Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21S/211/2014

Potvrdené rozhodnutím 8Sžf/65/2015
„Identifikačné číslo spisu: 5014201383 Dátum vydania rozhodnutia: 27.04.2017 Meno a priezvisko: JUDr. Jaroslava Fúrová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2017:5014201383.1 ROZSUDOK Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jaroslavy Fúrovej a sudcov Mgr. Petra Melichera a JUDr. Kataríny Benczovej, v právnej veci žalobcu: GTB a.s., so sídlom SNP 1, Liptovský Hrádok, IČO: 31 578 802, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická 46, Trenčín, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná ulica 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 01. októbra 2014, v konaní o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/211/2014-162 zo dňa 29. júla 2015, jednohlasne, takto rozhodol: Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline č. k. 21S/211/2014-162 zo dňa 29. júla 2015 p o t v r d z u j e. Žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: GTB a.s., so sídlom SNP 1, 033 01 Liptovský Hrádok, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Danica Birošová, s.r.o., so sídlom Piaristická č. 46, 911 01 Trenčín, IČO: 36 837 857, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie rozhodnutia zákonnosti a postupu žalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 01.10.2014, takto jednomyseľne

rozhodol:

Krajský súd v Žiline žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 01.10.2014, ktorým potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina 9513301/5/3176480/2014 zo dňa 30.06.2014, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania v sume 36,20 Eur za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel za december 2013 v ustanovenej lehote v ustanovenej výške. Žalobca v žalobe namietal nezákonnosť rozhodnutia žalovaného. Poukazoval na to, že uznesením sp. zn. zo dňa 04.09.2013 Okresný súd Žilina rozhodol o návrhu na povolenie reštrukturalizácie žalobcu. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku dňa 11.09.2013. Uznesením sp. zn. zo dňa 11.10.2013 Okresný súd Žilina rozhodol vo veci povolenia reštrukturalizácie v právnej veci žalobcu tak, že povolil reštrukturalizáciu dlžníka, za reštrukturalizačného správcu bola ustanovená správkyňa JUDr. Gabriela Birošová, Žilina. Účelom a zmyslom reštrukturalizácie má byť usporiadanie všetkých vzťahov a majetkových pomerov, ktoré vznikli do začatia reštrukturalizácie. Jedným z predpokladov úspešného reštrukturalizačného konania je uplatnenie si svojich práv z pohľadávok voči dlžníkovi v základnej prihlasovacej lehote do 30 dní prihláškou od povolenia reštrukturalizácie - § 121 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. V zmysle § 29 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii sa celková suma pohľadávky v prihláške rozdelí na istinu a príslušenstvo, pričom príslušenstvo sa v prihláške rozdelí podľa právneho dôvodu vzniku. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že tieto úroky z omeškania vznikli za neodvedenie dane zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2011, teda za obdobie spred začatia reštrukturalizačného konania. Dodatočné vyrubenie úroku počas reštrukturalizačného konania je v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii a najmä s účelom reštrukturalizačného konania. Skutočnosť, že správca dane a žalovaný ako odvolací orgán nevyužili svoje právo na uplatnenie predmetných pohľadávok, nemôže byť na ujmu dlžníkovi a ostatným veriteľom tým, že tieto pohľadávky by mali byť považované za pohľadávky prednostné v zmysle § 120 ods. 2 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca poukázal na postup správcu dane, že v prípade, že by sa tieto pohľadávky mali

