Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6S/27/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Degmu a sudcov JUDr. Andrey Kriškovej a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: EAGLE SECURITY, a. s., so sídlom Gagarinova 10/A, 821 05 Bratislava, IČO: 35 80 259, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mandzák a spol., s. r. o., so sídlom Zámocká 5, 811 01 Bratislava, konajúca prostredníctvom JUDr. Michal Mandzák, advokát a konateľ, proti žalovanému: Úrad pre verejné obstarávanie, so sídlom Ružová dolina č. 10, 821 09 Bratislava, za účasti: Univerzitná nemocnica Bratislava, so sídlom Pažítková 4, 821 01 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Číslo záznamu: 4947/2016, Číslo spisu: 13255-9000/2015-KR/28 zo dňa 13.01.2016, jednohlasne, takto

rozhodol:

Krajský súd v Bratislave žalobu zamieta.

Krajský súd v Bratislave žalovanému a pribratému účastníkovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. V zákonnej lehote podanou žalobou zo dňa 14.02.2016 na Krajský súd v Bratislave (ďalej len správny súd) sa domáhal žalobca preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia žalovaného Číslo záznamu: 4947/2016, Číslo spisu: 13255-9000/2015-KR/28 vydaného dňa 13.01.2016 (ďalej aj len napadnuté rozhodnutie), vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie a priznania náhrady trov konania.

Priebeh administratívneho konania a rozhodnutia správnych orgánov.

2. Pripojený administratívny spis žalovaného okrem iných písomnosti obsahuje: návrh žalobcu zo dňa 14.09.2015 na určenie, že došlo k zmene okolností (ďalej aj len návrh) podľa o verejnom obstarávaní v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o verejnom obstarávaní), spolu s prílohami (napr. zmluva č. 10274 účinná dňa 18.12.2013), výzva žalovaného z 14.10.2015 žalobcovi na doplnenie jeho návrhu, podanie žalobcu - doplnenie návrhu zo dňa 27.10.2015 s prílohami, opakovaná výzva žalovaného zo dňa 12.11.2015 adresovaná žalobcovi, druhé doplnenie návrhu žalobcu zo dňa 24.11.2015.

3. Žalovaný vydal dňa 13.01.2016 napadnuté rozhodnutie, ktorým v zmysle podľa § 10a ods. 5 v nadväznosti na § 10a ods. 1 písm. c) a § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní na základe návrhu navrhovateľa (žalobcu) doručeného úradu (žalovanému) dňa 14.09.2015, určil, že po uzavretí zmluvy č. o poskytovaní bezpečnostnej služby (ďalej aj len zmluva), ktorú navrhovateľ uzavrel s verejným obstarávateľom (pribratým účastníkom Univerzitná nemocnica Bratislava) dňa 18.12.2013

ako výsledok verejného obstarávania, nenastala taká zmena okolností, ktorá by mala vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy o poskytovaní bezpečnostnej služby a po ktorej nebolo možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok.

4. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že žalobca (navrhovateľ) mu doručil dňa 14.09.2015 podanie označené ako „Návrh na určenie, že došlo k zmene okolností podľa § 10a zákona o verejnom obstarávaní“. Predmetným návrhom sa žalobca ako zmluvná strana zmluvy č. o poskytovaní bezpečnostnej služby, uzavretej s verejným obstarávateľom dňa 18.12.2013, ktorej predmetom bolo zabezpečenie strážnej služby pre verejného obstarávateľa, v súlade s § 10a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní domáhal určenia, že došlo k zmene okolností opodstatňujúcej uzatvorenie dodatku k tejto zmluve. 5. Navrhovateľ v návrhu uviedol, že zmluva určuje hodinovú sadzbu za výkon strážnej služby na jednotlivých pracoviskách verejného obstarávateľa vo výške 4,49 € bez DPH. Mal za to, že od uzatvorenia zmluvy nastali také okolnosti, pri ktorých nebol možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene.

6. Podľa navrhovateľa v čase predkladania ponuky do predmetnej verejnej súťaže (lehota na predkladanie ponúk bola stanovená na deň 05.04.2013) nebolo možné objektívne predpokladať, že dôjde k nárastu minimálnej mzdy (nariadeniami vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 a č. 297/2014) a k nárastu minimálnej výšky stravného poskytovaného pre zamestnancov.

7. Navrhovateľ uviedol, že jeho zamestnanci vykonávajúci bezpečnostné služby boli zaradení do druhého stupňa tarifného odmeňovania, pričom poukázal na porovnanie základných mzdových nárokov pre 2. stupeň náročnosti práce: výška minimálnej mzdy za rok 2013 - 405,24 €, rok 2015 - 456 €, výška stravného pre rok 2013 - 4 € a rok 2015 - 4,20 €, z čoho vyplýva, že za porovnávané obdobie vzrástla minimálna mzda o 12,53 % a výška stravného vzrástla o 5 %.

8. Do hodinovej sadzby však podľa navrhovateľa vstupujú aj náklady na nadčasy, na nočnú prácu, prácu vo sviatok a pod. Navrhovateľ k návrhu priložil znalecký posudok č. 4/2014 zo dňa 12.12.2014 (ďalej len „znalecký posudok“), v ktorom znalec konštatoval, že v roku 2015 minimálne mzdové náklady zamestnávateľa v oblasti strážnej služby predstavovali sumu 4,64 - 4,66 eur/hod. Zo znaleckého posudku teda podľa navrhovateľa vyplýva, že cena za výkon strážnej služby stanovená zmluvou bola nižšia ako minimálne mzdové náklady zamestnávateľa, a teda, že táto činnosť bola vykonávaná navrhovateľom za sumy nižšie, ako boli minimálne nároky stanovené všeobecne záväznými právnymi predpismi.

9. S prihliadnutím na uvedené navrhovateľ zamýšľal zvýšiť cenu za výkon strážnej služby zo 4.49 € bez DPH na 5.055 € bez DPH. Verejný obstarávateľ podľa navrhovateľa s takýmto zvýšením vyjadril súhlas, pričom k návrhu o. i. priložil aj predmetnú odpoveď verejného obstarávateľa zo dňa 09.09.2015.

10. Na základe uvedených skutočností navrhovateľ žiadal, aby žalovaný určil, že po uzatvorení zmluvy nastala zmena okolností podľa § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

11. Žalovaný po preskúmaní návrhu, vrátane jeho príloh, dospel k záveru, že návrh bol neúplný, nakoľko v ňom chýbali informácie nevyhnutné pre kvalifikované rozhodnutie vo veci samej. Preto vyzval navrhovateľa na jeho doplnenie.

12. Vo výzve na doplnenie návrhu bolo poukázané na skutočnosť, že zo znaleckého posudku síce vyplývalo, že v roku 2015 minimálne mzdové náklady zamestnávateľa na jednu hodinu výkonu činnosti pracovníka strážnej služby všeobecne predstavovali sumu 4,64 - 4,66 €, avšak nevyplývalo z neho, aké boli konkrétne mzdové náklady navrhovateľa a teda z návrhu nevyplývalo, že vplyvom zvýšenia minimálnej mzdy a minimálnej výšky stravného skutočne došlo aj k zvýšeniu konkrétnych mzdových nákladov navrhovateľa, v dôsledku čoho nebolo možné posúdiť, či zvýšenie minimálnej mzdy a minimálnej výšky stravného malo v danom prípade vplyv na cenu plnenia (t. j. výšku hodinovej sadzby za výkon strážnej služby).

13. Žalovaný ďalej poukázal na vývoj výšky minimálnej mzdy v Slovenskej republike, z ktorého vyplývalo, že od roku 1998 sa výška minimálnej mzdy v Slovenskej republike pravidelne zvyšuje, a to každý rok, s výnimkou roku 2008. V tejto súvislosti uviedol, že z návrhu nevyplývalo, prečo práve v roku 2013 (predloženie ponuky, uzavretie zmluvy) nebolo možné, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, predpokladať zvýšenie minimálnej mzdy v rokoch 2014 a 2015.

14. Na základe vyššie uvedených skutočností bol navrhovateľ vyzvaný, aby doručil vyjadrenie k nasledovným skutočnostiam: a) aký vplyv mala uvádzaná zmena okolností (zvýšenie minimálnej mzdy a minimálnej výšky stravného) na cenu plnenia, t. j. výšku hodinovej sadzby za výkon strážnej služby, a či sa skutočne zvýšili mzdové náklady navrhovateľa v dôsledku predmetných legislatívnych zmien, b) vyčíslenie spôsobu kalkulácie ponukovej ceny navrhovateľa, najmä akým spôsobom bol pri jej stanovení zohľadnený vplyv výšky minimálnej mzdy a minimálnej výšky stravného, c) či ani vzhľadom na vývoj výšky minimálnej mzdy v Slovenskej republike nebolo možné v čase uzavretia zmluvy predpokladať, že v priebehu trvania zmluvy môže dôjsť/dôjde v Slovenskej republike k zvýšeniu minimálnej mzdy, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, d) či po zvýšení minimálnej mzdy a minimálnej výšky stravného nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok. Zároveň bol vyzvaný navrhovateľ, aby svoje tvrdenia preukázal predložením hodnoverných dôkazov.

