedol okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aj tie ktoré mu predchádzali, ako aj ustanovenia Daňového poriadku, na základe ktorých rozhodoval. Z uvedeného dôvodu je aj táto námietka odvolávajúceho sa neopodstatnená. Finančné riaditeľstvo SR k námietke daňového subjektu, že správca dane si mal úrok z omeškania uplatniť ako svoju pohľadávku v konkurznom konaní, keďže vyrubil daňovému subjektu úrok z omeškania od 31.01.2013 do 31.01.2017, a teda o výške úroku mal vedomosť už 31.01.2017 uvádza, že tak ako to vyplýva z vyššie uvedených ustanovení Daňového poriadku možno ukladať povinnosti alebo priznávať práva len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené. Povinnosť zaplatiť úrok z omeškania teda nevznikne daňovému subjektu len tým, že si nesplnil daňovú povinnosť, ale až jeho vyrubením správcom dane, t.j. až keď správca dane v

rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a lehotu splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj keď správca dane v rozhodnutí vyrubil úrok z omeškania od 31.01.2013 do 31.01.2017, t.j. za štyri roky omeškania s platbou, samotná povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania vznikne až jeho vyrubením, resp. jeho splatnosťou, ktorá je v zmysle § 63 ods. 4 Daňového poriadku 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane nemohol úrok z omeškania uplatniť ako pohľadávku v konkurznom konaní a teda námietka daňového subjektu je neopodstatnená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, odvolací orgán konštatuje, že námietky daňového subjektu, uvedené v odvolaní nie sú opodstatnené, nepreukazujú nesprávnosť alebo nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z uvedených skutočností je zrejmé, že postup správcu dane pri vyrubovaní úroku z omeškania a vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Daňový subjekt môže v zmysle § 157 Daňového poriadku požiadať správcu dane o úľavu zo sankcie alebo odpustenie sankcie za podmienok stanovených v zákone. Na základe vyššie uvedených dôvodov Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky rozhodlo tak, ako to vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia.“ Rozhodnutie žalovaného bolo doručené žalobcovi dňa 05.06.2018.

2. Žalobca vo včas podanej žalobe, podanej elektronicky a doručenej súdu dňa 26.07.2018, žiadajúc oslobodenie od súdnych poplatkov, ku skutkovému stavu uviedol, že: „Uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn.: zo dňa 07.07.2017 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka - Žalobkyne. Uznesenie o vyhlásení konkurzu bolo zverejnené v Obchodnom vestníku SR, v čiastke 136/2017 dňa 18.07.2017. Dňa 13.03.2018 bolo Žalobkyni doručené rozhodnutie Daňového úradu Košice zo dňa 09.03.2018 č. 100522247/2018, ktorým správca dane Žalobkyni vyrubil úrok z omeškania v sume 67,90 EUR za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2012 (ďalej len „Rozhodnutie DÚ KE“). Proti Rozhodnutiu DÚ KE podala Žalobkyňa dňa 26.03.2018 odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia Rozhodnutia DÚ KE. O podanom odvolaní rozhodol Žalovaný rozhodnutím číslo 101065366/2018 zo dňa 30.05.2018, ktoré bolo Žalobkyni oznámené dňa 04.06.2018 (ďalej len „Napádané rozhodnutie“)“. V žalobných dôvodoch ďalej argumentoval, že : „Podľa o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „“) za nevymáhateľné voči dlžníkovi v prípade oddlženia sa považujú zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) sa daňový nedoplatok na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. Podľa Daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. S ohľadom na ustanovenie je zrejmé, že dňa 19.07.2017 (deň nasledujúci po dni zverejnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu v obchodnom vestníku) došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok Žalobkyne a týmto dňom sa voči Žalobkyni stali nevymáhateľné verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Uvedené nepochybne napĺňa aj úrok z omeškania vyrubený Napádaným rozhodnutím, keďže úrok z omeškania ako taký je v Daňovom poriadku zaradený v medzi sankciami, a súčasne povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom, a to v zmysle Rozhodnutia DÚ KE ešte 31.01.2013. Rozhodujúcim dňom v konkurze Žalobkyne v nadväznosti na je 01.07.2017. V tomto smere je celkom zjavne nesprávne Napádané rozhodnutie. Žalovaný síce v ňom pripúšťa nevymáhateľnosť svojej pohľadávky v nadväznosti na vyhlásený konkurz Žalobkyne, ale argumentuje tým, že jeho vyrubenie je obligatórne, bez ohľadu na jeho vymáhateľnosť. Uvedená argumentácia, ale úplne opomína fakt, že podľa Daňového poriadku daňový nedoplatok zanikol dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Vyrubenie neexistujúceho (zaniknutého) daňového nedoplatku v tomto smere celkom zjavne nemôže byť v súlade so zákonom. Podľa pritom na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Aj keby sa súd nestotožnil s argumentáciou Žalobkyne subsumujúcou nárok uložený Rozhodnutím DÚ KE pod ustanovenie (Pohľadávky vylúčené z uspokojenia) platí, že podľa sa oddlžením pohľadávky, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom (), bez ohľadu na to, či boli alebo neboli prihlásené, stávajú voči dlžníkovi nevymáhateľné v rozsahu, v ktorom ho súd zbavil dlhov. Vzhľadom na skutočnosť, že vyrubené úroky z omeškania vznikli na základe pohľadávky, ktorá

je nevymáhateľná, nevymáhateľné je taktiež nutne aj príslušenstvo takejto nevymáhateľnej pohľadávky. Sumarizujúc uvedené je teda zrejmé, že : A. Žalovaný pri vydávaní Napádaného rozhodnutia a pred ním tiež Daňový úrad Košice pri vydávaní Rozhodnutia DÚ KE, nerešpektovali ustanovenia , najmä , ktoré za nevymáhateľné ustanovuje verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uložiť takúto sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom, s čím je spojený zánik takejto daňovej pohľadávky podľa Daňového poriadku, a súčasne B. tieto orgány verejnej moci nerešpektovali ani ustanovenie , v zmysle ktorého boli povinné hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadeli, keby rozhodli o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.“ Z uvedených dôvodov navrhol v žalobnom návrhu vydať nasledovný rozsudok: „Zrušuje sa rozhodnutie Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky číslo 101065366/2018 zo dňa 30.05.2018. Zrušuje sa rozhodnutie Daňového úradu Košice číslo 100522247/2018 zo dňa 09.03.2018. Žalovaný je povinný nahradiť Žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.“ Žalobca zároveň v súlade s označil súvislosť tejto žaloby a ďalších spoločne podávaných žalôb voči rozhodnutiam žalovaného na súde, ktoré sa týkajú tých istých účastníkov konania a čiastočne skutkovo súvisia.

3. K žalobe žalobcu sa podrobne vyjadril žalovaný podaním zo dňa 20.12.2018, doručeným súdu toho istého dňa, v ktorom k žalobným námietkam žalobcu v bode III. vyjadrenia (stanovisko žalovaného k žalobným dôvodom žalobcu) uviedol : „K námietke žalobcu, že pohľadávka správcu dane je vylúčená z uspokojenia podľa , žalovaný uvádza, že podľa ustanovenia Daňového poriadku, sa daňou rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo podľa osobitných predpisov.“ V zmysle Daňového poriadku sa daňovým konaním rozumie konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov. Podľa Daňového poriadku daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. V konkurze vyhlásenom podľa IV. časti možno podľa uspokojiť pohľadávku, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“). V zmysle Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenie Daňového poriadku upravuje postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania v prípadoch, keď si daňový subjekt nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. Podľa ustanovenia Daňového poriadku sa úrok z omeškania nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za príslušné zdaňovacie obdobie nepresiahne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty. Podľa ustanovenia Daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň. v ustanovení a obsahuje osobitné ustanovenia pre konkurz a reštrukturalizáciu. Pre účely konkurzu a reštrukturalizácie je pohľadávka v zmysle Daňového poriadku definovaná ako daňový nedoplatok, pričom daňovým nedoplatkom je dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Daňou sa podľa Daňového poriadku rozumie daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa Daňového poriadku alebo osobitných predpisov, a teda vyrubovanie úroku z omeškania je daňovým konaním a je upravené v Daňového poriadku. Zároveň v štvrtej časti , ktorá sa týka oddlženia nie je uvedené, že vyhlásením konkurzu by sa prerušovalo alebo zastavovalo daňové konanie. V tejto časti sú upravené právne následky vyhlásenia konkurzu len v súvislosti s prebiehajúcimi súdnymi konaniami ( ) a exekučnými a obdobnými vykonávacími konaniami ( ). Podľa súčasnej platnej právnej úpravy sa úrok z omeškania vyrubuje obligatórne, to znamená, že nie je na úvahe správcu dane, či úrok z omeškania vyrubí, alebo nie, ale je povinný ho vyrubiť, ak si daňový subjekt nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote tak, ako to vyplýva z jednotlivých hmotnoprávnych predpisov alebo z rozhodnutia správcu dane. V danom prípade bolo podkladom pre vydanie rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania podané daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012, ktorým si žalobca