posudzovať ako pohľadávky prednostné, ktorý by bol v rozpore s účelom a režimom reštrukturalizačného konania, ktorým je usporiadanie vzťahov a majetkových pomerov, ktoré sa viažu na obdobie pred začiatkom reštrukturalizácie a má viesť k ozdraveniu obchodnej spoločnosti formou pomerného uspokojenia prihlásených pohľadávok. Zákon o konkurze a reštrukturalizácií v platnom znení upravuje uplatnenie nárokov v reštrukturalizácii spôsobom ustanoveným týmto zákonom. Pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania sa uplatňujú prihláškou, pričom je vždy rozhodujúci moment vzniku pohľadávky. V tejto súvislosti nie je teda relevantné, kedy sa pohľadávka stala splatnou, ale kedy vznikla. Znamená to, že rozhoduje obdobie, s ktorým má pohľadávka kauzálny súvis. Z obsahu napadnutého rozhodnutia žalovaného vyplýva, že úroky vznikli už z oneskorene zaplatených pohľadávok, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Tie sa týkajú obdobia spred začatia reštrukturalizačného konania. V zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka v platnom znení sú príslušenstvom pohľadávky, nakoľko ide tiež o dlh súvisiaci s pohľadávkou. Dodatočné vyrubenie úroku počas reštrukturalizačného konania je v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Žalobca je toho názoru, že vyrubené úroky nie sú prednostnou pohľadávkou, lebo vznikli pred začatím reštrukturalizačného konania, nakoľko sa týkajú obdobia pred reštrukturalizačným konaním. Poukázal predovšetkým na postup žalovaného, ktorý je v rozpore s účelom a režimom reštrukturalizačného konania. Súčasná právna úprava už exaktne nerieši moment vzniku daňovej pohľadávky tak, ako to bolo upravené v § 95 zákona č. 511/1992 Zb., kedy zákon stotožňoval moment vzniku daňových pohľadávok s momentom ich splatnosti pre reštrukturalizačné konanie. Potreba zákonodarcu v minulosti uvedené exaktne riešiť právnou úpravou prisvedčuje pre rozdielne momenty vzniku daňovej pohľadávky a jej splatnosti v súčasnosti. Poukázal na § 95 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb. účinného do 30.04.2011, pričom uviedol, že súčasná právna úprava exaktne nerieši moment vzniku daňovej pohľadávky tak, ako to bolo upravené v § 95 zákona č. 511/1992 Zb.. V právnej praxi súdov stotožňovanie momentu vzniku takýchto daňových pohľadávok s momentom ich splatnosti bolo už prekonané rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Vzhľadom na uvedené žiadal rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania.

