Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_9C-179-2015.pdf
PDF · 180.09 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/179/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I sudkyňou JUDr. Vierou Hadrbulcovou v právnej veci žalobcu: G. T., U.. XX.XX.XXXX, R.: Za Š. XX, XXX XX U., právne zastúpený: JUDr. Tomáš ČVERČKO - advokát, Čajakova č. 5, Košice, proti žalovanej: Slovenská republika - Sociálna poisťovňa Ústredie, sídlo: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1 o zaplatenie 1.133,51,- € s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a . II. Žalovanej strane súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 07.07.2015 doručenou súdu dňa 17.07.2015 domáhal proti žalovanej náhrady škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci vo výške 1.133,51,- € s príslušenstvom . Žalobu odôvodnil tým, že žiadosťou zo dňa 21.08.2012 si žalobca uplatnil nárok na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa ust. § 99 zákona č. 461/2003 Z. z. v platnom znení. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica svojím rozhodnutím č. 6981-11/2013BB zo dňa 17.06.2013 rozhodla, že žalobca "nemá nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia." Rozhodnutím Sociálnej Poisťovne - Ústredie číslo rozhodnutia 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013 bolo rozhodnutie č. 6981-11/2013-BB zo dňa 17.06.2013 potvrdené. Žalobou zo dňa 04.12.2013 bola namietaná zákonnosť rozhodnutia Sociálnej Poisťovne - Ústredie číslo rozhodnutia 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013. Rozsudkom sp. zn. 24S/307/2013-59 zo dňa 27.06.2014 rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici, že sa jedná o nezákonné rozhodnutie a rozhodnutie žalovanej č. 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013 zrušil (podľa § 250j ods. 2 písm. a/ d/ O.s.p.) a vec vrátil na ďalšie konanie. Žalobca dal vyhotoviť znalecký posudok č. 75/2012 o bolestnom a SSU a tento predložil do konania, ktoré predchádzalo vydaniu vyššie uvedeného nezákonného rozhodnutia. Sociálna Poisťovňa - pobočka Banská Bystrica uviedla vo výzve na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 05.02.2013, že "v danom prípade zhotovenie znaleckého posudku nebolo dôvodné. Nevykonanie znaleckého dokazovania zo strany Sociálnej poisťovne spadalo pod činnosť priamo smerujúcou k vydaniu rozhodnutia, pričom tento deficit sa prejavil v obsahu rozhodnutia a v zmysle citovaného rozsudku súdu zakladal jeho nezákonnosť. Z uvedeného dôvodu si v rámci náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci uplatnil žalobca trovy za znalecký posudok č. 75/2012 o bolestnom a SSU (tj. žalobcom uhradenú odmenu znalca G.. Q. T.) vo výške 500,- €. Žalobca bol v predmetnom konaní (na prvom stupni ako aj na druhom stupni - t.j. do vydania rozhodnutia Sociálnej Poisťovne - Ústredie číslo 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013 ) zastúpený advokátom a teda mu v konaní vznikli taktiež trovy právneho zastúpenia. Vzhľadom na vyššie uvedené žiadal žalobca do náhrady škody spôsobenej pri výkone verejnej moci zahrnúť trovy tohto právneho zastúpenia v celkovej výške 489,89- €. Žalobca si taktiež svojim návrhom uplatnil trovy právneho zastúpenia, ktorému mu vznikli v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku vo výške 143,62 €. Celkovo tak nárok na náhradu škody, ktorá vznikla žalobcovi nezákonným rozhodnutím Sociálnej Poisťovne - Ústredie
číslo rozhodnutia 40143- 2/2013-BA zo dňa 18.10.2013, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica č. 6981-11/2013-BB zo dňa 17.06.2013 predstavuje sumu 1133,51- € (á 500 € + á 498 € + á 143,62 €). 2. Žalovaná strana sa k žalobe vyjadrila písomným podaním zo dňa 28.10.2015, doručeným súdu dňa 02.11.2015. Uviedla, že peňažné náklady vynaložené žalobcom na vypracovanie znaleckého posudku č. 75/2012 zo dňa 10. decembra 2012 znalcom G.. T. v sume 500,- € boli vynaložené neúčelne, nakoľko podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. je k žiadosti o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia potrebné doložiť lekársky posudok, ktorým je podľa ustanovenia § 7 v spojení s § 2 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok vypracovaný lekárom, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. Nárok žalobcu na úhradu trov právneho zastúpenia v sume 489,89 € považuje Sociálna poisťovňa za uspokojený, pretože rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 24S/307/2013-59 20 dňa 27 júna 2014, okrem iného, bola Sociálnej poisťovni ako žalovanej 316.80 €. Uloženú povinnosť si Sociálna poisťovňa splnila tým, že na účet právneho zástupcu bola dňa 12. septembra 2014 pripísaná priznaná suma trov konania 316,80 €. Iné trovy si právny zástupca v tomto konaní neuplatnil. Vychádzajúc z uvedeného, Sociálnej poisťovni okrem už zaplatených trov konania nevznikla žiadna povinnosť uhradiť právnemu zástupcovi iné trovy konania. Rovnako aj sumu uplatnených trov konania vo výške 143,62 € súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody považuje Sociálna poisťovňa za neopodstatnenú a už vôbec nie je možné ju považovať za škodu spôsobenú postupom Sociálnej poisťovne. V tomto kontexte zdôraznila, že podľa základnej právnej zásady "lex specialis derodat legi generali" sa nemožno odvolávať na ustanovenie § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka tak, ako to v žalobnom návrhu uvádza žalobca. Takýto postup by bol možný len v prípade, ak by špeciálny právny predpis, v tomto prípade zákon č. 514/2003 Z. z. túto situáciu neupravoval. Podľa ustanovenia § 12 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z. posledná veta je explicitne uvedené, že "súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom". 3. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 18.12.2015, doručeným súdu dňa 23.12.2015 uviedol, že rozhodnutie o tom, či konkrétny dôkaz bol alebo nebol účelne vykonaný, je možné vždy iba vzhľadom na celý priebeh konania a teda nie Je rozhodujúce, či takýto dôkaz predstavuje alebo neprestavuje povinnú prílohu podania, ktorou sa konanie začína. Na túto otázku podal jednoznačnú odpoveď súd - v prípade, ak by bol takýto dôkaz neúčelný, nedošlo by k zrušeniu rozhodnutia správneho orgánu súdom pre nezákonnosť. Zároveň platí, že v zrušujúcom rozsudku bol vyslovený právne záväzný názor, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť rozšíriť dokazovanie o vyhotovenie znaleckého posudku (ktorý by reagoval na zistenia uvedené v znaleckom posudku predloženom žalobcom). Bez toho, aby dal žalobca vyhotoviť predmetný znalecký posudok, nebol by inak mohol zabezpečiť efektívnu ochranu svojich práv v dávkovom konaní - podotkol, že ak by správny orgán pristúpil k znaleckému dokazovaniu v pôvodnom konaní, tak ako to pôvodne žiadal od žalovanej žalobca, nedošlo by k vydaniu nezákonného rozhodnutia a teda ani k zásahu do právom chránených záujmov žalobcu. Napriek právne záväznému názoru súdu, žalovaná v opakovanom dávkovom konaní ignorovala svoju povinnosť vyhotoviť znalecký posudok a k vyhotoveniu znaleckého posudku pristúpila až vo fáze odvolacieho konania. Zároveň platí, že o účelnosti dôkazu nerozhoduje forma dôkazného prostriedku (lekársky posudok/znalecký posudok), ale informácia, ktorej je dôkaz nositeľom a teda či je takýto dôkaz spôsobilý prispieť k náležitému zisteniu skutkovej stránky veci Mal za to, že predmetný znalecký predmetný znalecký posudok hol v konaní vykonaný účelne a teda žalobcovi prislúcha náhrada trov tohto dôkazu vo výške 500,- EUR. Pri trovách právneho zastúpenia vo výške 489,89 EUR sa jedná o trovy, ktoré žalobca ako účastník konania skutočne vynaložil v dávkovom konaní. Tieto trovy mu neboli a nemohli byť nahradené v súdnom konaní, keďže súd má právomoc rozhodovať iba o trovách súdneho konania. V tomto smere je argumentácia žalovanej je vrcholne nesprávna. Keďže bolo potrebné dávkové konanie opakovať, vznikajú žalobcovi ďalšie dodatočné trovy právneho zastúpenia v tomto opakovanom dávkovom konaní (čo by sa nenastalo, ak by nedošlo k vydaniu pôvodného nezákonného rozhodnutia). Na základe vyššie uvedeného, žalovaná je zodpovedná za škodu v podobe trov právneho zastúpenia vo výške 489,89 EUR. ktoré žalobca vynaložil v dávkovom konaní, ktoré predchádzalo vydaniu nezákonného rozhodnutia. Zotrval na tom, že suma vo výške 143,62 EUR predstavuje príslušenstvo pohľadávky (nároku na náhradu škody. Tiež uviedol, že tejto súvislosti je potrebné podrobiť ust. § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ústavne - konformnému výkladu. V príslušnom ustanovení zákon hovorí o tom, že trovy konania o predbežnom prerokovaní nároku nie sú súčasťou trov konania, ktoré vznikli v konaní, ktoré predchádzalo vydaniu nezákonného rozhodnutia. Neznamená to, že zákon deroguje citované ustanovenie Občianskeho zákonníka - čo by potenciálne zakladalo protiústavný zásah do majetkových práv dotknutých subjektov.
4. Žalobca predložil súdu na preukázanie svojich skutkových tvrdení nasledovné listinné dôkazy: žiadosť poškodeného o predbežné prerokovanie nároku zo dňa 04.02.2015, žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody - odpoveď zo dňa 02.04.2015, rozhodnutie č. 6981-11/2013-BB zo dňa 17.06.2013, rozhodnutie č. 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 24S/307/2013-59 zo dňa 27.062014, výzvu žalovanej na odstránenie nedostatkov podania zo dňa 05.02.2013, vyúčtovanie č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012 , prevodný príkaz zo dňa 08.04.2014, faktúra č. 150001 zo dňa 03.01.2015, príjmový pokladničný doklad zo dňa 05.01.2015. 5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, obsahom spisu Krajského súdu v Banskej Bystrici spisová značka 24 S 307/2013 a vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca doručil Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica, žiadosť o poskytnutie náhrady za SSU v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 05.08.2011 spolu so znaleckým posudkom č. 75/2012 o bolestnom a SSU, vypracovaným G.. Q. T., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý ohodnotil SSU žalobcu počtom bodov 435. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, vyzvala žalobcu dňa 05.02.2013 na predloženie lekárskeho posudku o bolestnom a SSU, vypracovaného podľa § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona č. 273/1994 Z.z. (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z.z.“). Následne rozhodnutím č. 6981-11/2013-BB zo dňa 17.06.2013 nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za SSU z dôvodu neuznania jeho nároku posudkovou lekárkou pobočky. Odvolanie žalobcu Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013 zamietla a napadnuté rozhodnutie pobočky potvrdila. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie, ktorý rozsudkom zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 24S/307/2013, rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Predmetný rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 29.08.2014 a vykonateľnosť dňa 03.09.2014. Následne Sociálna poisťovňa ústredie rozhodnutím č. 2670518/2014-BA zo dňa 22.09.2014 zrušila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, zo dňa 17.06.2013 a vec vrátila pobočke na nové prerokovanie a rozhodnutie, rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici. V novom konaní bola dňa 18.12.2014 v súlade s § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vykonaná kontrola bodového hodnotenia, so záverom, že výsledný zdravotný stav žalobcu po ukončení liečby nemal nepriaznivé následky na žiadne jeho životné úkony, na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a ani na plnenie jeho spoločenských úloh. Vychádzajúc z výsledkov predmetnej kontroly bodového hodnotenia, ktorá je v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení považovaná za tzv. odborný posudok, Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, rozhodnutím č. 1870-21/2014-BB zo dňa 22.01.2015, opäť nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za SSU, proti ktorému podal žalobca odvolanie. Po usmernení nadriadeným orgánom o potrebe vypracovania znaleckého posudku, v ktorom súdny znalec odpovie na otázky týkajúce sa vystavených lekárskych posudkov o SSU zo dňa 21.08.2012, zo dňa 10.12.2012 a zo dňa 05.08.2013 a vyjadrí sa k správnosti položiek z prílohy č. 1 (časť II. a IV.) k zákonu č. 437/2004 Z.z. z., požiadala Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica, súdneho znalca N.. G.. H. N., D.. o vypracovanie znaleckého posudku, pričom z tohto dôvodu rozhodnutím č. 25235-3/2015-BA zo dňa 14.04.2015 Sociálna poisťovňa ústredie konanie prerušila. 6. Na takto zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ustanovenia § 3 ods. 1, 2, § 5 ods. 1 až 3, § 6 ods. 1 až 4, § 15 ods. 1, 2, § 16 ods. 1 až 5, § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. a žalobu ako nedôvodnú zamietol. Považoval za nesporné, že Sociálna poisťovňa ústredie je orgánom oprávneným konať za Slovenskú republiku v zmysle § 4 ods. 1 písm. i) zákona č. 514/2003 Z.z. Následne sa stotožnil s jej procesnou obranou, že žalobca nepreukázal existenciu zákonom požadovaných podmienok zodpovednosti štátu za škodu, ktorými sú 1/ existencia nezákonného rozhodnutia, 2/ vznik škody a 3/ príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím, keď nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovanej a nemajetkovou ujmou. 7. Pokiaľ išlo o peňažné náklady vynaložené žalobcom na vypracovanie znaleckého posudku č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012 v sume 500.- eur, tieto vyhodnotil konajúci súd za vynaložené neúčelne, nakoľko podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. bolo k žiadosti o poskytnutie náhrady za SSU potrebné doložiť lekársky posudok, ktorým je podľa § 7 v spojení s § 2 citovaného zákona lekársky posudok vypracovaný lekárom naposledy liečiacim poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. V poradí ďalší nárok na úhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 489,89 eura považoval súd prvej inštancie za žalovanou uspokojený. Poukázal pritom na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 24S/307/2013, ktorým, okrem iného, bola Sociálnej poisťovni ústredie, v procesnom postavení žalovanej, uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 316,80 eura a túto povinnosť si splnila dňa 12.09.2014 poukázaním uvedenej sumy na účet právneho zástupcu
žalobcu. Vzhľadom na to, že právny zástupca žalobcu si iné trovy právneho zastúpenia v tomto konaní neuplatnil, nevznikla žalovanej žiadna povinnosť zaplatiť žalobcovi iné trovy konania. A napokon pokiaľ išlo o nárok na náhradu škody spočívajúcej v trovách konania súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v sume 143,62 eura, tento vyhodnotil za neopodstatnený, nakoľko škodu v predmetnej výške nespôsobila svojim postupom Sociálna poisťovňa. O trovách konania rozhodol konajúci súd podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) a žalovanej, ktorá mala v konaní plný úspech nepriznal ich náhradu, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. 8. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca a navrhol, aby ho odvolací súd zmenil a žalobe v celom rozsahu vyhovel alebo napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Nestotožnil sa s názorom súdu prvej inštancie, že náklady na vypracovanie znaleckého posudku č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012 vynaložil neúčelne. Pripustil, že na začatie dávkového konania bolo potrebné predložiť primárne lekársky posudok ošetrujúceho lekára, ktorú povinnosť dodatočne splnil. Bol však naďalej plne oprávnený predložiť i znalecký posudok, ktorý považoval za zásadný z hľadiska výsledku konania. Úlohou znaleckého posudku ako jedného z dôkazov v zmysle § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení bolo pritom prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, s ktorou skutočnosťou sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal; odôvodnenie napadnutého rozsudku preto označil za nedostatočné, povrchné, až arbitrárne. 9. Žalobca považoval za dostatočne neodôvodnený a nesprávny i ten záver súdu prvej inštancie, ktorý nárok žalobcu na náhradu trov konania (zrejme mal na mysli trov právneho zastúpenia) koncentroval len do roviny nárokov vzniknutých v konaní pred Krajským súdom v Banskej Bystrici, sp. zn. 24S/307/2013. V tomto smere potvrdil, že žalovaná uhradila trovy súdneho konania, ktorých náhrady sa však v prebiehajúcom konaní nedomáhal, keď žiadal zaplatenie tých trov, vzniknutých v dávkovom konaní pred Sociálnou poisťovňou; toto konanie bolo ukončené vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie. Na tomto základe mal žalobca za to, že si v zmysle § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. uplatnil samostatný nárok, ktorý konajúci súd nesprávne posúdil ako nárok týkajúci sa náhrady trov súdneho konania (pred Krajským súdom v Banskej Bystrici) a nezaoberal sa skutočne uplatneným nárokom žalobcu na náhradu trov dávkového konania v sume 489,89 eura; zaplatením trov správneho súdneho konania žalovaná nijako nekompenzovala náhradu tých trov konania, ktoré vynaložil do zrušenia rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie a vrátenia veci na ďalšie konanie. 10. A napokon sa žalobca nestotožnil ani s názorom konajúceho súdu, ktorý posúdil jeho nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody v sume 143,62 eura ako uplatnený v zmysle § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., hoci si tento uplatnil podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Občiansky zákonník“) ako príslušenstvo pohľadávky. Pri predbežnom prerokovaní jeho nároku na náhradu škody Sociálna poisťovňa ústredie ani čiastočne nenapravila ujmy vzniknuté na jeho majetkových právach, a preto mu ústavne - konformným výkladom § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. ostal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v sume 143,62 eura zachovaný. 11. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu zo dňa 12.07.2017 navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť, nakoľko tento zistil úplne skutkový stav, na jeho základe dospel k správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. 12. Žalobca v reakcii v písomnom vyjadrení zo dňa 10.10.2017 uviedol, že súd prvej inštancie posúdil okolnosti rozhodné vo veci samej, a to účelnosť trov dávkového konania, nesprávne z dôvodov uvedených v odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie. Dal do pozornosti, že Sociálna poisťovňa ústredie po zrušení pôvodného nezákonného rozhodnutia opätovne rozhodla nezákonne, nakoľko Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 29.06.2017, sp. zn. 28Sa/8/2016, zrušil jej rozhodnutie č. 1116023807 zo dňa 22.11.2016 v spojení s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. 1870-21/2017-BB, zo dňa 22.01.2015. Krajský súd v Banskej Bystrici pritom opätovne hodnotil použitie, účelnosť a relevantnosť dôkazov v dávkovom konaní. Žalobca mal preto za to, že znalecký posudok č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012 vypracovaný znalcom G.. T., bol vyhotovený účelne, pričom zakladal dôvod na opakované zrušenie v poradí druhého rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie pre nezákonnosť. Z tohto dôvodu považoval trovy vypracovania znaleckého posudku za vynaložené účelne. 13. Žalovaná v písomnom stanovisku zo dňa 12.01.2018 konštatovala, že skutočnosť, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom zo dňa 29.06.2017, sp. zn. 28Sa/8/2016, zrušil rozhodnutie žalovanej, nepreukazuje fakt, že znalecký posudok č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012, ktorý žalobca predložil v administratívnom konaní, bol vypracovaný účelne, keď tento si dal vyhotoviť predčasne a len na základe
vlastného rozhodnutia. Pokiaľ by žalobca postupoval v intenciách zákona č. 437/2004 Z.z., k potrebe vynaloženia nákladov na znalecký posudok nemuselo vôbec dôjsť. Pokiaľ išlo o ostatné žalobcom uplatnené nároky na náhradu trov právneho zastúpenia až do vydania rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie, tieto považovala za účelovo vykonštruované. Predmetné náklady mali žalobcovi vzniknúť postupne, najneskôr do 18.10.2013, pričom podľa faktúry č. 150001, ich právny zástupca žalobcu vyúčtoval až dňa 03.01.2015. Tieto údajné náklady teda neboli uplatnené v rámci trov správneho konania, ktorým sa preskúmavalo prvostupňové rozhodnutie. Z uvedeného žalovaná vyvodila, že tieto trovy v skutočnosti žalobcovi nevznikli. 14. Záverom žalovaná dodala, že pokiaľ žalobca poukazoval na zrušujúci rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 29.06.2017, sp. zn. 28Sa/8/2016, podala voči nemu kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodne Najvyšší súd Slovenskej republiky. 15. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379, § 380 C.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 16. V skúmanej veci bola predmetom konania náhrada škody uplatnená titulom nezákonného rozhodnutia podľa zákona č. 514/2003 Z.z., za ktoré žalobca označil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013, ktorým potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, č. 6981-11/2013-BB, zo dňa 17.06.2013 o nepriznaní nároku žalobcu na náhradu za SSU. Súd prvej inštancie správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie základných predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu, ktorými sú existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou. Po jeho vykonaní dospel k záveru, že v danej veci neboli naplnené všetky zákonom požadované podmienky zodpovednosti štátu za škodu podľa zákona č. 514/2003 Z.z., keď žalobca nepreukázal priamu príčinnú súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovanej a nemajetkovou ujmou. Správnosť týchto záverov súdu prvej inštancie napadol odvolaním žalobca, považujúc ich zdôvodnenie za nedostatočné, povrchné, až arbitrárne, vychádzajúce z nesprávne zisteného skutkového stavu, ktorý následne vyústil do nesprávneho právneho posúdenia veci. 17. V prvom rade odvolací súd uviedol, že z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku je zrejmé, že konajúci súd sa nezaoberal posúdením existencie nezákonného rozhodnutia, za ktoré žalobca označil rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013. I napriek tomu, že konajúci súd označené rozhodnutie nepodrobil prieskumu z hľadiska splnenia predpokladov jeho zákonnosti podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z., v ďalšom skúmal príčinnú súvislosť medzi uplatneným nárokom a rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredie, z čoho možno usúdiť, že toto rozhodnutie vyhodnotil za také, spĺňajúce atribúty nezákonného rozhodnutia. Následne dospel k záveru o neexistencii priamej príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou, ktorú si však žalobca v konaní neuplatňoval, nakoľko predmetom jeho žaloby bol nárok na zaplatenie náhrady škody pozostávajúcej z trov dávkového konania a trov právneho zastúpenia žalobcu. 18. Konajúcemu súdu možno vytknúť, že hoci ako primárny dôvod zamietnutia žaloby konštatoval absenciu príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou (ktorú ako bolo uvedené vyššie si žalobca v konaní neuplatňoval), v ďalšom sa de facto zaoberal posúdením existencie škody z hľadiska jej dôvodnosti. Škodu, spočívajúcu v peňažných nákladoch vynaložených na vypracovanie znaleckého posudku č. 75/2012 v sume 500 eur pritom vyhodnotil za neúčelnú, pričom bez vykonania akéhokoľvek dokazovania posúdil škodu spočívajúcu v náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 489,89 eura ako žalovanou uspokojenú, a to na základe rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 24S/307/2013; týmto rozhodnutím bola Sociálna poisťovňa ústredie zaviazaná nahradiť žalobcovi trovy (súdneho) konania v sume 316,80 eura. Skúmanie príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a majetkovou/nemajetkovou ujmou ako v poradí tretieho predpokladu zodpovednosti podľa zákona č. 514/2003 Z.z. predpokladá danosť nezákonného rozhodnutia (prvý predpoklad), ako aj existenciu majetkovej/nemajetkovej ujmy (druhý predpoklad), a preto pri jej zisťovaní sa konajúci súd už nemal zaoberať účelnosťou, resp. dôvodnosťou uplatňovanej náhrady škody. Zároveň, i napriek tomu, že si žalobca uplatnil nárok na náhradu škody titulom nezákonného rozhodnutia, súd prvej inštancie jeho nárok v časti zaplatenia sumy 143,62 eura (ako trov právneho zastúpenia súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody) vyhodnotil za nedôvodný, keďže nebol spôsobený postupom (zrejme nesprávnym úradným postupom), a teda nie nezákonným rozhodnutím, Sociálnej poisťovne.
19. So zreteľom na tieto skutočnosti, odvolací súd konštatoval, že takto koncipované odôvodnenie napadnutého rozhodnutia nespĺňa požiadavku dostatočného a najmä nie konzistentného a vnútorne nerozporného súdneho rozhodnutia, v ktorom sa naviac súd prvej inštancie vôbec nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, na ktorej založil dôvodnosť podanej žaloby. Treba prisvedčiť žalobcovi, že konajúci súd nereagoval na jeho tvrdenia, v zmysle ktorých si nárok na náhradu trov právneho zastúpenia (v sume 489,89 eura) uplatnil s poukazom na § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. za jednotlivé úkony právnej služby vykonané jeho zástupcom v dávkovom konaní, pričom pokiaľ išlo o trovy právneho zastúpenia súvisiace s predbežným prerokovaní nároku na náhradu škody (v sume 143,62 eura), tie žiadal priznať titulom nezákonného rozhodnutia v súlade s § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. ako príslušenstvo pohľadávky. 20. Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojej konštantnej judikatúre (nález zo dňa 19.06.2008, sp. zn. I. ÚS 243/2007, zo dňa 01.04.2009, sp. zn. I. ÚS 402/2008) uvádza, že všeobecný súd by nemal byť vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia nekoherentný, t.j. jeho rozhodnutie musí byť konzistentné a jeho argumenty musia podporiť príslušný záver. Súčasne súd musí dbať na jeho celkovú presvedčivosť, teda, aby premisy zvolené v rozhodnutí, rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne a v neposlednom rade spravodlivé a presvedčivé. V prípade, keď sú právne závery v nesúlade s vykonanými skutkovými zisteniami alebo z nich v žiadnej možnej interpretácii súdneho rozhodnutia nevyplývajú, treba také rozhodnutie považovať za rozporné s článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, či článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Rovnako, považuje Ústavný súd Slovenskej republiky za nevyhnutné, aby sa všeobecný súd v odôvodnení rozhodnutia v potrebnom rozsahu zaoberal a vysporiadal s myšlienkovými konštrukciami, na ktorých je založená argumentácia strany sporu a nadväzne na to sa s nimi buď stotožnil, alebo ich vyvrátil, resp. spochybnil. Iba takýto prístup môže zodpovedať kritériám riadneho odôvodnenia rozhodnutia ako jedného zo základných atribútov spravodlivého procesu (nález zo dňa 10.12.2009, sp. zn. IV. ÚS 296/09). 21. Vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavkám kladeným na riadne odôvodnenie rozhodnutia, ktoré by bolo vnútorne konzistentné a dalo jasné a zrozumiteľné odpovede na relevantné právne a skutkovo súvisiace otázky vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. Súd prvej inštancie tým znemožnil žalobcovi (resp. stranám sporu), aby uskutočňoval jemu (im) patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; je neprípustné, aby odôvodnenie napadnutého rozsudku bolo založené na neexistencii príčinnej súvislosti medzi nezákonným rozhodnutím a neuplatňovanou nemajetkovou ujmou (bez predchádzajúceho právneho zdôvodnenia splnenia predpokladov nezákonnosti rozhodnutia podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z.z.), avšak v skutočnosti vychádzalo zo záverov o nedôvodnosti uplatnenej majetkovej škody, resp. o nepreukázaní takého postupu (zrejme nesprávneho úradného) žalovanej vedúceho k vzniku škody. Nakoľko uvedené nedostatky nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. zrušil a podľa § 391 ods. 1 C.s.p. vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V ňom bude súd prvej inštancie povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 C.s.p. viazaný. Vec opätovne prejedná, na základe vykonaných dôkazov ustáli skutkový stav potrebný pre svoje rozhodnutie a po opätovnom rozhodnutí sporu svoje závery o skutkových zisteniach a právnom posúdení veci odôvodní spôsobom zodpovedajúcim § 220 ods. 2 C.s.p. tak, aby v ňom bolo presne a zrozumiteľne uvedené, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadrila žalovaná a aké prostriedky procesnej obrany použila. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, a to z hľadiska splnenia predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Súd prvej inštancie skutkové a právne závery odôvodní zrozumiteľným a presvedčivým spôsobom tak, aby bolo v plnej miere naplnené právo strán sporu na spravodlivé súdne konanie. 22. Pre účely ďalšieho postupu súdu prvej inštancie vo veci považoval odvolací súd za potrebné uviesť, že pokiaľ žalobca označil za nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013, toto bolo ako právoplatné zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 24S/307/2013, z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, t.j. pre nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci. Na tomto základe sa javí, že označené rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie spĺňa predpoklad stanovený v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. Pokiaľ ide o škodu uplatnenú žalobcom, spočívajúcu
tak v náhrade trov dôkazu (znalecký posudok č. 75/2012) v sume 500 eur, ako aj v náhrade trov právneho zastúpenia žalobcu v dávkovom konaní v sume 489,89 eura, je zrejmé, že táto (i podľa tvrdení samotného žalobcu) mala vzniknúť pred vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie. Žalobca totiž pripojil znalecký posudok č. 75/2012 k žiadosti o poskytnutie náhrady za SSU zo dňa 17.01.2013, pričom až na výzvu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, zo dňa 05.02.2013 predložil lekársky posudok o bolestnom a SSU zo dňa 21.08.2012, vypracovaný G.. H. L., potvrdený G.. G. L.. Keďže náhrada za SSU sa poskytuje na základe lekárskeho, a nie znaleckého posudku, spracovaného posudzujúcim lekárom (§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.) a vypracovanie znaleckého posudku je na mieste až v prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení SSU (§ 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.), treba prisvedčiť súdu prvej inštancie, že ak žalobca priložil znalecký posudok G.. T. už ku žiadosti o priznanie SSU, urobil tak bez dostatočného preukázania existencie dôvodných pochybností o správnom hodnotení SSU pôvodným lekárskym posudkom. 23. Pokiaľ ide o náhradu škody spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia žalobcu v dávkovom konaní (t.j. v konaní pred Sociálnou poisťovňou, pobočka Banská Bystrica až do vydania nezákonného rozhodnutia), bude na žalobcovi ako nositeľovi bremena tvrdenia, aby ozrejmil, z čoho predmetná škoda pozostáva a aký má vecný súvis práve s nezákonným rozhodnutím. Dôvodnosť tohto nároku posúdi súd prvej inštancie v intenciách § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., pričom sa bude dôsledne zaoberať existenciou príčinnej súvislosti takto uplatnenej škody s nezákonným rozhodnutím. Vychádzajúc z obsahu spisu možno pritom konštatovať, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom, vydaným v konaní vedenom pod sp. zn. 24S/307/2013, zaviazal Sociálnu poisťovňu ústredie na zaplatenie sumy 316,80 eura, ktorá predstavovala náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vzniknuté a súvisiace s konaním o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 18.10.2013, a teda nie tých, ktorých náhrada je predmetom prebiehajúceho konania. A napokon, pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, dôvodnosť tohto nároku ako nároku uplatneného titulom nezákonného rozhodnutia (nie nesprávneho úradného postupu), konajúci súd posúdi s použitím ustanovenia § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, t.j. ako príslušenstvo pohľadávky; pod pohľadávkou pritom treba rozumieť právo na plnenie (na náhradu škody) spôsobené práve v dôsledku nezákonného rozhodnutia. 24. Súd prvej inštancie doplnil dokazovanie vyjadrením sporových strán. 25. Žalobca uviedol, že v zmysle podanej žaloby možno žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu škody rozdeliť do 3 okruhov. Tým prvým je nárok na zaplatenie sumy vo výške 500,- eur. Ide o odmenu ktorú žalobca uhradil znalcovi N.. T. za to, že na základe žiadosti žalobcu vyhotovil ZP č. 75/2012. Uvedený nárok si žalobca uplatnil v zmysle § 18 ods. 1 zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Keďže tak ako zákon uvádza nárok na náhradu škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré žalobcovi vznikli v konaní v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie. O nezákonnosti rozhodnutia zo dňa 18.10.2013 právoplatne rozhodol KS v B. Bystrici dňa 27.6.2014 v konaní sp.zn. 24S 307/2013. Mal za to, že skutočnosť že rozhodnutie žalovanej je nezákonné zakladá zákonný predpoklad zodpovednosti žalovaného za škodu, ktorú spôsobil pri výkone verejnej moci žalobcovi. Uvedené konštatoval aj KS BA ktorý v bode 22 uznesenia uvádza: „na tomto základe sa javí, že označenie sociálnej poisťovne ústredie, spomínané rozhodnutie zo dňa 18.10.2013 spĺňa predpoklad stanovený v § 6 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z.z. Z hľadiska času vyhotovenia ZP nie je pravdivé zavádzajúce tvrdenie žalovaného, že by ZP bol vyhotovený ako prvý úkon pri uplatnení nároku na priznanie náhrady za SSU, pretože z listín založených v spise je zrejmé že ZP bol vyhotovený v decembri 2012, zatiaľ čo vyžadovaný lekársky posudok vyžadovaný Sociálnou Poisťovňou v Banskej Bystrici bol vyhotovený v 08/2012. Vypracovanie ZP nie je tak dôležité hodnotiť z hľadiska včasnosti ako z hľadiska účelnosti a v tejto súvislosti zotrvávame na našich vyjadreniach, že jeho vyhotovenie bolo zásadné pre výsledok konania o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, ktoré prebiehalo na KS v Banskej Bystrici sp.zn. 24S 307/2013 a opätovne zakladal dôvod na opakované zrušenie rozhodnutia Sociálnej poisťovne pre nezákonnosť aj v konaní evidovanom na KS Banskej Bystrici sp.zn. 28SA 8/2016. Z odôvodnenia rozhodnutia Banská Bystrica je zrejmé že pri posúdení nároku žalobcu v dávkovom konaní sa aj samotná soc. poisťovňa - Banská Bystrica mala pri hodnotení dôkazov zaoberať ZP. Skutočnosť, že sa žalovaný nezaoberal ZP, ktorý bol do dávkového konania predložený žalobcom ale požiadal iného znalca o vyhotovenie ďalšieho ZP ešte nezakladá jeho neúčelnosť. 26. Druhým uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie sumy vo výške 489,80 eur. Ide o uplatnenie nároku na náhradu trov dávkového konania a nie na náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia. Uvedený nárok si žalobca uplatnil v zmysle § 18 ods. 1 zák. 514/2003 Z.z. V bode 23 uznesenia KS BA sa KS plne stotožnil s argumentáciou žalobcu v tejto súvislosti keď uviedol nasledovné: KS Banská Bystrica rozsudkom v konaní sp.zn. 24S 307/2013
zaviazal Sociálnu poisťovňu ústredie na zaplatenie sumy 316,80 eur, ktorá predstavovala náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vzniknuté s konaním o žalobe na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.10.2013 a teda nie tých ktorých náhrada je predmetom prebiehajúceho konania. Špecifikácia úkonov právnej služby, ktoré boli poskytnuté žalobcovi v rámci dávkového konania. Je zrejmé, že všetky úkony právnej služby boli realizované v priebehu dávkového. konania a ich výška vyčíslená v súlade s vyhl. č. 655/2004. Zdôraznil, že trovy právneho zastúpenia boli vynaložené výhradne na skutočne realizované úkony právnej služby. 27. Tretím uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie sumy vo výške 143,62 eur. Nárok nie je možné subsumovať pod ust. § 18 ods. 3 zák. č. 514/2003 Z.z. nakoľko tento predstavuje príslušenstvo pohľadávky podľa ust. § 121 ods. 3 OZ. V bode 32 uznesenia KS uviedol nasledovné: „pokiaľ ide o náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v súvislosti s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody, dôvodnosť tohto nároku ako nároku uplatneného titulom nezákonného rozhodnutia konajúci súd posúdi s použitím ust. § 121 ods. 3 OZ, t.j. ako príslušenstvo pohľadávky. Žalobca mal za to, že s uvedeným sa KS stotožnil s jeho argumentáciou v tejto súvislosti, pričom poukázal na to, že názor KS v BA vyjadrený v uznesení je aj v súlade s tým, čo judikuje v tejto súvislosti NS SR sp.zn. 2Cdo 7/1999 rozsudok z 30.5.1999. 28. Žalobca tiež uviedol, že, keďže je daný základ nároku, má za to, že v zmysle uvedeného rešpektujúc aj právny názor KS BA uvedený v uznesení, žalobcovi patrí aj príslušenstvo pohľadávky t.j. suma 143,62 eur. 29. Žalovaná strana žalobu považovala za nedôvodnú. Uviedla, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že lekársky posudok č. 75/2012 zo dňa 10.12.2012 ktorý bol vypracovaný N.. T., žalobca predložil k žiadosti o SSU predčasne a teda v intenciách § 18 zák. 514/2003 je potrebné jeho vypracovanie vnímať ako neúčelné. Predmetná skutočnosť vyplýva aj z bodu 22 odôvodnenia uznesenia KS BA 3Co 246/2018 z 28.3.2019, kde súd II. Inštancie uvádza, že vypracovanie ZP je namieste až v prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení SSU, ktoré však v dobe vypracovania ZP ešte objektívne neexistovali. K tvrdeniu žalobcu, že zákonný lekársky posudok o SSU bol vystavený 21.8.2012 namietala, nakoľko bol vystavený o rok neskôr v r. 2013. Nie je pravdou, že by lekársky posudok predchádzal posudku znaleckému. O nedôvodnosti vypracovania ZP N.. T.Ý. svedčí aj skutočnosť, že NS SR dňa 27.2.2019 zrušil rozsudok KS v Banskej Bystrici 28SA 8/2016 zo dňa 29.7.2017 a následne KS žalobu žalobcu o sťaženie SSU v celom rozsahu zamietol. Nie je preto pravdou, že by sa správny súd zaoberal ZP N.. T. ako účelným, nakoľko na takýto ZP neprihliadol a rozhodol v súlade so Q. N.. N., ktorý SSU hodnotil iba počtom 100 bodov a nie počtom 435 bodov ako D.. T.. 30. K časti náhrady škody týkajúcej sa trov právneho zastúpenia žalobcu žalovaná namietala nepreukázanie existencie týchto trov v čase konania predchádzajúceho vydaniu nezákonného rozhodnutia. Tieto trovy boli žalobcom advokátovi uhradené až 03.01.2015, napriek tomu, že vznikli do 18.10.2013. vyúčtovanie trov konania viac ako rok po skončení predmetného konania považovala zo strany žalobcu za účelové. Rovnako sa žalovaná nevedela vyjadriť k správnosti výšky žalobcom požadovaných trov. Žalobca k žalobe priložil faktúru zo dňa 3.1.2015, kde účtoval 6 úkonov právnej služby a 6x režijný paušál. 31. K poslednej časti náhrady škody ktorú tvoria trovy predbežného prerokovania nároku, ktoré žalobca vyčíslil vo výške 143,62 eur, žalovaná uviedla, že berie na vedomie názor súdu II. Inštancie vyslovený v bode 23 odôvodnenia uznesenia sp.zn. 3Co 246/2018 z 28.3.2019, že tieto trovy je potrebné vnímať ako príslušenstvo pohľadávky. V tejto súvislosti žalovaná namietala účelnosť vynaloženia časti uplatnených trov a to prvého úkonu právnej služby, ktorým je prevzatie prípadu a konanie s klientom. Totožný PZ zastupoval žalobcu aj v konaní predchádzajúceho vydaniu rozhodnutia žalovanej zo dňa 18.10.2013. Uplatnenie úkonu právnej služby spočívajúceho v prevzatí prípadu a porade s klientom, tento žalovaná považovala na neúčelný a navrhla aby v prípade priznania náhrady škody týmto súdom vo forme trov predbežného prerokovania boli žalobcovi uznané iba trovy súvisiace so samotným podaním žiadosti o predbežné prerokovanie. 32. K určeniu výšky nákladov na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalovaná strana uviedla, že táto výška priamo úmerne súvisí s úspechom žalobcu. Žalobca si výšku určil z celej uplatnenej výšky škody v sume 998 eur. Nakoľko žalovaná trvá na tom, že náklady za vypracovanie ZP boli neúčelné, žiadala aby aj trovy žalobcu boli náležité znížené. 33. Ako posedný bod žalovaná namietala, že žalobca zaplatenie náhrady nákladov na predbežné prerokovanie žiadaným spôsobom nepreukázal. V deň zaplatenia nákladov je pritom dňom vzniku škody ktorý musí byť neskorší, ako deň oznámenia o predbežnom prerokovaní, čo má vplyv aj na odlišné určenie dňa začatia omeškania pre vznik škody.
34. Súd prvej inštancie riadiac sa právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 391 ods. 2 CSP viazaný, vec opätovne prejednal, na základe vykonaných dôkazov ustálil nasledovný skutkový stav: Sociálnej poisťovni, pobočka Banská Bystrica bola dňa 4. marca 2013 doručená žiadosť žalobcu o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s pracovným úrazom, ktorý sa stal dňa 5. augusta 2011. Spolu so žiadosťou bol pobočke doručený znalecký posudok č. 75/2012 o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný G.. Q. T., znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, ktorý ohodnotil sťaženie spoločenského uplatnenia poškodeného počtom bodov 435. Pobočka dňa 5. februára 2013 vyzvala žalobcu, aby predložil lekársky posudok o bolestnom a o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovaný podľa § 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení neskorších predpisov. Na základe skutočností vyplývajúcich zo žiadosti, z priložených dokladov a ďalšieho dokazovania, vydala pobočka dňa 17. júna 2013 rozhodnutie č. 6981-11/2013-BB, ktorým nepriznala žalobcovi nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia z dôvodu neuznania nároku poškodeného posudkovou lekárkou pobočky. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, ktoré bolo v odvolacom konaní rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. 40143-2/2013- BA, zo dňa 18. októbra 2013 zamietnuté a rozhodnutie pobočky zo dňa zo 17. júna 2013 potvrdené. Žalobca podal na Krajský súd v Banskej Bystrici žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia zo dňa 18. októbra 2013. Rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 243/307/2013-59 zo dňa 27. júna 2014, ktorý nadobudol právoplatnosť ona 29. augusta 2014 a vykonateľnosť dňa 3. septembra 2014, bolo rozhodnutie zo dňa 18. októbra 2013 zrušené a vec vrátená Sociálnej poisťovni na ďalšie konanie. Na základe predmetného rozsudku Sociálna poisťovňa, ústredie rozhodnutím č. 2670518/2014-BA zo dňa 22. Septembra 2014 zrušila rozhodnutie zo dňa 17. júna 2013 a vec vrátila pobočke na nové prerokovanie a rozhodnutie, rešpektujúc právny názor Krajského súdu v Banskej Bystrici, podľa ktorého je potrebné vyhodnotiť vykonané dokazovanie a rozpory medzi dôkazmi odstrániť ďalším doplnením dokazovania. V novom konaní bola dňa 18. decembra 2014, v súlade s ustanovením § 153 ods. 4 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, podľa ktorého lekárska posudková činnosť úrazového poistenia zahŕňa kontrolu bodového ohodnotenia pracovného úrazu a choroby z povolania na účely náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v sporných prípadoch, vykonaná kontrola bodového hodnotenia. V závere predmetnej kontroly bodového hodnotenia pobočka uviedla, že podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. je sťaženie spoločenského uplatnenia stav v súvislosti s poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh. Na základe priložených odborných nálezov posudková lekárka pobočky konštatovala, že výsledný zdravotný stav poškodeného po ukončení liečby nemá nepriaznivé následky na žiadne jeho životné úkony ani na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb a ani na plnenie jeho spoločenských úloh. Vychádzajúc z výsledkov predmetnej kontroly bodového hodnotenia, ktorá je podľa § 196 ods. 1 zákona o sociálnom poistení považovaná za tzv. odborný posudok slúžiaci ako dôkazný prostriedok pre zistenie skutočného stavu rozhodovanej veci, vydala pobočka rozhodnutie č. 1870-21/2014-BB zo dňa 22. januára 2015, ktorým opäť nepriznala poškodenému nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia. Proti tomuto rozhodnutiu pobočky podal žalobca opäť odvolanie. V rámci ďalšieho konania Sociálna poisťovňa, ústredie usmernila pobočku tak, že podľa názoru Krajského súdu Banská Bystrica č. k. 248/307/2013-59 zo dňa 27. júna 2014 je potrebné požiadať o vypracovanie znaleckého posudku, v ktorom súdny znalec odpovie na otázky týkajúce sa vystavených lekárskych posudkov o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 21. augusta 72012, zo dňa 10. decembra 2012 a zo dňa 5. augusta 2013 a vyjadrí sa k správnosti položiek z prílohy č. 1 (časť II a IV) k zákonu č. 437/2004 Z.z. z., uvedených vo vystavených lekárskych posudkoch. Za účelom vykonania znaleckého dokazovania pobočka oslovila súdneho znalca z oblasti neurológie N.. G.. H. N. D.. so žiadosťou o vypracovanie znaleckého posudku. Z tohto dôvodu bolo konanie v predmetnej veci rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredia č. 25235-3/2015-BA. 20 dňa 14. apríla 2015, ktoré nadobudlo právoplatnosť a súčasne aj vykonateľnosť dňa 20. apríla 2015 prerušené, nakoľko nie je možné presne a úplne zistiť skutkový stav vecí v lehote podľa § 210 ods. 2 zákona. 35. Súd prvej inštancie na prejednávaný spor aplikoval zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci a o zmene niektorých zákonov v znení zákona č. 412/2012 Z.z. účinný od 1. januára 2013 z dôvodu, že keďže prechodné ustanovenia zákona č. 412/2012 Z.z. neustanovujú inak, platí pre určenie príslušného orgánu zásada lex posterior derogat priori (neskorší
zákon ruší skorší). Uvedené je prejavom základnej zásady uplatňovanej v procesnom práve, podľa ktorej na procesné úkony v súdnom konaní sa zásadne aplikuje procesné právo platné a účinné v čase uskutočnenia procesného úkonu (II. ÚS 249/05). 36. Podľa ustanovenia § 3 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom. (2) Zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť. 37. Podľa § 4 zákona č. 514/2003 Z. z. 1) Vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu a) Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, ak 1. škoda vznikla v dôsledku rozhodnutia vydaného súdom alebo ak škoda bola spôsobená nesprávnym úradným postupom súdu, 2. škodu spôsobil notár pri výkone verejnej moci, 1) 3. škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu, 2) b) Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní škodu spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru alebo povereného príslušníka Policajného zboru a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ Policajného zboru alebo poverený príslušník Policajného zboru nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, c) Ministerstvo financií Slovenskej republiky, ak v trestnom konaní spôsobil škodu vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy, 3) a 1. prokurátor nezamietol sťažnosť proti uzneseniu vyšetrovateľa finančnej správy alebo povereného pracovníka finančnej správy a nepodal v trestnej veci obžalobu príslušnému súdu alebo 2. vyšetrovateľ finančnej správy alebo poverený pracovník finančnej správy nekonal na základe záväzného pokynu prokurátora, d) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu, e) ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy, ak v dôsledku nesprávneho prebratia smernice Európskej únie alebo ak v dôsledku nedodržania lehoty určenej na jej prebratie vznikla škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy, f) Generálna prokuratúra Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil štátny orgán podľa osobitného predpisu 4) v občianskom súdnom konaní, v trestnom konaní alebo správnom konaní, g) Najvyšší kontrolný úrad Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, h) Národná banka Slovenska, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, i) verejnoprávna inštitúcia, záujmová samospráva alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, j) Národná rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, k) Súdna rada Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ňou vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jej nesprávnym úradným postupom, l) Úrad pre reguláciu sieťových odvetví, ak škoda vznikla v dôsledku nezákonného rozhodnutia ním vydaného alebo ak škoda bola spôsobená jeho nesprávnym úradným postupom, m) orgán príslušný podľa podľa písmen a) až l), u ktorého bola podaná žiadosť na predbežné prerokovanie nároku (§ 15), ak ku škode došlo v oblasti verejnej moci, ktorá patrí do pôsobnosti viacerých
orgánov verejnej moci; ak žiadosť bola podaná na viacerých príslušných orgánoch, ten orgán, ktorý vo veci začal konať ako prvý. (2) Ak nemožno príslušný orgán určiť podľa odseku 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky. (3) Ak bol nárok na náhradu škody uplatnený na orgáne, ktorý nie je príslušný vo veci konať podľa odsekov 1 a 2, je tento orgán povinný bezodkladne postúpiť žiadosť (§ 15) príslušnému orgánu a upovedomiť o tom žiadateľa. Účinky uplatnenia nároku zostávajú zachované. 38. Podľa § 5 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. (2) Právo na náhradu škody má i ten, s kým nebolo konané ako s účastníkom konania, aj keď s ním, ako s účastníkom konania, konané malo byť. (3) Ak bolo nezákonné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, právo na náhradu škody má ten, komu nezákonným rozhodnutím škoda vznikla. 39. Podľa § 6 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. (2) Právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. (3) Ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. (4) Ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) a d) Ústavy Slovenskej republiky. 40. Podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11. (2) Ak bola žiadosť podaná na nepríslušnom orgáne, je tento orgán povinný bezodkladne ju postúpiť príslušnému orgánu a upovedomiť o tom poškodeného. Účinky podania žiadosti zostávajú zachované. 41. Podľa § 16 zákona č. 514/2003 Z. z. (1) Zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil. (2) Príslušný orgán neprihliada na žiadosť, ak žiadosť nemá náležitosti podľa odseku 1 a poškodený na výzvu príslušného orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky žiadosti; tým nie je dotknuté právo poškodeného domáhať sa za splnenia podmienok podľa tohto zákona uspokojenia nároku alebo jeho časti na súde. (3) Ak žiadosť už bola prerokovaná, príslušný orgán túto skutočnosť oznámi žiadateľovi s odôvodnením, že žiadosť už bola prerokovaná a na opakovanú žiadosť príslušný orgán ďalej neprihliada. (4) Ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo
uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr. (5) Každý je povinný bezodplatne poskytnúť súčinnosť potrebnú pre predbežné prerokovanie návrhu príslušnému orgánu v lehote určenej príslušným orgánom. 42. Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. 43. Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu. 44. Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. 45. Podľa § 442 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 46. Vo veci nebolo sporné, že Sociálna poisťovňa Ústredie je orgánom oprávneným konať za Slovenskú republiku podľa § 4 ods. 1/ písm. i/ Zák. č. 514/2003 Z.z. 47. Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia troch podmienok a to: 1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu 2. existencia škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím. 48. Pre úspešné uplatnenie náhrady škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejne moci je potrebné súčasné splnenie všetkých zákonných podmienok
- existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a nezákonným rozhodnutím. 49. Žalobca označil za nezákonné rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie č. 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013. Toto bolo ako právoplatné zrušené rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici zo dňa 27.06.2014, sp. zn. 24S/307/2013, z dôvodov podľa § 250j ods. 2 písm. a) a d) zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, t.j. pre nepreskúmateľnosť a nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu považoval označené rozhodnutie Sociálnej Poisťovne - Ústredie číslo rozhodnutia 40143-2/2013-BA zo dňa 18.10.2013 za nezákonné, teda je splnený predpoklad stanovený v § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. 50. Druhou podmienkou na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody voči štátu je preukázanie škody ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch ako aj výšky vzniknutej škody 51. Pokiaľ ide o škodu uplatnenú žalobcom, spočívajúcu v náhrade trov dôkazu (znalecký posudok č. 75/2012) v sume 500.- eur, je zrejmé, že táto (i podľa tvrdení samotného žalobcu) mala vzniknúť pred vydaním rozhodnutia Sociálnej poisťovne ústredie. Žalobca totiž pripojil znalecký posudok č. 75/2012 k žiadosti o poskytnutie náhrady za SSU zo dňa 17.01.2013, pričom až na výzvu Sociálnej poisťovne, pobočka Banská Bystrica, zo dňa 05.02.2013 predložil lekársky posudok o bolestnom a SSU zo dňa 21.08.2012, vypracovaný MUDr. H. L., potvrdený G.. G. L.. Keďže náhrada za SSU sa poskytuje na základe lekárskeho, a nie znaleckého posudku, spracovaného posudzujúcim lekárom (§ 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z.z.) a vypracovanie znaleckého posudku je na mieste až v prípade dôvodných pochybností o správnom hodnotení SSU (§ 7 ods. 6 zákona č. 437/2004 Z.z.), ak žalobca priložil znalecký posudok MUDr. T. už ku žiadosti o priznanie SSU, urobil tak bez dostatočného preukázania existencie dôvodných pochybností o správnom hodnotení SSU pôvodným lekárskym posudkom. 52. Pre úspešné uplatnenie práva na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. je nevyhnutné okrem existencie niektorého zo zásahov podľa § 3 ods. 1 zák. č. 514/2003 Z. z. a vzniku škody, preukázať aj príčinnú súvislosť medzí týmito zložkami. Podľa ustálenej súdnej praxe príčinná súvislosť, ako ďalší predpoklad vzniku zodpovednosti za škodu, je priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa
stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť' pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Priama príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím žalovanej a uplatnenou škodou žalobca nepreukázal. Uplatneniu základného práva účastníka na súdnu ochranu zodpovedá jeho povinnosť splniť podmienky zákonom ustanoveného postupu uplatnenia nároku na všeobecnom súde. Okrem povinnosti tvrdenia má žalobca aj dôkaznú povinnosť, ktorej cieľom je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania. Podmienky vzniku zodpovednosti za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. sú stanovené kumulatívne a v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Súd sa stotožnil s obranou žalovanej strany, že peňažné náklady vynaložené žalobcom na vypracovanie znaleckého posudku č. 75/2012 zo dňa 10. decembra 2012 znalcom G.. T. v sume 500,- € boli vynaložené neúčelne, nakoľko podľa § 4 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. je k žiadosti o poskytnutie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia potrebné doložiť lekársky posudok, ktorým je podľa ustanovenia § 7 v spojení s §2 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok vypracovaný lekárom, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na zdraví. 53. Ďalším žalobcom uplatneným nárokom je nárok na zaplatenie sumy vo výške 489,80 eur. nárok na zaplatenie sumy vo výške 489,80 eur ktorý žalobca označil ako nároku na náhradu trov dávkového konania . tento nárok žalobca špecifikoval ako úkony právnej služby poskytnutých v dávkovom konaní: 1/ prevzatie a príprava právneho zastúpenia zo dňa 03.09.2012, 2/ písomné podanie zo dňa 10.10.2012: „Nárok na náhradu za bolestné v súvislosti s pracovným úrazom zo dňa 05.08,2011“ 3/ porada s klientom dňa 25.02.2013, 4/ písomné podanie zo dňa 25.02.2013 označené ako „Odpoveď na list zo dňa 05.02.2013, 5/ porada s klientom dňa 15.07.2013, 6/ písomné podanie zo dňa 16.09.2013 označené ako odvolanie „Proti rozhodnutiu č. 6981-11/2013 BB“ Žalobca uviedol, že mu bolo dávkovom konaní poskytnutých 6 úkonov právnej služby, pričom žalobca omylom do prehľadu týchto úkonov nezahrnul: poradu s klientom zo dňa 25.02.2013. Z predloženej faktúry, ktorá bola prílohou k žalobe, vyplýva, že právny zástupca žalobcu faktúrou zo dňa 03.01.2015 č. 150001 fakturoval žalobcovi právnu pomoc za 6 úkonov právnej pomoci á 60.- eur +20% DPH v sume 360.- eur + režijný paušál za 6 úkonov právnej pomoci á 8,04 + 20% DPH v sume 48,24 eur, spolu 489,89 eur ktorú sumu žalobca zaplatil svojmu advokátovi dňa 5.1.2015. Tarifná odmena advokáta sa určuje podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, v zmysle ktorej sa odmena advokáta vypočítava z úkonov právnej služby. Z predloženej faktúry je zrejmé, že žalobcovi bola suma 489,89 eur fakturovaná ako zmluvná a nie tarifná odmena Štát nemôže nahradiť žalobcovi odmenu, ktorú vyplatil advokátovi, na základe ich dohody. Z toho dôvodu súd považuje skutočnú škodu za nepreukázanú. Vyššie uvedená argumentácia alogicky vychádza z uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 402/2015 zo dňa 28.04.2016, v ktorom Najvyšší súd SR konštatoval, že „s náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva. Z uvedeného pravidla vyplýva, že sa uhrádzajú len účelne, či dôvodne vynaložené náklady v konaní a teda nie všetky náklady, ktoré účastník v konaní vynaložil. 54. Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom. S poukazom na citované ustanovenie sumu uplatnených trov konania vo výške 143,62 eur súvisiacich s predbežným prerokovaním nároku na náhradu škody mal súd za neopodstatnenú nakoľko náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred príslušným orgánom teba vnímať v zmysle citovaného zákonného ustanovenia ako príslušenstvo pohľadávky a nie ako súčasť trov konania. Na základe vykonaného dokazovania konajúci súd dospel k záveru, že v danej veci nie sú naplnené zákonom požadovane podmienky pre zodpovednosť štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. 55. Žalobca okrem náhrady škody požadoval i úroky z omeškania vo výške 5,05 p.a. zo sumy 1.133,51 eur odo dňa 08.04.2015 do zaplatenia. Keďže súd žalobu na náhradu škody zamietol, nemohol žalobcovi priznať ani uplatnený nárok na zaplatenie úrokov z omeškania. Vzhľadom na vyššie uvedené , súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. 56. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s ustanovením § 255 ods. 1, § 262 CSP, v zmysle zásady úspechu strany vo veci . Žalovaná strana v konaní mala plný úspech, avšak žiadne trovy jej nevznikli, preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis