Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_9P-45-2016.pdf
PDF · 117.41 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-9P/45/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Piešťany v konaní vedenom sudkyňou Mgr. Andreou Hadnagyovou vo veci starostlivosti o mal. dieťa: F. H., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, dieťa rodičov - matka: U. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: D. A. Q. XX, zastúpená: F. D., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: A. XXX, a otca: P. H., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: O. XXX, o návrhu matky na udelenie súhlasu súdom na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. dieťaťa takto
rozhodol:
Matke sa d á v a za otca súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. F. H., nar. XX.XX.XXXX z jeho terajšieho priezviska „H.“ na priezvisko „D.“.
O náhrade trov konania súd r o z h o d n e samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Matka návrhom doručeným súdu 24.08.2016 navrhla, aby súd udelil súhlas na podanie žiadosti na zmenu priezviska mal. F. N. H. na D.. Návrh odôvodnila tým, že biologický otec, ktorý je uvedený v rodnom liste maloletého, si k nemu neplní vyživovaciu povinnosť a nejaví o neho žiadny záujem. Keď žili v jednej domácnosti, fyzicky napadol pred synom vlastnú matku, na čo bola privolaná polícia. Tiež fyzicky napadol aj ju a vyhrážal sa jej, že ju podreže, za čo mu súd uložil dvojročnú podmienku. Pred synom užíval drogy a ukazoval mu, ako sa fajčí marihuana, čo jej neskôr hovoril syn. Otec mal už z predchádzajúceho manželstva syna, o ktorého sa tak isto nestará a neplní si vyživovaciu povinnosť, preto aj jeho bývalá manželka zmenila priezvisko synovi z H. na H.. Matka tiež uviedla, že 25.10.2015 uzatvorila manželstvo s F. D., po ktorom má teraz priezvisko D.. So synom žijú spolu s manželom v jednej domácnosti 2 roky. Manžel sa príkladne stará o syna ako o vlastného, majú spolu pozitívny vzťah. Syn manžela nazýva tatino a aj ho tak berie ako vlastného otca.
2. Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
3. Matka pred súdom zotrvala na návrhu na udelenie súhlasu súdom za otca s podaním žiadosti o zmenu priezviska maloletého z H. na priezvisko D.. Syn sa naposledy stretol s otcom asi v r. 2016, otec s ním nie je ani v telefonickom kontakte, ani inak na syna neprispieva, neposiela mu darčeky pri príležitosti sviatkov, resp. na Vianoce. Keď sa otec so synom stretával, bolo to väčšinou tak, že syn išiel k matke otca. Matka otca by sa s maloletým naďalej chcela stretávať, avšak sa stalo, že otec bol pod vplyvom alkoholu, keď sa v jej domácnosti stretli, a preto už s týmto nesúhlasí. Sama matka otca pritom povedala, aby k nim F. nechodil, pretože otec tiež bral drogy. Mal. F. chodil takto k matke otca v r. 2014 - 2015 aj napriek tomu, že otec neplatil výživné ani v minimálnej výške. Asi v r. 2015 F. otcovi aj zavolal, dohodli sa, že sa stretnú v piatok, ale otec vôbec neprišiel a ani nezavolal. Keďže to otec urobil viackrát, potom už F. volať nechcel. Nie je pravdou, že by sa otcovi vyhrážali, bolo to práve naopak, otec im volal aj o 04.00 hod. ráno a obom sa im vyhrážal, že ich dá vyhodiť z práce. Tiež uviedla, že otec je obžalovaný pre
drogovú trestnú činnosť, z čoho vyplýva, že nie je vhodným vzorom pre mal. F.. Otec bol tiež právoplatne odsúdený na Okresnom súde Piešťany v r. 2018 alebo 2019 pre neplatenie výživného s tým, že dostal lehotu 20 mesiacov na zaplatenie výživného. V prípade, ak otec výživné nezaplatí, dôjde k premene jeho trestu na 10 mesiacov nepodmienečne. Tým, že otec od r. 2017 vôbec neplatí výživné, opätovne podala trestné oznámenie.