Žalovaný písomným vyjadrením zo dňa 22.01.2015 a tiež 18.06.2015 súdu uviedol, že správca dane Daňový úrad Žilina podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubil žalobcovi úrok z omeškania v sume 36,20 Eur za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel za december 2013 v ustanovenej lehote v ustanovenej výške. Žalobca v žalobe uvádza, že z rozhodnutia vyplýva, že tieto úroky z omeškania vznikli za neodvedenie dane zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2011, teda za obdobie spred začatia reštrukturalizácie. Predmetné rozhodnutia žalovaného sa týkajú vyrubenia úrokov z omeškania za nezaplatenie preddavkov na daň z motorových vozidiel v ustanovenej lehote v ustanovenej výške v zdaňovacom období 2013. Námietky uvedené v žalobe neboli uvedené v odvolaní, t.j. sú to námietky nové, neuplatňované v rámci odvolacieho konania. Žalobca podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie 2012 dňa 31.01.2013, v ktorom uviedol predpokladanú daň na rok 2012 - riadok 52, v sume 34.168,92 Eur. Podľa § 91 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady, daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8.292 Eur je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12- iny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Na základe uvedeného žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2013 v sume 2.847,41 Eur (34.168,92 : 12 = 2.847,41 Eur) a to do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Žalobca mesačné preddavky v zdaňovacom období 2013 nezaplatil v stanovenej lehote v stanovenej výške, preto správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní. Správca dane pri vyrubení úroku z omeškania postupoval podľa zákona č. 563/2009 Z.z.. Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový nedoplatok, ktorým je podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. dlžná suma po lehote splatnosti dane. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. daňou sa rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že každý nedoplatok je na účely konkurzu a reštrukturalizácie pohľadávkou, bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo o daňový nedoplatok na sankcii. Zákon č. 563/2009 Z.z. ako osobitný predpis upravujúci vznik, povahu a vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok daňové nedoplatky s povahou sankcií za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje, a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Začatím reštrukturalizačného konania sa daňové konania (s výnimkou daňových exekučných konaní) neprerušujú (§ 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.). To znamená, že správca dane pokračuje voči daňovému subjektu v ďalších zákonných postupoch súvisiacich s daňovým konaním. Zákaz vyrubenia úroku z omeškania daňovému subjektu po začatí reštrukturalizačného konania neukladá žiadny právny predpis. Žalovaný poukázal aj na ust. § 156 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z. do 31.12.2012, podľa ktorého sa úrok z omeškania nevyrubí daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. Novelou zákona č. 440/2012 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákona č. 563/2009 Z.z. však bolo v ust. § 156 ods. 6 zákona vypustené písm. d). To znamená, že správca dane s účinnosťou od 01.01.2013 mohol vyrubiť úrok z omeškania aj daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. Uznesením Okresného súdu Žilina č. bola povolená reštrukturalizácia dlžníka GTB a.s., so sídlom Liptovský Hrádok. Povolenie reštrukturalizácie dlžníka bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 202/2013 dňa 18.10.2013. Nakoľko úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku dane z motorových vozidiel za december 2013, vyrubený rozhodnutím č. 9513301/5/3176480/2014 zo dňa 30.06.2014 bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, nemohol byť prihlásený ako pohľadávka podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keďže reštrukturalizačné konanie začalo dňa 19.10.2013. Žalobca v žalobe poukazuje na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v súvislosti so vznikom pohľadávky, prihlasovaním pohľadávky v reštrukturalizácii, pričom poukazuje na rozdiel ustanovení týkajúcich sa konkurzu a reštrukturalizácie už v zrušenom zákone č. 511/1992 Z.z. v znení neskorších predpisov a v zákone č. 563/2009 Z.z.. Tým, že správca dane vyrubil predmetný úrok za platnosti zákona č. 563/2009 Z.z. žalovaný má za to, že postup správcu dane bol správny, keď postupoval podľa ustanovení zákona č. 563/2009 Z.z.. Citácia ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov žalobcom je preto bezpredmetná. Skutočnosť, že žalobca nezaplatil preddavok za december 2013 do 31.12.2013 nie je sporná. Spornou nie je ani skutočnosť, že následky nezaplatenia preddavku na daň upravuje ust. § 156 zákona č. 563/2009 Z.z. a že úrok z omeškania bol vyrubený v súlade s predmetným ustanovením a to do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania k dani z motorových vozidiel za rok 2013 (do 31.01.2014). Ako je zrejmé z výroku prvostupňového rozhodnutia, úrok z omeškania vo výške 36,20 Eur je splatný do 15 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodnutie správcu dane sa stalo právoplatným dňa 15.10.2014 a vykonateľným dňa 31.10.2014, t.j. predmetný úrok nemohol byť uplatnený prihláškou do reštrukturalizácie, keďže reštrukturalizačné konanie začalo až dňa, resp. začalo dňa 19.10.2013. Z uvedených dôvodov žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Žiline uznesením pod č.k. -101, zo dňa 30.1.2015 vylúčil na samostatné konanie prieskum rozhodnutí žalovaného uvedených vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. Predmetom tohto konania zostalo rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 1.10.2014.

Krajský súd v Žiline ako súd príslušný na konanie podľa § 246 ods. 1 a § 246a ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie a rozhodnutie, ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.) a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a preto ju bolo potrebné pri aplikácii § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.

Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že predmetom preskúmania bolo viacero rozhodnutí, išlo o nesprávnosť uvedenú v žalobe, predmetom preskúmania je úrok z omeškania za neodvedenie preddavku na dani z motorových vozidiel. Uviedol, že ak na základe reštrukturalizačného plánu potvrdeného súdom došlo podľa § 155 ods. 3 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. k zmene výšky a lehoty splatnosti v ňom uvedených pohľadávok, potom pred uplynutím zmenenej lehoty splatnosti nemožno predpísať penále podľa osobitného zákona. Poukázal aj na rozhodnutia NS SR sp. zn. , . Navrhol súdu ako dôkaz pripojiť reštrukturalizačný spis žalobcu v rozsahu reštrukturalizačného plánu resp. prihlášky daňového úradu.

Poverená zamestnankyňa žalovaného správneho orgánu zotrvala na písomnom vyjadrení k žalobe, na ozrejmenie uviedla, že v danom prípade sa jedná o preddavok na daň z motorových vozidiel, ktorý sa nepovažuje za daň, ide o platbu na daň, ktorú je povinný daňovník platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia. Išlo o preddavok za december 2013.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p., v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.

Podľa § 247 ods. 1 O.s.p., podľa ustanovení tejto hlavy sa postupuje v prípadoch, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu.

Podľa § 249 ods. 2 O.s.p., žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, a aký konečný návrh robí.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p., žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty nemožno odpustiť.

Podľa 250i ods. 1 O.s.p., Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia.

Správne súdnictvo je zásadne ovládané dispozičnou zásadou. To znamená, že žalobca v podanej žalobe v intenciách ust. § 249 ods. 2 O.s.p. musí uviesť, v akom rozsahu rozhodnutie a postup správneho orgánu napáda. Žaloba musí uviesť, v čom vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho orgánu, aký záverečný návrh robí. V ustanovení § 250i ods. 3 O.s.p. je zakotvené, v ktorých prípadoch správny súd nie je viazaný dispozičnou zásadou. V predmetnom ustanovení je upravená zásada, de facto zásada oficiality. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu v konkrétnej veci sa v zásade obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých správny orgán vychádza, nie sú pochybné, najmä kvôli prameňom, z ktorých pochádzajú, alebo pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, ako aj na otázku, či vykonané dôkazy logicky robia vôbec možný skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri preskúmavaní zákonnosti správneho rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval na predmetnú vec relevantný právny predpis. Je potrebné rozlišovať medzi rozhodovaním súdov v občianskoprávnych veciach a obchodných veciach a na druhej strane vo veciach správneho súdnictva. Pokiaľ v prvých dvoch oblastiach konanie začína na základe návrhu (žaloby) na súde, súdnemu konaniu v oblasti správneho súdnictva predchádza administratívne konanie (spravidla dvojstupňové). Správny súd zásadne preskúmava zákonnosť rozhodnutia a postupov správnych orgánov, ktoré majú verejnoprávny charakter. Na rozdiel od súdov rozhodujúcich v občianskoprávnych a obchodných veciach pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu existoval v čase vydania napadnutého rozhodnutia. Súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie napadnutého rozhodnutia - § 250i ods. 1 O.s.p.. Správny súd však vykonáva dokazovanie iba výnimočne, najmä s cieľom verifikovať už vykonané dôkazy v správnom konaní.

V týchto súvislostiach je potom potrebné prihliadnuť na skutočnosť - navrhnutý dôkaz zo strany právneho zástupcu žalobcu a to pripojenie reštrukturalizačného spisu žalobcu, ktoré zabezpečenie dôkazu vzhľadom na ďalšie uvádzané závery krajského súdu súd považoval za nadbytočné a irelevantné v tejto veci vykonávať.

Predmetom konania v tejto veci je preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/436755/2014 zo dňa 01.10.2014, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9513301/5/3176480/2014 zo dňa 30.06.2014, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku - zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania vo výške 36,20 Eur za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote splatnosti.

