Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_12Co-100-2019.pdf
PDF · 136.06 KB
Case nature
Area
Subarea
12Co/100/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Karola Krochtu a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Zlaty Simkovej v spore žalobkyne: T. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XX, XXX XX J., právne zastúpená: ŠTELLMACHOVÁ & PARTNERS s.r.o., M. Pišúta 936/16, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 861 251 proti žalovaným: 1/ U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX A., 2/ M. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXX/XX, XXX XX A., obaja právne zastúpení: Beňo & partners advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Námestie sv. Egídia 93, 058 01 Poprad, IČO: 44 250 029 a 3/ U. A. O., so sídlom M. XXXX, XXX XX O., T.: XX XXX XXX, právne zastúpený: Advokátska kancelária Hudzík & Partners s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne a žalovaných 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. 7C/125/2016-194 z 21.03.2019 takto
rozhodol:
I. Potvrdzuje rozsudok v časti o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti J. o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX.
II. V prevyšujúcej časti rozsudok zrušuje a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. V záhlaví tohto rozhodnutia identifikovaných strán sporu súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom výrokom I. žalobu zamietol a súvisiacim výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu nepriznal nikomu.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil ustanoveniami § 47 ods. 1, ods. 2, § 133 ods. 2, § 583, § 685 ods. 1, ods. 2, § 696 ods. 1, § 710 ods. 1, ods. 3, ods. 4, § 711 ods. 1 písm. d/, ods. 6 Obč. zák., § 227 ods. 1, ods. 2, § 231 ods. 1, ods. 3, ods. 4 Obch. zák. a § 137 písm. c/ CSP. Výrok o trovách konania ustanovením § 257 CSP.
3. K zamietnutiu žaloby v I. určovacom výroku: o určenie, že žalovaný 3/ je vlastníkom bytu uviedol, cit.: „Pri určení takéhoto výroku súd mal za to, že nie je daný naliehavý právny záujem na strane žalobkyne. Právne postavenie žalobkyne by sa nezmenilo, ak by súd rozhodol, že vlastníkom bytu je U. O.. Pri určujúcom výroku o určenie, či je niekto vlastníkom veci, sa má odstrániť spor o vlastníctvo medzi žalobcom a žalovaným. Týmto výrokom by sa spor neodstránil, lebo by sa právny stav u žalobkyne, ktorý chce dosiahnuť a teda je jej cieľom, nedosiahol. A to aj v nadväznosti na ostatné výroky týkajúce sa nájomného vzťahu a členských práv žalobkyne. V prípade úspechu čo do tohto výroku, by sa žalobkyňa nestala vlastníčkou predmetného bytu. U. O. by nemalo žiadnu právnu povinnosť so žalobkyňou uzatvoriť nájomnú zmluvu alebo zmluvu o prevode vlastníctva k bytu. Nájomné právo k bytu zaniklo a zmluva o nadobudnutí vlastníckeho práva zo zákona zanikla v zmysle § 47 OZ“.
4. K zamietnutiu žaloby v II. určovacom výroku: o určenie, že žalobkyňa je členkou U. O. a jedinou nájomníčkou bytu uviedol, cit.: „V tomto smere ide o dva samostatné právne inštitúty. Nájom je síce viazaný na členstvo, ale členstvo nie je viazané na nájomný vzťah. Z formulácie petitu na určenie, či tu právo je, alebo nie je, je potrebné vykonať tak, aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. V konaní bolo preukázané a viackrát riešené v iných súdnych konaniach ako predbežná otázka, že členské a nájomné práva žalobkyne boli prekludované. A teda jej právo na členstvo a nájomný vzťah, nadobro zanikli. Je nepochybné, že žalobkyňa sa voči jednostrannému úkonu U. O. - výpovedi z nájomného vzťahu nebránila súdnou cestou, prípadne neúspešne, zastavením konania pre späťvzatie žaloby v konaní vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 10C/28/2007. Keďže uvedené právo sa prekludovalo, nie je možné tento stav už zvrátiť tým, aby sa súd riešil prejudiciálne otázku platnosti alebo neplatnosti výpovede z nájmu. Právo