4. Otec pred súdom s návrhom matky nesúhlasil. Uviedol, že so zmenou priezviska z H. na D. by súhlasil za predpokladu, že by nemusel platiť matke alimenty. Je to jediný dôvod, pre ktorý by súhlasil so zmenou priezviska. Nepamätá si, kedy sa naposledy s mal. F. stretol. Pred pojednávaním požil alkoholické nápoje, na stanici v Piešťanoch si dal jedného „frťana“. Nesúhlasil s podanými závermi uvedenými v znaleckom posudku. Mama posielala výživné od r. 2017, je možné, že odvtedy neplatila. Navrhol vypočutie svedkov - obe sestry - B. H. a N. I. k tvrdeniam matky maloletého, že jeho matka mala uviesť, že maloletý k nim nemá chodiť, pretože mal byť ako otec pod vplyvom alkoholu, resp. iných návykových látok.
5. Kolízny opatrovník pred súdom poukázal na priebeh konania vedeného na OS PN, sp. zn. 13P/185/2015, konkrétne na vyjadrenie otca počas pojednávania 27.11.2015, kedy deklaroval, že so synom sa stretáva, ale výživné riadne neplatí, tiež na ďalšie vyjadrenie na pojednávaní 05.02.2016, kedy tvrdil, že sa od posledného pojednávania na jeho strane nič nezmenilo. Zároveň poukazuje na vyjadrený názor mal. F. v októbri 2017, kedy sa maloletý vyjadril počas pohovoru s ním, že by sa chcel volať po tatinovi, to zn. po manželovi matky, ako aj psychologickú správu z apríla 2018, z ktorej vyplýva, že maloletý uviedol, že by bol spokojnejší, keby sa volal Lehuta, t.j. že by mal rovnaké priezvisko ako matka, hoci uviedol, že o tom majú rozhodnúť dospelí. Z uvedeného vyplýva, že počas uplynulého obdobia bol názor mal. F. stále rovnaký, a ktorý aj korešponduje so závermi znaleckého posudku podaného znalcom PhDr. Obuchom, so závermi ktorého súhlasí, a preto odporúča návrhu matky vyhovieť.
6. Účastníci konania sa právom záverečnej reči nevyjadrili.
7. Z výsluchu matky súd zistil, že otec sa s mal. Patrikom nestýka, vôbec ho nekontaktuje. Naposledy sa videli asi v r. 2016. Syn sa o otcovi nijako nevyjadruje, ani ho nekontaktuje, vôbec sa o ňom nerozprávajú. V čase, keď spolu žili, ho volal „tatko.“ Teraz jej manžela F. D. syn oslovuje ako „tatino.“ Rodina otca sa s mal. F. vôbec nekontaktuje asi od r. 2016. Syn sa stretával aj s matkou otca, avšak v tejto domácnosti sa zdržiaval aj otec, ktorý keď mal vypité alebo bol sfetovaný, mal nevyspytateľné správanie. Z tohto dôvodu sa obávali zlého vplyvu otca na maloletého.
8. Z výsluchu otca súd zistil, že naposledy videl syna asi v r. 2016. Syna nevidel predtým z dôvodu, že mu to matka neumožňovala, pričom jej manžel sa mu vyhrážal. Teraz asi pred 7 mesiacmi podal spolu s právnikom návrh na zmenu s mal. F.. Od 17.09.2019 je vo výkone väzby pre drogovú trestnú činnosť, pretože mu našli marihuanu, ktorá však jeho nebola. Včera uzatvorili vyšetrovací spis, zatiaľ nemá vedomosť o tom, že bol spracovaný návrh na podanie obžaloby. Čo sa týka platieb výživného, nepamätá si, kedy synovi zaplatil výživné. Bolo to asi v r. 2019. Súdom mu bola určená výška výživného 80 eur, ale platil 100 eur, potom aj 80 eur. Matka tiež zakázala jeho blízkej rodine stretávať sa s maloletým. Vždy, keď synovi písal na meniny, narodeniny a Vianoce, nikto mu nič neodpísal. Nepamätá si, kedy naposledy synovi takto písal. Tiež sa ani inak nemohol podieľať na výžive maloletého, pretože mu to zo strany matky nebolo umožnené a jej manžel sa mu vyhrážal, aj jeho matke. Potvrdil, že v r. 2010 bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky pre trestný čin nebezpečného vyhrážania sa matke maloletého s tým, že výkon trestu mu bol podmienečne odložený na 2 roky.
