Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

31S/8/2019

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a členiek senátu Mgr. Nory Tomkovej a JUDr. Martiny Brniakovej, v právnej veci žalobcu: Kysuce Reality Tour, s.r.o., so sídlom Mierová 1725, 022 01 Čadca, IČO: 44 054 840, právne zastúpeného: JUDr. Ladislav Ščury, advokát, so sídlom Ul. Z. XXXX, XXX XX U., proti žalovanému: Obec Raková, so sídlom Obecný úrad 140, 023 51 Raková, IČO: 00 314 234, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o. so sídlom: Potočná 2835/1A, Čadca 022 01, IČO: 36 866 849, o správnej žalobe opomenutého účastníka a o uloženie pokuty žalovanému, takto

rozhodol:

Súd žalobu v celom rozsahu o d m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 21.01.2019, doručenou Krajskému súdu v Žiline dňa 22.01.2019 žalobca navrhol, aby súd uznesením uložil žalovanému povinnosť do 15 dní od doručenia uznesenia doručiť žalobcovi ako opomenutému účastníkovi stavebného konania vydané rozhodnutie - stavebné povolenie č. S:749/ R:2765/2017-OcÚ zo dňa 16.11.2017. Zároveň navrhol žalovanému uložiť povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania a v prípade, ak orgán verejnej správy - Obec Raková nedoručí označené stavebné povolenie žalobcovi v uloženej lehote navrhol, aby súd uznesením uložil žalovanému pokutu vo výške 300,-Eur. V dôvodoch žaloby uviedol, že žalovaný dňa 30.09.2016 vydal stavebné povolenie č. S 719/2016, R 2550/2016-OcÚ, ktorým rozhodol, že stavba „Rodinný dom - prestavba, nadstavba a prístavba“ umiestnená na pozemku č. KN-C 1624/1 v k. ú. Q. sa podľa § 39a, § 66 stavebného zákona povoľuje. Proti rozhodnutiu o udelení stavebného povolenia žalobca podal odvolanie, pretože ho považoval za predčasné, nedôvodné, nepreskúmateľné a nezákonné. O jeho odvolaní rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky rozhodnutím č. OU-ZA-OVB2/2014/019962/PAV zo dňa 12.04.2017 tak, že podľa o správnom konaní (Správny poriadok) v znení neskorších zmien a doplnkov rozhodnutie Obce Raková č. S: 719/2016, R2550/2016-OcÚ zo dňa 30.09.2016 zrušil a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne žalovaný dňa 12.05.2017 vydal rozhodnutie č. S:272/R: 1051/2017-OcÚ, ktorým rozhodol, že stavebné konanie zastavuje. Žalobca sa dňa 27.11.2018 dozvedel, že žalovaný na základe žiadosti stavebníkov Z. a G. Z. zo dňa 18.09.2017 vydal stavebné povolenie pre stavbu Rodinný dom - prestavba, nadstavba a prístavba umiestnená na pozemku č. KN-C 1624/1 v k. ú. Q. sp. zn. S:749/R:2765/2017-OcÚ zo dňa 16.11.2017, ktoré právoplatnosť a vykonateľnosť nadobudlo dňa 27.12.2017. O vydaní tohto stavebného povolenia sa žalobca dozvedel až v rámci trestného konania vedeného na základe toho, že dňa 05.10.2018 zaslal Krajskej prokuratúre Žilina trestné oznámenie o podozrení zo spáchania trestného činu podľa . V čase vydania stavebného povolenia č. S:749/R:2765/2017-OcÚ zo 16.11.2016 (ďalej ako druhé stavebné povolenie alebo predmetné stavebné povolenie) bol žalobca podielovým spoluvlastníkom susedných pozemkov, a to pozemku parcela č. KN-C 1626/3 a 1626/2,

pričom stavba ktorej sa týka predmetné stavebné povolenie leží úplne na hranici pozemku č. KN-C 1626/2. Parcelu č. KN-C 1626/3 zapísanú na LV č. XXXX nadobudol žalobca v časti ako podielový spoluvlastník zámennou zmluvou zo dňa 10.04.2014 a parcelu č. KN-C 1626/2 zapísanú na LV č. XXXX nadobudol žalobca v časti ako podielový spoluvlastník na základe kúpnej zmluvy zo dňa 05.04.2015. V čase vydania druhého stavebného povolenia teda žalobca bol vlastníkom susedných pozemkov, pričom predmetná stavba, ktorej sa týka druhé stavebné povolenie leží úplne na hranici pozemku č. KN-C 1626/2. Na základe týchto skutočností žalobca tvrdí, že mal byť účastníkom konania, v ktorom bolo vydané predmetné stavebné povolenie. V tejto časti žalobca poukázal na skutočnosť, že zo situačného plánu k stavebnému povoleniu vydanému 30.09.2016 (stavebné povolenie S 719/2016, R 2550/2016- OcÚ, ďalej ako prvé stavebné povolenie alebo pôvodné stavebné povolenie) je evidentné, že stavba sa nachádza na hranici pozemkov č. KN-C 1626/1 a 1626/2. Žalobca poukázal na úpravu podľa (ďalej len ). Zdôraznil princíp právnej istoty v zmysle SR a jeho naplnenie rozhodnutiami Ústavného súdu SR , . Citoval právnu úpravu podľa , , , až 7, a všetko . K žalobe pripojil stavebné povolenie - verejná vyhláška Č.j.: S 719/2016, R 2550/2016-OcÚ z 30.09.2016, situačnú mapu, na ktorú sa odvoláva v žalobe, svoje odvolanie podané proti prvému stavebnému povoleniu, rozhodnutie Okresného úradu Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2017/019962/PAV z 12.04.2017, druhé stavebné povolenie vydané žalovaným, trestné oznámenie zo dňa 24.09.2018 , uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Čadci zo dňa 18.11.2018, ktorým bolo toto trestné oznámenie odmietnuté s odôvodnením, že nie je dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa , výpis z katastra nehnuteľností list vlastníctva č. XXXX. pre k. ú. Q. a č. XXXX k. ú. Q. a kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva nehnuteľností z 05.04.2015, na ktorú sa v žalobe odvoláva.

2. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním zo dňa 19.03.2019. Poukázal na úpravu podľa § 14 ods. 1, § 14 ods. 2 Zákona o správnom konaní a § 34, § 59 ods. 1 stavebného zákona. Uviedol, že pri určovaní okruhu účastníkov konania sa vychádza zo strany stavebného úradu z aktuálneho právneho stavu, ktorý je evidovaný príslušným katastrálnym úradom, a to z listov vlastníctva, ktoré sú pre neho záväzné a stavebný úrad neskúma, či má niekto s niekým zo súčasných vlastníkov uzavretú napríklad kúpnu zmluvu, pokiaľ táto nie je evidovaná ako plomba na príslušnom výpise z listu vlastníctva. Zdôraznil, že z úpravy stavebného zákona, na ktorú poukázal vyplýva definícia okruhu účastníkov územného a stavebného konania vymedzená tak, že pre postavenie účastníka týchto konaní nepostačuje len jeho vlastnícke alebo iné právo k pozemkom a stavbám na nich, vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ale kumulatívne musí byť splnená aj podmienka, že vlastnícke alebo iné práva môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. V stavebnom konaní pod sp. zn. stavebný úrad konal so žalobcom ako s účastníkom konania, avšak toto je právoplatne skončené, pretože stavebníci vzali žiadosť späť. Následne požiadali opäť o vydanie najskôr územného rozhodnutia a následne stavebného povolenia na predmetnú stavbu a ku svojej žiadosti predložili nové aktuálne podklady a doklady, po preštudovaní ktorých stavebný úrad rovnako vymedzil okruh účastníkov, do ktorého však už na základe týchto nových údajov žalobca nespadal. Na základe toho vymedzil okruh účastníkov tak, ako je identifikované v písomnom vyhotovení vyjadrenia, kde u parcely č. KN-C pre katastrálne územie Q. č. KN-C 1624/4 - susedný pozemok svedčí vlastnícke právo A. T., Q. XXX, vo vzťahu k parcele č. pozemok v čase vydania druhého stavebného povolenia vlastnícke právo k tomuto pozemku svedčilo G. N., Q. XXX a P. U., Q. XXX, parcela č. KN-C 1624/2 - susedný pozemok vlastnícky prináležala v čase vydania druhého stavebného povolenia Z. Z. a G. Z. a parcela č. KN-C č. 1628 v čase vydania stavebného povolenia predstavovala miestnu komunikáciu vo vlastníctve obce.

3. K vyjadreniu žalovaného k žalobe zaujal žalobca stanovisko v podaní doručenom súdu dňa 18.04.2019. Na úvod zopakoval svoju pôvodnú argumentáciu a ďalej uviedol, že je pozoruhodné, že žalobcovi dňa 10.08.2016 bolo žalovaným doručené oznámenie o začatí spojeného územného a stavebného konania a nariadenia ústneho konania zo dňa 08.08.2016 stavebníkov Z. Z. a Z. G. o povolenie stavby Rodinný dom - prestavba, nadstavba a prístavba umiestnená na pozemku č. KN- C 1624/1 v k. ú. Q., ale po opätovne podanej žiadosti týmito stavebníkmi o vydanie stavebného povolenia zo dňa 18.09.2017 už žalovaný žalobcu ako účastníka konania neoznačil a ani mu oznámenie o začatí stavebného konania nedoručil. Uviedol, že nesúhlasí s tvrdením žalovaného, ako aj s jeho postupom, preto že v čase vydania druhého stavebného povolenia bol podielovým spoluvlastníkom pozemkov č. KN-C 1626/3, zapísaný na LV č. XXXX a č. KN-C 1626/2, zapísaný na LV č. XXXX a opätovne uviedol právne tituly, na základe ktorých mu tento status svedčí. Z tohto vyvodzuje, že mal

byť účastníkom stavebného konania aj v roku 2017. Poukázal na časové súvislosti rozhodovania o žiadostiach o udelenie stavebných povolení v obci Q. a uviedol, že z opísanej situácie je evidentné, že obec Q. po nesprávnom vymedzení okruhu účastníkov konania vo veci evidentne konala rýchlo tak, aby sa žalobca o novom konaní ani nedozvedel a nemohol tak namietať právne postavenie účastníka stavebného konania. Až na základe vlastného pozorovania zaregistroval, že dom stavebníkov manželov Z. sa skutočne prerába, a keďže tento je úplne na hrane miestnej komunikácie, ktorú tvorí pozemok č. KN-C 1626/2 je evidentné, že zrejme má byť zamedzovaný prístup žalobcu k pozemkom žalobcu. Táto obava žalobcu sa naplnila, keď jeden z pozemkov odpredal, pričom kupujúci odstúpil od zmluvy s odôvodnením, že obec Q. nevydá stavebné povolenie na predmetných pozemkoch, keďže tam nie je prístupová cesta. Prístupová cesta, ktorá je k pozemkom nespĺňa zákonom stanovené normy. Z popisu týchto skutočností žalobca vyvodzuje, že podaná žaloba je dôvodná a žalovaný úmyselne koná v rozpore so zákonnými ustanoveniami, ktoré sú uvedené v žalobe, ako i v tomto vyjadrení v snahe obísť žalobcu ako účastníka konania a zabrániť tak v užívaní pozemkov napríklad výstavbou na nich v tom smere, že žalobcovi bola prístupová komunikácia zúžená pod zákonom stanovenú normu stavebnou činnosťou manželov Z., ktorí „vybavili“ územné rozhodnutie a stavebné povolenie v enormne krátkom čase, aby žalobca nemohol namietať relevantné skutočnosti, pretože nebol účastníkom stavebného konania, v čom mu zabránil žalovaný (argumentácia žalobcu na č. l. 52). Žalovaný porušil ustanovenie § 34 a 59 stavebného zákona a tiež § 14 ods. 1 zákona o správnom konaní. K tomuto vyjadreniu predložil žiadosť o územno-plánovaciu informáciu - stanovisko žalovaného adresované žalobcovi z 03.06.2014 a jednostranné odstúpenie od kúpnej zmluvy z 18.02.2019.

4. Žalovaný učinil vo veci vyjadrenie podaním z 13.05.2019, doručeným súdu 13.05.2019, pričom v obsahu tohto podania zdôraznil, že druhé stavebné povolenie nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť skôr, než žalobca nadobudol spoluvlastnícky podiel na nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX k. ú. Q., teda vo vzťahu ku parcele č. KN-C 1626/2 v podiele 6/18-in, pretože zmluva na základe ktorej mal vlastnícke právo nadobudnúť bola zavkladovaná až 26.04.2018. Žalovaný vo všeobecnej rovine poukázal na skutočnosť, že v prípade keď na susediacich pozemkoch sú zapísané viaceré osoby, ako vlastníci, účastníkom stavebného konania alebo domnelým účastníkom sa doručuje formou vývesky, resp. formou vývesky sú aj informovaní. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, podľa ktorého mal byť podielovým spoluvlastníkom parcely č. KN-C 1626/3 zapísanej na LV č. XXXX v k. ú. Q. je zrejmé, že tento pozemok nebol susediacim pozemkom s parcelou č. KN-C 1624/1, čo vyplýva z predloženej mapy, ale bol susediacim pozemkom s parcelou č. KN-C 1624/2. Žalovaný uvádza, že z predostretej argumentácie a z ním predložených dôkazov, a to výpisov z listu vlastníctva č. XXXX a č. XXXX v oboch prípadoch pre k. ú. Q. a z kópie katastrálnej mapy je zrejmé, že v dobe, kedy bolo vydané predmetné stavebné povolenie nebol žalobca spoluvlastníkom susednej parcely a nemohol byť teda účastníkom konania, v ktorom bolo vydané druhé stavebné povolenie.

5. Žalobca reagoval následne podaním zo dňa 20.06.2019, doručeným súdu dňa 20.06.2019, v obsahu ktorého opätovne zopakoval svoju argumentáciu s vyústením do tvrdenia, podľa ktorého v čase vydania stavebného povolenia (druhého stavebného povolenia) bol podielovým spoluvlastníkom susedných pozemkov KN-C č. 1626/3 a 1626/2, pretože povolená stavba leží úplne na hranici pozemku KN-C č. 1626/2. Vo vzťahu k parcele č. KN-C 1626/2 nadobudol svoj spoluvlastnícky podiel na základe kúpnej zmluvy z 05.04.2015.

6. Následným vyjadrením doručeným súdu dňa 02.07.2019 žalovaný zotrval na pôvodnej argumentácii. Rovnako žalobca, následným podaním doručeným súdu dňa 12.12.2019 zotrval na svojej pôvodnej argumentácii, avšak naviac uviedol, že nie je žiaden relevantný dôvod, aby k zmene vlastníka dochádzalo právoplatným rozhodnutím o povolení vkladu. Účelom tohto rozhodnutia nie je zmena vlastníka, ale jeho účelom je kontrola zmluvy, teda dozor štátu. Skutočnosť, že zmluva sa stala platnou a účinnou dňom podpisu preukazuje to, že v bode V. kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi žalobcom a pani N. je uvedené, že účastníci zmluvy berú na vedomie, že zmluva je platná a účinná, len čo sa účastníci dohodli na jej obsahu a svojim obsahom potvrdili túto kúpnu zmluvu. Rovnako poukázal žalobca na rozhodnutie NS SR sp. zn. (R 59/2007) a rozhodnutie NS SR sp. zn. (ZSP 5/2006), v zmysle ktorých rozhodnutie katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal účinnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti ( ).

7. Z pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva skutočnosť vydania Oznámenia o začatí konania a nariadenie ústneho pojednávania žalovaným pod sp. zn. S:749/R:1707/2017-OcÚ zo dňa 14.07.2017, ktorým žalovaný, ako príslušný stavebný úrad adresátom vymedzeným v závere tohto oznámenia, medzi ktorými absentuje žalobca oznámil začatie územného konania a nariadenie ústneho konania na 28. júla 2017 s tým, že do podkladov návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby: Rodinný dom - prestavba, prístavba, nadstavba umiestnená na pozemku CKN č. 1624/1 v k. ú. Q. je možné nahliadnuť pred dňom ústneho konania na úrade žalovaného a pri ústnom konaní. Súčasťou obsahu pripojeného administratívneho spisu je kópia katastrálnej mapy Okresného úradu Čadca, katastrálny odbor zo dňa 28.06.2017, podľa ktorej je v jej obsahu vyznačená vytvorená parcela č. KN-C 1624/4 susediaca z pravej strany s parcelou č. KN-C 1624/1 a parcelou č. KN-C 1624/2 a z ľavej strany s parcelami č. KN-C 1626/3 a 1626/1. Podľa čiastočného výpisu z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. Q. zo dňa 15.07.2017 sú spoluvlastníkmi parcely č. KN-C 1626/2 v podiele 7/18 G. N. a v podiele 11/18 P. U.. Dňa 31.07.2017 pod sp. zn. S:749/R:1877/2017-OcÚ žalovaný rozhodol o vydaní územného rozhodnutia o umiestnení stavby Rodinný dom - prestavba, prístavba, nadstavba umiestnená na pozemku KN-C 1624/1 v k. ú. Q., pričom rozhodnutie sa podľa zoznamu adresátov v závere žalobcovi nedoručuje (žalobca nie je uvedený medzi adresátmi pre doručovanie). Súčasťou tohto rozhodnutia je situačný výkres zachytávajúci zakreslenie stavby, ktorý je neoddeliteľnou súčasťou tohto rozhodnutia a na ktorom je zhodne ako na vyššie uvedenej kópii katastrálnej mapy zo dňa 28.6.2017 vyznačená parcela č. KN-C č. 1624/4. Dňa 20.09.2017 vydal žalovaný Oznámenie o začatí stavebného konania a upustení od ústneho konania, kedy sa toto doručovalo adresátom podľa zoznamu v závere, medzi ktorými žalobca nie je. Dňa 16.11.2017 vydal žalovaný stavebné povolenie S:749/R:2765/2017-OcÚ, ktorým bola povolená stavba Rodinný dom - prestavba, prístavba, nadstavba umiestnená na pozemku č. KN-C 1624/1 v k. ú. Q., pričom toto rozhodnutie právoplatnosť nadobudlo 27.12.2017 podľa doložky právoplatnosti a vykonateľnosti na ňom vyznačenej a doručovalo sa adresátom podľa zoznamu v závere, medzi ktorými žalobca nie je.