15. Navrhovateľ v stanovenej lehote dňa 27.10.2015 doručil prvé doplnenie návrhu, v ktorom postupne odpovedal na všetky vyššie uvedené požiadavky. Vo vzťahu ku skutočnostiam, týkajúcim sa vplyvu zvýšenia minimálnej mzdy a minimálnej výšky stravného na cenu plnenia: a) navrhovateľ predložil mzdové listy troch vybraných zamestnancov, ktorí boli, ako navrhovateľ uviedol, jeho zamestnanci od začiatku platnosti zmluvy, a ktorí pracovali na pracoviskách verejného obstarávateľa, spolu s výplatnými páskami týchto zamestnancov za mesiace september 2015, január 2015, december 2014, január 2014, december 2013 a august 2013, b) z predložených miezd zamestnancov podľa navrhovateľa jednoznačne vyplýva nárast hrubej mesačnej mzdy v medziročnom porovnaní, pričom porovnanie nárastu priemernej mzdy vybraných zamestnancov navrhovateľ znázorňuje nasledovným grafom: Nárast priemernej mzdy za obdobie január 2013 - september 2015 (priemerná mzda v rokoch 2013 -2014-2015).

c) pokiaľ ide o hodnotu poskytovaných stravných lístkov, navrhovateľ uviedol, že táto:

- v roku 2013 predstavovala sumu 3,00 €, pričom príspevok navrhovateľa na jeden stravný lístok poskytovaný zamestnancovi bol vo výške 2,30 €,

- od novembra roku 2014 predstavuje sumu 3,15 €, pričom príspevok navrhovateľa na jeden stravný lístok poskytovaný zamestnancovi bol vo výške 2,45 €, na preukázanie čoho navrhovateľ predložil odberateľské faktúry za poskytované stravné lístky v mesiacoch september 2015, január 2015, december 2014, november 2014, október 2014, január 2014, december 2013, november 2013 a august 2013, d) z vyššie uvedených skutočností podľa navrhovateľa vyplývalo, že počas platnosti zmluvy došlo skutočne k nárastu mzdy jednotlivých zamestnancov, ako aj hodnoty poskytovaných stravných lístkov, pričom išlo o následok legislatívnych zmien súvisiacich s nárastom výšky minimálnej mzdy, resp. výšky stravného.

16. Vo vzťahu ku spôsobu kalkulácie ponukovej ceny, navrhovateľ uviedol, že:

a) pri stanovovaní ponukovej ceny rátal s nárastom výšky minimálnej mzdy, ako aj s nárastom hodnoty poskytovaného stravného, b) pri určení hodinovej sadzby za výkon strážnej služby (ktorá je základom pre výpočet ponukovej ceny) vychádzal z priemerných mzdových nákladov za rok 2012, ako aj zo štvrťročných priemerných mzdových nákladov za rok 2013, c) pri stanovovaní ponukovej ceny v rámci ponuky predloženej v predmetnom verejnom obstarávaní vychádzal z nasledujúcich predpokladov:

- každoročný nárast výšky minimálnej mzdy o priemer nárastu rokov 2010 - 2013, t. j. 2,70 % za rok,

- nárast nákladov na zabezpečenie stravovania zamestnancov vrakoch 2014 a2016 o 2,78 % ,

- udržanie, resp. mierny pokles celkových nákladov (priamych a nepriamych) súvisiacich so zabezpečením strážnej služby,

- postupný percentuálny pokles miery ziskovosti od prvého do tretieho roka poskytovania služby, d) vzhľadom na vysoké konkurenčné prostredie nastavil ponukovú cenu ako konkurencieschopnú, čo malo za následok predpokladaný postupný pokles ziskovosti v rokoch 2015 a 2016, pričom v niektorých prevádzkach navrhovateľ rátal dokonca so stratou, avšak celkovo predpokladal v každom roku poskytovania služby zisk.

17. Vo vzťahu k nemožnosti predpokladať zvýšenie minimálnej mzdy:

a) navrhovateľ predložil nasledovný prehľad výšky minimálnej mzdy od roku 1998:

rok minimálna mesačná mzda v eur nárast v % nárast v eur 1998 100 - - 1999 120 20% 20 2000 146 21,67% 26 2001 163 11,64% 17 2002 185 13,50% 22 2003 202 9,19% 17 2004 216 6,93 % 14 2005 229 6,02 % 13 2006 252 10,04% 23

2007 269 6,75 % 17

2008 269 0% 0

2009 296 10,04% 27

2010 308 4,05 % 12

2011 317 2,92 % 9

2012 327 3,15% 10

2013 338 3,36 % 11

2014 352 4,14% 14

2015 380 7,95 % 28

2016 405 6,58 % 25

b) z predloženého prehľadu podľa navrhovateľa vyplývalo, že výška minimálnej mzdy sa každoročne zvyšovala, pričom od roku 2010 do roku 2013 sa minimálna mzda priemerne každoročne zvýšila o 2,70 % (10,50 €); pri vypracovaní cenovej ponuky navrhovateľ vychádzal z tohto percentuálneho medziročného zvyšovania minimálnej mzdy, pričom predpokladal rovnaké zvyšovanie aj v nasledujúcom období. V roku 2014 a 2015 však došlo k priemernému nárastu minimálnej mzdy o 6,04 % (21 €), pričom ak zoberieme do úvahy aj výšku minimálnej mzdy v roku 2016, priemerný nárast za obdobie 2014 - 2016 predstavoval 6,22 % (22,33 €), c) podľa navrhovateľa bolo zjavné, že v období 2014 - 2016 došlo k viac ako dvojnásobnému nárastu výšky minimálnej mzdy oproti referenčnému obdobiu 2010 - 2013; navrhovateľ mal za to, že nebolo možné predvídať, že k zvýšeniu minimálnej mzdy v priebehu trvania zmluvy (36 mesiacov) dôjde až v takom rozsahu, d) navrhovateľ tiež uviedol, že ako referenčné obdobie bolo potrebné zvoliť obdobie po roku 2009, kedy došlo k zavedeniu meny Euro v Slovenskej republike, pričom jeho dôsledkom malo byť udržanie cenovej stability, teda aj predvídateľnosť nárastu minimálnej mzdy, keďže skokové nárasty nie sú v súlade s cenovou stabilitou; navrhovateľ ďalej argumentuje tým, že podľa zakladajúcej zmluvy Európskeho spoločenstva je primárnym cieľom jednotnej menovej politiky udržiavanie cenovej stability. Rok 2009 však podľa navrhovateľa nebolo možné zarátať z dôvodu, že tento predstavuje hraničný údaj, ktorý sa do priemeru nezarátava, e) podľa navrhovateľa teda nebolo určujúce, či vôbec dochádza k nárastu minimálnej mzdy, ale o koľko percent sa mení výška samotného zvýšenia; navrhovateľ mal preto za to, že zmenou okolností, ktorú nebolo možné predpokladať ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, nemôže byť samotné zvýšenie

minimálnej mzdy, ale percentuálna výška nárastu minimálnej mzdy, ktorá by mala byť predpokladateľná a pre obchodné spoločnosti predvídateľná, f) navrhovateľ v tejto súvislosti uviedol, že pri kalkulácii cenovej ponuky vychádzal z predpokladu nárastu výšky minimálnej mzdy o priemer referenčného obdobia, pričom nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať nárast výšky minimálnej mzdy vtákom rozsahu, k akému došlo v rokoch 2014

- 2015, a k akému dôjde v roku 2016, g) pokiaľ ide o zvýšenie výšky stravného, podľa navrhovateľa došlo v referenčnom období 2010-2013 k nárastu o 2,78 %, pričom k zmene hodnoty stravného dochádza priemerne každý druhý rok, avšak v priebehu roka 2014 došlo k skutočnému nárastu hodnoty stravného až o 5 %. 18. Vo vzťahu k nemožnosti spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, navrhovateľ: a) predložil rekapitulácie (vyčíslenie) mzdových nákladov súvisiacich s poskytovaním strážnej služby za mesiace september 2015 a apríl 2014, spolu s dodávateľskými faktúrami za tieto mesiace; podľa navrhovateľa bola fakturácia za poskytovanie strážnej služby takmer konštantná, pričom rozdiely vyplývali len z rôzneho počtu dní v jednotlivých mesiacoch, avšak mzdové náklady od začiatku poskytovania služby permanentne narastali, b) následne porovnáva mzdové náklady v mesiacoch apríl 2014 a september 2015 ako aj výšky faktúr za poskytované služby za tieto mesiace:

apríl 2014 september 2015 celková fakturácia 40 953,60 eur 40 953,60 eur celkové mzdové náklady 35 486,62 eur 39 558,13 eur celkové náklady na stravné lístky 1 656,00 eur 1 764,00 eur ROZDIEL 3 810,98 eur - 368,53 eur

