Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PN-9P/62/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: R. E., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: L. Q., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: P. XXX, zastúpená: RS Legal s.r.o., sídlo: Piešťany, M. Waltariho 7, IČO: 36 864 358, a otca: R. E., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Ž. V. X., Š.. R. XXX/XX, o návrhu matky na udelenie súhlasu súdom na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa takto

rozhodol:

Návrh matky na udelenie súhlasu súdom na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. R. sa z a m i e t a .

Návrh matky na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Matka návrhom z 25.04.2019, doručeným súdu 26.04.2019, navrhla aby súd udelil súhlas za otca maloletého R. s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého na priezvisko Q.Ú.. Návrh odôvodnila tým, že mal. R. sa narodil z mimomanželského vzťahu s otcom. Posledná úprava rodičovských práv a povinností k maloletému sa uskutočnila rozsudkom tunajšieho súdu č. k. zo dňa 23. 01. 2019, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 09. 02. 2019, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol maloletý zverený do osobnej starostlivosti matky a boli upravené ďalšie rodičovské práva a povinností. Krátko po narodení maloletého jeho otec prestal javiť záujem o spoločný život a po niekoľkých konfliktných situáciách sa ich partnerský vzťah rozpadol a ona sa odsťahovala s maloletým a s mal. J. Č., synom pochádzajúcim z predchádzajúceho partnerského vzťahu, k jej rodičom do P.. Z predchádzajúceho partnerského vzťahu sa dňa XX. XX. XXXX narodil syn J. Č., ktorého otcom je R. Č., nar. XX.XX.XXXX. Rodičovské práva a povinnosti k maloletému J. Č. sú upravené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. -35 zo dňa 28. 03. 2013. Týmto rozsudkom bol jej syn J. Č. zverený do jej osobnej starostlivosti. Vznikla tak situácia, kedy má v osobnej starostlivosti oboch synov, o ktorých sa sama stará a vychováva ich. Každý z nich má však odlišné priezvisko a táto skutočnosť je príčinou vzniku problematických situácii v bežnom živote, aj pri cestovaní do zahraničia, pri pasovej kontrole. Oslovila otca maloletého R., aj maloletého J. so žiadosťou, aby súhlasili so zmenou priezviska detí na „Q.Ú.“, no ani jeden so zmenou priezviska nesúhlasil. Otec maloletého R., R. E. sa o ich syna zaujíma, no výživné platí s oneskorením a nad rámec určenej vyživovacej povinnosti sa žiadnym spôsobom nepodieľa na úhrade jeho potrieb. Zmenu priezviska maloletého R. E. na „Q.“ považuje za veľmi dôležité, pretože žije s oboma synmi v spoločnej domácnosti u jej rodičov, obaja synovia sú zverení do jej osobnej starostlivosti a tento stav považuje za dlhodobý. Skutočnosť, že ona

ako matka má iné priezvisko a obaja jej synovia majú každý iné priezvisko, je okolnosťou, ktorá vážnym spôsobom narúša pocit spolupatričnosti a rodinného zväzku u jej synov a veľmi zle vplýva najmä na staršieho syna J. Č., ktorý už navštevuje základnú školu a odlišnosť priezvisk si uvedomuje.

2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.

3. Matka pred súdom zotrvala na návrhu na udelenie súhlasu súdom za otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého na priezvisko Q. z dôvodu, že z rozhodovacej praxe súdu je známe, že maloletý má aj súrodenca J. Č., vo vzťahu ku ktorému matka tiež navrhla udelenie súhlasu súdom na zmenu jeho priezviska z dôvodov, že je urážaný, šikanovaný, pričom matka žije v malej obci. Rovnaké problémy sa dajú očakávať aj vo vzťahu k mal. R., ktorý síce je ešte v útlom veku. Otec si t. č. riadne neplní svoje práva a povinnosti, riadne a včas výživné neplatí, taktiež má aj laxný prístup k právu na styk s maloletým, ktorý už 4krát nerealizoval, čo je vo vzťahu k dieťaťu v takom veku, ako je mal. R., dlhá doba. Zároveň navrhla, aby súd prerušil predmetné konanie do právoplatného skončenia veci vedenej na Okresnom súde Piešťany pod sp. zn. z dôvodu, že v prípade, ak by súd dal súhlas na zmenu priezviska staršieho súrodenca mal. R., t.j. zmenu priezviska J. Č., došlo by k vzniku situácie, že maloletý R. by mal odlišné priezvisko ako matka a jeho brat Juraj. Toto by určite zasiahlo do budovania zdravej identity maloletého. Z uvedeného vyplýva aj základná zmena okolností, za akých bude súd zmenu priezviska mal. R. posudzovať.

4. Otec pred súdom s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že o syna má záujem, výživné platí, aj sa s maloletým stretáva v zmysle rozsudku z 23.01.2019. Stretávanie prebieha za prítomnosti matky, avšak matka mu dovolila syna už dvakrát vziať na hodinku von v Piešťanoch bez jej prítomnosti. Chce, aby sa volal tak, ako sa ako rodičia dohodli. Čo sa týka tvrdení ohľadom neplatenia výživného, nemá dlh na výživnom. K omeškaniu s platením výživného v minulosti uviedol, že to bolo spôsobené tým, že mal neskorší výplatný termín, potom prišiel o prácu. Potvrdil, že pred októbrom 2019 na styk s maloletým nevyužil posledné 3 víkendy, avšak z dôvodu, že mal práve vtedy pracovnú zmenu, a teda sa styku s maloletým zúčastniť nemohol. S matkou si nedohodol náhradný termín. Napríklad mal nočnú zmenu v piatok aj v sobotu, potom v nedeľu sa s maloletým nemohol stretnúť, pretože nevlastní auto a vzhľadom na spoje by to nevedel otočiť do Piešťan, nevedel by stihnúť časy, počas ktorých bol oprávnený stýkať s maloletým. Matku chcel požiadať o zmenu termínov styku s maloletým, ale matka od neho chcela, aby podpísal zmenu priezviska, čo odmietol. Matka mu potom oznámila, že sa s ním nebude dohadovať mimo súdu, a preto ju o zmenu termínov ani nežiadal. S návrhom matky na prerušenie konania nesúhlasil.

5. Kolízny opatrovník pred súdom neodporučil návrhu matky vyhovieť, nakoľko na základe podanej psychologickej správy nie je dôvod na to, aby došlo k zmene priezviska maloletého. Z uvedených dôvodov tiež nesúhlasil s návrhom na prerušenie konania.

6. Matka právom záverečnej reči uviedla, že z vykonaného dokazovania tak v tomto konaní, ako aj v konaní o zmenu priezviska staršieho súrodenca R. E. bolo preukázané, že navrhovateľka ako matka oboch detí vychováva deti sama, má vážne problémy so získaním výživného tak od jedného otca ako aj druhého otca svojich detí a je zrejmé z tohto dokazovania, že žiadna zmena v budúcnosti, aby sa niektorý otec jej detí sa podieľal na rodinnom živote riadnym spôsobom a na výchove detí, nepripadá do úvahy. To znamená, že v budúcnosti navrhovateľka ako matka bude žiť a cestovať so svojimi deťmi, teda aj s mal. R. E. a dennodenne bude konfrontovaná s tým, že každý z nich bude mať iné priezvisko. Ak psychologická správa v prípade mal. R. E. hovorí o tom, že rozhodujúca je zdravá integrita dieťa v súvislosti s jeho pôvodom a priezviskom, tak chýba v tejto správe potom odôvodnenie, čo tu v tomto okamihu tú zdravú integritu vytvára, keď každý člen rodiny má iné priezvisko. Zo stanoviska otca k zmene priezviska R. E. je zrejmé, že okrem mužskej ješitnosti, aby sa syn volal po ňom, žiaden vážny dôvod na to, aby odoprel súhlas so zmenou priezviska nemá. Návrh na odročenie pojednávania, resp. na prerušenie konania bol relevantný, pretože prípadná zmena priezviska u staršieho súrodenca zásadným spôsobom zmení okolnosti rozhodujúce pre posúdenie aj návrhu matky na súhlas so zmenou priezviska mal. R. E..

7. Otec právom záverečnej reči uviedol, že nesúhlasí s návrhom na prerušenie konania, takisto ako nesúhlasí so zmenou priezviska, nakoľko si po určitých úradoch a kompetentných osobách zisťuje informácie, má v blízkej dobe plány na určité zmeny, kde sa chce priblížiť nielen telesne, ale aj

citovo k synovi, a tým pádom zrušiť dohady o tom, že by mal mať nejaké problémy kvôli priezvisku. Tieto svoje plány si zatiaľ konkrétne nechá pre seba. Preto nesúhlasí s prerušením pojednávania, ale s jeho ukončením. Z jeho pohľadu nevidí dôvod na zmenu priezviska.

