Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-141-2018.pdf
PDF · 204.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/141/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Vranov nad Topľou v spore žalobcov: 1. E. H., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. H.. E. T. XXX/X, XXX XX H. E., 2. J. H., P.. XX. XX. XXXX, X. Y. H.. E. T. XXX/X, XXX XX H. E., proti žalovanému: Silverside, a. s., Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zastúpený: Mgr. Hana Kulíšková, advokátka, Klariská 7, 811 03 Bratislava 1, IČO: 42 267 285, o určenie neplatnosti dohôd o zrážkach zo mzdy a o určenie neplatnosti zmluvy o úvere, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu v 1. rade na určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je neplatná, z a m i e t a .
II. Súd určuje, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 2. rade a žalovaným je n e p l a t n á .
III. Súd žalobu žalobcov v 1. a 2. rade na určenie, že zmluve o úvere č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná, z a m i e t a .
IV. Žalovaný má voči žalobcovi v 1. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom 1.inštancie v samostatnom uznesení.
V. Vo vzťahu medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia v 1. a 2. rade sa podanou žalobou domáhajú vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom 1. a žalovaným je neplatná. Zároveň aby určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom 2. a žalovaným je neplatná. Zároveň sa domáhali určenia, že zmluva o úvere č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcami a žalovaným pre množstvo neprijateľných podmienok je neplatná.
2. Žalobcovia sa podaným návrhom zároveň domáhali vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd určil, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.05.2017 zo zmluvy č. 413068279 uzavretej medzi žalobcom 1. a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.05.2017 zo zmluvy č. 413068279 uzavretej medzi žalobcom 2. a žalovaným do právoplatného skončenia veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zamestnávateľ žalobcu 1. Z. I. X., H. H. X. XXX, XXX XX X., M.: XX XXX XXX je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo
mzdy uzavretej medzi žalobcom 1. a žalovaným. Zamestnávateľ žalobcu 2. H. E., N..H.., H. H. E.Á. W. X,XXX XX Y. Y., M.: XX XXX XXX je povinný zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy uzavretej medzi žalobcom 2 a žalovaným.
3. Uznesením č. k. 11Csp/141/2018-16 zo dňa 15.10.2018 súd nariadil neodkladné opatrenie vo vzťahu k žalobkyni a to tak, že žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 23.05.2017 zo zmluvy č. 413068279 uzavretej medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Zároveň uložil žalovanému povinnosť vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobkyne v 2. rade H. E., N..H.., H. H.I. E. W. X,XXX XX Y. Y., M.: XX XXX XXX, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy v zmysle predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy, do právoplatného skončenia konania vo veci samej o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy. Návrh žalobkyne v 2. rade na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k zamestnávateľovi žalobkyne v 2. rade H. E., N..H.. zamietol. Rozhodol, že toto neodkladné opatrenie bude trvať až do právoplatného skončenia konania o neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, ktoré je vedené na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp.zn. 11Csp/141/2018. Návrh na vydanie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade zamietol.
4. Voči uzneseniu o vydaní neodkladného opatrenia podal žalovaný odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací súd uznesením č. k. 4Co/8/2019-164 zo dňa 12.02.2019, ktorým potvrdil uznesenie vo všetkých vyššie uvedených výrokoch.
5. Žalobu vo veci samej odôvodnili tým, že so žalovaným uzavreli úverový právny úkon, ktorý sa stal právnym rámcom na poskytnutie finančných prostriedkov. Ide o formulárovú typovú, predtlačenú spotrebiteľskú zmluvu - úverovú zmluvu č. 413068279 zo dňa 23.05.2017. Považujú zmluvu za problematickú nakoľko obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s § 54 ods. 1 a inými kogentnými ustanoveniami zákona (dohoda o zrážkach zo mzdy, zmluvné pokuty, a pod.). Súčasťou typovej formulárovej zmluvy, ktorej znenie bolo vopred pripravené zo strany veriteľa je aj Dohoda o zrážkach zo mzdy. Žalovaný napriek spornosti veci požiadal zamestnávateľa žalobcu 2. o vykonávanie zrážok zo mzdy. Napriek skutočnosti, že neexituje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by im uložilo povinnosť plniť, vykonávajú sa zrážky zo mzdy žalobcu 2. bez ohľadu na existenciu sporu. Veriteľ výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Dohodu o zrážkach zo mzdy žalobcovia považujú za neplatný právny úkon aj pre rozpor s § 37 ods. 1 OZ, zdôrazňujú, že text článku 111. bod 3. je formulovaný takým spôsobom, že jeho obsah je neoddeliteľnou a nezmeniteľnou súčasťou textu (žiadne individuálne dojednanie, čo predpokladá § 53 ods. 2 OZ), nie je v nej označený platiteľ mzdy, pričom určenie presnej výšky zabezpečenej pohľadávky je síce dané výškou celkovej čiastky na zaplatenie vyjadrenej v EUR, avšak následne je dojednané aj na ostatné príslušenstvo vyplývajúce zo Zmluvy alebo súvisiace so zmluvou. Teoreticky preto podľa ich názoru môže žalovaný vykonávať zrážky zo mzdy žalobcov donekonečna. Svedčí o tom fakt, že vo výzve na vykonávanie zrážok zo mzdy adresovanej zamestnávateľovi nie je uvedená ani výška pohľadávky žalovaného. Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy považujú za rozporný s právom Európskej únie a pre rozpor s medzinárodnou zmluvou je preto aj v predmetnej veci neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka). Pre rozhodnutie predmetnej veci je zásadný výklad buď Ústavného súdu alebo Súdneho dvora európskej únie. Súčasťou žaloby je preto aj návrh na prerušenie konania podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy a predloženie veci Ústavnému súdu SR alebo Súdnemu dvoru EÚ podľa ČI. čí. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie ( Ú. v. EÚ C 115, 2008„ZFEU") a čl. 19 ods. 3 písm. b) Zmluvy o Európskej únii. Ide o tzv. mimosúdne zrážky zo mzdy, ktoré umožňujú postihovať majetok dlžníka. Dlžník tieto zrážky nedokáže priamo voči svojmu zamestnávateľovi zastaviť a to napriek neexistencii súdneho rozhodnutia, ktoré by judikovalo sporný právny vzťah. Moc nad ich majetkom je koncentrovaná v rukách veriteľa, ktorý na stanovenie výšky pohľadávky a jej príslušenstva na účely mimosúdneho postihnutia môjho majetku navrhovateľa nepotrebuje súdne rozhodnutie. Uzavretá zmluva poskytuje veriteľovi priamo právny priestor na postihnutie majetku spotrebiteľa a to vrátane plnení z neprijateľných zmluvných podmienok, prípadne plnení v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Takýto inštitút sa tak dostáva do zásadnej kontroverzie s právom Európskej únie (viď. odôvodnenie nižšie) a ČI. 7 Ústavy SR (rozpor medzinárodnou zmluvou). Pochybnosti vyplývajú z judikatúry Súdneho dvora, podľa ktorej je spotrebiteľ v slabšej pozícií z hľadiska informovanosti či vyjednávacej pozície. Súdny dvor EÚ vo viacerých svojich rozhodnutiach zdôrazňuje v rámci spotrebiteľskej kontraktácie nerovnováhu na úkor spotrebiteľa a dôvodnosť ex offo ochrany. „Systém ochrany zavedený smernicou vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v nevýhodnenom prostredí, pokiaľ ide o
vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň, informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah." (rozsudok z 27. Júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editoréz, C-240/98 až C-244/98, Zb. s. 1-1491, bod 25),(rozsudok C-24/98 zo dňa 87.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quinterol „V bode 26 už citovaného rozsudku Océano Grupo Editorial a Salvat Editores Súdny dvor rozhodol, že účel článku 6 smernice 93/13, ktorý členským štátom ukladá zabezpečiť, aby nekalé podmienky neboli pre spotrebiteľa záväzné, nemožno dosiahnuť, ak je na spotrebiteľovi, aby sám poukázal na nekalý charakter týchto podmienok. V sporoch, ktorých hodnota je často obmedzená, môžu náklady na služby advokáta prevyšovať záujem, ktorý je predmetom sporu, čo môže spotrebiteľa odradiť od toho, aby sa proti uplatneniu nekalých podmienok bránil. Ak je pravdou, že v mnohých členských štátoch procesné pravidlá jednotlivcom umožňujú, aby sa obhajovali v takýchto sporoch sami, existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že najmä z dôvodu nevedomosti spotrebiteľ na nekalý charakter jemu predložených podmienok nepoukáže. Z toho vyplýva, že účinnú ochranu spotrebiteľa možno dosiahnuť, len ak sa vnútroštátnemu súdu prizná možnosť posúdiť uvedené podmienky bez návrhu." (C-429/05 Godard, bod 61) „1. Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 0 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať v tom zmysle, že jej odporuje právna úprava členského štátu, akou je právna úprava dotknutá vo veci samej, ktorá vnútroštátnemu súdu rozhodujúcemu o návrhu na vydanie platobného rozkazu neumožňuje ani a limine, ani v ktorejkoľvek inej fáze konania ex offo preskúmať prípadnú nekalú povahu podmienky týkajúcej sa úrokov z omeškania, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, ak spotrebiteľ nepodá odpor. 2. Článok 6 ods. 1 smernice 93/13 sa má vykladať v tom zmysle, že mu odporuje právna úprava členského štátu, akou je článok 83 legislatívneho dekrétu 1/2007 a prepracovaní všeobecného zákona o ochrane spotrebiteľov a užívateľov a ďalších doplňujúcich zákonov (Reak Decreto Legislativo 1/2007 por el clue se aprueba el texto refundido de la Ley General para la Defebsa de kis Costumidores y Usuarios y otras leyes complementarias) zo 16. Novembra 2007, ktorá je súčasťou zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, doplniť uvedenú zmluvu tým, že zmení obsah tejto podmienky." (rozsudok C-618/10, Banco Espanol) „Vnútroštátny súd, ktorý v rámci svojej právomoci aplikuje ustanovenia práva Spoločenstva, je povinný zabezpečiť plný účinok týchto noriem a v prípade potreby z vlastnej úradnej moci neuplatní každé vnútroštátne ustanovenie, hoci by išlo o neskoršie ustanovenie, ktoré je v rozpore s právom Spoločenstva, bez toho, aby musel najprv žiadať alebo čakať na jeho zrušenie legislatívnou cestou alebo iným ústavným postupom." (rozsudok C-106/77, immenhal). Podľa ČI. 6 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok." Podľa ČI. 7 ods. 1 Smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách „Členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." Podľa ČI. 169 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi ČI. 153 ods . 1 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva )„ Únia v snahe podporiť záujmy spotrebiteľov a zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov prispieva k ochrane ich zdravia, bezpečnosti o hospodárskych záujmov spotrebiteľov, ako aj k podpore ich práva na informácie, osvetu a vytváranie združení na ochranu ich záujmov." Podľa ČI. 288 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (v čase uzavretie zmluvy medzi účastníkmi ČI. 249 ods. 3 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva, pôvodne ČI. 189 ods. 3 Zmluvy o založení EHS ) „ smernica je záväzná pre každý členský štát, ktorému je určená, a to vzhľadom na výsledok, ktorý sa má dosiahnuť, pričom sa vol'ba foriem a metód ponecháva vnútroštátnym orgánom." Podľa rozsudkov Súdneho dvora (ES) vo veci 14/83 zo dňa 10.4.1984 Doroty Harz proti Deutsche Tradax GmbH bod 26 „ avšak povinnosť členských štátov vyplývajúca zo smernice dosiahnuť výsledok stanovený smernicou a ich povinnosť podľa článku 5 Zmluvy prijať všetky primerané opatrenia, všeobecné alebo konkrétne, s cieľom zabezpečiť splnenie tejto povinnosti, je záväzná pre všetky orgány členských štátov, v rámci ich jurisdikcie, vrátane súdov. Z toho vyplýva, že pri aplikácii vnútroštátneho práva a najmä ustanovení vnútroštátneho práva zavedených osobitne s cieľom implementovať smernicu (v prejednávaných veciach 76/207), je vnútroštátny súd povinný vykladať svoje vnútroštátne právo vo svetle znenia a účelu smernice s cieľom dosiahnuť výsledok podľa tretieho odseku článku 189". Podľa rozsudku Súdneho dvora (OS) vo veci C-334/92 zo dňa 16.12.1193 Teodoro Waner Miret proti Fondo de Garantia Salarial body 20,21 po tretie, je potrebné pripomenúť, že keď sa vykladá a aplikuje vnútroštátne právo, každý vnútroštátny súd musí predpokladať, že štát mal v úmysle v plnom rozsahu
splniť povinnosti vyplývajúce z príslušnej smernice. Ako uviedol Súdny dvor v rozsudku v prípade 106/89 Marleasing v La Comercial Internacional de Alimentación (1990) ECR 1-4135, bod 8, pri použití vnútroštátneho práva, či dotknuté ustanovenia boli prijaté pred alebo po smernici, vnútroštátny súd je povolaný interpretovať ho v čo najväčšej možnej miere, vo svetle znenia a účelu smernice, aby dosiahol cieľ sledovaný smernicou v súlade s odsekom 3 článku 189 Zmluvy. Zásada výkladu v súlade so smernicami musí byť dodržiavaná najmä tam, kde vnútroštátny súd zvažuje, ako v prejednávanej veci, či skôr účinné ustanovenia vnútroštátneho práva spíňajú požiadavky príslušnej smernice." Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.6.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero „ cie /' Článku 6 Smernice ( 93/ 13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok." Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 25 „ systém ochrany zavedený smernicou (93/13/ES) vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah." (rozsudok z 27.júna 2000, Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, C240/98 až 6244/98, Zb. s. 14941, bod 25). Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elsia Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 26 „ tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom môže byť kompenzovaný iba pozitívnym zásahom, vonkajším vo vzťahu k samotným účastníkom zmluvy." (rozsudok Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 27) Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 27 „ na základe týchto zásad Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa stanoveného v jej článku7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov." (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 28, ako aj z 21. Novembra 2002, Cofidis, 6479/00, Zb. s. 110875, bod 32) Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-168/05 zo dňa 26.10.2006 Elisa Maria Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium SL bod 38 „povaha a význam verejného záujmu, z ktorého vychádza ochrana, ktorú smernica (93/13/EHS) zaisťuje spotrebiteľom, okrem toho odôvodňujú to, že vnútroštátny súd má posudzovať ex offo nekalú povahu zmluvnej podmienky, a tým vyrovnávať nerovnováhu, ktorá existuje medzi spotrebiteľom a predajcom alebo dodávateľom." Podľa rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-243/08 zo dňa 04.06.2009 Pannon GSM Zrt. proti Erszébet Sustikné Györfi bod 43 „vnútroštátnemu súdu prislúcha posúdiť, či možno zmluvnú podmienku kvalifikovať v zmysle článku 3 ods. 1 smernice (93/13/EHS) ako nekalú. Podľa bodu 32 toto rozhodnutia, je teda úlohou súdu, ktorý vo veci rozhoduje, zabezpečiť potrebný účinok ochrany, ktorú sledujú ustanovenia smernice. Úloha, ktorú v konkrétnej oblasti vnútroštátnemu súdu udeľuje právo Spoločenstva, preto nie je vymedzená len možnosťou vysloviť sa k prípadnej nekalej povahe zmluvnej podmienky, ale zahŕňa taktiež povinnosť preskúmať ex offo túto otázku hneď potom, ako je súd oboznámený s právnymi a skutkovými okolnosťami potrebnými na tento účel, vrátane, ak nastolil otázku o svojej vlastnej miestnej príslušnosti." Vzhľadom na povahu a význam všeobecného záujmu, na ktorom sa zakladá ochrana spotrebiteľov, ktorú Smernica 93/13/EHS zabezpečuje, jej článok 6 musí byť považovaný za ustanovenie, ktoré je rovnocenné s vnútroštátnymi pravidlami, ktoré v rámci vnútroštátneho právneho poriadku majú právnu silu noriem verejného poriadku (rozsudok Asturvom Telecomunicaciones, už citovaný, bod 52). (uznesenie C-76/10, POHOTOVOSŤ/Korčovská). Inštitút Dohody o zrážkach zo mzdy nie je založený na objektívnom vyhodnotení výšky dlhu, ale na subjektívnej predstave veriteľa o výške pohľadávky a jej príslušenstve. Výška pohľadávky síce môže mať oporu v zmluve, ale ako už uvádza súdny dvor, pri zmluve so zmluvnými podmienkami, ktoré neboli predmetom posúdenia súdu alebo inej objektívnej inštitúcie je relevantné ex offo súdne preskúmanie práve z dôvodu nebezpečenstva, že spotrebiteľ zmluvné podmienky nedokáže vyhodnotiť. Situácia sa vyhrocuje a dostáva do kolízie s verejným poriadkom, ak dôjde k zrážkam zo mzdy na sumy vyplývajúce z neprijateľných podmienok alebo v rozpore s kogentnými ustanoveniami zákona. Ochrana pred nekalými podmienkami sa má poskytnúť obdobne ako to vyžadujú vnútroštátne pravidlá verejného poriadku (bod 50 uznesenia Súdneho dvora EÚ 076/ 10 POHOTOVOSŤ proti Korčkovskejj. S využitím komparatívnej metódy poukazujú na rakúsku právnu úpravu, ktorá chráni spotrebiteľa pred mimosúdnymi zrážkami zo mzdy. Podľa § 12 Zákona z 8. Marca 1979, ktorým sa vydávajú ustanovenia na ochranu spotřebitel'a (Zákon na ochranu spotrebiteľa)(Spol.
zák. č. 140/1979) naposledy novelizovaný zákonom č. 21/2008 Spol. zák. 1. Na veci máme naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu. Deklarovaním neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimitu na použitie tohto kontroverzného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach. Vyrieši sa tým (ne)prístupnosť Dohody o zrážkach zo mzdy čo do základu právnej otázky, čím judikatúra odôvodňuje naliehavý právny záujem (6Cdo 192/2010, ledo 91/2006). Taktiež prelomovo navrhujeme určenie dôvodu, že Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 153 ods. 3,4 Občianskeho zákonníka. Hrubá nerovnováha je daná z vyššie uvedených dôvodov tým, že veriteľovi umožňuje svojvoľné určenie výšky dlhu a postihnutie majetku. Žalovaný dojednal podmienku , že „ Veriteľ má voči Dlžníkovi pohľadávku na základe Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 725620550 (ďalej len „Zmluva") vo výške 7.769,40 EUR predstavujúcej istinu úveru spolu s príslušenstvom tvoreným úrokom za úver, ostatným príslušenstvom vyplývajúcim zo Zmluvy alebo súvisiacim so Zmluvou, napríklad úrok z omeškania, a právami spojenými s uvedenými nárokmi, napríklad zmluvná pokuta (ďalej aj „Pohľadávka"). Ďalej si žalovaný dojednal podmienku , že „ Ak Dlžník zmení v priebehu splácania pohľadávky Veriteľa zamestnanie, potom je povinný predložiť túto Dohodu o zrážkach zo mzdy aj ďalšiemu svojmu zamestnávateľovi (respektíve platiteľovi iného príjmu). Je nesporné, že zrážky zo mzdy zvlášť na plnenia z nekalých podmienok citlivo zasiahnu do sociálnej sféry spotrebiteľa a jeho rodiny, a preto sú akceptovateľné iba zrážky zo mzdy v exekúcii, v rámci ktorej súd dohliadne v rámci princípu ochrany povinného na neprimeranosti. Dôkaz : Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, č. k. 5 Co/544/2013 Dávame súdu do pozornosti Nález ÚS SR, sp. zn.: 111. ÚS 107/07 v ktorom sa o. i. uvádza, že k znakom právneho štátu a medzi jeho základné hodnoty patrí neoddeliteľne princíp právnej istoty (ČI. 1 ods. 1 ústavy), ktorého neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. m. m. 1. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95 a ll. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie musia byť rovnakým spôsobom právne posudzované (11. ÚS 243/05), pretože inak dochádza aj k porušeniu zásady právnej istoty a zákonom ustanovenej povinnosti pri zabezpečovaní jednoty rozhodovania. Predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahuje podstatnú náležitosť, ktorou je jasne a zrozumiteľne vyčíslený rozsah záväzku dlžníka, a tiež neobsahuje označenie platiteľa mzdy, a preto je podľa názoru žalobcov dohoda o zrážkach zo mzdy pre jej neurčitosť absolútne neplatným právnym úkonom (§ 37 ods. 1 Obč. zák.). Žalobcovia tiež chceme poukázať na skutočnosti že sme Dohodu o zrážkach zo mzdy podpísali so žalovaným súčasne so Zmluvou o úvere. Podľa nášho názoru, je ustanovenie Zmluvy o úvere ČI . 111 . bod 2 .: „ Veriteľ je oprávnený neposkytnúť úver v prípade .... " v rozpore s ustanovením Dohody o zrážkach zo mzdy čl . 11 . bod 1 .: „ Veriteľ má voči Dlžníkovi 11 pohľadávku ..... . Z uvedeného logicky vyplýva , že uzavretím Zmluvy o úvere medzi žalobcami a žalovaným ešte nemuselo dôjsť aj k čerpanie úveru, avšak žalovaný už v uzavretej Dohode o zrážkach zo mzdy mal voči nám pohľadávku. Žalobcovia uvádzame, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy je typickým úkonom, ktorý do právnych vzťahov medzi dodávateľmi (veriteľmi) a spotrebiteľmi (dlžníkmi) vnáša nerovnováhu, nakoľko veriteľ môže na základe takejto dohody vykonávať zrážky, pričom dlžník disponuje len minimálnymi možnosťami obrany proti takémuto výkonu. Spotrebiteľské právne vzťahy sú charakteristické tým, že ich účastníkmi sú subjekty, ktoré si v zásade nie sú rovné. Dodávateľ ako profesionál disponuje znalosťami a možnosťami, ktoré spotrebiteľ ako laik nemá a práve z tejto úvahy vychádza zvýšená miera ochrany spotrebiteľa, ako slabšej strany a značný katalóg povinností dodávateľov a práv spotrebiteľov. Právne predpisy sa snažia túto nerovnováhu kompenzovať tým, že spotrebiteľovi priznávajú zvýšenú ochranu a limitujú možnosti konania veriteľa. Osobitne treba venovať pozornosť aj skutočnosti, že výkon zrážok iniciuje veriteľ, ako subjekt s opačnými záujmami ako je jeho dlžník, teda inak povedané, veriteľ má záujem na tom, aby dlžník zaplatil čo najviac. Rozsah skutočného záväzku dlžníka v okamihu, kedy veriteľ predloží dohodu platiteľovi mzdy navyše môže byť sporný, najmä s poukazom na skutočnosť, že veritelia často požadujú zaplatiť aj prostriedky, na ktoré nemajú nárok - napr. neprimerané sankcie, pokuty, poplatky, či úroky, na ktoré s poukazom na možné vady zmluvy nemusia mať nárok. Využitím dohody o zrážkach zo mzdy je tak spotrebiteľ vystavený svojvôli veriteľa a stráca možnosť namietať legitímnosť svojho dlhu. Z tohto dôvodu sme žalobcovia toho názoru, že uzatvorenie dohody o zrážkach zo mzdy spolu s úverovou zmluvou by malo byť klasifikované ako neprijateľná zmluvná podmienka a ako taká je táto dohoda neplatná. K uvedenému si dovoľujeme žalobcovia poukázať na Rozsudok Krajského súdu Trenčín, sp. zn. 5Co/934/2015, ktorým potvrdil rozsudok Okresného súdu Trenčín, sp . zn. 21C/ 136/2015, kde tento konštatoval, cit.. „Dohodou o zrážkach zo mzdy nemožno zabezpečiť budúcu pohľadávku ako je v tomto prípade. Odvolací súd nemá ani žiadne výhrady voči konštatovaniu súdu prvého stupňa vo vzťahu k neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy. súčasťou typovej formulárovej zmluvy o úvere bolo aj vopred pripravené znenie zmluvy vrátane dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nebol žiadnym spôsobom osobitne oboznámený
zo strany žalovaného o forme tohto zabezpečovacieho inštitútu, ani o jeho následkoch. Pokiaľ by sme pripustili platnosť takéhoto dojednania v zápätí by došlo k situácii, kedy by veriteľ mohol jednostranne diktovať bez akého odsúhlasenia súdom výšku dlhu, pretože zrážky zo mzdy sú určené aj na plnenia za neprijateľných zmluvných podmienok, pretože spotřebitel' má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto zmysle je nerozhodné, či dochádza ctj k uplatneniu práv naplnenia alebo, či si spotrebiteľ obráti priamo na súd so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil. V tomto smere odvolací súd poukazuje na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v zmysle ktorejsa vnútroštátne orgány aplikácie práva majú vždy usilovať o eurokonformný výklad vnútroštátneho práva, teda výklad v súlade so smernicou tak, aby zabezpečil reálny účinok smernice bez ohľadu nato, či ustanovenie použité pri výklade majú priamy účinok. Aplikácia smernice je založená na eurokonformnej interpretácii vnútroštátneho práva, tak môže byť použitá vo všetkých horizontálnych aj vertikálnych sporoch. Podľa ustálenej judikatúry vychádza systém ochrany zavedený Smernicou 93/13 z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide vyjednávaciu silu ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky na vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. S cieľom zabezpečiť úroveň ochrany v súlade s uvedenou smernicou Súdny dvor viackrát zdôraznil, že tento nerovný stav môže byť kompenzovaný iba aktívnym postupom nezávislým od samotných zmluvných strán. Preto inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa ( neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu najmä, ak existuje nebezpečenstvo, že sa v eurokonformnom procese zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľnej zmluvnej podmienky bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej úžitku. Preto aj v tejto časti bol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdený. S poukazom na vyššie citovaný rozsudok sme žalobcovia toho názoru, že veriteľ sa nesmie domáhať výkonu zrážok na základe dohody o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorí s dlžníkom už pri uzatvorení úverovej zmluvy, nakoľko v tomto okamihu nie je jasný rozsah záväzku dlžníka v okamihu, kedy túto dohodu bude predkladať platiteľovi mzdy dlžníka a je možné, že takouto dohodu si veriteľ bude nárokovať aj zaplatenie plnení, na ktoré nemá platný právny nárok. Iná situácia by nastala, ak by strany uzatvorili úverovú zmluvu, dlžník dlh neplatil, následne veriteľ vyčíslil dlh, s týmto vyčíslením by dlžník súhlasil a ako zábezpeku splatenia dlhu by podpísal takúto dohodu. Podľa názoru žalobcov ak má byť Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, súdmi akceptovaná, mala by byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobcov k uzavretej zmluve o úvere, o uzavretie ktorého len mali záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý žalobcovia nemohli ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobcom ako spotrebiteľom určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je spôsobená nerovnováha zmluvných strán v neprospech spotrebiteľov. Z vyššie uvedeného možno preto dospieť k názoru, že predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobcov ako spotrebiteľov a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobcovia v čase vzniku úverovej zmluvy boli nútení uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody podmieňovalo poskytnutie úveru. Žalobcovia za neprijateľnú zmluvnú podmienku v Zmluve o úvere považujeme aj ustanovenie zmluvy o úvere ČI. IX. bod 1., kde si žalovaný dojednal: „Ak 50 Dlžník dostane do omeškania so splácaním Pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto Zmluvy, Veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania " a čl . IX . bod 4 ., kde žalovaný dojednal : „ V prípade omeškania Dlžníka s úhradou zosplatnených záväzkov má Veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Bod 2. tohto článku sa použije rovnako." Uviedli, že tieto podmienky neboli s nami individuálne dojednané a spôsobujú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov a to v neprospech žalobcov. Naviac sú podľa ich názoru vymedzené neurčito. Uvádzajú, že nemali záujem dojednať si v zmluve o úvere predmetnú zmluvnú pokutu vo výške 12% p.a., ale pokiaľ chceli úver získať, museli prijať podmienky zmluvy tak, ako im ich žalovaný predložil k podpisu. Je predsa úplne iracionálne a scestné, aby v ich postavení, s ich zlou finančnou a sociálnou situáciou sa
dohodli na zmluvnej pokute v takej vysokej výške, a hlavne pri omeškaní splátok bude táto pokuta, spolu s úrokom z omeškania a úrokom z úveru predstavovať celkom 35,92% p.a. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka, ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr. neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v rozpore s "ratio legis" zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná (napr. úroky z omeškania nad limit podľa nar. vl. 87/1995 Z.z.). Za neprijateľnú sa považuje aj zmluvná podmienka, ktorá vyjadruje finančný záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa. Trvajú na tom, že so žalovaným uzavreli spotrebiteľskú zmluvu, keďže nemali možnosť individuálne zmluvu pripomienkovať, ale pre získanie úveru museli prijať vopred pripravenú zmluvu žalovaným. Z tohto dôvodu sa otvára priestor pre ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľov. Ako spotrebitelia sú slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu informovanosti, alebo vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.
6. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril v podaní zo dňa 24.06.2019 v ktorom uviedol, že žalobcovia ako spoludlžníci a Žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 23.05.2017 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere číslo (variabilný symbol) 413068279 (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej bol Žalobcom poskytnutý spotrebiteľský úver nasledovne: istina: vo výške 5.000,- EUR (Článok II. Zmluvy), ktorý boli Žalobcovia povinní vrátiť spolu so zmluvným úrokom vo výške 18,14 % ročne (Článok II. Zmluvy) (ďalej len „Úver"). Medzi Žalobcom v 2. rade a Žalovaným bola dňa 23.05.2017 uzatvorená Dohoda o zrážkach zo mzdy (ďalej len „Dohoda "). Medzi Žalobcom v 1. rade a Žalovaným nebola vo vzťahu k Zmluve uzatvorená dohoda o zrážkach zo mzdy. Dohoda bola uzatvorená na základe ust. § 551 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník"). Dohoda tak obsahuje základné obsahové náležitosti ako na jej obsah kladie Občiansky zákonník. V zmysle článku XIV. Zmluvy sa Žalobcovia zaviazali vrátiť Žalovanému poskytnutý Úver v pravidelných mesačných splátkach vo výške 127,36 EUR (každá splátka sa skladala z časti istiny a z časti zmluvného úroku). Žalovaný eviduje od Žalobcov nepravidelnú úhradu splátok spolu vo výške 2.236,13 EUR. Nakoľko sa Žalobcovia dostali do omeškania so splácaním Úveru, Žalovaný vyzval Žalobcov na splnenie dlhu - na zaplatenie omeškaných splátok Úveru. Nakoľko Žalobcovia svoju povinnosť uhrádzať splátky Úveru neplnili riadne a včas, Žalovaný zaslal zamestnávateľovi Žalobcu v 2. rade písomnú žiadosť s názvom „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov“ zo dňa 12.05.2018 (ďalej len „Žiadosť"). Ako vyplýva z obsahu Žiadosti, Žalovaný žiadal zamestnávateľa Žalobcu v 2. rade o výkon zrážok zo mzdy výlučne vo výške pravidelnej splátky Úveru - nie však vyššej ako pripúšťajú právne predpisy. Zamestnávateľ Žalobcu v 2. rade začal vykonávať zrážky zo mzdy podľa Dohody a vo výške, ktorá neprevyšuje zákonom stanovenú maximálnu výšku zrážok zo mzdy. Ku dňu podania tohto odvolania je možné zhodnotiť, že Žalobcom bol poskytnutý Úveru vo výške 5.000,- EUR, s celkovou čiastkou na zaplatenie vo výške 7.641,60 EUR. Žalobcovia uhradili v prospech Žalovaného splátky v celkovej výške 2.236,13 EUR (z čoho bola istina Úveru splatená vo výške 1.071,10 EUR a zmluvný úrok Úveru vo výške 1.165,03 EUR). Momentálne sú Žalobcovia v omeškaní so splátkami v celkovej výške 846,91 EUR. Žalobcom zostáva uhradiť celkovo 5.370,96 EUR. Žalovaný má za to, že Žaloba je šikanózna a účelová a jediným cieľom Žalobcov je oddialiť povinnosť plniť splátky Úveru. Žalovaný uplatnený nárok v Žalobe v celom rozsahu neuznáva a Žalobu samotnú v celom rozsahu odmieta. Námietka Žalobcov, že Zmluva predstavuje formulárovú, typovú a predtlačenú zmluvu a obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Žalovaný má za to, že predmetné tvrdenie Žalobcov nemôže obstáť, nakoľko samotný Občiansky zákonník v ust. § 53 a nasl. predpokladá a aprobuje existenciu tzv. formulárových zmlúv. Tieto zmluvy nie sú predmetom súdnej kontroly. Predmetom súdnej kontroly sa stávajú až keď sa kumulatívne naplnia dve podmienky, a to (i) uzavretie formulárovej zmluvy a (ii) formulárová zmluva obsahuje ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. V danom prípade však nemožno hovoriť o tom, že bolo potrebné, aby sa Zmluva podrobila súdnej kontrole, nakoľko nebol naplnený predpoklad pre vznik takéhoto oprávnenia (existencia neprijateľnej podmienky). Žalovaný má zároveň za to, že nemôže obstáť ani tvrdenie Žalobcov o tom, že Zmluva obsahuje neprijateľné podmienky a ustanovenia v rozpore s ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka a inými kogentnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka - nielenže tieto „údajné" neprijateľné podmienky Žalobcovia žiadnym spôsobom nešpecifikujú, ale Žalovaný má za to, že Zmluva ani žiadne neprijateľné podmienky neobsahuje. Žalovaný si týmto dovoľuje odkázať na argumentáciu uvedenú na strane 14 až 17 tohto vyjadrenia, kde Žalovaný vyčerpávajúce poukazuje na to, že Zmluva neobsahuje žiadne neprijateľné podmienky. Žalobcovia poukazujú na to, že výšku
dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Poukazuje na to, že dlžník (teda Žalobca v 2. rade) je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa (Žalovaného). Táto námietka Žalobcov je scestná. Žalobcovia poukazujú na to, že výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú sa zrážky zo mzdy a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Poukazuje na to, že dlžník (teda Žalobca v 2. rade) je vystavený jedine konaniu a rozhodovaniu veriteľa (Žalovaného). Táto námietka Žalobcov je scestná. Inštitút Dohôd nie je založený na subjektívnej predstave Žalovaného o výške dlhu, nakoľko: Zmluva presne vymedzuje spôsob výpočtu omeškanej pohľadávky, resp. spôsob ako má Žalovaný nakladať s plnením Žalobcov (ust. článku II. 8,9 a článku IX. Zmluvy); Dohoda vymedzuje mechanizmy jednak výpočtu pohľadávky, ktorá sa má uspokojiť prostredníctvom zrážok zo mzdy a jednak obmedzujú Žalovaného v rozsahu vymáhania dlžnej sumy a to z nasledovných dôvodov: Dohoda vymedzuje maximálnu výšku Pohľadávky, ktorá môže byť prostredníctvom zrážok zo mzdy uspokojená sumou 7.641,60 (článok II. bod 1 Dohody); zrážky zo mzdy sa vykonávajú až do doby, kým nedôjde k splneniu dlžnej (resp. omeškanej) Pohľadávky (článok II. bod 4 Dohody); Žalovaný ako veriteľ je povinný oznámiť platiteľovi mzdy, že došlo k splneniu Pohľadávky. Žalovaný oboznámil pred začatím zrážok zo mzdy Žalobcov o výške ich aktuálneho dlhu, a to aj s presným výpočtom výšky tohto dlhu podľa Zmluvy. Žalobcovia poukazujú na to, že Dohoda je rozporná s právom Európskej únie a s medzinárodnou zmluvou - toto tvrdenie Žalovaný odmieta a považuje ho za klamlivé a účelové. Žalobcovia na podporu svojich tvrdení poukazujú v Žalobe na širokú škálu rozhodnutí, ktoré však nemajú akúkoľvek relevanciu k danému konaniu. Žalovaný tiež namieta, že hoci pre záver o tom, či má plnenie svoj pôvod v neprijateľnej podmienke je podstatná analýza Zmluvy a nie Dohody, Žalovaný z opatrnosti uvádza, že aj Dohoda ako taká (ako aj jej jednotlivé ustanovenia) nie je neprijateľnou podmienkou, nakoľko: Žalobca v 2. rade podpísal so Žalovaným Dohodu dobrovoľne a pred podpisom Dohody bol oboznámený s tým, že ide o právny úkon, ktorý môže odmietnuť uzatvoriť. Žalovaný opätovne zdôrazňuje, že uzavretie Dohody nepredstavuje neprijateľnú podmienku a nie je tu ani možnosť, že by Dohoda, jej jednotlivé podmienky mohli byť neprijateľné, Okresný súd Vranov nad Topľou nemá kompetenciu analyzovať neprijateľnosť podmienok Dohody. Žalovaný znova podotýka, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonom dovolený prostriedok slúžiaci na zabezpečenie uspokojenia pohľadávky veriteľa, a to aj v spotrebiteľských veciach. Občiansky zákonník oprávňuje zabezpečeného veriteľa (Žalovaného), aby v prípade vzniku omeškania dlžníka (Žalobcu v 2. rade / Žalobcov) uspokojil svoju pohľadávku náhradných spôsobom - výkonom zrážok zo mzdy. Žalovaný si dovoľuje konajúcemu súdu uviesť, že ako Zmluva (skutočnosť, že Zmluva je platná, prejudikoval aj samotný Okresný súd Vranov nad Topľou v odôvodnení Uznesenia), tak aj Dohoda sú plne platné a v súlade s príslušnými právnymi predpismi. Zároveň ako Zmluva, tak ani Dohoda neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky. Zmluva a ani Dohoda neobsahuje ani jednu z podmienok, ktoré slovenské právne predpisy označujú v ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka za neprijateľné. Zmluva obsahuje všetky náležitosti vymedzené v ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, v ust. § 9 a nasl. Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení k 31.05.2017.
7. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s prílohami žaloby, a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere, Dohodou o zrážkach zo mzdy, Žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy/iných príjmov, Sadzobníkom poplatkov pre fyzické osoby - spotrebiteľov účinný od 01.10.2016, potvrdením zamestnávateľa o výške pracovného príjmu zamestnanca, Oznámením o aktuálnom predpise splátok ku Zmluve o spotrebiteľskom úvere, upomienkou č. 1 zo dňa 04.04.2018, upomienkou č. 1 zo dňa 05.05.2018, poslednou výzvou zo dňa 02.06.2018, vyjadrením žalovaného zo dňa 21.06.2019, výsluchom žalovaného, výsluchom žalobkyne v 2. rade.
8. Na základe takto vykonaného dokazovania zistil súd nasledovný skutkový stav veci:
9. Žalobcovia so žalovaným uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 413068279. Zmluva bola uzatvorená dňa 23.05.2017. V zmysle uvedenej zmluvy žalovaný poskytol žalobcom úver vo výške 5.000,00 eur. Mesačná splátka predstavovala sumu 127,36 eur. Počet splátok bolo dohodnutý na 60. RPMN predstavovala 19,62 %. Úroková sadzba bolo dohodnutá vo výške 18,14 % ročne. Dátum prvej splátky bol stanovený na deň 28.06.2017 a dátum poslednej splátky na deň 28.05.2022. Celková čiastka na zaplatenie tak predstavovala sumu 7.641,60 eur.
10. Podľa článku IX. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Upozornenie na následky nesplácania: 1. Ak sa dlžník dostane do omeškania so splácaním pravidelných splátok alebo ich časti podľa tejto zmluvy, veriteľ má právo požadovať okrem omeškaných pravidelných splátok zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. 2. Zmluvná pokuta spolu s úrokom z omeškania nesmú
presahovať maximálnu výšku stanovenú nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení, t.j. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov naposledy zverejnenú podľa Zákona o spotrebiteľských úveroch pred vznikom omeškania o viac ako 10 % bodov ročne a súčasne trojnásobok úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., za rozhodujúcu sa považuje ročná % miera nákladov pre obdobný typ spotrebiteľského úveru. Ak tieto sankcie za omeškanie dosiahnu výšku poskytnutých peňažných prostriedkov, nasledujúce sankcie za omeškanie od nasledujúceho dňa nesmú prevýšiť úroky z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 3. Ak sa dlžník dostane do omeškania s úhradou ktorejkoľvek pravidelnej splátky alebo jej časti podľa tejto zmluvy po dobu dlhšiu ako tri mesiace, veriteľ má právo vyhlásiť okamžitú splatnosť všetkých splátok, ktoré sa podľa Zmluvy mali stať splatnými v budúcnosti a požadovať ich úhradu (tzv. zosplatnenie úveru). Toto právo môže veriteľ uplatniť, ak dlžník bol písomne vyzvaný na úhradu omeškanej pravidelnej splátky s upozornením na právo veriteľa vyhlásiť zosplatnenie úveru. Toto upozornenie sa dlžníkovi doručí v lehote nie kratšej ako 15 dní pred uplatnením uvedeného práva veriteľa. 4. V prípade omeškania dlžníka s úhradou zosplatených záväzkov má veriteľ právo požadovať zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 12% p.a. z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania. Bod 2 tohto článku sa použije rovnako. 5. Veriteľ upozorní dlžníka na omeškanie s úhradou pravidelnej splátky dohodnutej v Zmluve v lehote jej splatnosti písomne alebo formou krátkej textovej správy (SMS), a to najneskôr do 15 dní od dňa splatnosti pravidelnej splátky.
11. Podľa článku XIV. Zmluvy o spotrebiteľskom úvere - Splátkový kalendár si strany dohodli splátkový kalendár, v ktorom je uvedené číslo pravidelnej splátky od 1-60, dátum splatnosti, výška pravidelnej splátky, čas určenia na splatenie istiny úveru, časť určená na splatenie úroku.
12. Žalobkyňa v 2. rade so žalovaným uzavrela dňa 23.05.2017 Dohodu o zrážkach zo mzdy. V čl. I je uvedené, že uzatvorenie tejto dohody o zrážkach zo mzdy je dobrovoľné. Dlžník podpisom potvrdil, že si celú dohodu prečítal a má ju uzavrieť s tým, aby z jeho mzdy boli vykonávané zrážky zo mzdy v dohodnutej čiastke a následne aby boli priamo poukazované na účet veriteľa. Z čl. II Dohody o zrážkach zo mzdy vyplýva, že zo mzdy dlžníka zamestnávateľ vykoná po jej predložení mesačné zrážky zo mzdy dlžníka v dohodnutej výške 127,36 eur.
13. Zo žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 12.05.2018, ktorú adresoval žalovaný zamestnávateľovi žalobcu v 2. rade vyplýva, že žalovaný požaduje vykonávanie zrážok zo mzdy žalobcu v 2. rade, a to vo výške 127,36 eur mesačne. Žiadosť odôvodnil tým, že so žalobcom uzatvoril zmluvu o úvere č. 413068279 a dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom ku dňu 28.04.2018 nedošlo zo strany dlžníka k úhrade predpísanej mesačnej splátky. Žalovaný poukázal na § 551 Občianskeho zákonníka a § 131 Zákonníka práce.
14. Uvedenú vec súd takto právne posúdil:
15. V zmysle § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „Občiansky zákonník“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
17. Ako vyplýva z ustanovenia § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
19. V zmysle § 54 ods. 1, ods. 2, Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
20. V zmysle § 41 Občianskeho zákonníka ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
21. Ako vyplýva z § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy ( ďalej len ,, zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
22. V zmysle § 2 ods. 1. písm. a) a b) zákona o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
23. Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. ( § 551 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ).
24. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
25. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
26. V zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
27. Podľa § 137 písmeno c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
28. Za určovaciu žalobu považuje súdna prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na ciel sledovaný podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní podmienok uvedených v § 137 písm. c) CSP umožňujúcich riešenie práva súdnym rozhodnutím treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o úvere, pôžičke má žalobca - spotrebiteľ (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie poslednom rade i domáca právna úprava), pretože potrebuje mat vyriešenú otázku, aký je jeho skutočný dlh nad rámec poskytnutých finančných prostriedkov v prípade čiastočnej neplatnosti zmluvy, týkajúcej sa odplaty (úroky, poplatky). Jeho postavenie sa stane istejšie, nebude vystavený sankciám za nezaplatenie odplaty, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Petit návrh je v súlade s ust. § 137 CSP.
29. Žalovaný dňa 17.05.2018 zaslal zamestnávateľovi žalobkyni v 2. rade list, ktorým inicioval realizáciu dohody o zrážkach zo mzdy podľa zmluvy č. 413068279. V predmetnej veci bola realizácia dohody o zrážkach zo mzdy pozastavená na základe vydaného neodkladného opatrenia. V čase rozhodovania súdu tu bol naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, nakoľko bez takéhoto určenia by právne postavenie žalobcu bolo neisté, súčasne by bolo ohrozené právo žalobcu na disponovanie s jeho mzdou, keďže zamestnávateľ žalobcu rešpektujúc uzatvorenú dohodu by musel vykonávať zrážky zo mzdy. Aj v prípade upustenia od použitia Dohody o zrážkach zo mzdy, nemajú žalobcovia istotu, že veriteľ v budúcnosti opätovne nevyzve zamestnávateľa žalobkyne v 2. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy a že autoritatívne nestanoví výšku dlhu žalobcov.
30. Žalobcovia preukázali naliehavosť právneho záujmu v danej veci tým, že deklarovaním neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný stratí akúkoľvek legitimáciu na použitie tohto netransparentného zabezpečovacieho úkonu v spotrebiteľských právnych veciach.
31. Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 3 bod 1 ustanovuje, že zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa.
32. Podľa čl. 4 bod 1 smernice bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
33. V prípade zmlúv, v ktorých sú všetky alebo niektoré podmienky ponúkané spotrebiteľovi v písomnej forme, musia byť vždy tieto podmienky vypracované zrozumiteľne. Keď existuje pochybnosť o zmysle podmienky, prednosť má výklad priaznivejší pre spotrebiteľa. Toto pravidlo výkladu neplatí v súvislosti s postupmi stanovenými v článku 7 ods. 2 ( čl. 5 smernice ).
34. V zmysle čl. 8 smernice členské štáty môžu prijať alebo si ponechať najprísnejšie opatrenia kompatibilné so zmluvou v oblasti obsiahnutej touto smernicou s cieľom zabezpečenia maximálneho stupňa ochrany spotrebiteľa.
35. Ustanovenie § 53 Občianskeho zákonníka sa týka iba podmienok, ktoré zákon označuje za neprijateľné. Ide o podmienky, ktoré sú nečestné, neslušné, hrubo poškodzujúce spotrebiteľa a preto ich použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Vyjadruje snahu, aby dodávateľ v spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade s dobrými mravmi. Je potrebné dodať, že spotrebiteľ z povahy veci v súčasných podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby, ako aj zmluvných podmienok, má iba fiktívnu možnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré sú mu zo strany dodávateľa predložené, pričom často vzhľadom na ich rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť, či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich obsah. Ide teda o zákonný zákaz používania neprijateľných podmienok, ktoré vyvolá právoplatné súdne rozhodnutie a dodávateľ je povinný zdržať sa ich používania. Ochrana spotrebiteľa sa týka iba formulárových zmlúv, ktoré sú uzatvárané na základe predbežne formulovaného zmluvného formulára, ktorý má dodávateľ vopred pripravený a ktorý používa v dvoch alebo viacerých prípadoch, pričom spotrebiteľ spravidla obsah zmluvy nemení.
36. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
37. Ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa (§ 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka).
38. Podľa § 53d Občianskeho zákonníka, spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku v znení, ako je uvedená vo výroku rozhodnutia súdu a jej uzavretie bolo dosiahnuté za použitia nekalej obchodnej praktiky alebo úžery, je neplatná.
39. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju uzatváral žalovaný ako dodávateľ a žalobkyňa ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah obchodných podmienok bol daný žalovaným bez možnosti žalobkyne privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka.
40. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).
41. Nepochybne zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalovaného a žalobkyňou je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.
42. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje zabezpečovací prostriedok peňažnej pohľadávky, ktorú uzatvára veriteľ s dlžníkom. Pre takúto dohodu platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch (§ 34 a nasl. Občianskeho zákonníka). Dohoda musí obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené náležitosti predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy neobsahovala.
43. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok C-106/77 Simmenthal).
44. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.
45. Ako uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória u prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011, IV.ÚS 55/201-19).
46. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy v zmluve o spotrebiteľskom úvere podrobil preskúmaniu aj z pohľadu súdnej kontroly nekalých obchodných praktík. Inštitút nekalej obchodnej praktiky je zákonným termínom, ktorý nie je možné prehliadať ani v rovine súkromného práva.
47. V prípade, že žalobca uplatňuje právo po použití nekalej obchodnej praktiky, súd môže odmietnuť poskytnúť ochranu takto uplatnenému právu. Ak sa právo uplatňuje po použití nekalej obchodnej praktiky, ide o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
48. Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely zákona o ochrane spotrebiteľa rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť
ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej dohody (§ 4 ods. 8 zákona č. 250/2007 o ochrane spotrebiteľa). U iných praktík ako sú uvedené v prílohe č. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa je pre záver o nekalosti dôležitá existencia nižšie uvedených aspektov.
49. Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov (§ 7 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa).
50. Odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti (§ 2 písm. u) zákona o ochrane spotrebiteľa).
51. Podstatným narušením ekonomického správania spotrebiteľa sa rozumie využitie obchodnej praktiky na značné obmedzenie schopnosti spotrebiteľa urobiť rozhodnutie, ktoré by pri dostatku informácií inak neurobil (§ 2 písm. r) zákona o ochrane spotrebiteľa).
52. Podľa ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinnosti vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
53. Zásada zakotvená vo vyššie uvedenom ustanovení vnáša do nášho právneho poriadku požiadavku dôsledne zachovávať dobré mravy. Zdôrazňuje to, že nepoctivému konaniu nesmie súd poskytnúť ochranu. Dobré mravy sa v súdnej praxi využívajú ako kritérium ktoré obmedzuje subjektívne práva. Pojem dobré mravy nie je definovaný v zákone. Ich obsah spočíva vo všeobecne platných normách morálky, pri ktorých je daný všeobecný záujem ich rešpektovania. Posúdenie konkrétneho obsahu pojmu dobré mravy patrí od prípadu k prípade sudcovi. Zmyslom tohto ustanovenia je zamedziť výkonu práva, ktoré je síce v súlade so zákonom, zodpovedná zákonu avšak odporuje dobrým mravom. V praxi sa stávam, že výkon práva je síce formálne v súlade so zákonom, ale jeho cieľom je dosiahnuť iný výsledok, než dotknutá právna norma vo všeobecnosti predpokladá. Následkom výkonu práva a povinnosti v rozpore s dobrými mravmi je neposkytnutie ochrany respektíve odopretie autoritatívneho rozhodnutia súdu potrebného na právneho vzťahu.
54. Zámer právneho predchodcu žalovaného dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky bez súdnej kontroly podpísaním Dohody o zrážkach zo mzdy v zmluve o úvere, ktorú žalobca podpísal, súd hodnotí ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu a to nedostatok odbornej starostlivostí na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie naruší správanie spotrebiteľa.
55. Pokiaľ ide o návrh na určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 1. rade a žalovaným je neplatná, súd návrh v tejto časti zamietol. Žalobca v 1. rade súdu síce preukázal, že zmluvu so žalovaným uzavrel, avšak žiadnym spôsobom nepreukázal, že aj reálne dochádza k vykonávaniu zrážok z jeho mzdy zamestnávateľom a nepreukázal ani existenciu uzavretej Dohody o zrážkach zo mzdy. Súdu nepredložil Dohodu o zrážkach zo mzdy a ani žiadosť žalovaného, ktorý by žiadal zamestnávateľa žalobcu v 1. rade na vykonávanie zrážok zo mzdy. Zároveň žalobca v 1. rade ako je to uvedené, nepreukázal dostatočne potrebu bezodkladnej úpravy pomerov. Navyše súd poukazuje na skutočnosť, že vo vyššie uvedenom uznesení č. k. 11Csp/141/2018-16 súd okrem iného zamietol návrh na vydanie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy voči žalobcovi v 1. rade a to z rovnakých dôvodov, teda že žalobcovia súdu predmetnú Dohodu o zrážkach zo mzdy voči žalobcovi v 1. rade, resp. dôkaz o skutočnosti, že žalobcovi v 1. rade sú zamestnávateľovom vykonávané zrážky zo mzdy, nepredložili. Žalobcovia mali teda dostatok času súdu tieto skutočnosti preukázať a predložiť potrebné listiny.
56. Súd preto v tejto časti nemal inú možnosť, ako žalobu zamietnuť. Ak žalobcovia takúto dohodu súdu nepredložili, súd je preto nemohol ani preskúmať.
57. Pokiaľ ide o návrh na určenie, že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným (ďalej len „Dohoda“) je neplatná, súd poukazuje na to, že žalovaný v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti predložil žalobkyni v 2. rade na podpis Dohodu o zrážkach zo mzdy, ktorú žalovaný používa vo vzťahu k neurčitému počtu dlžníkov. Uzavretie dohody je cieľ sledovaný žalovaným, nie však žalobkyňou v 2. rade ako spotrebiteľom, ktorý obsah Dohody o zrážkach zo mzdy nemôže nijako ovplyvniť. Aj v prípade, že by uvedený text prečítal a nemá právnické vzdelanie, ťažko možno predpokladať, že by si mohol byť vedomý právnych dôsledkov uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.
58. Vo vzťahu k dohodám o zrážkach zo mzdy súd uvádza, že inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je síce legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, avšak ak existuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento inštitút prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje a v akej výške, nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje.