c) mal za to, že legislatívne zmeny výrazne zmenili ekonómiu predmetnej zmluvy z nastaveného zisku na výraznú stratu, a že za zmenených okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene. 19. Žalovaný posúdil prvé doplnenie návrhu a skonštatoval, že stále nedisponuje dostatočnými informáciami pre vyslovenie záveru, že nastala, resp. nenastala zmena okolností podľa § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Preto vyzval navrhovateľa na druhé doplnenie jeho návrhu. 20. V druhej výzve na doplnenie návrhu žalovaný poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na cenu plnenia preukazoval mzdovými listami a výplatnými páskami troch vybraných zamestnancov, pričom spôsob výberu práve týchto zamestnancov z doplnenia návrhu nevyplýval. Zároveň konštatoval, že nemal za preukázané, akým spôsobom navrhovateľ vyčíslil celkové mzdové náklady a celkové náklady na stravné lístky za príslušné mesiace (t. j. apríl 2014 a september 2015). 21. Poukázal na logický rozpor medzi tvrdením navrhovateľa v pôvodnom návrhu, podľa ktorého v čase predkladania ponuky nebolo možné objektívne predpokladať, že dôjde k nárastu minimálnej mzdy a k nárastu minimálnej výšky stravného poskytovaného zamestnancom a tvrdením navrhovateľa v prvom doplnení návrhu, podľa ktorého už pri stanovovaní ponukovej ceny rátal s nárastom výšky minimálnej mzdy, ako aj s nárastom hodnoty poskytovaného stravného. 22. Na základe vyššie uvedených skutočností vyzval navrhovateľa, aby doručil vyjadrenie k nasledovným skutočnostiam: a) akým spôsobom vybral uvedených zamestnancov, na ktorých dokladuje mzdové náklady, b) akým spôsobom vyčíslil celkové mzdové náklady a celkové náklady na stravné lístky za príslušné mesiace (t. j. apríl 2014 a september 2015), a aké boli jeho celkové mzdové náklady vo vzťahu k všetkým relevantným zamestnancom, c) v čom spočívalo nastavenie jeho ponukovej ceny ako konkurencieschopnej, vzhľadom na skutočnosť, že ním predložená ponuka v predmetnej verejnej súťaži predstavovala sumu o 42 % vyššiu, ako bola stanovená predpokladaná hodnota zákazky, d) odôvodnenie rozporu medzi tvrdením v doplnení návrhu, podľa ktorého navrhovateľ už pri stanovovaní ponukovej ceny rátal s nárastom výšky minimálnej mzdy, ako aj s nárastom hodnoty stravného a

tvrdením v pôvodnom návrhu, podľa ktorého nebolo v čase predkladania ponuky možné objektívne predpokladať, že dôjde k nárastu minimálnej mzdy a k nárastu minimálnej výšky stravného. 23. Žalovaný zároveň vyzval navrhovateľa, aby svoje tvrdenia preukázal predložením hodnoverných dôkazov. 24. Navrhovateľ v stanovenej lehote dňa 24.11.2015 doručil druhé doplnenie návrhu, v ktorom uviedol nasledovné skutočnosti: 25. Navrhovateľ uviedol, že uvedení traja zamestnanci boli vybratí ako referenční na preukázanie nárastu mzdových nákladov navrhovateľa, ako aj nárastu mzdy jednotlivých zamestnancov, pričom museli spĺňať dve podmienky, a to:

- byť zamestnancom navrhovateľa od nadobudnutia účinnosti zmluvy a

- vykonávať prácu v miestach výkonu strážnej služby definovaných v zmluve. 26. Navrhovateľ zároveň predložil anonymizované výplatné pásky podľa navrhovateľa všetkých relevantných zamestnancov (t. j. zamestnancov, ktorí vykonávali práce v miestach výkonu strážnej služby definovaných v zmluve) za mesiace apríl 2014 a september 2015. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na o ochrane osobných údajov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom uviedol, že nebol oprávnený poskytnúť osobné údaje daných zamestnancov tretej strane. 27. Navrhovateľ uviedol, že celkové mzdové náklady boli vyčíslené mzdovým a účtovným programom, ktorý používa. Výstupy z tohto programu (rekapitulácie mzdových nákladov) navrhovateľ považoval za jediný hodnoverný dôkaz preukazujúci mzdové náklady vo vzťahu k relevantným zamestnancom. Tento program počítal mzdové náklady samostatne na základe vstupných dát týkajúcich sa dochádzky jednotlivých zamestnancov. 28. Navrhovateľ teda opätovne predložil rekapitulácie mzdových nákladov za poskytované služby v jednotlivých objektoch verejného obstarávateľa (t. j. miestach výkonu strážnej služby definovaných v zmluve) za mesiace apríl 2014 a september 2015, ku ktorým tentokrát pripojil aj „Upresnenia k rekapituláciám mzdových nákladov“, kde uviedol, že pre presnejšie určenie mzdových nákladov boli v rekapituláciách mzdových nákladov zohľadnené len skutočné mzdové náklady súvisiace výlučne s miestami výkonu strážnej služby definovanými v zmluve. 29. Navrhovateľ tiež uviedol, že: a) pri predkladaní ponuky postupoval v súlade s pokynmi a požiadavkami verejného obstarávateľa stanovenými v predmetnom oznámení o vyhlásení verejného obstarávania a v súťažných podkladoch, b) pri spracovaní ponuky bolo potrebné mať na zreteli ustanovenia všeobecne záväzných právnych predpisov (najmä pracovnoprávnych), čo sa odzrkadlilo aj na výslednej ponukovej cene, c) skutočnosť, že ponuková cena bola vyššia ako predpokladaná hodnota zákazky stanovená verejným obstarávateľom, považuje za irelevantnú vo vzťahu k predmetu tohto konania, d) zákon o verejnom obstarávaní neustanovuje pre uchádzačov povinnosť predložiť ponuku totožnú alebo nižšiu ako predpokladaná hodnota zákazky. 30. Navrhovateľ mal za to, že medzi jeho vyjadreniami neboli žiadne logické rozpory. Tvrdenia uvedené v prvom doplnení návrhu iba spresnili (precizovali) tvrdenia uvedené v pôvodnom návrhu. V tejto súvislosti navrhovateľ poukázal na skutočnosť, že v pôvodnom návrhu priamo uviedol nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 a č. 297/2014. Podľa navrhovateľa bolo však potrebné uviesť, že uvedenými nariadeniami došlo k nárastu minimálnej mzdy o oveľa vyššie percento, ako tomu bolo v rokoch 2010 -2013, pričom táto skutočnosť mala byť uvedená už v pôvodnom návrhu, avšak nedopatrením sa tak nestalo. V pôvodnom návrhu však uvádza aj to, že nemá možnosť ovplyvniť vydanie nariadenia vlády, ktorým sa zvýši minimálna mzda, z čoho podľa navrhovateľa vyplýva, že o skutočnosti nárastu minimálnej mzdy je informovaný, a že v rámci jeho podnikateľskej činnosti na ňu reflektuje. 31. Žalovaný vyzval na vyjadrenie sa k návrhu aj verejného obstarávateľa (pribratý účastník), ktorý však svoje vyjadrenie k návrhu nedoručil. 32. Preto žalovaný poukázal aspoň na odpoveď verejného obstarávateľa zo dňa 09.09.2015, ktorú navrhovateľ priložil k pôvodnému návrhu, v ktorej verejný obstarávateľ uviedol, že: súhlasí s konštatovaním, že v čase predkladania ponuky nebolo možné objektívne predpokladať, že nariadeniami vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 a č. 297/2014 dôjde k výraznému nárastu minimálnych mzdových nárokov, podľa zákona o verejnom obstarávaní nebol oprávnený pristúpiť k uzatvoreniu dodatku k zmluve bez súhlasu žalovaného. 33. Žalovaný poukázal na právny rámec uzatvárania dodatkov v zákone o verejnom obstarávaní. 34. Podľa zákona o verejnom obstarávaní je zakázané uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa jeho obsahom