9. Zo Psychologickej správy ÚPSVaR Piešťany z 12.04.2018 súd zistil, že v mesiaci február 2018 absolvovali psychologické konzultácie maloletý F. a jeho matka, otec ich nekontaktoval. Poradenským cieľom bolo poskytnúť rodičom a dieťaťu odbornú pomoc pri riešení problému zmeny priezviska u maloletého F. z H. na D.. Vzhľadom k tomu, že otec neabsolvoval žiadne konzultácie, nebolo možné naplniť poradenský cieľ. Na základe rozhovoru s maloletým F. H. v tejto súvislosti možno poskytnúť iba interpretácie. Maloletý F. bezprostredne nadviazal kontakt. Bol zhovorčivý a spontánne reagoval na otázky. Jeho odpovede boli primerané jeho vekovej úrovni. Dieťa dokázalo hovoriť o svojich predstavách, potrebách a túžbach. Počas rozhovoru mu kládli otázky, ktoré boli zamerané na úroveň výchovného prostredia, jeho vzťahy s matkou, biologickým otcom a rodinou a spokojnosť v rodinnom prostredí. F. verbalizoval pozitívnu vzťahovú väzbu k obom rodičom, ako i k otčimovi. Spýtali sa
ho i na jeho postoj k obidvom priezviskám, ako aj potrebu byť v kontakte s biologickým otcom. Maloletý voči zmene priezviska zaujal ambivalentný postoj. Priezvisko po otcovi mu v sociálnom prostredí nerobí problémy, nemá žiadne negatívne reakcie detí a ani nie je konfrontovaný s hanlivými nadávkami. Sám by bol spokojnejší, keby mal rovnaké priezvisko ako matka, lebo by sa všetci rovnako volali, avšak je presvedčený o tom, že by sa mali na tom dohodnúť jeho rodičia. Ak sa dohodnú, bude akékoľvek ich rozhodnutie akceptovať. S biologickým otcom sa chce stretávať a chcel by mať s ním i pravidelný telefonický kontakt. Opierajúc sa o vyjadrenia maloletého F. sa v tomto prípade ukazuje, že na zmene priezviska by sa mali dohodnúť biologickí rodičia. Priezvisko H. negatívne neovplyvňuje budovanie zdravej identity maloletého, nakoľko Patrik vie a má primerane spracované, prečo sa volá inak ako matka a so svojim priezvisko je stotožnený.
10. Zo správy kolízneho opatrovníka z 27.06.2018 súd zistil, že v mesiaci máj 2018 absolvovali psychologické konzultácie rodičia mal. F.. Individuálnu konzultáciu zrealizovali s otcom a spoločnú s rodičmi dieťaťa. Poradenským cieľom bolo poskytnúť rodičom odbornú pomoc pri riešení problému zmeny priezviska u maloletého F. z H. na D.. Názor maloletého P. bol zakomponovaný do správy zo dňa 12.04.2018. Z toho dôvodu už stretnutie s dieťaťom neiniciovali. Otec k otázke zmeny priezviska zaujal ambivalentný postoj. Na jednej strane so zmenou priezviska nesúhlasil, na druhej strane bol ochotný o zmene uvažovať v súvislosti so zbavením sa vyživovacej povinnosti voči synovi. Z jeho vyjadrení taktiež nebolo jasné, akú úlohu chce zohrávať v živote syna, v čom by chcel byť pre dieťa pozitívnym vzorom a aký je jeho rodičovský vklad. V rámci spoločnej konzultácie tiež bolo problematické analyzovať úroveň rodičovskej komunikácie a kooperácie, nakoľko otec mal problém sa k týmto veciam konštruktívne vyjadriť. Čo sa týka matky, z jej strany bolo jasne deklarované, že syn má rodinu, do ktorej patrí a mal by patriť do nej i na základe priezviska. Zo strany otca nevidí vážny záujem o veci týkajúce sa syna a nepovažuje ho pre syna za pozitívny vzor najmä v súvislosti so závislosťou na alkohole. Ako otec nedokáže porozumieť potrebám syna a jej ako matke nie je v ničom oporou. Taktiež najmä v súvislosti s jeho konzumáciou alkoholu nie je možné sa s ním na niečom dohodnúť a komunikácia s ním je pre ňu stresujúca. Syn je na ňu a tiež na jej manžela silne naviazaný a majú medzi sebou vytvorený pekný vzťah, ktorý je pre neho i zdrojom bezpečia a istoty. V rámci poradenského procesu sa ukázalo, že zmena priezviska je v tomto prípade podmienená aj tým, či otec dokáže ako biologický rodič skutočne byť pre syna pozitívnym identifikačným vzorom, saturovať jeho potreby a zaujať v jeho živote ako rodič významné postavenie. Samotná závislosť na alkohole však nie je zdrojom naplnenie týchto rolí a je rovnako prekážkou budovania si pozitívnej vzťahovej väzby medzi dieťaťom a rodičom. V tejto súvislosti by bolo vhodné posúdiť osobnostnú štruktúru otca, najmä autoregulačné procesy a kognície, ktoré sú pri závislosti oslabené, čo však nie je v ich kompetencii.
