Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24CoP/65/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Ľuboslava Vanková, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. L., nar. XX.XX.XXXX a I. L., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené procesným opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky, deti rodičov: E. H., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, toho času L. L. XX, W., Nemecká spolková republika, zastúpená advokátom: Mgr. Ondrej Bartošovič, P. Pázmaňa 2020/30, Šaľa a M. L., nar. XX.XX.XXXX, W. XXX, zastúpený advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, Jarmočná 2264/3, Šaľa, o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému I. a o návrhu matky na udelenie súhlasu s vysťahovaním maloletých detí do zahraničia, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Galanta č.k. -805 zo dňa 19. júna 2019, takto

rozhodol:

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie výrokom I. súd udelil matke maloletých detí súhlas za otca maloletých detí na vysťahovanie maloletých detí, M. L., nar. XX.XX.XXXX a I. L., nar. XX.XX.XXXX, do Nemeckej spolkovej republiky. Výrokom II. súd zamietol návrh otca maloletého dieťaťa na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu I. L., nar. XX.XX.XXXX. Výrokom III. vyslovil, že otec maloletého dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým I. L., nar. XX.XX.XXXX, nasledovne:

- každý druhý víkend v kalendárnom mesiaci od soboty od 10:00 hod. do nedele do 11:00 hod.

- každý párny kalendárny rok od prvého dňa vyhlásených jarných prázdnin v Nemeckej spolkovej republike od 10:00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 16:00 hod.

- počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.08. od 8:00 hod. do 17.08. do 20:00 hod.

- každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa vyhlásených veľkonočných prázdnin v Nemeckej spolkovej republike od 10:00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 16:00 hod.

- každý párny kalendárny rok od prvého dňa vyhlásených jesenných prázdnin v Nemeckej spolkovej republike od 10:00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 16:00 hod.

- počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 8:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 28.12. od 8:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 19:00 hod. Matka maloletého dieťaťa sa zaväzuje maloleté dieťa na styk s otcom maloletého dieťaťa riadne pripraviť a tento mu umožniť a otec maloletého dieťaťa sa zaväzuje maloleté dieťa v stanovenom čase v mieste svojho bydliska prevziať a v stanovenom čase matke maloletého dieťaťa v mieste svojho bydliska odovzdať s tým, že prítomnosť maloletého dieťaťa na Slovensku zabezpečí matka maloletého dieťaťa, t. j. dovezie ho na Slovensko a odvezie ho späť do Nemeckej spolkovej republiky. Výrokom IV. súd rozhodol, že matka maloletých detí je povinná písomne informovať otca maloletých

detí vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku o zdravotnom stave maloletých detí a všetkých podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletých detí. Výrokom V. súd rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta č. k. -44 zo dňa 23.02.2015 v časti styku otca maloletého dieťaťa s maloletým dieťaťom I. L., nar. XX.XX.XXXX. Výrokom VI. súd upravil učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala sumu vo výške 32,72 Eur zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra , otcovi maloletých detí: M. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, na jeho účet vedený v L. L. a.s., IBAN: L XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX. Výrokom VII. súd upravuje učtáreň tunajšieho súdu, aby po právoplatnosti tohto rozhodnutia poukázala sumu vo výške 56,64 Eur zo zaplateného preddavku, evidovaného pod položkou registra , matke maloletých detí: E. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX, toho času bytom L. L. XX, XXXXX W., na jej účet vedený v I. F. L., a.s., IBAN: L. XX XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX a napokon výrokom VIII. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii , , , , , , , Zákona o rodine vecne odôvodnil tým, „že v predmetnom konaní súd prvej inštancie rozhodoval o návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému I. a o návrhu matky na udelenie súhlasu za otca maloletých detí s vysťahovaním maloletých detí do zahraničia, konkrétne do Nemeckej spolkovej republiky. Na základe vykonaného dokazovania i s poukazom na vyjadrenie kolíznej opatrovníčky maloletých detí, súd návrh otca na zmenu úpravy práv a povinností rodičov k maloletému I. zamietol a návrhu matky maloletých detí vyhovel a udelil matke maloletých detí súhlas za otca maloletých detí na vysťahovanie maloletých detí, M. L., nar. XX.XX.XXXX a I. L., nar. XX.XX.XXXX, do Nemeckej spolkovej republiky. Súd v tejto súvislosti uvádza, že základným zmyslom starostlivosti rodičov musí byť záujem detí, pričom záujem detí nie je možné zamieňať so subjektívnymi predstavami rodičov o realizácii ich výchovného pôsobenia, pričom matka má jednoznačne vytvorený k obom maloletým deťom kladný citový vzťah a má lepšie psychické a osobnostné predpoklady k výchove maloletých detí. Vzhľadom ku kvalite a stabilite výchovného prostredia znalkyňa odporučila zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky maloletých detí s možnosťou vycestovania a žitia v zahraničí. Znalkyňa uviedla, že dlhodobá zmena výchovného, ako aj školského prostredia by bola z emočného hľadiska pre vývin oboch maloletých detí vhodná. V konaní nebolo preukázané, že vycestovanie a dlhodobý život maloletých detí v Nemecku, by mohol mať negatívny dopad na osobnosť maloletých detí, nakoľko obe deti disponujú adekvátnymi adaptačnými mechanizmami, pričom sa dokážu dostatočne prispôsobovať novým situáciám a nadväzovať interpersonálne kontakty. Aj napriek tomu, že otec maloletých detí počas celého konania zotrval na svojom postoji a to, že nesúhlasí s tým, aby sa maloleté deti vysťahovali a žili v Nemeckej spolkovej republike, jeho postoj sa súdu javí, ako postoj, ktorý je namierený najmä proti matke maloletých detí s prihliadnutím na negatívne vzťahy medzi rodičmi sprevádzané vzájomným osočovaním sa. Súd zdôrazňuje, že v rodičovských vzťahoch platí viac než inde požiadavka vzájomnej tolerancie, nekonfliktnosti a úcty k právam druhého rodiča a k právam dieťaťa, čo by mali mať na zreteli predovšetkým rodičia maloletých detí. Otcovi maloletých detí súčasne nie je možné uprieť, že voči maloletému I. má pozitívny vzťah, motivovaný prirodzenou rodičovskou túžbou milovať, vychovávať a vzdelávať svoje deti a že mu poskytuje napĺňanie základných emočných aj materiálnych potrieb, že maloletého I. podporuje vo vzdelávaní a trávi s ním svoj voľný čas. Na druhej strane by mal otec maloletých detí brať na zreteľ najlepší záujem maloletého I., ktorý niekoľkokrát vyjadroval svoje želanie žiť so svojou matkou, nakoľko mu veľmi chýba. Na základe vykonaného dokazovania sa súd nemohol stotožniť s tvrdením otca maloletých detí, že s maloletým M. má veľmi dobrý vzťah, čo bolo vyvrátené jednak výpoveďou maloletého M. na pojednávaní i obsahom vykonaného pohovoru a tiež vykonaným znaleckým dokazovaním. Vzťah medzi otcom a maloletým M. je aktuálne neutrálny, pričom zo strany maloletého M. až negatívny a odmietavý. Je pravdou, že maloletý I. má dobrý vzťah k obom svojim rodičom, ale o niečo bližší vzťah má k matke, ktorá mu vo väčšej miere zabezpečuje napĺňanie jeho psychických (emočných potrieb). Či už maloletý M. alebo maloletý I., obaja jasne a jednoznačne vyjadrili svoju túžbu a želanie bývať so svojou matkou a svojím bratom. Vzťah oboch maloletých detí k matkinmu partnerovi je pozitívny, veľmi dobrý, dokonca maloletý M. verbalizoval, že s ním má lepší vzťah ako so svojím biologickým otcom. V súvislosti s obavami maloletého I. ohľadne toho, že by školu v Nemecku kvôli jazyku nezvládal a učivo by bolo ťažšie, súd uvádza, že ide o prirodzenú reakciu človeka, ktorý očakáva novú životnú situáciu. Súd poukázal aj na to, že maloletý I. vzápätí svoj postoj zmenil, čo možno pripisovať jeho túžbe bývať u matky, nakoľko viac cíti potrebu byť s matkou a tú školu by teda radšej vyskúšal. Nebolo možné poprieť, že vzájomný vzťah medzi maloletými deťmi je aj napriek

vekovému rozdielu pozitívny a ich prípadné odlúčenie a rozdelenie by maloleté deti vnímali negatívne, pričom by boli zároveň ochudobnené o spoločné zážitky, a to aj s poukazom na to, že obaja zhodne uviedli, že im brat veľmi chýba a chceli by so svojím súrodencom bývať v spoločnej domácnosti u svojej matky. Z uvedeného dôvodu sa súd nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu otca maloletých detí, ktorý verbalizoval, že nebude v rozpore so záujmom maloletých detí, ak spolu nebudú tráviť čas na dennej báze a tiež, že nie je nutné, aby obe deti zostali zverené jednému rodičovi. Čo sa týka jazykovej bariéry, je nutné konštatovať, že maloletý M. navštevoval kurz nemeckého jazyka a aktuálne je samoukom. Maloletý I. uviedol, že trochu po nemecky vie a keď niečo nevie matka mu poradí. Niet žiadnych pochýb o tom, že najvhodnejším spôsobom ako sa naučiť cudzí jazyk, je zotrvanie v krajine, v ktorej sa hovorí tým ktorým cudzím jazykom a tiež zdieľaním spoločnej domácnosti s človekom, ktorý ovláda tento cudzí jazyk, v tomto prípade s partnerom matky maloletých detí, ktorý je nemeckým štátnym občanom. Vzhľadom na výborné školské výsledky maloletého I., niet dôvodných obáv, že by jazykovú bariéru maloletý I. neprekonal. Matka maloletých detí má v Nemeckej spolkovej republike zabezpečené trvalé zamestnanie (čo bolo preukázané predloženou pracovnou zmluvou, uzatvorenou na neurčitý čas), v ktorom dosahuje čistý mesačný príjem vo výške 1.921,75 Eur a má zabezpečené vhodné bytové podmienky (4-izbový byt) na zabezpečovanie osobnej starostlivosti o obe maloleté deti, ktoré majú zariadené samostatné detské izby. V spoločnej domácnosti býva so svojím partnerom C. M., ktorý je rozvedený a bezdetný a ktorý je zamestnaný s priemerným čistým mesačným príjmom vo výške 2.361,52 Eur. Vzhľadom na aktuálne zázemie a existenčné pomery má matka maloletých detí nesporne väčšie predpoklady na zabezpečenie pokojného, vyrovnaného a vyváženého rodinného a výchovného prostredia pre maloleté deti. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na stanovisko Úradu pre mládež, Krajinského úradu Kelheim, Krajského úradu pre mládež, zo dňa 05.06.2018 z prešetrených pomerov na strane matky maloletých detí v jej domácnosti v Nemeckej spolkovej republike na adrese L. L. XX, XXXXX W., z ktorého vyplývalo, že matka maloletých detí býva v peknom a čistom byte s rozlohou cca 90 m2, ktorý má štyri izby (spálňa, obývačka, dve detské izby, kuchyňa, kúpeľňa). Obe detské izby sú zariadené vhodne pre maloleté deti. Nájomné za byt, jednu garáž, jedno parkovisko a jednu pivničnú miestnosť predstavuje bez energií sumu 650,- Eur mesačne. Matka maloletých detí býva v byte spolu so svojím druhom, ktorý pochádza z Nemecka a pracuje ako vedúci zmeny tiež vo firme V.. Starostlivosť o deti by podľa výpovede matky maloletých detí zabezpečovala spoločne so svojím partnerom, lebo ona pracuje na tri zmeny a zmeny jej partnera sú presne naopak k jej zmenám. Jej partner nemá žiadne deti a je rozvedený. Veľmi dobre si rozumie s jej deťmi. Na základe zistených a prezentovaných aspektov bolo v stanovisku konštatované, že pre podpísanú osobu (matku maloletých detí) neexistujú žiadne dôvody, ktoré by hovorili proti pobytu maloletého M. a maloletého I. u ich matky. Súd sa nestotožnil s tvrdením právneho zástupcu otca maloletých detí, že je v záujme maloletého I., aby bol zverený do osobnej starostlivosti svojho otca, nakoľko vykonaným dokazovaním bolo práve preukázané, že v najlepšom záujme maloletého I. bude udelenie súhlasu za jeho otca na vysťahovanie maloletého I. do Nemeckej spolkovej republiky, a to s poukazom na menený názor maloletého I., ktorý chce bývať so svojou matkou a so svojím bratom, zachovanie súrodeneckých väzieb s jeho bratom, ako aj na aktuálne zázemie a existenčné pomery matky maloletých detí. Matke maloletých detí nemožno vyčítať, že nechala maloleté deti v starostlivosti svojich rodičov, resp. maloletého I. v starostlivosti svojho otca a že nezabezpečovala nepretržitú starostlivosť o maloleté deti, nakoľko matka maloletých detí si musela vytvoriť a zabezpečiť vhodné podmienky, či už bytové alebo existenčné, v Nemeckej spolkovej republike, ktoré by boli adekvátne na poskytovanie riadnej starostlivosti o dve maloleté deti. Je potrebné tiež poznamenať, že pokiaľ nedôjde ku konsenzu rodičov maloletých detí v otázke ich vysťahovania do zahraničia, nie je možné samostatne a svojvoľne rozhodnúť ktorýmkoľvek z rodičov o tejto otázke, ale pri nezhode rodičov musí rozhodnúť súd. Námietka právneho zástupcu otca maloletých detí, že matka sa rozhodla žiť v Nemecku, pričom zanechala deti na Slovensku a životný štýl matky nemôže byť vnucovaný deťom, nakoľko súkromný záujem matky, nie je záujmom maloletých detí, ktoré nevedia nemecký jazyk a sú zvyknuté žiť na Slovensku, kde je ich prirodzené prostredie je neodôvodnená, nakoľko v konaní nebolo preukázané, že by sa záujem matky priečil záujmu maloletých detí a súd mal za to, že zvyk maloletých detí žiť na Slovensku nie je takej intenzity, aby nemohlo byť vysťahovanie detí v ich záujme. V súvislosti s námietkou právneho zástupcu otca maloletých detí, že trvalým presťahovaním maloletého I. do Nemecka by sa narušil vzťah medzi ním a jeho otcom, čo je v rozpore s právom dieťaťa udržať rovnocenný vzťah s oboma rodičmi, súd uvádza, že túto námietku nemožno považovať za takú, ktorá by mala brániť vysťahovaniu maloletého I. do zahraničia, pričom je na matke a otcovi maloletých detí, aby aj napriek zmene bydliska budovali a prehlbovali vzájomné rodinné väzby. Súd zároveň uvádza, že kontakt rodičov s ich maloletým dieťaťom je takým významným činiteľom ovplyvňujúcim zdravý vývoj dieťaťa, ktorý sa zákonodarca rozhodol riešiť právnou úpravou styku rodičov s ich maloletými deťmi a

považuje ho za neoddeliteľnú súčasť rodičovských práv a práv dieťaťa upravených v Zákone o rodine. Právna úprava v § 25 ods. 1 zákona o rodine pripúšťa, že rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom. O styku rodičov s maloletým dieťaťom rozhodne súd vtedy, ak sa rodičia o tejto otázke nedohodnú. Právo na styk rodiča s maloletým dieťaťom vyplýva z článku 41 ods. 4 ale z ustanovení Dohovoru o právach dieťaťa, kde v článku 7 je upravené ako právo dieťaťa poznať svojich rodičov a právo na ich starostlivosť, v článku 8 je upravené právo dieťaťa na zachovávanie jeho rodinných zväzkov v súlade so zákonom a s vylúčením nezákonných zásahov. Právo styku a zásady jeho správneho výkonu sa premietajú aj do judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorý opakovane konštatoval: "je v záujme dieťaťa aby udržiavalo rodinné zväzky s odlúčeným rodičom a aby nebolo odtrhnuté od svojich rodičov." porovnaj Gorgula vs. Nemecko -č. 744969/ 01) „dieťa má právo na to, aby dostalo príležitosť rozvíjať svoj vzťah ku každému z rodičov a prejaviť svoje city skutočne slobodne, bez akéhokoľvek vonkajšieho tlaku zo strany druhého rodiča" (porovnaj Hansenová vs. Turecko č.36141/97). Na základe vyššie uvedeného, ako aj s poukazom na odporúčanie znalkyne v znaleckom posudku, z ktorého vyplýva, že pre pozitívny psychický vývin maloletého I. by bolo nutné, aby mal zabezpečený pravidelný styk so svojím otcom, pričom znalkyňa za vhodné považovala minimálne jeden víkend v mesiaci a maloletému tiež umožniť byť so svojím otcom v pravidelnom a neobmedzenom telefonickom kontakte prostredníctvom telekomunikačných sietí a tiež s poukazom na názor maloletého I., ktorý sa vyjadril tak, že by sa chcel so svojím otcom stretávať, súd upravil styk otca s maloletým I. tak, ako bolo uvedené v III. výroku tohto rozsudku. Konkrétne súd upravil styk otca s maloletým I. v rozsahu jedného víkendu v mesiaci, t. j. číselným označením druhého víkendu v kalendárnom mesiaci, od soboty od 10:00 hod. do nedele do 11:00 hod., každý párny kalendárny rok od prvého dňa vyhlásených jarných prázdnin v Nemeckej spolkovej republike od 10:00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 16:00 hod., počas letných školských prázdnin každý kalendárny rok od 01.08. od 8:00 hod. do 17.08. do 20:00 hod., každý nepárny kalendárny rok od prvého dňa vyhlásených veľkonočných prázdnin v Nemeckej spolkovej republike od 10:00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 16:00 hod., každý párny kalendárny rok od prvého dňa vyhlásených jesenných prázdnin v Nemeckej spolkovej republike od 10:00 hod. do predposledného dňa prázdnin do 16:00 hod. a počas vianočných sviatkov každý nepárny kalendárny rok od 24.12. od 8:00 hod. do 27.12. do 19:00 hod. a každý párny kalendárny rok od 28.12. od 8:00 hod. do 2.1. nasledujúceho roka do 19:00 hod.. S poukazom na aktuálne lepšie ekonomické podmienky matky ako i s poukazom na vyjadrenie matky, že je schopná zabezpečiť, aby deti trávili s otcom v každom mesiaci aspoň jeden víkend, pričom by na Slovensko deti doviezla ona a aj by ich zo Slovenska odviezla, súd zaviazal matku maloletého dieťaťa, maloleté dieťa (I.) na styk s otcom maloletého dieťaťa riadne pripraviť a tento mu umožniť s tým, že prítomnosť maloletého dieťaťa (I.) na Slovensku zabezpečí matka maloletého dieťaťa, t. j. dovezie ho na Slovensko a odvezie ho späť do Nemeckej spolkovej republiky. Za aktuálneho neutrálneho vzťahu medzi otcom a maloletým M., resp. zo strany maloletého M. až negatívnym a odmietavým vzťahom, ktorý svojho otca nepovažuje za dobrého otca a dokonca sa vyjadril, že ho nenávidí, s prihliadnutím na vek maloletého M., ktorý onedlho nadobudne plnoletosť a skutočnosť, že kontakt medzi nimi na Slovensku bol minimálny, ako aj s poukazom na odporúčanie kolíznej opatrovníčky, súd nerozhodol o konkrétnej úprave styku otca s maloletým M., pričom mal za to, že aktuálne je to v najlepšom záujme maloletého M.. Styk otca s maloletým M. je v zmysle rozsudku Okresného súdu Galanta č. k. -22 zo dňa 23.01.2007 neobmedzený. Súd zároveň uložil matke maloletých detí povinnosť písomne informovať otca maloletých detí o zdravotnom stave maloletých detí a všetkých podstatných okolnostiach týkajúcich sa maloletých detí, vždy k poslednému dňu každého kalendárneho mesiaca v roku, nakoľko otec maloletých detí má právo, aby mu boli priebežne poskytované informácie o maloletých deťoch a súdu sa táto úprava informačnej povinnosti zo strany matky maloletých detí javila ako spravodlivá. Rozpory medzi rodičmi maloletých detí ohľadom toho, kto z nich platí výdavky na maloletého I., v akých výškach a aké vecné plnenia poskytuje ten ktorý rodič maloletému I., svedčia o konfliktnom vzťahu medzi rodičmi maloletých detí. Súd sa nezameriaval na konkrétne zisťovanie týchto skutočností, nakoľko to nebolo predmetom uvedeného konania. Vyživovaciu povinnosť k maloletému dieťaťu majú obaja rodičia a táto vyplýva priamo zo zákona o rodine. Pokiaľ si niektorý z rodičov túto povinnosť neplní dobrovoľne, resp. v zmysle právoplatného a vykonateľného súdneho rozhodnutia, zakladá to jeho trestnoprávnu zodpovednosť a tiež možnosť tieto sumy výživného vymáhať v exekučnom konaní. Súd prvej inštancie už iba na okraj uvádza, že prípadné nedostatky v správaní alebo prospechu maloletého M., v čase keď si plnil povinnú školskú dochádzku, mali riešiť obaja rodičia maloletého dieťaťa, ktorí sú zo zákona zodpovední za riadnu výchovu, vývoj a vzdelanie maloletého dieťaťa, a to bez ohľadu na to, do osobnej starostlivosti ktorého z rodičov bolo maloleté dieťa zverené súdnym rozhodnutím.

Súd nevykonal dôkazy navrhnuté právnym zástupcom otca maloletých detí, konkrétne výsluch rodičov otca maloletých detí a jeho sestry, predloženie rozpisu odchádzajúcich hovorov z mobilu matky maloletých detí za tento rok, vyžiadanie si správy zo základnej školy, ktorú navštevoval maloletý M. o počte vymeškaných hodín maloletým dieťaťom s uvedením, ktoré boli ospravedlnené a z akých dôvodov, a ktoré boli neospravedlnené, a o zistení, či sa maloletý M. učil nemecký jazyk a v ktorých ročníkoch, vyžiadanie si správy zo Súkromnej strednej odbornej školy s vyučovacím jazykom maďarským v Mostovej o tom, či si maloletý M. plnil svoje povinnosti, vrátane účasti na praxi s uvedením rozsahu vymeškaných hodín a ich dôvodu, s uvedením, ktoré boli ospravedlnené a ktoré boli neospravedlnené a o zistení, či sa maloletý M. učil nemecký jazyk, vykonanie lustrácie v Sociálnej poisťovni za účelom zistenia zamestnávateľov otca maloletých detí od roku 1989 do roku 2011 a vyžiadanie si výpisu z účtu matky maloletých detí o prijatí sumy prídavkov na deti v sume 2.718,72 Eur. Súd nevykonal dôkazy navrhnuté právnym zástupcom matky maloletých detí, konkrétne výsluch svedkov - A. K. a starej matky maloletých detí zo strany matky maloletých detí a vyžiadanie si trestného spisu vedeného pod sp. zn. . Tieto dôkazy súd nevykonal z toho dôvodu, že nemohli byť relevantným podkladom pre iné rozhodnutie súdu v danej veci. V poručenských konaniach sa kladie dôraz na najlepší záujem maloletých detí, ktorý bol v konaní dostatočným spôsobom zistený a preukázaný vykonaným dokazovaním. Súd sa nestotožnil so žiadosťou právneho zástupcu otca maloletých detí na nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania v predmetnej veci, nakoľko predložený znalecký posudok č. 1/2019 zo dňa zo dňa 24.01.2019, vypracovaný znalkyňou PhDr. Lindou Katona, PhD. je dostatočným dôkazom, na ktorý súd pri svojom rozhodovaní prihliadal, keďže jeho odbornosť a pravdivosť nebola žiadnym spôsobom spochybnená. Skutočnosť, že účastník alebo jeho právny zástupca nie je spokojný so závermi prezentovanými v znaleckom posudku, nakoľko nekorešpondujú s ich očakávaniami, nie je dôvodom pre nariadenie ďalšieho znaleckého dokazovania. Tunajší súd uznesením č. k. -260 zo dňa 04.05.2018 nariadil vo veci znalecké dokazovanie znalkyňou z odboru psychológia, odvetvie klinická psychológia detí a klinická psychológia dospelých, za znalkyňu ustanovil PhDr. Katarínu Haidovú a súčasne zaviazal rodičov maloletých detí na zloženie preddavku, každého vo výške 550,- Eur. Tunajší súd uznesením č. k. -275 zo dňa 13.06.2018 odvolal pôvodne ustanovenú znalkyňu a za znalkyňu ustanovil PhDr. Lindu Katona, PhD., čím zmenil predchádzajúce uznesenie. Súdom ustanovená znalkyňa dňa 01.02.2019 predložila súdu vypracovaný znalecký posudok spolu s vyúčtovaním odmeny a náhrady hotových výdavkov. Tunajší súd uznesením č. k. -466 zo dňa 06.02.2019 priznal znalkyni za vypracovanie znaleckého posudku č. 1/2019 odmenu a náhradu hotových výdavkov vo výške 986,72 Eur, ktorú súd vyplatil z preddavku zloženého rodičmi maloletých detí, každý z rodičov v sume 493,36 Eur. Otec maloletých detí navrhol vypočuť znalkyňu na pojednávaní, preto odmena a náhrada hotových výdavkov za vykonanie znaleckého úkonu (účasť znalkyne na pojednávaní) bola znalkyni priznaná uznesením tunajšieho súdu č. k. -594 zo dňa 07.05.2019 v celkovej výške 23,92 Eur, ktorú súd vyplatil z preddavku zložené otcom maloletých detí. Keďže otec maloletých detí zložil preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 550,- Eur, pričom znalečné bolo vo výške 493,36 Eur + 23,92 Eur = 517,28 Eur, súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku, a to sumy vo výške 32,72 Eur (550-517,28 = 32,72) otcovi maloletých detí zo zaplateného preddavku s tým, že táto suma bude poukázaná otcovi maloletých detí, po právoplatnosti tohto rozhodnutia. Keďže matka maloletých detí zložila preddavok na znalecké dokazovanie vo výške 550,- Eur, pričom znalečné bolo vo výške 493,36 Eur, súd rozhodol o vrátení nespotrebovanej časti preddavku, a to sumy vo výške 56,64 Eur (550-493,36 = 56,64) matke maloletých detí zo zaplateného preddavku s tým, že táto suma bude poukázaná matke maloletých detí, po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. O trovách konania súd rozhodol podľa , tak žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak".

4. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec maloletých detí prostredníctvom splnomocnenca v celom rozsahu proti všetkým výrokom z odvolacích dôvodov podľa , pretože rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, , pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, , pretože súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, , pretože súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, , pretože súd prvej

inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a v zmysle v spojení s , pretože súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutkový stav. Vytýkal súdu prvej inštancie, že neaplikoval pri výklade záujmu maloletých detí normatívny článok 5 základných zásad zákona o rodine, čím je rozsudok založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Súd prvej inštancie zistil, že osobnú starostlivosť o maloletého I. od októbra 2015 zabezpečuje otec za pomoci svojich rodičov, keďže matka začala odchádzať do Nemecka. Starostlivosť o maloletého I. zo strany otca je riadna, čo nespochybňovala ani matka, čím je naplnený záujem maloletého I. podľa písm. a) článku 5. Otec má predpoklady na osobnú starostlivosť o maloleté deti vzhľadom na osobnostnú výbavu a intelektuálnu kapacitu a na jeho strane neexistujú závažné prekážky, ktoré by bránili vo výchove maloletého a odkázal na str. 32 a 35 znaleckého posudku. Súd prvej inštancie vôbec neaplikoval Zákona o rodine. Rozsudok je založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Tým, že otec prebral na seba sústavnú a dôslednú starostlivosť o maloletého I. od októbra 2015 napriek tomu, že maloletý I. ako aj maloletý M. boli zverení do osobnej starostlivosti matky, tak od doby, kedy začala pracovať v Nemecku, od októbra 2015 v intervale 2 týždňov až do júla 2016 až doteraz, si neplnila a neplní svoju povinnosť rodiča voči maloletým deťom sústavnej a dôslednej starostlivosti, ani sústavnej a dôslednej osobnej starostlivosti v zmysle rozsudkov, ktorými jej boli deti zverené. Matka v rozpore s rozhodnutiami súdov nahradila svoju povinnosť starostlivosti o maloleté deti telefonickým kontaktom a zasielaním peňazí. Matka doteraz výchovu maloletého I. nezabezpečovala po dobu vyše tri a pol roka, kedy sa o maloletého I. sústavne stará otec, pričom znalecké dokazovanie I. nepreukázalo žiaden exces v správaní I.. Naopak potvrdilo pozitívne povahové črty, slušné správanie a veľmi dobré výsledky v škole. Vysoká úroveň starostlivosti otca o maloletého I. bola potvrdená aj svedeckými výpoveďami. Otec za pomoci rodičov a sestry financuje obedy I. v škole, družinu, školské potreby, navštevuje rodičovské združenia, zaujíma sa o prospech maloletého. Matka porušovala svoju povinnosť osobnej každodennej starostlivosti sústavnej, dôkladnej starostlivosti o výchovu a všestranný vývin nielen vo vzťahu k I., ale aj k maloletému M., ktorou súčasťou starostlivosti je aj starostlivosť o vzdelanie, ktoré sa prejavilo v príliš voľnom režime a v zhoršení jeho prospechu. V 8. ročníku kedy matka odišla na turnusy do Nemecka, mal 6 krát známku nedostatočný vrátane nemeckého jazyka, prevažovala známka dostatočný, zameškaných mal 248 hod. z toho 6 neospravedlnených a celkovo neprospel. V 1. ročníku strednej školy neprospel, mal 72 neospravedlnených hodín, 537 zameškaných. U otca má I. zaistené bezpečie, stabilitu prostredia. Prostredie u otca je známe prirodzené prostredie kde žije so svojimi starými rodičmi z otcovej strany, na maloletého tam nikto nekričí a okolie kde maloletý I. žije je bez ohrozujúcich vplyvov, čo vyplýva aj z odôvodnenia rozsudku. V záujme maloletého I. nie je vytrhnutie z jeho súčasného školského kolektívu a z prostredia obce, kde má svojich kamarátov a stretáva sa aj s deťmi otcovej sestry. Podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa má lepšie u otca. Súčasťou práva dieťaťa na zachovanie identity zakotveného v čl. 8 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa, na ktoré treba pri posudzovaní záujmu dieťaťa prihliadať a dodržiavať, je nevyhnutnosť dbať na etnické, kultúrne a jazykové pozadie dieťaťa, ktoré zásady platia aj pri oddelenom žití rodičov dieťaťa. Maloletý I. vyrastal od narodenia v W., v rodinnom a spoločenskom prostredí používajúcom maďarský jazyk, ktorý I. ovláda. I. sa v konaní pred znalkyňou vyjadril, že ľúbi chodiť do školy, najradšej má maďarský jazyk a takéto prostredie vie maloletému zabezpečiť jeho otec v prirodzenom prostredí, u matky by vyrastal v cudzine v prostredí používajúcom nemecký jazyk, ktorý maloletý I. neovláda a teda by presťahovaním do Nemecka odlúčením od otca bol vytrhnutý z prirodzeného kultúrneho a jazykového prostredia do cudzieho, čo nie je v súlade so zachovaním identity maloletého I.. Otec nevytvára žiadne problémy v kontakte ani komunikácii matky s I.. Bývaním maloletého I. u otca má tento zabezpečený kontakt aj s inými blízkymi osobami. Záujem maloletého I. je zostať na Slovensku, byť zverený otcovi do osobnej starostlivosti. Súd prvej inštancie neprihliadal ani na ten názor, že záujmom dieťaťa je byť zverené rodičovi, ktorý okrem iného uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že ten druhý rodič je dobrým rodičom, čím je rozsudok založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Matka v tejto súvislosti rodičom, ktorý nie je presvedčený o tom, že otec je dobrým rodičom a v dôsledku toho neuznáva rolu a dôležitosť otca v živote maloletého I.. Matka totiž vo svojich vyjadreniach opakovane uvádzala nepravdivé a osočujúce tvrdenia o otcovi. Tvrdenia matky boli v konaní vyvrátené, nepreukázané, neosvojil si ich ani súd prvej inštancie. Matka nie je opodstatnene presvedčená o tom, že otec nie je dobrým otcom, preto neuznáva rolu a dôležitosť otca v živote maloletého I.. Je to dôvod, aby bol maloletý I. zverený matke, ale po právnej stránke je daný ďalší dôvod, aby maloletý I. bol zverený otcovi, ktorý rešpektuje matku a je presvedčený o jej dôležitosti v živote maloletého I., čo preukazuje tým, že bez problémov odovzdáva matke maloletého I. keď je matka na Slovensku. Súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil, tým keď neudelil súhlas matke s vycestovaním bez toho, aby prihliadol na

neznalosť cudzieho jazyka u maloletých detí, čo je v rozpore so záujmom maloletých detí. Poukázal v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Trnave rozsudkom spis. zn. zo dňa 17.01.2017. Súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil vec, keď nesprávne vyložil ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine a nesprávne ho aplikoval na zistený skutkový stav. Súd prvej inštancie po právnej stránke pri výklade záujmu maloletého I. neprihliadol na to, že maloletý I. ako každé dieťa potrebuje pre svoj zdravý fyzický i psychický vývin, byť nesporne vychovávaný oboma rodičmi, ktorá účasť matky na výchove môže byť zabezpečená počas jej návštevy na Slovensku a že vycestovaním maloletého I. do Nemecka je spôsobilé narušiť vzťah medzi otcom a ním, ale i zdravý psychický vývin, keď I. nevie po nemecky, nepozná Nemecko, jeho školský systém, teda celkové prostredie v Nemecku je mu úplne cudzie. V predmetnej veci nevyplynuli žiadne také skutočnosti, ktoré by spochybňovali výchovnú pôsobnosť otca, ako to matka účelovo tvrdila, naopak bol preukázaný pozitívny vplyv otca na výchovu maloletého I.. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že medzi maloletým I. a otcom je silná emočná väzba, otec maloletého podporuje v jeho školských výkonoch, otec vedie a podporuje I. k zodpovednosti vo vzdelávaní, poskytuje mu naplnenie základných emočných potrieb a istôt, ako aj materiálnych potrieb. Otec má predpoklady na starostlivosť o I. a ich vzájomný vzťah je veľmi pozitívny. Presťahovaním maloletého I. do Nemecka sa však zasiahne do vzájomného pozitívneho vzťahu maloletého I. a otca, čo je v rozpore so záujmom maloletého I. a § 24 ods. 4 Zákona o rodine, na čo súd prvej inštancie neprihliadol a tak je rozsudok založený na nesprávnom právnom posúdení veci, nesprávnej aplikácie § 24 ods. 4 Zákona o rodine, v súvislosti s poukazom na výpovede na pojednávaní. Presťahovaním maloletého I. do Nemecka by sa vzhľadom na diaľku, povinnosti I. v Nemecku, povinnosti matky v Nemecku, maloletého I. stretávali veľmi zriedkavo, čo absolútne vylúči otca z účasti na výchove I., čo nie je na jeho prospech, ktorý by v zahraničí a za veľkej vzdialenosti prakticky stratil otca, s prihliadnutím na vek I., kedy je veľmi dôležitý osobný kontakt a otec by bol vylúčený z výchovy I.. Maloletý I. by mal otca, iba keď by išiel na Slovensko, čo do veľkej miery bude závislé od matky a od jej režimu, ktorá sama nemá dobrý vzťah s otcom. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Táto schopnosť je u otca a matky diametrálne odlišná. Otec nebráni matke v trávení času s I. keď je matka na Slovensku, teda uvedené preukazuje schopnosť otca dohodnúť sa s matkou na starostlivosti o dieťa. Na strane matky je situácia opačná, matka otcovi vopred neoznámila plánované odcestovanie s deťmi do Nemecka, ani dĺžku pobytu v Nemecku. Existenčné, materiálne zázemie a pomery nie sú žiadnym explicitným kritériom záujmu maloletého dieťaťa podľa článku 5 základných zásad Zákona o rodine ani podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine a teda súd prvej inštancie prihliadol na kritérium, ktoré Zákon o rodine neupravuje ako súčasť záujmu dieťaťa a prekážku starostlivosti o dieťa v zmysle § 54 ods. 3 Zákona o rodine a preto je rozsudok založený na nesprávnom právnom posúdení veci. Otec si vykladá rozhodnutie súdu prvej inštancie na strane 34 rozsudku tak, že súd prvej inštancie považoval za kritéria subsumovateľné pod záujem dieťaťa existenčné pomery matky, ktoré však nie sú kritériom záujmu dieťaťa a zachovanie súrodeneckého vzťahu. Kritérium súrodeneckého vzťahu však po právnej stránke nemôže prevážiť nad vzťahom medzi maloletými deťmi. Vzťah maloletého I. s M. po právnej stránke nemôže mať prednosť pred vzťahom medzi otcom a maloletým I. a nemôže vylúčiť zverenie maloletého I. do osobnej starostlivosti otca. Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v zmysle . Z odôvodnenia rozsudku nie je zrejmé, ako súd prvej inštancie vyhodnotil vykonané dôkazy, keďže neobsahuje vlastné vyhodnotenie dôkazov ani skutkové závery a zistenia, ktoré by mohli byť predmetom právneho posúdenia, čo je v rozpore s a nie je zrejmé, ktorá časť odôvodnenia súdu prvej inštancie odôvodňuje ktorý konkrétny výrok. Súd prvej inštancie neposudzoval dôkazy, dôkazy nehodnotí, ale len prepisuje obsahy opakovane vo viacerých častiach napadnutého rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie opakovane cituje obsah znaleckého posudku bez vlastného hodnotenia a vyhodnotenia v kontexte s inými dôkazmi, tak otec namieta, že súd prvej inštancie sa vôbec nevysporiadal s námietkami otca proti znaleckému posudku. Tieto námietky spočívali v tom, že znalkyňa tendenčne zvýrazňovala v znaleckom posudku vyjadrenia maloletého I. ohľadom bývania a vzdelávania v Nemecku v prospech presťahovania maloletého I. do Nemecka, pričom sama priznala, že I. sa nevyjadruje k tejto otázke jednoznačne. Znalkyňa ignorovala dĺžku času, ktorý trávi I. s matkou a s otcom a osobná starostlivosť nie je o vytváraní programu dieťaťa či o hraní alebo čítaní. I. s matkou trávi čas keď je matka na Slovensku, trávi s ňou menej času ako s otcom, tak je logické, že tento čas vníma intenzívnejšie. Zážitkovosť trávenia času, ktorý matka maloletému vytvára nie je rozhodujúca z právneho hľadiska. Znalkyňa v odpovedi na otázku číslo 8 uviedla rozdiely v predpokladoch matky a otca v starostlivosti založenej na hygienických pomeroch, čistote domácnosti

a existenčných pomeroch, toto je mimo kompetencie znalkyne. Znalkyňou popísané nepredvídateľné správanie otca na str. 33 znaleckého posudku sa predpokladá v čase zvýšeného stresu alebo pri konfliktnej situácii, nie však za bežných podmienok, pričom bola rovnako konštatovaná prítomnosť hostilných až agresívnych reakcií. Súd prvej inštancie sa ani k jednej z týchto námietok k znaleckému posudku nevyjadril, nekriticky opakoval obsah znaleckého posudku, čím je podľa otca odôvodnenie rozsudku nedostatočné, nepresvedčivé, čím bolo porušené právo otca na spravodlivé konanie. V celom rozsudku nie je riadne odôvodnená ani právna otázka záujmu dieťaťa. Pokiaľ súd uvádza, že najlepším záujmom I. je vysťahovanie do Nemecka, nepoukazuje na konkrétne dôkazy a nevyhodnocuje konkrétne dôkazy z ktorých dospel k takémuto záveru. Súd prvej inštancie poukazuje na menený názor maloletého I., ktorý menený názor logicky nemôže ustáliť jeho preukázanie a opodstatnenie na zachovanie súrodeneckých väzieb a to bez toho, aby prihliadol na zachovanie vzťahu maloletého I. s otcom s ktorým má pozitívnu väzbu. Súd prvej inštancie si tiež protirečí, keď na jednej strane vyčíta nepravdivo a nepreukázateľne otcovi, že zotrváva naďalej na svojom postoji, avšak na druhej strane dôvodí, že otcovi súčasne nie je možné uprieť právo - strana 32 a 33 rozsudku. Súd prvej inštancie totiž nelogicky najskôr hodnotí nesúhlasný postoj otca s vysťahovaním do Nemecka ako nepreukázateľne namierený proti matke, pričom vzápätí poukazuje na preukázaný prirodzený pozitívny vzťah k maloletému túžbou vychovávať ho a podporou vo vzdelávaní. Toto je tiež dôkazom nekvality odôvodnenia rozsudku. Pokiaľ súd prvej inštancie za najlepší záujem maloletého vyvodzuje z toho, že maloletý I. sa niekoľkokrát vyjadroval svoje želanie žiť s matkou, uvedené považuje za neodôvodnené, pričom súd prvej inštancie nezistil skutočný stav veci a neprihliadol na súhrn dôkazov o tejto otázke. Otec sa opakovane vyjadril, že maloletý nikdy za matkou neplakal, nikdy nebol smutný. Počas starostlivosti u otca nebolo preukázané, že by maloletý I. túžil za matkou keď je u otca neboli preukázané žiadne prejavy maloletého I. žiadna tenzia, psychické problémy. Súd prvej inštancie zistil, že maloletý I. by mal túžiť žiť s matkou, je toto v rozpore so správami výchovno-vzdelávacích inštitúcií a znaleckým posudkom. Vyjadrená túžba žiť s matkou je ovplyvnená informáciami od matky. Výška životnej úrovne po materiálnej stránke sama osebe nespôsobuje lepšie rodinné či výchovné prostredie. Rozsudok poukázal na aktuálne zázemie a materiálne pomery, nedáva odpoveď na zákonnú otázku maloletých detí v súvislosti s predmetom konania, teda rozsudok je nedostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie na strane 33 rozsudku marginalizuje vyjadrenie I., že sa bojí, že by školu kvôli jazyku nezvládol a učivo by bolo ťažšie a uvedené vyjadrenie ospravedlňuje tým, že ide o prirodzenú reakciu človeka, ktorý očakáva novú životnú situáciu, pričom takéto odôvodnenie je nejasné, nezohľadňuje fakt, že v prípade I. ide o sedemročné dieťa, ktoré žiadnu novú životnú situáciu ani neočakáva keď nemá žiadnu vedomosť a skúsenosti so životom v Nemecku s nemeckým jazykom ani s návštevou školy v Nemecku. Takéto odôvodnenie vyznieva účelovo nezohľadňujúc situáciu I., ktorý ovláda maďarský jazyk a od narodenia žije v obci W., ktoré je jeho prirodzeným prostredím. Súčasne súd prvej inštancie nezohľadňuje vyjadrenie I., že v Nemecku do školy by chodiť nechcel. Súd prvej inštancie opomenul aj fakt, že maloletý I. po nemecky nevie, nemal sa kde tento jazyk učiť, ukončil len 1. ročník základnej školy s vyučovacím jazykom maďarským. Maloletý I. mal uviesť, že trochu po nemecky vie, vôbec neznamená, že I. vie po nemecky, ktorá vedomosť je základný predpoklad žitia v cudzej krajine a návštevy školy. Súd prvej inštancie teda udelil súhlas na celkové vysťahovanie sa do Nemecka a to bez toho, že by bol I. na to jazykovo alebo inak pripravený. Takáto zmena nemôže byť odôvodnená tým, že I. bude mať možnosť učiť sa tam cudzí jazyk bez zohľadnenia toho, že I. nevie po nemecky a bez zohľadnenia súhrnu kritérií určujúcich záujem dieťaťa. Súd nesprávne prihliadol na to, že M. nevie po nemecky, že M. mal z nemčiny známky prevažne dostatočný na 2. stupni základnej školy a na strednej škole sa nemčinu vôbec neučil. M. navštevoval kurz nemeckého jazyka, neprihliadol súd na dĺžku tohto kurzu ani na úroveň, neprihliadol na to, že maloletý M. nemčinu neovláda. Súd prvej inštancie ignoruje fakt, že pokiaľ matka bola v Nemecku, čo bol prevažný čas obdobia posledných troch rokov, tak nemohla vykonávať ani osobnú starostlivosť a ani sústavnú a dôslednú starostlivosť čím evidentne porušovala svoje povinnosti zákona o rodine a rozsudky ktorými boli deti zverené. Súd prvej inštancie takýmto schvaľovaním, vytvára nebezpečný precedens pre ostatných rodičov. Matka maloletých detí nemusela zabezpečovať podmienky pre žitie detí v Nemecku, bolo to jej dobrovoľné rozhodnutie pracovať v Nemecku kde si našla priateľa. Matka mala na Slovensku prácu. Maloleté deti tiež nemali a nemajú povinnosť ísť do Nemecka a nasledovať životný štýl a rozhodnutie matky. Súd prvej inštancie nevyhodnotil a nevysvetlil v čom konkrétne a v akých kritériách v ich súhrne je naplnený záujem maloletých detí na presťahovanie sa do Nemecka. Súd prvej inštancie neprihliadol ani na to, že M. obdobie života od detstva do dospelosti trávil na Slovensku, kde má sociálne zázemie, kontakty, vzťahy s rovesníkmi a preto neobstojí odôvodnenie súdu, že nie je zvyknutý žiť na Slovensku. Uvedené platí aj pre I., pretože tento žije v prostredí maďarského jazyka, je

tu začlenený do rodiny a kolektívu rovesníkov. Namieta jednostrannosť odôvodnenia rozhodnutia. Súd spôsobil nerovnováhu spočívajúcu v neprihliadnutí výpovedí otca a ním predložených dôkazov. Súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie konštatuje nespokojnosť maloletého I. s krikom, hádkami a nižším hygienickým štandardom v domácnosti otca, čo vyplýva zo záverov znaleckého posudku. Otec namieta takéto zistenie súdu prvej inštancie, keďže znalkyňa v domácnosti otca nebola a znalecký posudok nie je dôkazom ani o kriku, hádkach ani o nižšom hygienickom štandarde. Maloletý I. sa vyjadril, že na maloletého sa v domácnosti nekričí. Súd prihliadol na obsah správy z Centra pedagogického psychologického poradenstva a prevencie v Šali, pričom táto správa neodzrkadľuje skutočný stav veci a ani nemôže tvoriť podklad pre súd o zistenie skutočného stavu veci, keďže sa v nej konštatuje iba jednorazové psychologické vyšetrenie dieťaťa, ktoré bolo sprevádzané na vyšetrenie iba matkou. Súd nesprávne zistil skutočný stav aj v otázke vzťahu maloletých detí priateľovi matky, najmä zistenia kedy a kde, za akých okolností si maloleté deti mohli vybudovať veľmi dobrý pozitívny vzťah k matkinmu priateľovi, pričom maloleté deti nemali ani možnosť tráviť súvislejší čas s priateľom matky, keď v Nemecku boli cez vianočné a novoročné sviatky 2017/2018 a 2018/2019 a cez letné prázdniny 2018. Súd prvej inštancie nezistil nič konkrétne o priateľovi matky, dôkazy predložené matkou podľa otca spochybňujú aj tvrdenia matky, že priateľ je rozvedený 10 rokov a jeho osobný a rodinný stav. Súd prvej inštancie zdôrazňuje zistenie, že prípadné odlúčenie a rozdelenie by maloleté deti vnímali negatívne, pričom by boli zároveň ochudobnené o spoločné zážitky. Táto skutočnosť negatívnych vplyvov odlúčenia maloletých detí nebola nijako preukázaná. Súd prvej inštancie nesprávne zistil skutočný stav veci, pričom neprihliadol na súhrn dôkazov, ktoré vylučujú, že by odlúčenie maloletých detí malo negatívny vplyv najmä na I., ktorého otec žiada zveriť do svojej osobnej starostlivosti. Medzi súrodencami je totiž vekový rozdiel takmer 10 rokov, čo sa odráža aj na spôsobe trávenia času. V prípade maloletých detí nejde o situáciu, že by jeden s druhým spolu vyrastali od detstva, keďže maloletý M. bude už čoskoro dospelý. Súd prvej inštancie nevyhodnotil výpovede maloletého I. jednotlivo a v ich súhrne. I. sa k otázke žitia a návštevy školy v Nemecku nevyjadroval jednoznačne a ani nevyhodnotil tie otázky v ktorých sa vyjadroval, že do školy v Nemecku chodiť nechce, že sa bojí či by školu zvládol, čo je prirodzené vyjadrenie sedemročného I., ktorý nemá skúsenosti s nemeckým jazykom. Otec vypovedal, že keď sa I. na túto otázku pýtal, I. mu povedal, že nechce ísť do Nemecka. Tiež súd nevyhodnotil výpoveď M. jednotlivo, ani v súhrne ani pri svojom rozhodovaní. Prihliadol vyslovene na prejavenú zaujatosť maloletého M. voči svojmu otcovi. Súd nevyhodnotil túto výpoveď maloletého M. vo vzťahu k otcovi. Tretí výrok je podľa odvolateľa rozsudok nevykonateľný, pre otca nebude reálne odsledovať, pretože nevie po nemecky, nepozná tamojšie prostredie kedy bude obdobie prázdnin v Nemeckej spolkovej republike. Otec bude mať veľmi sťažené podmienky ako dosiahnuť skutočné stretávanie sa s maloletým I.. Rozsudok je nevykonateľný aj vo výroku I., pretože nie je zrejmé od kedy sa matke udeľuje súhlas za otca vysťahovať sa s maloletými deťmi do Nemecka, pretože by mohla nastať situácia, že niekde v časovom strede školského roka by I. opustil školu na Slovensku a odišiel by do Nemecka, čo je absolútne nepredstaviteľné. Súd prvej inštancie nevyhodnotil ani potvrdenie lekárky Dr. Y. L. W., pretože potvrdenie zo dňa 07.05.2019 je antidatované, malo ísť o potvrdenie podpísané neskôr po 05.06.2019 ako malo byť vydané 07.05.2019. Súd na to neprihliadol, nezistil ani skutočný stav veci do akej školy budú maloleté deti zapísané, ani do akej školy bude zapísaný maloletý M., či bude v Nemecku vôbec robiť keď na Slovensku nezískal žiadnu pracovnú aprobáciu. Súd prvej inštancie uložil matke, aby predložila potvrdenie o tom, že deti budú prihlásené na pobyt v Nemecku a zároveň budú prihlásené do školy, avšak matka žiadne takéto potvrdenie o prihlásenie do školy nepredložila, na čo súd opomenul prihliadnuť. Súd prvej inštancie teda neúplne zistil skutočný stav veci v otázke veci čo by maloleté deti v Nemecku robili, do akej školy by boli zapísané, za akých podmienok, napriek tomu, že túto otázku mal v zámere zisťovať, teda ju považoval za dôležitú. Súd prvej inštancie nevykonal otcom navrhnuté dôkazy a to výsluch rodičov otca a sestry. Súd prvej inštancie však posúdil ako rozhodujúcu skutočnosť situáciu v domácnosti otca, kde podľa súdu prvej inštancie dochádza ku kriku, hádkam a kde je nižší hygienický štandard, čo odvolateľ namieta takýto záver, ktorý si súd osvojil zo záverov znaleckého posudku, čo však nie je relevantným dôkazom na preukázanie situácie v domácnosti otca. Súd prvej inštancie nevykonal ani právnym zástupcom otca navrhnutý dôkaz na predloženie rozpisu odchádzajúcich hovorov z telefónneho čísla matky za rok 2019, ktorý otec navrhoval za tým účelom, pretože matka tvrdila, že otec nedáva maloleté deti k telefónu napriek tomu, že ho kontaktuje každý deň. Podľa názoru otca preto bolo potrebné zisťovať rozhodujúcu skutočnosť ako často prebieha komunikácia matky s maloletým I., ktorý dôkaz však súd nevykonal. Súd prvej inštancie nevykonal ani právnym zástupcom otca navrhnutý znalecký posudok, že otec proti znaleckému posudku vyjadril

opodstatnené námietky vo vzťahu k jeho záverom. Vzhľadom na uvedené navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alternatívne navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že súd zverí maloletého I. do starostlivosti otca, obaja rodičia sú oprávnení zastupovať maloletého I. a spravovať jeho majetok, matka je povinná platiť výživné v sume 50,- eur mesačne na maloletého I., styk matky s maloletým I. sa ponecháva neupravený a žiadal zamietnuť návrh matky na udelenie súhlasu s vycestovaním maloletých detí I. a M. do Nemeckej spolkovej republiky za otca maloletých detí v celom rozsahu.

5. K odvolaniu sa vyjadrila matka prostredníctvom advokáta. Rozsudok považuje za vecne správny vychádza zo záverov rozsiahleho dokazovania, s ktorými sa matka stotožňuje a navrhuje rozsudok potvrdiť a odvolanie zamietnuť. Od októbra 2015 chodila matka len na maximálne dvojtýždňové turnusy a od konca leta 2016 trávil I. u nej viac času, než u otca. Pokiaľ ide o následnú starostlivosť je zrejmé, že I. síce fyzicky žil s otcom, avšak z dokazovania je preukázané, že starostlivosť v prevažnej väčšine zabezpečovala matka otca, teda z určitého hľadiska možno hovoriť o akejsi čiastočnej náhradnej starostlivosti. Otec sa okrem jednoduchých úkonov nevie riadne postarať ani o seba, je odkázaný na finančnú aj hmotnú pomoc svojich rodičov kvôli svojej pohodlnosti a lajdáckosti. V prípade, ak by celá starostlivosť ostala len na ňom, nevedel by sa o I. postarať. Klamlivé sú tvrdenia otca, že matka si neplní svoju povinnosť voči starostlivosti o deti, pretože každú jednu voľnú chvíľu trávi na Slovensku s deťmi, deti sú podstatnú časť každého mesiaca s ňou a počas pobytu v zahraničí zabezpečila náhradnú starostlivosť prostredníctvom svojich rodičov. Taktiež rodinu a deti zabezpečuje finančne a udržiava každodenný telefonický kontakt s deťmi. Pokiaľ ide o výkyvy v správaní maloletého M., tu je potrebné poukázať na to, že otec sa absolútne až do odchodu matky nezaujímal o žiadne z detí, neprispieval finančne, matka nemohla mať dostatok času na riešenie všetkých záležitostí súvisiacich s M., ktorému zjavne chýbala otcovská ruka. Absolútny nezáujem o výchovu detí zo strany otca, resp. jeho dôsledky, sa teraz snaží otec použiť ako protiargument voči matke, čo je neprijateľné. Matka nespochybňuje úlohu otca pri výchove dieťaťa, len poukazuje na negatívne stránky otca. Matka má v Nemecku prácu, má zabezpečené bývanie, deti majú zariadený svoj vlastný priestor, učia sa po nemecky. Tieto skutočnosti sú v podstatnom rozdiele vo vzťahu k rozsudku Krajského súdu Trnava sp. zn. , na ktorý sa otec opakovane odvoláva. Pokiaľ ide o schopnosť matky dohodnúť sa s otcom na vycestovaní počas prázdnin matka udáva, že tieto plány neoznamovala otcovi z dôvodu obavy, aby neboli zo strany otca zmarené, pričom deti mala zverené do svojej osobnej starostlivosti. Pokiaľ ide o postup súdu v konaní, tento nebol povinný vysporiadať sa so všetkými námietkami otca proti znaleckému posudku, tiež nebol povinný vypočuť iných rodinných príslušníkov otca, pretože možno o nich predpokladať naučené odpovede. Podľa názoru matky deti majú bližší vzťah k matke, vycestovanie matky odporučil znalec aj kolízny opatrovník a matka má oveľa lepšie podmienky k výchove detí, ako aj vybudované zázemie pre život detí. V zmysle rozsudku tak ako bol vydaný, bude zabezpečený dostatočný kontakt otca s deťmi.

6. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec prostredníctvom advokáta. Poukázal na to, že vyjadrenie kolízneho opatrovníka nie je dôkazom a znalecké dokazovanie tiež nie je jediným dôkazom v tejto veci, ktoré tiež musí byť predmetom hodnotenia zo strany súdu a nemôže byť nekriticky kopírované. Otec odmieta tvrdenia matky, že by sa nevedel o deti postarať, že to ovláda iba pri jednoduchých úkonoch, naopak, otec vie vykonávať domáce práce, pre výkon zamestnania je obmedzený objektívnou prekážkou a to cukrovkou, pre ktorú je na invalidnom dôchodku. Odmieta tvrdenia o pohodlnosti, lajdáckosti, pričom toto znovu potvrdzuje negatívnu zaujatosť a hostilitu zo strany matky voči otcovi. Matka pracuje a žije v Nemecku, je evidentné, že deti nemôžu podstatnú časť každého mesiaca tráviť s matkou. Matka poukazuje na to, že udržiava každodenný kontakt s deťmi, tak k týmto tvrdením sa už otec vyjadroval. Čo sa týka výkyvov správania maloletého M. a školských výsledkov, matka sa snaží hľadať príčiny na strane otca, čím odvracia pozornosť od jej zlyhania, keďže maloletý M. bol zverený do jej osobnej starostlivosti. Odmieta tvrdenia, že otec prejavoval absolútny nezáujem o výchovu detí. Žiadne negatívne stránky otca ani neexistujú. Nesúhlasí s tým, že v podstatných okolnostiach veci existuje závažný rozdiel medzi situáciou riešenou v konaní na Krajskom súde Trnava spis. zn. . Čo sa týka neoznamovania vopred otcovi krátkodobým vycestovaním do Nemecka to považuje za irelevantné, otec nikdy nemal problém maloletého I. odovzdať matke keď bola na Slovensku. Otec riešil oznámeniami a návrhom na neodkladné opatrenie len také situácie, keď nebol presne a vopred informovaný o zámere matky vycestovať s deťmi do Nemecka. 7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - účastníkom ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon

odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že podané odvolanie otca má zákonné náležitosti ( ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (, , , ), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil ( ), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke odvolacieho súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením ( ) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie. 8. Predmetom odvolacieho konania bolo posúdiť, či boli splnené podmienky v rámci úpravy rodičovských práv a povinností k maloletým deťom na udelenie súhlasu matke za otca maloletých detí na vysťahovanie maloletých detí do Nemeckej spolkovej republiky, zamietnutie návrhu otca na zmenu úpravy práv a povinností k maloletému I., na úpravu styku otca s maloletým I. v rozsahu tak ako je uvedené vo výroku III. napadnutého rozsudku a na uloženie informačných povinností matke. 9. Predovšetkým sa žiada uviesť, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v miere potrebnej pre jeho rozhodnutie a vec v uvedenom správne posúdil i po právnej stránke. 10. V čl. 18 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa je zakotvená zásada, že obaja rodičia majú spoločnú zodpovednosť za výchovu a vývoj dieťaťa. 11. V čl. 24 Charty základných práv Európskej únie ods. 2 je zakotvené, že pri všetkých opatreniach prijatých orgánmi verejnej moci alebo súkromnými inštitúciami, ktoré sa týkajú detí, sa musia v prvom rade brať do úvahy najlepšie záujmy dieťaťa. Podľa ods. 3 každé dieťa má právo na pravidelné udržiavanie osobných vzťahov a priamych stykov s obidvoma svojimi rodičmi, ak to nie je v rozpore s jeho záujmom. 12. V zmysle starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov; deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. 13. Podľa čl. 3 Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi. 14. V zmysle čl. 5 Zákona o rodine, záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

15. Podľa § 35 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.

16. Zásadne patrí obidvom rodičom právo rozhodovať o záležitostiach maloletého dieťaťa, ale ak sa rodičia nedohodnú o podstatnej náležitosti týkajúcej sa osoby maloletého dieťaťa, alebo o jeho majetku v rámci výkonu svojich rodičovských práv a povinností, súd potom rozhoduje na návrh jedného z nich a to vtedy, ak ide o podstatnú vec súvisiacu s výkonom rodičovských práv a povinností. V zmysle § 35 Zákona o rodine nie je povinnosťou súdu skúmať, ktorý z rodičov má lepšie schopnosti a možnosti dieťa vychovávať, súd iba hodnotí, aké dôsledky na ďalší vývoj dieťaťa by malo prípadné vysťahovanie z hľadiska záujmu dieťaťa s súlade so záujmom spoločnosti, z hľadiska výchovných práv a povinností rodičov a z hľadiska vzťahov medzi rodičmi a deťmi.

17. Súd prvej inštancie konštatoval, že v danom prípade je vysťahovanie sa maloletých detí do Nemeckej spolkovej republiky v ich záujme. S takýmto právnym záverom sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje. Deti budú žiť s matkou, ktorej sú na základe rozhodnutia súdu zverené do osobnej starostlivosti. Pobyt maloletých detí u matky je v záujme maloletých detí a tiež so záujmami spoločnosti, keď právo mať deti u seba zodpovedá zásade, že starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov a deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Prvoinštančný súd sa tiež správne zaoberal šetrením pomerov v mieste, kde matka chce s maloletými deťmi žiť a bolo zistené, že má vytvorené podmienky pre starostlivosť a výchovu maloletých detí. Matka má vytvorené bytové ako aj pracovné podmienky, zabezpečila prísľub lekárskej starostlivosti o deti v Nemeckej spolkovej republike. Otec nepredložil žiadne relevantné tvrdenia a dôkazy, ktoré by preukazovali opak, a ktoré by boli v rozpore s tým, čo zistil súd prvej inštancie. Rovnako prvoinštančný súd skúmal dôsledne prostredie v ktorom budú maloleté deti žiť a vyhodnotil, že potreby detí budú zabezpečené. Tiež vychádzal z vyjadrenia maloletých detí vyplývajúcich jednak zo znaleckého posudku, z vyjadrenia maloletého I. v rámci psychologického vyšetrenia v Centre pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie v Šali, z vyjadrení oboch detí pred kolíznym opatrovníkom a z výpovede maloletého M. pre súdom. Z týchto vyjadrení vyplýva želanie oboch maloletých detí bývať s matkou. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj závery znaleckého dokazovania, z ktorého jednoznačne vyplynul záver, že dlhodobá zmena výchovného ako aj školského prostredia by z emočného hľadiska bola pre vývin maloletých detí vhodná. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými námietkami otca, ktorý vyjadril nesúhlas s udelením súhlasu na vysťahovanie maloletých detí do Nemeckej spolkovej republiky.

18. Otec v odvolaní namietal, že rozsudok vychádza z neprávneho právneho posúdenia veci.

19. K odvolaciemu dôvodu podľa ustanovenia o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav, dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. Otec maloletých detí konkrétne namietal, že súd prvej inštancie vôbec neaplikoval § 28 ods. 1 písm. a) Zákona o rodine podľa ktorého súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývin maloletého dieťaťa, pretože od októbra 2015 si matka neplní povinnosť rodiča voči maloletým deťom sústavnej a dôslednej starostlivosti o deti, pretože podstatný čas trávila v Nemecku a otec prebral na seba všetku starostlivosť o maloletého I.. Podľa názoru odvolacieho súdu táto otázka v konaní ani sporná nebola, súd prvej inštancie v tomto smere zistil skutkový stav a pokiaľ neuviedol Zákona o rodine nedopustil sa pochybenia majúceho za následok nesprávne právne posúdenie, nakoľko vzhľadom na predmet konania aplikoval a , , , , , a Zákona o rodine.

21. Otec vytýkal súdu prvej inštancie, že záujem maloletého podľa článku 5 na maloletého I. vôbec neaplikoval, čo podľa názoru odvolacieho súdu nie je dôvodné, nakoľko súd prvej inštancie v bode 41. rozsudku uvádza, že základným zmyslom starostlivosti rodičov má byť záujem detí, pričom súd pripomenul, že záujem detí nie je možné zamieňať sa subjektívnymi predstavami rodičov o realizácií ich výchovného pôsobenia. V ďalšom odôvodnení súd prvej inštancie záujem oboch maloletých detí zohľadnil.

22. Pri posudzovaní obsahu pojmu záujem dieťaťa, používaného zákonom o rodine, je potrebné vychádzať aj z Dohovoru o právach dieťaťa (napokon vychádzal z neho i prvoinštančný súd), lebo v Slovenskej republike sú vyhlásené medzinárodné zmluvy, ku ktorých ratifikácii dal Parlament SR súhlas, a ktorými je Slovenská republika viazaná, súčasťou právneho poriadku. Osobitné postavenie medzi nimi majú medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách ( ), ktoré tvoria súčasť slovenského ústavného poriadku so všetkými dôsledkami z toho plynúcimi. Do kategórie týchto zmlúv bezpochyby patrí tiež Dohovor o právach dieťaťa. Najlepší záujem dieťaťa v procesnom význame podľa súčasnej judikatúry zahŕňa rozhodovaciu činnosť súdu, ktorá v konkurencii často protichodných záujmov účastníkov konania zvažuje a prednostne priznáva význam

zistenému záujmu dieťaťa s cieľom dosiahnuť pre dieťa stabilné a dlhodobé riešenie. Takto požadované usporiadanie vzťahov je možné nastoliť iba záväzným rozhodnutím orgánu štátnej moci, ktorý je oprávnený autoritatívne rozhodovať o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Posudzovanie najlepšieho záujmu dieťaťa v predmetnom konaní nie je čiastkovou zložkou rozhodovacej činnosti súdu, ale jej podstatou. Sám Dohovor o právach dieťaťa zásadu najlepšieho záujmu dieťaťa (best interests of the child) nedefinuje. Najlepší záujem dieťaťa plní funkciu vyvažovania (merania) v kolíziách medzi konkrétnymi ľudskými právami, sprostredkováva riešenie konfliktov medzi takými subjektívnymi právami a to prirodzene vrátane práv dieťaťa. Rozhodovanie tretích osôb o najlepších záujmoch dieťaťa vychádza z uspokojenia základných potrieb dieťaťa (výživa, bývanie, zdravie), jeho rozvoja, názorov a prianí dieťaťa, totožnosti dieťaťa, citového spojenia, jeho zdravia, bezpečia, ochrany, zaopatrenia, starostlivosti, súdržnosti rodiny, trvalosti domova, väzieb dieťaťa na kamarátov, zo školských vzťahov, rizík náhradnej starostlivosti, kultúrneho pozadia či náboženskej viery. Samotné rozhodnutie potom musí sledovať cieľ stabilného a nie prechodného riešenia, ktoré sleduje skutočne dlhodobé záujmy dieťaťa.

23. Trvalé vysťahovanie dieťaťa z jeho pôvodného domova je vždy zásadnou zmenou v živote dieťaťa, keďže spolu s vysťahovaním dochádza nielen k zmene domova, ale aj k obmedzeniu osobného kontaktu s druhým rodičom, ostatnými príbuznými, kamarátmi, dochádza k zmene školy a lekárov. Dieťa sa musí adaptovať na nové sociálne pomery, iný jazyk a iné zvyklosti. Vysťahovanie musí byť riadne a dôkladne pripravené po všetkých uvedených stránkach tak, aby nebol ohrozený záujem maloletého dieťaťa.

24. Maloletý M. má 17 rokov, práva a povinnosti rodičov boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -22 zo dňa 23.01.2007, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý M. zverený do osobnej starostlivosti matky, ktorá maloletého zastupuje a spravuje jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 33,19 Eur (1.000,- Sk) mesačne, počnúc od 01.01.2007. Rodičia sa dohodli o úprave styku otca s maloletým M. tak, že styk otca so synom zostal bez obmedzenia. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 09.02.2007. Maloletý žil s matkou, ktorá začala od októbra 2015 pracovať na dvojtýždňové turnusy v Nemecku, od júla 2016 pracuje výhrade v Nemecku. V januári 2017 strávila matka doma 11 dní, vo februári 2017 6 dní, v marci 2017 3 dni, v apríli 2017 6 dní, v máji 2017 12 dní, v júni 2017 19 dní, v júli 2017 2 dni a v auguste 2017 11 dní. Počas pobytu v zahraničí starostlivosť o deti zverila svojim rodičom, ktorí ju zabezpečovali. Matka platila všetky výdavky v súvislosti so zabezpečením starostlivosti o deti. Pred znalkyňou sa maloletý M. vyjadril, že chce bývať s matkou a najradšej by išiel do Nemecka, maloletý M. vo vzťahu k matke pociťuje pozitívne emócie, matka predstavuje pre maloletého prirodzenú autoritu a je jeho vzorom, matka maloletému poskytuje napĺňanie základných emočných potrieb a istôt, ako aj materiálne zabezpečenie. Maloletý matke dôveruje, zveruje sa jej so svojimi túžbami, plánmi, vie sa s ňou otvorene porozprávať o všetkom, čo ho teší a trápi. Vo vzťahu k otcovi maloletý M. pociťuje neutrálne až negatívne emócie (bližšie pozri str. 28 znaleckého posudku PhDr. Lindy Katona, PhD.). Daný vzťah je s vysokou pravdepodobnosťou ovplyvnený jeho prežitými skúsenosťami s otcom, pričom nebolo zistené ovplyvňovanie, otec pre maloletého M. nepredstavuje žiadnu autoritu, vníma ho negatívne, je s ním v minimálnom kontakte (pozri str. 31 znaleckého posudku PhDr. Lindy Katona, PhD.). Na pojednávaní maloletý M. uviedol, že otca nemá rád, pretože sa o matke vyjadroval škaredými slovami, maloletý chce žiť v Nemecku, kde sa mu páči, ovláda základy nemeckého jazyka, s matkiným priateľom má veľmi dobrý vzťah. Kolízny opatrovník odporučil vo vzťahu k obom deťom udelenie súhlasu s vycestovaním maloletých detí do Nemeckej spolkovej republiky. Maloletý M. školskú dochádzku ukončil. Vychádzajúc z uvedeného podľa názoru odvolacieho súdu je v záujme maloletého, aby zabezpečovala jeho starostlivosť matka a to v mieste kde býva, pracuje, má zázemie a kde má vytvorené všetky podmienky na zabezpečenie starostlivosti o maloletého M.. Otec nemá záujem starať sa o maloletého M., otec si nepodal návrh na zmenu starostlivosti o maloletého M., avšak s jeho vycestovaním nesúhlasil. Pokiaľ ide o výsledky maloletého M. v škole, otec sa o situáciu nezaujímal, pričom v odvolaní uvádza výlučnú zodpovednosť matky. Udelením súhlasu s vycestovaním maloletého M. bude plne uspokojené právo maloletého na starostlivosť matky, ku ktorej má veľmi dobrý vzťah, ani iné jazykové prostredie nebude na prekážku, pretože maloletý M. sa jazyk učí. Keďže maloletý v krátkom čase nadobudne plnoletosť, bude o týchto otázkach rozhodovať sám, pokiaľ má túžbu žiť u matky, tak ovládanie jazyka krajiny, v ktorej žije, bude nepochybne nevyhnutným predpokladom, aby sa maloletý cítil v takomto prostredí v duševnej pohode.

25. Maloletý I. má 8 rokov. Práva a povinnosti rodičov k maloletému I. boli naposledy upravené rozsudkom Okresného súdu Galanta č. k. -44 zo dňa 23.02.2015, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej bol maloletý I. zverený do osobnej starostlivosti matky s tým, že obaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok a otec sa zaviazal prispievať na výživu maloletého sumou 30,- Eur mesačne (1.000,- Sk), počnúc od 01.01.2007. Styk otca s maloletým I. bol neupravený. Týmto rozsudkom bola schválená rodičovská dohoda, na základe ktorej bolo zvýšené výživné na maloletého M. zo sumy 33,19 Eur mesačne na sumu 50,- Eur mesačne, odo dňa 23.02.2015. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 21.04.2015 a vykonateľnosť dňa 09.03.2015. Starostlivosť o maloletého I. počas pobytu matky v Nemeckej spolkovej republike zabezpečoval otec, ktorý si spočiatku bral I. k sebe bez súhlasu matky, neskôr s tým súhlasila a akonáhle bola doma, tak si maloletého I. zobrala k sebe. Počas pobytu matky v Nemeckej spolkovej republiky sa o maloletého zaujímala telefonicky. Všetky potreby maloletého kryla matka, okrem nákladov na stravu počas pobytu maloletého u otca a neskôr otec kupoval maloletému oblečenie. I. navštevuje základnú školu s vyučovacím jazykom maďarským, otec maloletého v konaní argumentoval potrebou stability prostredia, k doterajšej riadnej starostlivosti otca o maloletého, vzťahom otca k maloletému, k nejednoznačnému vyjadreniu maloletého k tejto otázke, jazykovou bariérou, nakoľko maloletý neovláda nemecký jazyk. Pred znalkyňou maloletý I. uviedol, že vie si predstaviť, že by bol s mamou viac a s otcom menej že by to bolo naopak ako je to teraz, ak by mal naďalej bývať u otca a mamu vidieť menej, bol by smutný; ak by býval v Nemecku, bol by šťastnejší, ale aj trochu smutný, že by nevidel otca, ale šťastný, že je s mamou.(pozri str. 13 znaleckého posudku PhDr. Lindy Katona, PhD.). Vzťah maloletého I. k matke aj otcovi je pozitívny, založený na čistej detskej láske k rodičovi, obaja rodičia predstavujú pre maloletého prirodzenú autoritu, poskytujú maloletému napĺňanie základných emočných, ako aj materiálnych potrieb a istôt (str. 31 znaleckého posudku PhDr. Lindy Katona, PhD.). Znalkyňa tiež uviedla, že maloletý I. prechováva k obom rodičom pozitívnu citovú väzbu, oboch vníma ako prirodzené autority, avšak o niečo bližší vzťah má k matke, ktorá mu vo väčšej miere zabezpečuje napĺňanie jeho emočných potrieb. Znalkyňa prijala záver, že vzhľadom na intelektovú kapacitu, osobnostnú výbavu, aktuálne zázemie a existenčné pomery, má väčšie predpoklady na zabezpečenie pokojného, vyrovnaného a vyváženého rodinného a výchovného prostredia matka maloletých detí (str. 32 znaleckého posudku PhDr. Lindy Katona, PhD.). Kolízny opatrovník aj v prípade maloletého I. súhlasil, aby súd udelil matke súhlas s vycestovaním maloletých detí do Nemeckej spolkovej republiky. Maloletý I. vzhľadom na svoj vek nevníma všetky dopady, ktoré pre neho znamená jednak vyhovenie návrhu matky a teda vysťahovanie do Nemeckej spolkovej republiky a jednak aj vyhovenie návrhu otca a zmenu zverenia maloletého do starostlivosti otca. V prípade vyslovenia súhlasu s vysťahovaním sa maloletému radikálne zmenia životné podmienky, presťahuje sa k matke do štátu, ktorého jazyk neovláda, zmení školu a školský systém, bude sa musieť adaptovať na nové prostredie, má však osobnostné predpoklady, aby situáciu bez negatívnych dopadov zvládol, čo jednoznačne vyplýva zo znaleckého dokazovania. Znalkyňa sa vyjadrila, že dlhodobá zmena výchovného ako aj školského prostredia by bola vhodná. V adaptácii mu bude nápomocná matka, ktorá dokáže zabezpečiť napĺňanie emočných potrieb maloletého a bude s bratom, s ktorým má veľmi dobrý súrodenecký vzťah. O kontakt s otcom maloletý nepríde, nakoľko bude zabezpečený širokým stykom v daných podmienkach, ktorého potrebu si matka nesporne uvedomuje. V tejto súvislosti je potrebné oceniť prístup matky, ktorá v podstate zabezpečí, aby styk prebiehal v rozsahu porovnateľného so stykom dieťaťa žijúceho s rodičmi v identickom štáte. V prípade, ak by bolo vyhovené návrhu otca a maloletý zverený do jeho osobnej starostlivosti žiada sa uviesť, že otec má menšie predpoklady v porovnaní s matkou zabezpečiť maloletému napĺňanie jeho emočných potrieb, matka má väčšie predpoklady na zabezpečenie pokojného, vyrovnaného a vyváženého rodinného a výchovného prostredia. Taktiež z dokazovania vyplynulo, že otec sa v prítomnosti maloletého vyjadruje negatívne na matku, čo podľa znalkyne môže viesť k rozvoju skresleného obrazu o vlastnej matke a pohŕdavému postoju voči ženám, pričom podľa názoru súdu nie je žiadna záruka, že by otec v tomto správaní nepokračoval, pretože následky si zjavne neuvedomuje. U otca maloletý vníma, že je viac kriku a hádok v porovnaní ako u matky, ktorá skutočnosť podľa znalkyne môže ovplyvniť maloletého negatívnym smerom v zmysle nadobudnutia hostilných až agresívnych prejavov. Taktiež bolo potrebné zohľadniť vyjadrenie znalkyne, že deti preberajú správanie od svojich rodičov a majú tendencie žiť podľa spôsobu svojich rodičov a ak u otca chýbajú ciele, ak rodič nedokáže nadväzovať adekvátne vzťahy s inými, aj z dieťaťa sa môže stať človek, ktorý nemá žiadne ambície, o nič sa v živote nebude snažiť a druhí sú mu ľahostajní. Podľa názoru odvolacieho súdu u otca existujú vyššie uvedené opodstatnené riziká vo vzťahu k zabezpečeniu riadnej starostlivosti o maloletého, ktoré prevyšujú potrebu zachovania stability starostlivosti otca ako na ňu v konaní opakovane poukazoval. Rovnako bolo potrebné zvážiť aj vzťah medzi maloletými deťmi, ktorý súd prvej inštancie dostatočne skúmal a správne vyhodnotil. Znalkyňa

k tejto otázke uviedla, že vzťah medzi deťmi je aj napriek väčšiemu vekovému rozdielu pozitívny a prípadné odlúčenie a rozdelenie by deti vnímali negatívne. Pre maloleté deti je zo psychologického hľadiska prínosnejšie, aby vyrastali spoločne v jednej domácnosti. Takáto potreba oboch detí by bola zabezpečená iba v prípade bývania u matky, ktorá sa chce starať o obe deti, avšak nie v prípade, že maloletý I. by bol zverený otcovi, nakoľko brat M. by s ním nevyrastal, čo by maloletý vnímal negatívne a aj z odborného psychologického hľadiska by bolo pre oboch prínosom, ak by vyrastali v jednej domácnosti. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom otca, že pozitívne črty maloletého, správanie maloletého, jeho úspechy v škole sú výlučne výsledkom starostlivosti otca. Vychádzajúc z uvedeného aj v prípade maloletého I. je v záujme dieťaťa vyjadriť súhlas s jeho vysťahovaním do Nemeckej spolkovej republiky.

26. Odvolacia námietka o nezohľadnení záujmov maloletých detí je neopodstatnená.

27. Otec namietal, že súd neprihliadol na ten názor, že záujmom dieťaťa je byť zverené rodičovi, ktorý uznáva rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa a je presvedčený, že je ten druhý rodič je dobrým rodičom, pričom poukazoval na rozhodnutie Ústavného súdu Českej republiky, sp. zn. a .

28. Z nálezu Ústavného súdu Českej republiky zo dňa 23.2.2010 vyplýva, že spornou otázkou bolo zverenie maloletej, matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou a ústavný súd uviedol, že „ Zájmem dítěte nepochybně je, aby bylo především v péči obou rodičů, a není-li to možné, pak toho z rodičů, který k tomu má lepší předpoklady, mimo jiné uznává roli a důležitost druhého rodiče v životě dítěte a je přesvědčen, že i ten druhý je dobrým rodičem. V projednávaném případě obecné soudy nevěnovaly tvrzení matky dostatečnou pozornost a nezjistily důvody, proč matka nezletilé není ochotna s otcem dítěte spolupracovat na společné střídavé výchově, ačkoliv on tuto ochotu deklaroval před soudem nalézacím i odvolacím. Aj v náleze Ústavného súdu ČR sp. zn. je odkaz ma vyššie uvedenú citáciu.

29. Odvolací súd však upozorňuje na rozdielnosť spornej otázky, ktorá citovanými nálezmi bola riešená v konaniach síce o zverenie maloletého dieťaťa, avšak vyvstala potreba vysporiadania sa s otázkou striedavej osobnej starostlivosti a záujem dieťaťa bol v tomto smere naformulovaný, pretože jeden z rodičov so striedavou starostlivosťou nesúhlasil. Možnosť zverenia maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti však v tomto konaní nebola posudzovaná, takže otcom namietané hľadisko na ktoré súd neprihliadol, rozhodujúce nebolo. Na margo uvedeného však treba uviesť, že z konania nevyplynulo, že by matka neuznávala rolu otca a dôležitosť druhého rodiča.

30. Otec v odvolaní namietal rozpor so záujmom maloletých detí v tom, že maloleté deti neovládajú cudzí jazyk, argumentoval rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 17.01.2017.

31. Z odôvodnenia rozsudku Krajského súdu v Trnave sp. zn. zo dňa 17.01.2017 vyplýva, že vycestovanie detí nie je v záujme maloletých detí, pretože základným motívom vycestovania bolo spolužitie s partnerom; matka nežila v cudzej krajine, pracovala a žila na Slovensku. Z uvedeného možno usúdiť, že nešlo o obdobnú situáciu ako v predmetnej veci, z ktorej vyplývalo, že matka žila a pracovala už dlhšie obdobie v zahraničí, ovláda nemecký jazyk a má v zahraničí stabilné prostredie.

32. Odvolacia námietka nesprávneho právneho posúdenia výkladu § 24 ods. 4 Zákona o rodine nie je opodstatnená. V konaní nebolo preukázané tvrdenie otca, že presťahovaním maloletého I. do Nemeckej spolkovej republiky sa zasiahne do ich pozitívneho vzťahu, čo je v rozpore so záujmom maloletého I. a ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine. Túto otázku už odvolací súd posudzoval v odseku 41 a 42 kde sa zoberal záujmom maloletého I.. V uvedenom postupe odvolací súd nevidí porušenie § 24 ods. 4 Zákona o rodine.

33. Uplatneným odvolacím dôvodom podľa súd mal nesprávnym procesným postupom znemožniť strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Otec namietal nedostatočné a nepresvedčivé odôvodnenie rozsudku.

34. Odvolací dôvod podľa ustanovenia je naplnený vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci strane realizáciu jej práv, dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé, pričom konkrétne pochybenie súdu musí byť hodnotené v kontexte celého konania.

35. V zmysle ustanovenia rozsudok musí obsahovať odôvodnenie, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktoré sa vysporiada i so špecifickými námietkami strán. Odôvodnenie písomného vyhotovenia rozhodnutia súdu musí obsahovať výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku rozhodnutia. Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesto pre dohady a domnienky. V odôvodnení rozhodnutia súd teda uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil, ktoré dôkazy v konaní vykonal a ako ich vyhodnotil, zistený skutkový stav a právne posúdenie veci, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Zákonom požadované riadne a presvedčivé odôvodnenie písomnej formy rozhodnutia súdu je nielen formálnou požiadavkou, ktorou sa má zamedziť vydaniu obsahovo nezdôvodnených, nepresvedčivých alebo neurčitých a nezrozumiteľných rozhodnutí, ale má byť v prvom rade prameňom poznania úvah súdu, tak v otázke zisťovania skutkového stavu veci, ako aj v právnom posúdení veci. Inak povedané, účelom odôvodnenia rozhodnutia je predovšetkým preukázať jeho správnosť a odôvodnenie súčasne musí byť i prostriedkom kontroly správnosti postupu súdu pri vydávaní rozhodnutí, t.j. musí byť preskúmateľné.

36. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa otcom v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že sa otec s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňuje ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Súd prvej inštancie totiž zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, pre ktoré návrhu matky vyhovel a návrh otca zamietol, s ktorými dôvodmi sa odvolací súd stotožňuje.

37. Ďalej otec namietal, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci v zmysle (správne malo byť uvedené ) v spojení s a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Námietky sa týkali zistenia súdu prvej inštancie, že zo znaleckého posudku nemôže vyplývať krik a hádky ani nižší hygienický štandard, pretože znalkyňa v domácnosti otca nebola. Tieto závery znalkyňa prebrala z údajov získaných od maloletého I. (pozri napr. str. 10 znaleckého posudku), maloletý I. opakovane uviedol, že otec kričí, je nahnevaný. K tomuto odvolací súd uvádza, že pokiaľ sa aj v domácnosti nekričí na maloletého I., ale je tam krik, takéto prostredie nevytvára pokojnú atmosféru, v ktorej by sa maloletý cítil v pohode. Otec namietal obsah správy Centra pedagogicko-psychologických služieb, na ktorú súd prihliadol, s čím otec nesúhlasí, pretože maloletého I. priviedla na vyšetrenie matka a pokiaľ maloletý pri kresbe otca vynechal, to je v rozpore so znaleckým posudkom, pretože pred znalkyňou otca nakreslil ako súčasť rodiny. K uvedenému odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správu Centra poradenskopsychologických služieb citoval medzi dôkazmi, pričom dospel pri hodnotení dôkazov k správnym záverom o vzťahu maloletého k otcovi, keď otca považoval za rodinu maloletého I.. K otázke vzťahu maloletých detí k priateľovi matky súd prvej inštancie zaujal stanovisko a odvolacie námietky vo vzťahu k osobe priateľa matky zostali zo strany otca v rovine domnienok. Podľa otca skutočnosť negatívnych vplyvov odlúčenia maloletých detí nebola preukázaná, čo je však v rozpore so závermi znaleckého posudku (pozri str. 37 odpoveď znalkyne na otázku 27. znaleckého posudku). Podľa názoru odvolacieho súdu väčší vekový rozdiel medzi súrodencami ešte neznamená, že by vzťah medzi nimi nemôže byť kvalitný. Pokiaľ ide o namietanú prejavenú zaujatosť maloletého M. k otcovi v správe z

08.04.2019, z konania nevyplynuli vážne rozpory jeho výpovede v podstatných otázkach pre rozhodnutie súdu.

38. Námietka otca k výroku III. rozsudku pre nevykonateľnosť vzhľadom na okolnosti danej veci nie je opodstatnená. Otec dôvodí, že styk je upravený podľa prázdnin v Nemeckej spolkovej republike, otec nevie po nemecky, teda má sťažené podmienky. K tomuto odvolací súd uvádza, že o termíne prázdnin sa otec dozvie od matky, ktorej bola uložená povinnosť výrokom IV. informovať otca o podstatných okolnostiach, teda aj o tom v akom čase bude mať maloletý prázdniny.

39. Otec namietal, že súd prvej inštancie nevykonal ním navrhnuté dôkazy. K uvedenému odvolací súd poukazuje na bod 46. odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie v ktorom poskytol odpoveď prečo nevykonal otcom maloletých detí navrhnuté dôkazy.

40. Vo vzťahu k výroku IV. otec v odvolaní neuviedol žiadne zdôvodnenie. Odvolací súd považoval uloženie povinnosti matke na pravidelné informovanie otca o zdravotnom stave a podstatných otázkach maloletých detí v nadväznosti na predchádzajúce výroky za správne.

41. Ďalšie odvolacie argumenty odvolateľa odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR , , a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do nadbytočných detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, preto odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 42. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd rozsudok súdok prvej inštancie s použitím ako vecne správne potvrdil. 43. O nároku na náhradu trov konania, odvolací súd rozhodol podľa v spojení s , tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keď nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle .

44. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ). Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučný poriadok, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. Podľa štvrtej časti ( až 391) sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia ( ). Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez

návrhu ( ). Podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých upravuje vyhl. MS SR č.