Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_31Ek-1325-2019.pdf
PDF · 112.73 KB
No categories available
31Ek/1325/2019
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: ČSOB Leasing, a.s., so sídlom Žižkova 11, 815 10 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 704 713, v konaní právne zast.: HMG LEGAL, s.r.o., so sídlom Červeňova 14, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 35 885 459, proti povinnému: Ekomarket.sk s.r.o., so sídlom Švabinského 1, 851 01 Bratislava-Petržalka, IČO: 47 001 208, v konaní právne zast.: Advokátska kancelária JUDr. Jaroslav Čibenka s.r.o., so sídlom F. Urbánka 797/14, 020 01 Púchov, IČO: 47 254 181, o vymoženie 2 838,29 EUR s príslušenstvom, vedená u súdneho exekútora JUDr. Bohumila Kubáta, so sídlom exekútorského úradu Obchodná 7, 811 06 Bratislava, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči uzneseniu Okresného súdu Banská Bystrica vydaného vyšším súdnym úradníkom, sp. zn. 31Ek/1325/2019 dňa 15.11.2019, takto
rozhodol:
I. Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému p r i z n á v a nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s konaním o sťažnosti vo výške 78,49 Eur, ktoré budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie.
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 12.08.2019 domáhal od povinného vymoženia 2838,29 EUR s prísl. na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu - Platobného rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/1023/2018 zo dňa 11.12.2018.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 15.11.2019 uznesenie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol (výrok I.) a oprávnenému priznal voči povinnému nárok na náhradu výdavkov na zastupovanie v exekučnom konaní vo výške 78,49 EUR (výrok II.). Povinný sa návrhom domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že mu exekučný titul nikdy nebol doručený, rovnako ako ani návrh na vydanie platobného rozkazu. Písomnosti boli doručené do elektronickej schránky cez fikciu doručenia, do ktorej nemal zriadený prístup. Z opatrnosti vzniesol námietku premlčania záväzku, námietku zmätočnosti Upovedomenia o začatí exekúcie, ako aj výšky trov súdneho exekútora, nakoľko k danej situácii došlo vinou a nekalým konaním údajného oprávneného. Vo vzťahu k samotnému nároku uviedol, že voči oprávnenému v účtovníctve nevedie žiadny preplatok alebo nedoplatok a úverovú zmluvu má vyplatenú. K návrhu na zastavenie exekúcie priložil na preukázanie svojich tvrdení vzájomnú komunikáciu medzi ním a oprávneným. Oprávnený s návrhom povinného na zastavenie exekúcie nesúhlasil.
3/ Za použitia ustanovení § 61k ods. 1, 2 § 61l ods. 3, ods. 4 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 105 ods. 1, § 111 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 9 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZUK“), § 29 ods. 3, § 30 ods. 1, 3 a 5, § 32 ods. 5 písm. b/ zákona č. 305/2013 Z.z. o
elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o e-Governmente) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon o e-Gov“) a § 110 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vyšší súdny úradník v rozhodnutí uviedol, že exekučný súd posudzuje exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Na základe námietky povinného o nedoručení exekučného titulu, nahliadol do súdneho spisu 14Up/1023/2018, z ktorého mal za preukázané, že platobný rozkaz spolu s prílohami (návrh na vydanie platobného rozkazu, formulár na podanie odporu, atď.) boli doručované povinnému do aktívnej elektronickej schránky v súlade s ustanovením § 105 ods. 1 CSP a zákona o e-Gov, ktorý stanovuje povinnosť doručovať elektronické úradné dokumenty elektronicky, ak je aktivovaná elektronická schránka (na doručovanie). Z doručenky mal za preukázané, že došlo k úspešnému doručeniu dňa 28.12.2018 o 00:02 (nejedná sa pritom o doručenie “fikciou“ uplynutým úložnej doby), teda exekučný titul bol riadne doručený a je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.
