Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Csp/15/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom Mgr. Tomášom Sarakom v spore žalobkyne A. B., nar.XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX C. právne zastúpenej Mgr. Matúšom Mackom, advokátom, so sídlom Karpatská 804/10, 089 01 Svidník proti žalovanému BENCONT COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/ A, 831 04 Bratislava, IČO:47 967 692 zastúpenému ČOLLÁK & PARTNERI advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Floriánska č.19, 040 01 Košice, IČO:45 946 868 o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia vo výške X.XXX,XX eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 600,-eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 25.07.2023 domáhala, aby súd žalovanému uložil povinnosť titulom primeraného finančného zadosťučinenia zaplatiť jej sumu X.XXX,XX eur a nahradiť jej trovy konania.

2. Svoju žalobu odôvodňovala tým, že v konaní vedenom na Okresnom súde Svidník pod sp.zn.6Csp/30/2021 o zdržanie sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy bola ako žalobkyňa v postavení spotrebiteľa, pričom dosiahla v konaní úspech, keď rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 24.05.2022, ktorý právoplatnosť nadobudol dňa 02.07.2022 bolo jej žalobe vyhovené. V žalobe citovala časti rozhodnutia zo základného konania a poukazujúc na veta tretia o ochrane spotrebiteľa a o ochrane spotrebiteľa tvrdila, že ako spotrebiteľ uplatňuje si satisfakciu za porušenie svojich spotrebiteľských práv, ktoré musela brániť v základnom konaní. Tvrdiac, že primerané finančné zadosťučinenie má mať sankčnú a odradzujúcu funkciu, aby sa dodávateľ nedopúšťal recidívy a zároveň aj funkciu relutárnu predstavujúcu obohatenie spotrebiteľa proti dodávateľovi za to, že musel podstúpiť súdne konanie uviedla, že hypotéza právnej normy je splnená, lebo je spotrebiteľkou, ktorá úspešne ubránila svoje spotrebiteľské právo na súde, preto požaduje primerané finančné zadosťučinenie vo výške X.XXX,XX eur, ktorú odôvodnila tým, že ide o polovicu sumy ktorú sa žalovaný pokúšal od nej vymôcť prostredníctvom neplatnej dohody o zrážkach zo mzdy napriek skutočnosti, že akékoľvek nároky zo zmluvy o úvere č.XXXXXXXXXX boli premlčané, pričom citovala . Táto suma je podľa žalobkyne primeraná na to, aby boli dosiahnuté všetky ciele primeraného finančného zadosťučinenia, keď rozsah

porušenia spotrebiteľského práva je definovaný rozsudkom v základnej veci sp.zn.6Csp/30/2021 a jeho odôvodnením, ktorý je hmotnoprávnou podmienkou nároku, z tejto je potrebné vychádzať ako zo záväznej a tento rozsah zisteného porušenia spotrebiteľského práva v základnej veci nie je možné ani rozširovať, ani zužovať. Poukázala na to, že ak má byť finančné zadosťučinenie primerané, teda spravodlivé, jeho výška nemôže byť len symbolická, lebo taká výška nebola by ani spravodlivá, ani odradzujúca pre dodávateľa, pričom na rozdiel od iných inštitútov v právnom poriadku SR ( napr. ochrana osobnosti), kde sa na prvé miesto kladie morálne zadosťučinenie a finančná satisfakcia slúži len na dovŕšenie nápravy, to pri inštitúte PFZ nie je možné, keď toto je možné len v peňažnej forme a má byť zároveň odmenou spotrebiteľa. Vo veciach, v ktorých je predmetom konania finančná čiastka je podľa žalobkyne jediným objektívnym kritériom, ktoré by malo byť rozhodujúce pre určenie výšky primeraného finančného zadosťučinenia suma o ktorú sa dodávateľ na úkor spotrebiteľa obohatil, alebo chcel obohatiť.

3. Ako dôkazy na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa v žalobe označila rozsudok Okresného súdu Svidník zo dňa 24.05.2022 sp.zn.6Csp/30/2021 s doložkou právoplatnosti a výzvu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 16.03.2021.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju ako nedôvodnú zamietnuť. Žalovaný tvrdil, že právo na primerané finančné zadosťučinenie žalobkyne voči žalovanému tu vôbec nevzniklo, v dôsledku čoho ho žalobkyňa ani nemôže dostatočne preukázať. Žalobkyňa podľa neho nesplnila základný predpoklad pre uplatnenie nároku na primerané finančné zadosťučinenie, a to úspešné uplatnenie práva alebo povinnosti voči porušiteľovi. Podľa žalovaného on v danom prípade nie je porušiteľom, lebo dohodu o zrážkach zo mzdy koncipoval pôvodný veriteľ a bola mu len postúpená pohľadávka zo zmluvy o úvere spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy bez toho, aby on mohol nejakým spôsobom ovplyvniť jej obsah, podmienky, ustanovenia. Podľa žalovaného podmienky § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie sú splnené, lebo v predošlom konaní nebolo rozhodnuté o porušení práva či povinnosti žalobkyne a na druhej strane absentuje zodpovedný subjekt ako porušiteľ práv žalobkyne. Namietal i požadovanú výšku zadosťučinenia, ktorú označil za zjavné zneužívanie práv, nakoľko vždy sa musí prihliadať na rozsah zásahu do práv spotrebiteľa a nemožno priznávať práva spotrebiteľom len titulom, že sú spotrebitelia, lebo takéto bezlimitové nazeranie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán sporu, čo je nežiaduca okolnosť. Vytýkal žalobe tiež nedostatočné špecifikovanie, odôvodnenie a preukázanie uplatňovanej sumy, keď argumentácia žalobkyne sumou o ktorú sa chcel obohatiť je absurdná, lebo on sa nechcel bezdôvodne obohatiť, ale len sa domôcť uspokojenia svojej oprávnenej pohľadávky. Poukázal na to, že žalobkyňa v prospech neho neuskutočnila žiadnu platbu, teda k zásahu do jej majetkovej sféry ani nedošlo. Výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia žalovaný označil za neadekvátnu, neprimeranú, ide podľa neho zo strany žalobkyne o účelové konanie, keď ona bola tým, kto si nesplnil svoje základné záväzkové povinnosti, prestala splácať úver preto jej nemôže byť poskytnutá právna ochrana. Ochrana spotrebiteľa je síce dôležitým faktorom v spoločnosti, no nemôže podľa neho byť poskytovaná tak, aby viedla k jednostrannému zvýhodňovaniu spotrebiteľa, kedy by bol zbavený akejkoľvek zodpovednosti pred uzatvorením zmluvnej povinnosti dôkladne navzájom zvážiť výhody a nevýhody a podľa toho rozumne konať. Neexistuje podľa žalovaného vecne odôvodniteľný dôvod oslobodiť spotrebiteľa od povinností, ktoré mu ukladá zmluva s rovnocenným partnerom, ak sa k splneniu tejto povinnosti zaviazal dobrovoľne a s vedomím ich rozsahu. Uviedol, že miera ochrany spotrebiteľov nemôže byť absolútna, má svoje limity a limit pre určenie miery ochrany spotrebiteľa je daný úrovňou spotrebiteľa, nemôže byť vnímaná ako obrana proti ľahkovážnosti a nezodpovednosti. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp.zn.23Cdo/1201/2009 a odlišné stanovisko sudcu Milana Ľalíka k nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. .

5. Žalobkyňa písomnú repliku nepodala.

6. Na prejednanie sporu súd nariadil pojednávanie na deň 21.02.2024 na ktorom žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu na žalobe a jej dôvodoch v celom rozsahu trvala. V danom prípade sú podľa nej splnené podmienky na to, aby jej mohol súd priznať primerané finančné zadosťučinenie tak ako ho požaduje, keďže boli splnené podmienky uvedené v § 3 ods. 5 Zákona o ochrane spotrebiteľa. Pokiaľ sa jedná o rozsah porušenia spotrebiteľského práva, resp. rozsah toho ako sa ubránila porušeniu svojho spotrebiteľského práva, tu odkázala na citáciu uvedenú v žalobnom návrhu, kde súd konštatoval, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola vložená do vopred pripraveného formulára, žalobkyňa nevedela

o tom, že uzatvára spolu s úverovou zmluvou aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Táto dohoda o zrážkach zo mzdy spôsobuje značnú nerovnováhu v právach medzi zmluvnými stranami, keďže prostredníctvom nej je možné vymôcť aj plnenie, na ktoré veriteľ nemá nárok. Tvrdila, že žalovaná spoločnosť požiadala zamestnávateľa žalobkyne o vykonávanie zrážok zo mzdy aj napriek tomu, že pohľadávka vyplývajúca z danej úverovej zmluvy bola už premlčaná a teda došlo k porušeniu ustanovenia resp. došlo k snahe obísť toto zákonné ustanovenie zo strany žalovanej spoločnosti. Pokiaľ sa jedná o výšku primeraného finančného zadosťučinenia, tú odvíjala od sumy, ktorú sa žalovaná spoločnosť snažila prostredníctvom nezákonnej dohody o zrážkach zo mzdy vymôcť a krátila ju v rozsahu 50 %. Suma 6 738,34 eur je polovica zo sumy, ktorú chcela žalovaná spoločnosť vymôcť prostredníctvom zrážok zo mzdy. Čo sa týka námietok žalovanej spoločnosti, tieto považuje v celom rozsahu za nedôvodné. V danom prípade by nemali byť pochybnosti, že zo strany žalobkyne došlo k úspešnému uplatneniu jej spotrebiteľských práv. Pokiaľ žalovaná spoločnosť poukazuje na to, že neboli vykonané žiadne úhrady na základe tejto dohody v ich prospech, tak k tomu je potrebné poznamenať jedine to, že k žiadnej úhrade v prospech žalovanej spoločnosti nedošlo nie kvôli tomu, aby sa žalovaná spoločnosť dobrovoľne vzdala práva alebo požiadala zamestnávateľa, aby nevykonával zrážky zo mzdy ale z dôvodu, že súd vydal k danej veci neodkladné opatrenie a zakázal zamestnávateľovi ale rovnako aj žalovanej spoločnosti používať predmetnú spornú dohodu o zrážkach zo mzdy. Je toho názoru, že požadovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia je primeraná na dosiahnutie všetkých cieľov a taktiež primeraná na okolnosti celého prípadu. Na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia zákon nevyžaduje vznik ujmy, avšak hrozba vzniku ujmy v danom prípade bola nepochybná a hrozba vzniku ujmy bola viac ako XX XXX eur a polovicu z tejto sumy považuje za primeranú na to aby došlo k naplneniu všetkých cieľov zadosťučinenia.

7. Žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu trval na nedôvodnosti žaloby, nárok žalobkyne namietal čo do právneho dôvodu aj do výšky. V základnom konaní došlo podľa neho iba k uloženiu povinnosti zdržať sa použitia dohody zrážok zo mzdy a nahradiť trovy konania. Má za to, že nebolo žiadnym spôsobom konštatované porušenie práva a povinnosti spotrebiteľa tak ako to predpokladá dotknuté ustanovenie a preto táto žaloba je z jeho pohľadu neprípustná. Žalobkyňa domáhala sa žalobou zdržania sa použitia dohody zrážok zo mzdy, to bolo dodržané, po právoplatnosti rozhodnutia žalovaný ten výrok akceptoval. Taktiež v základnom konaní bola uložená povinnosť žalovanému nahradiť trovy konania v plnej výške a tie boli v súdnom konaní v plnej výške uhradené. Tvrdenia žalobkyne o konaní žalovaného, že došlo k zásahu do jej majetkovej sféry a že bol narušený bežný život nie sú podľa neho žiadnym spôsobom preukázané a ničím podložené, a ničím potvrdené. Domnieva sa, že súdne konania pre žalobkyňu neboli zaťažujúce, pretože okrem tohto konania prebiehajú aj iné konania nielen o primerané finančné zadosťučinenie ale aj ohľadom iných uplatňovaných práv, ako je nárok na zaplatenie určitej sumy a podobne, čo je potrebné brať na zreteľ pri určovaní výšky primeraného finančného zadosťučinenia, pretože uvedené konanie žalobkyne je v rozpore s tvrdenými vplyvmi súdnych konaní na jej život. Ak by mal súd za to, že je tu nárok žalobkyne na primerané finančné zadosťučinenie daný, potom namieta aj výšku, ktorá bola uplatnená podanou žalobou. Je potrebné brať na zreteľ skutočnosť, že žalovaný nijakým spôsobom nevstupoval do kontrakčného procesu uzatvárania zmluvy o úvere, resp. dohody o zrážkach zo mzdy, nemohol ovplyvniť tento proces ani znenie ustanovení zmluvných dokumentov. Poukazoval na rozsudok Okresného súdu Prešov, spisová značka zo dňa 15.01.2023, kde bolo uplatnené X XXX eur ako primerané finančné zadosťučinenie, súd tu priznal 100 eur a v odôvodnení sa aj vysporiadal s touto skutočnosťou, že práve žalovaný nebol účastníkom kontrakčného procesu uzatvárania zmluvy ani súvisiacich zmluvných dokumentov. Má tiež za to, že odôvodnenie výšky finančného zadosťučinenia nemá oporu v žiadnej preukázanej skutočnosti, žalovaný sa nechcel bezdôvodne obohatiť, ale sa len domáhal svojej oprávnenej pohľadávky. V tomto smere premlčanie majetkového práva nebolo nikde konštatované, žiadnym autoritatívnym výrokom súdu, preto tieto tvrdenia žalobkyne nemožno brať na zreteľ. Žalobkyňa v prospech žalovaného neuskutočnila žiadnu platbu a naviac trovy predchádzajúceho súdneho konania uhradil v plnej výške a včas. Dopad do majetkovej sféry žalobkyne nepredstavoval žiaden zásah a z tohto dôvodu nemožno priznať takéto finančné zadosťučinenie. Ak by bolo priznané v takej výške, podľa jeho názoru by to bolo v zjavnom nepomere a nepredstavovalo by to primeraný satisfakčný prostriedok. Súd by podľa jeho názoru mal vychádzať z toho, že kritérium v tej kvantifikácii výšky primeraného finančného zadosťučinenia mali by byť najmä okolnosti, za ktorých k porušeniu došlo, ich dosah na sféru individuálnych preferencií spotrebiteľa ako aj na závažnosť práv spotrebiteľa. Výška primeraného finančného zadosťučinenia musí zohľadňovať skutkové okolnosti a rovnako aj spĺňať požiadavku primeranosti. Žalobkyňa podľa neho neuviedla, či konanie žalovaného a následné

domáhanie sa zrážok zo mzdy viedlo k vzniku aj iných negatívnych dôsledkov v jej súkromnom, spoločenskom živote a neboli preukázané ďalšie negatívne dôsledky v súkromnom alebo spoločenskom živote, ktoré by boli dôsledkom konania žalovaného alebo pri uplatňovaní si nároku v základnom konaní. V súdnej praxi nemožno podľa neho vylúčiť ani prípady, kedy by primeraná suma finančného zadosťučinenia bola skôr symbolického charakteru s úmyslom pôsobiť ako memento. Návrh žalobkyne v takej výške je neudržateľný a to predovšetkým z dôvodu absencie v základnom konaní konštatovaného porušenia práva alebo povinností na strane dodávateľa v spotrebiteľskom vzťahu, preto trvá na názore, že žalobný návrh nie je dôvodný a rovnako považuje výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia za nedôvodnú, priam šikanóznu a v rozpore so zákonom a to s ohľadom aj na pôvodné konanie, v ktorom nedošlo k vzniku žiadnej ujmy. Žiadal, aby súd žalobu zamietol.