a) menil podstatným spôsobom pôvodný predmet zákazky, b) dopĺňali alebo menili podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky umožnili účasť iných záujemcov alebo uchádzačov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú ponuku, alebo c) zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti alebo menila ekonomická rovnováha zmluvy v prospech úspešného uchádzača, ak tento zákon neustanovuje inak. 35. Podľa § 10a ods. 2 zákona o verejnom obstarávaní dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti, je možné uzatvoriť len za podmienky podľa odseku 4. 36. Podľa § 10a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní zmluvná strana zmluvy, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, je oprávnená podať návrh rade a domáhať sa určenia, že k zmene okolností podľa odseku 4 došlo. 37. Podľa § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia rady. 38. Podľa § 10a ods. 5 zákona o verejnom obstarávaní rada rozhodne o návrhu podľa odseku 3 do 90 dní odo dňa doručenia úplného návrhu rade. Rozhodnutie rady je preskúmateľné súdom; žaloba musí byť podaná do 30 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia rady. 39. Žalovaný poukázal na návrh navrhovateľa a konštatoval, že z neho vyplýval úmysel navrhovateľa uzatvoriť dodatok k zmluve uzatvorenej s verejným obstarávateľom, ktorej predmetom bolo poskytovanie strážnej služby, pričom zmluva bola uzavretá ako výsledok verejnej súťaže na predmet zákazky „Strážna služba“ vyhlásenej vo Vestníku verejného obstarávania č. 36/2013 zo dňa 20. 02. 2013 pod značkou 2708 - MSS. Predmetným dodatkom malo dôjsť k zvýšeniu jednotkovej ceny (hodinovej sadzby) za výkon strážnej služby zo 4,49 € bez DPH na 5,055 € bez DPH. Žalovaný konštatoval, že dodatok, ktorý by chcel uzatvoriť navrhovateľ, možno kvalifikovať ako dodatok podľa § 10a ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní. 40. Vychádzajúc z § 10a ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní žalovaný skonštatoval, že k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, je v zásade zakázané uzatvorenie dodatku, obsahom ktorého by sa zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti alebo ktorým by sa menila ekonomická rovnováha zmluvy v prospech úspešného uchádzača. 41. Zákaz uzatvárania dodatkov stanovený v § 10a ods. 1 písm. c) zákona o verejnom obstarávaní neplatí bezvýnimočne, zákonodarca totiž použitím dôvetku „ak tento zákon neustanovuje inak“ pripustil z tohto zákazu výnimku. Výnimka je upravená v § 10a ods. 2 tohto zákona, podľa ktorého k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, možno uzatvoriť dodatok, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti, ak sú splnené všetky podmienky podľa § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. 42. Z uvedeného vyplýva, že ak mal navrhovateľ v úmysle uzatvoriť dodatok, ktorý by zvýšil cenu hodinovej sadzby za výkon strážnej služby dohodnutú v zmluve, zákon o verejnom obstarávaní to pripúšťa len ak by žalovaný určil, že sú kumulatívne (súčasne) splnené všetky podmienky uvedené v § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, tzn. že: a) nastala zmena okolností, b) táto zmena okolností má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, c) táto zmena okolností nastala po uzatvorení zmluvy, d) túto zmenu okolností nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a e) po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok. 43. Vo vzťahu k vyššie uvedenému žalovaný zároveň konštatoval, že preukázať, či nastala zmena okolností definovaná v § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, je povinná zmluvná strana, ktorá návrh podľa § 10a ods. 3 tohto zákona predkladá. 44. Žalovaný mal za to, že navrhovateľ prvým doplnením návrhu zmenil obsah pôvodného návrhu. Zatiaľ čo v pôvodnom návrhu navrhovateľ tvrdil, že v čase predkladania ponuky nebolo možné objektívne predpokladať, že dôjde k nárastu minimálnej mzdy (nariadeniami vlády Slovenskej republiky č. 321/2013 a č. 297/2014) a k nárastu minimálnej výšky stravného, v prvom doplnení návrhu naopak priznal, že výška minimálnej mzdy sa každoročne zvyšuje (resp. v prípade stravného dochádza k zvyšovaniu každý

druhý rok), pričom tvrdil, že už pri stanovovaní ponukovej ceny rátal s nárastom výšky minimálnej mzdy, ako aj s nárastom hodnoty poskytovaného stravného. Z prvého doplnenia návrhu zároveň vyplývalo, že navrhovateľ mal za to, že zmenou okolností, ktorú nebolo možné predpokladať pri vynaložení odbornej starostlivosti, nie je samotné zvýšenie minimálnej mzdy, ale percentuálna výška nárastu minimálnej mzdy, ktorá by mala byť predvídateľná. 45. Na základe vyššie uvedeného mal žalovaný za to, že navrhovateľ v doplnení návrhu za zmenu okolností, ktorá má vplyv na cenu plnenia, a ktorú nebolo možné ani pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy, už neoznačuje zvýšenie minimálnej mzdy a minimálnej výšky stravného (ako v pôvodnom návrhu), ale za takúto zmenu označuje percentuálnu výšku nárastu minimálnej mzdy a hodnoty minimálneho stravného. Preto bolo potrebné posudzovať aj splnenie, resp. nesplnenie vyššie uvedených zákonných podmienok.

46. K podmienke týkajúcej sa existencie zmeny okolností, žalovaný uviedol, že po uzavretí zmluvy (18.12.2013) došlo v Slovenskej republike v roku 2014 na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014, k zvýšeniu minimálnej mzdy zo sumy 338 € na sumu 352 €, t. j. v percentuálnom vyjadrení o 4,14 %. V roku 2015 došlo na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2015, k zvýšeniu minimálnej mzdy zo sumy 352 € na sumu 380 €, t. j. v percentuálnom vyjadrení o 7,95 %. Na základe uvedeného konštatoval, že v roku 2014 a 2015 došlo k priemernému nárastu minimálnej mzdy o 6,04 % tak, ako to tvrdil navrhovateľ. 47. Zároveň žalovaný uviedol, že v priebehu roka 2014 došlo na základe opatrenia Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. o sumách stravného k nárastu hodnoty minimálneho stravného poskytovaného pre zamestnancov zo sumy 4,00 € na sumu 4,20 €, t. j. v percentuálnom vyjadrení o 5 % tak, ako to tvrdil navrhovateľ. 48. Na základe vyššie uvedeného konštatoval, že podmienka uvedená v bode 38 písm. a) tohto rozhodnutia bola splnená, nakoľko zvýšenie minimálnej mzdy a hodnoty minimálneho stravného v percentuálnej výške, na ktorú poukazuje navrhovateľ, preukázateľne nastalo. 49. Žalovaný však zároveň konštatoval, že samotná existencia zmeny okolností ešte nestačí na to, aby návrhu navrhovateľa vyhovel. Ako bolo totiž uvedené vyššie, splnené musia byť všetky skôr uvedené podmienky kumulatívne. 50. Existenciu zmeny okolností žalovaný považoval za preukázanú, rovnako dôležité bolo však posúdiť, či táto zmena okolností mala vplyv na cenu plnenia (t. j. výšku hodinovej sadzby za výkon strážnej služby). 51. V tejto súvislosti žalovaný uvádza, že navrhovateľ vplyv zvýšenia minimálnej mzdy na cenu plnenia v prvom doplnení návrhu preukazoval mzdovými listami a výplatnými páskami troch vybraných zamestnancov, z ktorých vyplýval nárast hrubej mesačnej mzdy týchto troch zamestnancov v medziročnom porovnaní. V dôsledku uvedenej skutočnosti, t. j. že navrhovateľ v prvom doplnení návrhu dokladoval mzdové náklady len za troch vybraných zamestnancov, však nemal za preukázané, akým spôsobom navrhovateľ vyčíslil svoje celkové mzdové náklady a celkové náklady na stravné lístky za príslušné mesiace. Takto vyčíslené celkové mzdové náklady totiž ostávali iba v rovine tvrdení navrhovateľa. V záujme kvalifikovaného posúdenia obsahu návrhu preto vyzval navrhovateľa o. i. aj na preukázanie tejto skutočnosti. 52. V druhom doplnení návrhu navrhovateľ predložil anonymizované výplatné pásky 48 zamestnancov za mesiac apríl 2014 a 52 zamestnancov za mesiac september 2015. Skutočnosť, že išlo o anonymizované výplatné pásky, konkrétne znamená, že na týchto výplatných páskach boli vybielené osobné údaje „meno a priezvisko“ a „rodné číslo“, pričom jediným identifikujúcim údajom bolo „osobné číslo“. 53. Pri porovnaní osobných čísel uvedených na predložených výplatných páskach jednotlivých zamestnancov žalovaný zistil, že navrhovateľ preukazuje nárast svojich mzdových nákladov (resp. nárast mzdy jednotlivých zamestnancov) výplatnými páskami zamestnancov s rozličnými osobnými číslami. Konkrétne, pri tomto porovnaní osobných čísel zamestnancov na výplatných páskach za apríl 2014 (48 zamestnancov) s osobnými číslami zamestnancov na výplatných páskach za september 2015 (52 zamestnancov), zistil, že v 30 prípadoch išlo o rozdielne osobné čísla uvedené na jednotlivých výplatných páskach. Napr. v prípade objektu Nemocnica Ružinov navrhovateľ za mesiac apríl 2014 predložil výplatné pásky zamestnancov s osobnými číslami 687, 695, 707, 549, 643 a 752, pričom za mesiac september 2015 predložil výplatné pásky zamestnancov s osobnými číslami 906, 1018, 549, 971, 738 a 1047. Žalovaný uviedol, že až v 30 prípadoch sa osobné čísla zamestnancov uvedené

