Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/73/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Slávikovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD., v právnej veci žalobcu KOVOTVARY SPIŠ, s.r.o., so sídlom Štefánikova 492/38, Spišské Podhradie, IČO: 44789815, právne zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s.r.o., so sídlom Školská 257, Veľký Slavkov, proti žalovanému Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia a postupu žalovaného č. 101181044/2018, č. 101183922/2018, č. 101186422/2018, 101181167/2018, 101186350/2018, č. 101184028/2018, všetky zo dňa 18. júna 2018, na základe správnej žaloby, takto

rozhodol:

I. Žaloby z a m i e t a.

II. N e p r i z n á v a účastníkom nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

I.

Stručný priebeh administratívneho konania

1. Daňový úrad Prešov (ďalej len „správca dane“) vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty, ktorú začal 15.07.2016 za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014, 3. štvrťrok 2014, za obdobie január až august 2015. Dňa 05.09.2016 rozšíril predmetnú daňovú kontrolu o zdaňovacie obdobie október, november 2014. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval skutočnosti týkajúce sa žalobcom uplatneného odpočítania dane z faktúr od spoločnosti PreShov H + R, s.r.o., v kontrolovanom období október 2014, február 2015, marec 2015, máj 2015, jún 2015 a skutočnosti týkajúce sa žalobcom uplatneného odpočítania dane z faktúr od spoločnosti ECONTEC s.r.o., v kontrolovanom období 1. štvrťrok 2014.

2. Správca dane zistil, že daňový subjekt PreShov H + R dňa 07.10.2015 zanikla v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou Tronador s.r.o., táto spoločnosť zanikla dňa 03.12.2015 v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou PUBLIPRO s.r.o., táto si dňa 31.12.2015 zmenila obchodné meno na Sterhader Trade s.r.o., ktorej konateľom je občan Bulharskej republiky.

3. Správca dane dožiadaním miestne príslušného správcu dane daňového subjektu Sterhader Trade s.r.o. preveroval skutočnosti v súvislosti s vystavenými faktúrami. Daňový úrad Trenčín vo svojej odpovedi uviedol, že zamestnancom správcu dane sa nepodarilo predvolať konateľa. Z miestneho zisťovania na adrese sídla spoločnosti za účelom overenia sídla spoločnosti zamestnanci správcu dane

zistili, že sídlo spoločnosti sa na adrese nenachádza, nachádza sa tu objekt obchod s textilom DANICA s.r.o.

4. Správca dane dňa 25.10.2016 vykonal miestne zisťovanie u kontrolovaného daňového subjektu za účelom obhliadky podnikateľských priestorov spoločnosti a podania vysvetlenia k otázkam správcu dane. Miestneho zisťovania bol prítomný konateľ spoločnosti W. N., ktorý na otázky správcu dane uviedol, že nevie povedať, kto inicioval spoluprácu so spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. Za spoločnosť KOVOTVARY SPIŠ, s.r.o. bol jedine on ako konateľ spoločnosti. Práce boli vykonané na nehnuteľnosti ktorá sa nachádza na Železničnom riadku a vykonané práce preberal on osobne od zástupcu spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. p. Polahára. Stavebný denník nebol vedený ani iné doklady pri preberaní prác neboli odovzdávané. Faktúry taktiež boli odovzdávané jemu. Faktúry boli uhrádzané v hotovosti. K obchodnému vzťahu so spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. konateľ uviedol, že komunikoval a stretol sa s JF. ktorý zastupoval uvedenú spoločnosť na základe fotokópie generálnej plnej moci, ktorú mu sám predložil. Objednávku na stavebné práce dal on ako konateľ JF. práce boli vykonané na nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza takisto na Železničnom riadku. Ďalej uviedol, že práce mu boli odovzdávané jedným z pracovníkov na stavbe, stavebný denník nebol vedený. W. N. uviedol, že so spoločnosťou ECONTEC, s.r.o. nadviazal spoluprácu telefonicky, konkrétne meno nevie uviesť. Ďalej uviedol, že iniciátorom bol žalobca, ale nespomína, si na základe čoho ich kontaktoval. Nespomína si, kto vystupoval za spoločnosť ECONTEC, s.r.o. Obchody boli realizované na základe telefonickej objednávky, práce boli vykonané na nehnuteľnosti, ktorá sa nachádza na Železničnom riadku. Vykonané práce preberal xyz osobne od zástupcu spoločnosti ECONTEC, s.r.o., na ktorého meno si nevie spomenúť. Stavebný denník nebol vedený, a ani iné doklady pri preberaní prác neboli odovzdávané. Faktúry taktiež boli odovzdávané osobne W. N. tým istým zástupcom spoločnosti ECONTEC, s.r.o. Faktúry boli uhrádzané v hotovosti. Správca dane o tom spísal zápisnicu o miestnom zisťovaní č. 104160112/2016 zo dňa 24.10.2016.

5. K osobe V. B. správca dane v spolupráci s Kriminálnym úradom Finančnej správy zistil, že tento zastupoval aj ďalšie spoločnosti - PreShov H+R, s.r.o., MPV Consult, s.r.o. Ďalej správca dane zistil, že za obchodné spoločnosti PreShov H+R, s.r.o., a MPV Consult, s.r.o. pri spísaní predmetnej notárskej zápisnice konal V. B. a to na základe plnomocenstiev, ktoré mu mali byť udelené osobami N. L. a V. N.. Pravosť podpisu mala byť overená u notárky JUDr. Magdalény Šebeňovej a Notársky úrad Prešov a ňou podpísané. Bolo zistené, že N. L. nikdy nemala vydaný občiansky preukaz číslo S a takisto bolo zistené, že notársky úrad JUDr. Magdalény Šebeňovej nikdy neosvedčil podpis N. L.. Čo sa týka plnomocenstva V. N. pre V. B. zo dňa 26.08.2015 správca dane zistil, že predmetné osvedčenie o pravosti podpisu malo byť taktiež vyhotovené dňa 26.08.2015 u notárky JUDr. Magdalény Šebeňovej ňou podpísané, a že V. N. nikdy nemal vydaný občiansky preukaz č. EB XXXXXX. Takisto bolo preukázané, že notársky úrad JUDr. Magdalény Šebeňovej nikdy neosvedčil podpis V. N..

6. Správca dane v rámci dokazovania predvolal na výsluch svedka V. B., zástupcu spoločnosti PreShov, s.r.o., ktorý bol splnomocnený v čase uskutočnenia predmetných obchodov predvolaním zo 16.11.2016. Dňa 15.12.2016 správca dane vypočul ako svedka V. B., o čom spísal zápisnicu o ústnom pojednávaní a za žalobcu, napriek písomnému upovedomeniu o vypočutí svedka sa nezúčastnila žiadna osoba, teda žalobca nevyužil svoje právo klásť svedkovi otázky. Na tomto ústnom pojednávaní V. B. uviedol, že so žalobcom obchodoval, že išlo o kúpu a predaj náradia a strojov a tiež stavebné práce na stavbách v Levoči. Ďalej uviedol, že spoločnosť nemala zamestnancov, ale že práce boli vykonávané živnostníkmi konkrétne uviedol meno X. J., ktorý aj odovzdával práce W. N.. Tiež tento X. J. preberal faktúry a prijímal hotovostné platby.