8. Súd sa oboznámil s obsahom žaloby a písomného vyjadrenia žalovaného, vykonal dokazovanie výsluchom žalobkyne, keďže ho považoval pre rozhodnutie tohto spotrebiteľského sporu za nevyhnutný ( ), oboznámením sa s obsahom všetkých žalobkyňou predložených listinných dôkazov, keďže vykonanie žiadneho z týchto dôkazov nebolo namietané ani súdom vyhodnotené ako nedôvodné či neúčelné a sám žalovaný žiadne dôkazy nenavrhol, oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu Svidník zo základného konania sp.zn.6Csp/30/2021 ( ), pričom zistil tento skutkový stav:

9. Zo spisu Okresného súdu Svidník sp.zn.6Csp/30/2021 súd zistil, že žalobou podanou na Okresnom súde Svidník dňa 12.04.2021 sa žalobkyňa domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy uvedenej v Zmluve o úvere lepšia splátka č.XXXXXXXXXX z 12.05.2011 na výkon zrážok zo mzdy žalobkyne a tiež nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd žalovanému a tiež zamestnávateľovi žalobkyne uložil povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a vykonávania zrážok zo mzdy. Žalobu a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že dňa 12.05.2011 uzatvorila zmluvu o úvere lepšia splátka číslo XXXXXXXXXX. Tvrdila, že súčasťou typovej formulárovej zmluvy so znením vopred pripraveným veriteľom bola aj dohoda o zrážkach zo mzdy uvedená drobným písmom v bode 3.9 zmluvného formulára, pričom v čase podpisovania zmluvy nemala vedomosť, že uzatvára aj dohodu o zrážkach zo mzdy. O jej existencii sa podľa svojho tvrdenia v žalobe dozvedela až z listu zo dňa 16.03.2021, ktorý žalovaný predložil jej zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy. Uviedla, že dohoda umožňuje, aby žalovaný vymohol plnenia z neprijateľných zmluvných podmienok bez súdnej kontroly a napriek tomu, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie a že žalovaný diktuje jednostranne výšku dlhu bez odsúhlasenia súdom, pričom jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky zo mzdy, ktoré ona nemá možnosť priamo zastaviť či obmedziť. Žalobkyňa tvrdila, že jednalo sa v danom prípade o spotrebiteľský úver, preto zmluva o úvere musela obsahovať náležitosti podľa o spotrebiteľských úveroch, pričom tá neobsahuje náležitosti podľa , a tohto zákona, je v nej nesprávne uvedená hodnota RPMN, čo robí úver bezúročným a bez poplatkov v dôsledku čoho veriteľ nemá nárok na zaplatenie úrokov a poplatkov. Uviedla, že žalovaný požiadal jej zamestnávateľa o vykonávanie zrážok zo mzdy, hoci podaním zo dňa 26.09.2016 právny predchodca žalovaného vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru a tak suma, ktorú sa žalovaný snaží prostredníctvom zrážok zo mzdy vymôcť je z dôvodu uplynutia trojročnej premlčacej doby premlčaná. Vykonávaním zrážok zo mzdy by tak dochádzalo k plneniu na premlčanú pohľadávku. Vzniesla námietku premlčania a tvrdila, že dohoda umožňuje žalovanému vymôcť od nej plnenia, na ktoré nemá nárok. Žalobkyňa poukázala na v znení účinnom od 01.05.2014 a na dôvodovú správu k , ktorým bol novelizovaný zákon o ochrane spotrebiteľa, preto uplatnenie tohto právneho úkonu podľa nej je v zmysle absolútne neplatným. Podľa žalobkyne je dohoda o zrážkach zo mzdy absolútne neplatná, no aj keby dohoda bola platná, tak vzhľadom k tomu, že žalovaný jej prostredníctvom chce získať premlčanú pohľadávku napriek tomu, že jedná sa o bezúročný a bezpoplatkový úver, je namieste neodkladným opatrením uložiť žalovanému a súčasne jej zamestnávateľovi zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy. Obava, že žalovaný zasiahne do jej majetku bez súdneho prieskumu zmluvných ustanovení sa reálne naplnila požiadaním jej zamestnávateľa o vykonanie zrážok zo mzdy. Preto v záujme predídenia vzniku majetkovej ujmy je dôvodné nariadenie neodkladného opatrenia a to aj voči zamestnávateľovi, ktorého označila ako stranu konania z dôvodu, že umožňuje neodkladné opatrenie len vo vzťahu k strane konania, pričom voči platiteľovi mzdy si okrem uloženia povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok žiadne iné nároky neuplatňuje.

10. Uznesením zo dňa 14.04.2021 č.k.6Csp/30/2021-25 súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil povinnosť veriteľovi ( tu žalovanému ) zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a zamestnávateľovi žalobkyne ( v uznesení označenému ako žalovaný v 2./ rade) povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy žalobkyne podľa predmetnej dohody o zrážkach zo mzdy. Keďže svojho zamestnávateľa žalobkyňa označila za stranu sporu len pre časť konania o neodkladnom opatrení s tým, že žiadne iné nároky si voči nemu neuplatňuje, po nadobudnutí právoplatnosti uznesenia o neodkladnom opatrení dňa 01.05.2021 pokračoval súd v konaní už len so žalovaným.

11. Žalovaný sa k žalobe žalobkyne vo veci vyjadril v písomnom podaní zo dňa 19.04.2021, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorú uzatvorila žalobkyňa s pôvodným veriteľom – Poštovou bankou, a.s. s uzavretím zmluvy o úvere je platným zabezpečovacím inštitútom a ust. na ktoré žalobkyňa poukazovala v žalobe v čase podpísania dohody neplatilo, preto ho nemožno aplikovať na daný spor. K náležitostiam úverovej zmluvy uviedol, že zmluva o úvere spĺňala podľa neho všetky náležitosti, preto nejednalo sa o bezúročný a bezpoplatkový úver. Poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci D./XX a tvrdil, že zmluva obsahuje správnu výšku RPMN, nakoľko žalobkyňa si dohodla komplexný súbor poistenia, ktorý ovplyvnil výpočet celkových nákladov. Poukázal na to, že údaje o možnostiach uplatnenia reklamácie sú uvedené v Obchodných podmienkach a Všeobecných obchodných podmienkach, zmluva obsahuje aj termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy. Dohoda o zrážkach nemôže byť podľa žalovaného nekalou zmluvnou podmienkou, nakoľko ide o zabezpečovací inštitút uzatvorený v súlade s ustanoveniami a nejde o prejav nerovnováhy zmluvného vzťahu, ale o uplatnenie si zákonného zabezpečovacieho inštitútu pre prípad neplnenia si povinností zmluvnou stranou. Pokiaľ by zákonodarca mal pri implementácii záujem vylúčiť zabezpečovanie spotrebiteľských záväzkov týmto inštitútom, bol by to podľa žalovaného v zákone uviedol, avšak ani gramatickým, ani tým najextenzívnejším výkladom nie je možné dospieť k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy v spotrebiteľskej zmluve by bola neplatná. Keďže jej účelom je práve uspokojenie pohľadávky aj mimo súdneho konania, je podľa žalovaného v rozpore so základnými princípmi občianskeho práva zdôvodňovať neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy práve jej účelom, ktorým je mimosúdne uspokojenie pohľadávky. Poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Žiar nad Hronom sp.zn.6C/197/2014 a tvrdil, že dohoda o zrážkach zo mzdy obsahovala tu všetky náležitosti v zmysle . Žalobkyňa podľa neho nijako nepreukázala nedostatok slobodnej vôle, ktorej absencia by mohla mať za následok neplatnosť právneho úkonu, táto bola dojednaná platne, jeho predchodca pri jej uzavretí bol dobromyseľný, aj žalovaný postupoval pri jej uplatnení v dobrej viere, pričom práve zo strany žalobkyne prišlo k porušeniu zmluvných povinností zabezpečených inštitútom zrážok zo mzdy.