na výplatných páskach za mesiac september 2015 nezhodovali s osobnými číslami zamestnancov uvedenými na výplatných páskach za mesiac apríl 2014. 54. V nadväznosti na uvedené žalovaný uviedol, že porovnával aj osobné čísla uvedené na výplatných páskach troch vybraných zamestnancov, ktoré navrhovateľ predložil v prvom doplnení návrhu. V rámci tohto porovnania zistil, že v prvom doplnení návrhu navrhovateľ predložil výplatné pásky zamestnancov, ktorých osobné čísla boli totožné (t. j. 441, 539 a 549). Výplatné pásky týchto troch zamestnancov navrhovateľ predložil aj v druhom doplnení návrhu. 55. Žalovaný ďalej porovnal predložené rekapitulácie mzdových nákladov, vrátane upresnení k týmto rekapituláciám, v konfrontácii s predloženými výplatnými páskami, pričom zistil, že navrhovateľ výpočet svojich mzdových nákladov preukazoval v prípade troch objektov (Nemocnica akad. L. Dérera, ŠGN Podunajské Biskupice, PCO) na vyššom počte zamestnancov za mesiac september 2015 (spolu 16 zamestnancov) oproti mesiacu apríl 2014 (spolu 12 zamestnancov), pričom práve v prípade dvoch z týchto objektov išlo o najväčšie medziročné zvýšenie mzdových nákladov, a to vo výške 1 022,41 €, resp. 1 051,95 €. Dôvod uvedeného postupu navrhovateľa pritom z doplnení návrhu nevyplýval. 56. Tiež porovnal počet odpracovaných hodín v jednotlivých objektoch verejného obstarávateľa za príslušné mesiace tak, ako vyplývajú z predložených dokladov, s počtom hodín, ktoré navrhovateľ fakturoval verejnému obstarávateľovi za dané mesiace, pričom z tohto porovnania vyplývala skutočnosť, že v jednotlivých objektoch verejného obstarávateľa sa počet odpracovaných hodín danými zamestnancami (ktorých osobné čísla na výplatných páskach neboli rovnaké) v medziročnom porovnaní mierne líšil. Z logiky veci však vyplýva, že v rovnakých mesiacoch by aj počet odpracovaných hodín mal byť rovnaký tak, ako to vyplýva aj z faktúr, ktoré predložil navrhovateľ v prvom doplnení návrhu. 57. S dôrazom na skutočnosť, že navrhovateľ predložil výplatné pásky zamestnancov s rozličnými osobnými číslami, a vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, žalovaný dospel k záveru, že dôkazy predložené navrhovateľom v druhom doplnení návrhu za účelom preukázania nárastu mzdových nákladov navrhovateľa vo vzťahu k všetkým relevantným zamestnancom, boli nepreskúmateľné. 58. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že navrhovateľom predložené dôkazy, ktorými preukazuje nárast svojich mzdových nákladov vo vzťahu k všetkým relevantným zamestnancom, ako aj konkrétne vyčíslenie týchto celkových mzdových nákladov, boli nepreskúmateľné, na základe čoho konštatoval, že splnenie zákonnej podmienky, že navrhovateľom tvrdená zmena okolností mala vplyv na cenu plnenia (t. j. výšku hodinovej sadzby za výkon strážnej služby), nemal za preukázané. 59. K splneniu tejto podmienky, t. j. aby zmena okolností, v danom prípade percentuálna výška nárastu minimálnej mzdy a hodnoty minimálneho stravného, nastala až po podpise zmluvy, žalovaný vychádzajúc z predmetných všeobecne záväzných právnych predpisov, skonštatoval, že zmena okolností, na ktorú poukázal navrhovateľ, nastala až po uzatvorení zmluvy, na základe čoho dospel k záveru, že táto podmienka uvedená bola splnená. 60. Ďalšou vlastnosťou, ktorou musí disponovať zmena okolností podľa § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, je nemožnosť jej predvídania v čase uzatvárania zmluvy, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti. K splneniu, resp. nesplneniu tejto podmienky žalovaný konštatoval, že pre posúdenie, či navrhovateľ mohol alebo nemohol pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať percentuálnu výšku nárastu minimálnej mzdy bolo rozhodujúce zodpovedanie otázky, či bolo relevantným referenčným obdobím obdobie po roku 2009 (t. j. obdobie 2010 - 2013) tak, ako to tvrdil navrhovateľ alebo dlhšie obdobie, t. j. obdobie 1998-2013. 61. Žalovaný za účelom tohto posúdenia v prvom rade uviedol, že argumentácia navrhovateľa sa zakladala na skutočnosti, že v období 2014-2015 došlo k priemernému nárastu minimálnej mzdy o 6,04 %, a teda k viac ako dvojnásobnému nárastu oproti referenčnému obdobiu 2010 - 2013, čo navrhovateľ podľa jeho slov nemohol predpokladať. Od roku 2010 do roku 2013 sa totiž minimálna mzda priemerne každoročne zvýšila o 2,70 %. 62. V tejto súvislosti však žalovaný poukázal na nesprávne tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého sa minimálna mzda od roku 2010 do roku 2013 priemerne každoročne zvýšila o 2,70 % . Z prehľadu uvedenej výšky minimálnej mzdy vyplýva, že minimálna mzda od roku 2010 do roku 2013 sa priemerne každoročne zvýšila o 3,37 %. V nadväznosti na uvedené, nebolo teda správne ani tvrdenie navrhovateľa, podľa ktorého v období 2014 - 2016 došlo k viac ako dvojnásobnému nárastu výšky minimálnej mzdy oproti referenčnému obdobiu 2010 - 2013, nakoľko v predmetnom období došlo k priemernému nárastu minimálnej mzdy o 6,04 %, a teda došlo k menšiemu ako dvojnásobnému nárastu. 63. Navrhovateľ ďalej argumentoval tým, že ako referenčné obdobie bolo potrebné zvoliť obdobie po roku 2009, kedy došlo k zavedeniu meny Euro v Slovenskej republike, nakoľko jeho dôsledkom malo byť udržanie cenovej stability, teda aj predvídateľnosť nárastu minimálnej mzdy, pričom udržiavanie cenovej

stability je primárnym cieľom jednotnej menovej politiky aj podľa zakladajúcej zmluvy Európskeho spoločenstva. 64. S vyššie uvedenou argumentáciou navrhovateľa sa žalovaný nestotožňuje a v tejto súvislosti poukazuje na dokument Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) venujúci sa problematike cenovej stability, z ktorého vyplýva, že o cenovej stabilite hovoríme vtedy, ak nedochádza k inflácii ani deflácii, teda keď ceny v priemere počas dlhšieho obdobia nerastú ani neklesajú, ale zostávajú stabilné. Rada guvernérov ECB cenovú stabilitu pritom definuje ako medziročný nárast HICP eurozóny menší ako 2 %. Rada guvernérov ECB zároveň stanovila, že v rámci tejto definície je jej cieľom udržiavať ročnú mieru inflácie v strednodobom horizonte tesne pod 2 %. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že udržanie cenovej stability je naviazané na mieru inflácie, a nie na predvídateľnosť nárastu minimálnej mzdy tak, ako to tvrdil navrhovateľ. 65. Žalovaný mal za to, že za referenčné obdobie bolo potrebné považovať obdobie rokov 1998 - 2013, nakoľko od roku 1998 sa výška minimálnej mzdy v Slovenskej republike pravidelne zvyšovala, a to každý rok, s výnimkou roku 2008. 66. V nadväznosti na vyššie uvedené žalovaný poukázal na skutočnosť, že ak budeme brať do úvahy priemerný nárast minimálnej mzdy od roku 1998, a teda za referenčné obdobie budeme považovať obdobie 1998 - 2013, tak za toto obdobie došlo k priemernému ročnému nárastu minimálnej mzdy o 8,62 %, v dôsledku čoho argumentácia navrhovateľa, že nemohol predpokladať priemerné zvýšenie minimálnej mzdy v rokoch 2014 a 2015 o 6,04 %, neobstojí. 67. Žalovaný ďalej poukázal aj na skutočnosť, že k prvému zvýšeniu minimálnej mzdy (v roku 2014), na ktoré sa odvolával navrhovateľ, došlo na základe nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa ustanovuje suma minimálnej mzdy na rok 2014 zo dňa 02.10.2013. Dané nariadenie bolo publikované v Zbierke zákonov Slovenskej republiky dňa 18.10.2013, a teda ešte pred uzavretím zmluvy (dňa 18.12.2013). Nakoľko platí nevyvrátiteľná domnienka, že dňom publikovania v Zbierke zákonov sa táto legislatívna zmena (zvýšenie minimálnej mzdy na rok 2014) stala známou každému, koho sa týka, t. j. aj navrhovateľovi, žalovaný mal za to, že zvýšenie minimálnej mzdy o 4,14 %, ku ktorému došlo týmto nariadením, nemožno považovať za nepredvídateľné v čase uzatvárania zmluvy. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný dospel k záveru, že navrhovateľ v čase uzatvárania zmluvy mohol a mal vedieť, že v roku 2014 dôjde k percentuálnemu zvýšeniu minimálnej mzdy o 4,14 %, a teda k vyššiemu percentuálnemu nárastu výšky minimálnej mzdy ako tomu, na ktoré navrhovateľ poukázal, t. j. 2,70 % (resp. 3,37 %). 68. V súvislosti s druhým zvýšením minimálnej mzdy (v roku 2015), na ktoré sa odvolával navrhovateľ, žalovaný uviedol, že od roku 1998 sa výška minimálnej mzdy pravidelne zvyšuje, a to každý rok (s výnimkou roku 2008). Z uvedeného dôvodu má zato, že je neprijateľný taký záver, podľa ktorého v čase uzatvárania zmluvy nebolo možné, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, predpokladať zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2015. Zároveň tiež platí, že percentuálne zvýšenie minimálnej mzdy v roku 2015 o 7,95 % bolo nižšie ako priemerný ročný nárast minimálnej mzdy v dlhodobom kontexte (t. j. za obdobie rokov 1998 - 2013) vo výške 8,62 %. 69. Na základe vyššie uvedených skutočností žalovaný konštatoval, že splnenie podmienky, že v čase uzatvárania zmluvy nebolo možné predpokladať navrhovateľom tvrdenú zmenu okolností, a to ani pri vynaložení odbornej starostlivosti, nemal za preukázané. 70. Poslednou podmienkou, ktorej splnenie vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní na to, aby mohol žalovaný určiť, že nastala zmena okolností podľa tohto zákona, bolo, aby po tejto zmene okolností nebolo možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, t. j. bolo nevyhnutné preukázať, že od navrhovateľa nebolo možné spravodlivo požadovať poskytovanie bezpečnostnej služby za jednotkovú cenu (hodinovú sadzbu) dohodnutú v zmluve, a to z dôvodu percentuálnej výšky nárastu minimálnej mzdy a hodnoty minimálneho stravného, ktorý nastal po jej uzatvorení. 71. Vo vzťahu k tejto podmienke žalovaný uviedol, že za daných okolností, keď navrhovateľ nepreukázal zvýšenie jeho celkových mzdových nákladov vo vzťahu k všetkým relevantným zamestnancom v dôsledku ním tvrdenej zmeny okolností (percentuálna výška nárastu minimálnej mzdy a stravného), a zároveň nepreukázal ani spôsob ich vyčíslenia, platí, že nepreukázal ani splnenie zákonnej podmienky, že od neho nebolo možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, na základe čoho žalovaný konštatoval, že splnenie tejto podmienky nemal za preukázané. 72. V tejto súvislosti zároveň žalovaný poukázal na verejnú súťaž, ktorej výsledkom bolo uzavretie zmluvy medzi navrhovateľom a verejným obstarávateľom. V tejto verejnej súťaži bola predpokladaná hodnota zákazky stanovená vo výške 1 050 000 € bez DPH, čo predstavuje 1 260 000 € vrátane DPH. Z oznámenia o výsledku verejného obstarávania zverejneného vo Vestníku verejného obstarávania č.