8. Podľa až 7 - ďalej len : Ak správnu žalobu podá niekto, kto tvrdí, že mu rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nebolo doručené, hoci sa s ním ako s účastníkom administratívneho konania malo konať (ďalej len ""), správny súd overí správnosť tohto tvrdenia a skutočnosť, či od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia neuplynuli viac ako tri roky, a ak sú tieto podmienky splnené, uznesením rozhodne, že orgán verejnej správy je povinný doručiť opomenutému účastníkovi vo veci vydané rozhodnutie alebo opatrenie. Ak orgán verejnej správy bezdôvodne nedoručí rozhodnutie alebo opatrenie opomenutému účastníkovi, správny súd mu i bez návrhu môže uznesením uložiť pokutu. Doručením uznesenia správneho súdu podľa odseku 1 orgánu verejnej správy sa zo zákona odkladajú účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, a to až do právoplatnosti rozhodnutia o riadnom opravnom prostriedku, ak osobitný predpis upravujúci konanie pred orgánom verejnej správy jeho podanie proti napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu pripúšťa. V takom prípade je oprávnený na podanie riadneho opravného prostriedku v lehote a za podmienok ustanovených osobitným predpisom a orgán verejnej správy je povinný o tomto riadnom opravnom prostriedku konať a rozhodnúť. Po právoplatnosti uznesenia podľa odseku 1 správny súd konanie zastaví. Správny súd zastaví konanie vždy aj vtedy, ak od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia do podania žaloby uplynuli viac ako tri roky. môže opätovne podať správnu žalobu proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1, len ak proti tomu nie je prípustný riadny opravný prostriedok, a v lehote počítanej od vykonania správnym súdom nariadeného doručenia. Ak proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy podľa odseku 1 je prípustný riadny opravný prostriedok, môže podať novú správnu žalobu proti rozhodnutiu o tomto opravnom prostriedku. Ak sa správny súd nestotožní s tvrdením , vo veci ďalej koná.

Podľa : Správny súd uznesením odmietne žalobu, ak e) bola podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Podľa , o správnom konaní (Správny poriadok) - ďalej len Správny poriadok: Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo

povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva.

Podľa , o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon)- ďalej ako Stavebný zákon: Účastníkmi stavebného konania sú: a) stavebník, b) osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak ich vlastnícke alebo iné práva k týmto pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté, c) ďalšie osoby, ktorým toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu, 1g) d) stavebný dozor alebo kvalifikovaná osoba, e) projektant v časti, ktorá sa týka projektu stavby. Účastníkmi stavebného konania podľa odseku 1 písm. b) nie sú nájomcovia bytov a nebytových priestorov.

Podľa § 139 ods. 1, 2 Stavebného zákona: Pod pojmom "iné práva k pozemkom a stavbám" použitým v spojení "vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich" sa podľa povahy prípadu rozumie a) užívanie pozemku alebo stavby na základe nájomnej zmluvy, dohody o budúcej kúpnej zmluve alebo dohody o budúcej zmluve o vecnom bremene, z ktorých vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu, b) právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou, c) právo vyplývajúce z iných právnych predpisov, d) užívanie pozemku alebo stavby na základe koncesnej zmluvy, z ktorej vyplýva právo uskutočniť stavbu alebo jej zmenu. Ak sa v tomto zákone používa pojem a) "stavba", rozumie sa tým aj jej časť, b) "vlastník", rozumie sa tým podľa povahy veci aj správca majetku štátu, c) "susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch, d) "susedná stavba", rozumie sa ňou aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.

Podľa o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (Katastrálny zákon) - ďalej len Katastrálny zákon: Práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „“), záznamov práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len „záznam“) a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len „poznámka“).

Podľa Katastrálneho zákona: je úkon okresného úradu; vzniká, mení sa alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa , , a Katastrálneho zákona: Práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v sa zapisujú do katastra , ak tento zákon neustanovuje inak. Práva k nehnuteľnostiam uvedené v vznikajú, menia sa alebo zanikajú do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak. Právne účinky vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu o jeho povolení. Každý má právo nahliadnuť do evidencie doručených návrhov na .

Podľa Katastrálneho zákona: podľa možno vykonať iba na základe právoplatného rozhodnutia okresného úradu.

Podľa : Písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

Podľa : Ak zákon ustanovuje, že k zmluve je potrebné rozhodnutie príslušného orgánu, je zmluva účinná týmto rozhodnutím.

9. Inštitút žaloby podľa ako je citovaný vyššie je úpravou, účelom ktorej je zabezpečenie možnosti ochrany práv a právom chránených záujmov aj u administratívneho konania. Úspešné uplatnenie správnej žaloby podľa predpokladá súčasné splnenie nasledovných kumulatívne usporiadaných podmienok: · Zachovanie lehoty troch rokov od vydania napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy. · Preukázanie skutočnosti - žalobcom uvádzaného tvrdenia, že mu nebolo doručené rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy, hoci sa s ním malo konať ako s účastníkom administratívneho konania. Prvú z uvedených podmienok hodnotí správny súd v prejednávanej veci ako naplnenú. Stavebné povolenie žalovaného sp. zn. S:749/R:2765/2017-OcÚ bolo vydané dňa 16.11.2017 a nadväznosti na to je nevyhnutné skonštatovať, že lehota troch rokov od vydania uvedeného stavebného povolenia k momentu začatia konania v tejto veci (žaloba bola súdu doručená dňa 22.1.2019) neuplynula. Toto konštatovanie správneho súdu na seba viaže záver o dôvodnosti postupu správneho súdu v smere vyhodnocovaniu splnenia resp. nesplnenia druhej z vyššie uvedených podmienok, pričom správny súd zdôrazňuje, že pri tomto postupe, a teda pri skúmaní druhej podmienky je viazaný vymedzením dôvodov žaloby tak, ako boli žalobcom v žalobe vymedzené, a teda vyhodnocuje naplnenie resp. nenaplnenie druhej z vyššie uvedených podmienok len vo svetle žalobcom uvedených tvrdení. Na tomto mieste odôvodnenia správny súd poukazuje, vychádzajúc zo skutkových okolností vymedzených žalobcom, na úpravu podľa , Stavebného zákona, ktorá určuje pozitívnym i negatívnym výpočtom okruh účastníkov stavebného konania.

10. Žalobca vyvodzoval svoje postavenie účastníka stavebného konania, ktoré vyústilo do vydania predmetného stavebného povolenia žalovaným vo väzbe na úpravu podľa § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Konkrétne tvrdil, že v čase stavebného konania a momentu vydania predmetného stavebného povolenia bol vlastníkom (podielovým spoluvlastníkom) pozemkových nehnuteľností, a to parcely č. KN-C 1626/3 v k. ú. Q. (túto nadobudol zámenou zmluvou zo dňa 10.04.2014) a parcely č. KN-C 1626/2 v k. ú. Q. (túto nadobudol kúpnou zmluvou z 05.04.2014, pričom stavba ktorej sa týka predmetné stavebné povolenie leží priamo na hranici parcely č. KN-C 1626/2). Obe žalobcom označené pozemkové nehnuteľnosti v jeho podielovom spoluvlastníctve boli k momentu vydania predmetného stavebného povolenia susediacimi pozemkami vo vzťahu k pozemku parcela č. KN-C 1624/1 v k. ú. Q., na ktorej sa nachádza stavba, ktorej sa predmetné stavebné povolenie týkalo a práve táto skutočnosť odôvodňovala, aby sa so žalobcom ako s účastníkom konania, ktoré vyústilo do vydania predmetného stavebného konania konalo a aj sa mu doručovalo predmetné stavebné povolenie, čo však naplnené nebolo. Z pohľadu takto žalobcom vymedzených základných skutkových tvrdení správny súd vychádzal pri vyhodnocovaní tvrdenia žalobcu, podľa ktorého mu svedčil status účastníka stavebného konania podľa úpravy § 59 ods. 1 písm. b) Stavebného zákona. Primárne správny súd vychádzal z obsahu pripojeného administratívneho spisu, z ktorého vyplýva, že žiadatelia o vydanie predmetného stavebného povolenia predložili k žiadosti o vydanie stavebného povolenia kópiu katastrálnej mapy z 28.06.2017 so zakreslením parcely č. KN-C 1624/4 s jej umiestnením medzi parcelami č. KN-C 1624/1 a KN-C 1624/2 z ľavej strany a parcelou č. KN-C 1626/3 a KN-C 1626/1 z pravej strany. Z obsahu tohto dôkazu vyplýva potom celkom jasne a jednoznačne záver, podľa ktorého tvrdenie žalobcu o tom, že parcela č. KN-C 1626/3 v k. ú. Q. bola v čase realizácie stavebného konania a v čase vydania predmetného stavebného povolenia susediacim pozemkom vo vzťahu k parcele č. KN-C 1624/1, na ktorej sa nachádza stavba, ktorej sa predmetné stavebné povolenie týka, nie je (a v priebehu stavebného konania a k momentu vydania predmetného stavebného povolenia) ani nebola susediacim pozemkom vo vzťahu ku parcele č. KN-C 1624/1 pre k. ú. Q., z dôvodu vyčlenenia, a teda existencie parcely č. KN-C 1624/4 z parcely č. KN-C 1624/2, v dôsledku ktorého vyčlenenia parcely č. KN-C 1624/4 už parcely č. KN- C 1624/1 a KN-C 626/3 neboli parcelami susediacimi. Uvedené tvrdenie žalobcu teda nezodpovedalo k momentu realizácie stavebného konania a vydania predmetného stavebného povolenia realite a nemôže teda odôvodňovať záver správneho súdu o existencii statusu žalobcu ako účastníka stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b Stavebného zákona z dôvodu jeho spoluvlastníckeho podielu na susediacej parcele (v tejto časti správny súd zdôrazňuje z pripojeného administratívneho spisu jednoznačne vyplývajúcu skutočnosť týkajúcu sa dátumu vyhotovenia predmetnej kópie katastrálnej mapy dňom 28.06.2017 a vypracovania návrhu na umiestnenie stavby z 11.07.2017 v ten istý deň. Vo vzťahu k parcele č. KN-C č. 1626/3 pre k. ú. Q. žalobca neuviedol okrem identifikácie jej polohy ako

susediaceho pozemku vo vzťahu ku parcele č. KN-C 1624/1, na ktorej je umiestnená stavba, ktorej sa týka predmetné stavebné povolenie, žiadne iné relevantné skutočnosti, ktoré by inak odôvodňovali jeho status účastníka predmetného stavebného konania podľa § 59 ods. 1 písm. b Stavebného zákona.

11. Pokiaľ žalobca odôvodňoval svoj status účastníka stavebného konania existenciou svojho podielového spoluvlastníctva k parcele č. KN-C 1626/2 ako susediaceho pozemku k parcele č. KN-C 1624/1, vychádzal správny súd z predloženého výpisu z katastra nehnuteľností pre k. ú. Q. č. XXXX, tak ako je prílohou samotnej žaloby v tejto veci, a z ktorého vyplýva evidencia spoluvlastníckeho podielu žalobcu vo vzťahu ku parcele č. KN-C 1626/2 v rozsahu 6/8 s uvedením titulu nadobudnutia: Kúpna zmluva č. V1350/2018 zo dňa 26.02.2018 - 333/2018. Ťažiskovo práve z tohto dôkazu vyplýva záver, podľa ktorého sa žalobca stal vlastníkom podielu v rozsahu 6/8 vo vzťahu k parcele č. KN-C 1626/2 v k. ú. Q. až časovo následne po uskutočnení stavebného konania a po vydaní predmetného stavebného povolenia (obe skutočnosti sa viažu v roku 2017), a to až na základe povolenia jeho vlastníckeho práva rozhodnutím zo dňa 26.04.2018. Uvedená časová súvislosť je pre vyhodnotenie statusu žalobcu ako účastníka predmetného stavebného konania a tiež ako adresáta predmetného stavebného povolenia určujúca, a to s vyústením do záveru, podľa ktorého pri zohľadnení nastúpenia vecnoprávnych účinkov predmetnej kúpnej zmluvy, na základe ktorej mal žalobca svoje vlastníctvo nadobudnúť až v roku 2018, žalobcovi status účastníka predmetného stavebného konania podľa Stavebného zákona nemohol svedčiť. Vo vzťahu k žalobcom ku správnej žalobe predloženej kúpnej zmluve a jeho následnej argumentácii, vrátane poukazovania na žalobcom citovanú judikatúru (kúpna zmluva zo dňa 05.04.2015 č. l. 29-30) správny súd uvádza, že táto pokiaľ ide o obligačné účinky tejto kúpnej zmluvy (čo správny súd zdôrazňuje), skutočne tak, ako to tvrdí žalobca nadobudla účinnosť dňa 05.04.2015. Pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu prevodu, ktorým bol spoluvlastnícky podiel na pozemkovej nehnuteľnosti však bolo nevyhnutné, aby príslušný orgán verejnej správy vydal individuálny správny akt, a to rozhodnutie príslušnej správy katastra o povolení , teda aby bol týmto vytvorený základ pre nastúpenie vecnoprávnych účinkov tejto kúpnej zmluvy, ktoré nastupujú až v súvislosti s rozhodnutím o povolení vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Uvedené vyplýva i z vyššie citovanej právnej úpravy Katastrálneho zákona a a podporne v tejto časti poukazuje súd i na závery podľa napríklad rozhodnutia NS SR sp. zn. z 31.7.2007, rozhodnutia Ústavného súdu ČR sp. zn. z 12.6.2000. V nadväznosti na vyššie uvedenú argumentáciu predostretú správnym súdom a aj závery citovaného rozhodnutia NS SR sa správny súd ako s nedôvodnou vysporiadava s argumentáciou žalobcu ťažiskovo poukazujúcou na účinnosť zmluvy o prevode vlastníckeho práva zo dňa 05.04.2015, to jej článok 5, ako aj so žalobcom citovanou judikatúrou. Nakoľko žalobca nemal status podielového spoluvlastníka parcely č. KN-C 1626/2 pre k. ú. Q. v čase stavebného konania a k momentu vydania predmetného stavebného povolenia z dôvodu absencie vecnoprávnych účinkov tejto kúpnej zmluvy, považuje súd za irelevantnú i ďalšiu argumentáciu žalobcu viažucu sa k tejto pozemkovej nehnuteľnosti uvádzanú vo vyjadrení žalobcu, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.04.2019, a podľa ktorej realizáciou prerábania stavby stavebníkmi - manželmi Z., ktorých prerábaný dom je umiestnený na hrane miestnej komunikácie, ktorú tvorí pozemok KN-C č. 1626/2, je evidentné, že zrejme má byť zamedzovaný prístup žalobcu k pozemkom žalobcu a existuje obava žalobcu, ktorá sa naplnila v čase, keď jeden z pozemkov žalobca odpredal, avšak následne kupujúci odstúpil od zmluvy s odôvodnením, že obec Raková nevydá stavebné povolenie na predmetných pozemkoch, keďže tam nie je prístupová cesta. Prístupová cesta, ktorá je k pozemkom nespĺňa zákonom stanovené normy. Pri zdôraznení absencie statusu žalobcu ako vlastníka (podielového spoluvlastníka) parcely č. KN-C 1626/2 v čase stavebného konania a k momentu vydania predmetného stavebného povolenia, ako primárneho argumentu v tejto časti uvádzaného správnym súdom, nemôže byť za relevantnú považovaná citovaná argumentácia žalobcu podľa č. l. 52 v jeho vyjadrení, ktoré bolo súdu doručené dňa 18.04.2019 a na tento záver správneho súdu zostáva bez vplyvu i skutočnosť až časovo následného (po prebehnutí stavebného konania a po vydaní predmetného stavebného povolenia) nastúpenia vecnoprávnych účinkov kúpnej zmluvy, na základe ktorej žalobca nadobudol podielové spoluvlastníctvo k parcele č. KN-C 1626/2. Správny súd ako vyplýva z uvedeného odôvodnenia sa teda zaoberal hodnotením splnenia druhej z vyššie uvedených podmienok úspešnosti správnej žaloby opomenutého dlžníka nielen z pohľadu definície statusu účastníka stavebného konania vo väzbe na vlastnícke alebo iné relevantné právo v zmysle úpravy podľa Stavebného zákona k susediacim pozemkom, ale i z pohľadu existencie alebo neexistencie možného dotyku predmetného stavebného konania a v ňom vydaného stavebného povolenia vo vzťahu k právam a oprávneným záujmom žalobcu (podobne i závery podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. , podľa ktorého: Obmedzenie pojmu „sused“ len na vlastníkov