8. Kolízny opatrovník sa právom záverečnej reči nevyjadril. 9. Z výsluchu matky súd zistil, že v spoločnej domácnosti s otcom nežijú od februára 2018. Vtedy žila spolu s deťmi aj psom v prenajatom dome vo L.. Keď otec odišiel, tak jej sľúbil, že jej bude platiť nájomné, čo však urobil 1krát. Potom sa presťahovala k rodičom. Za obdobie posledných 3 rokov sa sťahovali 8krát z dôvodu, že otec si vždy hľadal výhodnú prácu. Mal viacero dlhov, a preto presťahovanie sa sem bolo poslednou šancou, nakoľko im mohli pomôcť jej rodičia. Pred narodením syna s otcom mali problémy nielen s priezviskom, ale aj krstným menom, pretože otec si presadzoval, aby mal syn meno R., ona chcela, aby sa volal R.. Nakoniec sa ich hádky skončili v deviatom mesiaci tehotenstva, keď na ňu otec nahučal a povedal, že ak syn nebude mať jeho priezvisko, tak sa k nemu neprizná. Čo sa týka platenia výživného, nemala problém s tým, že jej otec platil výživné neskoršie. Čo sa týka využívania práva otca na styk s maloletým, otec 3krát prišiel, potom 3krát neprišiel. Ponúkla mu aj náhradný termín, čo však otec nevyužil. Otec auto pritom vlastní, avšak nemá ho napísané na meno kvôli exekúciám. Má vedomosť o tom, že otec si našiel priateľku, a preto v podstate od Veľkej noci tohto roka styk s maloletým nevyužíva v plnej miere práve z tohto dôvodu.

10. Z výsluchu otca súd zistil, že sa s matkou dohadovali pri určení priezviska maloletého. Matka chcela, aby mal priezvisko Q.Ú., on ako otec chcel, aby maloletý nosil jeho priezvisko. Nakoniec bolo synovi určené priezvisko E. s tým, že to malo byť pod jeho psychickým nátlakom na matku, čo mu povedala. Takto to matka brala, on trval na tom, aby mal maloletý jeho priezvisko, keď je otcom. Potvrdil, že s matkou plánovali uzavrieť manželstvo, matku aj požiadal o ruku. Potom však mali v domácnosti nezhody a začalo to celé krachovať kvôli nezhodám ohľadom priezviska syna R., tiež si v okolí Piešťan nevedel nájsť stabilnú prácu.

11. Zo správy kolízneho opatrovníka z 30.10.2019 súd zistil, že dňa 10.10.2019 prešetrením pomerov na adr. P. XX bolo zistené, že ide o 4-izbový rodinný dom vo vlastníctve starých rodičov Q., v ktorom žijú spolu s matkou, mal. R. a mal. J. Č., ktorý pochádza z matkinho predchádzajúceho vzťahu. Matka prispieva na domácnosť sumou 220 eur mesačne. Mal. R. má spoločnú izbu s bratom a matkou, v ktorej sa nachádza manželská posteľ, písací stôl, skrine a hračky primerané veku mal. detí. Mal. R. má dostatok priestoru na trávenie voľného času. V čase šetrenia v domácnosti bola hygiena na požadovanej úrovni. Mal. R. má v domácnosti matky vytvorené vhodné podmienky. Detskou ošetrujúcou lekárkou je MUDr. Smolková vo Vrbovom. V súvislosti so zdrav. stavom matka neuviedla žiadne zvýšené výdavky. Matka uviedla, že s otcom ohľadom mal. R. komunikujú, otec pravidelne prispieva na výživu maloletého sumou 140 eur mesačne, pričom vyplatil aj dlh na výživnom. S mal. R. sa otec stretáva za prítomnosti matky. Z vyjadrení matky vyplynulo, že otec nevyužíva svoje právo stretávať sa s mal. R. pravidelne, pričom matku popredu neinformuje o tom, že na stretnutie nepríde. Matka uviedla, že počas jej tehotenstva s mal. R. približne v 10/2017 otec v prípade, že sa rozídu, súhlasil so zmenou priezviska na priezvisko Q.. Matka nepredpokladá dlhodobý záujem o mal. R. zo strany otca. Zároveň kolízny opatrovník oznámil, že s mal. R. vzhľadom na jeho útly vek nebol vykonaný pohovor v zmysle .