11. Zo Znaleckého posudku č. 02/2020 z 15.01.2020 podaného znalcom PhDr. Igorom Obuchom súd zistil, že čo sa týka vzťahov mal. F., maloletý hovoril „tatino" o manželovi matky a pojem otec viac stotožňoval s menom D., než s menom H.. Tiež voči menu D. vyjadroval o niečo pozitívnejší vzťah ako k menu H.. Z hľadiska maloletého Patrika je dôležité, že žije v rodine, kde sa cíti dobre a tiež je dôležité, že v tejto rodine je témou aj zmena priezviska maloletého. V tejto súvislosti dosť vypovedá o biologickom otcovi maloletého, že zmena jeho priezviska nie je problém, hlavne aby nemusel platiť. Diagnostiku otca znalec neurobil z dôvodu, že otec sa nachádza vo výkone väzby, ale domnieva sa, že v tomto prípade ani nie je nevyhnutne potrebná. Ak sa teda znalec (bez osobného kontaktu a len na základe získaných údajov) vyjadrí k biologickému otcovi maloletého p. H., zdá sa byť vysoko pravdepodobné, že doteraz prezentoval málo „citu“ pre rodinu, resp. výchovu detí. Bol už raz ženatý (podľa matky maloletého), ale o syna z tohto manželstva sa nezaujímal a tak matka dieťaťa zmenila priezvisko syna. V danom konkrétnom prípade sa tiež o syna po odchode zo spoločnej domácnosti nezaujímal, nestaral sa o neho, nevyhľadával kontakt s ním. Na súdne pojednávanie týkajúce sa syna prišiel zrejme pod vplyvom alkoholu, potom neprišiel vôbec. Zmenu priezviska syna podmieňoval tým, aby nemusel platiť výživné, priznal, že výživné na syna platí jeho matka, ktorej jeho zamestnávateľ posiela na to peniaze na jej účet. Okrem toho sa objavujú „vysoko pravdepodobné“ podozrenia nato, že užíva návykové látky a aktuálne je vo výkone trestu. Uvedené skutočnosti zjavne poukazujú na to, že biologický otec maloletého nie je aktuálne v stave, aby si dokázal primerane plniť svoje rodičovské povinnosti. Znalec vníma pozitívne aspekt situácie, tj. že požiadavka na zmenu priezviska maloletého nie je ultimatívna. Práve v rámci tejto situácie by znalec považoval za dôležité prianie maloletého, ktorý si zmenu priezviska želá, ide o situáciu, kedy nie je ničím (nikým) „tlačený“, môže sa relatívne samostatne rozhodovať. Pod vplyvom všetkých uvedených okolností by sa preto znalec prikláňal k tomu, aby bolo návrhu na zmenu priezviska maloletého „vyhovené“, t.j. aby sa maloletý volal „D.“ a nie „H.“. Ako dôvody
znalec uviedol, že ide o maloletého v štádiu puberty, ktorý sa cíti byť „doma“ v rodine svojej matky, jej manžela a ich spoločného dieťaťa. O manželovi matky hovorí ako o „tatinovi“, podľa vlastného vyjadrenia s ním vychádza dobre a rozumie si aj so svojou matkou a ich spoločným dieťaťom. Cíti sa byť v tejto rodine „zakorenený“, má ale iné priezvisko ako všetci ostatní členovia rodiny. Táto odlišnosť mu nie je úplne po vôli, a preto by chcel mať rovnaké priezvisko ako ostatní členovia rodiny. V kontexte celej situácie sa to zdá byť psychologicky zrozumiteľné aj v tom, že na svoje pôvodné meno H. nemôže byť zrejme hrdý, lebo jeho biologický otec sa o neho nestaral, po rozpade spoločnej domácnosti s jeho matkou sa o neho nezaujímal, dlhodobo ho nekontaktoval. V tomto kontexte je aj dôležité, že zo strany