nehnuteľností, ktoré bezprostredne súvisia rsp. majú spoločnú hranicu so stavebným pozemkom, nie je v súlade s ústavnými princípmi ochrany základných práv a slobôd, ako je vlastnícke právo a právo na pokojné užívanie majetku. V prípade akceptovania reštriktívneho výkladu prvostupňového súdu, by došlo k porušeniu práva žalobcov na súdnu a inú právnu ochranu vyplývajúcu z čl. 36 ods. 1, 2 Listiny základných práv a slobôd). Uvedené však bolo limitované obsahom tvrdení žalobcu v tomto konaní, ktoré sú vyhodnotené vo vyššie uvedenom odôvodnení ako nezakladajúce záver o statuse žalobcu ako účastníka predmetného stavebného konania a ani adresáta pri doručovaní predmetného stavebného povolenia, teda jeho status . Pre úplnosť odôvodnenia správny súd podotýka, že doručovanie verejnou vyhláškou v stavebnom konaní vo vzťahu k predmetnému stavebnému povoleniu z pripojeného administratívneho spisu nevyplýva a žalovaný sa uvedeným inštitútom doručovania v stavebnom konaní zaoberal vo svojom podaní zo dňa 13.5.2019 len vo všeobecnej rovine. V nadväznosti na uvedené závery postupoval súd podľa SPP, a rozhodol o odmietnutí žaloby v celom rozsahu tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia, teda vrátane návrhu na uloženie pokuty žalovanému, ktorý bol vyhodnotený ako nedôvodný pri zohľadnení nedôvodnosti samotnej žaloby žalobcu ako .

12. Podľa : Žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak a/ žaloba bola odmietnutá.

13. Žaloba bola odmietnutá , preto na základe úpravy podľa žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

14. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ak to zákon pripúšťa (, ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu, ktorá kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.