žalobkyne na nájomný vzťah zaniklo. Nie je možné nevyužitím práva ho obnoviť. Prekludované právo nie je možné priznať. Takéto právo zaniká nesplnením si povinnosti podať žalobu na súd o určenie neplatnosti právneho úkonu ktorým sa skončil nájomný vzťah. Práve preto hmotné právo poskytuje takúto určitú jasnú lehotu. V predmetnej veci bolo nepochybne preukázané, že žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu bola síce podaná, avšak konanie bolo zastavené a nebolo rozhodnuté vo veci samej. Nie je povinnosťou súdu posudzovať po uplynutí predmetnej trojmesačnej prekluzívnej lehoty perfektnosť výpovede z nájmu ako právneho úkonu v zmysle § 37 OZ. Nájomné práva - ustanovenie § 711 ods. 6 OZ je dôsledkom jedného zo základných princípov právneho štátu, a to princípu právnej istoty. Podobná práva úprava je aj pri žalobách o neplatné skončenie pracovného pomeru, kde v Zákonníku práce je taktiež stanovená zákonná lehota na podanie žaloby, pričom sú už judikované stanoviská o tom, že túto lehotu je potrebné dodržať aj pri absolútne neplatnom právnom úkone týkajúcom sa skončenia pracovného pomeru a dokonca aj pri ničotnom úkone, ktorý len vzbudzuje zdanie právneho úkonu, ale v skutočnosti ním nie je. Je nelogické, aby nájomkyňa mohla podať žalobu o neplatnosť výpovede v prípade jej absolútnej neplatnosti časovo neobmedzene. Vnášalo by to veľkú neistotu do nájomných vzťahov. Zákon pritom jednoznačne stanovuje zánik práva, pokiaľ nebolo uplatnené v zákonom stanovenej lehote podľa § 583 OZ. V tomto prípade zákonná trojmesačná lehota na podanie žaloby o neplatnosť výpovede z nájmu uplynula žalobkyni. Čo sa týka členského práva žalobkyne v U. O. a jeho predbežného posúdenia, mal súd za to, že v tomto nároku nemožno poskytnúť súdnu ochranu žalobkyni. keďže návrh na zrušenie uznesenia súdom nepodala čo najskôr a jej právo bolo premlčané. Súd sa stotožnil s právnou argumentáciou právneho zástupcu žalovaného v 3. rada, že žalobkyňa sa mohla v štvorročnej premlčacej lehote domáhať určenia, že je členkou družstva, od doručenia rozhodnutia o odvolaní proti vylúčeniu z členstva, ktoré jej bolo doručené dňa 27.7.2010 a žaloba mala byť podaná dňa 28.7.2014. Žalobkyňa takýto dôkaz nepredložila a ani súdu nie je známa taká skutočnosť, žeby na tunajšom súde bolo vedené takéto konanie. Samo o sebe priznanie členského práva žalobkyni nemá vplyv na vlastníctvo k bytu, pokiaľ nepodala žalobu o určenie neplatnosti výpovede z nájmu v prekluzívnej zákonnej lehote. Z takéhoto členského práva vyplýva iba nárok na vyrovnací podiel. Vylúčenie z členstva je jednostranný úkon družstva, ktorý smeruje proti členovi. V konaní bolo preukázané, že žalobkyňa porušila svoje členské povinnosti a neplatila nájomné predstavenstvu, ktoré bolo zapísané v obchodnom registri, ani inak sa nepoistila, napr. uložením finančných prostriedkov do úschovy. Žalobkyni tak zaniklo členstvo v družstve. Aj v prípade jej úspešnosti v členských právach, má nárok na vyplatenie vyrovnacieho podielu, avšak súd nemá vedomosť, aby takáto žaloba bola podaná na súde. Keďže ide o určovaciu žalobu, prednostne je posudzovaný naliehavý právny záujem žalobkyne na požadovanom určení, že je vlastníčkou bytu. Teda nebol daný naliehavý právny záujem. Podľa § 233 ods. 1 Obchodného zákonníka, pri zániku členstva za trvania družstva má doterajší člen nárok na vyrovnací podiel. Toto právo na vyplatenie vyrovnacieho podielu je splatné uplynutím troch mesiacov od schválenia riadnej individuálnej účtovnej závierky za účtovné obdobie predchádzajúce účtovnému obdobiu, v ktorom zanikla účasť spoločníka v spoločnosti, alebo ak takáto riadna účtovná závierka schválená nebola, tak uplynutím troch mesiacov odo dňa, keď mala byť schválená. Nárok na podiel na zisku vzniká len za obdobie trvania členstva. Pre takýto právny stav sa aplikuje § 392 ods. 1 Obch. zák., kde platí všeobecná štvorročná premlčacia doba, ktorá plynie od splatnosti“.
5. K zamietnutiu žaloby v III. určovacom výroku: o určenie, že Zmluva zo dňa 04.02.2010 je neplatná uviedol, cit.: „súd uvádza, že rozhodnutie v konaní 17C/167/2010 v súvislosti s týmto výrokom sa nejedná o res iudicata, pretože bola žaloba zamietnutá len pre nedostatok naliehavého právneho záujmu. Takéto rozhodnutie nevytvára prekážku veci rozsúdenej a teda vec 17C/167/2010 nie je prekážkou pre ďalšiu určovaciu žalobu. Avšak žalobný petit bol upravený elektronickým podaním zo dňa 2.2.2018 v čase
účinnosti Civilného sporového poriadku, teda po 1.7.2016. Ide o žalobu na určenie právnej skutočnosti. Určenie existencie právnej skutočnosti napr. že právny úkon je neplatný, odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny stav. Pri určení právnej skutočnosti hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Takýto výrok nemá výpovednú hodnotu, či je v čase vyhlásenia vlastníkom bytu žalobkyňa alebo niekto iný. Žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je, ak k už porušeniu práva došlo. Žalobkyňa tvrdí, že došlo k porušeniu jej práva. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobkyňa má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jej práva nedošlo, ale jej právo je neisté alebo ohrozené. Záujmom zákonodarcu v týchto určovacích petitoch, bolo vylúčiť všetky nepotrebné a nezmyselné žaloby o určenie neplatnosti/platnosti právnych úkonov a iných právnych skutočností, ktoré vyvolávajú ďalšie spory a míňajú sa účely žaloby určovacej. Určením neplatnosti Zmluvy z r. 2010 sa nevyrieši otázka vlastníckeho práva a to s poukazom na § 47 OZ“. 6. Súd prvej inštancie sa ďalej nestotožnil s argumentáciou právneho zástupcu žalobkyne s poukazom na Českú judikatúru. Právny názor formulovaný v Českej republike, že podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nie je obmedzené žiadnou lehotou počítanou od uzatvorenia zmluvy a že ustanovenie § 47 OZ je obsoletné a že rozhodnutie o povolení vkladu do katastra nehnuteľností nemá žiaden vplyv na účinnosť zmluvy, ktorou sa nehnuteľnosť prevádza, prehliada § 133 ods. 2 OZ a v ňom uvedený odkaz na katastrálny zákon podľa § 28 ods. 2 a ods. 3 katastrálneho zákona, podľa ktorého práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak; Vecno-právne účinky zmluvy nastávajú až po tom, čo správny orgán (podľa katastrálneho zákona) podľa § 47 ods. 1 OZ autoritatívne o tom rozhodne. Keďže k takémuto rozhodnutiu nedošlo, nenastali nielen vecno-právne účinky zmluvy (účinnosť), ale na základe zákonnej domnienky zmluva stratila aj obligačné účinky (zrušenie zmluvy). Právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení, teda zmluvou zamýšľaný právny následok z takejto zmluvy nastáva až vkladom do katastra nehnuteľností a právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia o jeho povolení. Ustanovenie § 47 ods. 1 OZ upravuje tzv. zákonnú odkladaciu podmienku (conditio legis). Zákonná odkladacia podmienka spája právne následky (tzv. účinnosť) so skutočnosťou závislou od vôle príslušného orgánu, tzv. rozhodnutia. Účinnosť zmluvy vo všeobecnosti znamená skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať chcené právne následky. Právny následok účinnosti spočíva najmä vo vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, resp. nejakého práva či povinnosti. Zmluvné strany nemôžu vylúčiť aplikáciu ust. § 47 ods. 1 OZ, lebo ide o kogentné ustanovenie. V druhom odseku ustanovenia § 47 OZ je upravená domnienka odstúpenia zmluvy, na ktorej účinnosť sa vyžaduje rozhodnutie príslušného orgánu. Domnienka je nevyvrátiteľná. Hoci prejav vôle o odstúpení je jednostranný prejav vôle, uvedená domnienka je domnienka obojstranného odstúpenia od zmluvy. Vklad ako rozhodnutie správy katastra má konštitutívne účinky - čo znamená, že bez povolenia vkladu určitého práva do katastra nehnuteľností, tieto nevzniknú. Slovenský právny poriadok zakotvuje ako podmienky vzniku práva k nehnuteľnosti rozhodnutie príslušného správneho orgánu a navyše pre takýto prípad stanovuje aj lehotu, v ktorej treba podať návrh na vklad. Márnym uplynutím lehoty platí zákonná fikcia, že účastníci od zmluvy odstúpili a takáto zmluva s právnym následkom odstúpenia od zmluvy je, že táto sa od počiatku zrušuje, ako Zmluva z r. 2003 uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným v 3/. Preto, ak je podaný návrh na vklad neskôr ako tri roky od uzavretia zmluvy, sa od počiatku zrušuje. V predmetnej veci ide o prípad, kedy bolo zákonom požadované rozhodnutie príslušného správneho orgánu k tomu, aby vôbec vznik vlastníckeho práva u žalobkyne nastal. Jej nároku na vlastnícke právo, ktoré by mal súd prejudiciálne vyriešiť, nemožno vyhovieť, pretože už niet právneho titulu Kúpnej zmluvy. Preto správne Správa katastra rozhodla, keď zamietla návrh na vklad žalobkyni. V tomto prípade Zmluva o prevode vlastníctva družstevného bytu z r. 2003, bola v dôsledku márneho uplynutia zákonnej lehoty od počiatku zrušená.
7. Ani žalobkyňou namietané preskúmavanie oprávnenosti alebo neoprávnenosti predstavenstva U. O. dať žalobkyni výpoveď z nájomného vzťahu a vylúčenie z členstva družstva, by nemalo vplyv na rozhodnutie súdu. Preto súd prvej inštancie zamietol návrh na vykonanie dôkazov a predloženie listín, týkajúcich sa súdnych konaní proti U., pripojenia obchodných spisov a výsluchu svedka otca žalobkyne.
8. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že v čase vypovedania nájomného vzťahu žalobkyni a zániku členského práva, v obchodnom registri bolo zapísané predstavenstvo U. O. pod vedením predsedu C. C.. Podľa názoru súdu nebolo možné sa odvolávať na dobromyseľnosť, keď sa žalobkyňa mohla hodnoverne dozvedieť, kto je zapísaný v obchodnom registri. Predpokladá sa určitá odborná zdatnosť u žalobkyne, aj keď súd nespochybňuje, že situácia v U. O. bola v tom období napätá a neprehľadná,
kedy bolo produkovaných množstvo súdnych rozhodnutí. Pri posudzovaní osôb konajúcich za U. O. súd vychádzal zo zápisu v obchodnom registri.