12. O žalobe bolo rozhodnuté rozsudkom zo dňa 24.05.2022 tak, že tejto bolo v celom rozsahu vyhovené a žalobkyni bol proti žalovanému priznaný nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Dôvodom vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti žalovanému zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy podľa odôvodnenia rozsudku bolo, že na strane žalobkyne absentovala vôľová zložka uzavrieť dohodu o zrážkach, k jej uzavretiu preto nemohlo dôjsť, keďže dohoda nebola uzavretá vo forme samostatného dokumentu, ale vo forme predtlačeného zmluvného dojednania na ktoré žalobkyňa nebola upozornená a dôsledky uzavretia dohody jej neboli vysvetlené, je preto možné prihliadnuť k jej tvrdeniu, že si vôbec nebola vedomá toho, že by uzatvárala dohodu o zrážkach zo mzdy. K uzavretiu dohody o zrážkach tak podľa názoru súdu platne nedošlo, nebolo preukázané žalovaným jej individuálne dojednanie a preto žalovaný nie je oprávnený domáhať sa práv z nej. Súd vo veci dospel k záveru ( viď bod 33 odôvodnenia rozsudku), že dohoda o zrážkach zo mzdy výrazne zjednodušuje postavenie veriteľa až do takej miery, že dochádza minimálne k oslabeniu dlžníka brániť sa tomu, aby od neho nebola vymáhaná vyššia suma, na akú by mal veriteľ v zmysle objektívneho práva nárok, ako to je v tomto prípade, kde už tým, že v zmluve nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN sa úver zo zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov a dokonca dlh z tohto úveru pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dňa 26.09.2016 je premlčaný v 3 ročnej premlčacej dobe, ako to uvádzala žalobkyňa. Neprijateľnú zmluvnú podmienku tak súd podľa považoval za neplatnú. Súd poukázal tiež na to, že medzi stranami nebola dohodnutá výška vykonávaných zrážok, aj preto treba uzavretú dohodu o zrážkach zo mzdy hodnotiť ako neplatný právny úkon podľa z dôvodu jeho neurčitosti a tak na základe neplatného právneho úkonu neprislúcha žalovanému právo uplatňovať si u zamestnávateľa žalobkyne zrážky zo mzdy. Vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Svidník nadobudol právoplatnosť dňa 02.07.2022.

13. Zo žalobkyňou predloženej výzvy jej zamestnávateľovi na vykonávanie zrážok zo mzdy ( č.l.15 spisu) zo dňa 16.03.2021 súd zistil, že žalovaný s predložením dohody o zrážkach zo mzdy zamestnávateľovi žalobkyne uviedol ako výšku pohľadávky, ktorú eviduje voči žalobkyni sumu XX.XXX,XXX eur s tým, že pohľadávka je naďalej úročená.

14. Žalobkyňa pri svojom výsluchu na pojednávaní uviedla, že pracovala ako opatrovateľka v spoločnosti Atrium, teraz pracuje ako zdravotná sestra v nemocnici, pričom zavolala si ju účtovníčka spoločnosti Atrium ohľadom zrážok, či dostala nejaký papier, nejaké vyrozumenie. Žalobkyňa uviedla, že bola prekvapená, lebo nedostala nič, nič jej neprišlo. Vyhľadala advokáta, s ktorým to riešila a riešila s ním následne aj to zadosťučinenie, ktoré žiada vo výške vyše X.XXX,-XXX preto, lebo vymáhať od nej chceli sumu cez XX.XXX eur. Čo sa týka úveru, ktorý jej poskytla Poštová banka, tak tvrdila, že vyplatila celú sumu. Čo sa týka jej vtedajšej situácie, dcéra bola chorá, chodila s ňou na hemato-onkológiu do Košíc, takisto splácali úvery, elektrinu, plyn, nevedeli ako to všetko zvládnu. Bola v strese, stresovala sa a preto uplatňuje takúto sumu. Na otázky právneho zástupcu žalovaného uviedla, že žiadala si o úver sama, ale nebola poučená o zmluve a jednotlivých sankciách, ktoré tam sú. Pokiaľ ide o to, či mala skúsenosti s inými úvermi, s požičiavaním si peňazí, uviedla, že ešte v čase keď mala problémy s prvým manželom mala úver od Pohotovosti, ktorý je takisto splatený do posledného centu a v súčasnosti takisto majú riadne úver od VÚB banky splácaný, nič tam nedlžia. Uviedla, že ani ona ani manžel nezarábali tisíce eur, mali minimálne mzdy a ešte z týchto miezd museli uhrádzať elektrinu, plyn, bývanie a takisto náklady súvisiace s liečbou dcéry, preto tých X.XXX,-XXX, ktoré si uplatňuje má byť odškodnenie za to, ako sa zostresovali ona, manžel aj dcéra.

15. Žalobkyňa tu v spore, poukazujúc na vyššie uvedené súdne konanie a rozhodnutie a tvrdiac, že v predmetnom konaní úspešne na súde ubránila svoje spotrebiteľské právo má za to, že sú naplnené zákonné podmienky pre priznanie jej primeraného finančného zadosťučinenia v zmysle veta tretia o ochrane spotrebiteľa. Výšku požadovaného zadosťučinenia vyvodzovala z výšky sumy, ktorú od nej žalovaný žiadal vymôcť prostredníctvom zrážok zo mzdy s tým, že uplatňuje si polovicu tejto sumy.

16. Súd vychádzajúc z tvrdení strán a výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žaloba žalobkyne čo do základu je plne dôvodná a čo do výšky je dôvodná v časti. Žalobkyni podľa názoru súdu vzniklo právo na primerané finančné zadosťučinenie, ktoré v okolnostiach tu súdenej veci bolo dôvodné priznať jej vo výške 600,-eur, a to z nasledujúcich dôvodov.

17. Nosnou námietkou žalovaného bola námietka, že on nemôže byť porušiteľom, lebo dohodu o zrážkach zo mzdy koncipoval pôvodný veriteľ a on nemohol ovplyvniť jej obsah, podmienky, ustanovenia. Niet pochýb, a nebolo to medzi stranami ani sporné, že zmluva o úvere lepšia splátka uzavretá medzi žalobkyňou a Poštovou bankou, a.s. zo dňa 12.05.2011 je spotrebiteľskou zmluvou, čo už bolo právoplatne ustálené aj v základnom konaní, pričom zmena veriteľa na základe postúpenia pohľadávky na tu žalovaného na tom nič nemení, nič nemení na podstate a charaktere spotrebiteľského vzťahu. Subjekt, ktorý má záujem stať sa postupníkom pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy činí tak dobrovoľne, na základe vlastného rozhodnutia a musí si byť vedomý, vzhľadom na hmotnoprávnu úpravu a ustanovenia verejnoprávneho predpisu obsahujúceho kogentné ustanovenia ( o ochrane spotrebiteľa), že jeho konanie a kroky budú hodnotené aj z tohto pohľadu. Žalovaný pri nadobúdaní pohľadávky voči spotrebiteľovi a pri jej následnom vymáhaní bol povinný dodržať povinnosti vyplývajúce mu zo zákona o ochrane spotrebiteľa. Je celý rad ustanovení, ktoré potvrdzujú tento záver a ktoré by úplne stratili zmysel, ak by platil výklad žalovaného ponúknutý ním v tu súdenej veci ( viď napr. zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie alebo podľa ktorého povinnosť zdržať sa používania judikovanej neprijateľnej zmluvnej podmienky má aj právny nástupca dodávateľa. ) Aj z vyplýva, že námietky proti pohľadávke, ktoré mohol dlžník uplatniť v čase postúpenia, mu zostávajú zachované i po postúpení pohľadávky. Súd v súvislosti so svojim záverom, že je daná pasívna vecná legitimácia žalovaného v danom prípade podporne a analogicky poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn.2Cdo/125/2018 zo dňa 27.06.2019 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 72/2019 podľa ktorého právo spotrebiteľa domáhať sa

na súde určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru zostáva zachované aj voči tomu, na koho dodávateľ postúpil svoju pohľadávku z úveru.

