Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_26Co-21-2019.pdf
PDF · 141.93 KB
Case nature
Area
Subarea
26Co/21/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: M. J., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., č.d. XXX, zast. splnomocnencom: VIA LEGE, s.r.o., IČO: 36 866 415, adresa sídla Pata, Veterná 1093, proti žalovanému 1/: I. G., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., č.d. XXX, 2/: S. G., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., č.d. XXX, 3/: M. G., nar. XX.X.XXXX, adresa trvalého pobytu I., č.d. XXX, všetci zast. splnomocnencom: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária s.r.o., IČO: 36 865 281, adresa sídla Trnava, Hlavná 31, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Galanta z 9. mája 2018 č.k. 35C/59/2017-128 takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e .
II. Žalovaní 1/, 2/ a 3/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1.1 Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 pozemkov vytvorených geometrickým plánom na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych vzťahov parc. č. 6731/8-10, 6734/2, 6735/5 a 6736/4 pre k.ú. I., Obec I., okres Galanta, číslo 13-3/2017 zo dňa 17.3.2017 vyhotoviteľa Geodet Galanta, s.r.o., ktorý úradne overil Ing. M. E., OÚ Galanta, katastrálny odbor dňa 10.4.2017 pod číslom 428/2017, a to pozemkov s parc. č. 6736/4 s výmerou 123 m2, druh pozemku: vinice, s parc. č. 6735/5 s výmerou 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a s parc. č. 6734/2 s výmerou 203 m2, druh pozemku: záhrada, všetky pozemky v katastrálnom území I., Obec I., okres Galanta, kraj Trnavský, parcely registra „C“, umiestnené v zastavanom území obce; a všetky tieto pozemky sú bez tiarch (výrok I.) s tým, že geometrický plán na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych vzťahov parc. č. 6731/8-10, 6734/2, 6735/5 a 6736/4 pre k.ú. I., Obec I., okres Galanta, číslo 133/2017 zo dňa 17.3.2017 vyhotoviteľa Geodet Galanta, s.r.o., ktorý úradne overil Ing. M. E., OÚ Galanta, katastrálny odbor dňa 10.4.2017 pod číslom 428/2017 tvorí neoddeliteľnú súčasť rozsudku (výrok II.).
1.2.1 Z vykonaného dokazovania mal za dokázané, že žalovaní 1/ až 3/ sú vlastníkmi pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Galanta. Žalovaný 1/ je výlučným vlastníkom parc. č. 6735/2 o výmere 59 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6736/1 o výmere 672 m2, vinica, parc. č. 6736/2 o výmere 557 m2, vinica (LV č. XXXX). Žalovaný 1/ mal vlastnícke právo zapísané v podiele 1/2 na základe kúpnej zmluvy č. 287/09 zo dňa 6.2.2009, ktorej vklad bol povolený pod V 287/09 dňa 4.3.2009, a v podiele 1/2 na základe Osvedčenia o dedičstve sp. zn. 16D 172/2011, Dnot 255/2011 zo 16.4.2012. Žalovaný 2/ je výlučným vlastníkom parc. č. 6735/1 o výmere 795 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc.
č. 6735/3 o výmere 132 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6735/4 o výmere 30 m2, zastavané plochy a nádvoria (LV č. XXXX). Žalovaný 2/ mal vlastnícke právo zapísané na základe Osvedčenia o dedičstve 16D 172/2011, Dnot 255/2011 zo 16.4.2012. Žalovaná 3/ je výlučnou vlastníčkou parc. č. 6734 o výmere 1131 m2, záhrada (LV č. XXXX). Žalovaná 3/ mala vlastnícke právo zapísané na základe Osvedčenia o dedičstve 16D 172/2011, Dnot 255/2011 zo 16.4.2012.
1.2.2 Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Galanta, a to parc. č. 6732 o výmere 2927 m2, záhrada, parc. č. 6733/1 o výmere 816 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6733/2 o výmere 153 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6733/3 o výmere 38 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6733/4 o výmere 31 m2, zastavané plochy a nádvoria. Žalobkyňa nehnuteľnosti nadobudla dedením po svojej matke S. I., a to na základe Rozhodnutia Štátneho notárstva v Galante D 1257/85 z 26.9.1985 a Osvedčenia o dedičstve 12D/319/2004, 15 Dnot 171/2004 z 28.10.2004 (LV XXXX). Žalobkyňa podľa jej skutkových tvrdení desaťročia (od roku 1985) užívala a stále užíva predmetné pozemky ako vlastné a v dobrej viere, že jej patria, ktoré rovnako takto pred ňou užívali aj jej právni predchodcovia - rodičia (od roku 1944), po ktorých zdedila nehnuteľnosti v k. ú. I. zapísané na LV XXXX. Predmetné pozemky boli a sú už od roku 1944 existujúcim plotom pričlenené k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalobkyne a užívané spolu s nimi. Proti tomuto stavu nebolo osobami zapísanými v KN ako vlastníkmi predmetných pozemkov desaťročia nikdy nič namietané až do času, kedy sa vlastníkmi stali žalovaní, došlo k presnému geodetickému zameraniu (rok 2016) a žalobkyňa požiadala žalovaných 1/ až 3/ o písomný súhlas s vydržaním týchto pozemkov, čo žalovaní odmietli. Žalobkyňa vyčerpala všetky ostatné možnosti riešenia jej právneho problému (ktorým je zápis práv k Pozemkom v KN v rozpore so skutočným stavom) a ostala jej jedine možnosť podať túto žalobu. Je tu teda rozpor medzi skutočným stavom a zápisom v KN.