Z administratívneho spisu vyplýva, že Daňový úrad Žilina ako správca dane vydal dňa 30.06.2014 prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi v zmysle § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. vyrubený úrok z omeškania vo výške 36,20 Eur za nezaplatenie preddavku na dani z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2013 v ustanovenej lehote splatnosti. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane vyplýva, že žalobca ako daňovník bol povinný platiť mesačné preddavky vo výške 2.847,41 Eur. Preddavok za december 2013 splatný 31.12.2013 bol uhradený po lehote splatnosti tak, ako je uvedené

v tabuľke výpočtu sankčného úroku. Poukázal na ust. § 91 ods. 1 a 3 zákona č. 582/2004 Z.z. a taktiež na ust. § 156 ods. 1, 2, 3 a 4 zákona č. 563/2009 Z.z..

Proti rozhodnutiu správcu dane podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal, že v rozhodnutí je úrok z omeškania vypočítaný z nesprávnej výšky mesačného preddavku na daň z motorových vozidiel. Nesprávne je použitá suma 2.847,41 Eur, pričom podľa odsúhlaseného údaja predpokladanej dane na rok 2013 to mala byť suma 2.616,19 Eur.

O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že prvostupňové rozhodnutie správcu dane potvrdil, pretože nezistil jeho nezákonnosť a zistil, že správca dane postupoval pri vyrubení úroku z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku v súlade so zákonom. Žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie 2013 v sume 2.847,41 Eur - 34.168,92 : 12 = 2.847,41 Eur. Mesačný preddavok za december 2013 bol splatný dňa 31.12.2013. Žalobca mesačný preddavok za december 2013 nezaplatil v ustanovenej lehote v ustanovenej výške, preto správca dane vyrubil úrok z omeškania podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z.. Poukázal aj na § 156 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z.. Námietka žalobcu, že správca dane mal vypočítať úrok z omeškania zo sumy 2.616,19 Eur a je neopodstatnená, pretože odvolávajúci

- žalobca zaslal správcovi dňa mail dňa 04.02.2013, v ktorom uviedol, že v prílohe zasiela tabuľky s prehľadom k dani z motorových vozidiel za rok 2012 a preddavok na rok 2013. Ďalej uviedol, čo sa týka vozidiel evidovaných v Srbskej republike, má odpoveď, že za ne platiť nebude. Do predpokladanej dane na riadok 52 zahrnul aj tieto vozidlá. Poukázal na § 13 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z.z., pričom podanie urobené elektronickými prostriedkami, ak nebolo podané podľa odseku 5 je potrebné doručiť aj v listinnej forme a to do piatich pracovných dní odo dňa odoslania podania urobeného elektronickými prostriedkami alebo telefaxom, inak sa považuje za nedoručené. To znamená, že správca dane na toto podanie mailom nemohol prihliadnuť. Taktiež poukázal aj na ust. § 91 ods. 9 a § 92 ods. 10 zákona č. 582/2004 Z.z.. Tým, že žalobca nepožiadal správcu dane o určenie preddavkov inak a ani správca dane z vlastného podnetu neurčil preddavky inak rozhodnutím, žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky v zdaňovacom období 2013 v sume 2.847,41 Eur.

Krajský súd v Žiline poukazuje na to, že predovšetkým žalobca v žalobe namieta skutočnosti, ktoré sa netýkajú predmetného konania, resp. žalobca poukazuje na to, že úroky z omeškania vznikli za neodvedenie dane zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roku 2011, teda za obdobie pred začatím reštrukturalizácie. Aj súd v zhode so žalovaným poukazuje na to, že predmetné rozhodnutie (rozhodnutia správnych orgánov) sa týka vyrubenia úroku z omeškania za nezaplatenie preddavkov na daň z motorových vozidiel v ustanovenej lehote v ustanovenej výške v zdaňovacom období roku 2013, konkrétne za december 2013. Takisto je potrebné poukázať aj na to, že námietky uvedené v žalobe spojené všeobecne s reštrukturalizáciou žalobcu ako to, že nie je možné dodatočne vyrubiť úrok počas reštrukturalizačného konania, pohľadávky, ktoré vznikli pred začatím reštrukturalizácie mali byť uplatnené prihláškou, tieto neboli uplatnené v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu, žalovaný k týmto z tohto dôvodu nemohol zaujať žiadne stanovisko. Aj napriek týmto skutočnostiam súd sa nimi zaoberá a považuje tieto za nedôvodné.

Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.

Podľa § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie daňou daň podľa osobitných predpisov vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu.

Podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane.

Podľa § 156 ods. 1 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení účinnom do 30.12.2013, úrok z omeškania správa dane vyrubí podľa odseku 2, ak daňový subjekt nezaplatí alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane preddavok na daň.

Podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., správca dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy podľa odseku 1. Pri výpočte úroku sa použije štvornásobok základnej úrokovej sadzby ECB platnej v deň vzniku daňového nedoplatku alebo v deň nasledujúci po dni, v ktorom mal byť preddavok na daň zaplatený alebo odvedený, alebo splátka dane zaplatená. Ak štvornásobok ZUS ECB nedosiahne 15%, pri výpočte úroku z omeškania sa použije ročná úroková sadzba 15%. Správca dane vyrubí úrok z omeškania za každý deň omeškania s platbou, začínajúc dňom nasledujúcim po dni jej splatnosti až do dňa platby vrátane alebo do dňa použitia daňového preplatku alebo vykonania kompenzácie podľa § 55; pri podaní dodatočného daňového priznania správa dane vyrubí úrok z omeškania z dlžnej sumy do dňa podania dodatočného daňového priznania. Úrok z omeškania z nezaplatenej dlžnej sumy môže správca dane vyrubiť aj priebežne. Úrok z omeškania sa počíta najdlhšie za štyri roky omeškania s platbou.

Podľa § 156 ods. 3 zákona, ak daňový nedoplatok zanikol započítaním v plnej výške, daňový úrad alebo colný úrad vypočíta úrok z omeškania len za obdobie odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti dane do dňa predchádzajúceho dňu doručenia žiadosti o započítanie daňového nedoplatku daňovému úradu alebo colnému úradu; rovnako sa vypočíta úrok z omeškania z tej časti daňového nedoplatku, ktorá zanikla započítaním.

Podľa § 156 ods. 4 zákona, ak preddavok na daň nebol zaplatený v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške alebo v lehote alebo vo výške určenej v rozhodnutí správcu dane, správca dane vyrubí úrok z omeškania poľa § 156 ods. 2 do dňa platby vrátane, najdlhšie do uplynutia lehoty na podanie daňového priznania.

Podľa § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z., daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku.

Podľa § 91 ods. 1 zákona č. 582/2004 Z.z. o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady, preddavok na daň je platba na daň, ktorú je daňovník povinný platiť v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 91 ods. 3 zákona, daňovník, ktorého predpokladaná daň u jedného správcu dane presiahne 8.292,- Eur je povinný platiť mesačné preddavky na daň na bežné zdaňovacie obdobie, a to vo výške 1/12-iny predpokladanej dane. Mesačné preddavky na daň sú splatné do konca príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa § 91 ods. 9 zákona na platenie preddavku na daň nemá vplyv zmena predmetu dane, vznik a zánik oslobodenia od dane v priebehu zdaňovacieho obdobia.

Podľa § 91 ods. 10 zákona, ak sa zmení skutočnosť, na základe ktorej bola predpokladaná daň vypočítaná, správca dane môže určiť platenie preddavku na daň inak, ako je ustanovené v odsekoch 2 a 3. Správca dane môže určiť platenie preddavkov na daň inak aj na základe žiadosti daňovníka. Proti rozhodnutiu správcu dane o platení preddavkov na daň inak na základe žiadosti daňovníka sa nemožno odvolať.