7. K uvedeným skutočnostiam V. B. bol vypočutý v rámci spolupráce s Kriminálnym úradom finančnej správy, ktorým boli získané informácie z rozhodnutia o vyrubení rozdielu dane X. J. z J., ktoré rozhodnutie vydal Daňový úrad Prešov pobočka Vranov nad Topľou. Daňový úrad Prešov pobočka Vranov nad Topľou vykonal daňovú kontrolu u daňového subjektu Molux, s.r.o., Remeniny za zdaňovacie obdobie júl 2014, október 2014 a december 2014 a v súvislosti s výkonom daňovej kontroly a následným vyrubovacím konaním vykonal miestne zisťovanie u osoby X. J., J. XX o čom spísal zápisnicu zo dňa 10.10.2016. Správca dane zistil, že X. J. nie je živnostníkom, je nezamestnaný, vedený na úrade práce a v roku 2014 pracoval na dohodu, pričom vykonával rôzne stavebné práce pre V. B. v okolí K.. Na otázku správcu dane, či si vedie pracovnú skupinu ktorá vykonáva stavebné práce tento odpovedal, že nevedie žiadnu pracovnú skupinu. Vykonával práce v L. na PD L., najal ho V. B. na dohodu a vyplácal ho v hotovosti, žiadnu faktúru nevyhotovil, pracoval približne týždeň. V. B. pozná osobne a pracoval

u neho príležitostne. Správca dane v spomínanom rozhodnutí o vyrubení rozdielu dane konštatoval, že z uvedeného vyplýva, že X. J. nie je živnostník, nedeklaruje žiadne dodanie služieb a vyhotovenie dodávateľských faktúr pre spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. pre V. B., ale že pracoval na dohodu za hotové.

8. Správca dane dožiadaním č. 103824090/2016 zo dňa 05.09.2016 požiadal miestne príslušného správcu dane daňového subjektu ECONTEC, s.r.o., o preverenie skutočností v súvislosti s vystavenými faktúrami. Z odpovede na dožiadanie Daňový úrad Bratislava uviedol, že správca dane zaslal na adresu sídla daňového subjektu ECONTEC, s.r.o. predvolanie, kde určil termín ústneho pojednávania. Obálka sa správcovi dane vrátila s poznámkou „adresát neznámy“. Správca dane zaslal na adresu trvalého bydliska konateľa daňového subjektu predvolanie na výsluch svedka, kde určil termín ústneho pojednávania. Obálka sa vrátila správcovi dane s poznámkou „adresát neznámy“. Preverovanému daňovému subjektu bola zrušená registrácia DPH ku dňu 23.04.2014. Daňový subjekt je nekontaktný, so správcom dane nekomunikuje, posledné daňové priznanie podal za 4. štvrťrok 2012.

9. Správca dane žiadosťou o poskytnutie údajov č. 100030296/2017 zo dňa 09.01.2017 požiadal Kriminálny úrad finančnej správy o predloženie výpisu z evidencie registra obyvateľstva, aby overil trvalý pobyt G. Z., ktorý je konateľom spoločnosti ECONTEC, s.r.o. V odpovedi č. 16662/2017 zo dňa 09.01.2017 sa okrem trvalého pobytu, ktorý je správcovi dane známy, uvádza aj prechodný pobyt uvedenej osoby. Správca dane dožiadaním č. 100115952/2017 zo dňa 19.01.2017 požiadal miestne príslušného správcu dane o výsluch svedka G. Z. z dôvodu, že mu je známa nová adresa, kde by mohol byť konateľ spoločnosti zastihnutý. Daňový úrad Bratislava vo svojej odpovedi č. 100193194/2017 zo dňa 01.02.2017 uviedol, že správca dane vykonal miestne zisťovanie na adrese prechodného pobytu G. Z. na N. XXXX/XX, Z. - B.. Na uvedenej adrese sa nachádzala ubytovňa - Dom stavbárov, ktorý patrí spoločnosti STH - Stavohotely, a.s. Pani W., zamestnanec spoločnosti, správcovi dane poskytla informáciu, že G. Z. mal u nich evidovaný prechodný pobyt, ale minimálne od júna 2015 mu neposkytovali ubytovanie. Na otázku správcu dane, akým spôsobom mu preberajú poštu, pani W. odpovedala, že prípadnú zásielku určenú G. Z. od poštára nepreberú, t. j. zásielky sa vracajú ako adresát neznámy. Zároveň sa vyjadrila, že jej nie je známa adresa G. Z..

10. Správca dane zaslal 17.02.2017 žalobcovi výzvu na predloženie dôkazov, v ktorej ho vyzval, aby predložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o uskutočnení nákupov tovarov a služieb od spoločností PreShov H+R, s.r.o. a ECONTEC s.r.o. Žalobca v stanovenej lehote k tejto výzve, ani ku dňu vypracovania protokolu nepredložil žiadne vyjadrenie ani dôkazy. Dňa 31.03.2017 správca dane na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia prvý štvrťrok 2014 až tretí štvrťrok 2014, október, november 2014 a január 2015 o čom spísal zápisnicu. V uvedenej zápisnici oboznámil žalobcu o pochybnostiach, o pravdivosti dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly a zároveň ho vyzval v zmysle § 46 ods. 5 Daňového poriadku, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal v lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice. žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril ani ku dňu vypracovania protokolu žiadne dôkazy nepredložil.

11. Dňa 27.04.2017 bola správcovi dane doručená plná moc z tohto dňa a žiadosť o nahliadnutie do spisu V.. Marcelom Mašanom, splnomocneným konateľom žalobcu. Dňa 22.05.2017 a 29.05.2017 splnomocnený zástupca nahliadol do spisu. Splnomocnený zástupca žalobcu od oboznámenia sa so spisom do dňa odoslania protokolu k zisteniam správcu dane z daňovej kontroly nepodal žiadne vyjadrenie a ani žiadosť o lehotu na vyjadrenie.

12. Správca dane následne vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101205560/2017 z 05.06.2017, ktorý spolu s výzvou na vyjadrenie bol doručený žalobcovi 06.06.2017. Dňa 03.07.2017 podal žalobca vyjadrenie k protokolu, prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu sa uskutočnilo 25.10.2017, kedy požiadal žalobca správcu dane vzhľadom na rozsah materiálu o lehotu 15 dní na oboznámenia sa. Správca dane súhlasil a dňa 07.11.2017 žalobca podal v stanovenej lehote vyjadrenie k zisteniam správcu dane. Dňa 19.02.2018 sa uskutočnilo prerokovanie týchto pripomienok so správcom dane, o čom spísal správca dane podľa § 68 ods. 3 Daňového poriadku zápisnicu.

13. Následne správca dane vydal rozhodnutia:

- č. 100441903/2018 zo dňa 23.02.2018, ktorým podľa o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 5 700,12 eura za zdaňovacie obdobie október 2014 na dani z pridanej hodnoty.

- č. 100441378/2018 zo dňa 23.02.2018, ktorým podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 864,80 eura za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 na dani z pridanej hodnoty.