1.2.3 Na základe Geometrického plánu na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych vzťahov parc. č. 6731/8-10, 6734/2, 6735/5 a 6736/4 pre k.ú. I., obec I., okres Galanta, č. 13-3/2017 zo 17.3.2017 vyhotoviteľa Geodet Galanta, s.r.o., úradne overeného Ing. M. E., OÚ Galanta, katastrálny odbor, dňa 10.4.2017 pod č. 428/2017 boli vymedzené hranice pozemkov tak, ako sú dlhodobo reálne užívané na základe vystavaných múrov a plotov vyobrazených na predloženej fotodokumentácii.
1.2.4 I. S. a H. S., obaja bytom XXX XX I. č. XXXX, v roku 1987 kúpili nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, ako parcely č. 6735, o výmere 1016 m2, zastavané plochy a nádvoria, č. 6734 o výmere 1131 m2, záhrada č. 6736 o výmere 1229 m2, vinica, od S. N.. Pozemky nadobudli a užívali celý čas v stave, že boli od susedných pozemkov parc. č. 6733/1, 6732, 6733/2 vo vlastníctve žalobkyne oddelené múrom a plotom. Pozemky, ktoré nadobudli, užívali v domnienke, že ich hranicu so susednými pozemkami predstavuje existujúci múr a plot, vybudované na parcelách žalobkyne. Kúpnou zmluvou č. 287/09 zo 4.3.2009 uvedené nehnuteľnosti predali žalovanému 1/ a jeho manželke. V tom čase sa jednalo o pozemky parc. č. 6734 - záhrada o výmere 1131 m2, č. 6736 - vinica o výmere 1229 m2, č. 6735/1 - zast. plochy a nádvoria o výmere 795 m2, č. 6735/2 - zast. plochy a nádvoria o výmere 59 m2, č. 6735/3 - zast. plochy a nádvoria o výmere 132 m2, č. 6735/4 - zast. plochy a nádvoria o výmere 30 m2.
1.2.5 V Geometrickom pláne zo dňa 5.2.2000 č. 8/2000 vyhotovenom S. D., ktorý dali vypracovať manželia S., sa za hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve žalobkyne a v ich vlastníctve považuje existujúci múr, resp. plot.
1.2.6 Podľa Čestného vyhlásenia N. H., bytom I. č. d. XXX, ako osoby znalej pomerov v obci I. na ulici P., predsedu Pozemkového spoločenstva I. 1 (tzv. I. urbár) a dlhoročného starostu obce I., vlastníci pozemkov a rodinných domov na ulici P. v I. tieto odkedy sa pamätá (cca 50 rokov) užívali a obhospodarovali v hraniciach pozemkov tak, ako to zodpovedá postaveným hraničným líniám - plotom a uvedený stav dlhodobo nikto nenamietal. Nič nenasvedčovalo, že by ploty či dokonca rodinné domy boli postavené tak, že by zasahovali do pozemkov, ktoré sú podľa záznamov katastra nehnuteľností už vo vlastníctve suseda. Žalobkyňa predmetné užívané nehnuteľnosti zdedila po smrti svojich rodičov, resp. matky, a stavby i plot na predmetnom rozhraní boli tak, ako sú teraz. Rodina G. kúpila nehnuteľnosti od rodiny S. cca v r. 2008 - 2009, pričom stavby a oplotenia na predmetnom rozhraní boli tak, ako je aj terajší stav. Taktiež bol terajší stav na rozhraní aj vtedy, keď nehnuteľnosti, kde je súp. č. XXX kúpila rodina S.. Pokojný desaťročia daný stav užívania pozemkov ich vlastníkmi na ulici P., ktorý nebol doposiaľ rušený, ani nikým namietaný či sporný, tak pravdepodobne nezodpovedá úradným záznamom a zápisom vlastníckych práv k týmto pozemkom. Žalobkyňa až do roku 2016, kedy ju jej sused od roku
2009 pán G. informoval o zameraní pozemkov, nemohla vedieť, že jej dom, senník a plot sú postavené na pozemkoch, ktoré jej podľa záznamov KN nepatria, resp. podľa záznamov KN patria G.. Vlastníci pozemkov na ulici P. tieto užívali v dobrej viere, že im patria v takých hraniciach, ako boli určené existujúcimi stavbami a plotmi, a to po desaťročia.
1.2.7 Podľa vyjadrenia Ing. F. Y., autorizovaného geodeta, pri spracovaní geometrického plánu 18/2016 bol zistený nesúlad vlastníckych hraníc s hranicami existujúcich plotov. Nie je to ojedinelá záležitosť, posun je systematický v celom bloku parciel, niekoľko pozemkov na obe strany. Takéto prípady sa bežne vyskytujú v každom katastrálnom území a zvlášť, kde nie sú číselné mapy ako v I.. Sú to zo strany ÚGKK SR dlhodobo neriešené problémy z minulosti, keď nebolo také meracie, softvérové vybavenie a teraz sa to postupne zisťuje a opravuje, keď si ľudia individuálne dávajú vyhotovovať geometrické plány.
1.2.8 Žalovaní poukázali na zápis v KN, hoci faktický stav užívania pozemkov nespochybnili, ani nijakým konaním nenarušili a ani sa nedomáhali a nedomáhajú užívania pozemkov. Poukázali na vyjadrenie Ing. F. Y., autorizovaného geodeta k aktuálnej situácii v tomto k.ú. a dôvody súčasných problémov s presným vytýčením pozemkov, ktoré neboli riešené v minulosti a pretrvávajú dodnes. Následkom tohto stavu je, že kompetentné štátne orgány nemajú k dispozícii kvalitné podklady s aktuálne zameranými a očíslovanými mapami, preto dochádza k individuálnemu vyhotovovaniu geometrických plánov za použitia moderného meracieho a softvérového vybavenia. Žalovaní zdôraznili, že nemajú v úmysle narušovať občianske spolunažívanie alebo si zväčšovať svoj majetok na úkor ďalších dvoch susedov, ktorí si taktiež v dobrej viere, že je všetko v poriadku, nedali svoje nehnuteľnosti zamerať. Keby neprišlo k dedičskému konaniu po manželke a matke a následnému darovaniu časti pozemkov a domu deťom, pravdepodobne by všetko zostalo v doterajšom režime.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok žalobkyne žalobou požadovať aby sa rozhodlo o určení jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam (špecifikovaným v žalobe) podľa §137 písm. c) C.s.p. (zákon číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení) a podľa § 132 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1, 2, 3 a ods. 4 O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení jeho neskorších zmien a doplnení), nakoľko vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam mala podľa záveru súdu prvej inštancie nadobudnúť žalobkyňa vydržaním a dospel k záveru, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem na takomto určení, jej žaloba je dôvodná a je potrebné jej v celom rozsahu vyhovieť.
1.4 Žalobkyňa sa žalobou domáha určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré mala nadobudnúť z titulu vydržania. Súd sa ako prvou zaoberal otázkou existencie naliehavého právneho záujmu ako procesnej podmienky určovacej žaloby. Žalobkyňa v danej veci preukázala, že žalovaní 1/ až 3/ sú zapísaní v katastri nehnuteľností ako vlastníci nehnuteľnosti, vlastníckeho práva ku ktorým sa žalobkyňa domáha. Žaloba o určenie vlastníckeho práva je vhodne zvoleným nástrojom ochrany práva žalobkyne, na základe ktorého možno dosiahnuť odstránenie spornosti práva, keďže určovací výrok rozsudku môže byť podkladom pre zápis zmeny vlastníctva v katastri nehnuteľností. Podmienku existencie naliehavého právneho záujmu preto súd považoval za splnenú.
1.5 Vydržanie je osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona a nevyžaduje sa aj rozhodnutie štátneho orgánu. Vydržaním zanikne vlastnícke právo doterajšieho vlastníka. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním (v súčasnosti aj za účinnosti zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník), musia (museli) byť splnené kumulatívne tieto zákonné predpoklady: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas zákonom ustanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že podmienkou vydržania nie je súhlas toho, kto je v súčasnosti zapísaný ako vlastník v katastri nehnuteľností. Argumentácia, na ktorú poukazovali žalovaní, sa vzťahuje výlučne na konanie podľa §63 zák. č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti, podľa ktorého k osvedčeniu o vydržaní je potrebné doložiť vyjadrenie osôb, ktorým posledný zápis v katastri nehnuteľností preukazuje vlastnícke právo k nehnuteľnosti, o tom, že nemajú k vzniku vlastníckeho práva výhrady. V danom prípade ide o jednoduchší zákonný spôsob vyriešenia vlastníckych vzťahov vo veciach nesporných formou notárskej zápisnice. Pre samotné vydržanie sa však súhlas zapísaných vlastníkov nevyžaduje.
1.6 V konaní nebolo sporné, že predmetné pozemky, nachádzajúce sa intraviláne Obce I., špecifikované ako vinice, zastavané plochy a nádvoria a záhrada, sú spôsobilým predmetom vydržania v zmysle § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Rovnako žalobkyňa, ako fyzická osoba spôsobilá nadobúdať vlastnícke právo, je spôsobilým subjektom vydržania.
1.7 V konaní ďalej nebolo sporné, že sporné pozemky užívala žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia v stave, v akom boli vymedzené reálnymi hranicami (plotmi a múrmi) nepretržite a nerušene približne od roku 1944 (kedy rodičia žalobkyne dom spolu s plotmi a múrmi postavili) až do roku 2016, kedy došlo k novému zameraniu pozemkov a zisteniu rozporu medzi reálnym užívaním a zápisom v katastri. Žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia užívali nehnuteľnosti nerušene a nepretržite po dobu viac ako 10 rokov.
1.8.1 Tretím predpokladom vydržania je skutočnosť, že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Rozlišujúcim znakom medzi držbou oprávnenou a neoprávnenou je teda dobromyseľnosť, resp. nedobromyseľnosť držiteľa, pričom otázku dobromyseľnosti je potrebné posudzovať so zreteľom na všetky okolnosti. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa, resp. jeho právnych nástupcov. Dobromyseľnosť, ako vnútorný psychický stav, je potrebné objektivizovať s prihliadnutím na všetky okolnosti, za ktorých došlo k faktickému nakladaniu s vecou, resp. vykonávaniu práva pre seba. Z týchto okolností potom možno usúdiť, či držiteľ mohol, alebo nemohol pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého vyžadovať, rozpoznať (nadobudnúť dôvodné pochybnosti), že mu vec alebo právo skutočne patrí.
1.8.2 Oprávnenosť držby sa posudzuje so zreteľom na ustanovenie § 130 ods. 1 O.z. z týchto hľadísk: a) existencia právneho (hoci i domnelého) titulu, o ktorý sa opiera dobrá viera držiteľa, b) nakladanie s vecou počas celej vydržacej doby ako s vlastnou, c) dobrá viera držiteľa vzhľadom na okolnosti uvedené pod a) a b), že mu vec podľa práva patrí.
1.8.3 Dobrá viera žalobkyne, že je vlastníčkou predmetných nehnuteľností sa opierala o právny titul dedenia. Žalobkyňa nadobudla dedením po svojej matke ku dňu jej smrti, t.j. k 1.3.1985, pozemky susediace s pozemkami žalovaných 1/ až 3/, pričom reálne sa z titulu dedenia chopila aj držby sporných pozemkov, ktoré boli desaťročia existujúcim plotom pričlenené k pozemkom vo vlastníctve žalobkyne (jej rodičov). Žalobkyňa tieto sporné pozemky spolu s pozemkami jej výlučnom vlastníctve dlhodobo užívala ako svoje vlastné, ako to vyplýva aj z čestného vyhlásenia bývalého starostu N. H., ktorú skutočnosť nerozporovali ani žalovaní.
1.8.4 Najdôležitejšou podmienkou vydržania je dobrá viera držiteľa, ktorá sa týka nielen titulu nadobudnutia držby, ale aj spôsobu nakladania s držanou vecou. Dobrá viera držiteľa musí byť posudzovaná z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu od každého subjektu práva vyžadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti o existencii svojho práva. V danom prípade dobrá viera žalobkyne, že je vlastníčkou sporných nehnuteľností vychádzala z presvedčenia, že tieto nadobudla dedením po svojich rodičoch. Žalobkyňa žila v rodinnom dome postavenom jej rodičmi na pozemkoch vymedzených nimi postavenými hranicami od narodenia a tieto spolu s nimi, po ich smrti ako výlučná vlastníčka užívala. Vlastníctvo žalobkyne k sporným pozemkom nebolo až do roku 2016 nikým spochybnené a to aj napriek tomu, že vo vzťahu k susediacim pozemkom došlo k viacnásobnému prevodu vlastníckeho práva (z pani N. na manželov S. v roku 1987, z manželov S. na žalovaného v 1. rade a jeho manželku v roku 2009). Dokonca v Geometrickom pláne zo dňa 5.2.2000 č. 8/2000 vyhotovenom S. D., ktorý dali vypracovať manželia S., sa za hranicu medzi pozemkami vo vlastníctve žalobkyne a v ich vlastníctve považuje existujúci múr, resp. plot. Žiadne pochybnosti o vlastníctve sporných pozemkov nevznikli ani v roku 2009, kedy nehnuteľnosti kúpil žalovaný 1/ a jeho manželka na základe kúpnej zmluvy zo dňa 6.2.2009. Užívanie nehnuteľností žalobkyňou v dobrej viere konštatujú samotní žalovaní v písomnom vyjadrení z 20.3.2018 a neexistenciu dôvodných pochybností potvrdzujú aj čestné vyhlásenia manželov S. a N. H..
1.8.5 Žalovaní dokonca súdu ako listinný dôkaz predložili vyjadrenie geodeta Ing. F. Y., ktorým v podstate potvrdili tvrdenia žalobkyne o tom, že ani pri zachovaní obvyklej starostlivosti nemusela rozpoznať, že nie je subjektom práva, o vydržanie ktorého ide. Žalovanými oslovený geodet totiž uvádza, že situácia
bola vyvolaná v dôsledku neexistencie číselných máp v Obci I., neriešenia problematiky v minulosti zo strany štátnych orgánov a nedostatkami, resp. obmedzeniami v minulosti používaných meracích techník.
1.8.6 Súd dospel k záveru, že žalobkyňa sa držby sporných pozemkov chopila v dobrej viere týkajúcej sa právneho titulu nadobudnutia vlastníckeho práva dedením. V dobrej viere, že jej držaná vec patrí, tieto nehnuteľnosti užívala nerušene a nepretržite po dobu viac ako 10 rokov až do roku 2016. Základom oprávnenej držby je ospravedlniteľný omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou starostlivosťou, ktorú možno so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu požadovať. Skutočnosti ako je „neporiadok“ v pozemkovej dokumentácii na katastroch, či technický pokrok v spôsoboch zameriavania pozemkov v porovnaní s minulosťou, nemožno pripisovať na ťarchu žalobkyne. Súd zároveň nepovažuje skutočnosť, že si žalobkyňa, resp. jej právni predchodcovia nedali v priebehu užívania vyhotoviť geometrický plán, za konanie v rozpore s obvyklou starostlivosťou, ako na to správne poukázala žalobkyňa, rozpory vo vlastníctve neboli zistené ani v roku 2000, kedy si geometrický plán dali vypracovať manželia S., vtedajší vlastníci susediacich nehnuteľností, pričom už v tom čase žalobkyňa užívala nehnuteľnosti viac ako 10 rokov. V roku 2016, kedy bol vypracovaný nový geometrický plán, už na strane žalobkyne boli splnené všetky predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva vydržaním a zánik dobromyseľnosti už nemal právny význam.
1.9 O trovách konania rozhodol tak, že žalovaní 1/ až 3/ sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100% s tým, že o výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne poukazom na § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. a vecne potrebou priznania žalobkyni voči žalovaným plnej náhrady trov konania z dôvodu jej plného úspechu v spore.
2.1 Rozsudok v celom rozsahu napadli riadnym a včasným odvolaním žalovaní s návrhom na jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, viniac súd prvej inštancie, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (o vydržaní vlastníckeho práva žalobkyňou k sporným pozemkom), vec nesprávne právne posúdil (keď osvedčenie o dedičstve považoval za domnelý titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne k sporným pozemkom) a dopustil sa vady konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, keďže rozsudok riadne neodôvodnil (§ 365 ods. 1 písm. d), f ) a h) C.s.p.).
2.2.1 Z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé, kedy a ktorému subjektu začala plynúť vydržacia doba a ktorým dňom sa táto vydržacia doba skončila a teda ktorý subjekt sa stal vlastníkom predmetných nehnuteľností z titulu vydržania, napriek tomu, že v prejednávanej veci sa jednalo o držbu, ktorá trvala niekoľko desiatok rokov a tak bolo potrebné vyhodnotiť relevantné skutkové tvrdenia sporových strán a predložené dôkazy a na základe týchto rozhodnúť, či predmetné parcely vydržala právna predchodkyňa žalobkyne, alebo až žalobkyňa (poukazujúc v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 4Cdo/414/2013 zo 17.12.2014, ktorý takéto náležitosti rozhodnutia súdu v obdobnej veci považoval za podstatné). Zároveň z predmetného rozhodnutia nie je zrejmé z akého dôvodu súd vec právne posúdil podľa zákona číslo 40/1964 Zb.z., keď zo spisu vyplýva skutkový záver, že právna predchodkyňa žalobkyne začala predmetné parcely užívať už v roku 1944, pričom táto skutočnosť nebola zo strany súdu prvej inštancie právne posúdená v nadväznosti na podstatné legislatívne zmeny, ktoré boli v priebehu držby predmetných parciel vykonané.
2.2.2 Samotná žalobkyňa v žalobe ani počas konania netvrdila všetky rozhodné skutočnosti týkajúce začatia plynutia vydržacej doby, jej skončenia a subjektu, ktorý na základe uplynutia vydržacej doby nadobudol vlastnícke právo k predmetným parcelám napriek tomu, že pre žalobkyňu sa jednalo o základné skutkové tvrdenie, ktoré bola žalobkyňa povinná v konaní uvádzať a tieto podložiť relevantnými dôkazmi.
2.3.1 Súd vec nesprávne posúdil - nesprávne aplikoval znenie § 130 O.z., keď Rozhodnutie štátneho notárstva D 1257/85 z 26.9.1985 a Osvedčenie o dedičstve spisovej značky 10D/394/2004 z 18.10.2004 vyhodnotil ako putatívny právny titul, ktorý žalobkyni založil dobromyseľnosť, že parcely, ktoré sú predmetom tohto konania a ktoré sú na LV zapísané v prospech žalovaných, užíva ako vlastníčka a pre seba, najmä ak žalobkyňa po poručiteľke zdedila iba pozemky, ktoré boli vo vlastníctve poručiteľky ku dňu jej smrti, medzi ktoré nepatria pozemky a ani ich časti oddelené na účely tohto konania geometrickým plánom, tieto pozemky a ani ich časti neboli predmetom dedenia podľa rozhodnutia štátneho notárstva
ani podľa osvedčenia o dedičstve. Nakoľko sa predmetné parcely nenachádzali v predmetom rozhodnutí ani v osvedčení, k ich nadobudnutiu žalobkyňa nedisponuje žiadnym, ani putatívnym (oprávneným nadobúdacím) právnym titulom.
2.3.2 Žalobkyňa zatiaľ nepreukázala žiaden, ani putatívny právny titul, na základe ktorého užívala predmetné parcely, ktoré sú predmetom tohto konania a ku ktorým vlastnícky zápis v katastri nehnuteľností svedčí v prospech žalovaných. Takýto právny titul ani domnelý právny titul nepredstavuje ani faktická hranica medzi pozemkami a ani múr, ktorým je pozemok, respektíve časť pozemku ohraničená. Právny titul rovnako ako putatívny titul môže založiť dobromyseľnosť iba vo vzťahu k veciam, ktoré sú predmetom tohto právneho titulu alebo putatívneho právneho titulu. Právny titul ani putatívny titul totiž nemôže založiť dobromyseľnosť držiteľa k veciam, ktoré nie sú predmetom týchto právnych alebo putatívnych právnych titulov.
3.1 Žalobkyňa odvolací návrh nepodala a vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu žalovaných navrhla odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancii ako vecne správny potvrdiť.
3.2 Z odvolania vyplýva, že žalovaní sa domáhajú doplnenia rozsudku o výslovné určenie presného dátumu začatia a konca vydržacej doby, opätovné určenie nadobúdacieho titulu žalobkyne k držaným nehnuteľnostiam a nové dokazovanie v tomto smere, čo vzhľadom na vykonané dokazovanie vo veci nie je potrebné a z pohľadu požiadavky na hospodárnosť konania a kontradiktórnosť konania ani možné. Odvolanie ako by smerovalo len proti odôvodneniu rozsudku čo nie je prípustné.
3.3 Žalovaní opomínajú, že žalobkyňou dotknuté pozemky boli najneskôr od roku 1944 zamerané, zabraté a reálne nerušene užívané žalobkyňou a jej právnymi predchodcami a práve v tom spočíva ospravedlniteľný omyl žalobkyne, ktorý odôvodňoval nadobudnutie dotknutých pozemkov do vlastníctva žalobkyne, respektíve už aj jej právnych predchodcov vydržaním. Žalobkyňa tieto pozemky užívala ako by boli súčasťou pozemkov, ktoré žalobkyňa a jej právni predchodcovia vlastnili podľa zápisu v pozemkových knihách a neskôr podľa zápisu v katastri nehnuteľnosti. Tento omyl bol ospravedlniteľný z dôvodu, že až najnovšie technológie v roku 2016 umožnili presné zameranie hraničných pozemkov, pričom pred rokom 2016 nikto z dotknutých osôb nevedel, že predmetné pozemky sú v reálnom stave (v teréne) rozdelené a rozparcelované medzi ich vlastníkov v rozpore so zápisom v katastri nehnuteľností, pričom túto skutočnosť susedia nezistili a zrejme ani nemohli zistiť.
3.4 Súd správne zistil skutkovo nesporný stav medzi stranami v spore a správne uviedol aj v rozsudku, že držby dotknutých pozemkov sa chopili právni predchodcovia žalobkyne najneskôr niekedy v roku 1944, čo bolo potvrdené aj právoplatnými a vykonateľnými, a teda nemennými rozsudkami Okresného súdu v Galante spisovej značky 6C 91/81-8 z 19.5.1981 a spisovej značky 5C 136/70-4 z 30.6.1970. Určiť presný dátum začiatku držby v roku 1944 tak v danom prípade nebolo ani nie je potrebné, lebo aj z rozsudkov z roku 1970 a 1981 je zrejmé, že dotknuté nehnuteľnosti boli právnymi predchodcami žalobkyne užívané niekedy od roku 1944, čo nebolo medzi stranami sporné a pre účely splnenia zákonnej podmienky dlhšej ako 10 ročnej vydržacej doby to ani nebolo nutné. Pre rozhodnutie vo veci úplne postačovalo zistenie, že od 1.3.1985 (teda od smrti právnej predchodkyne) sa držby pozemkov chopila v celosti v podiele 1/1 žalobkyňa, pričom z ospravedlniteľného omylu sa chopila aj držby tej časti pozemkov, ktorých sa týka rozsudok. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalovaných zotrvala na svojich doterajších tvrdeniach
4. Žalovaní vo svojom vyjadrení sa k vyjadreniu žalobkyne zotrvali na svojich doterajších tvrdeniach a k tomu dodali, že samotná držba predmetných nehnuteľností a subjektívny pocit držiteľa nestačia na vydržanie vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 365 C.s.p.) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d/, f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), doplnením skutkových tvrdení žalobkyne potrebných pre rozhodnutie vo veci (§ 150 ods. 2 C.s.p.), postupom na nariadenom odvolacom pojednávaní (§ 385 ods. 1 a 2 C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.
6.1 Predmetom konania je žaloba o určenie, že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou v podiele 1/1 pozemkov vytvorených geometrickým plánom na oddelenie pozemkov a určenie vlastníckych vzťahov parc. č. 6731/8-10, 6734/2, 6735/5 a 6736/4 pre k.ú. I., Obec I., okres Galanta, číslo 13-3/2017 zo dňa 17.3.2017 vyhotoviteľa Geodet Galanta, s.r.o., ktorý úradne overil Ing. M. E., OÚ Galanta, katastrálny odbor dňa 10.4.2017 pod číslom 428/2017, a to pozemkov s parc. č. 6736/4 s výmerou 123 m2, druh pozemku: vinice, s parc. č. 6735/5 s výmerou 16 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a s parc. č. 6734/2 s výmerou 203 m2, druh pozemku: záhrada, všetky pozemky v katastrálnom území I., Obec I., okres Galanta, kraj Trnavský, parcely registra „C“, umiestnené v zastavanom území obce; a všetky tieto pozemky sú bez tiarch na tom skutkovom základe, že právni predchodcovia žalobkyne od roku 1944 a neskôr žalobkyňa od roku ... do roku 2006 sporné pozemky dobromyseľne ako vlastné užívali a tak sa žalobkyňa stala ich vlastníčkou, a nakoľko tieto sú doposiaľ vedené v príslušnom katastri nehnuteľností na žalovaných (ako vlastníkov), žalobkyňa má naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nim. Súd prvej inštancie žalobe vyhovel.
6.2 S prihliadnutím na obsah podaného odvolania, predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu žalovaných bolo posúdiť, či súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a v konaní sa dopustil vady, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a nakoniec aj nesprávne rozhodol vo veci samej ako aj o trovách konania.
7. Na to, aby bolo možné vec relevantne právne posúdiť, pre rozhodnutie vo veci bolo podstatným, či žalobkyňa si uplatňuje nárok na určenie jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu, že toto vlastnícke právo 1/ vydržala sama - teda bez ohľadu na držbu jej právnych predchodcov, 2/ vydržala ho sama, ale do jej vydržacej doby je treba započítať aj oprávnenú držbu jej právnych predchodcov, alebo 3/ vydržali ho jej právni predchodcovia. Žalobkyňa na odvolacom pojednávaní doplnila svoje skutkové tvrdenia a jednoznačne prehlásila, že si nárok na určenie jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam uplatňuje z dôvodu, že toto vlastnícke právo vydržala sama - teda bez ohľadu na držbu jej právnych predchodcov splnila podmienky vydržania, ktoré vyžadovala právna úprava účinná od 1.4.1983.
8. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom uvedeným v bode 1.2.1 až 1.2.8 tohto rozsudku (§ 383 C.s.p.).
9.1 Pokiaľ námietky smerujú k právnemu posúdeniu veci odvolací súd uvádza: Právne posudzovanie veci je činnosť súdu, pri ktorej zistený skutkový stav podriaďuje pod skutkovú podstatu príslušnej právnej normy, na základe čoho dospieva k záveru, či právo prizná alebo neprizná. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak sa súd pri tejto činnosti dopustil omylu (buď v tom, že na správne zistený skutkový stav aplikoval iný právny predpis než mal, alebo ak správne aplikovaný právny predpis nesprávne interpretoval).
9.2 Vzhľadom na nesporné skutkové tvrdenia žalobkyne, že do oprávnenej držby sporných pozemkov vstúpila ona sama bezprostredne po smrti svojej matky S. I., zomrelej dňa X.X.XXXX (ako jediná dedička zo zákona), podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vydržaním bolo potrebné posúdiť podľa O.z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení zákona číslo 131/1982 Zb. účinnom od 1.4.1983 a následne v znení zákona číslo 509/1991 Zb. účinnom od 1.1.1992) a to § 132 ods. 1, § 130 ods. 1 a § 134 ods. 1, 3 a ods. 4 ako to správne urobil aj súd prvej inštancie (ktorý tieto zákonné ustanovenia aj správne interpretoval) a tak námietka žalovaných o nesprávnom právnom posúdení veci podľa O.z. v znení účinnom ku dňu 1.3.1995 nemohla obstáť.
10. Pre poriadok je však potrebné uviesť, že žalovaní opodstatnene namietali, že z rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je zrejmé kto a kedy vydržal vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, hoc z takéhoto rozhodnutia tieto skutočnosti mali byť zrejmé, preto odvolací súd v tejto súvislosti dopĺňa (§ 387 ods. 3 C.s.p.), že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva záver, že žalobkyňa svojou
oprávnenou, nikým nerušenou držbou sporných nehnuteľností od X.X.XXXX (od smrti svojej matky) do X.X.XXXX nadobudla vlastnícke právo k nim vydržaním dňom 1.3.1995. V podľa názoru odvolacieho súdu, ako aj zmysle ustálenej súdnej praxe (tu pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3Cdo 80/2001, R 83/2002), vlastníkom nehnuteľnosti sa počínajúc dňom 1. januára 1992 stane osoba, ktorá má nehnuteľnosť v oprávnenej držbe nepretržite po dobu 10 rokov, a to aj v prípade, že sa stala oprávneným držiteľom pred 1. januárom 1992; do oprávnenej držby pre vydržanie treba započítať aj dobu pred týmto dňom.
11. Neobstojí ani námietka žalovaných o nutnosti vysporiadať sa s otázkou kvalifikovanosti držby právnych predchodcov žalobkyne, prípadne s tým, či už títo vlastnícke právo k veci vydržali, nakoľko podľa názoru odvolacieho súdu v prípade, že sporová strana/účastník konania sám podmienky vydržania nesplní, je namieste zaoberať sa tým, či aj držba jeho predchodcov bola kvalifikovaná, prípadne či už títo predchodcovia vec nevydržali. Ak však sporová strana/účastník, ktorý vydržanie tvrdí, sám jeho podmienky splnil, je nadbytočné zaoberať sa aj oprávnenosťou držby, prípadne vydržaním jeho predchodcov (tu pozri aj rozhodnutie NS ČR 22Cdo 1398/2000). Pre rozhodnutie vo veci postačovalo zistenie, že od X.X.XXXX (teda od smrti právnej predchodkyne žalobkyne ) sa držby pozemkov chopila v celosti v podiele 1/1 žalobkyňa, pričom z ospravedlniteľného omylu sa chopila aj držby tej časti pozemkov, ktorých sa týka rozsudok, ako to správne namietala počas konania aj samotná žalobkyňa.
12.1 Pokiaľ ide o námietku nedostatku titulu pre nadobudnutie vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam žalobkyňou vydržaním odvolací súd uvádza, že podľa ustálenej súdnej praxe v prípadoch, keď niekto nadobudne vlastnícke právo k pozemku respektíve jeho časti a súčasne sa uchopí držby časti alebo celého susedného pozemku, právnym titulom držby je v takom prípade nadobúdací titul ku skutočne vlastneným pozemkom (kúpna či darovacia zmluva, závet alebo rozhodnutie v dedičskom konaní a podobne); i keď ide o takzvaný putatívny titul, takýto titul je postačujúci (tu pozri napr. rozhodnutie NS ČR sp.zn. 22Cdo 4663/2010). V takom prípade je dôležité posúdiť pomer výmery kupovanej a domnelej, či časť parcely, ktorá sa má vydržať tvorí ohradený funkčný celok s parcelou vlastnou, či prístup k takejto parcele je len z nehnuteľnosti žalobkyne, či žalovaní po celú dobu nedali najavo svoj nesúhlas a nebránili si svoje vlastnícke právo z čoho je možné vyvodiť, že asi ani nepredpokladali, že žalobkyňa drží časť ich pozemkov (tu pozri rozhodnutie NS ČR sp.zn 22Cdo 2451/2011). Súd prvej inštancie toto všetko pri svojom rozhodnutí vzal do úvahy a odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na správne a vyčerpávajúce zdôvodnenie záverov o dobromyseľnosti žalobkyne v preskúmavanom rozhodnutí. Dobrú vieru nevylučuje ani skutočnosť, že sama žalobkyňa nedala odborne vymedziť geodetom svoj pozemok ako to právne uzavrel aj súd prvej inštancie.
12.2 Pokiaľ teda súd prvej inštancie považoval zdedenie nehnuteľností - pozemkov nachádzajúcich sa v k.ú. I., obec I., okres Galanta, a to parc. č. 6732 o výmere 2927 m2, záhrada, parc. č. 6733/1 o výmere 816 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6733/2 o výmere 153 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6733/3 o výmere 38 m2, zastavané plochy a nádvoria, parc. č. 6733/4 o výmere 31 m2, zastavané plochy a nádvoria za postačujúci putatívny vydržací titul nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyne k pozemkom vymedzeným v petite žaloby (pozemkom, ktoré bezprostredne susedia s práve citovanými pozemkami) jeho záver je potrebné považovať za správny a námietky žalovaných, ktoré takýto záver spochybňujú za nedôvodné. Dedenie možno totiž charakterizovať ako prechod práv a povinností na právnych nástupcov (dedičov) v dôsledku právnej skutočnosti, ktorou je smrť fyzickej osoby (poručiteľa). Zo zákona (§ 460 O.z.) vyplýva, že účinky dedenia nastávajú ku dňu smrti poručiteľa a bez zreteľa na vôľu dedičov, hoci tieto účinky môže dedič odvrátiť tým, že dedičstvo odmietne (čo nebol prípad práve prejednávanej veci). Základom právnej úpravy je univerzálna sukcesia, ktorej dôsledkom je, že dedičia vstupujú do všetkých práv a povinností poručiteľa, okrem tých, ktoré zanikajú smrťou poručiteľa. Pod dedičstvom je treba rozumieť majetkové práva (teda jednoznačne aj vlastnícke právo k nehnuteľnému majetku, pozemkom - ako to bolo aj v práve prejednávanej veci) a povinnosti, ktoré pôvodne patrili poručiteľovi. Dedenie preto bez akejkoľvek pochybnosti je potrebné považovať za zákonom predpokladaný nadobúdací titul nehnuteľného majetku (§ 132 ods. 1 O.z.) a v prípade uchopenia sa dobromyseľnej oprávnenej držby nehnuteľného majetku - časti pozemkov bezprostredne s ním susediacich za putatívny titul vydržania vlastníckeho práva (za splnenia zákonných podmienok) takto oprávnene dobromyseľne držaných a užívaných častí pozemkov ako vlastných - ako to bolo aj v práve prejednávanej veci. V prejednávanej veci potom neobstojí námietka, že sporné pozemky/ časti pozemkov museli byť obsiahnuté v dedičskom rozhodnutí. Neobstojí ani poukaz žalovaných na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky spisovej značky 3Cdo 17/2016 z 24. apríla 2017,
nakoľko záver prijatý Najvyšším súdom Slovenskej republiky v predmetnom konaní je nepoužiteľný na práve prejednávanú vec. V práve prejednávanej veci totiž nešlo o nadobudnutie spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam vydržaním druhým podielovým spoluvlastníkom len reálnym užívaním celej veci (bez adekvátneho vydržacieho titulu a rozumného dôvodu, pre ktorý by podielový spoluvlastník mal byť v dobrej viere, že mu patrí celá vec).
13.1 Pokiaľ ide o námietku o riadnom neodôvodnení rozsudku odvolací súd uvádza: Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na okolnosti každého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo 163/2015 zo 17. marca 2016).
13.2 Odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré primerane vysvetlil (pravdaže okrem vyššie uvedených záverov o začiatku plynutia vydržacej doby a jej ukončení, ktoré však doplnil odvolací súd). Z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolacia námietka žalovaných, týkajúca sa nedostatku obsahových náležitostí napadnutého rozhodnutia, ako i jeho arbitrárnosti, preto nemohla obstáť, rovnako ako ani argument o porušení práva na spravodlivý proces.
14. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil, keď tento správne v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p. rozhodol i o náhrade trov konania.
15.1 Žalobkyňa bola v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešná (§ 255 ods. C.s.p.) a vznikol jej nárok na náhradu trov konania.
15.2 O nároku na náhradu trov rozhodol odvolací súd podľa ustanovení § 369 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.
15.3 O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.)
16. K prijatiu tohto rozhodnutia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).