4/ Exekučný titul osvedčuje, že judikovaná pohľadávka v čase jeho vzniku existovala, pričom s daným skutkovým stavom sa vysporiadal už súd v základom (vyhľadávacom) konaní. Exekučný súd je výrokom exekučného titulu viazaný. Povinným uvádzané skutočnosti ohľadom právneho vzťahu považoval v štádiu výkonu rozhodnutia za irelevantné, nakoľko exekučný súd nie je súdom odvolacím a nemôže zasahovať do exekučných titulov, teda nie je príslušný skúmať hmotnoprávnu správnosť exekučného titulu, resp. preskúmavať vecnú správnosť rozhodnutia (vrátanie postupu orgánu) vydaného v základnom konaní. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady základného konania (aj vtedy ak by existovali) sa do exekučného konania neprenášajú. To teda znamená, že vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu. Nerešpektovanie exekučného titulu by totiž znamenalo „neprípustnú nápravu“ vykonávaného rozhodnutia. (porovnaj Uznesenie Ústavného súdu SR z 3.5. 2011, č. k. III. ÚS 41/2011-31 alebo Uznesenie Ústavného súdu SR zo 7. 9. 2016, sp. zn. II. ÚS 663/2016 alebo rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 20 Cdo 1940/2008).
5/ Povinným vznesenú námietku premlčania vyšší súdny úradník vyhodnotil taktiež ako nedôvodnú, nakoľko podľa ust. § 110 ods. 1 prvá veta Občianskeho zákonníka právo priznané právoplatným rozhodnutím súdu sa premlčuje až za desať rokov. Povinný mal námietku premlčania záväzku vzniesť v základom konaní v rámci inštitútov procesnej obrany a procesného útoku. Vo vzťahu k namietaným trovám exekúcie súdneho exekútora uviedol, že o nich je oprávnený rozhodovať len v prípade, ak sa exekúcia ako taká končí. V zmysle § 197 Exekučného poriadku patrí exekútorovi za výkon exekučnej činnosti odmena a náhrada paušálnych výdavkov a nevyhnutných výdavkov spojených s vedením konania, pričom určenie ich výšky je upravené v § 7 a § 22 Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z.. Vyhláška pritom rozlišuje či sa vymáhaný nárok splnil do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podľa zákona odkladný účinok. V prípade ak sa vymáhaný nárok nesplní do požadovanej lehoty má súdny exekútor nárok na 20 % z výšky vymáhaného plnenia (istina spolu s príslušenstvom) a nárok na náhradu paušálnych výdavkov vo výške 60 EUR a ak je súdny exekútor platcom DPH zvyšuje sa suma trov o 20% DPH. V prípade ak sa splní vymáhaná povinnosť do uplynutia lehoty na podanie návrhu na zastavenie exekúcie (15 dní) platí povinný len polovicu z takto vyčíslených trov, čiže patrí exekútorovi odmena vo výške 10 % zo základu na jej určenie a náhrada paušálnych výdavkov v rozsahu 30 EUR. Na základe vyššie uvedeného vyšší súdny úradník konštatoval, že nie je možné návrhu povinného na zastavenie exekúcie vyhovieť. Povinný nepreukázal existenciu žiadneho dôvodu, ktorý by v zmysle § 61k ods. 1 Exekučného poriadku mohol byť podkladom pre zastavenie exekúcie, a preto jeho návrh na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
6/ V zákonom stanovenej lehote podal povinný voči uzneseniu sťažnosť. V jej prvej časti uvádzal skutočnosti, ktoré predchádzali vzniku exekučného titulu, a to že s oprávneným uzavrel leasingovú zmluvu č. LZF/13/01725, ktorá bola zo strany oprávneného predčasne ukončená (listom zo dňa 27.06.2016) z dôvodu zničenia predmetu leasingu. Medzi účastníkmi však došlo k nezrovnalostiam pri finančnom vyúčtovaní, keď oprávnený najprv poukázal preplatok 10 777,58 Eur, no neskôr na základe dodatočného finančného vyúčtovania mu oznámil, že voči nemu eviduje nedoplatok v sume 2.850 Eur, ktorý mal uhradiť do 25.10.2016. Toto povinný neakceptoval. Oprávnený následne 36. splátku povinného na novú úverovú zmluvu č. UZF/14/52017 (poukázanú so správnym VS pre zmluvu č. UZF/14/52017) v sume 2321,51 Eur, preúčtoval ako čiastočnú úhradu. Dňa 27.02.2018 od oprávneného obdržal vyúčtovanie úhrad, kde si opakovane nedovolene presúval úhradu (poslednú navýšenú splátku)