10/2014 zo dňa 16.01.2014 pod značkou 570 - VSS vyplývalo, že v predmetnej verejnej súťaži bola prijatá len jedna ponuka, pričom sa mala uskutočniť elektronická aukcia. Zmluva bola uzavretá na sumu 1 789 482,24 € vrátane DPH, čo predstavuje 42 % navýšenie oproti predpokladanej hodnote zákazky. Uvedené skutočnosti nasvedčujú tomu, že zmluvná cena neodzrkadľuje len minimálne náklady navrhovateľa. 73. Keďže žalovaný mohol vyhovieť návrhu navrhovateľa len ak by mal za preukázané kumulatívne (súčasné) splnenie všetkých podmienok uvedených tomto rozhodnutí, čo však nebol daný prípad, bol povinný určiť, že nenastala zmena okolností podľa § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní.

Žaloba

74. Žalobca považoval napadnuté rozhodnutie za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, nedostatočne zisteného skutkového stavu veci ako aj jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a nezrozumiteľnosť.

75. V úvode žaloby po odôvodnení svojej aktívnej legitimácie a po citácii zákonných ustanovení § 10a ods. 2, 3, 4, 5, § 153 ods. 1 zákona o verejnom obstarávaní uviedol, že žalovaný (Rada Úradu pre verejné obstarávanie) nebol oprávnený rozhodovať o samotnom obsahu dodatku, ale len o tom, či boli splnené v § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní stanovené hmotnoprávne podmienky, a to kumulatívne.

76. Poukázal na to, že aj keď sa na konanie podľa § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní nevzťahuje Správny poriadok bolo potrebné v správnom konaní rešpektovať základné zásady spravodlivého správneho konania a vydané rozhodnutie žalovaného musí obsahovať určitý a zrozumiteľný výrok, ktorý korešponduje s odôvodnením. Mal za to, že bolo nevyhnutné, aby už z výroku napadnutého rozhodnutia bolo zrejmé, ktoré konkrétne skutkové okolnosti boli predmetom konania a ktoré žalovaný posudzoval ako relevantné. Z vymedzenia výroku napadnutého rozhodnutia tak ako to učinil žalovaný bolo nepochybné, že rozhodoval o tých skutkových dôvodov, ktoré boli uvedené v jeho návrhu doručenému žalovanému dňa 14.09.2015. takémuto výroku však nezodpovedalo odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, čo vyplýva z bodu 41. a 42. tohto rozhodnutia.

77. Žalobca vyjadril názor, že vo výroku napadnutého rozhodnutia žalovaný skutkovo vymedzil dôvody rozhodnutia s odkazom na jeho návrh doručený žalovanému dňa 14.09.2015, avšak z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplývalo, že sa žalovaný zaoberal inými skutkovými dôvodmi, než aké boli vymedzené vo vyššie uvedenom návrhu. Potom mal za to, že napadnuté rozhodnutie bolo zmätočné, pretože odôvodnenie nekorešpondovalo s výrokom.

78. Ako ďalšiu procesnú vadu žalobca označil tú skutočnosť, že žalovaný nerozhodol o všetkom, čo bolo predmetom jeho návrhu a nesúhlasil s tým, že by predmetom konania nemali byť pôvodné skutkové okolnosti uvedené v pôvodnom návrhu. Takýmto postupom mu bola odňatá možnosť konať pred správnym orgánom, keďže nemal možnosť k procesnému úkonu - posúdenie jeho úkonu ako skutkovej zmeny návrhu sa vopred vyjadriť a rozptýliť tak pochybnosti, čo bolo predmetom návrhu. Potom došlo k porušeniu princípu kontradiktórnosti. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie ESĽP Čepek proti Česká republika, sp. zn. 9815/10.

79. Žalobca osobitne namietol, že žalovaný neposúdil všetky okolnosti, ktoré uviedol v pôvodnom podaní ako aj v ďalších podaniach a tieto si účelovo a svojvoľne vymedzil. K skutočnosti o tom, že predmetná zmluva o poskytovaní služieb nadobudla účinnosť dňa 11.01.2014 teda 6 mesiacov po predpokladanom začatí služby, ktorá podľa žalobcu predstavovala samotnú skutkovú okolnosť pre postup podľa § 10a zákona o verejnom obstarávaní žalovaný nič neuviedol a ani sa s ňou nezaoberal, čo predstavovalo procesnú vadu. Žalobca mal za to, že žalovaný zrejme vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia, keď mal za to, že za skutkovú okolnosť odôvodňujúcu postup podľa § 10a zákona o verejnom obstarávaní je možné považovať len takú skutkovú okolnosť, ktorá nastala až po uzavretí zmluvy. Podľa žalobcu žalovaný vychádzal len z gramatického výkladu právnej normy, pričom podľa iných metód výkladu (telelogický, logický) bolo možné dôjsť k záveru, že za skutkovú okolnosť odôvodňujúcu postup podľa § 10a zákona o verejnom obstarávaní je potrebné považovať minimálne za takú skutkovú okolnosť, ktorá nastala už po lehote viazanosti ponúk a nie až po uzavretí zmluvy.

Žalobca uviedol, že svoju ponuku formuloval tak, aby zodpovedala stavu najneskôr k lehote viazanosti ponúk, pričom dôsledkom posunutia lehoty viazanosti ponúk došlo k tomu, že žalovaný namiesto toho, aby realizoval služby v druhom polroku 2013, realizoval služby až v druhom polroku 2016 a teda obdobie s najnižšími cenovými nákladmi bolo nahradené obdobím s najvyššími cenovými nákladmi.

80. Žalobca mal za to, že žalovaný porušil princíp kontradiktórnosti i v hodnotení skutkového stavu vykonaného žalovaným ohľadom listín, ktoré on predložil v priebehu správneho konania a tieto listiny považoval za nepreskúmateľné. Potom mal za to, že žalovaný na základe vykonaných dôkazov nesprávne zistil skutkový stav, a to bez toho, aby mu umožnil vopred zaujať stanovisko k takto zistenému skutkovému stavu.

81. Žalobca namietal, že žalovaný rozhodol na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a niektoré z nich boli neúplne. Záver žalovaného o nepreskúmateľnosti predložených výplatných pások vykonal bez toho, aby zohľadnil iné skutočnosti vyplývajúce z administratívneho spisu - najmä ním predloženého znaleckého posudku.

82. V neposlednom rade žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovaným, keďže zmenu minimálnej mzdy, resp. stravného nebol povinný predvídať vôbec a už vôbec nie predvídať percentuálnu výšku zvýšenia mzdy.

83. Replikou zo dňa 30.08.2018 reagoval žalobca na vyjadrenie žalovaného k žalobe a zotrval na svojich žalobných námietkach.

Vyjadrenie žalovaného.

84. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomným podaním zo dňa 30.03.2016 a navrhol súdne konanie zastaviť, resp. žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

85. Uviedol, že považuje napadnuté rozhodnutie za zákonné. V súvislosti s aktívnou legitimáciou žalobcu dal do pozornosti uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 22.08.2012 ako aj nálezy Ústavného súdu SR sp. zn. z 04.07.2012 a sp. zn. , z odôvodnení ktorých vyplýva, že žalobca musí v žalobe jednoznačne preukázať príčinnú súvislosť medzi napadnutým rozhodnutím a ujmou na jeho subjektívnych právach, t. j. napadnuté rozhodnutie musí byť spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach a negatívne ovplyvniť jeho postavenie. Podľa § 10a ods. 3 zákona o verejnom obstarávaní má ktorákoľvek zo zmluvných strán právo domáhať sa u neho určenia, že došlo k objektívnej zmene okolností, ktorá mala vplyv na zmenu ceny plnenia a ktorú pri vynaložení náležitej odbornej starostlivosti nebolo možné predpokladať pri uzatváraní zmluvy. Na uzavretie dodatku zmluvy je potrebný súhlas druhej strany - verejného obstarávateľa a takýto súhlas je potrebné preukázať v súdnom konaní o prieskume napadnutého rozhodnutia. Len v prípade preukázania skutočnej vôle oboch zmluvných strán uzavrieť dodatok je možné hovoriť o dotknutí subjektívnych práv. V danom prípade vôľa verejného obstarávateľa k uzavretiu dodatku nebola preukázaná a potom ani žalobca nepreukázal ukrátenie jeho konkrétnych práv napadnutým rozhodnutím a preto toto rozhodnutie nezasahovalo do subjektívnych práv žalobcu.

86. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nadchádzajúcu právnu úpravu v zmysle o verejnom obstarávaní (ďalej len nový ZVO), ktorý nadobudne účinnosť 18.04.2016 a ktorý počíta s novou koncepciou dodatkov zmlúv a v tejto súvislosti nepočíta s právomocou rady žalovaného rozhodovať o splnení ktoréhokoľvek dôvodu na zmenu zmluvy. Absencia prechodných ustanovení v súvislosti s uzatváraním dodatkov znamená, že od 18.04.2016 jeho súhlas už nebude potrebný ani vo vzťahu k zmluvám uzatvoreným pred účinnosťou tohto zákona a napadnuté rozhodnutie bude bezpredmetné.

87. Žalobca následne zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam. V súvislosti s námietkou nesúladu výroku napadnutého rozhodnutia s jeho odôvodnením žalovaný s takýmto tvrdením nesúhlasil a považoval ho za účelové. Bolo nepochybné, že žalovaný vo veci konal na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.09.2015 (v danom prípade ide o návrhové konanie). Preto bolo vo výroku napadnutého rozhodnutia uvedené podanie žalobcu zo dňa 14.09.2015 a nič na tom nezmenilo ani to, že v

napadnutom rozhodnutí bolo uvedené, že žalobca prvým doplnením pozmenil obsah pôvodného návrhu. Z prejavu vôle zmluvných strán bola evidentná spojitosť s pôvodným návrhom a nešlo o nový návrh a preto je možno jednoznačne označiť výrok napadnutého rozhodnutia za správny. Žalovaný uviedol, že posudzoval žalobcom uvádzané okolnosti na uzavretie dodatku v kontexte prvého doplnenia a označil to ako zmenu obsahu pôvodného podania, čo vyplýva z prejavu vôle žalobcu zachytenom v danom podaní. Žalobca vyjadril vôľu upriamiť pozornosť na iné okolnosti, nakoľko zdôraznil, že dôležitý bol percentuálny nárast minimálnej mzdy a nie to, či ku zvýšeniu minimálnej mzdy došlo alebo nie. Žalobcovi totiž bolo zrejmé, že pôvodne koncipovaný dôvod bol pre účely konania argumentačne neúnosný, nakoľko to, že môže dôjsť k nárastu minimálnej mzdy bolo možné jednoznačne odvodiť z historického vývoja výšky minimálnej mzdy ako aj z kritérií na úpravu minimálnej mzdy podľa o minimálnej mzde. Žalobca zmenou svojej argumentácie sčasti poprel svoje pôvodné tvrdenia a teda ich nepokladal za relevantné.

88. Žalovaný považoval za neprijateľný žalobcov výklad § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní, t. j. že by sa zmena okolností mala posudzovať už od lehoty viazanosti ponúk. Žalovaný mal za to, že úmyslom zákonodarcu bolo riešiť vzťahy zmluvných strán, teda vzťahy po uzavretí zmluvy. Pripustením výkladu žalobcu by v podstate ex post dochádzalo k zmene jeho ponuky, nakoľko rozhodná skutočnosť pre zmenu ceny nastala v čase medzi jej predložením a uzatvorením zmluvy. Takýto prístup by mohol viesť k dodatočnej diskriminácii uchádzačov, ktorí by si riziká a možný nárast minimálnej mzdy premietli do ponukovej ceny, čím by mohlo dôjsť aj k vplyvu na výsledné poradie.

89. Žalovaný podotkol tak ako v napadnutom rozhodnutí, že žalobca sa o zvýšení minimálnej mzdy na rok 2014 dozvedel pred uzavretím zmluvy, nakoľko , ktorým sa ustanovila minimálna mzda na rok 2014 zo dňa 02.10.2013 bolo publikované v zbierke zákonov SR dňa 18.10.2013 a zmluvy bola uzavretá dňa 18.12.2013 a preto nemožno mať za to, že navýšenie minimálnej mzdy na rok 2014 nemohol predpokladať. Predmetná zmluva bola uzatváraná v čase po uplynutí viazanosti ponúk a potom žalobca mal možnosť zmluvu neuzavrieť, resp. od svojej ponuky odstúpiť bez hrozby prepadnutia kaucie.

Posúdenie skutkových tvrdení a právnej argumentácie.

90. Krajský súd v Bratislave ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (, ) preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo na nariadenom pojednávaní konanom za prítomnosti oboch procesných strán a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo vydané v súlade so zákonom a žalobné námietky neodôvodňovali jeho zrušenie.

91. Žaloba bola podaná tunajšiemu súdu počas platnosti a účinnosti - ( v znení neskorších predpisov), ktorý v piatej časti upravoval problematiku súdneho preskúmania rozhodnutí orgánov verenej správy. Tento zákon bol v časti týkajúcej sa správneho súdnictva s účinnosťou od 01.07.2016 nahradený - . Obidva tieto zákony obdobne upravujú otázky vymedzenia rozsahu rozhodnutí správnych orgánov, ktoré podliehajú súdnemu preskúmaniu na návrh účastníka správneho konania.

92. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

93. Podľa , správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

94. Podľa správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

95. Podľa , ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté podľa piatej časti predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

96. Podľa , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

97. Podľa je zakázané uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ak by sa jeho obsahom a) menil podstatným spôsobom pôvodný predmet zákazky, b) dopĺňali alebo menili podstatným spôsobom podmienky, ktoré by v pôvodnom postupe zadávania zákazky umožnili účasť iných záujemcov alebo uchádzačov, alebo ktoré by umožnili prijať inú ponuku ako pôvodne prijatú ponuku, alebo c) zvyšovala cena plnenia alebo jeho časti alebo menila ekonomická rovnováha zmluvy v prospech úspešného uchádzača, ak tento zákon neustanovuje inak.

98. Podľa dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia alebo jeho časti je možné uzatvoriť len za podmienky podľa odseku 4.

99. Podľa zmluvná strana zmluvy, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, je oprávnená podať návrh rade a domáhať sa určenia, že k zmene okolností podľa odseku 4 došlo.

100. Podľa ak rada určí, že po uzatvorení zmluvy nastala taká zmena okolností, ktorá má vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, ktorú nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a po tejto zmene okolností nie je možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok, je verejný obstarávateľ alebo obstarávateľ oprávnený uzatvoriť dodatok k zmluve, ktorá je výsledkom postupu verejného obstarávania, ktorý by zvyšoval cenu plnenia, a to najskôr ku dňu právoplatnosti rozhodnutia rady.

101. V prejednávanej veci správny súd má povinnosť preskúmať zákonnosť postupu žalovaného ako aj napadnutého rozhodnutia v zmysle žalobných námietok.

102. Úlohou súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správnych orgánov podľa je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci súdneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe z hľadiska toho, či takéto namietané procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré musí mať zákonom predpísané náležitosti, ak sa na takéto konanie vzťahuje zákon o správnom konaní. Každé rozhodnutie správneho orgánu musí spĺňať všetky zákonom naň kladené formálne náležitosti, t. j. musí byť vydané v písomnej forme, vecne príslušným správnym orgánom. Musí vychádza zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať náležitosti určené právnymi predpismi na prejednávanú vec sa vzťahujúcimi.

103. Osoby dotknuté rozhodnutím správneho orgánu majú právo na také odôvodnenie rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania. Absenciu dôvodov v rozhodnutí, na základe ktorých orgán verejnej moci vo veci rozhodol, je treba považovať za prejav arbitrárnosti, znamenajúci porušenie garantovaného základného práva, majúci za následok nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia.