K námietkam žalobcu, že napadnuté rozhodnutie žalovaného a správcu dane neboli vydané v súlade so zákonom a sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia veci z dôvodu nesprávnej aplikácie a výkladu ustanovení Daňového poriadku, súd uvádza nasledovné:

V konaní nebolo sporné a žalobca to ani nenamieta, že žalobca podal daňové priznanie k dani z motorových vozidiel za zdaňovacie obdobie roku 2012 dňa 31.01.2013, v ktorom uviedol predpokladanú daň na rok 2012 a to konkrétne riadok 52 v sume 34.168,92 Eur. S poukazom na ust. § 91 ods. 3 zákona č. 582/2004 Z.z. žalobca bol povinný platiť mesačné preddavky na daň z motorových vozidiel na zdaňovacie obdobie roku 2013 v sume 2.847,41 Eur (34.168,92 : 12 = 2.847,41) a to do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Nie je sporné, že žalobca tento mesačný preddavok za december 2013 nezaplatil do 31.12.2013, kedy bol dátum jeho splatnosti. Správca dane vyčíslil úrok z omeškania z dlžnej sumy 2.847,41 Eur do dňa platby preddavku dňa 31.1.2014.

Nie je spornou ani skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Žilina č. bola povolená reštrukturalizácia dlžníka - žalobcu. Povolenie reštrukturalizácie dlžníka bolo zverejnené v Obchodnom

vestníku č. 202/2013 dňa 18.10.2013. Uznesením Okresného súdu Žilina č.k. zo dňa 27.5.2014 súd potvrdil reštrukturalizačný plán a ukončil reštrukturalizáciu žalobcu. Uvedené skutočnosti vyplývajú z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina.

Žalobca v žalobe uvádza a poukazuje na ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v súvislosti so vznikom pohľadávky, prihlasovaním pohľadávky v reštrukturalizácii, pričom poukazuje na rozdiel v ustanoveniach týkajúcich sa konkurzu a reštrukturalizácie v už zrušenom zákone č. 511/1992 Z.z. a v súčasnosti platnom zákone č. 563/2009 Z.z.. Krajský súd v Žiline nemá za to, že by správne orgány v predmetnom konaní postupovali v rozpore so zákonom a vec nesprávne právne posúdili. Žalovaný sa nemohol vo svojom napadnutom rozhodnutí venovať námietkam, ktoré žalobca uplatňuje v žalobe, nakoľko tieto neuvádzal vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Súd v danom prípade mal za to, že postup správcu dane pri vyrubení predmetného úroku z omeškania a teda aj postup žalovaného, ktorý potvrdil prvostupňové rozhodnutie správcu dane bol súladný so zákonom, nakoľko v danom prípade je potrebné poukázať na to, že správca dane vyrubil predmetný úrok z omeškania s poukazom na ustanovenia zákona č. 563/2009 Z.z., pričom aj citácia jednotlivých ustanovení zákona č. 511/1992 Zb. zo strany žalobcu je aj podľa názoru súdu absolútne bezpredmetná. Pohľadávkou na účely konkurzu a reštrukturalizácie je v nadväznosti na ust. § 158 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. daňový nedoplatok, ktorý je podľa § 2 písm. f) zákona č. 563/2009 Z.z. dlžná suma po lehote splatnosti dane. Úrok z omeškania je v Daňovom poriadku (zákon č. 563/2009 Z.z.) upravený v piatej časti označenej „zodpovednosť za porušenie povinností“ ako jedna zo sankcií, pričom z ust. § 156 ods. 1 písm. b) Daňového poriadku vyplýva, že správca dane je túto sankciu (vo forme úroku z omeškania) povinný vyrubiť, okrem iného aj v prípade, ak daňový subjekt nezaplatí v ustanovenej lehote alebo neodvedie v ustanovenej lehote alebo v ustanovenej výške preddavok na daň. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. daňou sa rozumie daň podľa osobitných predpisov, vrátane úroku z omeškania. Z uvedeného je zrejmé, že každý nedoplatok je na účely konkurzu a reštrukturalizácie pohľadávkou bez ohľadu na to, či ide o daňový nedoplatok na dani podľa osobitných predpisov alebo o daňový nedoplatok na sankcii. Zákon č. 563/2009 Z.z. ako osobitný predpis upravujúci vznik, povahu, vnútornú charakteristiku verejnoprávnych pohľadávok daňové nedoplatky s povahou sankcií za príslušenstvo pohľadávky nepovažuje a to ani na účely konkurzného a reštrukturalizačného konania.