ostatných účastníkov rodiny nevnímal znalec nátlak, preto môže byť jeho rozhodovanie spontánnejšie. Je v období puberty, ktorá je fázou „prechodu“ od detstva do dospelosti, preto by sa to dalo vnímať aj tak, že „rozlúčkou s detstvom“ by mohlo byť práve prijatie „nového mena“, čo by bolo (symbolicky) začiatkom jeho dospelosti. Tiež súd zistil, že vzťah maloletého F. k (biologickému) otcovi možno považovať za slabý, „nevýrazný“, pričom v ňom prevládajú skôr „negatívne“ postoje. Maloletý si s postavou otca viac spája aktuálneho manžela matky, než svojho biologického otca. Vzhľadom na získané údaje, napriek tomu, že otec nebol vyšetrený, sa však znalec s vysokou pravdepodobnosťou domnieva, že biologický otec maloletého je veľmi „problematickou povahou“ a jeho záujem o syna je minimálny, resp. skoro žiadny (ako bolo uvedené vyššie...). Uvedenú hypotézu podporujú údaje, otec je aktuálne vo výkone trestu, predtým je u neho popisovaný zvýšený konzum alkoholu, alebo návykových látok, prišiel na súdne pojednávanie ohľadne syna pod vplyvom alkoholu, so synom sa dlhodobejšie nekontaktuje, výživné na syna necháva platiť svojej matke, zmenu priezviska syna podmieňuje finančne a pod. Možno na základe toho usudzovať, že jeho emočný vzťah k synovi je minimálny. Biologický otec dieťaťa má veľmi malé predpoklady na to, aby bol pre maloletého Patrika pozitívnym, identifikačným, vzorom a vedel saturovať jeho potreby, resp. zaujať ako rodič v jeho živote významné postavenie. Priezvisko H. je u maloletého spojené s „menšími pocitmi pohody“ ako meno D.. Znalec považuje za vysoko pravdepodobné, že odlišné meno ako také (H.) nemá na psychiku maloletého aktuálne výraznejší (pozitívny, či negatívny) účinok. Na druhej strane však môžu na maloletého v rámci celkového vnímania rodiny negatívne vplývať občasné poznámky okolia, ktoré upozorňujú na odlišnosť jeho mena voči jeho najbližšiemu okoliu (ako hovoril maloletý sám), čo si vtedy môže viac uvedomovať. Celkovo sa zdá byť znalcovi pravdepodobné, že maloletý je vnútorne viac naklonený k priezvisku D. ako k priezvisku H., z hľadiska vývinu maloletého by bolo vhodné jeho názoru (chce zmenu mena) vyhovieť a v súlade so žiadosťou jeho matky mu zmeniť priezvisko z H.X. na D..
12. Zo Sobášneho listu z 29.10.2014 súd zistil, že matka uzatvorila 25.10.2015 v Dolnom Lopašove manželstvo s F. D..
13. Z rozsudku Okresného súdu Senica, č.k. 11P/84/2013 - 33 z 12.02.2014 súd zistil, že mal. F. bol zverený do osobnej starostlivosti matky, otcovi bola určená povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným vo výške 27,13 eur mesačne od 01.01.2014. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 18.03.2014. Z odôvodnenia rozsudku súd o.i. zistil, matka sa spolu s maloletým odsťahovala zo spoločnej domácnosti s otcom 01.11.2013
14. Z rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 13P/185/2015 - 90 z 05.02.2016 súd zistil, že otcovi bola zvýšená vyživovacia povinnosť k mal. F. zo sumy 27,13 eur mesačne na sumu 80 eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2015. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.02.2016.
