Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Cb/31/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Helenou Menichovou v spore žalobcu: ZDROJ MT, spol. s r.o., sídlo Sučianska cesta 31, Martin - Priekopa 036 08, IČO 31 602 444, právne zastúpený Mgr. Stanislavou Tichou, advokátkou so sídlom Zakvašov 1519/55, Považská Bystrica 017 01, proti žalovanému: REX LEASING, spol. s r.o., sídlo Sučianska 31, Martin - Priekopa 036 08, IČO: 36 007 901, právne zastúpený AK JUDr. Repáň a partneri, s.r.o., sídlo: M. R. Štefánika 25, Martin 036 01, IČO: 50 711 776, o neplatnosť právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Žaloba sa zamieta.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobca žiadal, aby súd určil, že právny úkon - predaj osobného motorového vozidla zn. MERCEDES BENZ S 500 4MATIC je neplatný a žalobcovi priznal náhradu trov konania.

2. V žalobe uviedol, že žalobca, zastúpený konateľom Ing. Vladimírom Markovičom, uzatvorili so žalovaným dňa 26.3.2019 ústne kúpnu zmluvu, ktorou žalobca predal žalovanému osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES BENZ S 500 4MATIC za kúpnu cenu vo výške 1.300,- Eur bez DPH, s DPH 1.560,- Eur, ktorú konateľ žalobcu Ing. Vladimír Markovič vyúčtoval žalovanému (Ing. Vladimírovi Markovičovi REX LEASING, spol. s r. o.) na základe fa č. 90308090. Splatnosť faktúry bola 31.3.2019. Úhrada faktúry sa mala uskutočniť prevodným príkazom. Kúpna cena však bola uhradená v hotovosti dňa 26.3.2019.

3. Ing. Vladimír Markovič bol v čase prevodu konateľom žalobcu a súčasne spoločníkom a konateľom žalovaného. Žalobca so žalovaným sú závislé osoby na základe ekonomického a personálneho prepojenia podľa ustanovenia o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

4. Podľa výpisov z obchodného registra žalobcu a žalovaného, Ing. Vladimír Markovič bol v čase prevodu konateľom žalobcu, súčasne je spoločníkom žalobcu so 49 % obchodným podielom. V obchodnej spoločnosti žalovaného je Ing. Vladimír Markovič konateľom a súčasne spoločníkom s 80 % obchodným podielom.

5. Uviedol, že v prípade, keď ide o predaj majetku závislej osobe, je dôležité oceniť automobil obvyklou trhovou hodnotou. Základom dane tak bude cena automobilu, za ktorú by bolo možné tento automobil obstarať ku dňu uskutočnenia zdaniteľného plnenia, čo v danom prípade splnené nebolo. V praxi to

znamená, že nie je možné predať automobil za neprimeranú cenu, ak je jeho hodnota niekoľkonásobne vyššia.

6. Skutočná hodnota osobného automobilu predstavuje sumu 42.290,- Eur. Uvedená cena bola určená prostredníctvom „kalkulačky cien ojazdených automobilov“, ktorá slúži na ocenenie starších automobilov na základe ich objektívnych charakteristík a ktorá je dostupná na web stránke Ministerstva financií SR. Takto stanovenú cenu možno považovať za cenu obvyklú v súlade s ustanovením o dani z príjmov.

7. Pokiaľ je predajná cena nižšia ako cena obvyklá na strane predávajúcej účtovnej jednotky, ktorá je závislou osobou, do základu dane z príjmov vstupuje výška obvyklej ceny a predávajúca účtovná jednotka je povinná upraviť, resp. zvýšiť základ dane z dôvodu rozdielnych cien.

8. Z uvedeného teda vyplýva, že k predaju osobného motorového vozidla došlo za značne podhodnotenú cenu a žalobcovi by tak vznikla povinnosť umelo zvýšiť základ dane a uhradiť daň z príjmu, ktorý v skutočnosti nemal, tj. v tomto prípade by sa daňový základ zvýšil o cca 40.990,- Eur (42.290,- Eur - 1.300,- Eur).

9. Žalobca je presvedčený, že pri vykonaní právneho úkonu konateľ žalobcu Ing. Vladimír Markovič nepostupoval v súlade so zákonom a svojím konaním úmyselne porušil ustanovenia zákona o dani z príjmu, s cieľom obísť tento zákon, čo spôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Na základe vyššie uvedeného žalobca vrátil žalovanému prijatú platbu vo výške 1.560,- Eur bezhotovostným prevodom na účet žalovaného dňa 2.5.2019.

10. Uviedol ust. (ďalej len „“). V súvislosti s rozporom s dobrými mravmi poukázal na judikatúru súdov SR a ČR a na odbornú literatúru, že právny úkon - predaj osobného motorového vozidla, odporuje dobrým mravom, a to z toho dôvodu, že jeden z konateľov spoločnosti žalobcu využil svoje oprávnenie konateľa vyplývajúce mu z (ďalej len „“) a vykonal ako konateľ v mene spoločnosti žalobcu právny úkon - predaj osobného motorového vozidla, ktorý je pre spoločnosť žalobcu nevýhodný, avšak pre obchodnú spoločnosť žalovaného, v ktorej je majoritným spoločníkom a konateľom, je výhodný v tom, že získa majetkový prospech. Týmto spôsobom mal žalovanému privodiť prospech na úkor žalobcu. Uviedol, že v súlade s dobrými mravmi nie je také úmyselné nedobromyseľné konanie, ktoré môže privodiť ujmu inému. Poukázal na to, že konateľ je povinný vykonávať svoju funkciu s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých spoločníkov.

11. Uviedol, že podľa § 19 spoločenskej zmluvy žalobcu, konatelia nesmú bez predchádzajúceho písomného súhlasu predsedu valného zhromaždenia zaväzovať svojim úkonom žalobcu v rozsahu vyššom ako 1.000.- Eur jednorazovo mesačne. Zároveň podľa ustanovenia § 12 ods. 2 písm. g/ rozhodovanie o predaji HIM nad 1.660,- Eur patrí do právomoci valného zhromaždenia.

12. Hoci prevodom osobného motorového vozidla došlo k porušeniu oprávnení konateľa a spoločnosť žalobcu sa môže domáhať náhrady takto prevzatého záväzku, v uvedenom prípade však ide o absolútne neplatný právny úkon, pretože predmetný právny úkon úmyselne obchádza zákon o dani z príjmu a je v rozpore s dobrými mravmi. Ich porušenie spočíva v konaní konateľa žalobcu vo vzťahu k žalovanému ako závislej osobe, ako aj v určení kúpnej ceny na hranici sumy za prevod HIM, ktorý prevod už podlieha schváleniu valného zhromaždenia. Konateľ spoločnosti Ing. Vladimír Markovič predal osobné motorové vozidlo závislej osobe za cenu 1.560,- Eur s DPH a podľa spoločenskej zmluvy je rozhodovanie o predaji HIM nad 1.660,- Eur zverené do právomoci valného zhromaždenia, a teda kúpna cena je určená tak, aby prevod nepodliehal schváleniu valným zhromaždením.

13. Žalobca uviedol citáciu ust. , , , .

14. Žalobca odôvodnil existenciu naliehavého právneho záujmu tým, že určením neplatnosti právneho úkonu dôjde k odstráneniu spornosti a neistoty. Žalobca ako účastník právneho úkonu nemá právnu istotu vo vzťahu k samotnému právnemu úkonu o predaji osobného motorového vozidla v nadväznosti na zákon o dani z príjmu a súčasne predmetným právnym úkonom dochádza k zníženiu hodnoty jeho

majetku na úkor jeho záujmov. Ponechanie predmetného právneho úkonu v platnosti môže žalobcovi privodiť ďalšiu majetkovú ujmu v prípade daňovej kontroly.

15. Na pojednávaní dňa 12.2.2020 právna zástupkyňa (ďalej len „PZ“) žalobcu odôvodnila naliehavý právny záujem aj tým, že došlo k strate vlastníckeho práva k tomuto vozidlu, teda k úbytku majetku u žalobcu a teda mu vznikla tým spôsobom finančná škoda.

16. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že kúpnu zmluvu nerealizoval konateľ žalobcu, ale výkonný riaditeľ poverený vedením podniku žalobcu, a to v súlade so zabehnutou praxou, v minulosti akceptovanou druhou, ekonomicky spriaznenou osobou žalobcu, a to aj pokiaľ išlo o vystavenie faktúry za predmet kúpnej zmluvy. V minulosti sa obdobné úkony riešili pod dohľadom a po zhode ekonomicky aktívnych osôb zapojených do fungovania spoločnosti, ktoré tento postup aplikovali niekoľkokrát a po dobu niekoľkých desaťročí. Poukázal na náležitosti kúpnej zmluvy v zmysle ust. a nasl. .

17. K ekonomickej a personálnej previazanosti zmluvných strán uviedol, že závislé osoby boli aj v čase ostatných dispozičných úkonov s vozidlami žalobcu. Tento postup bol v intenciách konsenzu spoločníkov s nakladaním s vozovým parkom žalobcu. Pre aplikáciu dohody o prevádzaní vozidiel na tretiu osobu bola rozhodujúca skutočnosť, že všetky náklady na údržbu a prevádzkovanie motorového vozidla sa vynakladali z podielu spoločníka na zisku, ktorý vozidlo užíval, čo viedlo ku konečnému zníženiu ceny vozidla na hodnotu uvedenú vo faktúre.

18. K neplatnosti právneho úkonu podľa a porušenie zákona o dani z príjmu uviedol, že nedošlo k žiadnemu porušeniu predpisov, lebo nenastala ešte povinnosť žalobcu zvýšiť základ dane o hodnotu 40.990,- Eur, čo sa upravuje až pri podaní daňového priznania za rok 2019, v treťom mesiaci roku 2020. Postupom realizovaným žalobcom pri predaji žiadna škoda nevznikla a táto žaloba je neopodstatnená a predčasná.

19. Porušenie zákona nie je prípustné ani pri zákone o DPH. Zákon o DPH nezakazuje vozidlo odpredať za akúkoľvek cenu, ale je povinnosťou žalobcu vysporiadať daň zo zvýšeného základu dane v príslušnom daňovom období. Toto je však povinnosť žalobcu ako pôvodného majiteľa vozidla. V tejto súvislosti poukázal na obsah jednotlivých daňových tlačív a povinnosť žalobcu potrebné kroky uskutočniť. K určeniu neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrým mravom poukázal na prvotné pravidlá správania sa spoločnosti ako základ pre interné vzťahy spoločnosti, ktoré sú závislé od vzájomných dohôd spoločníkov a majiteľov, že postup, ktorý bol v spoločnosti dohodnutý a dlhodobo praktizovaný, nie je v rozpore s dobrými mravmi a preto považuje žalobu za účelovú, neopodstatnenú.

20. Ďalej namietol naliehavý právny záujem s poukazom na ust. , že tento záujem nie je daný ani voči konateľovi spoločnosti, nakoľko z ničoho nevyplýva porušenie povinnosti konateľa a spoločnosti nevznikla žiadna škoda. Ak by nejaká vznikla, mala byť žalobcom špecifikovaná. Naliehavosť určenia neplatnosti nemá opodstatnenie ani v tvrdení, že uvedeným konaním dochádza k znižovaniu majetku spoločnosti a to preto, že vozidlo bolo financované čo do všetkých nákladov z podielu na zisku spoločníka.

21. V doplnenom podaní (č.l. 48) žalovaný predložil dôkazy v súvislosti s predajom motorového vozidla v minulosti, fa č. 14038054 zo dňa 20.3.2014 (č.l. 49).

22. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného trval na tom, že právny úkon je v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, čomu nasvedčuje aj vyjadrenie žalovaného, že nemal urobiť právny úkon ako konateľ, ale výkonný riaditeľ. Znova poukázal na ekonomické a personálne prepojenie účastníkov kúpnej zmluvy. Žalobca poprel tvrdenie, že odpredaj vozidla sa realizoval rovnakým spôsobom v minulosti medzi zhodnými spoločníkmi spoločnosti, len predloženie jednej faktúry nemôže nasvedčovať zaužívanej praxi. Poprel aj tvrdenie o dohode, podľa ktorej sa mali všetky náklady na údržbu a prevádzkovanie vozidla vynakladať z podielu spoločníka na zisku, ktorý vozidlo užíval. Túto dohodu vyhodnotil ako nepreukázanú. Naďalej trval na tom, že kúpna zmluva je neplatným právnym úkonom, pretože úmyselne obchádza zákon, prieči sa dobrým mravom, poukazom na nízku kúpnu cenu oproti trhovej hodnote osobného automobilu, 40.990,- Eur a ust. o dani z príjmov. Aj keď žalobcovi škoda ešte nevznikla, ako vyplýva aj z vyjadrenia žalovaného, táto mu vznikne v 3/2020 a práve preto vidí žalobca naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právneho úkonu, lebo

mu hrozí škoda, preto sa domáha určenia neplatnosti právneho úkonu v zmysle a nie náhrady škody ani platnosti kúpnej zmluvy z dôvodu jej náležitostí.

23. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (č.l. 65) trval na tom, že Ing. Markovič vykonával funkciu výkonného riaditeľa, v ktorej pozícii uskutočňoval úkony vedenia a hospodárenia v podstate vyšších finančných objemoch a niekoľko desaťročí. Preukázať uvedené žiada dlhšiu lehotu ako 7 dní, ktorá bola uložená žalovanému v uznesení, z dôvodu plánovaných dovoleniek. Trval na pôvodom vyjadrení, kde zaujal stanovisko, že žaloba je neopodstatnená, lebo k žiadnemu porušeniu zákona o dani z príjmu nedošlo a žiaden zákon nezakazuje predaj majetku za akúkoľvek cenu. Žiadal zamietnuť žalobu pre neexistenciu naliehavého právneho záujmu a pre neexistenciu relevantných dôvodov pre určenie neplatnosti právneho úkonu.

24. Súd na pojednávaní dňa 12.2.2020 vykonal dokazovanie listinami doloženými do spisu, vypočul právnych zástupcov strán sporu a zistil: Podľa výpisu z obchodného registra, spoločníci žalobcu sú Ing. Vladimír Markovič, Ing. Miroslav Stacho, štatutárnym orgánom sú štyria konatelia, ktorí konajú za spoločnosť každý samostatne. Zhodnými vyjadreniami strán sporu ( ) mal súd zistené, že v čase uzatvorenie kúpnej zmluvy, ktorej neplatnosti žalobca žiada určiť, bol jedným z konateľov žalobcu, oprávneným konať za spoločnosť samostatne, tiež Ing. Vladimír Markovič. Podľa výpisu z obchodného registra žalovaného (č.l. 8) sú spoločníci žalovaného Ing. Vladimír Markovič, Rudolf Gregor, štatutárnym orgánom je päť konateľov s oprávnením zastupovať a podpisovať za spoločnosť každý samostatne, o.i. aj Ing. Vladimír Markovič, od 8.8.1996, Ing. Zuzana Klocháňová od 23.7.2013.

25. Zo žaloby súd zistil, a medzi stranami nebolo sporné, že žalobca a žalovaný uzatvorili v ústnej forme kúpnu zmluvu. Predmetom bolo osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES BENZ S 500 4MATIC. Kúpna cena bola vyúčtovaná vo fa č. 90308090 zo dňa 26.3.2019 vo výške 1.560,- Eur spolu s DPH. Splatnosť faktúry 31.3.2019 (č.l. 6). Podľa príjmového pokladničného dokladu žalobcu č. 90303019 bola prijatá od žalovaného suma 1.560,- Eur, podpísaný príjemca Ing. Markovič, účel - úhrada faktúry č. 90308090. Žalovaný predložil faktúru č. 14038054 dodávateľa - žalobcu, vyúčtovanie žalovanému za odpredaj motorového vozidla zn. MERCEDES BENZ S 450 4MATIC zo dňa 20.3.2014, vyúčtovaná suma 4.800,- Eur, so splatnosťou 20.4.2014 (č.l. 39).

26. Žalovaný v zmysle vyjadrenia zo dňa 5.8.2019 (ods. 23) ďalšie dôkazy na preukázanie zaužívanej praxe medzi žalobcom a žalovaným v súvislosti s odpredajom motorových vozidiel, že Ing. Markovič pri vzniku tohto právneho úkonu konal ako výkonný riaditeľ a nie ako konateľ, ako aj dohody ohľadne nízkej ceny (viď ods.16, 17), nepredložil ani neoznačil.

27. Na pojednávaní 12.2.2020 PZ žalobcu namietala neplatnosť dohody o kúpnej cene, lebo je neprimerane nízka za predmet KZ, a keďže ide o podstatnú náležitosť kúpnej zmluvy, potom je neplatná aj kúpna zmluva ako celok, lebo dojednanie nízkej ceny sa prieči dobrým mravom. Predložila Uznesenie NS SR zo dňa 20.júna 2016, NS SR zo dňa 29.9.2015.

28. PZ žalovaného trval na písomných vyjadreniach s dôrazom na zaužívanú obchodnú zvyklosť v súvislosti s uzatváraním obdobných kúpnych zmlúv pri predaji aj iného majetku, tiež motorových vozidiel, že na strane žalobcu nevznikla škoda v súvislosti s predmetným predajom. Poukázal na to, že takýmto spôsobom sa predalo 6 áut, nikdy nebolo navýšenie dane žalobcom, ako to argumentuje v tomto spore, že ak by škoda aj vznikla, poukázal na postup podľa .

29. Podľa , kúpnou zmluvou sa predávajúci zaväzuje dodať kupujúcemu hnuteľnú vec (tovar) určenú jednotlivo alebo čo do množstva a druhu a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu.

30. Podľa , štatutárnym orgánom spoločnosti je jeden alebo viac konateľov. Ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

31. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

32. Žalobca žiadal určiť neplatnosť kúpnej zmluvy, ktorú uzatvoril žalobca a žalovaný v ústnej forme podľa a nasl . V zmysle ust. je pre požadované určenie potrebné preukázať naliehavý právny záujem, nakoľko tento nevyplýva z osobitného predpisu. Súd pri vyhodnotení, či na požadovanom určení má žalobca naliehavý právny záujem, vychádzal z toho, ako tento žalobca odôvodnil v žalobe (viď ods. 14) a PZ žalobcu na pojednávaní dňa 12. 2. 2020 (ods. 15), t. j. pre neisté právne postavenie žalobcu vo vzťahu ku skutočnosti, či je alebo nie je vlastníkom motorového vozidla.

33. Obsahom žaloby, zhodnými vyjadreniami strán sporu mal súd preukázané, že žalobca ako predávajúci a žalovaný ako kupujúci uzatvorili kúpnu zmluvu v zmysle a nasl. , v ústnej forme. Predmetom kúpnej zmluvy bolo osobné motorové vozidlo zn. MERCEDES BENZ S 500 4MATIC. Faktúrou č. 90308090 zo dňa 26.3.2019 mal súd preukázané, že medzi predávajúcim a kupujúcim bola dohodnutá kúpna cena 1.560,- Eur spolu s DPH, ktorú žalobca zaplatil podľa príjmového pokladničného dokladu č. 90303019 dňa 26.3.2019 žalobcovi.

34. Pokiaľ žalobca v žalobe uviedol, že kúpna cena bola žalovanému vrátená, uvedené nemá na platnosť kúpnej zmluvy relevanciu (možno toto vyhodnotiť prípadne ako omeškanie veriteľa podľa , podľa ktorého veriteľ je v omeškaní, ak v rozpore so svojimi povinnosťami vyplývajúcimi zo záväzkového vzťahu neprevezme riadne ponúknuté plnenie alebo neposkytne spolupôsobenie potrebné na to, aby dlžník mohol splniť svoj záväzok, čo však nie je predmetom sporu). Podstatné bolo, že kúpna zmluva mala všetky náležitosti, ako to vyžaduje ust. , zmluvné strany - predávajúci žalobca, žalovaný ako kupujúci, predmet kúpnej zmluvy a kúpna cena, ako vyplývajú z fa č. 90308090. v ust. a nasl., nevyžaduje pre platnosť kúpnej zmluvy písomnú formu.

35. Podľa žaloby, za obe zmluvné strany, tak za predávajúceho ako aj kupujúceho, pri vzniku kúpnej zmluvy konal Ing. Vladimír Markovič. Bolo medzi stranami nesporné, že v čase vzniku predmetnej kúpnej zmluvy bol konateľom žalobcu aj konateľom žalovaného, s oprávnením konať za každú spoločnosť samostatne. Pokiaľ PZ žalovaného na pojednávaní dňa 12.2.2020 uviedol, že za žalovaného pri vzniku kúpnej zmluvy konala druhá konateľka, dcéra žalovaného Ing. Zuzana Klocháňová, oprávnená konať za žalovaného tiež samostatne, uvedené zostalo iba v rovine tvrdenia, rovnako, ako tvrdenie žalovaného, že Ing. Markovič konal za žalobcu ako výkonný riaditeľ. Súd sa stotožnil s argumentáciou PZ žalobcu, že predloženie len jednej faktúry na preukázanie obchodných zvyklostí v súvislosti s predajom ojazdených motorových vozidiel medzi žalobcom a žalovaným, nie je možno vyhodnotiť ako preukázanie obchodných zvyklostí, ani zavedenú prax medzi týmito zmluvnými stranami. Súd vychádzal ako z nespornej skutočnosti, že za zmluvné strany kúpnej zmluvy, ktorej predmet bol vyúčtovaný žalobcom žalovanému vo faktúre č. 90308090, konal Ing. Vladimír Markovič ako konateľ žalobcu a súčasne konateľ žalovaného. Pri vzniku kúpnej zmluvy konal tak za predávajúceho aj kupujúceho konateľ, oprávnený konať za každú zmluvnú stranu samostatne, spôsobom, ako to predpokladá ust. .

36. Spôsob konania v mene spoločnosti znamená, či v mene spoločnosti je oprávnený konať konateľ, každý jeden z viacerých konateľov samostatne, resp. všetci konatelia spoločne alebo len niektorí z konateľov spoločne, ktorí sú určení v spoločenskej zmluve. Spôsobom konania v mene spoločnosti sa teda prejavuje vôľa právnickej osoby navonok, voči tretím osobám a to v zmysle ustanovenia a podľa úpravy v spoločenskej zmluve ( ). Iba nedodržanie spôsobu konania v mene spoločnosti môže v konečnom dôsledku viesť k neplatnosti právneho úkonu, pretože vôľa právnickej osoby navonok voči tretím osobám nebola prejavená zákonom predpokladaným spôsobom, tj. určeným spôsobom konania v mene spoločnosti, čo však nebol daný prípad. Pri vzniku kúpnej zmluvy bol dodržaný spôsob konania v mene spoločnosti tak predávajúceho ako aj kupujúceho a ich vôľa bola prejavená navonok určeným spôsobom konania. Zmluvné strany konali spôsobom konania v súlade s úpravou v zmysle .

37. K argumentácii žalobcu v ods. 11 súd uvádza, že podľa , obmedziť konateľské oprávnenie môže iba spoločenská zmluva alebo valné zhromaždenie. Také obmedzenie je však voči

tretím osobám neúčinné. Pokiaľ teda spoločenská zmluva určuje vnútorné obmedzenia konateľov, tieto obmedzenia v zmysle ustanovenia § 133 ods. 3 nemajú právne účinky voči tretím osobám. Tzn., že spoločnosť zaväzujú aj také úkony konateľov, ktoré boli urobené v rozpore s internými pravidlami. V takomto prípade je však spoločnosť oprávnená uplatniť svoje práva (regresné nároky, napr. na náhradu škody) voči konateľom, ktorí poručili svoje povinnosti a konali v rozpore s ustanoveniami spoločenskej zmluvy alebo v rozhodnutí valného zhromaždenia. Teda ak prekročili rozsah svojich oprávnení. Porušenie konateľských oprávnení rovnako zakladá zodpovednosť konateľa voči spoločnosti v zmysle ust. , pôsobí teda vo vnútornom vzťahu a zakladá vznik regresných nárokov spoločnosti voči konateľom.

38. Súd uvádza, že na konajúcu vec nie je aplikovateľná právna úprava , ako to uviedol žalobca v žalobe. Uvedené zákonné ustanovenie rieši rozhodovanie o obchodnom vedení spoločnosti. Obchodným vedením spoločnosti nie je samotné konanie v mene spoločnosti pri uskutočňovaní právnych úkonov, preto nie je toto ustanovenie aplikovateľné na danú situáciu, t. j. na konanie konateľov pri uskutočňovaní právneho úkonu. Ust. sa týka výlučne rozhodovania konateľov v rámci výkonu obchodného vedenia spoločnosti. Pojem obchodné vedenie nie je síce v zákone žiadnym spôsobom definovaný, ale v právnej teórii ako aj judikatúre sa označuje ako pôsobnosť konateľov vo vnútorných záležitostiach spoločnosti. Štandardne ide o súhrn rozhodovacích činností k otázkam podnikateľskej a obchodnej činnosti, vrátane rozhodovania o tom, do akých záväzkových vzťahov spoločnosť vstúpi, tiež organizačného charakteru, k technickým záležitostiam, veciam vnútornej prevádzky, vedeniu účtovníctva, obchodnej stratégii, príprave a uzatváraniu obchodných zmlúv či personálnej politike spoločnosti, avšak obchodným vedením nie je už samotné konanie v mene spoločnosti pri uskutočňovaní právnych úkonov, konkrétneho záväzkového vzťahu navonok.

39. PZ žalovaného na pojednávaní dňa 12.2.2020 v súvislosti s prípadným vznikom škody na strane žalobcu, ktorú však považoval za nepreukázanú, poukázal na postup podľa , čo dáva záver o tom, že pri vzniku kúpnej zmluvy konal na strane žalobu Ing. Vladimír Markovič ako konateľ, lebo ust. , na ktoré poukazoval PZ žalovaného v súvislosti s konaním Ing. Markoviča pri vzniku kúpnej zmluvy, upravuje práve povinnosti konateľov. Potom, keď uviedol, že faktúra bola vystavená výkonným riaditeľom, ktorý tieto faktúry vystavoval aj v minulosti ako výkonný riaditeľ, je uvedené bez relevancie na konanie Ing. Vladimíra Markoviča ako na konateľa pri vzniku zmluvy.

40. Súd neprijal záver o absolútnej neplatnosti kúpnej zmluvy pre rozpor so zákonom v zmysle . Súd vychádzal z ust. a z právneho názoru NS SR v uznesení z 30.6.2010, ktorý sa zaoberal rovnako skutočnosťou, kedy bol daný stret záujmov medzi konateľom a spoločnosťou pre nevýhodnosť zmluvy pre spoločnosť. Takýto stret záujmov treba považovať za porušenie povinnosti konateľa pri výkone jeho pôsobnosti, s následkom jeho zodpovednosti za škodu v zmysle , teda nie s následkom neplatnosti dotknutého právneho úkonu. NS SR tiež uviedol, že v každom konkrétnom prípade treba tiež skúmať, či nedochádza k stretu záujmov medzi spoločnosťou a jej štatutárnym orgánom a či tento stret je riešiteľný podľa ustanovení . Pri strete záujmov konateľa spoločnosti s ručením obmedzením je špeciálnym predpisom riešiacim túto otázku , a to predovšetkým v ust. , v ktorom o.i. ukladá konateľovi povinnosť vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou v súlade so záujmami spoločnosti a neuprednostňovať svoje záujmy. V odseku 2 tohto ustanovenia spája s porušením uvedenej povinnosť zodpovednosť konateľa za škodu.

41. Pokiaľ PZ žalobcu na pojednávaní predložila rozhodnutia NS SR zo dňa 20.júna 2016 a zo dňa 29.9.2015, súd uvádza, že rozhodnutie NS SR zo dňa 29.9.2015 rieši otázku neplatnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy podľa aj z dôvodu neprimeranej nízkej kúpnej ceny. V tam súdenej veci bolo preukázané, že predávané nehnuteľnosti boli predané za 8x nižšiu cenu ako bola ich reálna hodnota. NS uviedol, že všeobecne platí a je samozrejmosťou, že účastníci kúpnej zmluvy nie sú v zásade viazaní či obmedzovaní dohodnutím si výšky kúpnej ceny, ktorá nie je upravená cenovým predpisom, čo je aj daný prípad. Môžu si tak dojednať aj cenu, ktorá sa odchyľuje od ceny obvyklej (trhová). Nemožno však vylúčiť, že okolnosť hrubého nepomeru plnenia jednej zo strán k tomu, čo poskytla druhá strana, môže v spojitosti s ďalšími okolnosťami daného prípadu (nie však sama o sebe) už napĺňať znaky konania priečiaceho sa dobrým mravom.

42. Súd uvádza, že z uvedeného dôvodu potom rozhodnutie NS, ktorým argumentovala PZ žalobcu, tj. určenie neplatnosti kúpnej zmluvy pre dojednanie neprimerane nízkej sumy, nie je aplikovateľné na súdenú vec, nakoľko záver súdov nižšieho stupňa o neplatnosti zmluvy vo veci, ktorá bola predmetom preskúmavania NS SR v rozhodnutí zo dňa 29.9.2015, bol záver súdov nižšieho stupňa o neplatnosti zmluvy podľa pre rozpor s dobrými mravmi založený nielen na tom, že kúpna cena v nej bola dohodnutá 8x nižšia, než za akú by sa predmetné nehnuteľnosti dali predať v danom mieste a čase, ale aj na ďalších, tam uvedených zistených okolnostiach predaja a prevodu žalovaných nehnuteľností, ktoré vo svojom súhrne spolu s nízkou dohodnutou kúpnou cenou robia zmluvu rozpornú s dobrými mravmi. V súdenej veci však neboli zistené ďalšie také okolnosti, ktoré by v spojitosti s prípadným preukázaním, že dohodnutá cena bola neprimerane nízka, napĺňali znaky konania priečiaceho sa dobrým mravom.

43. V Uznesení NS sa NS nezaoberal vecou samou a právny názor, ktorý PZ žalobcu tlmočila na pojednávaní dňa 12.2.2020, bol právnym názorom odvolacieho súdu, nie NS SR, že dojednanie kúpnej ceny v čase realizácie právneho úkonu bolo v rozpore so zákonom, morálkou i pravidlami slušnosti. NS SR k tomuto nezaujal stanovisko, nakoľko dovolací súd dospel k záveru, že rozsudok odvolacieho súdu netrpí vadou uvedenou v ustanovení, v tom čase účinného , ani nezistil, že rozhodnutie odvolacieho súdu je postihnuté inou procesnou vadou, taxatívne vymenovanou v , a preto dovolanie žalovaného odmietol podľa v spojení s , ktorý bol účinný v čase rozhodovania NS SR. K právnemu názoru odvolacieho súdu súd poukazuje na ust. , ktoré upravuje viazanosť súdu inými rozhodnutiami. Na základe uvedeného súd vychádzal z právneho názoru v rozhodnutí NS SR č. z 30.6.2009, keď toto rozhodnutie nebolo prekonané ani rozhodnutím NS SR zo dňa 29.9.2015 (odôvodnenie viď vyššie).

43. Pokiaľ boli návrhy na dokazovanie ohľadne výšky škody, ktorá podľa žalobcu mu mala vzniknúť, s ohľadom na vyslovený právny záver vyššie nebolo dôvodné vykonať takéto dokazovanie. V súvislosti s predmetom sporu by bolo nadbytočné, lebo nebolo potrebné preukazovať, či a v akej výške žalobcovi vznikla škoda (odôvodnenie viď vyššie).

44. O trovách konania súd rozhodol podľa , podľa ktorého, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s ust. , podľa ktorého o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný mal vo veci plný úspech, preto mu priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

45. Podľa , o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.