9. K vyššie uvedenému (oprávnenosti predstavenstva za predsedania C.) potom súd prvej inštancie uviedol, že zápis členov predstavenstva do Obchodného registra mal deklaratórny účinok. Konštitutívny účinok má už rozhodnutie zhromaždenia delegátov (ďalej len ZD). Z vyššie uvedeného vyplýva, že všeobecné účinky síce nastávajú zverejnením, avšak môžu nastať už dňom kedy sa rozhodlo o určitej skutočnosti. Dňa 27.04.2005 sa konalo náhradné ZD, ktoré zvolalo predstavenstvo pod vedením M.. A. vo veľkej zasadačke M. X. v O., O. G. XXXX/X, O., na ktorom bolo prijaté uznesenie, ktoré bolo napadnuté žalobou na U. súde v O., kde žalobcom bola B. C., členka družstva a žiadala vysloviť neplatnosť prijatého uznesenia. Konanie bolo vedené pod sp. zn. 16Cb/108/2005 a vo veci bolo rozhodnuté dňa 17.05.2006 tak, že súd určil uznesenie z náhradného zhromaždenia delegátov zo dňa 27.04.2005 za neplatné. Dôvodom neplatnosti bola práve skutočnosť, že predstavenstvo družstva nevypracovalo po 29.11.2001 platné zásady, podľa ktorých by sa volili delegáti a ich náhradníci na ZD. V ten istý deň, t.j. 27.04.2005 sa konalo náhradné ZD o 20.00 hod. v priestoroch spoločnosti W. and U. spol. s r.o. O., ktoré bolo zvolané predstavenstvom pod vedením C. C.. Toto náhradné ZD bolo napadnuté žalobou na U. súde v O. v konaní vedenom pod sp. zn. 16Cb/192/2005, kedy O. V. ako člen družstva žiadal o určenie neplatnosti uznesenia z náhradného ZD. Ako dôvod uvádzal, že takéto ZD sa nikdy nekonalo a písomné doklady o tejto schôdzi boli vyhotovené fiktívne. Túto žalobu žalobca písomným podaním zo dňa 06.06.2006 zobral späť z dôvodu, že je potvrdené, že sa dňa 27.04.2005 o XX.XX hod. nikdy reálne nezvolalo zasadanie zhromaždenia delegátov U. O. a preto zo strany žalobcu už nie je záujem žiadať o určenie tejto neplatnosti. O. pod vedením M.. A. bolo zapísané do OR. C. bolo preto uznesením zo dňa XX.XX.XXXX zastavené a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa XX.XX.XXXX.
10. Na základe J. delegátov z XX.XX.XXXX bol podaný návrh 29.04.2005 na zmenu zápisu členov predstavenstva žalovaného. Registrový súd žiadanú zmenu zapísal 08.06.2005 a uvedené zloženie členov predstavenstva pod vedením M.. L. A. ako predsedu predstavenstva bolo zapísané v obchodnom registri až do 27.08.2005, so vznikom funkcie 27.04.2005, kedy došlo k zmene zápisu v obchodnom registri, avšak otázka správnosti rozhodnutia registrového súdu z 24.08.2005 bola predmetom mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora vedeného na NS SR pod sp. zn. 5MObdo/2/06, kedy NS uznesenie Okresného súdu O. z 24.08.2005 č. k. 2Nsre 101/05, Dr 475P-210 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie, o ktorom následne rozhodol Okresný súd v O.. Súd konštatoval, že na základe náhradného ZD konaného taktiež 27.04.2005, avšak predstavenstvom pod vedením C. C. bol podaný návrh na zmenu údajov v Obchodnom registri dňa 03.05.2005, kedy Registrový súd odmietol vykonať zmenu zápisových údajov a taktiež následne dňa 10.06.2005 bol podaný návrh, kedy opätovne registrový súd odmietol vykonať zmenu zápisových údajov. K zmene zapísaných údajov došlo až dňa 24.08.2005, kedy bolo zapísané predstavenstvo pod vedením C. C. do Obchodného registra so vznikom funkcie u niektorých členov k 27.04.2005 a u niektorých k 28.04.2005 a ktoré predstavenstvo je zapísané doposiaľ.
11. Z uznesenia OS Prešov zo dňa 13.12.2011 vo veci 1Exre/327/2009, Dr 375/P mal súd preukázané, že bolo začaté konanie o zmene zápisu údajov v obchodnom registri v odd. Dr, vložka č. 375/P pri U. O. so sídlom M. XXXX, O., ktorým sa má dosiahnuť zhoda medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom, inak ako na základe návrhu na zmenu zápisu údajov podľa osobitného zákona. Uznesením OS Prešov z 19.04.2012 vo vyššie uvedenej veci bolo rozhodnuté o výmaze predstavenstva C. C. a spol. a zápise nového predstavenstva pod vedením M.. L. A. a spol.. Predmetné uznesenie nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania. O odvolaní voči tomuto rozhodnutiu Krajský súd v Prešove rozhodol uznesením sp. zn. 4Cob/39/2012-370 dňa 21.11.2012 tak, že zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec mu vrátil na ďalšie konanie, kedy okrem iného konštatoval, že ak registrový súd nemá k dispozícii rozhodnutie súdu týkajúce sa neplatnosti rozhodnutia zhromaždenia delegátov zo dňa 27.04.2005 a nemá iné platné rozhodnutie družstva týkajúce sa zmien orgánov družstva, nemôže registrový súd konať tak, že vymaže osoby dovtedajších štatutárnych orgánov a zapíše pôvodných štatutárov a orgány. Ak chce okresný súd začať konanie o zosúladenie zapísaných údajov v obchodnom registri zo skutočným stavom, môže v tejto veci vychádzať len z platných rozhodnutí družstva, resp. z platných rozhodnutí súdu týkajúcich sa zhromaždenia delegátov U. O..
12. Následne Okresný súd Prešov rozhodol v tejto veci tak, že návrh, ktorý bol podaný dňa 15.06.2009 Q. V. na dosiahnutie zhody údajov medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v obchodnom
registri týkajúcich sa U. O. zamietol a vo svojom rozhodnutí okrem iného konštatoval, že zatiaľ neexistuje žiadne rozhodnutie, ktoré by vyhlásilo za neplatné uznesenie členskej schôdze z 27.04.2005 konajúce sa v priestoroch W. & U. O.. Bez nového rozhodnutia družstva resp. vyhlásenia neplatnosti súdnym rozhodnutím, nie je možné rozhodovať o zhode zapísaných údajov v obchodnom registri so skutočným stavom, preto nemôže ani dôjsť k výmazu doteraz zapísaných štatutárnych orgánov a zápisu pôvodných štatutárnych orgánov družstva. Dňa 08.11.2013 malo byť registrovému súdu doručené podanie podpísané splnomocneným zástupcom O. V., v ktorom súdu oznámil, že dňa 07.11.2013 sa uskutočnilo zasadnutie najvyššieho orgánu U. O., ktoré v plnom rozsahu zrušilo a určilo za neplatné uznesenie zhromaždenia delegátov z 27.04.2005 konaného v zasadačke spoločnosti W. & U. O..
13. Registrový súd v tomto rozhodnutí konštatoval, že navrhovateľ doposiaľ nepredložil právoplatné rozhodnutia súdov o vyslovenie neplatnosti uznesenia zhromaždenia delegátov družstva, že nebolo rokovanie 27.04.2005 v priestoroch spoločnosti W.&U. O.. Súd preto podaný podnet preskúmal a nezistil skutočnosti odôvodňujúce vyhoveniu návrhu konania o zosúladenie a v zmysle záverov odvolacieho súdu takéto konanie nezačal a podaný návrh ako nedôvodný zamietol. Rozhodnutie Okresného súdu Prešov z 15.01.2014 bolo napadnuté odvolaním, pričom Krajský súd v Prešove uznesením z 02.10.2014 odvolanie Q. V. a O. V. odmietol. V tomto rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že v obchodnom registri sú zapísané orgány družstva v zložení C. C. a spol. a z tohto zápisu je potrebné vychádzať.
14. Z uznesenia Krajského súdu Prešov č. k. 3Cob/12/2018-140 zo dňa 03.05.2018, ktoré je súdu známe z jeho rozhodovacej činnosti mal súd preukázané, že Krajský súd potvrdil rozhodnutie Okresného súdu Prešov vo veci 1Exre/109/2016 zo dňa 14.08.2017, ktorým bol zamietnutý návrh Q. V. na začatie konania o zosúladenie údajov podľa § 289 a 290 CMP v Obchodnom registri týkajúci sa U. O..
15. Dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňujúce aplikáciu ustanovenia § 257 CSP, pri rozhodovaní o trovách konania, videl súd prvej inštancie v tom, že spor vznikol za neprehľadnej situácie v U. O..
16. Tento rozsudok včas podanými odvolaniami napadli žalobkyňa a žalovaní 1/ a 2/.
17. Žalovaní 1/ a 2/ čo do výroku o trovách konania majúc za to, že oni absolútne nezodpovedali za neprehľadnú situáciu v U. O., oni mali vo veci plný úspech a preto bolo na mieste aplikovať ustanovenie § 255 ods. 1 CSP. V nimi napadnutej časti navrhli rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
18. Žalovaná napadla rozsudok v celosti, poukazujúc na odvolacie dôvody uvedené v ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP ( porušenie práva na spravodlivý proces, nevykonanie navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností, nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci). Odvolaciu argumentáciu žalobkyne možno zhrnúť do nasledovných rovín : (i) tvrdenie, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil jej právny záujem na požadovaných určovacích výrokoch, resp. plynutie prekluzívnych či premlčacích lehôt, zánik záväzkov a v konečnom dôsledku platnosť jednotlivých právnych úkonov; (ii) tvrdenie, že súd prvej inštancie nie že len nevykonal odvolateľkou navrhnuté dôkazy, no na druhej strane vychádzal z takých skutočností a dôkazov, ku ktorým žalobkyňa nemala možnosť zaujať stanovisko a vyjadriť sa ku ním, lebo neboli súčasťou spisu, resp. boli to práve ňou navrhnuté, no súdom prvej inštancie nevykonané dôkazy; (iii) nesúhlas s názorom súdu prvej inštancie o tom, že rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu je rozhodnutím podľa ust. § 47 ods. 2 Obč. zák.; (iv) tvrdenie, že určovacou žalobou sa možno domáhať aj určenia práva žalovaného alebo tretej osoby a (v) tvrdenie, že absolútnu neplatnosť výpovede z nájmu bytu nemožno konvalidovať uplynutím prekluzívnej lehoty na podanie žaloby o určenie jej neplatnosti. Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
19. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ s poukazom na to, že žalovaní 1/ a 2/ mali vedomosť o aký byt ide, že ho naďalej užíva ona a že je predmetom sporov, mala za to, že žalovaní 1/ a 2/ nemôžu mať právo na náhradu trov konania. Samotný rozsudok považuje za vecne nesprávny, preto bude potrebné nanovo rozhodnúť aj o súvisiacom výroku o trovách konania.
20. Žalovaný 3/ vo svojom vyjadrení ku odvolaniu žalobkyne navrhol rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a súčasne uplatnil trovy odvolacieho konania. Na prvom mieste mal za to, že súd prvej inštancie správne aplikoval ust. § 47 ods. 2 Obč. zák. Ďalej poprel názor žalobkyne, že
družstvo nebolo oprávnené previesť druhýkrát byt do vlastníctva žalovaných 1/ a 2/, ktorí neboli jeho prvými členmi, ako i to, že tak bolo urobené za 0,-Eur, tu poukazujúc na ust. § 16 ods. 1 a § 17 ods. 7 zákona o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K otázke neplatnosti výpovede poukázal na to, že žalobkyňa neplatila za služby spojené s užívaním bytu za obdobie od X-XX/XX . a od X-XX/XX, pričom výpoveď z nájmu bytu jej bola daná osobami oprávnenými konať za žalovaného 3/.
21. Ďalšie relevantné podania strán dané neboli.
22. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenými subjektmi - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolania majú základné zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, h/ CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením a žalovanému 3/ aj elektronickými prostriedkami (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne možno priznať iba čiastočný úspech, odvolaniu žalovaných 1/ a 2/ plný úspech, čím boli potom splnené podmienky pre čiastočné potvrdenie rozsudku (§ 387 ods. 1 CSP) a jeho čiastočné zrušenie ( § 389 CSP).
23. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích námietok v kontexte s namietaným porušením práva na spravodlivý proces, nevykonaním navrhnutých dôkazov, nesprávnymi skutkovými zisteniami a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní ( ku tomu pozri napr. Ústavný súd SR, sp. zn. II.ÚS 78/05).
25. S poukazom na dátum podania, označenie i obsah žaloby, v danom prípade bola nesporne podaná určovacia žaloba v zmysle § 80 písm. c/ OSP, podľa ktorého návrhom na začatie konania možno uplatniť aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.
26. Obdobne i od 01.07.2016 účinný CSP v § 137 umožňuje žalobou požadovať, aby sa rozhodlo okrem iného podľa písm. c/ o určení, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý právny záujem. Naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
27. Procesnou podmienkou určovacej žaloby podľa cit. § 80 písm. c/ OSP, aktuálne od 01.07.2016 § 137 písm. c/ CSP, je naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Súd sa preto v prvom rade musí zaoberať otázkou prípustnosti určovacej žaloby a v tej súvislosti aj otázkou danosti naliehavého právneho záujmu, ktoré podmienky tvoria conditio sine qua non určovacej žaloby. Ak totiž súd dospeje k záveru, že nie sú splnené zákonné podmienky pre prípustnosť určovacej žaloby, resp. že nie je preukázaná danosť naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je potrebné takúto žalobu zamietnuť bez vykonávania ďalšieho dokazovania. Právny záujem žalobcu musí byť podľa požiadavky zákona kvalifikovaný, t.j. naliehavý. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností. Pre žalobcu to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou
z podmienok na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť. Naliehavosť právneho záujmu je daná vtedy, ak je tu stav, že právo, resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný, jestvuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobcu, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom, a jestvuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Naliehavý právny záujem je zásadne daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu alebo, ak by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Možno sa domáhať určenia aj práva žalovaného alebo tretej osoby.
28. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú existenciu takéhoto záujmu, inak (a to bez skúmania vecnej stránky návrhu), musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť. Či tento záujem jestvuje, skúma súd ex offo, t.j. z úradnej povinnosti. Platí to aj pre súd prvej inštancie, aj pre súd odvolací. Pre skúmanie súdu teda netreba, aby takúto obranu (nastolenie tejto otázky) v konaní žalovaný vôbec urobil, napríklad v podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je teda nutné, aby tento naliehavý právny záujem jestvoval nielen v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu (§ 217 ods. 1 v spojení s § 383 CSP).
29. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 30. novembra 1998, sp. zn. 5Cdo 60/1998, publikovaného v Zbierke súdnych rozhodnutí pod č. Rc X/XXXX, určovacou žalobou sa žalobca domáha vydania autoritatívneho výroku súdu, že určitý právny vzťah alebo právo tu je (pozitívna určovacia žaloba), alebo že tu nie je (negatívna určovacia žaloba). Takéhoto určenia sa môže žalobca domáhať vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý spočíva v tom, že právne postavenie žalobcu je bez tohto určenia ohrozené alebo je neisté. Autoritatívne určenie súdom potom ohrozenie, neistotu alebo neurčitosť v právnom postavení žalobcu odstraňuje bez toho, aby ukladalo splnenie nejakej povinnosti. Preto sa pri určovacích žalobách, na rozdiel od žalôb na plnenie, zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Z uvedeného možno teda uzavrieť, že naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie rozhodných skutočností tých pomerov (vzťahov), ktoré sú ohrozené neistotou, a teda nebezpečenstvom budúceho porušenia právnych povinností iným subjektom.
30. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 3Cdo 112/2004 (81/2006 ZSP) naliehavý právny záujem v zmysle § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku (aktuálne § 137 písm. c/ CSP) sa viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu. Určovacia žaloba nie je spravidla opodstatnená najmä vtedy, ak vyriešenie určitej otázky neznamená úplné vyriešenie obsahu spornosti daného právneho vzťahu alebo práva, alebo ak požadované určenie má povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo.
31. Vchádzajúc z vyššie naznačených teoretických východísk a konštantnej judikatúry vzťahujúcej sa na danú vec, odvolací súd dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že žalobkyňa nemá naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy z 04.02.2010, ktorou žalovaný 3/ previedol vlastníctvo k bytu na žalovaných 1/ a 2/ (III. žalobná žiadosť). Neexistencia naliehavého právneho záujmu podľa názoru odvolacieho súdu, na rozdiel od názoru súdu prvej inštancie však tkvie v tom, že vyriešenie ne/platnosti tejto zmluvy má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu ku určeniu, či žalovaný 3/ je naďalej vlastníkom bytu z tohto sporu ( I. žalobná žiadosť), čo v konečnom dôsledku pripustila i samotná odvolateľka vo svojich podaniach.
32. Z uvedeného dôvodu potom odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP ako vo výroku vecne správny potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v časti o zamietnutí žaloby o určenie neplatnosti Zmluvy o prevode vlastníctva družstevného bytu zo dňa XX.XX.XXXX.
33. Iná situácia je pri žalobných žiadostiach I. a II. Naproti názoru súdu prvej inštancie, tu opäť vychádzajúc z teoretických východísk a konštantnej judikatúry vzťahujúcej sa na danú vec, odvolací súd je toho právneho názoru, že odvolateľka na týchto určovacích žiadostiach naliehavý právny záujem má,
keď preukázala spornosť právneho vzťahu, ako aj jeho ohrozenia medzi stranami, pričom bez takéhoto určenia by jej postavenie bolo v otázke existencie jej vlastníckeho práva k spornému bytu neisté. Ak bude kladne rozhodnuté, že je naďalej členkou U. a nájomníčkou označeného bytu a súčasne, že žalovaný 3/ je naďalej vlastníkom tohto bytu, môže dôjsť na základe medzi nimi uzatvorenej zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 06.05.2003 k úspešnému zápisu vlastníctva v prospech žalobkyne.
34. Vo vzťahu k vyššie spomenutej zmluve a to predovšetkým v súvislosti s nemožnosťou aplikácie ust. § 47 ods. 2 Obč. zák., sa už vyjadroval niekoľko krát Ústavný súd ČR s tým, že za súčasného právneho stavu nemožno nájsť ani jeden prípad, na ktorý by sa § 47 Obč. zák. vzťahoval. Zachovanie jeho existencie po roku 1991 je teda pre adresátov právnej normy značne mätúce, ustanovenie je však v skutočnosti zastaralé a nič neupravuje. O tom, že jeho zachovávanie v občianskom zákonníku po dobu takmer dvoch desiatkach rokov, počas ktorého sa nevzťahuje na žiaden prípad, mätie a pôsobí ťažkosti, svedčí aj pomerne rozsiahla rozhodovacia prax judikujúca práve to, že na tú či onú situáciu § 47 Obč. zák. nedopadá. Podľa rozhodnutí ústavného súdu potom citované ustanovenie konkrétne nedopadá na zmluvy o prevode nehnuteľností, takže návrh na vklad je možné podať v časovo neobmedzenej lehote. Je potrebné dodržiavať zásadu „pacta sunt servanda“ - ani plynutie času totiž nemôže nič zmeniť na viazanosti účastníkov zmluvy prejavmi ich vôle ( I. ÚS 3040/13 a IV. ÚS 201/96, pričom išlo v tom čase o identickú úpravu § 47 v Obč. zák. v ČR a v SR). Záver súdu prvej inštancie o tom, že zmluva z 06.05.2003 nie je vkladuschopná, potom neobstojí.
35. Rovnako je nesprávny záver súdu prvej inštancie o tom, že vzhľadom na prekludovanie lehoty na podanie žaloby o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, túto otázku už nemožno riešiť ako prejudiciálnu. Je totiž judikované, že absolútne neplatný právny úkon výpovede z nájmu bytu nemožno konvalidovať uplynutím prekluzívnej (prepadnej) lehoty na podanie návrhu o určenie výpovede z nájmu bytu neplatnou. Z uvedeného vyplýva, že platnosť výpovede je vždy predmetom predbežného prieskumu súdu, pretože je predpokladom skončenia nájmu bytu (NS SR, sp. zn. 5Cdo/64/2012).
36. Súd prvej inštancie založil svoje závery aj na listinných dôkazoch, čo bezpochyby vyplýva z bodov 50. až 56. odôvodnenia napadnutého rozsudku. V spise však absentuje akákoľvek zmienka o ich vykonaní ( § 204 CSP). Takto je potom potrebné konštatovať, že súd prvej inštancie oprel svoje závery aj o dôkazy, ktoré neboli vykonané zákonom predpísaným spôsobom. Potom zistenia, ktoré súd ako zásadne významné pre skutkové a právne použitie veci urobil z takto vadne vykonaných dôkazov, nie je možno pri rozhodnutí použiť.
37. Odvolací súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 6Cdo/259/2010 zo dňa 26.01.2011, podľa ktorého: „Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil účastníkovi konania realizáciu tých procesných práv, ktoré mu Občiansky súdny poriadok dáva (napr. právo zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, namietať v opravnom prostriedku správnosť skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia, právo na spravodlivé súdne konanie a pod.). Podľa názoru dovolacieho súdu konanie pred odvolacím súdom je takouto vadou vyplývajúcou z uvedeného ustanovenia postihnuté. Táto vada je daná skutočnosťou, že odvolací súd nevykonal dôkaz navrhnutý žalobcom, hoci mohol mať pre rozhodnutie podstatný význam, resp. že pri rozhodovaní o tom, ktoré s navrhovaných dôkazov vykoná, nerešpektoval princíp „rovnosti zbraní“. Výber dôkazných prostriedkov je na vôli účastníka konania, no o tom, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané a ktoré nie, rozhoduje súd podľa svojej voľnej úvahy. Obsahom záruky na spravodlivý súdny proces z pohľadu oprávnenia navrhovať dôkazy je limitovanie tejto voľnej úvahy súdu. Týmto limitom je požiadavka, aby nevykonanie navrhnutých dôkazov alebo vykonanie iných dôkazov nepostavilo účastníka konania do jasne nevýhodnejšej pozície v porovnaní s jeho odporcom v súdnom spore (rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Feldbrugge c. Holandsko z roku 1986). Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom náleze z 26. januára 2010 sp. zn. III. ÚS 332/09 vyslovil názor, že nevykonanie navrhovaného dôkazu, ak tento mohol mať vplyv na posúdenie skutkového stavu, ktorý z doteraz vykonaných dôkazov nemožno bezpečne ustáliť, je porušením práva na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky ”.
38. V zmysle vyššie uvedeného dôvod odmietnutia vykonania dôkazu, ktorý je v konaní podstatný, musí mať oporu v zákone a musí byť inštančne preskúmateľný. Podľa odvolacieho súdu potom odmietnutie
žalobkyňou navrhnutých dôkazov ( bod 49. odôvodnenia napadnutého rozsudku ) nebolo zo strany súdu prvej inštancie opreté o dostatočnú racionálnu úvahu vychádzajúcu z priebehu konania a stavu dokazovania. Takýmto postupom potom súd prvej inštancie žalobkyňu vylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy.
39. Z uvedeného vyplýva, že s tvrdením žalobkyne v odvolaní voči rozsudku súdu prvej inštancie v časti porušenia práva na spravodlivý proces, v časti namietaného neúplného zistenia skutkového stavu veci nevykonaním navrhnutých dôkazov potrebných na zistenie rozhodujúcich skutočností pre správne rozhodnutie a s tým súvisiaceho nesprávneho právneho posúdenia veci možno súhlasiť.
40. Ku súvisiacemu výroku o trovách konania, ktorý bol osobitne spochybnený v odvolaní žalovaných 1/ a 2/ odvolací súd uvádza, že k porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, resp. práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd dochádza nie len postupom súdu, ktorý je založený na celkom zjavne nesprávnej interpretácii a aplikácii príslušných ustanovení procesného predpisu upravujúceho náhradu trov konania, v ktorom sú obsiahnuté črty svojvôle, ale v neposlednom rade aj v takom prípade, ak je odôvodnenie súdneho rozhodnutia vo vzťahu ku výroku o trovách konania celkom nedostatočné. Dôvody uvádzané súdom prvej inštancie pre aplikáciu § 257 CSP v tomto spore sú nedostatočné a nereflektujú na konštantnú judikatúru vzťahujúcu sa na danú vec ( ku tomu pozri bližšie Veľký komentár, Civilný sporový poriadok, C.H.Beck, r. 2016, str. 940-949).
41. Odvolaciemu súdu tak potom neostávalo nič iné, ako postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b/, c/ CSP zrušiť napadnutý rozsudok vo zvyšnej časti a postupom podľa § 391 CSP v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
42. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie odstrániť odvolacím súdom všetky vytýkané nedostatky, pri svojom novom rozhodnutí zohľadniť všetky aspekty načrtnuté odvolacím súdom, a následne znovu vo veci rozhodnúť, a samozrejme, svoje rozhodnutie v zmysle zásad uvedených v § 220 ods. 2 CSP aj náležite odôvodniť. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 CSP).
43. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).