v súvislosti so zmluvou č. UZF/14/52017, ako preúčtovanie úhrady na inú zmluvu - č. LZF/13/01725. Po úplnom splatení predmetu zmluvy č. UZF/14/52017 (osobného motorového vozidla Hyundai i10) povinný požiadal o zaslanie dokladov k prepisu vozidla, no dňa 25.04.2018 mu oprávnený oznámil, že zmluva č. UZF/14/52017 nebola ukončená (k čomu podľa povinného došlo práve z dôvodu neoprávneného priraďovania úhrad povinného). Vzhľadom k vyššie uvedenému faktickému stavu mal za to, že exekúcia je z titulu fiktívneho bezdôvodného obohatenia vo výške 505,07 Eur (zmluva č. LZF/13/01725), ako i fiktívnej pohľadávky vo výške 2.333,22 Eur (zmluva č. UZF/14/52017) v rozpore s dobrými mravmi. Ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d) Zákona č. 233/1995 Z. z. je generálne ustanovenie, ktoré exekučný súd aplikuje v prípadoch kedy exekúcia nemôže byť vedená pre určité dôvody, pričom však nejde o zánik práva priznaného exekučným titulom, zrušenie exekučného titulu alebo dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné. Ide o dôvody, ktoré vyplývajú buď z ustanovení Exekučného poriadku alebo iných právnych predpisov. Dôvodom, ktorý bráni vymáhateľnosti nároku, je aj rozpor Exekučného poriadku s verejným poriadkom. Keďže legálna definícia pojmu verejný poriadok neexistuje, konštatovanie rozporu s verejným poriadkom je na uvážení exekučného súdu. Pod pojem „rozpor s verejným poriadkom“ je možné subsumovať napr. rozpor výkonu exekučného titulu s princípmi dobrých mravov.
7/ V ďalšej časti sťažnosti opätovne namietal doručenie platobného rozkazu. Konateľ povinného - Bc. Zdenko Dugas, nemá dodnes aktivovaný občiansky preukaz na komunikáciu s verejnou správou, a konateľka povinného - MUDr. Kristína Dugasová sa prvý krát do elektronickej schránky spoločnosti prihlásila dňa 12.09.2019, t.j. po zistení, že voči povinnému je vedená exekúcia. Povinný nesplnomocnil žiadnu tretiu osobu na správu elektronickej schránky, čo preukazoval i potvrdením z Helpdesku ÚPVS zo dňa 02.12.2019, Printscreenom prihlásení do elektronickej schránky povinného, Printscreenom doručenej správy zo dňa 12.12.2018 od Okresného súdu Banská Bystrica, doručenky zo dňa 28.12.2018, a platobného rozkazu zo dňa 28.12.2018. Nie je teda fakticky možné, aby ktokoľvek platobný rozkaz dňa 12.12.2018 o 00:02 hod. prevzal. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že exekučný titul na peňažné plnenie, ktorým je platobný rozkaz, sp. zn. 14Up/1023/2018, zo dňa 11.12.2018, ktorý vydal Okresný súd Banská Bystrica, je nespôsobilým exekučným titulom z dôvodu, že nebol povinnému doručený do vlastných rúk a teda nikdy nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť. Na základe vyššie uvedeného žiadal, aby súd exekúciu vedenú voči nemu z titulu bezdôvodného obohatenia a nezaplatenia dlžnej sumy zastavil v zmysle ust. § 61k ods. 1 písm. d) zákona č. 233/1995 Z. z. z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi, ako i z dôvodu, že platobný rozkaz nebol riadne doručený povinnému, a teda nie je spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie.
8/ Oprávnený nesúhlasil so sťažnosťou povinného proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 11.12.2018 platobný rozkaz, sp. zn. 14Up/1023/2018, ktorým zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 2.838,29 EUR s príslušenstvom, poučil žalovaného o možnosti podania odporu, ktorý žalovaný v určenej lehote nepodal, čím platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.01.2019. Ak by povinnému platobný rozkaz doručený nebol, nenadobudol by právoplatnosť ani vykonateľnosť a konanie by bolo postúpené na miestne príslušný súd. Okresný súd Banská Bystrica sa v napadnutom uznesení jasne vyjadril k uvádzaným dôvodom zo strany povinného k zastaveniu exekúcie a oprávnený sa s uznesením prvostupňového súdu stotožnil. Zároveň si uplatnil náhradu trov právneho zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti v sume 78,49 Eur.
9/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
10/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
11/ Podľa § 248 CSP o sťažnosti rozhodne súd prvej inštancie.
