Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Cb-50-2014.pdf
PDF · 105.01 KB
Case nature
Area
Subarea
27Cb/50/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: Stavebné bytové družstvo Bratislava I., so sídlom Palackého 24, 811 02 Bratislava, IČO: 00 169 226, proti žalovanému: DUGA spol. s r.o., so sídlom Panská 1, 811 01 Bratislava, IČO: 00 685 267, právne zast.: Advokátska kancelária MULARČÍK A PARTNERI, s. r. o., so sídlom Nám. M. Benku 15, 811 07 Bratislava, IČO: 36 860 522, v konaní o zaplatenie 3.662,86 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a.
II. Žalovanému súd p r i z n á v a právo na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalobcovi, pričom o výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 04.04.2014 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.662,86 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný bol nájomcom nebytového priestoru č. XX - NP6 na prízemí v bytovom dome na ul. T. XX v F., kde správu vykonáva žalobca na základe zmluvy o výkone správy pod č. XXX zo dňa 11.12.2008. Žalobca vykonal vyúčtovanie preddavkov za roky 2010 a 2011. V zmysle uvedeného vyúčtovania boli náklady a platby za nebytový priestor vo vlastníctve žalovaného za zúčtovacie obdobie nasledovné za rok 2010 náklady vo výške 3.152,40 eur, platby vo výške 1.238,92 eur a nedoplatok vo výške 1.913,40 eur, za rok 2011 náklady vo výške 2.386,16, platby vo výške 636,70 eur a nedoplatok vo výške 1.749,46 eur. Žalovaný napriek upomienkam svoj dlh neuhradil. S ohľadom na uvedené, žiadal žalobca zaplatiť sumu 3.662,86 eur spolu s príslušným úrokom z omeškania a náhradov trov konania.
2. Žalovaný sa vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 31.07.2014 tak, že G. (ďalej len „nadobúdatelia“) nadobudli na základe Zmluvy o prevode vlastníckeho práva nebytového priestoru zo dňa 01.07.1999 ako kupujúci od predávajúceho žalobcu nebytový priestor číslo 6 nachádzajúci sa v podzemnom a na prvom a druhom nadzemnom podlaží bytového domu v F. na ul. T. č. XX, dom súp. č. XXXXXX, postavený na parcele č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X, kat. úz. F. - L. mesto, spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach obytného domu, atď. (ďalej len „nebytové priestory“) podľa čl. II zmluvy do bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Na základe čl. IX vyššie uvedenej zmluvy H. G. a J. G. (nadobúdatelia) vyhlásili, že pristúpia k zmluve o výkone správy uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom a vlastníkmi bytov v bytovom dome podľa ustanovenia § 8 zákona č. 182/1993 Z.z. Na základe Dodatku č. 2 k Zmluve č. 052/051 NP o výkone správy zo dňa 19.11.1999 sa nadobúdatelia odpojili od domového rozvodu ústredného kúrenia a teplej úžitkovej vody. Po vzájomnej dohode zmluvných strán nebytový priestor bol vykurovaný do 31.07.2004 a teplá voda bola odoberaná do 31.12.2004. Žalobca neumožnil
uzavretie Zmluvy o výkone správy pre spoločnosť DUGA spol. s. r.o., ktorá je prevádzkovateľom nebytových priestorov, pričom spoločnosť patrí nadobúdateľom. Nebytové priestory sú samostatnou stavbou a nemajú spoločné časti s bytovými domami. Žalovaný napriek tomu platil za správu žalobcovi, ale žalobca pre žalovaného neposkytoval ani neposkytuje žiadne služby okrem dodávky studenej vody. Nehnuteľnosť je samostatne napojená na elektrinu, plyn, odvoz odpadu (OLO). Žalobca vykonal v uplynulých rokoch rekonštrukciu kotolne a aj preto navýšil platby do fondu opráv, pričom nadobúdatelia z toho nemajú žiadny úžitok a odmietajú žalovanému - prevádzkovateľovi nebytových priestorov (samostatná stavba) uhradiť akékoľvek náklady spojené s opravami (exteriérovými), ktoré boli nútení nadobúdatelia vynaložiť, napr. na opravu strechy a žiadali žalobcu, aby im na tento účel poskytol príspevok z fondu opráv, čo žalobca odmietol. Napriek tomu, že žalovaný prevádzkuje nebytové priestory bez akéhokoľvek zaťaženia vedľajších stavieb (bytov a nebytových priestorov), nezasahuje do práv ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov priľahlých stavieb bytového domu nachádzajúceho sa na F.XX-XX Bratislava, pretože nebytové priestory na W.sú okrem dodávky studenej vody absolútne samostatné. Napriek existencii Zmluvy o výkone správy nebytových priestorov žalobca účtuje v súvislosti s výkonom správy vlastníkovi aj náklady, ktoré žalobca neposkytol, resp. vlastníkom bytov a nebytových priestorov nevznikli ani nevznikajú, čím z ich strany dochádza k bezdôvodnému obohateniu. S ohľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a priznať žalovanému nárok na náhradu trov konania.
3. Žalobca sa v replike doručenej tunajšiemu súdu dňa 09.09.2014 vyjadril tak, že poukázal na § 10 zákona č. 182/1993 Z.z., pričom podľa žalobcu v tomto kogentnom ustanovení je upravená jedna zo základných povinností vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, t.j. povinnosť platiť do fondu prevádzky, údržby a opráv ( ďalej len „FPÚaO“) pre všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome bez rozdielu. Vlastník nebytového priestoru je teda povinný v súlade so Zmluvou o výkone správy platiť t.j. spôsobom a v lehotách stanovených v Zmluve o výkone správy poukazovať preddavky do FPÚaO. Vzhľadom k tomu, že nebytový priestor má vlastný vchod, ale zapísaný je pod jedným súpisným číslo ako ostatné vchody prispieva do FPÚaO podľa spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Použitie FPÚaO na rekonštrukciu, resp. opravu strechy nebytového priestoru, je možné len po odsúhlasení vlastníkov potrebnou väčšinou. Takáto oprava strechy nebytového priestoru nebola potrebnou väčšinou schválená. Zmluva o výkone správy sa uzatvára len medzi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a správcom a nie s nájomcom nebytového priestoru. Vlastník nebytového priestoru zodpovedá za plnenie podmienok zmluvy o výkone správy, pričom je povinný zabezpečiť, aby tieto podmienky plnil aj jeho nájomca, ak nebytový priestor prenajíma.
4. Žalovaný sa v duplike doručenej dňa 12.02.2019 vyjadril tak, že z predloženého dôkazu nevyplýva, že výška poplatku do fondu opráv bola riadne zákonne odsúhlasená na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalovaný nespochybnil svoju povinnosť platiť do fondu opráv, avšak vzhľadom na skučnosť, že žalobca svojvoľne a nezákonne zvýšil výšku poplatku do fondu opráv v rozpore so zákonom č. 182/1993 Zb., žiadal žalobcu, aby mu bolo riadne preukázané, na základe čoho má uhrádzať takto zvýšený poplatok do fondu opráv.
5. Po otvorení pojednávania dňa 27.08.2019 zotrvali strany na prednesených stanoviskách. Žalovaný v podaní doručenom súdu dňa 20.09.2019 navrhol vypočuť konateľov spoločnosti H. G. a J. G., ako aj predsedu bytového družstva K.. T. F.. Po informácii súdu, že predmetný návrh nie je možné posúdiť, keďže právny zástupca žalovaného riadne neoznačil návrhy na vykonanie dôkazov, a to neuvedením skutočnosti, ku ktorým majú byť konatelia a svedok vypočutý, následne žalovaný podaním dňa 08.10.2019 doplnil tento návrh tak, že navrhol vypočuť konateľov žalovaného a predsedu bytového družstva z dôvodu objasnenia skutkového stavu. Súd na pojednávaní dňa 25.10.2019 návrh na výsluch konateľa pána H. G. a J. G. a výsluch svedka pána K.. F. zamietol. V rámci uvedeného dospel k záveru, okrem toho, že návrh nebol riadne odôvodnený konkrétnymi skutkovými okolnosťami, ku ktorým majú byť uvedené osoby vypočuté, aj zásadou hospodárnosti, keďže ich výsluch s ohľadom na konkrétne skutkové a právne okolnosti prípadu nepovažoval súd za potrebný.
6. Súd na pojednávaní konanom dňa 22.11.2019 vypočul X. C., zamestnanca žalobcu vo vzťahu k vyučtovaniam nákladov za rok 2010 a 2011 a správnosti uvedených údajov na predmetných vyúčtovaniach.
7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi založenými v spise, a to zmluvou o výkone správy č. 052 zo dňa 11.12.2008, s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie 01.01.2010-31.12.2010 s doručenkou o prevzatí, s vyúčtovaním nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie 01.01.2011 -31.12.2011 s dokladom o zaslaní, s upomienkou za nebytové priestory - pokus o zmier zo dňa 23.08.2011, s upomienkou za nebytové priestory - pokus o zmier zo dňa 26.01.2012 s doručenkou o prevzatí, s Dodatokom č. 2 k Zmluve č. 052/051 NP o výkone správy zo dňa 19.11.1999, s odpoveďou na žiadosť o uzavretie Zmluvy o výkone správy zo dňa 03.04.2008, so zápisnicou zo schôdze vlastníkov bytov zo dňa 07.07.2011 a ďalšími listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil nasledovné skutočnosti.
8. Zo zmluvy o prevode vlastníctva nebytového priestoru medzi žalobcom ako prevádzajúcim a XX.XX.XXXX G. a J. G. ako nadobudateľmi uzavretej dňa 01.07.1999 vyplýva, že v zmysle čl. II predmetom zmluvy je prevod vlastníctva nebytového priestoru číslo 6 nachádzajúci sa v podzemnom a na prvom a druhom nadzemnom podlaží bytového domu v XX, a ulici T. 18, dom súp. č.XXXXXX,, postavený na parc. č. X. Z XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, XXX/X, k.ú F.- L. mesto, ktoré nadobudatelia nadobúdajú do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
9. Z výpisu LV č. F., okres Bratislava I, k.ú. Bratislava-L. mesto vyplýva, že vlastníkom nebytového priestoru č. W na prízemí bytového domu na T. XX je H. G. a J. G. v spoluvlastníckom podiele X/X, ktorý nadobudli na základe titulu nadobudnutia V-2872/99 zo dňa 15.10.1999.
10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
11. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
12. Podľa § 157 ods. 2 CSP ak súd vyzve stranu, aby sa vyjadrila o určitom návrhu, ktorý sa týka postupu a vedenia konania, môže pripojiť doložku, že ak sa strana v určitej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že nemá námietky.
13. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.
14. Podľa § 186 ods. 2 CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
15. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
16. Podľa § 219 ods. 1 CSP, rozsudok súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o odvolaní a o možnosti exekúcie.
17. Podľa § 219 ods. 3 CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.
18. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
19. Podľa § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.
20. Podľa § 8b ods. 1 zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Pri správe domu je správca povinný, sledovať úhrady za plnenia a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv od vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a vymáhať vzniknuté nedoplatky (§ 8b ods. 2 písm. e/).
21. Podľa § 10 ods. 1 ZoVB vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Výšku preddavku do fondu prevádzky, údržby a opráv určia vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome spravidla vždy na jeden rok vopred tak, aby sa pokryli predpokladané náklady na prevádzku, údržbu a opravy spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, ako aj výdavky na obnovu, modernizáciu a rekonštrukciu domu. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome vykonávajú úhrady do fondu prevádzky, údržby a opráv podľa veľkosti spoluvlastníckeho podielu; ak je súčasťou bytu balkón, lodžia alebo terasa, pre účely tvorby fondu prevádzky, údržby a opráv domu sa zarátava do veľkosti spoluvlastníckeho podielu 25% z podlahovej plochy balkóna, lodžie alebo terasy.
22. Podľa § 10 ods. 2 ZoVB príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv domu sú a) mesačné preddavky vlastníkov bytov a nebytových priestorov, b) príjem za prenájom spoločných častí domu, spoločných zariadení domu, spoločných nebytových priestorov, príslušenstva a priľahlého pozemku, c) výnosy z účtu domu vedeného v banke, d) príjmy z výťažku exekúcie bytu alebo nebytového priestoru alebo z dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru, vo výške pohľadávok voči vlastníkovi bytu zo zákonného záložného práva, ktoré vzniklo podľa tohto zákona, e) zmluvné pokuty a úroky z omeškania vzniknuté použitím prostriedkov fondu prevádzky, údržby a opráv domu, f) príjmy z predaja spoločných nebytových priestorov, spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu, ak sa vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome nedohodli inak.
23. Žalobca právne kvalifikoval svoj nárok z titulu neuhradených predpísaných zálohových platieb za rok 2010 a za rok 2011 voči nájomcovi- žalovanému za nebytový priestor č. XX. Sporným na prízemí v bytovom dome na ulici T. XX v F., kde správu vykonáva žalobca na základe zmluvy o výkone správy.
24. Sporným v konaní nebolo, že žalobca je správcom, ktorý vykonáva správu na základe zmluvy o výkone správy. Spornou skutočnosťou nebolo ani to, že vlastníkom nebytového priestoru sú manželia H. G. a J. G., zatiaľ čo prevádzkovateľom je spoločnosť žalovaného, ktorého konateľmi sú manželia G..
25. Naproti tomu žalovaný namietal v konaní pasívnu vecnú legitimáciu, ako aj skutočnosť, že žalobca neumožnil uzavretie predmetnej zmluvy o výkone správy, ktorá je prevádzkovateľom nebytových priestorov, keďže spoločnosť patrí nadobúdateľom. Žalovaný namietal neposkytnutie služieb okrem studenej vody, ďalej odmietol zvýšenie príspevku do fondu opráv na opravu strechy.
26. Súd v prvom rade skúmal vecnú aktívnu legitimáciu žalobcov domáhať sa zaplatenia predmetnej úhrady z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za obdobie roka 2010 a 2011.
27. Na to, aby sa niekto stal stranou konania, netreba, aby bol účastníkom hmotno- právneho vzťahu, o ktorý v konaní ide - stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom), alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či on aj žalovaný sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je žalobca subjektom práva a žalovaný subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v civilnom procesnom práve používa pojem vecná legitimácia. Vecnú legitimáciu má ten subjekt, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna vecná legitimácia), o ktorých
sa v konaní rozhoduje. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa žalobca subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, resp. subjektívne vníma žalovaného ako účastníka určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či žalobca a žalovaný účastníkmi daného hmotnoprávneho vzťahu objektívne sú, alebo nie sú. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), v skutočnosti objektívne nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Cdo 192/2004 <http://merit.slv.cz/3Cdo192/2004>). Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (na strane žalobcu) alebo pasívnej (na strane žalovaného), je imanentnou súčasťou súdneho konania (viď napr. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. 6. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009 <http://merit.slv.cz/2Cdo205/2009>). Pred preskúmaním uplatňovaného nároku je vždy súd povinný zistiť, či subjekty, ktoré vystupujú ako strany konania, sú skutočne účastníkmi hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého žalobca odvodzuje svoje subjektívne práva.
28. Súd zistil, že aktívna vecná legitimácia je daná, keďže správca pri výkone správy koná v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Správca je oprávnený pri výkone správy majetku vlastníkov bytov a nebytových priestorov vo svojom mene, na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov vymáhať úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a úhrady preddavkov do fondu prevádzky, údržby a opráv vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, ktorého správu vykonáva (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 3 Cdo 180/2008, ktoré bolo publikované pod R 63/2009).
29. S ohľadom na tú skutočnosť, že vlastníkom nebytového priestoru sú manželia H. G. a J. G., zatiaľ čo žalovaný bol len prevádzkovateľom predmetného nebytové priestoru, je s poukazom na § 10 ods. 1 ZoVB, v zmysle ktorého sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, zrejmé, že žalovaný nie je pasívne vecne legitimovaným, voči ktorému sa žalobca má domáhať úhrady predmetných preddavkov. Žalovaného však nemožno považovať za nositeľa subjektívnych povinností vyplývajúcich z predmetného zmluvného vzťahu, teda za pasívne vecne legitimovaný subjekt. Vzhľadom na vyššie uvedené (nedostatok pasívnej vecnej legitimácie) už nebolo potrebné, aby sa súd podrobne zaoberal ďalšími námietkami vznesenými zo strany žalovaného.
30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
31. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Na pojednávaní konanom dňa 18.02.2020 žalobca napriek tomu, že zotrval na podanej žalobe po predbežnom právnom posúdení súdu, navrhol, aby súd nepriznal trovy konania žiadnej zo strán konania. V tomto smere však zdôraznil, že nejde o návrh podľa § 257 CSP, teda uplatnenie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Súd žalobcovi vysvetlil, že v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP <aspi:// module='ASPI'&link='160/2015 Z.z.%2523257'&ucin-k-dni='30.12.9999'> pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie náhrady trov konania, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uvedené je potrebné vykladať prísne reštriktívne. S ohľadom na tú skutočnosť, že žalobca uvedený návrh podľa § 257 CSP ani nepodal, ani neuviedol tzv. dôvody hodné osobitého zreteľa, súd sa riadil pri rozhodovaní o trovách konania zásadou úspechu v konaní.
33. O trovách konania vzhľadom na plný úspech žalovaného súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá ust. § 262 ods. 2 CSP.
34. Na záver ešte súd dodáva, že ak bolo pojednávanie odročené z dôvodu výhradne na strane žalobcu, je možné pričítať tento procesný úkon v rámci separátnej náhrady trov konania žalovanému. Žalobca však bol v dôsledku neúspechu v konaní zaviazaný na úhradu 100 % všetkých trov konania. V zmysle vyššie uvedeného, súd osobitne nerozhodol o separátnej náhrade trov konania z pojednávania, keďže by išlo o duplicitné a nadbytočne priznané trovy konania. Inak povedané, priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému vo výške 100 % konzumuje výrok rozhodnutia o separátnej náhrade trov konania, keďže trovy nariadeného pojednávania boli priznané v rámci 100 % úspechu žalovanému.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.-Exekučný poriadok).