priznal daň vo výške 113,19 eur, ktorá nebola do dňa vydania rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100522247/2018 zo dňa 09.03.2018 zaplatená. Skutočnosťami rozhodujúcimi pre vyrubenie úroku z omeškania sú výška dlžnej sumy, základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v deň vzniku daňového nedoplatku a počet dní omeškania s platbou. Právnou okolnosťou je povinnosť správcu dane v prípade, ak žalobca nesplní peňažnú povinnosť, a to buď v správnej výške alebo v lehote podľa ustanovenia § 156 ods. 1 písm. a) Daňového poriadku, a zároveň sa nejedná o dôvody, kedy nie je možné vyrubiť úrok z omeškania uvedené § 156 ods. 4 Daňového poriadku a súčasne neuplynula prekluzívna lehota podľa § 156 ods. 8 Daňového poriadku, vyrubiť žalobcovi úrok z omeškania spôsobom podľa ustanovenia § 156 ods. 2 Daňového poriadku. Medzi právnym posúdením a skutkovými zisteniami musí byť logický vzťah. Právne posúdenie veci musí obsahovať konkrétny odkaz na príslušný právny predpis, z ktorého správca dane vo výrokovej časti rozhodnutia vychádzal a z ktorého vyvodzuje svoje právne posúdenie. To, že sa správca dane v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal otázkou, či úrok z omeškania je podľa nevymáhateľnou pohľadávkou alebo nie, nie je pri vydaní rozhodnutia o vyrubení úroku z omeškania rozhodujúce a nie je to ani dôvod na jeho nepreskúmateľnosť. Na vznik povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania v zmysle Daňového poriadku nemá vplyv skutočnosť, či úrok z omeškania má charakter pohľadávky vylúčenej z uspokojenia podľa . Správca dane rozhodnutie o vyrubení úroku z omeškania č. 100522247/2018 zo dňa 09.03.2018 dostatočne odôvodnil, uviedol okolnosti, ktoré boli podkladom pre vydanie rozhodnutia, aj tie ktoré mu predchádzali. ako aj ustanovenia Daňového poriadku, na základe ktorých rozhodoval. Z uvedeného dôvodu je námietka žalobcu neopodstatnená. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Košiciach v rozsudku sp. zn. , ako aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. a . K námietke žalobcu, že podľa Daňového poriadku daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, a tým, že úrok z omeškania je podľa nevymáhateľný, mal podľa Daňového poriadku zaniknúť, žalovaný uvádza, že ustanovenie Daňového poriadku nadväzuje na ustanovenie Daňového nedoplatku, podľa ktorého právo na vymáhanie daňového nedoplatku zaniká po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Je to prekluzívna lehota na vymáhanie daňového nedoplatku, po uplynutí ktorej daňový nedoplatok zaniká zo zákona. Z uvedených ustanovení vyplýva. že nevymáhateľnosť v prípade oddlženia podľa nie je možné zamieňať zo zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok podľa Daňového poriadku. To, že pohľadávka je nevymáhateľná podľa neznamená, že daňový nedoplatok zanikne z dôvodu zániku práva vymáhať daňový nedoplatok podľa Daňového poriadku, ktoré podľa Daňového poriadku zanikne po 20 rokoch po skončení kalendárneho roku, v ktorom daňový nedoplatok vznikol. Žalovaný k uvedenej námietke žalobcu zároveň poukazuje na ustanovenie Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňovým nedoplatkom rozumie dlžná suma dane po lehote splatnosti dane. Keďže v ustanovení Daňového poriadku je uvedené, že ukladať povinnosti alebo priznávať práva možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené, nevznikne žalobcovi povinnosť zaplatiť úrok z omeškania len tým, že si nesplnil daňovú povinnosť, ale až jeho vyrubením správcom dane, t.j. až keď správca dane v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a lehotu splatnosti. Z uvedeného vyplýva, že aj keď správca dane v rozhodnutí vyrubil úrok z omeškania od 31.01.2013 do 31.01.2017, t.j. za štyri roky omeškania s platbou, samotná povinnosť žalobcu zaplatiť úrok z omeškania vznikne až jeho vyrubením, resp. jeho splatnosťou, ktorá je v zmysle Daňového poriadku 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, čo v danom prípade bolo až dňa 19.06.2018, t.j. 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia Daňového úradu Košice č. 100522247/2018 zo dňa 09.03.2018. Z uvedeného je zrejmé, že správca dane nemohol úrok z omeškania uplatniť ako pohľadávku podľa štvrtej časti a úrok z omeškania ani nemohol byť vylúčený z uspokojenia, keďže vznikol až po zrušení konkurzu, ktorý bol zrušený s účinnosťou od 19.09.2017 a zároveň tak, ako je to uvedené v Daňového poriadku je aj úrok z omeškania považovaný za daň. Vyrubený úrok z omeškania sa zároveň podľa Daňového poriadku stal daňovým nedoplatkom až dňa 20.06.2018, t.j. 9 mesiacov po zrušení konkurzu, a teda aj táto námietka žalobcu je neopodstatnená. S týmto právnym názorom sa stotožnil aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. -162, ako aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. . Žalovaný sa vo svojom rozhodnutí námietkami žalobcu dostatočne a podrobne zaoberal a vysporiadal (na strane 3 až 7 žalobou napadnutého rozhodnutia), uviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom pre vydanie jeho rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správcu dane a ustanovenia na základe ktorých rozhodoval. Na základe uvedeného sú vyššie uvedené dôvody žalobcu neopodstatnené. Žalovaný posúdením celého rozhodnutia správcu dane, ako aj obsahu predloženého

spisového materiálu dospel k záveru, že postup správcu dane pri vyrubení úroku z omeškania a vydaní odvolaním napadnutého rozhodnutia bol v súlade s platnou právnou úpravou. Postup žalovaného nebol v rozpore s platnými právnymi predpismi, neboli porušené práva žalobcu a dôvody žalobcu uvedené v podanej žalobe nie je možné akceptovať a tieto dôvody nie sú opodstatnené.“ Z uvedených dôvodov navrhol, aby súd rozsudkom žalobu zamietol a účastníkom konania nárok na náhradu trov konania nepriznal. Žalovaný sa k nariadeniu pojednávania vyjadril tak, že súhlasí s tým, aby súd o žalobe rozhodol bez nariadenia pojednávania.

4. K vyjadreniu žalovaného sa replikou zo dňa 21.01.2019, doručenou súdu dňa 22.01.2019 vyjadril žalobca nasledovne: „Žalobkyňa v prvom rade uvádza, že Žalovaný vo svojom vyjadrení neuvádza žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by bola spôsobilá zvrátiť záver o nezákonnosti napádaného rozhodnutia. Žalovaný v podstate opakuje argumentáciu o tom, že vyrubenie úroku z omeškania je obligatórne podľa § 156 Daňového poriadku, a že na vznik povinnosti správcu dane vyrubiť úrok z omeškania nemá vplyv skutočnosť, že táto pohľadávka je nevymáhateľná podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Taktiež Žalovaný (bez bližšieho odôvodnenia) dodal, že nevymáhateľnosť v prípade oddlženia podľa § 166b Zákona o konkurze a reštrukturalizácií nie je možné zamieňať so zánikom práva vymáhať daňový nedoplatok podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku. Napokon Žalovaný uviedol, že samotná povinnosť Žalobkyne zaplatiť úrok z omeškania vznikne až jeho vyrubením, a teda správca dane údajne nemohol úrok z omeškania uplatniť ako pohľadávku podľa štvrtej časti Zákona o konkurze a reštrukturalizácií a ani nemohol byť vylúčený z uspokojenia, keďže vznikol až po zrušení konkurzu. Žalobkyňa zásadne nesúhlasí s tvrdením Žalovaného o tom, že vyrubenie úroku z omeškania podľa Daňového poriadku je obligatórne bez ohľadu na vymáhateľnosť daného nároku v nadväznosti na ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácií. Podľa § 84 ods. 1 písm. e) Daňového poriadku daňový nedoplatok zanikol dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok. Vyrubenie neexistujúceho (zaniknutého) daňového nedoplatku v tomto smere celkom zjavne nie je v súlade so zákonom a logicky nie je ani v prípade zaniknutého nároku obligatórne. Podľa názoru Žalobkyne tiež nie je dôvod, prečo by nevymáhateľnosť nároku podľa 166b ods. 1 písm. d) mala byť odlišnou nevymáhateľnosťou akú ma na mysli ustanovenie Daňového poriadku. jednoznačne ustanovuje, že daňový nedoplatok zanikne dňom nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok a nijako takýto zánik práva vymáhať neviaže len na dôvody uvedené v Daňovom poriadku (či dokonca jedine na Daňového poriadku, ako to uvádza Žalovaný). Práve naopak, zánik vymáhateľnosti nároku je univerzálna právna skutočnosť, ktorá má rovnaké účinky bez ohľadu na to, či nastala podľa Zákona o konkurze a reštrukturalizácií alebo Daňového poriadku. Zákon o konkurze a reštrukturalizácií je navyše vo vzťahu k Daňovému poriadku lex specialis, a teda jeho aplikácia má prednosť a za žiadnych okolností nemôžu účinky ním založené byť vnímané ako nedôležité pre daňové konanie. Uvedené platí o to viac, že samotný Zákon o konkurze a reštrukturalizácií hovorí o nevymáhateľnosti všetkých verejnoprávnych peňažných sankcií, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. V tomto smere je zrejmé, že zákon mal na mysli práve takéto nároky, svojou povahou sankcie, aké boli vyrubené zo strany správcu dane Žalobkyni. Neprihliadanie na takúto nevymáhateľnosť v daňovom konaní nie je v podstate ničím odôvodniteľné a každopádne nezákonné. Práve spomínané ustanovenie 166b ods. 1 písm. d) tiež jednoznačne vyvracia argumentáciu Žalovaného o tom, že pohľadávka titulom úrokov z omeškania vznikla až jeho vyrubením, a teda že sa toto ustanovenie nepoužije. jednoznačne uvádza, že nevymáhateľné sú všetky verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Je teda irelevantné, kedy bol úrok z omeškania vyrubený, podstatnou na účely zániku vymáhateľnosti je len otázka času, kedy bola porušená povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu. V prípade Žalobkyne k tomu došlo nepochybne pred rozhodujúcim dňom, a teda tento nárok sa považuje voči Žalobkyni za nevymáhateľný. Žalobkyňa si tiež dovoľuje poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 23.08.2018, sp. zn. kde v skutkovo veľmi podobnej veci súd uviedol: „Preto s poukazom na ustanovenie zákona o konkurze sú uložené penále nevymáhateľné zo zákona, na ktorú skutočnosť mal správny orgán pri analogickom uplatnení zákona o konkurze prihliadať z úradnej povinnosti aj bez návrhu žalobcu ako dlžníka. Pre správny orgán z toho vyplývala povinnosť nepredpisovať sporné penále z dlžného poistného ( zákona). Ak tak prvostupňový správny orgán napriek tomu učinil a jeho rozhodnutie a postup odvolací orgán potvrdil ako zákonný, postupovali oba orgány verejnej správy v rozpore s ustanovením veta prvá v spojení s zákona o konkurze, vrátane zákona, čím sa

dopustili pochybenia, ktoré zakladá nezákonnosť ich rozhodnutia pre nesprávne právne posúdenie veci ( ods. písm. c) ).“ Tiež poukazujeme na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 21.08.2018. sp. zn. kde uviedol: „Súhlasiť možno s názorom žalobcu, že právoplatným a vykonateľným vyrubením úrokov z omeškania za obdobie spred začatia reštrukturalizačného konania u dlžníka až po povolení reštrukturalizácie by sa pri akceptácii žalovaným i krajským súdom aplikovaného výkladu práva umožnilo obchádzať právny režim , ktorého aplikácia má ako lex specialis prednosť pred všeobecnou úpravou Daňového poriadku ( Daňového poriadku), najmä povinnosť správcu dane prihlásiť takúto pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní ako ostatní veritelia a týmto spôsobom zvýhodniť správcu dane oproti iným veriteľom. [...] Zo vyplýva, že skončením reštrukturalizačného konania, ktoré nastáva okamihom schválenia reštrukturalizačného plánu, pohľadávky vzniknuté do začatia tohto konania zanikajú, ak boli prihlásené do reštrukturalizácie a neprihlásené pohľadávky sú nevymáhateľné, pričom v prípade daňových pohľadávok sa takéto pohľadávky stávajú nevyrubiteľnými (, , , Daňového poriadku). [...] Najvyšší súd je s poukazom na vyššie uvedenú judikatúru toho názoru, že predmetné pohľadávky správcu dane mohli a mali byť prihlásené do reštrukturalizácie a keďže sa tak nestalo, stali sa nevymáhateľnými a správca dane ich nebol oprávnený použiť na započítanie s daňovým preplatkom žalobcu na DPH.“ Uvedené rozhodnutie síce reflektuje úpravu reštrukturalizácie, avšak efekt nevymáhateľnosti je aj pre oddlženie podľa v prípade pohľadávok, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom, rovnaký. Uvedené uvádzame pre prípad, že by sa súd nestotožnil s argumentáciou Žalobkyne subsumujúcou nárok uložený Rozhodnutím DÚ KE pod ustanovenie (Pohľadávky vylúčené z uspokojenia), ktoré sú nevymáhateľné bez ďalšieho. Podľa názoru Žalobkyne vyjadrenie Žalovaného nijako nevyvracia skoršie závery o tom, že A. Žalovaný pri vydávaní Napádaného rozhodnutia a pred ním tiež Daňový úrad Košice pri vydávaní Rozhodnutia DÚ KE, nerešpektovali ustanovenia , najmä , ktoré za nevymáhateľné ustanovuje verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uložiť takúto sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom, s čím je spojený zánik takejto daňovej pohľadávky podľa Daňového poriadku, a súčasne B. tieto orgány verejnej moci nerešpektovali ani ustanovenie , v zmysle ktorého boli povinné hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadeli, keby rozhodli o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky. Pokiaľ Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že Žalobkyňa sa v podanej žalobe nevyjadrila k nariadeniu pojednávania, dovoľujeme si uviesť, že v bode 17 podanej žaloby sa Žalobkyňa jednoznačne vyjadrila, že žiada nariadenie pojednávania vo veci. V nadväznosti na všetko vyššie uvedené Žalobkyňa žiada konajúci súd, aby rozhodol tak ako to navrhla v podanej žalobe.“

5. K replike žalobcu, ktorá bola doručená žalovanému dňa 28.01.2019 sa žalovaný duplikou už nevyjadril.

6. Súd v konaní podľa ust. a nasl. o (ďalej len „“) po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného, po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného za dodržania postupu podľa ust. a a , po vypočutí žalobcu na pojednávaní, konajúc v neprítomnosti žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobcu nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.

7. Žalobca poukazuje resp. odkazuje na svoje písomné podania, ktoré čo do obsahu uviedol v žalobe a v replike k vyjadreniu žalovaného a preto navrhuje konať tak, ako je to uvedené v podanej žalobe.

8. Žalovaný svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil, podaním doručeným súdu dňa 03.02.2020, pričom súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti

9. Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým potvrdil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o vyrubení úroku z omeškania žalobcovi vo výške 67,90 eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2012 v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške, a to za situácie, že Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 07.07.2017, č.k. (zverejnené v Obchodnom vestníku SR dňa 18.07.2017) vyhlásil na majetok dlžníka t.j. žalobcu konkurz, ktorým žalobcu zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze a následne dňa 19.09.2017 v obchodnom vestníku bol zverejnený oznam správcu JUDr. Lenky Hričindovej, že konkurz

vyhlásený na majetok dlžníka sa končí, s tým, že zverejnením tohto oznámenia sa konkurz zrušil z dôvodu, že konkurzná podstata nepokryje náklady konkurzu.

10. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní; ide o právny inštitút, ktorý umožňuje, aby sa každá osoba, ktorá sa cíti byť rozhodnutím či postupom orgánu verejnej správy poškodená, dovolala súdu, ako nezávislého orgánu. Zákonodarca v právnej úprave správneho súdnictva predpokladá súdny prieskum každého takého objektívne poznateľného výstupu z konania správneho orgánu smerujúceho voči občanovi ako aj právnickej osobe, bez ohľadu na jeho označenie, ktorými sa zakladajú, menia alebo zrušujú práva alebo povinnosti fyzických alebo právnických osôb, alebo ktorými práva a právom chránené záujmy týchto osôb môžu byť priamo dotknuté.

11. Podľa ust. a (ďalej len „“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

Podľa ust. , správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách.

Podľa ust. správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

Podľa ust. , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

Podľa ust. , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

Podľa ust. , žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

Podľa ust. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, v znení účinnom do 31.12.2014 (ďalej len „“), je daňovník povinný podať daňové priznanie za zdaňovacie obdobie do 31. januára po uplynutí tohto zdaňovacieho obdobia miestne príslušnému správcovi dane a v tejto lehote je daň splatná, ak odseky 3 až 6 neustanovujú inak.

Podľa ust. , v znení účinnom do 31.12.2014, správu dane z motorových vozidiel vykonáva daňový úrad miestne príslušný podľa evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka.

Podľa ust. o dani z motorových vozidiel a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), správu dane vykonáva správca dane, ktorým je daňový úrad miestne príslušný podľa miesta evidencie vozidla k 31. decembru predchádzajúceho roka.

Podľa ustanovenia sa na správu dane vzťahuje osobitný predpis, ktorým je v znení neskorších predpisov.

Podľa ust. , ak daňová povinnosť k dani a oznamovacia povinnosť vznikne podľa o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady v znení neskorších predpisov do 31. decembra 2014, postupuje sa podľa zákona účinného do 31. decembra 2014, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak.

Podľa ust. na správu dane za zdaňovacie obdobia, ktoré skončili najneskôr do 31. decembra 2014, je od 1. januára 2015 príslušný správca dane podľa .

Podľa ust. o správe daní (ďalej len „“) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, na účely tohto zákona sa rozumie : b) daňou

- daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu a miestny poplatok za rozvoj podľa osobitného predpisu.

Podľa ust. § 3 ods. 1 Daňového poriadku, sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

Podľa ust. § 6 ods. 1 Daňového poriadku, ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 156 ods. 1 Daňového poriadku, úrok z omeškania správca dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane : a) daň alebo rozdiel dane, b) preddavok na daň, c) splátku dane, d) vybraný preddavok na daň, e) daň vybranú zrážkou, f) zrazenú sumu na zabezpečenie dane.

Podľa ust. § 156 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Pri vyrubení úroku z omeškania podľa odseku 9 sa použije základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná v deň doručenia úplnej žiadosti členského štátu o vymáhanie pohľadávky. Ak štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahne 15 %, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15 %. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55 alebo do dňa začatia reštrukturalizačného konania; pri podaní dodatočného daňového priznania správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa ust. § 156 ods. 6 Daňového poriadku sa úrok z omeškania nevyrubí a) ak bola daň zaplatená zo zábezpeky na daň, b) ak v jednotlivom prípade podľa odseku 1 nepresiahne 5 eur, ak je správcom dane daňový úrad alebo colný úrad, c) ak jeho výška v prípade podľa odseku 1 písm. a) alebo súčet úrokov z omeškania za všetky splátky na daň podľa osobitného predpisu za príslušné zdaňovacie obdobie v úhrne 3 eurá, ak je správcom dane obec, d) z úroku z omeškania a pokuty.

Podľa ust. § 156 ods. 8 Daňového poriadku úrok z omeškania nemožno vyrubiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom daňový subjekt bol povinný, a) zaplatiť daň, rozdiel dane, preddavok na daň, splátku dane alebo sumu na zabezpečenie dane, b) odviesť vybraný preddavok na daň, vybranú daň alebo zrazenú daň.

Podľa ust. § 161 Daňového poriadku ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak, zaokrúhľuje sa daň, preddavok na daň, úrok z omeškania, pokuta a úrok na desiatky eurocentov nadol.

Podľa ust. (štvrtá časť - oddlženie, všeobecné ustanovenia) o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, každý platobne neschopný dlžník, ktorý je fyzickou osobou, je oprávnený domáhať sa oddlženia konkurzom alebo splátkovým kalendárom podľa tejto časti zákona, a to bez ohľadu na to, či má záväzky z podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. (pohľadávky uspokojované v konkurze alebo splátkovým kalendárom) , ak tento zákon neustanovuje inak ( a ), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky - pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len „rozhodujúci deň“).

Podľa ust. (pohľadávky vylúčené z uspokojenia) , za nevymáhateľné sa považuje zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu, bola porušená pred rozhodujúcim dňom.

Podľa (rozhodnutie o oddlžení) , o oddlžení rozhodne súd v uznesení o vyhlásení konkurzu alebo v uznesení o určení splátkového kalendára tak, že dlžníka zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze alebo splátkovým kalendárom () v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze alebo splátkovým kalendárom. V uznesení súd uvedie znenia zákonných ustanovení, ktoré upravujú, o ktoré dlhy ide.

Podľa (rozhodnutie o oddlžení) , na nevymáhateľnosť pohľadávky voči dlžníkovi súd prihliadne aj bez námietky dlžníka. Orgán verejnej moci je povinný hľadieť na dlžníka vo vzťahu k pohľadávke, ktorá sa stala nevymáhateľná (), ako by na neho hľadel, keby rozhodol o trvalom upustení od vymáhania pohľadávky.

12. Z obsahu spisovej dokumentácie správcu dane, ako aj žalovaného nesporne vyplýva, že žalobca podal dňa 31.01.2013 daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012, v ktorom priznal daň vo výške 113,19 eur, splatnú dňa 31.01.2013. V priebehu administratívneho konania nebolo sporné, že žalobca nedoplatok na dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012, v označenej výške nezaplatil. Práve táto skutočnosť bola podkladom pre to, že správca dane dňa 09.03.2018 vydal rozhodnutie č. 100522247/2018, ktorým žalobcovi vyrubil úrok z omeškania v sume 67,90 eur za nezaplatenie nedoplatku na dani z motorových vozidiel vo výške 113,19 eur, a ktorým teda vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 67,90 eur za nezaplatenie dane z motorových vozidiel vyrubenej podaním daňového priznania za označené zdaňovacie obdobie, pričom pri výpočte úroku použil štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúcom po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený alebo splátka dane zaplatená (§ 156 ods. 2 Daňového poriadku). Keďže základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky v deň vzniku daňového nedoplatku predstavovala 0,50 %, podľa ods. 9 označeného ustanovenia zákona použil správca dane pri výpočte úroku ročnú úrokovú sadzbu 15 % (štvornásobok základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky nedosiahol 15 %). Úrok z omeškania správca dane vyrubil z nezaplatenej dlžnej sumy za štyri roky omeškania (§ 156 ods. 9 Daňového poriadku) s platbou, t.j. od 01.02.2013 do 31.01.2017.

13. Z výroku uznesenia Okresného súdu Košice I, č.k. -25 zo dňa 07.07.2017 vyplýva, že sa vyhlasuje konkurz na majetok dlžníka, t.j. žalobcu a zároveň ho zbavuje všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Zároveň za správcu podstaty bola ustanovená správkyňa Mgr. Lenka Hričindová. Z bodu 20. odôvodnenia uznesenia o vyhlásení konkurzu vyplýva, že v súlade s ust. a ust. súd zároveň rozhodol o oddlžení dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť uspokojené iba v konkurze v rozsahu, v akom nebudú uspokojené v konkurze. Označené uznesenie konkurzného súdu bolo oznámené v Obchodnom vestníku č. 136/2017 dňa 18.07.2017.

14. V konaní pred súdom žalobca argumentoval ustanovením , podľa ktorého za nevymáhateľné voči dlžníkovi sa v prípade oddlženia považujú aj verejnoprávne peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom. Je pravdou, že právnym dôvodom pre vyrubenie

úroku z omeškania v danom prípade bolo nesporne to, že žalobca nezaplatil včas daň z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012 (t.j. povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť sankciu bola porušená pred rozhodujúcim dňom), a teda sa javí, ako keby uvedené ustanovenie zákona bránilo vymáhať pohľadávku titulom predpísania úroku z omeškania z takto nezaplatenej, resp. neskoro zaplatenej dane, tu je však potrebné zdôrazniť, že uvedené ustanovenie sa týka uspokojenia pohľadávok, ktoré existovali už v čase vyhlásenia konkurzu oddlžením podľa štvrtej časti .

15. Súd vychádzal z toho, že pohľadávka správcu dane voči žalobcovi titulom úroku z omeškania z nezaplatenej dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012 v čase jej oddlženia ešte neexistovala, čo podľa názoru súdu je pre toto konanie podstatnou skutočnosťou. Táto konkrétna pohľadávka titulom úroku z omeškania za nezaplatenú daň potom v konkurznom konaní ani nemohla byť uplatnená a nemohla byť ani posúdená ako pohľadávka vylúčená z uspokojenia podľa . Súd zastáva názor, že táto pohľadávka správcu dane na zaplatenie úroku z omeškania v kapitalizovanej sume 67,90 eur, splatná dňa 31.01.2013 (t.j. za dni omeškania s platbou dane odo dňa jej splatnosti v sume 113,19 eur, splatnú dňa 31.01.2013 do 31.01.2017, t.j. štyri roky) vznikla až po skončení konkurzného konania a to rozhodnutím správcu dane doručeným žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorej pohľadávka na úrok z omeškania vzniká až okamihom predpísania úroku z omeškania správcom dane a nie samotným okamihom vstupu do omeškania. Podľa právnych záverov vyplývajúcich z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.01.2018 : „Až na základe rozhodnutia správcu dane o povinnosti zaplatiť úrok z omeškania vznikla pohľadávka, ktorá je titulom na prípadné vymáhanie nároku. Zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane (preddavku dane) v stanovenej lehote bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak, povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania právoplatne vyrubí (týmto momentom vznikne aj pohľadávka úroku z omeškania). Úrok z omeškania sa teda môže stať splatným až jeho vyrubením, pretože správca dane až rozhodnutím o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť.“ Úrok z omeškania je preto sankčným úrokom (je sankciou) a nemožno ho považovať za príslušenstvo pohľadávky. Ako zákonom stanovený úrok nie je ani záväzkom akcesorickým. Jedná sa o sankciu za porušenie konkrétnych zákonných povinností a na jej vznik nepostačuje naplnenie podmienok ustanovených v zákone (omeškanie so zaplatením dane, poznanie výšky platieb a úrokových sadzieb), ale právne významnou skutočnosťou je až rozhodnutie o sankcii, t.j. úroku z omeškania. pritom správcovi dane ukladá povinnosť, ako aj lehotu v taxatívne uvedených prípadoch vyrubiť úrok z omeškania (názory vyslovené v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 16.05.2019).

16. Súd zároveň poukazuje aj na ďalšiu podstatnú skutočnosť, a to, že za daň sa považuje aj úrok z omeškania a vyrubenie úroku z omeškania je daňovým konaním upraveným v Daňového poriadku, prerušenie ktorého, resp. jeho zastavenie ako následok vyhlásenia konkurzu v štvrtej časti na rozdiel od súdneho ( ), ako aj exekučného, prípadne iných obdobných vykonávacích konaní ( ) upravené nie je.

17. Súd je toho právneho názoru, že na vec žalobcu nemožno aplikovať ani ustanovenie § 84 ods. 1 písm. e/ Daňového poriadku, ktoré rieši inú situáciu než tú, ktorá nastala v preskúmavanej veci, pretože v zmysle tohto ustanovenia Daňového poriadku, daňový nedoplatok zanikne dňom, nasledujúcim po dni zániku práva vymáhať daňový nedoplatok, v tejto veci však správny súd vzhľadom na vyššie vyslovené právne závery nezistil žiadne právne významné okolnosti, ktoré by eventuálne mohli mať za následok zánik práva vymáhať daňový nedoplatok.

18. Na základe uvedených skutočností preto súd uzatvára, že peňažná sankcia vo forme kapitalizovaného úroku z omeškania pred rozhodujúcim dňom (v zmysle ustanovenia takýmto dňom v preskúmavanej veci je deň 31.01.2017), ako pohľadávka správcu dane neexistovala, pretože bola predpísaná až rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 09.03.2018, kedy vydal rozhodnutie č. 100522247/2018 a stala sa splatnou uplynutím lehoty 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (po jeho potvrdení preskúmavaným rozhodnutím), pričom konkurz na majetok žalobcu bol ukončený zverejnením oznamu správkyne konkurznej podstaty JUDr. Lenky Hričindovej už dňa 19.09.2017. Z uvedených dôvodov správny súd

žalobcom uplatnené námietky obsiahnuté v žalobných dôvodoch podanej správnej žaloby vyhodnotil ako nedôvodné a správnu žalobu v zmysle zamietol.

19. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle ust. a a žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože vo veci nemal ani sčasti úspech a žalovaný nepreukázal žiadne dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

20. Súd v preskúmavanej veci rozhodol v senáte pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa (ďalej len „“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.