12/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
13/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
14/ Podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
15/ Podľa § 9 ods. 1, 2 ZUK platobný rozkaz súd odošle žalobcovi a žalovanému. Žalovanému sa odošle spolu s rovnopisom návrhu, listinami a vyhláseniami predloženými žalobcom a tlačivom na podanie odporu. Žalobcovi a žalovanému sa platobný rozkaz doručuje ako elektronický úradný dokument podľa osobitného predpisu.
16/ Podľa § 11 ods. 6 ZUK platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.
17/ Podľa § 2 ods. 3 zákona o e-Gov ak ide o postup orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci a ak ide o náležitosti návrhu na začatie konania, žaloby, žiadosti, sťažnosti, vyjadrenia, stanoviska, ohlásenia alebo iného obdobného dokumentu, ktoré sa v konaní predkladajú orgánu verejnej moci, a o náležitosti rozhodnutia, žiadosti, vyjadrenia, stanoviska alebo iného dokumentu, ktoré v konaní vydáva orgán verejnej moci, použijú sa ustanovenia osobitných predpisov, ak tento zákon v ustanoveniach § 4 až 6, § 10, § 17 a 18 a v ustanoveniach o identifikácii (§ 19 a 20), autentifikácii (§ 19, 21 a 22), autorizácii (§ 23), elektronickom podaní (§ 24, 25 a 28), elektronickom úradnom dokumente (§ 26, 27 a 28), elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34), zaručenej konverzii (§ 35 až 39) a referenčných registroch a referenčných údajoch (§ 49 až 55) neustanovuje inak.
18/ Podľa § 30 ods. 3, 5 zákona o e-Gov prijímateľ potvrdzuje elektronickú doručenku prostredníctvom funkcie určenej na tento účel. Údaje uvedené v elektronickej doručenke, ktorá bola potvrdená podľa odseku 3, sa považujú za pravdivé, kým nie je preukázaný opak.
19/ Podľa § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verejnej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty podľa toho, ktorá skutočnosť nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel.
20/ Podľa § 13 ods. 1 písm. a/ zákona o e-Gov aktiváciou je, ak ide o elektronickú schránku orgánu verejnej moci, právnickej osoby a zapísanej organizačnej zložky, proces, ktorým sa umožní využívanie elektronickej schránky na elektronické doručovanie podľa tohto zákona a ktorý začína úkonom správcu modulu elektronických schránok a končí prvým prístupom oprávnenej osoby do elektronickej schránky, najneskôr však uplynutím desiateho dňa odo dňa vykonania úkonu správcu modulu elektronických schránok.
21/ Podľa § 60e zákona o e-Gov ustanovenia § 13 ods. 1 písm. a) a ods. 2 sa vzťahujú aj na aktiváciu elektronickej schránky, ktorá nebola aktivovaná do 31. decembra 2016. Ak ide o právnické osoby zapísané v obchodnom registri a o zapísané organizačné zložky, ktoré k 31. decembru 2016 nemajú aktivovanú elektronickú schránku, alebo ktorým je zriadená elektronická schránka v období od 31. decembra 2016 do 20. júna 2017, lehota na skončenie aktivácie ich elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) uplynie 30. júna 2017; skončenie aktivácie prvým prístupom do elektronickej schránky podľa § 13 ods. 1 písm. a) tým nie je dotknuté.
22/ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a v súlade s citovanými zákonnými ustanovenia súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, vec prejednal bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 249 CSP a zistil, že sťažnosť povinného nie je dôvodná.
23/ Povinný v sťažnosti zotrvával na zastavení exekúcie z dôvodu mu nebol platobný rozkaz doručený, čím nemohol nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť a ako novú skutočnosť uviedol rozpor exekúcie s dobrými mravmi.
24/ Zákonodarca výslovne v texte zákona neuviedol, ktoré konkrétne skutočnosti bránia vymáhateľnosti exekučného titulu podľa § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, no z dôvodovej správy, literatúry (napr. C.H. Beck, Exekučný poriadok - Komentár, 3. vydanie) i konštantnej judikatúry (napr. uznesenie
Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6MCdo 3/2011 z 28.03.2012) vyplýva, že k takým patrí napríklad premlčanie, nedostatok hmotnoprávnej legitimácie, dôvody vyplývajúce z insolvenčného práva, ale aj iné skutočnosti, pre ktoré sa nemala exekúcia vôbec začať (neexistencia exekučného titulu, exekučný titul dosiaľ nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, rozhodnutie nie je materiálne vykonateľné a pod.), a iné. Teda také skutočnosti, o ktorých je ku dňu podania návrhu na zastavenie exekúcie zrejmé, že bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
25/ Ako prvým podstatným dôvodom sa sudca zaoberal tvrdeniami povinného o nedoručení exekučného titulu. Exekúcia sa vykonáva na podklade platobného rozkazu sp. zn. 14Up/1023/2018 zo dňa 11.12.2018 vydaného Okresným súdom Banská Bystrica, ktorý je exekučným titulom v tomto konaní. Vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení správne uviedol, že exekučný súd je oprávnený a zároveň povinný zisťovať či je podkladové rozhodnutie (exekučný titul) vykonateľné, a to aj v prípade, že je opatrené doložkou vykonateľnosti, pokiaľ je jeho správnosť účastníkom konania spochybnená. Námietka povinného, že mu podkladové rozhodnutie (exekučný titul) nebolo doručené, sa týka skutočnosti rozhodujúcej pre nariadenie exekúcie a súd sa ňou musí zaoberať. Ak vyvstanú pochybnosti o tom, či sa exekučný titul stal vykonateľným, najmä či bol riadne doručený povinnému, je exekučný súd oprávnený urobiť potrebné zistenia predovšetkým preskúmaním pripojeného podkladového rozhodnutia, doložky o jeho vykonateľnosti, ako aj nazretím do spisu. Nejde pritom o posudzovanie obsahovej správnosti rozhodnutia, ale o skúmanie jeho formálnej vykonateľnosti. Ak exekučný titul nebol účastníkovi doručený v základnom (vyhľadávacom) konaní, ide o dôvod pre zastavenie exekúcie, ktorá už bola začatá, a to postupom podľa § 61 ods. 1 Exekučného poriadku. Ak by sa súd nezaoberal v rámci exekučného konania námietkou povinného o tom, že mu nebol exekučný titul riadne doručený, porušil by právo povinného na spravodlivý proces zakotvený v čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. K tejto problematike existuje viacero súdnych rozhodnutí, napr. nález Ústavného súdu SR z 9. 12.2009, sp. zn. I. ÚS 203/09, uznesenie Najvyššieho súdu SR z 28.03.2012, sp. zn. 6M Cdo 3/2011.
26/ Z údajov elektronickej doručenky nachádzajúcej sa v spise Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 14Up/1023/2018 bolo preukázané, že platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v posudzovanej veci, bol povinnému doručený dňa 28.12.2018 do elektronickej schránky právnickej osoby. Sudca sa ďalej stotožnil so závermi vyššieho súdneho úradníka spočívajúcimi v prednosti doručovania platobného rozkazu vydaného v upomínacom konaní, pokiaľ má účastník aktivovanú elektronickú schránku, ktoré vyplývajú z ustanovenia § 9 ods. 2 ZUK a že pri elektronickom doručovaní sa postupuje v zmysle ustanovení zákona o e-Gov. Z ustanovenia § 2 ods. 3 zákona o e-Gov vyplýva, že tento je lex specialis vo vzťahu k procesným predpisom aj čo sa týka ustanovení o elektronickom doručovaní (§ 11 až 16 a § 29 až 34). Nebolo však možné súhlasiť so záverom napadnutého uznesenia o tom, že k doručeniu platobného rozkazu a jeho príloh nedošlo fikciou. Z ustanovenia § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov, v zmysle ktorého elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov sa považuje za doručenú, ak nie je adresátom orgán verenej moci a doručuje sa do vlastných rúk, dňom, hodinou, minútou a sekundou uvedenými na elektronickej doručenke alebo márnym uplynutím úložnej lehoty, podľa toho, ktorá skutočnosti nastane skôr, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvedel. Po doručení elektronickej úradnej správy zostáva elektronická úradná správa, vrátane všetkých elektronických dokumentov, ktoré obsahuje, uložená v elektronickej schránke adresáta (§ 32 ods. 8 zákona o e-Gov). Z predmetnej doručenky nachádzajúcej sa v spise 14Up/1023/2018 vyplýva, že elektronická úradná správa, ktorej prílohou bol aj elektronický platobný rozkaz, bola doručovaná do vlastných rúk s fikciou doručenia, s dátumom doručenia 28.12.2018 o 00:02:47. Z doručenky však nemožno zistiť, či k doručeniu došlo prevzatím alebo márnym uplynutím úložnej lehoty. Nakoľko však povinný poukázal na skutočnosť, že k doručeniu prevzatím nemohlo dôjsť, a to z dôvodu, že prvý prístup do elektronickej schránky bol až dňa 12.09.2019, súčinnosťou poskytnutou „Helpedeskom ÚPVS“, mal sudca za preukázané, že k doručeniu platobného rozkazu s prílohami došlo uplynutím lehoty k prevzatiu. Čas doručenia notifikácie o doručení je 12.12.2018 o 13:42, čas doručenia rozhodnutia je 28.12.2018 o 00:03.