- č. 100447681/2018 zo dňa 26.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3.388,20 eura za zdaňovacie obdobie február 2015 na dani z pridanej hodnoty.

- č. 100447833/2018 zo dňa 26.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 785,60 eura za zdaňovacie obdobie marec 2015 na dani z pridanej hodnoty.

- č. 100453389/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4.341,32 eura za zdaňovacie obdobie máj 2015 na dani z pridanej hodnoty.

- č. 100453764/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 240,84 eura za zdaňovacie obdobie jún 2015 na dani z pridanej hodnoty.

14. Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutia tým, že žalobca porušil ustanovenie o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) v nadväznosti na tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovaru a služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť.

15. Voči predmetným rozhodnutiam správu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania.

II.

Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí

16. Žalobou napadnutými rozhodnutiami:

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101181044/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100441903/2018 zo dňa 23.02.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 5 700,12 eura za zdaňovacie obdobie október 2014 na dani z pridanej hodnoty.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101181167/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100441378/2018 zo dňa 23.02.2018, ktorým podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 864,80 eura za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 na dani z pridanej hodnoty.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101183922/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.02.2018 číslo 100447681/2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 rozdiel dane v sume 3 388,20 eura žalobcovi.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101184028/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100447833/2018 zo dňa 26.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 785,60 eura za zdaňovacie obdobie marec 2015 na dani z pridanej hodnoty.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101186350/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100453389/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 341,32 eura za zdaňovacie obdobie máj 2015 na dani z pridanej hodnoty.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101186422/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100453764/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 240,84 eura za zdaňovacie obdobie jún 2015 na dani z pridanej hodnoty.

17. V odôvodnení napadnutých rozhodnutí žalovaný poukázal na odvolania žalobcu voči prvostupňovým rozhodnutiam správcu dane, opísal priebeh administratívneho konania pred správcom dane, zistený skutkový stav správcom dane, vyjadril sa k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu a citoval najmä ustanovenia , , , , , , , , , , , Daňového poriadku.

18. Žalovaný po preskúmaní rozhodnutia celého spisového materiálu v rozsahu námietok žalobcu dospel k záveru, že správca dane postupoval v celom konaní v zmysle platných právnych predpisov, posudzoval závažnosť všetkých jednotlivých dôkazných prostriedkov a vyhodnotil všetky dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti prihliadnuc na všetko čo v daňovom konaní vyšlo najavo. Žalovaný konštatoval, že vykonané dôkazy preukazujú, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanovením v nadväznosti na a .

19. Zistil, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia október 2014, 1. štvrťrok 2014, február 2015, marec 2015, máj 2015, jún 2015 pri ktorej preveroval u kontrolovaného daňového subjektu skutočnosti rozhodujúce pre správne určenie dane. Na základe zisteného skutkového stavu v rámci daňovej kontroly a následného vyrubovacieho konania vyrubil napadnutými rozhodnutiami rozdiel dane v sume 5 700,12 eura za zdaňovacie obdobie október 2014, v sume 3 864,80 eura za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014, v sume 3 388,20 eura za zdaňovacie február 2015, v sume 4 785,60 eura za zdaňovacie obdobie marec 2015, v sume 4 341,32 eura za zdaňovacie obdobie máj 2015, v sume 3 240,84 eura za zdaňovacie obdobie jún 2015. Správca dane odôvodnil rozhodnutia tým, že v kontrolovanom zdaňovacom období si žalobca v rozpore s neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. v sume 5 700,12 eura za zdaňovacie obdobie október 2014, v sume 3 388,20 eura za zdaňovacie február 2015, v sume 4 785,60 eura za zdaňovacie obdobie marec 2015, v sume 4 341,32 eura za zdaňovacie obdobie máj 2015, v sume 3 240,84 eura za zdaňovacie obdobie jún 2015 a v zdaňovacom období 1. štvrťrok 2014 si žalobca v rozpore s neoprávnene uplatnil právo na odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti ECONTEC s.r.o. v sume 3 864,80 eura. Pri preverovaní skutočností priameho dodávateľa PreShov H+R, s.r.o. správca dane zistil, že jeho právny nástupca je nekontaktný. Za spoločnosť v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov konal na základe splnomocnenia V. B.. Správca dane o tejto osobe zistil, že vo viacerých spoločnostiach konal na základe falošného plnomocenstva. Správca dane šetrením dospel k záveru, že nebolo preukázané dodanie tovarov a služieb spoločnosťou PreShov H+R, s.r.o. deklarované predloženými faktúrami. Vyjadrenia žalobcu boli iba vo verbálnej rovine a jeho tvrdenia neboli nijako preukázané. Správca dane konštatoval, že predloženie účtovných dokladov ešte nepreukazuje skutočnosť, že k dodaniu služieb a tovarov naozaj došlo, a teda, že vznikla daňová povinnosť. Na základe skutočnosti, že nevznikla v daných prípadoch daňová povinnosť, nemohlo vzniknúť ani právo na odpočítanie dane.

20. K námietkam žalobcu, že správca dane neuznal právo na odpočítanie dane z dodania tovarov a služieb od dodávateľov PreShov H+R, s.r.o. a ECONTEC s.r.o. len z dôvodu, že v čase výkonu daňovej kontroly už tieto spoločnosti nevykonávali podnikateľskú činnosť, žalovaný uviedol, že správca dane nikde v rozhodnutí neuviedol, že spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. a ECONTEC s.r.o. nedodali tovary a služby žalobcovi z dôvodu, že v kontrolovanom období nevykonávali podnikateľskú činnosť, ale z dôvodu, že vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia a . Správca dane pri preverovaní skutočností pre správne určenie dane zistil, že právny nástupca spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje. Vypočul V. B., ktorý v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov vystupoval za spoločnosť PreShov H+R, s.r.o. Pri osobe V. B. zistil, že tento vystupoval na základe falošného splnomocnenia za viaceré spoločnosti a navyše konateľ kontrolovaného daňového subjektu xyz v zápisnici z 24.10.2016 uviedol, že za žalobcu konal jedine on a teda z toho žalovanému logicky vyplýva, že mal byť mať vedomosť o tom kto je osoba p. B., s ktorým jednal, komunikoval a komu osobne uhrádzal faktúry v hotovosti. Správca dane pri preverovaní skutočností pre správne určenie dane zistil, že spoločnosť ECONTEC, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, je nekontaktná, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 a ku dňu 23.04.2014 jej bola zrušená registrácia DPH. Správca dane vykonal aj úkony smerujúce k vypočutiu konateľa spoločnosti ECONTEC, s.r.o. G., ten sa však na adrese prechodného pobytu nezdržiava a zásielky sa vracajú s poznámkou adresát neznámy a ani sám konateľ kontrolovaného žalobcu xyz nevedel uviesť žiadne informácie týkajúce sa obchodného vzťahu

so spoločnosťou ECONTEC, s.r.o. Nevedel uviesť osobu, s ktorou komunikoval, s ktorou predmetný obchod dohodol, kto mu predmetné práce za spoločnosť ECONTEC, s.r.o. odovzdal, nebol vedený stavebný denník a ani iné doklady preukazujúce prebratie prác. xyz v zápisnici o miestnom zisťovaní č. 104160112/2016 zo dňa 24.10.2016 uviedol, že za žalobcu konal jedine on.

21. K námietke žalobcu, že tovary, stroje a poskytnuté služby sa nachádzajú u žalobcu, že ich má riadne zaevidované v účtovnej evidencii časti spotrebného materiálu sa nachádzajú v sklade a budova, ktorá slúži ako výrobný priestor a administratívna budova je preukázateľne zrekonštruovaná, zároveň predložil ako dôkaz odborné vyjadrenie znalca a prehľad dlhodobého majetku, žalovaný konštatoval, že samotné predloženie týchto dokumentov ešte nepreukazuje reálnosť uskutočnenia zdaniteľného obchodu, vypovedá len o existencii strojov, zariadení a možných vykonaných prác v budove. V danom prípade ani správca dane, ani žalovaný nespochybnil existenciu týchto strojov, či prác. V tomto konkrétnom prípade bolo potrebné preveriť, či obchodná transakcia deklarovaná na faktúre odráža skutočnosť. Správca dane postupoval pri preverovaní dodania tovaru v súlade so základnou zásadou daňového konania - preverovania skutočného obsahu právneho úkonu pred jeho formálnym prejavom, keď zisťoval dodanie tovaru a služieb u dodávateľov PreShov H+R, s.r.o. a ECONTEC s.r.o. Správca dane vykonaním dokazovania zistil, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami sa neuskutočnili.

22. K tvrdeniu žalobcu, že ak mal správca dane pochybnosti o deklarovaných zdaniteľných obchodoch bol povinný preukázať kým iným boli predmetné práce a tovary dodané, žalovaný uviedol, že správca dane vykonaným dokazovaním nadobudol pochybnosti o uskutočnení zdaniteľných obchodov ako to žalobca deklaruje svojimi faktúrami, keďže zo strany žalobcu ani zo strany dodávateľa nebolo preukázané ich reálne uskutočnenie. S poukazom na ustanovenie § 24 Daňového poriadku zdôraznil, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet DPH a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Žalobca ani na základe výzvy správcu dane v súvislosti s upozornením na pochybnosti nepredložil žiadne dôkazy o reálnosti týchto obchodov. Zároveň žalovaný zdôraznil, že samotná existencia účtovných a daňových dokladov ešte nezakladá podmienku možnosti uplatnenia práva na odpočítanie dane z prijatých zdaniteľných obchodov tak, ako to stanovuje ustanovenie .

III.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu

23. Správny súd uznesením sp. zn. zo dňa 18.02.2020 na pojednávaní spojil na spoločné konanie veci vedené na správnom súde pod sp. zn. , , , , , , s tým, že sa ďalej budú viesť pod sp. zn. , s poukazom na .

24. Žalobca sa žalobami doručenými správnemu súdu domáhal preskúmania napadnutých rozhodnutí žalovaného zo dňa 18.06.2018 číslo: 101181044/2018; zo dňa 18.06.2018 číslo: 101181167/2018; zo dňa 18.06.2018 číslo: 101183922/2018; zo dňa 18.06.2018 číslo: 101186422/2018; zo dňa 18.06.2018 číslo: 101186350/2018; zo dňa 18.06.2018 číslo: 101184028/2018 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň požadoval právo na náhradu trov konania. Rovnako navrhol priznať správnym žalobám odkladný účinok v zmysle ustanovenia .

25. V žalobách argumentoval, že predložil správcovi dane skladovú evidenciu ako aj evidenciu hmotného investičného majetku a taktiež odborné vyjadrenie č. 33/2017 zo dňa 28.06.2017 znalkyne Ing. Aleny Pethöovej. Z týchto dôkazov podľa neho jednoznačne vyplýva, že tovary, stroje a služby, ktoré sú fakturované neuznanými faktúrami tak ako sú uvedené v protokole zo dňa 05.06.2017 sa nachádzajú u žalobcu. Taktiež má tieto stroje riadne zaevidované v účtovnej evidencii, časť spotrebného materiálu sa stále nachádza v sklade žalobcu a budova, ktorá slúži ako výrobný priestor a administratívna budova pre žalobcu je preukázateľne novo zrekonštruovaná.

26. Žalobca namietal, že napriek dôkazom ktoré predložil, správca dane konštatoval, že z jeho strany neboli predložené dôkazy ku dňu 16.02.2017 o tom, že uvedené tovary a stroje existujú. Dôkazy boli riadne predložené, ako to vyplýva z podania zo dňa 03.07.2017 a 07.11.2017, kde prílohu týchto vyjadrení tvorí účtovná evidencia, odborné vyjadrenia a evidencia HIM žalobcu.

27. Zároveň žalobca dôvodil tým, že správcovi dane predložil doklady - správy z internetových stránok www.finstat.sk, z ktorých je zrejmé, že spoločnosti STANEX TRADE, s.r.o., ECONTEC s.r.o., LUPTY s.r.o. a PreShov H+R, s.r.o. dlhodobo riadne fungovali o čom svedčia prehľady ich ekonomických výsledkov za roky 2010 až 2014, plnili si v uvedených rokoch svoje daňové povinnosti a dokonca obchodný obrat mal trvalo stúpajúcu tendenciu. Je teda zrejmé, že išlo o funkčné spoločnosti ktoré preukázateľne pôsobili na slovenskom trhu a vykonávali obchodnú činnosť. Podľa žalobcu správca dane zrejme vychádzal výlučne zo zistení o tom, že spoločnosti, ktoré boli dodávateľmi tovarov a služieb v kontrolovanom období a ktoré sú uvedené v tomto daňovom rozhodnutí po roku 2015, respektíve 2016 zanikli, respektíve prestali vykonávať podnikateľskú činnosť. Správca dane konštatuje, že žalobca na výzvy na predloženie dôkazov nereagoval. K tomuto žalobca poznamenal, že v máji 2017 si zvolil právneho zástupcu, ktorý správcovi dane po oboznámení sa so spisom predložil dôkazy o tom, že došlo k zdaniteľnému plneniu na základe kontrolovaných faktúr.

28. Žalobca ďalej v žalobe argumentoval tým, že nemá objektívne možnosť preukázať, že tovary, stroje a služby realizovali skutočne tieto spoločnosti, ináč ako predloženými účtovnými dokladmi a preukázaním existencie tovarov a prác, keďže tieto spoločnosti už objektívne nepodnikajú. Zdôraznil, že celé odôvodnenie rozhodnutia je postavené na skutočnosti, že v súčasnosti kontrolované daňové subjekty nevykonávajú žiadnu podnikateľskú činnosť bez toho, aby toto rozhodnutie obsahovalo akékoľvek informácie o činnosti dodávateľských firiem pre žalobcu v čase, keď malo dôjsť k dodávkam tovarov a služieb. Podľa žalobcu správca dane pracoval iba s domnienkami a dôkazmi ktoré preukazujú, že tieto spoločnosti v súčasnosti nevykonávajú podnikateľskú činnosť, pričom rozhodnutie zdôvodnil výlučne dôkazmi, ktoré mu vyhovovali, nevysporiadal sa s dôkazmi, ktoré svedčia v prospech žalobcu a ignoroval skutočnosti, že minimálne časť strojov, zariadenia, tovarov a služieb ku dňu daňovej kontroly je fyzickým vlastníctvom žalobcu, pričom správca dane nijakým spôsobom nepreukázal, že žalobca tieto nadobudol inak ako na základe faktúr, ktoré sú uvedené v tomto rozhodnutí.

29. Žalobca ďalej tvrdil, že správcovi dane sa tiež nepodarilo zistiť, kedy presne prestali uvedené subjekty podnikateľskú činnosť vykonávať a nepredložil žiadny relevantný dôkaz, že v čase dodávok tovarov a služieb pre žalobcu predmetní dodávatelia už nevykonávali podnikateľskú činnosť. Podľa žalobcu správca dane vychádzal výlučne zo zistení, že v čase daňovej kontroly už tieto subjekty daňovú činnosť nevykonávali, čo však považuje za nedostatočné, keďže existujú dôkazy zo strany žalobcu, že iné tovary a služby mu boli dodané v kontrolovanom období. Má za to, že správca dane svoje tvrdenia o nezrealizovaní týchto zdaniteľných plnení dodávateľmi uvedenými na daňových dokladoch nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi.

30. Žalobca poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR na rozhodnutie sp.zn. , sp.zn. , ako aj na judikatúru Európskeho Súdneho dvora v spojených veciach C- 354/03, C-355/03, C-484/03. Zároveň poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. zo dňa 17.02.2015 z ktorého vyplýva aplikácia zásady voľného hodnotenia dôkazov, ktorá nedáva správcovi dane právo na svojvoľné a účelové nakladanie so zisteniami získanými v rámci daňovej kontroly alebo daňového konania, ale táto podlieha zákonom, stanovenému postupu, keď je správca dane povinný hodnotiť každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti .

Podstatné zhrnutie argumentov žalovaného vo vyjadrení k žalobám

31. Žalovaný sa k žalobám vyjadril písomnými podaniami zo dňa 14.12.2018, pričom navrhol žaloby ako nedôvodné zamietnuť a zotrval na skutkových a právnych dôvodoch svojich rozhodnutí.

32. Žalovaný k žalobným námietkam uviedol, že samotné predloženie dokumentov (skladová evidencia, evidencia hmotného investičného majetku, odborné vyjadrenie č. 33/2017 zo dňa 28.06.2017 R.. F. B.) ešte nepreukazujú reálnosť uskutočnenia deklarovaného zdaniteľného obchodu, vypovedá to len o existencií strojov, zariadení a možných vykonaných prácach na budove. V danom prípade ani správca dane ani žalovaný nespochybnili možnú existenciu týchto strojov, či prác. Žalovaný poukázal na vysporiadanie sa s námietkami v odôvodnení napadnutých rozhodnutí.

Podstatné zhrnutie argumentov žalobcu v replike

33. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril písomným podaním zo dňa 14.02.2019, v ktorých namietal rozpor tvrdenia žalovaného, keď na jednej strane nepopiera existenciu tovarov služieb a prác, a na strane druhej ich odmieta zohľadniť ako daňový náklad. Namietal, že zistenia správcu dane, že dodávateľské firmy nekomunikujú so správcom dane, nemôžu byť dôvodom pre neuznanie nákladových položiek, keď stroje reálne existujú. Trval na podanej žalobe.

IV.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

34. Podľa (ďalej len „") každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

35. Podľa , správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

36. Podľa , žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý rozhodol o riadnom opravnom prostriedku, ak je žalobcom fyzická osoba alebo právnická osoba. Ak osobitný predpis nepripúšťa riadny opravný prostriedok, žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý vydal rozhodnutie alebo opatrenie.

37. Podľa , v správnej žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť dôvody žaloby, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia alebo opatrenia za nezákonné (ďalej len „žalobné body“).

38. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

39. Podľa (ďalej len „"), pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

40. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

41. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

42. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

43. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku daňový subjekt preukazuje a)skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b)skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

44. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

45. Podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní vyrubí daň alebo rozdiel dane oproti vyrubenej dani.

46. Súd vo veci nariadil pojednávanie dňa 18.02.2020, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní. Žalobca a žalovaný sa na pojednávanie nedostavili. Žalobcovu neúčasť ospravedlnil jeho právny zástupca, žalovaný svoju neúčasť ospravedlnil písomným podaním, preto správny súd v súlade s ust. pojednával v ich neprítomnosti.

47. Účelom daňového konania je zistiť, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Pretože ide o fiškálne záujmy štátu, obsahuje osobitnú úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Cieľom daňového konania je určenie výšky dane a záväzné uloženie povinnosti zaplatiť ho konkrétnemu daňovému subjektu.

48. Predmetom súdneho prieskumu pred správnym súdom boli rozhodnutia žalovaného zo dňa 18.06.2018, ktorými boli žalobcovi podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubené rozdiely dane za jednotlivé kontrolované zdaňovacie obdobia október 2014, 1. štvrťrok 2014, február 2015, marec 2015, máj 2015, jún 2015, a to:

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101181044/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100441903/2018 zo dňa 23.02.2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený žalobcovi rozdiel dane v sume 5 700,12 eura za zdaňovacie obdobie október 2014 na dani z pridanej hodnoty.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101181167/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100441378/2018 zo dňa 23.02.2018, ktorým podľa Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 864,80 eura za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014 na dani z pridanej hodnoty.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101183922/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane zo dňa 26.02.2018 číslo 100447681/2018, ktorým bol podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubený na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie február 2015 rozdiel dane v sume 3 388,20 eura žalobcovi.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101184028/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100447833/2018 zo dňa 26.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 785,60 eura za zdaňovacie obdobie marec 2015 na dani z pridanej hodnoty.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101186350/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100453389/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 4 341,32 eura za zdaňovacie obdobie máj 2015 na dani z pridanej hodnoty.

- zo dňa 18.06.2018 číslo: 101186422/2018 žalovaný potvrdil rozhodnutie správcu dane č. 100453764/2018 zo dňa 27.02.2018, ktorým podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane v sume 3 240,84 eura za zdaňovacie obdobie jún 2015 na dani z pridanej hodnoty.

49. Správny súd mal z administratívneho spisu preukázané, že správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu na dani z pridanej hodnoty, ktorú začal 15.07.2016 za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014, 2. štvrťrok 2014, 3. štvrťrok 2014, za obdobie január až august 2015. Dňa 05.09.2016 rozšíril predmetnú daňovú kontrolu o zdaňovacie obdobie október, november 2014. Počas výkonu daňovej kontroly správca dane preveroval skutočnosti pre správne určenie dane týkajúce sa žalobcom uplatneného odpočítania dane z faktúr od spoločnosti PreShov H + R, s.r.o., ECONTEC s.r.o., v kontrolovanom období október 2014, 1. štvrťrok 2014, február 2015, marec 2015, máj 2015, jún 2015. Správca dane výzvou zo dňa 17.02.2017 vyzval žalobcu, aby predložil relevantné dôkazy preukazujúce jeho tvrdenia o uskutočnení

nákupov tovarov a služieb od spoločnosti PreShov H+R, s.r.o. Žalobca v stanovenej lehote, ani ku dňu vypracovania protokolu nepredložil žiadne vyjadrenie, ani dôkazy. Dňa 31.03.2017 správca dane na ústnom pojednávaní oboznámil žalobcu so skutočnosťami zistenými pri daňovej kontrole za zdaňovacie obdobia prvý štvrťrok 2014 až tretí štvrťrok 2014, október, november 2014 a január 2015 o čom spísal zápisnicu. V uvedenej zápisnici oboznámil žalobcu o pochybnostiach o pravdivosti dokladov predložených k výkonu daňovej kontroly a zároveň ho vyzval v zmysle § 36 ods. 5 Daňového poriadku, aby tieto pochybnosti hodnoverne odstránil a pravdivosť údajov riadne preukázal v lehote 15 dní odo dňa spísania zápisnice. Žalobca sa v stanovenej lehote nevyjadril, ani ku dňu vypracovania protokolu žiadne dôkazy nepredložil. Dňa 22.05.2017 splnomocnený zástupca nahliadol do spisu, avšak od oboznámenia sa so spisom do dňa odoslania protokolu k zisteniam správcu dane z daňovej kontroly nepodal žiadne vyjadrenie, ani žiadosť o lehotu na vyjadrenie. Správca dane následne vyhotovil Protokol z daňovej kontroly č. 101205560/2017 z 05.06.2017, ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie doručený žalobcovi 06.06.2017. Dňa 03.07.2017 podal žalobca vyjadrenie k protokolu, prerokovanie pripomienok uvedených vo vyjadrení k protokolu sa uskutočnilo 25.10.2017. Dňa 17.11.2017 žalobca podal vyjadrenie k zisteniam správcu dane, prerokovanie pripomienok so správcom dane sa uskutočnilo dňa 19.02.2018. Následne správca dane vydal prvostupňové rozhodnutia, ktorými podľa § 68 ods. 5 Daňového poriadku vyrubil žalobcovi rozdiel dane na dani z pridanej hodnoty: rozhodnutím č. 100441903/2018 zo dňa 23.02.2018 v sume 5 700,12 eura za zdaňovacie obdobie október 2014; rozhodnutím č. 100441378/2018 zo dňa 23.02.2018 v sume 3 864,80 eura za zdaňovacie obdobie 1. štvrťrok 2014; rozhodnutím č. 100447681/2018 zo dňa 26.02.2018 v sume 3 388,20 eura za zdaňovacie obdobie február 2015; rozhodnutím č. 100447833/2018 zo dňa 26.02.2018 v sume 4 785,60 eura za zdaňovacie obdobie marec 2015; rozhodnutím č. 100453389/2018 zo dňa 27.02.2018 v sume 4 341,32 eura za zdaňovacie obdobie máj 2015; rozhodnutím č. 100453764/2018 zo dňa 27.02.2018 v sume 3 240,84 eura za zdaňovacie obdobie jún 2015. Správca dane odôvodnil prvostupňové rozhodnutia tým, že žalobca porušil ustanovenie v nadväznosti na tým, že si uplatnil právo na odpočítanie dane z tovaru a služieb, pri ktorých nevznikla daňová povinnosť. Voči predmetným rozhodnutiam správu dane podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolania.

50. Podľa , daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru. Dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník. Pri prevode alebo prechode nehnuteľnosti je dňom dodania deň odovzdania nehnuteľnosti do užívania, ak je tento deň skorší ako deň zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností. Pri dodaní stavby na základe zmluvy o dielo alebo inej obdobnej zmluvy je dňom dodania deň odovzdania stavby. Pri dodaní tovaru podľa je dňom dodania tovaru deň odovzdania tovaru nájomcovi.

51. Podľa právo odpočítať daň z tovaru alebo zo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.

52. Podľa platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.

53. Podľa právo na odpočítanie dane podľa môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa .

54. Podľa , pri každom dodaní tovaru a dodaní služby v tuzemsku pre zdaniteľnú osobu a pre právnickú osobu, ktorá nie je zdaniteľnou osobou, je platiteľ povinný vyhotoviť faktúru. Platiteľ je povinný vyhotoviť faktúru aj v prípade, ak je platba prijatá pred dodaním tovaru a predtým, ako je poskytovanie služby skončené. Platiteľ vyhotoví faktúru najneskôr do 15 dní od vzniku daňovej povinnosti. Ak v kalendárnom mesiaci vznikne platiteľovi daňová povinnosť prijatím jednej alebo viacerých platieb a zároveň aj dodaním tovaru alebo dodaním služby, na ktoré prijal jednu alebo viac platieb, môže platiteľ vyhotoviť jednu faktúru, a to najneskôr do 15 dní od vzniku poslednej daňovej povinnosti vzťahujúcej sa na toto dodanie tovaru alebo dodanie služby v tomto kalendárnom mesiaci. Platiteľ nie je povinný na účely dane vyhotoviť faktúru, ak ide o tovar alebo službu, ktorá je dodaná s oslobodením od dane podľa až 42. Faktúra musí obsahovať a) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne platiteľa, ktorý dodáva tovar alebo službu, a jeho identifikačné číslo pre daň, b) meno a adresu sídla, miesta podnikania, prípadne prevádzkarne alebo bydliska príjemcu

tovaru alebo služby a jeho identifikačné číslo pre daň, ak mu je pridelené. c) poradové číslo faktúry, d) dátum, keď bol tovar alebo služba dodaná, alebo dátum, keď bola platba podľa odseku 1 prijatá, ak tento dátum možno určiť a ak sa odlišuje od dátumu vyhotovenia faktúry, e) dátum vyhotovenia faktúry f) množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby, g) základ dane, jednotkovú cenu bez dane a zľavy a rabaty, ak nie sú obsiahnuté v jednotkovej cene, h) uplatnenú sadzbu dane alebo údaj o oslobodení od dane, i) výšku dane spolu v eurách, ktorá sa má zaplatiť.

55. Správny súd konštatuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. -21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

56. V takto vymedzenom rámci prieskumu a po preverení zákonných podmienok vykonávania súdneho prieskumu rozhodnutí správneho orgánu (tzn. najmä splnenia podmienok konania a okruhu účastníkov) sa správny súd stotožňuje so skutkovými závermi žalovaného v tom rozsahu, ako si ich súd osvojil zo zistení uvedených žalovaným, ktoré sú obsiahnuté v administratívnom spise. Na druhej strane podstatou žalôb, ktorými sa žalobca spoločne domáha preskúmania napadnutých rozhodnutí správcu dane a žalovaného, je právna otázka, či ním vytýkané pochybenia správcu dane počas vykonávania daňovej kontroly sú tak závažného charakteru, že by mali postačovať na zrušenie napadnutých rozhodnutí.

57. Až po prípadnom vyslovení ich nedôvodnosti súdom vzniká právo žalobcovi na prieskum zákonnosti samotných napadnutých rozhodnutí (meritórne námietky). Naopak, ak správny súd dôjde k záveru, že už prvé procesné, resp. iné pochybenia žalovaného naplnia zrušovacie dôvody uvedené zákonodarcom v ustanovení , potom preverovanie oprávnenosti ďalších námietok je v zmysle judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva [najmä rozsudok Ruiz Torija v. Španielsko, resp. neskôr Garcia Ruiz v. Španielsko (vo veci č. 30544/96 z 20.01.1999)] nehospodárne. Obdobný postup je možné analogicky použiť aj vo vzťahu k argumentácii žalovaného.

58. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva jasný právny názor, že správny súd nemusí dať detailné odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale iba na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutí bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.

59. Žalobca namietal prostredníctvom svojich námietok proti spochybneniu riadnej realizácie zdaniteľných obchodov a záverom správcu dane, že jeho dodávatelia tovaru ako aj ich obchodní partneri v skutočnosti spolu neobchodovali, ale len vystavovali faktúry za účelom získania daňovej výhody. Najmä namietal, že žalobca konal v dobrej viere, v dobrom úmysle a všetky účtovné doklady má v poriadku a preto došlo podľa jeho názoru k preukázanému zdaniteľnému plneniu a dodaniu tovaru. V žalobách argumentoval žalobca, že predložil správcovi dane skladovú evidenciu, ako aj evidenciu hmotného investičného majetku a taktiež odborné vyjadrenie č. 33/2017 zo dňa 28.06.2017 znalkyne R., z čoho vyplýva, že tovary, stroje a služby, ktoré sú fakturované neuznanými faktúrami sa nachádzajú u žalobcu. Taktiež má tieto stroje riadne zaevidované v účtovnej evidencii, časť spotrebného materiálu sa stále nachádza v sklade žalobcu a budova, ktorá slúži ako výrobný priestor a administratívna budova pre žalobcu je preukázateľne novo zrekonštruovaná. Zároveň žalobca dôvodil tým, že správcovi dane predložil doklady - správy z internetových stránok www.finstat.sk, z ktorých je zrejmé, že spoločnosti STANEX TRADE, s.r.o., Econtec, s.r.o., LUPTY s.r.o. a PreShov H+R, s.r.o. dlhodobo riadne fungovali, o čom svedčia prehľady ich ekonomických výsledkov za roky 2010 až 2014, plnili si v uvedených rokoch svoje daňové povinnosti a dokonca obchodný obrat mal trvalo stúpajúcu tendenciu. Žalobca ďalej v žalobe argumentoval tým, že nemá objektívne možnosť preukázať, že tovary, stroje a služby realizovali skutočne tieto spoločnosti, ináč ako predloženými účtovnými dokladmi a preukázaním existencie tovarov a prác, keďže tieto spoločnosti už objektívne nepodnikajú.

60. Správny súd zdôrazňuje, že iba skutočnosť, že žalobca disponuje došlou faktúrou doplnenou inými účtovnými dokladmi (napríklad dodacie listy, skladové príjemky či príjmové doklady o platbe v hotovosti a iné), a tiež že v materiálnej forme existuje predmet zdaniteľného obchodu, nie je procesnou prekážkou

pre správcu dane, aby uplatňujúc svoju právomoc (§ 44 ods. 1 Daňového poriadku) hodnovernosť vystavenia a obsahu týchto dôkazných prostriedkov preveril.

61. Na základe uvedeného musí správny súd predovšetkým zdôrazniť, že samotná existencia faktúry došlej od dodávateľov tovaru (t.j. spoločností Econtec, s.r.o., PreShov H+R, s.r.o. ) ( ) je nutnou, avšak nie absolútnou podmienkou pre priznanie práva na odpočítanie DPH. Správca dane je povinný ( Daňového poriadku) pri správe daní preveriť vierohodnosť pôvodu faktúry ( ) ako aj hodnovernosť údajov povinne uvedených jej vystaviteľom vo faktúre ( v spojení s ) vo vzťahu nielen k existencii tovaru, resp. dôsledkom vykonanej služby prezentovaných žalobcom ako daňovým subjektom ale aj k postupu, ktorý bol obsahom tvrdeného zdaniteľného obchodu s tým, že oprávnené pochybnosti o hodnovernosti uskutočnení zdaniteľných obchodov presúvajú dôkazné bremeno na žalobcu. Navyše v preskúmavanej veci je spochybnená reálnosť dodania tovaru a služieb od dodávateľov zdaniteľných obchodov deklarovaných na faktúrach, nie neexistencia materiálneho plnenia.

62. Správny súd poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu SR vyjadrený v rozsudku sp.zn. , 45-50/2016, zo dňa 07. 03. 2017, podľa ktorého limity obozretnosti podnikateľa predovšetkým vymedzuje súkromné právo prostredníctvom - generálne stanovenej zodpovednosti štatutárnych orgánov (viď ustanovenia , 135a ods. 1 [odborná starostlivosť konateľa], [odborná starostlivosť člena predstavenstva akciovej spoločnosti] ako aj [odborná starostlivosť člena predstavenstva družstva] ), resp. - zmluvne uloženej povinnosti určitú špeciálnu (obchodnú) činnosť vykonávať s odbornou starostlivosťou. Pre preskúmavanú vec je irelevantné, že najmä pôsobí smerom dovnútra podnikateľa (viď v spojení s odsekom 5 ), zaväzujú podnikateľa ako zmluvnú stranu v zdaniteľných obchodov na obozretný prístup k vzniku zdaniteľných súkromnoprávnych vzťahov, t.j. - povinnosť zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa zdaniteľného obchodu (najmä cez verejne prístupné obchodné a živnostenské či daňové registre, zoznamy dlžníkov, úpadcov alebo reštrukturalizovaných subjektov, a to aj historické údaje, alebo relevantné mediálne správy), so zohľadnením záujmov spoločnosti a súčasne všetkých jej spoločníkov. Z uvedeného potom vyplýva, že štatutárny orgán musí mať nielen dostatočné informácie o obsahu a rozsahu zdaniteľných obchodov so svojimi obchodnými partnermi, ale aj zvažovať možné riziká z tohto obchodovania pre tento daňový subjekt vyplývajúcich v zmysle právnych predpisov, vrátane daňových.

63. Zo skutočností zistených v preskúmavanej veci aj pre správny súd vyplýva, že právny nástupca dodávateľa PreShov H+R, s.r.o. bol v čase vykonania daňovej kontroly nekontaktný. Za spoločnosť v čase uskutočnenia deklarovaných obchodov konal V. na základe falošného plnomocenstva. Fakturácia medzi daňovými subjektmi prebehla, ale vykonaním šetrením správcu dane bolo zistené, že zdaniteľné obchody deklarované faktúrami predloženými žalobcom sa neuskutočnili. Napriek tomu, že žalobca predložil faktúry o dodávkach tovaru, existencia faktúr a ich zaúčtovanie automaticky neznamená oprávnený nárok na odpočítanie dane, pokiaľ sa nepreukáže materiálna podstata veci, t.j. reálne dodanie fakturovaného tovaru, resp. služby. Žalobca okrem tvrdenia, že k dodaniu tovaru došlo (podľa názoru žalobcu o tom svedčia vystavené a zaúčtované faktúry), nijakým iným relevantným spôsobom nepreukázal svoje tvrdenia. Všetky zdaniteľné obchody žalobca deklaruje len na základe listinných dôkazov, ale relevantné dôkazy preukazujúce ich uskutočnenie reálne nepredložil. Spoločnosť ECONTEC, s.r.o. nedodala tovar a služby kontrolovanému daňovému subjektu z dôvodu, že v období 1. štvrťrok 2014 vykonaným dokazovaním nebol preukázaný vznik daňovej povinnosti v zmysle ustanovenia a . Správca dane pri preverovaní skutočností pre správne určenie dane zistil, že spoločnosť ECONTEC, s.r.o. so správcom dane nekomunikuje, je nekontaktná, posledné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty podala za zdaňovacie obdobie 4. štvrťrok 2012 a ku dňu 23.04.2014 jej bola zrušená registrácia DPH. Správca dane vykonal aj úkony smerujúce k vypočutiu konateľa spoločnosti ECONTEC, s.r.o. G. ten sa však na adrese prechodného pobytu nezdržiava a zásielky sa vracajú s poznámkou adresát neznámy. Ani sám konateľ žalobcu xyz nevedel uviesť žiadne informácie týkajúce sa obchodného vzťahu so spoločnosťou ECONTEC, s.r.o. Nevedel uviesť osobu, s ktorou komunikoval, s ktorou predmetný obchod dohodol, kto mu predmetné práce za spoločnosť ECONTEC, s.r.o. odovzdal, nebol vedený stavebný denník a ani iné doklady preukazujúce prebratie prác.

64. Správny súd sa oboznámil so závermi, ktoré vyplývajú z rozsudkov Súdneho dvora Európskej únie, avšak musí tiež zdôrazniť, že v spojených veciach Optigen (resp. Kittel) Súdny dvor EÚ konštatoval

vo vzťahu ku karuselovým podvodom, že: „Plnenia, o aké ide vo veci samej, ktoré nie sú samé osebe poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty, predstavujú dodávku tovarov uskutočnenú osobou podliehajúcou dani konajúcou ako takou a hospodársku činnosť v zmysle dotknutých článkov Šiestej smernice, ak spĺňajú objektívne kritériá, na ktorých sú tieto pojmy založené, a to bez ohľadu na úmysel iného subjektu ako dotknutého platiteľa dane, ktorý je súčasťou rovnakého dodávateľského reťazca, a/alebo na prípadnú podvodnú povahu iného plnenia, o ktorej tento platiteľ nevedel alebo nemohol vedieť, ktoré je súčasťou tohto reťazca a ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení uskutočnenom týmto platiteľom. Právo platiteľa dane, ktorý uskutočňuje tieto plnenia, spočívajúce v odpočítaní dane z pridanej hodnoty zaplatenej na vstupe nemôže byť ovplyvnené ani tým, že v reťazi dodávok, ktorej sú tieto plnenia súčasťou, je iné plnenie, ktoré predchádza alebo nasleduje po plnení platiteľa dane a ktoré je bez toho, aby to platiteľ dane vedel alebo mohol vedieť, poznačené podvodom vo vzťahu k dani z pridanej hodnoty.“, t.j. že vnútorný postoj platiteľa k následkom svojho podnikania, ktorý sa vyznačuje nevedomou nedbanlivosťou, spôsobuje, že takýto platiteľ si svoje právo na odpočítanie DPH uplatniť nemôže.

65. Pokiaľ žalobca ako daňový subjekt nie je spôsobilý preukázať naplnenie vyššie uvedených zákonných požiadaviek obozretného podnikania, a to je v prípade žalobcu ako daňového subjektu zo zistení žalovaného, pre správny súd preukázané, potom poukazovanie na rozsudky vo veci Optigen (resp. Kittel) žalobcom nemá oporu v ich záveroch, lebo žalobca minimálne mal vedieť a tým aj hodnoverne preukázať, na základe akých reálnych činností bolo vykonané dodanie tovaru a služieb od dodávateľov za podmienok vymedzených v a ako tento tovar a služby nadobudol.

66. Uvedený právny názor správneho súdu nemôže zmeniť ani tvrdenie žalobcu s poukazom na právne názory vyslovené v rozsudku Najvyššieho súdu sp. zn. , sp. zn. . Uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu boli už ďalšou judikatúrnou činnosťou najvyššieho súdu prekonané. V rozsudku sp. zn. najvyšší súd vyslovil názor, že podmienky uvedené v a a v sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet. Ich nesplnenie nie je možné odpustiť, zákon to neustanovuje ani pri vzniku zodpovednosti inej osoby za vady doklad a ani pri dobromyseľnosti platiteľa. Podľa záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedených v rozsudku sp. zn. uskutočnenie zdaniteľného plnenia je základnou podmienkou pre uplatnenie odpočtu dane. Ak zdaniteľné plnenie podľa faktúry nie je uskutočnené dodávateľom na nej uvedeným, len formálna existencia faktúry, ako aj preukazovanie zaplatenia týchto súm pokladničnými dokladmi, nie sú predpokladom pre odpočítanie dane v zmysle .

67. Správny súd preto rovnako ako žalovaný konštatuje, že dôkazné bremeno je podľa § 24 Daňového poriadku na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojím právom uplatniť si za zákonom stanovených a splnených podmienok nárok na odpočet dane z pridanej hodnoty a ktorý si aj tento nárok uplatnil. Daňový subjekt je teda povinný preukázať správcovi dane všetky skutočnosti týkajúce sa jeho daňových povinností, uplatnenia práva na odpočítanie dane a reálnosti zdaniteľných obchodov predložením dôkazov, ktoré má k dispozícii. Žalobca si túto povinnosť v rámci daňovej kontroly ani vo vyrubovacom konaní nesplnil a nepreukázal správcovi dane uskutočnenie zdaniteľného plnenia dodávateľmi uvedenými na faktúrach.

68. Správny súd vzhľadom na žalobné námietky uplatnené žalobcom uvádza, že napadnuté rozhodnutia majú všetky formálne i obsahové náležitosti rozhodnutia požadované v zmysle § 63 Daňového poriadku. Uvedené rozhodnutia vychádzajú z dostatočne zisteného skutkového stavu, ktoré je logicky vyhodnotené a riadne právne posúdené. Správny súd sa stotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi závermi zistenými v predchádzajúcich konaniach o tom, že žalobca si uplatnil právo na odpočítanie dane v rozpore s ustanovením v nadväznosti na a , keďže reálne nepreukázal, že k uskutočneniu zdaniteľného obchodu, z ktorého si uplatnil nárok na odpočet DPH a oslobodenie od DPH, skutočne došlo.

69. Vzhľadom na uvedené súd žaloby ako nedôvodné podľa zamietol.

70. O trovách konania súd rozhodol podľa v spojení s a nasl. a žalobcovi nepriznal nárok na náhradu trov konania, pretože v konaní nebol úspešný a u žalovaného nezistil osobitné dôvody vedúce k priznaniu náhrady trov konania.

71. Senát správneho súdu rozhodol v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Krajskom súde v Prešove v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva a návrh výroku rozhodnutia.

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 1 S.s.p.). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov podľa § 449 ods. 2 S.s.p.