12. Zo Psychologickej správy ÚPSVaR Piešťany z 05.02.2020 súd zistil, že na základe podnetu súdu absolvovali na pracovisku referátu poradensko-psychologických služieb v mesiacoch november 2019

- január 2020 konzultácie rodičia mal. R.. Poradenským cieľom bolo poskytnúť rodičom a dieťaťu pomoc pri riešení problému zmeny priezviska navrhovanej matkou dieťaťa. Počas štyroch stretnutí boli zrealizované tri individuálne konzultácie a jedna dyadická s rodičmi. Rozhovor s dieťaťom vzhľadom k útlemu veku neiniciovali, nakoľko sa nachádza v takom veku, kedy nie je schopné verbalizovať a posúdiť úroveň výchovného prostredia vo vzťahu k jeho individuálnym potrebám a vyjadriť sa k veciam, ktoré sa ho týkajú. V rámci jednotlivých konzultácií s obidvomi rodičmi sa zamerali na postoje oboch k zmene priezviska. Matka svoj návrh na zmenu priezviska u syna odôvodňovala tým, že má dvoch synov, každého s iným mužom a každý má priezvisko po biologickom otcovi, čo podľa nej bude obidvom deťom do budúcnosti komplikovať život. Maloletý R. ešte nechápe, čo je to priezvisko a ani nie je dôvod ho to ešte učiť, preto podľa nej je vhodný čas na to, aby k tejto zmene došlo. Biologický otec o tom vie, už dlhšiu dobu mu vysvetľovala dôvody, on s tým však nesúhlasí, z čoho je rozčarovaná. Ona si myslí, že otec nemyslí na blaho dieťaťa, ale len na svoje

potreby. Otec s návrhom matky na zmenu priezviska nesúhlasil. Po ich rozchode má upravený styk so synom. Navštevuje ho a chce sa s ním do budúcnosti stretávať. S matkou sa na priezvisku E. po narodení syna dohodli. Na zmenu priezviska nevidí dôvod a chce, aby sa syn naďalej volal ako on. K otázke riešenia tohto problému prostredníctvo psychologického poradenstva zaujal negatívny postoj. Podľa neho nie je, čo riešiť, nakoľko sa k problému jasne vyjadril. Poradenským cieľom pri zmene priezviska nebolo participovať na takejto zmene, ale vysvetliť rodičom psychologické aspekty takejto zmeny, čo aj v rámci individuálnych konzultácií urobili. Oboch rodičov viedli k tomu, aby venovali pozornosť budovaniu zdravej identity dieťaťa, kde tiež patrí budovanie plnohodnotného vzťahu k obom rodičom a hrdosti dieťaťa na svoj pôvod.

13. Z obsahu pripojeného spisu Okresného súdu Piešťany, sp. zn. , súd zistil, že rozsudkom, č.k. -159 z 23.01.2019, právoplatným 09.02.2019, bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bol upravený výkon rodičovských práv a povinností k mal. R. tak, že o.i. bol mal. R. zverený do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný na platenie výživného vo výške 140 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2018.

14. Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

15. Podľa čl. 5 pís. c), f), g), h) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.

16. Podľa § 35 Zákon o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

17. Podľa z. č. o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa z. č. zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa alebo s alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu ak štátny občan SR je štátnym občanom iného štátu.

19. Podľa , žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.

20. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení vyššie citovaného § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad aj podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. zo dňa 19.06.2014).

21. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. zo dňa 19.06.2014).20. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa a pokiaľ sa rodičia na výkone tejto zložky rodičovských práv a povinností nedohodnú, môže súd udeliť jednému z nich súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého len vtedy, ak sú pre takýto postup vážne dôvody. Tak tomu je spravidla vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti, dlhodobo nejaví o dieťa záujem, dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, zjavne k dieťaťu stratil citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol u neho pocit spolupatričnosti s týmto rodičom ďalej pestovaný a prehlbovaný. Súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 20.04.2015).

22. Nepochybne zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah do práv rodičov, ale i do práv maloletého dieťaťa. I keď v spoločnosti dochádza k liberalizácii nazerania na normu, že celá rodina má rovnaké priezvisko, zo všeobecne známych záverov detských psychológov je nepochybné, že pre dieťa je ideálne, aby malo také priezvisko ako človek (ľudia), s ktorým(i) žije. Pre dieťa je jednoduchšie pochopiť situáciu, že „žijeme spolu, tvoríme rodinu, a preto máme rovnaké priezvisko“. Pre dieťa (obzvlášť v nízkom veku) je zjavne frustrujúce ak má priezvisko odlišné ako zvyšní členovia rodiny (matka, súrodenci). Preukázanie záujmu maloletých detí je v každom konaní týkajúcom sa maloletých detí prvoradým (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. z 30.05.2014).

23. V prejednávanej veci mal súd zhodnými tvrdeniami rodičov za preukázané, že v čase narodenia mal. R. rodičia žili v spoločnej domácnosti. Hoci mali nezhody pred narodením maloletého ohľadom určenia jeho mena a priezviska, toto bolo určené dohodou rodičov, keď otec súhlasne uznal otcovstvo pred matričným úradom v Piešťanoch. Rodičia ukončili spolužitie vo februári 2018. Pripojeným spisom Okresného súdu Piešťany, č.k. , mal súd za preukázané, že mal. R. bol zverený do osobnej starostlivosti matky rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. -159 z 23.01.2019, pričom otec bol zaviazaný na platenie výživného pre mal. Mateja vo výške 140 eur mesačne s účinnosťou od 01.07.2018. Správou kolízneho opatrovníka z 30.10.2019 mal súd za preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby, pričom otec sa o maloletého riadne zaujíma, pravidelne sa s ním stretáva aj napriek skutočnosti, že býva v Žiari n/ Hronom. Tu súd poukazuje na skutočnosť, že napriek upravenému styku otca s maloletým za prítomnosti matky, matka otcovi umožnila stretnutie s maloletým aj v jej neprítomnosti, čo svedčí o vzájomných pozitívnych väzbách medzi mal. R. a otcom. Z uvedeného tiež vyplýva, že rodičia napriek skutočnosti, že v r. 2018 ukončili spolužitie, spolu ohľadom mal. R. riadne komunikujú. Otec si tiež riadne plní vyživovaciu povinnosť k maloletému, nemá dlh na splatnom výživnom. Vzhľadom ku skutočnosti, že maloletý 8. novembra 2019 dovŕšil 2 roky, teda je vo veľmi útlom veku, súd podľa jeho názor nezisťoval aj s poukazom na závery psychologickej správy z 05.02.2020, ktorou mal súd zároveň za preukázané, že rozhovor s dieťaťom vzhľadom k útlemu veku nebol zo strany psychológa iniciovaný, nakoľko sa nachádza v takom veku, kedy nie je schopné verbalizovať a posúdiť úroveň výchovného prostredia vo vzťahu k jeho individuálnym potrebám a vyjadriť sa k veciam, ktoré sa ho týkajú.

24. Matka sa domáhala udelenia súhlasu súdom na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. R. z dôvodu, že okrem mal. R. má syna z predchádzajúceho vzťahu J. Č., ktorý jej bol tiež zverený do osobnej starostlivosti rozsudkom Okresného súdu Piešťany, č.k. -35 z 28.03.2013. Tak vznikla situácia, kedy má v osobnej starostlivosti oboch synov, o ktorých sa sama stará a vychováva ich, pričom každý zo synov má odlišné priezvisko, táto skutočnosť je príčinou vzniku problematických situácii v bežnom živote, aj pri cestovaní do zahraničia, pri pasovej kontrole. Tiež ako dôvod uviedla, že rozdielne priezviská budú obidvom deťom do budúcnosti komplikovať život, pričom mal. R. ešte nechápe, čo je to priezvisko a ani nie je dôvod ho to ešte učiť, preto podľa nej je vhodný čas na to, aby k tejto zmene došlo. Otec s návrhom matky nesúhlasil z dôvodu, že so synom sa stretáva, riadne platí výživné, chce, aby sa maloletý volal tak, ako sa ako rodičia dohodli. Tu súd uvádza, že v konaní bolo vyššie uvedeným preukázané, že neboli splnené zákonné podmienky na zmenu priezviska maloletého dieťaťa proti vôli otca. Priezvisko maloletého bolo určené dohodou rodičov, keď otec súhlasne uznal otcovstvo