18. Ak zostáva zachované právo spotrebiteľa domáhať sa na súde voči tomu, na koho dodávateľ postúpil svoju pohľadávku z úveru a kto ju voči spotrebiteľovi uplatňuje a vymáha určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru, čo následne môže viesť k žalobe spotrebiteľa proti postupníkovi podľa § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa, niet dôvod pre záver, že by žalovaný nemal byť pasívne vecne legitimovaný lebo to bol práve on, kto predložil zamestnávateľovi žalobkyne na výkon zrážok s právom rozpornú dohodu o zrážkach zo mzdy a to na dávno premlčanú pohľadávku, ako to bolo právoplatne ustálené v základnom konaní. Je nedôvodná obrana žalovaného, že nemohol ovplyvniť obsah dohody o zrážkach zo mzdy, lebo to či ju uplatní či neuplatní a či tak urobí napriek zjavnému uplynutiu premlčacej doby nepochybne mohol ovplyvniť a ak ju uplatnil bez toho, aby si s odbornou starostlivosťou preveril jej platnosť, určitosť, prípustnosť, prijateľnosť a samotnú výšku ako aj vymáhateľnosť pohľadávky, potom jednoznačne on je porušiteľom práv žalobkyne v súvislosti s použitím dohody o zrážkach zo mzdy. Absolútne preto neobstojí obrana žalovaného založená na tom, že on nekoncipoval zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy a jej podmienky, lebo bol to žalovaný, kto pri vymáhaní svojej pohľadávky použitím dohody o zrážkach zo mzdy konal spôsobom, ktorý súd v základnom konaní právoplatne označil za neprijateľný a rozporný s právom a to hneď z viacerých dôvodov ( neplatnosť dohody pre nedostatok vôle ju uzavrieť ale aj pre naplnenie znakov neprijateľnej zmluvnej podmienky, tiež pre neurčitosť, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru majúca za následok absolútnu nesprávnosť vymáhanej sumy, premlčanie atď.). Ak žalovaný ako profesionál v oblasti vymáhania pohľadávok napriek tomu, že v čase kedy tak činil existovalo množstvo súdnych rozhodnutí uvedených nižšie, ktoré konštatovali neplatnosť obdobných dohôd o zrážkach zo mzdy a neprípustnosť ich použitia na základe takejto dohody nedôvodne žiadal tak vysokú sumu, a to v čase, kedy bol nárok premlčaný, nepochybne ide o konanie s nedostatkom odbornej starostlivosti na jeho strane a to je zároveň jasná a jednoznačná odpoveď na žalovaným nastolenú otázku, že nie je mu zrejmé, akého porušenia spotrebiteľských práv žalobkyne sa mal dopustiť. Nekalý postup práve žalovaného a práve žalovaným uskutočnené uplatnenie dohody o zrážkach zo mzdy viedli v konečnom dôsledku k súdnemu konaniu vo veci a jeho výsledku, preto sa žalovaný svojej zodpovednosti za porušenie spotrebiteľských práv žalobkyne v žiadnom prípade zbaviť nemôže.

19. Pokiaľ ide o otázku vecnej pasívnej legitimácie žalovaného a odôvodnenia, prečo za daných okolností možno ho považovať za porušiteľa práv žalobkyne, tak súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Cdo/237/2021 a podporne aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.7Cdo/80/2020 publikovaný pod č. R 47/2022 podľa ktorého ( viď bod 17 odôvodnenia) „zo zákonnej dikcie označenia zodpovedného subjektu, od ktorého je možné požadovať primerané finančné zadosťučinenie („od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá") de lege lata nevyplýva, že to nevyhnutne musí byť iba jedna zo sporových strán v konaní na súde, v ktorom bol spotrebiteľ úspešný, hoci ním spravidla bude práve tento procesný subjekt“.

20. Čo sa týka samotného nároku, podľa o ochrane spotrebiteľa proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom (ďalej len „kolektívne záujmy spotrebiteľov“). Spotrebiteľ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadosťučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

21. Podľa názoru súdu žalobkyni právo na primerané finančné zadosťučinenie proti žalovanému z dôvodu splnenia všetkých zákonných podmienok v zmysle vyššie citovaného § 3 ods.5 veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa vzniklo.

22. Predloženým rozsudkom Okresného súdu Svidník zo dňa 24.05.2022, č.k.6Csp/30/2021-46 žalobkyňa preukázala úspešné uplatnenie porušenia svojich práv. Ak žalovaný tvrdil, že uplatnením

dohody o zrážkach nechcel sa bezdôvodne obohatiť, ale len uplatnil svoju pohľadávku, tak súd mu pripomína, za akých konkrétnych okolností a akým spôsobom k tomu došlo, keď predchádzal tomu úplne zrejmý nedostatok odbornej starostlivosti. Na taký záver stačí už len to, že dohodu na vymáhanie predložil po dávnom uplynutí premlčacej doby bez toho, aby preukázal, či čo i len tvrdil akúkoľvek skutočnosť majúcu za následok jej spočívanie, či pretrhnutie. Bol to práve žalovaný, kto pri vymáhaní pohľadávky konal s nedostatkom odbornej starostlivosti a v rozpore s dobrými mravmi, teda niet pochýb, že zodpovednosť za výsledok a stav, ktorý nastal nesie práve žalovaný. Práve žalovaný sa domáhal na žalobkyni zaplatenia vysokej finančnej čiastky na základe neplatného právneho úkonu, a navyše prostredníctvom zrážok zo mzdy, teda siahajúc na základný zdroj živobytia, čo nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ustanovenia o ochrane spotrebiteľa ( k tomu pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. ).

23. Ak žalovaný opakovane tvrdil, že z jeho strany k porušeniu žiadneho práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebiteľa či osobitnými predpismi nedošlo, tak tu súd opäť poukazuje na to, že žalovaným porušenými zákonnými ustanoveniami sú napr. § 2 písm. u/ zákona o ochrane spotrebiteľa podľa ktorého odbornou starostlivosťou na účel daného zákona sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, zodpovedajúca čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti, a tiež § 8 zákona o ochrane spotrebiteľa upravujúci klamlivé konanie a nekalé praktiky. Súd podporne poukazuje napr. na uznesenie Krajského súdu v Prešove zo dňa 27.09.2022 sp.zn.20CoCsp/33/2022, z ktorého cit „Žalovaný požadoval od žalobcu plnenie, na ktoré zjavne nárok nemal. Takéto konanie žalovaného, ktoré mohlo mať za následok vznik bezdôvodného obohatenia na úkor žalobcu, nemožno hodnotiť ako konanie v súlade s dobrými mravmi. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi priamo vyplýva z ust. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov ( bod 12 odôvodnenia). Podľa názoru odvolacieho súd na úspešné uplatnenie práva postačuje jednak aj to, keď spotrebiteľ vyjadrí nesúhlas s uplatnenou pohľadávkou, avšak navyše v prejednávanom prípade žalovaný zlyhal pokiaľ postupoval zjavne v rozpore s odbornou starostlivosťou. Je nepochybné, že neopodstatnené uplatňovanie súm („len tak skúsime“) bez akéhokoľvek podkladu voči spotrebiteľom je nutné zahrnúť do kategórie rozporu s odbornou starostlivosťou, ale aj rozporu s dobrými mravmi “ ( bod 14 odôvodnenia).

24. Ak žalovaný na pojednávaní prostredníctvom právneho zástupcu na svoju obranu pri danom postupe uviedol, že premlčanie majetkového práva nebolo nikde konštatované, žiadnym autoritatívnym výrokom súdu, tak tu súd poukazuje na to, že pre nároky zo zmluvy, čo platí aj pre nároky, na ktoré by z nej právo vzniklo ( istina poskytnutého bezúročného a bezpoplatkového úveru) platil zákonný zákaz vymáhania z dôvodu premlčania ( ), čo samo osebe malo za následok, prečo použitie uvedenej dohody žalovaným nemohlo obstáť, preto nebolo potrebné súdne konštatovanie premlčania. Záver o premlčaní bol konštatovaný v konaní ( viď bod 33 odôvodnenia rozsudku) ale vzhľadom na daný priamy zákonný zákaz sa žiadne rozhodnutie k tejto otázke nevyžadovalo, zákaz vyplýval z jasného a dávno účinného zákonného ustanovenia, preto ani táto obrana žalovaného nemôže obstáť. Žalovaný nepodal odvolanie proti rozsudku vo veci , preto spochybňovanie záverov právoplatného a záväzného súdneho rozhodnutia v tomto štádiu je úplne irelevantné a súd, viazaný rozsudkom v základnej veci na túto obranu žalovaného neprihliadal.

25. Ak teda žalovaný voči žalobkyni konal spôsobom, ktorý bol právoplatne posúdený ako rozporný s právom, je toto konanie konaním v rozpore s odbornou starostlivosťou ( ), a dobrými mravmi. Uvedené porušenie práva a povinností žalovanému vyplývajúcich zo zákona o ochrane spotrebiteľa súd s poukazom na veta tretia zákona o ochrane spotrebiteľa považuje za dôvod na priznanie primeraného finančného zadosťučinenia žalobkyni, ktorá úspešnou obranou voči takýmto nedôvodným nárokom v pôvodnom konaní na súde úspešne uplatnila svoje práva. Preto aktuálna snaha žalovaného v konaní o primerané finančné zadosťučinenie relativizovať, či zľahčovať svoje pochybenia konštatované v základnom konaní, ktorého výsledkom je súd viazaný neobstojí.

26. Povinnosťou žalovaného vzhľadom na predmet jeho činnosti bolo poznať a dodržiavať právne predpisy vzťahujúce sa na vymáhanie pohľadávok, slúžiace na ochranu spotrebiteľa. K opakovanému tvrdeniu žalovaného, že uplatnením pohľadávky prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy len realizoval svoje právo súd uvádza, že v okolnostiach veci tieto tvrdenia absolútne nemôžu obstáť,

lebo už v tom čase existovalo množstvo právoplatných súdnych rozhodnutí súdov naprieč republikou, ktoré také konanie žalovaného vyhodnotili ako neprípustné a protiprávne a o ktorých žalovaný musel mať vedomosť, keďže sa týkali práve jeho. Súd príkladmo poukazuje napr. na právoplatné rozsudky Okresného súdu Kežmarok vo veci zo dňa 16.12.2020 alebo ešte zo dňa 19.06.2020 kde žalovanému bola uložená povinnosť zdržať sa použitia obdobných dohôd o zrážkach zo mzdy z obdobných dôvodov. Preto v čase, kedy žalovaný predložil zamestnávateľovi žalobkyne danú dohodu o zrážkach na výkon ( 16.03.2021) mal a mohol vedieť že tak robiť nemá a nemôže.

27. Ak žalovaný poukazoval na to, že rešpektoval rozsudok v základnej veci a aj uhradil žalobkyni prisúdenú náhradu trov konania, tak aj táto obrana je irelevantná. Trovy konania žalobkyni vznikli, lebo sa musela brániť nedôvodnému nároku, nie je to jej príjem, či zisk, ale len kompenzácia zmenšenia majetku vynaloženého na obranu v súdnom spore. Náhradou trov konania sa žalobkyni ako spotrebiteľovi vrátilo len to, o čo prísť nikdy nemala. Nie je to teda žiadne zadosťučinenie. Ak by preto táto skutočnosť bola dôvodom pre nepriznanie primeraného finančného zadosťučinenia, ustanovenie § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa by bolo zbytočným. Nemalo by žiaden sankčný a odradzujúci ( súčasne preventívny) účinok na dodávateľov, ak by pri zjavnom porušení práv spotrebiteľov mohli sa vyhnúť sankcii v podobe platenia finančného zadosťučinenia len tým, že sa svojich nedôvodných nárokov nedomôžu a že len budú musieť kompenzovať spotrebiteľovi vynaložené trovy konania.

28. K výške požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia, ktorú žalobkyňa odvíjala od polovice sumy, ktorú od nej žalovaný vymáhal prostredníctvom zrážok zo mzdy súd uvádza, že výška primeraného finančného zadosťučinenia sa vôbec nemusí ( i keď môže) odvíjať od výšky potenciálneho bezdôvodného obohatenia. Pre priznanie práva na zadosťučinenie spotrebiteľa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle tretia veta o ochrane spotrebiteľa a o zmene o priestupkoch v znení neskorších predpisov, je rozhodujúcim kritériom primeranosť požadovaného zadosťučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zreteľom na okolnosti každého jednotlivého prípadu. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. publikované pod č. R 48/2022).

29. Primerané finančné zadosťučinenie pre spotrebiteľa v zmysle § 3 ods.5 zákona o ochrane spotrebiteľa nie je čo do výšky zákonom nijako konkrétne stanovené, klasifikované, či limitované, nie sú naň žiadne tabuľky či osobitné kritériá, základným a určujúcim kritériom v zmysle zákona je jeho primeranosť, ktorú súd posudzuje podľa vlastnej úvahy s prihliadnutím na konkrétne okolnosti veci. Keďže zákon okrem primeranosti nestanovuje žiadne konkrétne kritériá, ktoré by spotrebiteľ mal tvrdiť a dokazovať, neobstojí tvrdenie žalovaného o nedostatočnom odôvodnení výšky požadovaného zadosťučinenia žalobkyňou. Žalobkyňa v žalobe logicky a dostatočne odôvodnila výšku požadovaného zadosťučinenia keď uviedla, že odvodzuje ju od polovice sumy, ktorú od nej žalovaný protiprávne vymáhal cez dohodu o zrážkach zo mzdy. Úvaha zvolená žalobkyňou pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia odvodzujúca ho od sumy ktorú od nej žalovaný nedôvodne žiadal síce má určitú logiku vo vzťahu k preventívnej a odradzujúcej funkcii primeraného finančného zadosťučinenia, nakoľko odradiť dodávateľa od recidívy môže práve jeho uvedomenie si, že čím vyššiu sumu od spotrebiteľa bude nedôvodne žiadať, tým vyššie finančné zadosťučinenie v prípade úspešného uplatnenia ochrany spotrebiteľom následne bude musieť poskytnúť, preto odradzujúci účinok vo vzťahu k tomu, aby sa žalovaný v budúcnosti nedomáhal na spotrebiteľoch nedôvodných plnení v takej výške môže byť práve v takom prípade naplnený. To ale neznamená, že výška zadosťučinenia musí byť nevyhnutne matematicky zhodná so sumou, alebo s nejakou časťou sumy o ktorú sa veriteľ chcel obohatiť. Súd v okolnostiach veci za primeranú sumu zadosťučinenia považoval sumu 600,-eur.

30. K nedôvodnosti obrany žalovaného ohľadom ním tvrdenej absencie ujmy na strane žalobkyne súd poukazuje tiež na závery súdnej praxe, cit. „Nie je snáď ani potrebné pripomínať, že súdne konania sú stresujúcim zážitkom, vyplývajúcim z obáv z výsledku sporu, či možnosti vzniku ďalšej majetkovej ujmy v podobe náhrady trov konania protistrane, v prípade neúspechu v konaní. Spotrebiteľ, teda žalobkyňa, nie je povinná preukázať ujmu, ktorá jej vznikla, pretože o ochrane spotrebiteľa priznáva právo na finančné zadosťučinenie už vtedy, keď k porušeniu práva alebo povinnosti dôjde“ ( citované z rozsudku Krajského súdu v Prešove sp.zn.3CoCsp/25/2021, ďalej k tomu pozri napr. rozsudky KS v Prešove sp.zn.20CoCsp/31/2021, , , , ).

31. Preto aj obrana žalovaného, že žalobkyni nevznikla žiadna ujma je nedôvodná. V tejto súvislosti je najmä potrebné dodať, že v súčasnosti účinné znenie ust. ešte zmiernilo podmienky poskytnutia primeraného finančného zadosťučinenia, pretože toto sa v súčasnosti poskytuje aj bez toho, aby porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi bolo spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi. Od 10.6.2013 právo na primerané finančné zadosťučinenie vzniká už úspechom spotrebiteľa na súde v otázke preukázania porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej v znení neskorších predpisov alebo osobitnými predpismi. Zákon podmienku, aby spotrebiteľovi bola privodená ujma nevyžaduje ( viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn.6Cdo/127/2017). V ňom Najvyšší súd okrem iného v súvislosti s primeraným finančným zadosťučinením podľa konštatoval, že „zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku uľahčil spotrebiteľom dôkaznú situáciu, keď na rozdiel od nároku na náhradu škody ( bezdôvodného obohatenia) je dôkazné bremeno na strane spotrebiteľa oveľa ľahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne.“

32. Pri posúdení dôvodnosti výšky požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia je potom treba vychádzať z toho, že toto zadosťučinenie má niekoľko funkcií. Možno tak hovoriť o funkcii satisfakčnej, sankčnej, odradzujúcej, odmeňujúcej. Pri určení jeho výšky súd musí zohľadniť viaceré relevantné okolnosti, a to napríklad či nejde v prípade postupu a konania dodávateľa o recidívu, aká bola intenzita a trvanie porušenia a dôsledky konania dodávateľa, ekonomický dopad nečestného konania dodávateľa na spotrebiteľa, ako aj skutočnosť, či už napríklad nebolo poskytnuté zadosťučinenie spotrebiteľovi aj v inej podobe. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, niet pochýb o tom, že požadovanie nedôvodných nárokov zo strany žalovaného od spotrebiteľa a to navyše cez zrážky zo mzdy, teda siahnutím na základný prostriedok zabezpečovania príjmu a obživy logicky znamená obmedzenie komfortu spotrebiteľa, berie mu čas a kľud. Žalobkyňa sa tu musela aktívne brániť nedôvodným nárokom z dohody o zrážkach, ak chcela zabrániť nedôvodným zrážkam zo mzdy, musela urýchlene vyhľadať advokáta, ktorý ju v konaní zastupoval a podal aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia.

33. Súd považuje za legitímne a spravodlivé priznať žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume 600,-eur. Zohľadnil aj ničím nespochybnené skutočnosti zistené z jej výsluchu ohľadom jej vtedajšej, osobnej, rodinnej a sociálnej situácie a dopadov daného postupu žalovaného na ňu a jej rodinu a primerane aj rozhodovaciu prax súdov majúc na pamäti zásadu predvídateľnosti súdneho rozhodovania, samozrejme, pri zohľadnení faktu, že každá vec vo svojich konkrétnych skutkových okolnostiach môže byť odlišná a že paušalizovanie toho, čo je v konkrétnom prípade „primerané“ nie je možné.

34. K výške nároku žiadaného žalobkyňou súd uvádza, že ojedinele síce existujú súdne rozhodnutia, kde boli priznané tisícové sumy zadosťučinenia, ale tie už len vzhľadom na povahu nároku, ktorý je veľmi výrazne závislý od konkrétnych okolností každej jednej konkrétnej veci nemožno považovať za „ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít“ ( ), keď navyše súdu z jeho činnosti sú známe aj rozhodnutia, kde prisúdená bola omnoho nižšia suma finančného zadosťučinenia. Viď napr. rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn.11Csp/6/2022, ktorý z požadovanej sumy 5.178,71 eur priznal spotrebiteľovi proti tu žalovanému za protiprávne použitie dohody o zrážkach zo mzdy finančné zadosťučinenie vo výške 50,-eur, a to v situácii kedy aj boli reálne vykonané zrážky, alebo rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.7Csp/6/2022, ktorý z požadovanej sumy XX.XXX,XX eur priznal spotrebiteľovi proti tu žalovanému za protiprávne použitie dohody o zrážkach zo mzdy finančné zadosťučinenie vo výške 250,-eur, a to v situácii kedy aj bola reálne vykonaná zrážka zo mzdy. Ďalej súd poukazuje napríklad na rozsudok Okresného súdu Bardejov sp.zn.4Csp/13/2022, ktorý z požadovanej sumy X.XXX,XX eur priznal spotrebiteľovi proti tu žalovanému za protiprávne použitie dohody o zrážkach zo mzdy finančné zadosťučinenie vo výške 200,-eur, a to v situácii kedy aj bola reálne vykonaná zrážka zo mzdy.

35. Pokiaľ ide o nepriznanie nároku v celej požadovanej výške, súd zohľadnil, že v danom prípade reálne k zrážkam zo mzdy žalobkyne nedošlo, na druhej strane ale zohľadnil aj to, že sa tak stalo zjavne len vďaka súdom vydanému neodkladnému opatreniu. Ak z iných obdobných sporov o primerané

finančné zadosťučinenie ( viď aj vyššie uvedené súdne rozhodnutia) sú súdu známe prípady, kde boli spotrebiteľom priznané nižšie sumy ako tu žalobkyňa žiadala, a to aj v situácii keď napr. reálne došlo k zrážkam zo mzdy, čo sa tu nestalo, alebo kde dodávateľ pri vymáhaní predmetnej sumy postupoval voči spotrebiteľovi mimoriadne agresívne, telefonicky obťažoval príbuzných spotrebiteľa so žiadosťami o plnenie, osobne navštevoval pri vymáhaní nedôvodného plnenia domácnosť spotrebiteľa, podával trestné oznámenia a podobne, tak súd v rámci proporcionality a primeranosti musel zohľadniť, že tu o žiadny taký prípad nešlo, aspoň nič také žalobkyňa netvrdila. Inštitút primeraného finančného zadosťučinenia nemôže slúžiť na finančné obohatenie sa žalobcu, respektíve kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostať na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Na druhej strane, ani symbolické finančné zadosťučinenie nebolo by tu na mieste, nakoľko z hľadiska zákonom predpokladaného účelu by sa také zjavne minulo účinkom a účelu zákona. Preto súd priznal primerané finančné zadosťučinenie v sume 600,-eur a vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol. 36. Súd pri výške takto priznaného zadosťučinenia zohľadnil vo vzťahu k jeho sankčnej a odradzujúcej funkcii v neprospech žalovaného skutočnosť, že nejde o zďaleka prvý, či ojedinelý prípad obdobného konania žalovaného, čo je zrejmé už z výpočtu súdnych rozhodnutí v predošlých častiach tohto odôvodnenia týkajúcich sa žalovaného. Ak ani doterajšie rozhodnutia nemali na žalovaného dostatočný odradzujúci účinok, bolo namieste zadosťučinenie zvýšiť. Žalovaný snažil sa vymôcť svoj vysoký nárok voči žalobkyni nie cestou súdu, ale cestou mimosúdneho výkonu zrážkami zo mzdy, navyše v situácii, kedy úver podľa záveru súdu v základnom konaní bol bezúročný a bez poplatkov a nároky z neho dávno premlčané, čo súd takisto zohľadnil. Preto súd pri prisúdení primeraného finančného zadosťučinenia a určovaní jeho výšky vzal na zreteľ aj to, že toto zadosťučinenie je v zákone zakotvené aj preto, aby prostredníctvom jeho priznania spotrebiteľovi dodávateľ bol odradený od ďalších takýchto postupov.

37. Čo sa týka satisfakčnej a odmeňujúcej funkcie primeraného finančného zadosťučinenia, súd zohľadnil, že žalobkyňa sa tu musela aktívne brániť nedôvodnému nároku žalovaného a to mimoriadne rýchlo, aj cestou neodkladného opatrenia, nakoľko zrážky mali reálne započať. Hrozba nebola v akademickej rovine, ale bola bezprostredná a vysoká. Žalobkyňa musela vyhľadať advokáta, ktorý ju zastupoval v pôvodnom konaní a súd zohľadnil aj dĺžku stavu neistoty žalobkyne. Žalovaný v konaní napriek množstvu nedostatkov ktoré boli následne zistené a napriek tomu, že už existovali súdne rozhodnutia, ktorými bol daný postup vymáhania zo strany žalovaného označený za protiprávny stále trval na svojom nároku a zákonnosti jeho postupu, podanej žalobe sa bránil, čo síce bolo jeho nesporným právom, avšak zároveň to malo vplyv na dĺžku a predlžovanie stavu neistoty žalobkyne, čo je kritérium na ktoré súd tiež pri rozhodovaní o výške zadosťučinenia má prihliadať. Žalovaný obhajobou toho, čo už mnohokrát a dávno bolo právoplatne súdmi posúdené ako neobhájiteľné u žalobkyne sám výrazne prispel k predlžovaniu stavu a pocitov neistoty, ktoré sú logicky so súdnym konaním spojené vždy. Na druhej strane, k zdôrazňovaniu významu sankčnej funkcie zadosťučinenia žalobkyňou s poukazom na sumu, ktorú sa od nej tento snažil vymôcť súd uvádza, že z pohľadu celkovej sankcie pre žalovaného spočívajúcej v tom, „čo ho bude zásah do práv žalobkyne stáť“ nemožno opomenúť, že jeho majetková sféra za porušenie spotrebiteľských práv dotknutá je nielen platením samotného finančného zadosťučinenia žalobkyni, ale aj platením žalobkyni prisúdených trov konania ( v základnom konaní tieto trovy boli vo výške 411,30 eur, k čomu žalovaný hradil ešte súdny poplatok vo výške 49,50 eur a pribudnú k tomu aj trovy tohto konania a súdny poplatok zaň).

38. Súd preto obranu žalovaného v spore s výnimkou tvrdení o neprimeranej výške požadovaného zadosťučinenia nepovažoval za dôvodnú. Súd legitímne využitie zákonného práva žalobkyne proti žalovanému žiadať primerané finančné zadosťučinenie v žiadnom prípade nepovažuje tu za zjavné zneužitie práva, ako to tvrdil žalovaný. Súd považuje za legitímne a spravodlivé priznať žalobkyni primerané finančné zadosťučinenie v sume, ktorá tu predstavuje v podstate len 5 % žalovaným nedôvodne vymáhaného nároku. Z tohto pohľadu súd vyhodnotil argument žalovaného o tom, že primeraným finančným zadosťučinením sa má kompenzovať nemateriálna ujma, ktorá vznikla, a nie ujma majetková. Nie je totiž vylúčené, aby výška nemateriálnej ujmy, ak jej mantinely nie sú zákonom stanovené, bola obdobná, zhodná, vyššia alebo nižšia ako ujma, ktorá oprávnenej osobe hrozila v majetkovej sfére.

39. Súd v danom prípade zvážil všetky okolnosti prejednávanej veci a dospel k názoru, že je potrebné žalobe vyhovieť práve čo do sumy 600,-eur. Súd podporne poukazuje napr. na rozsudok Okresného súdu Žilina kde priznaná suma zadosťučinenia voči žalovanému bola 500,-eur alebo aktuálne uznesenie Okresného súdu Poprad sp.zn. kde žalovaný formou zmieru zaviazal sa zaplatiť

spotrebiteľovi pri požadovanej sume X.XXX,XX eur finančné zadosťučinenie vo výške 700,-eur. Súd tiež poukazuje na rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp.zn.8Csp/16/2022 kde obrana žalovaného totožná s tou v tu súdenej veci rovnako bola odmietnutá a bolo priznané primerané finančné zadosťučinenie vo výške 884,53 eur. Posledné dve zmieňované rozhodnutia musia byť známe aj právnemu zástupcovi žalovaného, keďže zastupoval žalovaného aj v tam uvedených sporoch.

40. Podľa názoru súdu pri opodstatnených nárokoch spotrebiteľov uplatnených za takých okolností ako v tu súdenej veci nestačí len strohé konštatovanie súdu o porušení práv, ale je potrebné tento proces zavŕšiť priznaním aj finančnej kompenzácie odrážajúcej ujmu, ktorú spotrebiteľ utrpel pri súdnej a inej konfrontácii s dodávateľom.

41. Súd tak za primerané finančné zadosťučinenie na odčinenie všetkých útrap a dôsledkov u žalobkyne a na druhej strane na efektívne odradenie žalovaného od opakovania takých postupov považuje tu sumu 600,- eur. Vzhľadom na všetko uvedené súd žalobe žalobkyne vyhovel čo do zaplatenia sumy 600,-eur a vo zvyšku ju ako nedôvodnú zamietol. 42. Čo sa týka výroku o trovách konania, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo ( ).

43. Žalobkyňa v základe nároku bola plne úspešná, rozhodnutie o výške nároku záviselo len od úvahy súdu, preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 100 % z prisúdenej sumy. K tomu podporne pozri napr. Veľký komentár k - Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C.H.Beck, 2016 k , cit „Zásadu úspechu vo veci treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu ( sudcovské právo) alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch však nejde o procesne neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku. Nemožno ho totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu alebo znaleckej činnosti“. Obdobne v tejto súvislosti pozri napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn.3Co/20/2017 kde pri priznaní len 50 % zo sumy požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia bola priznaná žalobcovi náhrada trov konania v rozsahu 100 % práve z dôvodu, že výška nároku závisela od úvahy súdu, čo je aj prípad tu prejednávanej veci.

44. Súd je toho názoru, že v prípadoch keď rozhodnutie o výške plnenia závisí len od úvahy súdu, pričom súčasne neuplatňuje sa žalobcom výška plnenia v zjavne nedôvodnej výške, predstavujúcej šikanózny výkon práva, motivovanej len snahou o navýšenie trov konania a nie záujmom na spravodlivom usporiadaní veci nemožno od žiadneho žalobcu spravodlivo očakávať aby sa presne „trafil“ do úvahy súdu pokiaľ ide o výšku plnenia. Preto je namieste priznať plnú náhradu trov konania ak bol žalobca v základe plne úspešný aj vtedy, ak čo do výšky bol úspešný len v časti. I keď nemá ustanovenie totožné s ust. účinným do 30.6.2016, ktoré bolo priamym zákonným podkladom pre to, aby aj v prípade len čiastočného úspechu mohla byť priznaná plná náhrada trov konania, ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od úvahy súdu, vyššie uvedené závery právnej teórie a praxe svedčia o tom, že ani v podmienkach novej procesnej úpravy niet dôvod na ustúpenie od takého záveru. To je aj názor tunajšieho súdu. Úvaha súdu sa tu týkala skutkových okolností, ktoré sú podstatné pre rozhodnutie o výške priznaného plnenia, nie čo do základu uplatneného nároku. Pričom tak ako tomu bolo aj v zmysle , tak aj v súčasnosti podľa ust. v spojení s a sa základná sadzba tarifnej odmeny advokáta v takom prípade vypočíta a určí len z výšky súdom priznaného plnenia ( tu zo sumy 600,-eur).

45. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s ust. po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník a rovnako samostatným uznesením vyššieho súdneho úradníka súd v súlade s a o súdnych poplatkoch rozhodne o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok za žalobu vzhľadom na zákonné oslobodenie žalobkyne od tejto povinnosti.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od dňa jeho doručenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa má uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania, ďalej sa má uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.