Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

18Co/99/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov JUDr. Mariány Muránskej a Mgr. Miloša Koleka, v právnej veci žalobcu: H. P., nar. XX. X.. XXXX, trvale bytom I. XXX, XXX XX Z. nad H., právne zastúpený JUDr. Rastislavom Stašákom, advokátom, AK so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovaným: 1./ Obec Orlov so sídlom Orlov 119, 065 43 Orlov nad Popradom, 2a./ L. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XXXX/XX, XXX XX J. Q., 2b/ E. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. XXX/XX, XXX XX J. Q., 2c/ D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/XX, XXX XX J. Q., 3./ D. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX G., zast. opatrovníčkou C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX G., 4./ E. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. XX/XXXX, XXX XX H. 1, t. č. bytom XXXX J., E. Rd XX, E. PA XXXXX-XXXX, K., 5./ C. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XX, XXX XX G., 6./ U. R., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX/XXXX, XXX XX H. 5, 7./ D. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXX, XXX XX P., 8./ S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., 9./ S. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., 10./ F. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom M. XXX, XXX XX M., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č. k. -211 zo dňa 15.02.2019, jednohlasne takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalovanému v 1/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k žalobcovi v rozsahu 100%.

Náhradu trov odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v 2/ až 10/ rade nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovaným v 1/ až 10/ rade nepriznal nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. 137, . Súd prvej inštancie v dôvodoch rozhodnutia uviedol, že úspešnosť žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, po procesnej stránke predpokladá, že strany sporu majú vecnú legitimáciu. V spore, ktorého predmetom je určenie, či tu vlastnícke právo k nehnuteľnosti je alebo nie je, ten kto tvrdí, že je vlastníkom rozdielnym od osoby zapísanej v katastri nehnuteľnosti, posudzuje sa, či má vecnú legitimáciu. V prípade, že sa určuje, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva po poručiteľovi teda, že poručiteľ bol ku dňu smrti vlastníkom nehnuteľnosti, posudzujú sa tieto okolnosti v konaní pred súdom. Žalobca svoj nárok odôvodnil svedectvom vyhotoveným bývalým MNV v Orlove z 27.11.1956, ktorý potvrdil, že nehnuteľnosti zapísané v protokole č. XXX, k.ú. Z., radové č. X až XX, okrem iného aj parcela č. XXXX/X/b, ktoré boli zapísané na obec I. v celosti, sú zapísané nesprávne, pretože tieto nehnuteľnosti kúpili prídelom z veľkostatku jednotliví hospodáriaci roľníci tam bývajúci. Pod

radovým číslom XX malo ísť o rodičov žalobcu E. P. a ženu O. rod. T.. Súd prvej inštancie trval na tom, aby žalobca uviedol, kedy malo dôjsť ku kúpe týchto nehnuteľností vzhľadom k tomu, že práve dátum je dôležitý pre posúdenie nároku žalobcu. Dátum na svedectve MNV je totiž prepisovaný, opravovaný, škrtnutý a nad ním je rukou napísaná číslica XX. Žalobca konštatoval, že vlastníctvo mali rodičia nadobudnúť v r.1932 a v listine o prídele mala byť zapísaná aj parcela, ktorá je predmetom sporu. Došlo k chybe zápisu na obec I., keďže tieto nehnuteľnosti kúpili občania obce jednotlivo. Súd prvej inštancie posudzoval aj listinu o prídele a dospel k záveru, že mali byť zapísané na obec I.. Nehnuteľnosti boli pôvodne zapísané vo vložke XX a z tejto pozemnoknižnej vložky sa na obec zapísalo vlastníctvo parcely, ktorá je predmetom sporu, keďže ide o nehnuteľnosti po pôvodnom pozemnoknižnom vlastníkovi G. I. J., ktoré boli konfiškované, čo vyplýva z poznámky č. XXX po poradovým č. XX a týkalo sa to aj parcely mpč. XXXX. Z tohto vyplýva, že táto parcela bola skonfiškovaná. Dostala sa do vlastníctva štátu a odpísaná zo zápisnice XXX na zápisnicu XXX pod T Z tejto parcely sú v súčasnej dobe vytvorené parcely KNC č.XXX a č.XXX. Tento zápis jasne vyplýva z novej zápisnice č. XXX z XX.XX.XXXX, že podľa výmeru bývalého ONV Sabinov, odboru školstva a kultúry, počnúc 02.10.1957 sa parc. XXXX/X/ b zapisuje do vlastníctva štátu, v správe odboru školstva MNV Orlov - I. v celosti. Tento dôkaz svedčal o tom, že neboli pravdivé tvrdenia žalobcu, že len omylom predmet sporu, teda pôvodná E. XXXX/ X/b, nebolo zapísané do zápisnice vložky XXX, ku ktorým nehnuteľnostiam žalobca predložil dôkaz a to listinu bývalého MNV. Preto súd prvej inštancie považoval za dôležité zistiť dátum nadobudnutia sporných nehnuteľností právnymi predchodcami žalobcu a to, či išlo o dátum pred konfiškáciou a v tomto prípade by súd posudzoval prevod za platný alebo po nej. Z obecného svedectva to nie je možné jednoznačne zistiť, keďže dátum je niekoľko krát prepisovaný, ale z textu na prvej strane tejto listiny možno usudzovať, že dotyční občania nehnuteľnosti kúpili v prídelovom pokračovaní z veľkostatku, ktorý bol už vyššie spomenutý isté nehnuteľnosti. Z tohto výkladu znamená, že právni predchodcovia žalobcu kúpili nehnuteľnosti nie od pôvodného pozemnoknižného vlastníka, ale až po konfiškácii prídelom od štátu v zmysle vtedy platnej právnej úpravy, no nevedno v ktorom roku. Napriek tejto nejasnosti súd prvej inštancie dospel však k záveru, že parcelu MPČ XXXX/X/b, z ktorej boli vytvorené v súčasnosti vedené parcely CKN XXX a XXX, neboli predmetom prevodu, ani prídelu pre právneho predchodcu žalobcu, pretože tá po konfiškovaní bola odpísaná z pozemnoknižnej vložky č. XX a nebola zapísaná do pozemnoknižnej vložky č. XXX, nebola obsiahnutá v uznesení Ľudového súdu v Sabinove z 02.októbra 1957 a bola zapísaná do osobitnej vložky č. XXX pod B1 do vlastníctva čsl. štátu - správy bývalého MNV Orlov. Tieto listiny komplexne dali záver súdu prvej inštancie, že správne je vedené vlastníctvo na žalovaného v 1/ rade a tieto okolnosti sa zobrali do úvahy aj v procese S.. Súd prvej inštancie mal zato, že dôkazné bremeno bolo na žalobcovi, každá strana preukazovala svoje tvrdenia, žalobca dôkazné bremeno neuniesol. Naopak, žalovaný v 1/ rade potvrdil svoje vlastníctvo, svoju dobromyseľnosť a z tohto dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. Pokiaľ predkladal žalobca následne, po skončení veci ďalšie listiny do spisu, súd prvej inštancie vychádzal z ust. teda, že už nemôže na tieto prihliadať pri hodnotení dôkazov, keďže bol riadne poučený o procesných právach a povinnostiach.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. .

4. Proti tomuto rozsudku, v zákonom stanovenej lehote, podal odvolanie žalovaný. Domnieval sa, že súd prvej inštancie vec nesprávne posúdil a rozhodnutie súdu tak vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca poukazuje nato, že dôkazy, ktoré doložil po vyhlásení rozsudku, potvrdzujú jeho tvrdenia. Tieto v konaní samotnom nemohol predložiť, našiel ich až po vypratávaní domu sestry I. R., ktorá bola pôvodne žalobkyňa v 2/ rade a v priebehu konania zomrela. Vtedy zistil, že existuje uznesenie Okresného súdu v Sabinove z 23.10.1934, ktoré potvrdzuje okolnosti nadobudnutia vlastníckeho práva. Rovnako o tom predložil situačný plán, kde na základe prídelovej listiny v Prahe z r. 1932 bola zahrnutá aj parcela MPČ XXXX/X. Naďalej trvá na tom, že parcela č. XXXX/X/b bola len omylom zapísaná na žalovaného, ale v skutočnosti bola vlastníctvom občanov obce v jednotlivých podieloch. V r. XXXX teda nemohla byť nehnuteľnosť konfiškovaná pôvodnému pozemnoknižnému vlastníkovi, keďže už v r. 1934 mala vlastniť túto nehnuteľnosť obec I.. Žalovaný v 1/ rade tvrdí, že nadobudol nehnuteľnosti rozhodnutím Okresného úradu v Starej Ľubovni z r. 2002, pretože ich ešte v r. 1915 nadobudol od pôvodného pozemnoknižného vlastníka G. J. a na tomto pozemku staval školu. Tieto okolnosti nie sú pravdivé.

5. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný v 1/ rade, ktorý uviedol, že s podaným odvolaním sa nestotožňuje. Považuje ho len za jeden z ťahov a postupov žalobcu, u ktorého sa vždy náhodou nájdu nejaké dokumenty po vyvrátení jeho tvrdení. Súd prvej inštancie správne zistil tak skutkový

ako aj právny stav a tvrdenia žalobcu nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. Spôsob náhodného objavenia dôkazov so strany žalobcu sa vyskytli už aj v iných konaniach so susedmi napr. p. E., p. R.. V tejto súvislosti obec dáva do pozornosti aj závery znaleckého posudku znalca z odboru zdravotníctva a farmácie týkajúcej sa osobnosti žalobcu vypracovaného v trestnom konaní, v postavení svedka a hodnovernosti týchto vyjadrení.

6. K vyjadreniu žalovaného v 1/ rade sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalovaného v 1/ rade. Svoje tvrdenia žalovaný v 1/ rade ničím nepreukázal. Sestra, ktorá bola účastníčkou konania, zomrela a nebola príliš znalá problematiky. Skutočne až následne našiel doklady, ktoré predložil súdu po vyhlásení rozsudku. Znalecký posudok, ktorý predložil žalovaný v 1/ rade, na takýto postup vôbec nebol oprávnený. V konaní sa nejednalo o posúdenie spôsobilosti na právne úkony žalobcu, ale úplne iné konanie. Žalovaní v 2/ až 10/ sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.

7. Krajský súd v Prešove prejednal rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , a a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Súd prvej inštancie dôsledne zistil skutočnosti, ktoré ho viedli k správnym skutkovým záverom a na základe týchto záverov správne aj právne vec posúdil. Na týchto skutočnostiach sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.

8. Podľa , dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd určil, že je podielovým spoluvlastníkom vo veľkosti 1/50 ku nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet sporu, a to titulom kúpy, pričom tieto nehnuteľnosti mali nadobudnúť jeho právni predchodcovia, rodičia na základe neformálnej kúpnej zmluvy spolu s ďalšími obyvateľmi vtedajšej obce Orlov. Celkom 25 obyvateľov obce malo nadobudnúť nehnuteľnosti prídelom, ktoré sú uvedené v písomnom obecnom svedectve obce Orlov vyhotoveného dňa 27.11.1956 a kúpnu cenu mali zaplatiť v celkovej výške 57.141,- Korún československých. Dôkazom o nadobudnutí týchto nehnuteľností malo byť práve písomné obecné svedectvo vtedajšieho Miestneho národného výboru v Orlove, ktoré obsahuje nehnuteľnosti nadobudnuté tak právnymi predchodcami žalobcu, ako aj ďalšími nadobúdateľmi v podiele 1/25. Jeho otec s mamou mali by sa nachádzať pod poradovým číslom XX. Ďalej toto svedectvo obsahuje zoznam nehnuteľností, ktorých sa kúpa má týkať, že ide o nehnuteľnosti zapísané v pozemnoknižnom protokole č. XXX a nehnuteľnosti vedené v tejto vložke pod poradovým číslom X-XX, pričom v tomto zozname je uvedená aj parcela XXXX/X/b, z ktorej majú byť vytvorené sporné nehnuteľnosti, a to KNC XXX a KNC XXX, čoho dôkazom má byť geometrický plán č. XX/XXXX.

10. Žalovaný v 1. rade sa v priebehu konania bránil tým, že on nadobudol sporné nehnuteľnosti rozhodnutím Okresného úradu v Starej Ľubovni, odbor pozemkový na základe rozhodnutia vydaného týmto orgánom 10.10.2002 a z rozhodnutia tohto orgánu jednoznačne vyplýva, že svedeckými výpoveďami. V tomto konaní bolo preukázané, že žalobca užíva sporné nehnuteľnosti od roku 1915, kedy ich nadobudol neformálnym darovaním ako pozemok majetkoprávne vyporiadaný od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov G. I. J. a na tomto pozemku obec postavila budovu školy. Vzhľadom na vtedajšiu právnu úpravu, ktorá bola nevyhnutná pre podmienky vydržania, žalovaný v 1. rade nebol zapísaný v pozemkovej knihe ako vlastník nehnuteľností, ale celú dobu užíval ich ako vlastné v domnení, že mu vlastnícky patria a z toho dôvodu komisia S. len zosúladila skutkový a právny stav vydaním predmetného rozhodnutia.

11. Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že nevie sa vyjadriť, v ktorom roku sa mal realizovať údajný prevod nehnuteľností, keďže dátum na obecnom svedectve z 27.11.1956 je niekoľkokrát prepisovaný, ale napriek tejto skutočnosti existujú dôkazy, že v roku 1935 mali budovu školy, ktorá sa nachádza na sporných pozemkoch, postaviť tam žijúci občania obce I. a za tým účelom boli organizované dobrovoľné zbierky. Ako dôkaz svojho tvrdenia predložil súdu k nahliadnutiu zoznam občanov obce I. z XX.XX.XXXX s odôvodnením, že toto boli spoluvlastníci sporných nehnuteľností, ale pozemky mali kúpiť ich právni predchodcovia asi v roku 1944.

12. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie. Naviac poukazuje na to, že vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide

(je aktívne vecne legitimovaný a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. -9). Žalobca nedisponoval jednoznačnými dôkazmi o vlastníctve k nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom konania. Naopak, žalovaný svoje vlastnícke právo nesporne preukázal. Strany sporu mali povinnosť preukázať svoje tvrdenia v priebehu konania pred súdom prvej inštancie, do vyhlásenia dokazovania za skončené. Žalobca v priebehu konania predložil listinné dôkazy ( výpis z pozemnoknižnej vložky č. XX a obecné svedectvo), ktoré nepostačovali na jednoznačný záver v nadobudnutí vlastníctva k nehnuteľnostiam, keďže sporná parcela bola odpísaná do inej pozemnoknižnej zápisnice v prospech právneho predchodcu žalovaného a od tohto obdobia (r.1957) 58 rokov je zapísaný žalovaný resp. jeho právny predchodca ako vlastník spornej nehnuteľnosti (záp.č. 462).

13. Preto na ďalšie dôkazy, ktoré žalobca preložil v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť . Skončenie dokazovania je procesným medzníkom, ktorý ohraničuje moment, dokedy môžu procesné strany uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany. Tvrdenie žalobcu, že predložené listinné dôkazy nemohol predložiť konajúcemu súdu skôr, lebo ich našiel u nebohej žalobkyne v 2. rade, neobstoja. Pri podaní žaloby obaja žalobcovia, teda aj teraz nebohá žalobkyňa v 2.rade, zodpovedali za preukázanie svojich tvrdení dôkazmi, ktoré existovali v čase podanej žaloby. To znamená, že nič nebránilo obom žalobcom v čase podania žaloby predložiť listinné dôkazy na potvrdenie svojich nárokov. Za tejto situácie nejde o prípad , kedy bez vlastnej viny by strana sporu nemohla dôkaz, o ktorý opiera svoje tvrdenia, predložiť.

14. Odvolací súd tak rozhodnutie súdu prvej inštancii ako vecne správne potvrdil podľa ust. , .

15. O trovách odvolacieho konania medzi žalobcom a žalovaným v prvom rade bolo rozhodnuté podľa ust. v spojení s ust. , teda v zmysle zásady úspechu. Žalobca nemal úspech v odvolacom konaní, naopak žalovaný v 1/ rade bol v odvolacom konaní úspešný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100% vo vzťahu k žalobcovi. O trovách žalobcu a žalovaných v 2/ až 10/ rade rozhodol v zmysle procesnej ekonomiky tak, že nepriznal stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže žalovaným v 2/ až 10/ rade nevznikli žiadne trovy konania v rámci odvolacieho konania, preto žiadne nepriznal a žalobca v odvolacom konaní nebol úspešný.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).