pred matričným. Keďže otec si riadne plní povinnosti k maloletému dieťaťu, pravidelne sa s maloletým stretáva, súd návrh matky na udelenie súhlasu za otca na zmenu priezviska zamietol. V prípade, ak by súd dal súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska, došlo by k závažnému a hlbokému zásahu nielen do rodičovského práva otca, ale tiež do práva maloletého dieťaťa. V konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je pre rozhodnutie súdu prvoradý záujem dieťaťa, ktorý stojí pred záujmami a túžbami jeho rodičov, v danom prípade matky, ktorá dôvodila vyššie uvedenými skutočnosťami, pričom ani jedna z nich sa subjektívne nedotýka mal. R.. Vykonaným dokazovaním výsluchom matky, ako aj psychologickou správou z 05.02.2020, mal súd za preukázané, že mal. R. je v útlom veku, teda skutočnosť, že má rozdielne priezvisko si vôbec neuvedomuje, nemá s ním v bežnom živote akékoľvek problémy, nie je frustrovaný - sama matka pritom potvrdila, že mal. R. nechápe, čo je to priezvisko a ani nie je dôvod ho to ešte učiť. Tiež súd nemal za preukázané, že by rozdielnosť priezvisk mal. R. negatívne ovplyvňovala budovanie jeho zdravej identity, resp. vážnym spôsobom narúšala pocit spolupatričnosti. Nakoľko matka zabezpečuje starostlivosť o mal. R., je najmä na nej, aby napriek rozdielnym priezviskám u mal. R. podporovala vzájomnú väzbu s jeho otcom, a tým aj pozitívny vzťah k jeho priezvisku E.. S poukazom na uvedené je preto dôvodné, aby zo strany najmä matky došlo k podporovaniu rozvoja vzťahu maloletého s otcom, ktorému je maloletý jediným dieťaťom, otec s maloletým majú vytvorený vzájomný citový vzťah, z čoho vyplýva nevyhnutnosť, aby bol u maloletého pocit spolupatričnosti s týmto rodičom ďalej pestovaný a prehlbovaný. V závere súd uvádza, že pokiaľ by aj matka preukázala skutočnosť, že rozdielne priezvisko mal. R. spôsobuje vznik problematických situácií v bežnom živote, aj pri cestovaní do zahraničia, pri pasovej kontrole, tak ani táto skutočnosť nie je dôvodom na zmenu priezviska, nakoľko otec, v prípade, ak bude súhlasiť, matke môže udeliť súhlas na vycestovanie mal. R. do zahraničia.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že v prejednávanej veci nebola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť návrhu podaného matkou, keďže zmena priezviska nie je v záujme mal. R., pričom priezvisko E. nie je hanlivým priezviskom, a preto súd návrh matky zamietol.

26. Podľa súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. 2) Súd konanie preruší aj bez návrhu; v takom prípade pred vydaním uznesenia o prerušení konania upovedomí strany a dá im možnosť vyjadriť sa k dôvodom prerušenia konania. 3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

27. Podľa , ak strany zhodne navrhnú prerušenie konania alebo zhodne navrhnú odročenie pojednávania, súd konanie preruší najmenej na tri mesiace.

28. Podľa , ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na také konanie podnet.

29. V zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že prerušenie konania je možné len pre obligatórne dôvody podľa a fakultatívne dôvody v zmysle a 164 . V predmetnom konaní matka pred súdom navrhla, aby bolo konanie v predmetnej veci prerušené na dobu do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Piešťany, sp. zn. , z dôvodu že prípadná zmena priezviska u staršieho súrodenca zásadným spôsobom zmení okolnosti rozhodujúce pre posúdenie aj návrhu matky na súhlas so zmenou priezviska mal. R.. Otec a kolízny opatrovník s návrhom na prerušenie konania nesúhlasili. Posúdením obsahu návrhu matky, ako aj posúdením obsahu spisového materiálu súd v súlade s vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami však dospel k záveru, že nie sú dané dôvody na prerušenie konania. Aj v prípade, ak by v konaní sp. zn. súd dal súhlas matke na podanie žiadosti na zmenu priezviska J. Č., t.j. staršieho súrodenca mal. R., z dôvodov uvedených vyššie súd nemal za preukázanú v tomto konaní (sp. zn. ) existenciu dôvodov na zmenu priezviska mal. R., keďže najmä je v útlom veku, rozdielnosť priezvisk si neuvedomuje. Na základe uvedeného preto súd s poukazom na

nemal za preukázané, že došlo k naplneniu podmienok na prerušenie konania. Tiež súd nemal za preukázané, boli splnené podmienky na prerušenie konania v zmysle , keďže nedošlo k zhodnému návrhu účastníkov konania na prerušenie konania. Zároveň súd nemal za preukázané, že došlo k splneniu podmienok na obligatórne prerušenie konania podľa . Z uvedených dôvodov preto súd návrh matky na prerušenie konania zamietol.

30. Podľa žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

31. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).

Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.