Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoEk/1/2024

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Kataríny Krochtovej vo veci oprávneného: RAVIL s.r.o., so sídlom Grösslingová 4, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 36 790 869, proti povinnému: MOSSERN, s.r.o., so sídlom Učňovská 10, 040 15 Košice - Šaca, IČO: 36 472 425, o udelenie poverenia o 11 966. - Sk s prísl.

- tr-exek., o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bardejov, č. k. -36, zo dňa 02.10.2023 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e uznesenie vo výroku III.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Bardejov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) napadnutým uznesením rozhodol (cit.): „I. Exekúciu vyhlasuje za neprípustnú. II. Exekúciu zastavuje. III. Oprávnený je povinný nahradiť súdnemu exekútorovi MVDr. Mgr. Pavlovi Kovaľovi trovy konania vo výške 60,28 € do 3 dní po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. ods. , a , , , . a a o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „“), a (ďalej len „“), a , a Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v platnom znení (ďalej len „“).

3. V odôvodnení uznesenia uviedol, že na základe návrhu na vykonanie exekúcie zo dňa 01.10.2004 a exekučného titulu, platobného výmeru č. XXX-XX-XXXX/XXXX-X, zo dňa 03.11.2003, sa dňa 04.10.2004 začalo exekučné konanie proti povinnému. Dňa 08.11.2004 vydal Okresný súd v Bardejove na základe žiadosti súdneho exekútora udelenie poverenia na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX. Následne exekútor podaním zo dňa 16.08.2017 predložil súdu podnet na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko bolo zistené, že povinný bol povinný vymazaný z obchodného registra. Zároveň žiadal priznať náhradu trov exekúcie vo výške 86,27 eur vrátane DPH.

4. Exekučný súd vzhľadom na nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania vyhlásil exekúciu za neprípustnú a následne ju zastavil. Uviedol, že na základe výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I,, oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXX/V zistil, že dňa 18.05.2015 bol povinný „ex offo“ vymazaný z Obchodného registra. S poukazom na ust. Exekučného poriadku, ktorý vymedzuje kto je účastníkom exekučného konania, a ďalšími právnymi predpismi vymedzujúcimi procesnú spôsobilosť obsiahnutú v a rozhodol tak ako je uvedené vo výroku I. a II. napadnutého uznesenia. Následne sa súd prvej inštancie v súlade s ust. §

200 ods. 1 a 5 exekučného poriadku zaoberal tým, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. S poukazom na ust. a Exekučného poriadku uviedol a ust. , a priznal súdnemu exekútorovi odmenu v zmysle ustanovení uvedenej účinnej do 30.04.2018, tak že súdnemu exekútorovi priznal trovy exekúcie vo výške 60,28 eur a na ich úhradu zaviazal oprávneného. Uviedol že v danom prípade došlo k zastaveniu exekúcie z dôvodu výmazu povinného z Obchodného registra, pričom zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti, pričom táto je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Exekučný súd pri rozhodovaní o výške trov exekúcie postupoval v súlade s ust. Exekučného poriadku, a s poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. zo dňa 24.11.2011, rozhodol tak, že na náhradu trov exekúcie zaviazal oprávneného. Následne sa bližšie zaoberal odmenou, ktorú si súdny exekútor uplatnil v návrhu na zastavenie exekúcie (č.l. 11), pričom dospel k záveru, že súdnemu exekútorovi patrí odmena vo výške 43,16 eur v zmysle ust. v spojení s ust. uvedenej .

5. Pri priznaní odmeny vychádzal zo skutočností zistených zo spisu súdneho exekútora. V tejto súvislosti poukázal na to, že súdny exekútor si uplatnil odmenu v zmysle ust . vo výške 13, eur za čas vynaložený na úkony vymedzené v návrhu na zastavenie exekúcie (č.l. 11). Súd rozhodol tak, že odmenu za čas strávený vykonávaním úkonov, akými sú preštudovanie, spracovanie a zaregistrovanie návrhu z dôvodu duplicity nepriznal, nakoľko v ust. sú taxatívne vymedzené exekučné úkony, ktoré sa odmeňujú paušálnou sumou. Uviedol, že úkony vymedzené v ust. sú vyňaté z časového spôsobu odmeňovania, a preto je neprípustná kumulácia odmeny úkonov vymedzených v ust. paušálnou sumou podľa ust. a odmenou podľa ust. . Úkony vymedzené v ust. sú odmeňované paušálnou sumou, a preto je neprípustné odmeňovať ich aj podľa časového hľadiska tým spôsobom, že sa inak označia. Zároveň priznal súd prvej inštancie súdnemu exekútorovi v zmysle ust. , nárok na náhradu hotových výdavkov na poštovné vo výške 6,37 a na bankové poplatky vo výške 0,70 eur. Exekučný súd následne rozhodol o nepriznaní poštovného vo výške 3,40 eur, o ktoré súdny exekútor v zmysle ust. a Exekučného poriadku žiadal, nakoľko mal za to, že sa jedná o budúce výdavky, ktoré súdnemu exekútorovi ešte nevznikli. Taktiež rozhodol o nepriznaní náhrady uplatnenej ako kolok vo výške 1,66 eur, nakoľko vynaloženie týchto výdavkov v takejto výške v tejto exekúcii nemal zo spisu súdneho exekútora za preukázané. Zároveň súd rozhodol o nepriznaní náhrady požadovanej súdnym exekútorom vo výške 3,32 eur, označenej ako „náklady na kancelárske potreby“. Súdny exekútor mal za to, že mu náhrada týchto nákladov patrí v zmysle ust. , avšak exekučný súd sa s týmto názorom súdneho exekútora nestotožnil. V tejto súvislosti uviedol, že náhrada za tieto výdavky súdnemu exekútorovi v zmysle ust. neprináleží, nakoľko ani extenzívnym výkladom uvedeného ustanovenia nemožno tieto výdavky priradiť k výdavkom, ktoré sú demonštratívne vymedzené v uvedenom ustanovení. Na podporu týchto tvrdení odkázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici, zo dňa 27.09.2021, sp. zn. . V súvislosti s týmto poukázal aj na to, že už v minulosti bola zo strany Ústavného súdu SR, konkrétne v konaní riešená otázka týkajúca sa náhrady odmeny za bežný kancelársky materiál. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal exekučný súd za to, že právny názor súdu o tom, že náhradu nákladov za spotrebný kancelársky materiál a za administratívnu prácu súvisiacu so založením a vedením exekučného spisu nie je možné súdnemu exekútorovi priznať, a že tieto sú súčasťou odmeny súdneho exekútora bol už obsiahnutý vo viacerých rozhodnutiach Krajských súdov.

6. O trovách exekúcie rozhodol v súlade s ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku a to tak, že súdnemu exekútorovi vznikol nárok na náhradu trov exekúcie vo výške 60,28 eur vrátane DPH. Povinnosť nahradiť trovy exekúcie bola uložená oprávnenému.

7. Proti výroku III. tohto uznesenia podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený, a to z dôvodu vymedzeného v ust. . Uviedol, že aj napriek poučeniu súdu prvej inštancie, že proti výroku rozhodnutia o trovách exekúcie nie je prípustné odvolanie, má za to, že má možnosť sa vyjadriť ku všetkým výrokom, ktoré sa ho týkajú. Namietal, že hradenie trov má na neho zásadný vplyv, keďže navyše sa jedná o pohľadávku, v ktorej súdny exekútor nevymohol ani časť, a taktiež nevyvinul dostatočné úsilie na jej vymoženie počas existencie dostatočného majetku povinného. V tejto súvislosti uviedol, že vzhľadom na subsidiárnu pôsobnosť vo vz ťahu k Exekučnému poriadku je možné podať odvolanie voči výroku o nároku na náhradu trov konania a to s odkazom na ust. . Na podporu svojich tvrdení poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 13.09.2011, sp. zn. . V súvislosti s argumentáciou uvedenou

v spomínanom rozhodnutí mal za to, že trovy exekúcie sú v rozhodovacej praxi najvyššieho súdu považované za trovy konania, čom svedčí aj ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. . Uviedol, že ak trovy exekúcie sú považované za trovy konania v dovolaniach, mali by byť zhodne aj trovami konania na účely podania odvolania. Ďalej uviedol, že v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu vyhlásenia konkurzu na povinného absentuje zavinenie oprávneného. V tejto súvislosti uviedol, že rešpektuje zastavenie exekúcie a so zastavením na základe vyhlásenia konkurzu súhlasí, avšak nesúhlasí s hradením trov v prospech súdneho exekútora. S poukazom na znenie ust. § 196 Exekučného poriadku účinného v čase podania návrhu na zastavenie exekúcie uviedol, že náklady vymedzené v spomínanom ustanovení hradí povinný. Namietal, že oprávnený uhrádza trovy exekúcie len výnimočne, pričom nenesie žiadnu zodpovednosť za vyhlásenie konkurzu na majetok povinného. Zdôraznil, že oprávnený mal záujem na vymožení pohľadávky, na ktorú existuje právny nárok, ktorým je exekučný titul v podobe rozhodnutí Sociálnej poisťovne. Aj napriek tomu, že do dňa podania odvolania neevidoval žiadnu úhradu pohľadávky, so zastavením exekúcie súhlasí. Avšak nesúhlasí s hradením trov súdnemu exekútorovi, nakoľko nijakým spôsobom nezavil zastavenie exekučného konania. V tejto súvislosti odkázal na uznesenie súdu Českej republiky , zo dňa 29.09.2010, v zmysle ktorého v prípade zastavenia exekúcie z dôvodu nemajetnosti je potrebné posudzovať mieru zavinenia oprávneného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil uznesenie v napadnutom výroku tak, že súdnemu exekútorovi sa trovy exekúcie nepriznávajú.

8. Súdny exekútor sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

9. V priebehu konania pred exekučným súdom došlo Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 29.07.2008 k postúpeniu pohľadávky voči povinnému z pôvodné oprávneného ako postupcu t.j. Sociálnej poisťovne, na spoločnosť RAVIL, s.r.o., ako postupníka. Z uvedeného dôvodu a na základe pokynu odvolacieho súdu vyjadreného v uznesení, č.k. -30, zo dňa 07.03.2023, v zmysle ust. § 37 ods. 3 a 4 Exekučného poriadku účinného, exekučný súd uznesením, č.k. -34, zo dňa 20.04.2023, rozhodol o pripustení, aby do exekučného konania namiesto pôvodne oprávneného vstúpila spoločnosť RAVIL, s.r.o.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie ), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia a nasl. , bez nariadenia pojednávania (ustanovenie a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je vo vzťahu k výroku o trovách exekúcie dôvodné.

11. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

12. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

13. Podľa ust. § 243h ods. 1 Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

14. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

15. Z obsahu spisu je zrejmé, že pôvodne oprávnený, t.j. Sociálna poisťovňa, sa návrhom na vykonanie exekúcie, zo dňa 01.10.2004, domáhal začatia exekučného konania proti povinnému na základe

exekučného titulu, ktorým bol platobný výmer č. XXX-XX-XXXX/XXXX-X, zo dňa 03.11.2003 a č. XXX- XXX-XXXX/XXXX-Xa zo dňa 2003. Exekučný súd poveril súdneho exekútora vykonaní exekúcie poverením zo dňa 27.11.2009.

16. Dňa 21.03.2017 doručil súdny exekútor exekučnému súdu návrh (č.l. 11) na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra. Súčasťou návrhu bolo oznámenie o uplatnení trov exekučného konania spolu s ich vyčíslením. Taktiež súdny exekútor navrhol na úhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného v zmysle ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku.