Je tiež potrebné poukázať na to, že zo žiadneho ustanovenia Daňového poriadku nevyplýva povinnosť daňového subjektu zaplatiť úrok z omeškania momentom nezaplatenia dane, resp. v danom prípade preddavku na daň v ustanovenej lehote a v ustanovenej výške bez toho, aby správca dane o vyrubení úroku z omeškania rozhodol. Naopak táto povinnosť - zaplatiť úrok z omeškania vznikne daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania vyrubí. Úrok z omeškania sa teda stane splatným až jeho vyrubením, t.j. až keď správca dane v rozhodnutí o vyrubení úroku z omeškania určí jeho výšku a splatnosť. Podľa § 63 ods. 1 Daňového poriadku ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pokiaľ žalobca všeobecne namieta, že úroky z omeškania sa týkajú obdobia spred začatia reštrukturalizačného konania a že dodatočné vyrubenie úrokov z omeškania počas reštrukturalizačného konania je v rozpore s ustanoveniami zákona o konkurze a reštrukturalizácii súd konštatuje nedôvodnosť tejto námietky. Súd zdôrazňuje, že úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku dane motorových vozidiel za december 2013 bol vyrubený rozhodnutím pod č. 9513301/5/3176480/2014 zo dňa 30.06.2014 a bol splatný do 15 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, preto nemohol byť prihlásený ako pohľadávka podľa podmienok zákona o konkurze a reštrukturalizácii, keď reštrukturalizačné konanie (povolená reštrukturalizácia) začalo dňa 19.10.2013. Nešlo v danom prípade ani o obdobie spred začatia reštrukturalizačného konania. Táto povinnosť zaplatiť úrok z omeškania vznikla daňovému subjektu až momentom, keď správca dane úrok z omeškania vyrubil. Úrok z omeškania je splatný až jeho vyrubením, t.j. keď správca dane rozhodne o vyrubení úroku z omeškania a určí jeho výšku a splatnosť. Z uvedeného je teda zrejmé, že záver žalovaného, že úrok z omeškania za nezaplatenie preddavku za december 2013, ktorý preddavok bol splatný 31.12.2013, zaplatený dňa 31.1.2014 vo vzťahu k žalobcovi je výsledkom správneho právneho posúdenia veci. Tento bol vyrubený v súlade so zákonom, pričom tento vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti nemohol byť uplatnený prihláškou do reštrukturalizácie, keďže reštrukturalizačné konanie (povolená reštrukturalizácia) začalo dňa 19.10.2013. Zároveň súd poukazuje na to, že správca dane s účinnosťou od 01.01.2013, kedy

nadobudol účinnosť zákon č. 440/2012 a to novela zákona č. 563/2009 Z.z. mohol vyrubiť úrok z omeškania aj daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní a to s poukazom na ust. § 156 ods. 6 predmetného zákona, kedy predmetnou novelou zákona č. 440/2012 bolo vypustené písmeno d), podľa ktorého sa úrok z omeškania nevyrubí daňovému subjektu, ktorý je v reštrukturalizačnom konaní. Vzhľadom teda na uvedené skutočnosti žaloba žalobcu bola vyhodnotená ako nedôvodná. Zároveň súd poukazuje na to, že na daný prípad nie je možné ani aplikovať uznesenie Najvyššieho súdu SR pod sp. zn. , nakoľko ide o skutkovo odlišný prípad.

O náhrade trov konania súd rozhodol pri aplikácii § 250k ods. 1 O.s.p., nakoľko žalobca nebol úspešným účastníkom konania, preto nemá právo, ani na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.