104. K otázke aktívnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby správny súd má za to, že v danom prípade žalobca je aktívne legitimovaným subjektom, keďže je celkom zrejmé, že napadnuté rozhodnutie sa priamo dotýka jeho subjektívnych práv a právneho postavenia. Podľa znenia zákona o verejnom obstarávaní v znení platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia vyplýva, že bol potrebný súhlas Rady žalovaného v prípade určenia existencie zmeny okolností, ktorým došlo po uzavretí zmluvy tak, aby bolo možné vôbec pristúpiť k rokovaniu zmluvných strán (žalobcu a pribratého účastníka

- verejný obstarávateľ) ohľadne možného dodatku tejto zmluvy. Negatívne napadnuté rozhodnutie žalovaného o návrhu žalobcu je spôsobilé ukrátiť žalobcu na jeho právach, nakoľko v prípade dania možnosti rokovania zmluvných strán ohľadom uzavretia dodatku k zmluve by si žalobca mohol vyjednať výhodnejšie podmienky - platby za poskytované strážne služby. Správny súd zároveň poukazuje na písomnosť verejného obstarávateľa zo dňa 09.09.2015, z obsahu ktorej vyplýva, že verejný obstarávateľ neodmietol pristúpiť k uzavretiu dodatku zmluvy, ale podmienil takýto krok súhlasom Rady žalovaného (čo bol jediný zákonný postup). S poukazom na odpoveď verejného obstarávateľa, ktorý podmienil uzavretie dodatku súhlasom Rady žalovaného je dôvodné predpokladať, že žalobca zvolí postup tak, ako to učinil a obráti sa s návrhom na kompetentný orgán verejnej správy. Je treba konštatovať, že v prípade, ak by bolo návrhu žalobcu vyhovené, bol by oprávnený vstúpiť do rokovania s verejným obstarávateľom ohľadom možnosti uzavretia dodatku k zmluve, čo by preňho mohlo priniesť výhodnejšie podmienky.

105. Správny súd uvádza, že aby bolo možné kladne rozhodnúť o návrhu žalobcu museli byť kumulatívne splnené všetky zákonné podmienky upravené v § 10a ods. 4 zákona o verejnom obstarávaní. Preto musel žalovaný zodpovedne posúdiť splnenie všetkých vo vyššie citovanom ustanovení určených podmienok, aby mohol o návrhu žalobcu rozhodnúť. V danom prípade žalovaný po vykonaní rozsiahleho dokazovania upriamiac pozornosť na všetky relevantné faktory rozhodné pre posúdenie splnenia zákonných podmienok dospel k záveru, že v návrhu (a jeho dvoch doplneniach) žalobca nepreukázal splnenie viacerých podmienok a nemal za preukázané 1/ že by zmena okolností, ktorá nastala po uzavretí zmluvy mala vplyv na cenu alebo podmienky plnenia, 2/ že by túto zmenu okolností nebolo možné pri vynaložení odbornej starostlivosti predpokladať pri uzatváraní zmluvy a tiež 3/ že by po tejto zmene okolností nebolo možné spravodlivo požadovať plnenie v pôvodnej cene alebo za pôvodných podmienok.

106. Námietke neurčitosti a nezrozumiteľnosti výroku napadnutého rozhodnutia podľa správneho súdu nie je možné prisvedčiť. Napriek skutočnosti, že na dané administratívne konanie (aj napadnuté rozhodnutie) sa nevzťahuje Správny poriadok, je potrebné v konaní ako aj napadnutom rozhodnutí dodržiavať základné zásady správneho konania a vydané rozhodnutie musí spĺňať záležitosti jeho určitosti. Podľa názoru správneho súdu výrok napadnutého rozhodnutia spĺňa všetky zákonné kritéria naň sa vzťahujúce, obsahuje zákonné ustanovenie, podľa ktorého orgán verejnej správy rozhodol vo veci a tiež aj to ako a o čom rozhodol. Výrok napadnutého rozhodnutia je pretavený v jeho odôvodnení, kde žalovaný opísal v dostatočnom rozsahu ako aj kvalite všetky skutočnosti, o ktoré oprel svoje rozhodnutie. V napadnutom rozhodnutí je podrobne uvedený zistený skutkový stav vo veci a vymedzené skutkové okolnosti, ktoré zo skutkového stavu vyplynuli. V odôvodnení žalovaný podal riadne vysvetlenie podložené zodpovedajúcou správnou úvahou prečo dospel k svojmu záveru o tom, že nenastala taká zmena okolností ako to vyžaduje zákon o verejnom obstarávaní. Žalovaný rozhodol o celom návrhu žalobcu a všetkých podstatných skutkových okolnostiach majúcich vplyv na posúdenie veci.

107. Z výroku ako aj odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaný vo veci konal na základe návrhu žalobcu zo dňa 14.09.2015 a zároveň bral do úvahy aj obe doplnenia tohto návrhu, ktoré tento návrh precizovali v zmysle výziev žalovaného. Zároveň v odôvodnení rozhodnutia žalovaný vyhodnotil relevantné skutočnosti vyplývajúce zo všetkých podaní žalobcu (návrh a dve jeho doplnenia). O tom ako žalovaný vyhodnotil podanie žalobcu - prvé doplnenie návrhu nie je podľa správneho súdu žiadne pochybenie, žalovaný musel vo výroku napadnutého rozhodnutia uviesť na základe čoho začal vôbec dané konanie, t. j. čo posudzoval - návrh žalobcu zo dňa 14.09.2015, kedy sa konanie začalo. Zároveň bol plne kompetentný posúdiť obsah návrhu v kontexte jeho dvoch doplnení, keďže návrh nebol kompletný a neobsahoval všetky skutočnosti potrebné na rozhodnutie o ňom. To ako posúdil návrh a jeho dve doplnenia podrobne vysvetlil žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia, kde podrobne uviedol čo ho viedlo k záveru o nepreskúmateľnosti predložených mzdových dokladov žalobcu (výplatné pásky zamestnancov s rozličnými osobnými číslami, počet odpracovaných hodín zamestnancov žalobcu). Žalovaný tiež detailne odôvodnil svoj záver ohľadom nárastu minimálnej mzdy a ne/možnosti jej predvídania žalobcom v čase predkladania jeho ponuky.

108. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z ktorým sa správny súd plne stotožňuje vyplýva, že vzhľadom na právnu úpravu Slovenskej republiky ohľadom minimálnej mzdy ako aj dovtedajší historický nárast minimálnej mzdy v prípade obozretného hospodára bolo plne v silách a kompetencii žalobcu počítať s nárastom minimálnej mzdy v období trvania zmluvy, ktorá nadobudla účinnosť 18.12.2013 a bola uzavretá na dobu určitú - 36 mesiacov, a to pravidelne každý rok. Žalobca mal tiež predpokladať už v čase do predkladania ponúk, že k samotnému plneniu a uzavretiu zmluvy môže dôjsť až v období, tak ako k tomu nakoniec aj došlo (rok 2014 - 2016). Za skutkovú okolnosť odôvodňujúcu postup podľa § 10a zákona o verejnom obstarávaní možno považovať len takú skutočnosť, ktorá nastala po uzavretí zmluvy a nie takú skutočnosť, ktorá nastala v lehote od predkladania ponúk po uzavretie zmluvy. V takomto prípade by bolo umožnené meniť ponuky aj po ich vyhodnotení, čo by zjavne diskriminovalo ostatných uchádzačov. Žalobca o zvýšení minimálnej mzdy na rok 2014 - prvý rok plnenia zmluvy už musel vedieť v čase uzavretia zmluvy, keďže vládne bolo publikované v Zbierke zákonov dňa 02.10.2013. V prípade, ak by došlo k podstatným zmenám okolností má možnosť záujemca neuzavrieť zmluvu bez akýchkoľvek sankcií voči nemu

109. Záverom musí správny súd uviesť, že v preskúmavanom správnom konaní nezistil žiadne také procesné porušenia, ktoré by mohli spôsobiť nezákonnosť napadnutého rozhodnutia. Má za to, že vo veci bolo vykonané riadne dokazovanie, v zodpovedajúcom rozsahu, náležite bol zistený skutkový stav veci a žalovaný v rozhodnutí prihliadol na všetko čo vyšlo v konaní najavo. Napadnuté rozhodnutie obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti a je v zodpovedajúcom rozsahu odôvodnené. Žalovaný sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými skutočnosťami relevantnými pre posúdenie veci, podrobne rozobral skutkový stav vyplývajúci z obsahu administratívneho spisu, ktorý správne právne vyhodnotil a dal odpovede na všetky relevantné skutočnosti. S poukazom na vyššie uvedené dôvody dospel súd k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného, je vecne správne, neprisvedčil žalobným námietkam a preto žalobu ako nedôvodnú v súlade s zamietol.

110. O nároku na právo na náhradu trov konania rozhodol súd podľa a vo veci úspešnému žalovanému právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože mu žiadne dôvodne vynaložené trovy konania nevznikli, žiadne si ani neuplatnil a navyše ide o orgán štátnej správy. Taktiež nepriznal právo na náhradu trov konania pribratému účastníkovi, žiadne mu nevznikli a ani si žiadne neuplatnil ( 169 ).

111. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm. a/); ide o konania o správnej žalobe podľa a (písm. b/); je žalovaným Centrum právnej pomoci (písm. c/).