17. V danom prípade došlo v priebehu konania pred súdom prvej inštancie k zániku povinného bez právneho nástupcu, keďže tento bol dňa 18.08.2015 ex offo vymazaný z Obchodného registra. Uvedená skutočnosť vyplýva na základe zistenia súdu prvej inštancie z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I., oddiel: Sro, vložka číslo: XXXXX/V. Povinný - spoločnosť MOSSERN, s.r.o., so sídlom Učňovská 10, 040 15 Košice-Šaca IČO: 36 472 425, bol teda ku dňu 26.05.2015 zrušený bez likvidácie, z čoho vyplýva, že neexistuje právny nástupca, s ktorým by súd mohol pokračovať v konaní. Povinný stratil procesnú subjektivitu v priebehu konania, keďže ako právny subjekt zanikol bez právneho nástupcu, a teda súd prvej inštancie vyhodnotil tento nedostatok ako neodstrániteľnú podmienku konania.

18. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

19. Podľa ust. § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

20. Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

21. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.

22. Vyššie spomínané ustanovenia Exekučného poriadku vymedzujú zásady uplatňujúce sa pri náhrade trov exekučného konania. Pravidlom je, že náklady, tak ako ich vymedzuje ust. § 196 Exekučného poriadku, uhrádza povinný, avšak výnimku z tohto pravidla predstavuje ust. § 203 Exekučného poriadku. Situácie keď dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, resp., ak je exekúcia zastavená pre nemajetnosť povinného, predstavuje skutočnosť, že trovy exekúcie v týchto prípadoch znáša oprávnený. Dôvody, pre ktoré došlo k zastaveniu exekúcie tak majú vplyv aj na rozhodovanie o tom, kto je zaviazaný na úhradu trov exekúcie. Otázkou povinnosti náhrady trov exekúcie sa zaoberal aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v rámci svojich rozhodnutí sp. zn. , na ktoré správne poukázal súd prvej inštancie v rámci odôvodnenia napadnutého uznesenia.

23. V predmetnom prípade došlo zastaveniu exekučného konania z dôvodu ex offo výmazu povinného z obchodného registra, čo malo za následok stratu jeho právnej spôsobilosti. Nakoľko v predmetnom prípade povinný, ktorý bol právnickou osobou, zanikol výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie, možno túto skutočnosť v súlade s rozhodovacou praxou Najvyššieho súdu SR považovať za dôsledok jeho nemajetnosti. V prípade keď bol povinný zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, je na mieste zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Odvolací súd preto zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že nemajetnosť je v príčinnej zhode so zánikom povinného a vzhľadom na tento dôvod zastavenia exekúcie je povinný trovy exekúcie v zmysle ust. § 203 ods. 2 znášať oprávnený.

24. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdny exekútor odo dňa podania návrhu na zastavenie exekúcie nevykonal žiaden úkon exekučnej činnosti, za ktorý si účtoval odmenu v zmysle č. Posledný úkon súdneho exekútora bol vykonaný, ako to vyplýva z priloženého exekučného spisu, v roku 2014, teda ešte pred samotným návrhom na zastavenie exekučného konania. V danom prípade tak nemajetnosť povinného znemožňuje uspokojenie pohľadávky oprávneného a ďalším pokračovaním

v exekúcii by dochádzalo k neúčelnému navyšovaniu trov exekúcie, čo je v rozpore so zásadou hospodárnosti a účelnosti vedenia exekučného konania. Taktiež má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil odmenu za úkony vykonané súdnym exekútorom, pričom postupoval v súlade s ust. a 15 a správne rozhodol o priznaní trov konania vo výške 60,28 eur.

25. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , ktorý uviedol, že „nie je sporné, že ak sa v priebehu exekúcie zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Podľa dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu z dôvodu jeho predchádzajúceho zrušenia bez likvidácie. Zánik povinného a strata jeho právnej spôsobilosti je totiž v takomto prípade prakticky dôsledkom jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený (§ 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku); porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 24. novembra 2011 sp. zn. .“

26. So zreteľom na všetky tieto dôvody odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku III. vecne správne potvrdil postupom podľa a .

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).