Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Tos/11/2020

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov JUDr. Jozefa Piknu a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci odsúdeného K. F., nar. XX.XX.XXXX, o povolenie obnovy konania, o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 04.12.2019 sp. zn. , na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.2.2020 takto

rozhodol:

Podľa sa sťažnosť odsúdeného K. F. zamieta.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením prvostupňový súd podľa návrh odsúdeného K. F., nar. XX.XX.XXXX v V., trvale bytom V., t. č. vo výkone trestu v ÚVTOS Želiezovce, na povolenie obnovy konania, pôvodne vedeného na Okresnom súde Piešťany sp. zn. , odsúdeného pre zločin krádeže podľa , , s poukazom na a prečin porušovania domovej slobody podľa zamietol, nakoľko neboli zistené podmienky obnovy konania uvedené v . Prvostupňový súd v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že z vykonaného dokazovania na verejnom zasadnutí vyplynulo, že prvostupňový súd pri kvalifikácii trestného činu vychádzal z ustanovení účinného v čase spáchania skutku aj v čase vyhlásenia rozsudku, a to aj vzhľadom na stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na zjednotenie výkladu zákona v otázkach právnej kvalifikácie skutku vykazujúceho znaky jednočinného súbehu trestného činu krádeže vlámaním podľa a trestného činu poškodzovania cudzej veci podľa spáchaného závažnejším spôsobom - vlámaním v zmysle , pomeru špeciality a zásady ne bis in idem, sp. zn. Tpj 78/2011 prijatého 12. decembra 2011. Podľa tohto stanoviska, ak si páchateľ prisvojí cudziu vec tým, že sa jej zmocní, spôsobí tak malú škodu a spácha čin vlámaním, naplní zákonné znaky zločinu krádeže podľa , , pri použití . Takéto posúdenie činu jeho podradením pod kvalifikovanú skutkovú podstatu je v pomere špeciality ku kvalifikácii skutku podľa , ktorá sa použije len vtedy, ak páchateľ krádežou vlámaním nespôsobí ani malú škodu ( ). Jednou z nových skutočností v konaní o návrhu na povolenie obnovy konania, ktorá podľa návrhu odsúdeného nebola súdu v čase rozhodovania známa, je novela účinná od 1.8.2019, kde došlo k zmene ustanovenia oproti predchádzajúcej úprave. Novela však sama o sebe nie je dôvodom na povolenie obnovy konania. v upravuje jeho časovú pôsobnosť, pričom zakotvuje zásadu posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu podľa zákona účinného v čase, kedy bol trestný čin spáchaný. V časovej pôsobnosti je vyjadrená aj ústavná zásada vylúčenia retroaktivity (spätnej pôsobnosti), ak by to bolo pre páchateľa nepriaznivejšie. Použitie retroaktivity v prospech páchateľa je však povinné. Možná je však v tomto prípade konkurencia viacerých zákonov a to všetkých zákonov od času spáchania trestného činu do vynesenia rozsudku. Za priaznivejší z viacerých zákonov platných v čase od spáchania trestného činu

do vynesenia rozsudku treba považovať ten zákon, ktorý pri použití súhrnu všetkých jeho ustanovení vzťahujúcich sa na súdený trestný čin poskytuje miernejší výsledok pre obvineného. Tak ako je uvedené, ustanovenie má na zreteli zmeny iba v období od spáchania trestného činu do vyhlásenia rozsudku, pričom vo veci Okresného súdu Piešťany sp. zn. bol rozsudok vyhlásený dňa 23.5.2018, v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 6.12.2018, sp. zn. , kedy bola vec právoplatne skončená. Zmena v ustanovení nadobudla účinnosť dňom 1.8.2019, teda po vyhlásení rozsudku v danej veci ako aj po nadobudnutí jeho právoplatnosti. Dôvodom obnovy konania môžu byť len tie skutočnosti, ktoré nastali do vyhlásenia rozhodnutia súdu. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 20.8.2009, sp. zn. ). Ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa - ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu (stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Tpj 44/2013). S poukazom na citované stanovisko Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zmena v ustanovení , ktorá nastala po vynesení rozsudku (v danom prípade až viac ako rok po právoplatnom skončení veci) nepredstavuje novú skutočnosť súdu skôr neznámu, keďže táto skutočnosť v čase vynesenia rozsudku ani neexistovala, preto neboli splnené podmienky na obnovu konania. Obnova konania z dôvodu zmeny ustanovenia s účinnosťou od 1.8.2019 tak nie je dôvodná. Čo sa týka dvoch nových svedkov ako aj ďalšej osoby, ktorá mala byť stotožnená jedným zo svedkov ako páchateľ daného skutku, treba uviesť, že odsúdený už na hlavnom pojednávaní zmenil výpoveď z prípravného konania, kde sa ku skutku priznal tak, že skutok spáchali dve neznáme osoby, ktoré mu predali časť vecí, ktoré u neho boli nájdené pri domovej prehliadke. Teda odsúdený už v priebehu hlavného pojednávania tvrdil, že skutok nespáchal a tento mali spáchať iné osoby, pričom v tomto smere zmenil na hlavnom pojednávaní výpoveď aj svedok V. Y., ktorý tvrdil, že náradie kúpili od dvoch neznámych osôb. Vzhľadom k tomu, že výpovede odsúdeného a svedka Y., ktoré urobili na hlavnom pojednávaní si navzájom odporovali, pričom trestná činnosť bola odsúdenému jednoznačne preukázaná, nie len jeho výpoveďou a výpoveďou svedka Y. z prípravného konania, ale aj výpoveďami svedkov Z., L. a H., ako aj kamerovými záznamami i vecami nájdenými pri domovej prehliadke, pričom všetky tieto dôkazy tvorili taký neprerušený sled na seba nadväzujúcich skutočností, ktoré bez akýchkoľvek pochybností preukazovali vinu odsúdeného. Vzhľadom na to, že súd už v konaní na hlavnom pojednávaní úplne vylúčil obranu odsúdeného, že skutok mali spáchať iné dve osoby, od ktorých časť vecí len kúpil, je výsluch ďalších svedkov, ktorí by mali preukazovať takto postavenú obranu odsúdeného, už bezpredmetný. Okrem toho odsúdeným navrhnutý svedok V. H. mal odsúdenému uviesť, že niekedy v januári 2017 mu dvaja neznámi muži ponúkali náradie, ktoré mali v cestovnej taške, ktoré odmietol, teda nevie presný deň ani nepozná tieto osoby, pričom rovnaká obrana odsúdeného o dvoch neznámych mužoch, od ktorých kúpil náradie v cestovej taške, bola už v konaní vo veci samej vyvrátená. Odsúdeným navrhnutý svedok G. Y. mal odsúdenému uviesť, že sa mu G. F., resp. F. mal priznať, že vykradol nejakú pasáž v Piešťanoch odkiaľ odcudzil náradie, avšak ani táto informácia nepreukazuje, že by malo ísť o okolnosti týkajúce sa tohto skutku. Keďže v predmetnej veci bola už na hlavnom pojednávaní vyvrátená obrana obžalovaného o tom, že skutok mali spáchať iné dve osoby, od ktorých on časť vecí v cestovnej taške kúpil, súd odmietol vykonať ďalšie dôkazy vo forme výsluchov svedkov navrhnutých odsúdeným, ktorí by opätovne mali uvádzať takúto informáciu, s ktorou sa už súd v rámci konania na hlavnom pojednávaní v plnom rozsahu vysporiadal. Prvostupňový súd mal za to, že odsúdený v konaní o povolení obnovy konania neuviedol také nové skutočnosti alebo dôkazy, s ktorými sa už súd v konaní vo veci samej nevysporiadal, preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania ako nedôvodný zamietol. U odsúdeného nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle , nakoľko nebolo preukázané, že by dodatočne vyšli najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, preto návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania zamietol. Proti tomuto uzneseniu podal odsúdený priamo na verejnom zasadnutí, ihneď po jeho vyhlásení sťažnosť, ktorú neskôr odôvodnil sám ako aj prostredníctvom obhajcu. Vo vlastnoručnom odôvodnení odsúdený opätovne poukázal na novelu prijatú s účinnosťou od 1.8.2019, týkajúcu sa , pričom uviedol, že je neprípustné, aby jeden skutok krádeže vlámaním v približne tej istej škode, bol právne kvalifikovaný úplne inak ako taký

istý skutok spáchaný len o mesiac neskôr, kedy už bola platná predmetná novela. Takéto posudzovanie je diskriminačné, nespravodlivé a je v rozpore ako s tak i s medzinárodnými právnymi normami. Zároveň tiež opätovne poukázal na dve osoby, ktoré môžu dokázať jeho nevinu a chcú na súde vypovedať a síce G. Y. a V. H.. G. Y. presne označil a dokáže identifikovať páchateľa G. F.. Čo sa týka priznania sa odsúdeného v prípravnom konaní, tak toto uskutočnil iba z dôvodu aby nešiel do väzby, no po vznesení obvinenia už tvrdil pravdu, že predmetné veci kúpil, čo potvrdil aj svedok Y.. Práve jeho výpoveď na hlavnom pojednávaní môžu relevantne doplniť výpovede nových svedkov G. Y. a V. H.. Má za to, že sú dané dôvody na obnovu konania. Navrhol, aby sťažnostný súd preskúmal výpoveď V. Y. urobenú na Hlavnom pojednávaní v Piešťanoch a spojil túto s možnou výpoveďou odsúdeným navrhovaných svedkov. Tým by sa doslovne naplnilo ustanovenie „skutočnosti súdu skôr neznáme, v spojení so skutočnosťami už skôr známymi“. Následne odsúdený doložil prvostupňovému súdu aj čestné vyhlásenie G. Y., ktorý v tomto vyhlásení uvádza, že vie uviesť skutočnosti, ktoré by mali preukazovať nevinu odsúdeného F.. Odsúdený prostredníctvom obhajcu v písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že okresný súd Piešťany však nepostupoval správne, keď návrhy odsúdeného K. F. na vykonanie výsluchu svedkov: G. Y., V. H. a G. F. (resp. G. F.) odmietol a návrh na povolenie obnovy konania následne zamietol. Okresný súd predovšetkým rozhodol o návrhu na povolenie obnovy konania predčasne. Súd mal najskôr vykonať odsúdeným Kosteckým navrhované dôkazy, vyplývajúce z novo zistených skutočností a až následne po vykonaní týchto dôkazov a ich vyhodnotení mal rozhodnúť o povolení alebo nepovolení obnovy konania. Zároveň poukázal na to, prečo má za to, že dôkazy vykonané na hlavnom pojednávaní nevylučujú možnosť, že odsúdený F. naozaj nemusí byť osobou, ktorá sa vlámala do domu č. 1722/4 na ulici Park pasáž v Piešťanoch dňa 29.1.2017 medzi 1:15 až 3:15 hod. a odcudzila odtiaľ veci. Výsluchom odsúdeným navrhovaných svedkov by sa malo zistiť aj kto bol skutočným páchateľom tohto skutku. Až po ich výsluchu a dôslednom vyhodnotení týchto výpovedí v kontexte ostatných dôkazov mal prvostupňový súd rozhodnúť o podanom návrhu na povolenie obnovy konania. Rozhodnutie prvostupňového súdu je preto predčasné a obhajoba navrhla, aby sťažnostný súd , aby vo veci znovu konal a po vykonaní navrhovaných dôkazov vo veci znovu rozhodol. Prokurátor sa na verejnom zasadnutí vzdal práva podať sťažnosť. Na podklade podanej sťažnosti sťažnostný súd v zmysle preskúmal správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, ako i správnosť postupu konania predchádzajúceho vydaniu napadnutého uznesenia, a tak zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Podľa pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán a) správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a b) konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Podľa nadriadený orgán zamietne sťažnosť, ak nie je dôvodná. Preskúmaním obsahu prvostupňového rozhodnutia, ktoré bolo napadnuté sťažnosťou odsúdeného sťažnostný súd zistil, že toto bolo urobené v súlade so zistenými skutočnosťami, na ktoré potom súd prvého stupňa správne aplikoval príslušné ustanovenia . Prvostupňový súd vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na svoje rozhodnutie a skutočnosti, ktoré zistil z vykonaného dokazovania správne vyhodnotil. Krajský súd uvádza, že podľa obnova konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom alebo právoplatným trestným rozkazom, sa povolí, ak vyjdú najavo skutočnosti alebo dôkazy súdu skôr neznáme, ktoré by mohli samy osebe alebo v spojení so skutočnosťami a dôkazmi už skôr známymi odôvodniť iné rozhodnutie o vine alebo vzhľadom na ktoré by pôvodne uložený trest bol v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo uložený druh trestu by bol v zrejmom rozpore s účelom trestu, alebo vzhľadom na ktoré upustenie od potrestania alebo upustenie od uloženia súhrnného trestu by bolo v zrejmom nepomere k závažnosti činu alebo k pomerom páchateľa, alebo by bolo v zrejmom rozpore s účelom trestu. V konaní o povolení obnovy konania neplatí revízny princíp, teda na základe ustanovenia nie je v konaní o povolenie obnovy konania daná možnosť preskúmavať procesný postup súdu v pôvodnom konaní ani vecnú správnosť jeho rozhodnutia. Toto konanie sa v zmysle ustanovenia obmedzuje predovšetkým na riešenie otázky, či návrh na povolenie obnovy konania obsahuje skutočnosti alebo dôkazy, ktoré sú pre súd nové, skôr neznáme. Za nové skutočnosti alebo dôkazy nemožno považovať skutočnosti alebo dôkazy, ktoré možno zistiť z obsahu spisov, a to ani vtedy keď sa súd s nimi v rozhodnutí nevysporiadal alebo ich dokonca prehliadol, resp. sa zmýlil pri hodnotení vykonaných dôkazov, príp. ich nesprávne vyhodnotil (R 6/1997).