59. Postup žalovaného pri uzatváraní dohôd o zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je súdu známy z rozhodovacej praxe odvolacieho súdu (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešov, sp. zn. 5Co/7/2017 zo dňa 16.02.2017), z ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulár zmluvy.
60. Ak by mala byť dohoda o zrážkach zo mzdy právom akceptovateľná ako prejav zmluvnej autonómie, musela by byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá-ktorá voľba konkrétne znamená (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. januára 2013, sp. zn. 6 M Cdo 9/2012).
61. Súd zdôrazňuje, že v takýchto prípadoch inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porovnaj rozsudok C-106/77 Simmenthal).
62. Skutočnosť, že Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným bola uzatvorené na samostatných tlačivách, teda nebola neoddeliteľnou súčasťou Zmluvy o revolvingovom úvere, a teda žalobkyňa v 2. rade ako spotrebiteľ mala možnosť nepodpísať tieto dohody nemení nič na tom, že súd musí v konaní prihliadať na spotrebiteľa ako slabšiu stranu sporu a vyžadovať od žalovaného preukázanie, že si voči žalobkyni v 2. rade ako spotrebiteľovi splnil svoju predzmluvnú informačnú povinnosť.
63. Pri vyhodnocovaní praktiky dodávateľa súd musí operovať priemerným spotrebiteľom (Smernica Rady AEP 2005/29 bod 19 Preambuly) a existuje nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podpíše dokument sledujúc dosiahnutie splátok. V skutočnosti ide preto podľa citovanej Smernice (čl. 5 a 9) o nekalú obchodnú praktiku a neodbornú starostlivosť dodávateľa v záujme vyššej kvality života ľudí.
64. V danom prípade je možné predpokladať, že uzavretím dohody o zrážkach zo mzdy, tak ako je to vyššie uvedené sa žalovaný snažil vyhnúť posudzovaniu jednotlivých nárokov z pôvodnej zmluvy o úvere, ktorá je zmluvou spotrebiteľskou a aplikácii zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj náležitosti uzavretej úverovej zmluvy. Takýto postup žalovaného, ktorý je výslovne špekulatívny v snahe obísť zákonné ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa, preto nemôže požívať právnu ochranu (§3 ods. 1 Občianskeho zákonníka) zo strany súdu pretože žalovaný sa chcel vyhnúť posudzovaniu pôvodného
zmluvného vzťahu a nárokov z neho plynúcich. Na základe dohody o zrážkach zo mzdy žalovaný môže sám určiť výšku, akú ma zamestnávateľ žalobkyne v 2. rade tejto zrážať.
65. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorý bol novelizovaný Občiansky zákonník, bola prebratá Smernica Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských úveroch. Článok 6 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy ktorá, neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.
66. Článok 4 a 14 Smernice rady č. 87/102/EHS z 22.12.1986 o aproximácii zákonov iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré, sa týkajú efektivity v tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy s ustanoveniami, preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku čl.4 uvedenej smernice, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátnemu súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy ( znenie písomných podmienok európskej komisie vo veci C-30/12 P.G. T./POHOTOVOSŤ, s.r.o. ).
67. Súd poukazuje podporne aj na aktuálnu právnu úpravu § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014, podľa ktorej je neprípustné zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby, ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť.
68. Ustanovenie § 52 ods. 2 tretej vety Občianskeho zákonníka, podľa ktorého na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva, sa vzťahuje aj na právne vzťahy založené pred jeho účinnosťou. (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 21. apríla 2015, sp. zn. 3 MCdo 14/2014)
69. Aj v prípade, že súd priamo neaplikuje ustanovenie § 5a ods. 1 zákona č. 250/2007 Z.z. na predmetnú zmluvu uzavretú v roku 2012, môže ustanovenie zmluvy týkajúce sa dohody o zrážkach zo mzdy vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve a postup žalobcu popísaný vyššie ako nekalú obchodnú praktiku. Dohoda o zrážkach zo mzdy Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 413068279 nebola dojednaná individuálne, žalobkyňa v 2. rade nemohla ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluva ako celok mala formulárový charakter. Súd dohodu o zrážkach zo mzdy posúdil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a považoval ju za neplatnú. Tento nárok je preto dôvodný.
70. Podľa čl. 3 ods. 1,2 Smernice Rady 93/2013/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá, sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán, vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
71. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobe žalobcov v časti o určenie že Dohoda o zrážkach zo mzdy k úverovej zmluve č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným je neplatná, vyhovel. Jedná sa o neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, s poukazom na to, že spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a nejedná sa o individuálne dojednanú zmluvnú podmienku. Naviac bola uzavretá za použitia nekalej obchodnej praktiky, ako súd uviedol vyššie.
72. Pokiaľ sa jedná o žalobu žalobcov v časti o určenie, že zmluve o úvere č. 413068279 zo dňa 23.05.2017 uzavretá medzi žalobcom v 1. a 2. rade a žalovaným pre množstvo neprijateľných zmluvných podmienok je neplatná, súd žalobu v tejto časti zamietol.
73. Súd s poukazom na zákonnú úpravu konštatuje, že ak by aj podmienky, ktoré žalobcovia považujú za neprijateľné zmluvné podmienky (čl. IX. bod. 1 a čl. IX. bod 4.), boli vyhodnotené súdom ako dôvodné, nemá to za následok neplatnosť celej zmluvy o úvere ako celku, ale len vyhodnotenie konkrétnych článkov a dojednaní obsiahnutých v Zmluve o spotrebiteľskom úvere ako neprijateľných zmluvných podmienok. Vyslovenie, že niektorá zmluvná podmienka obsiahnutá v spotrebiteľskej zmluve je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, má za následok absolútnu neplatnosť tejto zmluvnej podmienky (s poukazom na ustanovenie § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>), avšak nemá za následok vyslovenie absolútnej neplatnosti celého zmluvného vzťahu - zmluvy o úvere.
74. Podľa ust. § 41 Občianskeho zákonníka, ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.
75. V danom prípade tieto zmluvné podmienky na ktoré poukázali žalobcovia možno oddeliť od ostatných časti zmluvy a preto tieto nemôžu v prípade ich neplatnosti spôsobiť neplatnosť celej zmluvy.
76. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
77. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
78. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo
79. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v zhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
80. Pokiaľ ide o trovy konania, súd musel pri rozhodovaní vychádzať z toho, čoho sa žalobcovia v 1. a 2. rade podanou žalobou domáhali a čomu súd týmto rozsudkom vyhovel. Na základe uvedeného preto súd rozhodoval o trovách konania samostatné vo vzťahu žalobcu v 1. rade a žalovaného a samostatne vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaného.
81. V zmysle vyššie uvedeného má preto súd za to, že žalobca v 1. rade bol v konaní neúspešný v celom rozsahu, keď súd zamietol žalobu v časti o určenie neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy uzavretej medzi ním a žalovaným a taktiež súd zamietol návrh žalobcov na vyhlásenie predmetnej zmluvy o úvere za neplatnú. Vzhľadom na uvedené bol preto žalovaný vo vzťahu k žalobcovi v 1. rade plne úspešný a súd mu priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
82. Pokiaľ ide o trovy konania vo vzťahu žalobkyne v 2. rade a žalovaného, súd vyhovel žalobe v časti o určenie, že Dohoda uzavretá medzi žalobkyňou v 2. rade a žalovaným je neplatná, avšak ako súd uviedol vyššie, súd zamietol návrh žalobcov na určenie, že zmluva o úvere je neplatná. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že tak žalobkyňa v 2. rade ako aj žalovaný boli v tomto konaní úspešní v rozsahu 50 % a preto súd rozhodol v zmysle ust. § 255 ods. 2 CSP tak, že žiadna z týchto strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Vranov nad Topľou, písomne, v príslušnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.