27/ Hoci vyšší súdny úradník považoval platobný rozkaz za doručený jeho prevzatím, pričom v skutočnosti k nemu došlo uplynutím úložnej doby, nie je táto skutočnosť pre posúdenie doručenia platobného rozkazu rozhodujúca, rovnako ako je nepodstatné kedy sa do schránky štatutárni zástupcovi povinného prvýkrát prihlásili. Rozhodujúcou skutočnosťou pri elektronickom doručovaní do schránok právnických osôb je totiž aktivácia takej schránky. Prostredníctvom aktivovanej elektronickej schránky je možné od orgánov verejnej moci (medzi ktoré patria aj súdy SR) prijímať elektronické rozhodnutia,
ktoré majú rovnaký právny účinok ako keby boli doručené v listinnej podobe. Z údajov obchodného registra mal súd za preukázané, že povinný ako právnická osoba vznikol v zmysle § 19a ods. 2 OZ, resp. § 62 ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, dňa 29.01.2013, ku ktorému bol zapísaný do obchodného registra. Právnickým osobám so sídlom na území SR zapísaným do obchodného registra sa podľa § 13 ods. 1 písm. a/ a § 60e zákona o e-Gov elektronické schránky aktivovali na doručovanie buď prvým prístupom osoby oprávnenej do el. schránky (resp. do 10 dní odo dňa vykonania úkonu správcu modulu el. schránok), alebo najneskôr 01.07.2017, a to v prípade, že sa v období do 01.07.2017 do schránky právnickej osoby nikto neprihlásil. Prístup do elektronickej schránky právnickej osoby má automaticky jej štatutárny zástupca, ktorý sa môže do nej prihlásiť s občianskym preukazom s elektronickým čipom, dokladom o pobyte s elektronickým čipom alebo alternatívnym identifikátorom a osobným bezpečnostným kódom. Samotný povinný predložil súdu potvrdenie z Helpdesku ÚPVS o tom, že mu elektronická schránka bola dňa 01.07.2017 aktivovaná na doručovanie. Na základe uvedeného mal súd za preukázané, že sa povinnému elektronická schránka aktivovala dňa 01.07.2017 bez ohľadu na to, kedy sa do nej prvýkrát prihlásil. Od uvedeného dátumu mu mohli byť do takej schránky doručované rozhodnutia orgánov verejnej moci, a pokiaľ sa štatutárni zástupcovia neprihlásili do elektronickej schránky viac ako 2 roky od jej aktivácie, znášali riziko, že sa o doručených rozhodnutiach nedozvedia a nebudú sa voči nim môcť účinne brániť. Už v rímskom práve platila zásada, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. „práva patria len bdelým" (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod..
28/ Vzťah medzi zákonom o e-Gov a ZUK (CSP) bol podstatný aj pre posúdenie doručenia platobného rozkazu tzv. fikciou. Právna úprava zákona o e-Gov s účinnosťou od 01.11.2017 umožnila doručiť platobný rozkaz (rovnako ako aj upovedomenie o začatí exekúcie) aj s využitím tzv. náhradného doručenia, resp. fikcie doručenia, keď bolo okrem iného vypustené ustanovenie § 32 ods. 6 písm. a/, ktoré neumožňovalo pri elektronickom doručovaní tzv. náhradné doručenie, ak to neumožňoval osobitný predpis (viď Ivanko, D. a spol.: Zákon o upomínacom konaní. Komentár, Wolters Kluwer, 2018, str. 76). V posudzovanej veci sa na posúdenie doručenia platobného rozkazu súdom aplikovalo ustanovenie § 32 ods. 5 písm. b/ zákona o e-Gov, ku ktorému došlo márnym uplynutím úložnej lehoty dňa 28.12.2018 (čo už bolo vyššie preukázané).
29/ Podľa ustanovenia § 11 ods. 5 ZUK platí, že platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku. Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. 14Up 1023/2018 mal súd za preukázané, že povinný voči doručenému platobnému rozkazu nepodal odpor, v dôsledku čoho platobný rozkaz nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa exekučným titulom v zmysle § 45 ods. 1 Exekučného poriadku.
30/ Námietka povinného o rozpore exekúcie s dobrými mravmi, ktorú uviedol až v sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, nemohla byť súdom posúdená ako relevantné. Exekučný poriadok poskytuje povinnému možnosť brániť sa voči začatej exekúcii podaním návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý má podať v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, pokiaľ má mať odkladný účinok (§ 61k ods. 2 Exekučného poriadku). Toto poučenie je súčasťou Upovedomenia o začatí exekúcie. Návrh povinného na zastavenie exekúcie sa spravuje koncentračnou zásadou, čo znamená, že povinný musí všetky dôvody a skutočnosti rozhodujúce pre zastavenie exekúcie, ktoré môže uplatniť ku dňu podania návrhu, uviesť v lehote 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie. Nakoľko povinný v návrhu na zastavenie exekúcie nenamietal rozpor exekúcie s dobrými mravmi, hoci o tejto skutočnosti musel mať vedomosť už v čase podania návrhu na vykonanie exekúcie (keďže rozpor videl v tom, že exekúcia sa vykonáva podľa neho na fiktívnu pohľadávku), jej namietanie v sťažnosti bolo bez právneho významu a z uvedeného dôvodu sa ňou sudca pri rozhodovaní o sťažnosti ani bližšie nezaoberal. Len na okraj možno dodať, že vo vzťahu k samotnej pohľadávke vymáhanej v tejto exekúcii už vyšší súdny úradník správne uviedol, že exekučný súd je rozhodnutím súdu (vydaného v nachádzacom konaní) viazaný, návrh na zastavenie exekúcie nemožno považovať za opravný prostriedok voči exekučnému titulu a exekučný súd nie je oprávnený prisudzovať si postavenie odvolacieho súdu.
31/ Nakoľko bolo v konaní preukázané, že exekučný titul je formálne vykonateľný, pretože bol riadne doručený povinnému (aj oprávnenému), je spôsobilým podkladom na vykonávanie exekúcie. Povinný ani v návrhu na zastavenie exekúcie a ani v sťažnosti nepreukázal svoje tvrdenia o nedoručení exekučného titulu, a jeho ďalšie tvrdenia o vykonávaní exekúcie v rozpore s dobrými mravmi boli právne bezvýznamné, sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP jeho sťažnosť voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 31Ek/1325/2019 zo dňa 15.11.2019 zamietol ako nedôvodnú.
32/ Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
33/ Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
34/ Podľa § 199e Exekučného poriadku, ak je zástupcom oprávneného alebo povinného advokát, odmena za právne zastúpenie sa nahrádza podľa ustanovení o tarifnej odmene (§ 9 až 14 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov). Do začatia exekúcie má oprávnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia najviac vo výške odmeny za dva úkony právnej služby; a ak ide o exekúciu na vymoženie práva na peňažné plnenie, patrí mu náhrada týchto trov právneho zastúpenia najviac vo výške vymáhaného nároku podľa stavu ku dňu vydania poverenia na vykonanie exekúcie.
35/ Keďže oprávnený bol v konaní zastúpený právnym zástupcom (advokátom) a bol úspešný pri rozhodovaní súdu o sťažnosti povinného proti rozhodnutiu, ktorým bol jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietnutý, vznikol mu v zmysle vyššie uvedených ustanovení nárok na náhradu trov právneho zastúpenia. Oprávnený si uplatnil trovy právneho zastúpenia za vyjadrenie k sťažnosti v celkovej výške 78,49 Eur. Vychádzajúc z tarifnej hodnoty veci, ktorou bola suma 2 838,29 Eur, priznal sudca oprávnenému podľa § 199d ods. 1 v spojení s § 10 ods. 1, 2, § 13a ods. 2 písm. c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov odmenu vo výške 55,61 Eur (ako 1 zo základnej sadzby tarifnej odmeny, ktorá predstavovala 111,21 Eur) + 9,80 Eur ako režijný paušál za rok 2019 + 20% DPH, t.j. 13,08 Eur. Trovy exekúcie oprávneného za vyjadrenie k sťažnosti povinného v celkovej výške 78,49 Eur priznané týmto rozhodnutím a trovy vo výške 78,49 Eur priznané mu napadnutým rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka budú vymáhané od povinného na základe dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie vydanom po právoplatnosti uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.