Dôvodom obnovy konania podľa teda nemôže byť každá nová skutočnosť alebo nový dôkaz, o ktorých sa súd dozvie, ale len tie kvalifikované, teda také, ktoré sú spôsobilé ovplyvniť rozhodnutie o vine a treste, pričom toto posúdenie je výlučne úlohou rozhodujúceho súdu. Samotné tvrdenie osoby, ktorá podala návrh na povolenie obnovy konania, nie je pre takéto zásadné rozhodnutie postačujúce a súd ani nie je povinný vydať rozhodnutie v súlade s jeho právnymi názormi () alebo hodnotením dôkazov (). Vyhodnotenie predložených dôkazov odsúdeným nekorešponduje so splnením zákonných podmienok pre povolenie obnovy konania. Nie je dôvodný predpoklad, že by na základe odsúdeným uplatnených novôt, resp. doplnením výsluchov nových svedkov, bol vynesený iný výrok o vine alebo treste. Z uvedeného dôvodu preto postup prvostupňového súdu, ak zamietol návrh odsúdeného na povolenie obnovy konania nezistiac podmienky obnovy konania podľa je správny a odôvodnený. Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok proti právoplatnému rozhodnutiu súdu, preto i dôvody zrušenia takéhoto rozhodnutia musia byť mimoriadneho charakteru. V danom prípade takáto situácia nenastala. Odsúdený v návrhu na povolenie obnovy konania ako dôvod podania tohto návrhu uviedol zmenu od 1.8.2019 ako i dvoch nových svedkov G. Y. a V. H., ktorí by mali v spojení s pôvodne vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní preukázať jeho nevinu, pričom na oba tieto dôvody poukázal i v odôvodnení (tak vo vlastnoručne napísanom ako i podanom prostredníctvom obhajcu) sťažnosti proti napadnutému uzneseniu. Sťažnostný súd však v tomto smere konštatuje, že s týmito skutočnosťami sa v dostatočnej miere vysporiadal už prvostupňový súd v napadnutom uznesení, s ktorým sa sťažnostný súd plne stotožňuje a preto naň, bez potreby jeho opakovania, odkazuje. Aj podľa názoru krajského súdu je podstatné, na čo správne poukázal aj okresný súd, že za skutočnosť súdu skôr neznámu v zmysle nemožno považovať zmenu predpisov hmotného práva, keďže táto (zmena hmotnoprávneho predpisu) v čase vyhlásenia pôvodného rozhodnutia objektívne neexistovala a teda nemohla byť zohľadňovaná, príp. aplikovaná pri procese rozhodovania (viď napr. nález Ústavného súdu SR z 26. júna 2019, sp. zn. ). Správne okresný súd poukázal aj na Stanovisko trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 26. novembra 2013, sp. zn. Tpj 44/2013 (na zjednotenie výkladu a aplikácie ustanovenia o obnove konania v súvislosti s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky z 28. novembra 2012, sp. zn. , týkajúcim sa ustanovenia , časti za bodkočiarkou), ktoré bolo publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR číslo 6 ročník 2014. Podľa časti právnej vety I. predmetného stanoviska ustanovenie upravuje podmienky obnovy konania, ktoré sa týkajú nedostatkov skutkových zistení, vrátane osoby páchateľa ako skutočností alebo dôkazov súdu skôr neznámych, ktoré vyšli najavo až po právoplatnosti rozhodnutia. Netýkajú sa zmeny právneho stavu, t. j. zákonných podkladov posudzovania trestnosti činu a ukladania trestu. Vo vzťahu k obhajobou uvádzanému, že prvostupňový súd mal najskôr vykonať odsúdeným F. navrhované dôkazy (výsluch nových svedkov), vyplývajúce z novo zistených skutočností a až následne po vykonaní týchto dôkazov a ich vyhodnotení mal rozhodnúť o povolení alebo nepovolení obnovy konania, sťažnostný súd iba dodáva, že prvostupňový súd postupoval správne, keď odmietol vykonať výsluch odsúdeným navrhovaných svedkov, nakoľko títo mali podľa tvrdenia odsúdeného iba preukazovať obranu odsúdeného, uvádzanú už v základnom konaní, ktorá však bola vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní bez akýchkoľvek pochybností úplne vylúčená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa správne a v súlade so zákonom ustálil, že v prejednávanej veci nie sú splnené podmienky na povolenie obnovy konania v zmysle , preto je napadnuté uznesenie správne a zákonné, čo bolo dôvodom zamietnutia sťažnosti odsúdeného.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.