15. Podľa čl. 3 bod 1. Dohovoru o právach dieťaťa záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akejkoľvek činnosti týkajúcej sa detí, nech už uskutočňovanej verejnými alebo súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.
16. Podľa čl. 5 pís. c), f), g), h) Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami.
17. Podľa § 35 Zákon o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku
maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd.
18. Podľa § 6 ods. 1 z. č. 300/1993 Z. z. o mene a priezvisku zmenu mena alebo zmenu priezviska možno povoliť, najmä ak ide o meno a priezvisko hanlivé alebo ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
19. Podľa § 8 z. č. 300/1993 Z. z. zmena mena alebo zmena priezviska maloletého sa nepovolí, ak by bola v rozpore so záujmom maloletého dieťaťa alebo s § 4 ods. 2 alebo ak by bola v rozpore s právnym poriadkom alebo tradíciou iného štátu ak štátny občan SR je štátnym občanom iného štátu.
20. Podľa § 11 ods. 3 písm. a/ zákona č. 300/1993 Z. z., žiadosť o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého podávajú jeho rodičia, ak sú jeho zákonnými zástupcami, ako spoločnú žiadosť. Ak ide o maloletého staršieho ako 15 rokov, musia k žiadosti priložiť jeho písomný súhlas s jeho úradne osvedčeným podpisom. Ak o zmenu mena alebo zmenu priezviska maloletého žiada iba jeden z jeho rodičov, k žiadosti priloží aj písomný súhlas druhého rodiča s jeho úradne osvedčeným podpisom alebo právoplatné rozhodnutie súdu nahrádzajúce jeho súhlas, ak súhlas nedal alebo ak sa súhlas nedal získať.
21. Vo veciach starostlivosti súdu o maloletých sa sleduje najmä záujem maloletého dieťaťa. Riadny výkon rodičovských práv a povinností predpokladá konsenzus rodičov vo veciach súvisiacich s týmto výkonom. Ak sa však rodičia z akýchkoľvek dôvodov nevedia dohodnúť o podstatných veciach súvisiacich s výkonom ich rodičovských práv a povinností, rozhodne o takejto spornej podstatnej veci na návrh niektorého z rodičov súd. Súd rozhodne iba o takých nezhodách rodičov, ktoré sú podstatnými vecami s výkonom ich rodičovských práv a povinností. Za podstatné pritom možno považovať aj ďalšie, v ustanovení vyššie citovaného § 35 Zákona o rodine nevymenované prípady, napríklad aj podanie návrhu na zmenu priezviska maloletého dieťaťa. Ak sa rodičia dieťaťa nedohodnú na zmene priezviska maloletého dieťaťa, súd v takomto prípade nie je oprávnený rozhodovať o zmene priezviska na návrh niektorého z rodičov, môže iba udeliť súhlas rodičovi na podanie žiadosti o zmenu priezviska (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave, č.k. 9CoP/21/2014 zo dňa 19.06.2014).
22. Určiť meno a priezvisko dieťaťa patrí k právam a povinnostiam rodičov, pričom pri určení priezviska dieťaťa treba zachovať zásady, podľa ktorých určiť priezvisko dieťaťa je právom obidvoch rodičov. Maloleté dieťa musí mať priezvisko svojho rodiča a k zmene priezviska maloletého môže dôjsť len zákonom predpísaným spôsobom (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Nitre sp. zn. 9CoP/21/2014 zo dňa 19.06.2014).20. Zmena priezviska maloletého dieťaťa je závažným zásahom do práv rodičov, ale aj do práv dieťaťa a pokiaľ sa rodičia na výkone tejto zložky rodičovských práv a povinností nedohodnú, môže súd udeliť jednému z nich súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska maloletého len vtedy, ak sú pre takýto postup vážne dôvody. Tak tomu je spravidla vtedy, ak rodič, ktorý so zmenou priezviska nesúhlasí, si dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti, dlhodobo nejaví o dieťa záujem, dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť k dieťaťu, zjavne k dieťaťu stratil citový vzťah, takže nie je v záujme ďalšej výchovy dieťaťa, aby bol u neho pocit spolupatričnosti s týmto rodičom ďalej pestovaný a prehlbovaný. Súd udelí súhlas k podaniu žiadosti o zmenu priezviska výlučne v prípade, ak je zmena priezviska v najlepšom záujme dieťaťa (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11CoP/15/2015 zo dňa 20.04.2015).
23. Nepochybne zmena priezviska maloletého dieťaťa znamená značný zásah do práv rodičov, ale i do práv maloletého dieťaťa. I keď v spoločnosti dochádza k liberalizácii nazerania na normu, že celá rodina má rovnaké priezvisko, zo všeobecne známych záverov detských psychológov je nepochybné, že pre dieťa je ideálne, aby malo také priezvisko ako človek (ľudia), s ktorým(i) žije. Pre dieťa je jednoduchšie pochopiť situáciu, že „žijeme spolu, tvoríme rodinu, a preto máme rovnaké priezvisko“. Pre dieťa (obzvlášť v nízkom veku) je zjavne frustrujúce ak má priezvisko odlišné ako zvyšní členovia rodiny (matka, súrodenci). Preukázanie záujmu maloletých detí je v každom konaní týkajúcom sa maloletých detí prvoradým (porovnaj uznesenie Krajského súdu v Trnave, č.k. 26CoP/11/2014 z 30.05.2014).
24. V prejednávanej veci mal súd zhodnými tvrdeniami rodičov za preukázané, že v čase narodenia mal. F. rodičia žili v spoločnej domácnosti. Meno a priezvisko maloletého bolo určené dohodou rodičov, keď otec uznal otcovstvo pred matričným úradom. Pripojeným spisom Okresného súdu Senica, sp. zn. 11P/84/2013, a Okresného súdu Piešťany, mal súd za preukázané, že rodičia ukončili spolužitie
v novembri 2013, následne bol mal. F. zverený do osobnej starostlivosti matky, pričom naposledy bol otec zaviazaný na platenie výživného mal. F. vo výške 80 eur mesačne s účinnosťou od 30.04.2015. Ďalším obsahom spisu mal súd za preukázané, že matka sa o maloletého riadne stará a zabezpečuje všetky jeho potreby, dňa 25.10.2015 uzatvorila v Dolnom Lopašove manželstvo s F. D., ktorý sa tiež o maloletého riadne stará, maloletý ho oslovuje ako tatino. Tiež obsahom spisu, ako aj výsluchmi rodičov mal súd za preukázané, že otec sa o maloletého vôbec od r. 2016 nezaujíma, nestretáva sa s ním, ani inak ho nekontaktuje. Keď si maloletý dohodol s otcom stretnutie, otec bez ďalšieho na stretnutie neprišiel. Zhodnými výpoveďami rodičov mal súd za preukázané, že otec si vôbec neplní vyživovaciu povinnosť k mal. F., pre neplatenie výživného bol právoplatne odsúdený, pričom matka pre opätovné neplatenie výživného podala na otca trestné oznámenie. Otec bol tiež právoplatne odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky pre trestný čin nebezpečného vyhrážania sa matke. Vzhľadom na vek maloletého, súd podľa § 116 CMP zisťoval jeho názor, pričom psychologickou správou z 12.04.2018 mal súd za preukázané, že maloletý voči zmene priezviska zaujal ambivalentný postoj, priezvisko po otcovi mu v sociálnom prostredí nerobí problémy, nemá žiadne negatívne reakcie detí a ani nie je konfrontovaný s hanlivými nadávkami, sám by bol však spokojnejší, keby mal rovnaké priezvisko ako matka.
25. Matka sa domáhala udelenia súhlasu súdom na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. F. z dôvodu, že otec si k maloletému neplní vyživovaciu povinnosť, nejaví o neho žiadny záujem, fyzicky ju napadol, bol odsúdený pre spáchanie trestného nebezpečného vyhrážania sa jej na trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, tiež z dôvodu, že uzatvorila manželstvo s F. D., po ktorom má teraz priezvisko D., so synom žijú spolu s manželom v jednej domácnosti, manžel sa príkladne stará o syna ako o vlastného, majú spolu pozitívny vzťah, syn manžela nazýva tatino a aj ho tak berie ako vlastného otca. Otec spočiatku s návrhom matky podmienečne súhlasil, keď uviedol, že by so zmenou priezviska súhlasil za predpokladu, že by nemusel platiť matke výživné. Následne s návrhom na zmenu priezviska nesúhlasil, pričom dôvod výslovne uviesť nechcel. Tu súd uvádza, že v konaní bolo vyššie uvedenými skutočnosťami preukázané, že boli splnené zákonné podmienky na zmenu priezviska mal. F. napriek nesúhlasu otca. Priezvisko maloletého bolo určené dohodou rodičov, keď otec súhlasne uznal otcovstvo pred matričným úradom. Otec si od r. 2018 vôbec neplní vyživovaciu povinnosť k mal. F., od r. 2016 sa s ním nestretol, vôbec sa s ním napriek samotnej snahe maloletého nestretáva, vo vzťahu k matke sa otec dopustil spáchania úmyselného trestného činu, pre spáchanie ktorého bol aj odsúdený na trest odňatia slobody. Aj teraz je otec trestne stíhaný pre úmyselnú - drogovú trestnú činnosť, pričom sa nachádza vo výkone väzby. Tým, že súd dal súhlas na podanie žiadosti o zmenu priezviska mal. F., došlo síce k zásahu do rodičovského práva otca, avšak k tomu došlo v súlade so záujmom maloletého. V konaní vo veci starostlivosti o maloleté dieťa je pre rozhodnutie súdu je tento záujem prvoradý a stojí pred záujmami rodičov. Tu súd poukazuje súčasne na závery znaleckého posudku znaleckého posudku č. 02/2020 z 15.01.2020 , ktorým mal súd za preukázané, že otec má veľmi malé predpoklady na to, aby bol pre mal. F. pozitívnym, identifikačným, vzorom a vedel saturovať jeho potreby, resp. zaujať ako rodič v jeho živote významné postavenie. Tiež mal súd za preukázané, že priezvisko H. je u maloletého spojené s menšími pocitmi pohody ako meno D., na maloletého môžu v rámci celkového vnímania rodiny negatívne vplývať občasné poznámky okolia, ktoré upozorňujú na odlišnosť jeho mena voči jeho najbližšiemu okoliu, maloletý je vnútorne viac naklonený k priezvisku D. ako k priezvisku H..
26. K návrhu otca na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov, jeho sestier k tvrdeniam matky, že jeho matka mala uviesť, že maloletý k nim nemá chodiť, pretože mal byť ako otec pod vplyvom alkoholu, resp. iných návykových látok súd uvádza, že tento návrh na doplnenie dokazovania zamietol z dôvodu, že aj v prípade, ak by sa uvedená skutočnosť preukázala ako nepravdivá, tak vzhľadom na ďalšie vyššie uvedené preukázané skutočnosti (trestná činnosť otca, dlhodobé neplnenie si rodičovských povinností k mal. F. najmä neplnením si vyživovacej povinnosti, tiež dôvod nesúhlasu uvedený otcom, ako aj vzhľadom na záujem mal. F.), tak by nebola spôsobilá ovplyvniť predmetné rozhodnutie súdu.
27. Na základe vyššie uvedených skutočností preto súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami dospel k záveru, že otec si vo vzťahu k mal. F. dlhodobo neplní svoje rodičovské povinnosti, dlhodobo o neho nejaví záujem, dlhodobo zanedbáva svoju vyživovaciu povinnosť k nemu, čím zjavne k mal. F. nemá vytvorený citový vzťah. Nie je preto v záujme ďalšej výchovy maloletého aj napriek jeho prvotnému ambivalentnému postoju, aby bol u neho pocit spolupatričnosti rovnakým priezviskom H. s otcom ďalej pestovaný a prehlbovaný. Preto mal súd za to, že v prejednávanej veci bola preukázaná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré odôvodňujú opodstatnenosť návrhu podaného matkou, keďže zmena priezviska je v záujme mal. Patrika, a preto súd návrhu matky vyhovel.
28. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
29. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
31. O náhrade trov konania bolo rozhodnuté v zmysle § 57, 58 CMP v spojení s § 218 ods. 1 CSP a contrario tak, že o náhrade a výške trov súd rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje - na Okresnom súde Piešťany (trojmo).
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná