Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/115/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu V., L., M., L. XXXX/XX, IČO: XX XXX XXX, právne zastúpeného R.. R. N., advokátom, W.. L. XX/XX, M., proti žalovanému I. M. Y., M. Y.. XXX, IČO: XX XXX XXX., právne zastúpenému R.. Y.E., advokátkou, W. XX, M., o zaplatenie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č. k. -212, zo dňa 07. mája 2019, takto

rozhodol:

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. a výroku IV. p o t v r d z u j e .

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie výrokom I. konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 2.784,11 eur zastavil. Výrokom II. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi bezdôvodné obohatenie za obdobie od 23.02.2015 do 31.03.2019 v sume 10.849,05 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom III. vo zvyšku žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia zamietol. Výrokom IV. rozhodol, že žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 15,06 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením. Vec právne posúdil podľa ust. a a . V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu za užívanie pozemkov žalovaným bez právneho dôvodu, a to vo výške obvyklej ceny nájmu za užívanie týchto pozemkov v danom mieste a čase, titulom vydania plnenia z bezdôvodného obohatenia, a to za dobu od 23.02.2015 do 23.02.2017 a po zmene žaloby, ktorú súd pripustil, aj za nasledujúce obdobie od 24.02.2017 do 31.03.2019 s tým, že žalovaný žalobcovi žiadnu odplatu za užívanie pozemkov stavbami za uplatnené obdobie nezaplatil. Za nedôvodnú považoval obranu žalovaného, ktorý spochybnil vlastnícke právo žalobcu k predmetným pozemkom. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovaného, že sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil, pretože v prípade stavieb postavených na pozemkoch žalobcu, ide o oprávnené stavby a zriadením stavieb na predmetných pozemkoch nedošlo k protiprávnemu konaniu. Uviedol, že pri posudzovaní dôvodnosti nároku žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nie je potrebné protiprávne konanie subjektu, ktorý získal neoprávnený majetkový prospech, ani protiprávne konanie iného subjektu. Nemá význam ani skutočnosť, či stavba bola na pozemkoch zriadená oprávnene alebo ide o neoprávnenú stavbu. Pôvodne pozemky a stavby na nich vlastnila tá istá osoba (národný podnik). Faktom je, že v dôsledku viacerých následných prevodov vlastníckeho práva pozemkov a stavieb medzi viacerými subjektami nastala situácia, keď vlastník pozemkov nie je totožný s vlastníkom stavieb na nich postavených. V danom prípade pre vznik bezdôvodného obohatenia stačí, že stavba je postavená na cudzom pozemku, pričom neexistuje žiadna dohoda medzi vlastníkom stavby a vlastníkom pozemku, z ktorej by vyplývalo oprávnenie vlastníka stavby užívať pozemok, a

v takom prípade vlastník pozemku nemôže realizovať svoje užívacie právo k pozemku v rozsahu, v akom je pozemok zastavaný stavbou a vlastník stavby sa ohľadom úžitkovej hodnoty pozemku bezdôvodne obohacuje na úkor vlastníka pozemku, ku ktorej otázke zaujal právny názor aj NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 28.06.2012. Nestotožnil sa s námietkami žalovaného, že od času nadobudnutia vlastníctva k stavbám, užíva pozemky dobromyseľne, a že takéto dobromyseľné užívanie pozemkov malo za následok „vydržanie práva vecného bremena k bezodplatnému užívaniu pozemkov vlastníkom stavieb“. Nebolo preukázané, že žalovaný, resp. jeho právny predchodca boli dobromyseľnými pri začatí vykonávania práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal relevantný právny dôvod, z ktorého by mohol pri zachovaní obvyklej miery opatrnosti, vzhľadom na okolnosti vyvodzovať, že sa stal oprávneným vykonávateľom práva zodpovedajúceho vecnému bremenu. Z hospodárskej zmluvy zo dňa 01.01.1990, na základe ktorej Y. národný výbor F. nad F. nadobudol do vlastníctva predmetné stavby, nijako nevyplýva právo užívať aj pozemky pod stavbami, keďže pozemky neboli predmetom prevodu podľa tejto zmluvy. Neobstoja ani tvrdenia žalovaného, že šlo v minulosti o národný majetok v správe socialistických organizácií a ani tvrdenia, že v minulosti boli na predmetných pozemkoch postavené stavby. Táto skutočnosť nezakladá dobromyseľnosť žalovaného, ani jeho právneho predchodcu o vzniku práva užívať pozemky pod stavbami. Neopodstatnenými boli aj tvrdenia žalovaného, že mu vzniklo právo bezodplatného užívania pozemkov pod stavbami z dôvodu, že voči žalovanému neboli uplatnené žiadne nároky spojené s užívaním pozemkov. Z nečinnosti vlastníka pozemku nemožno vyvodzovať jeho súhlas s bezodplatným užívaním pozemku inou osobou. Právo zodpovedajúce vecnému bremenu, spočívajúce v bezodplatnom užívaní predmetných pozemkov na základe vydržania tohto práva, v konaní nebolo súdom preukázané. Uviedol, že žalobca má titulom svojho vlastníckeho práva, chráneného SR oprávnenie pozemky užívať, ktoré oprávnenie je mu znemožnené v rozsahu, v akom sú jeho pozemky zastavané stavbami. Nemožno opomenúť fakt, že žalobca v dôsledku stavieb na jeho pozemkoch stráca v celom rozsahu úžitkovú hodnotu pozemku. Žalobca nemôže svoje pozemky využívať nijakým spôsobom, keďže sú zastavané stavbami žalovaného tým, že niektoré zo stavieb sú v dezolátnom stave. Pokiaľ žalovaný vlastnou vinou nechal stavby schátrať a neprinášajú mu žiaden úžitok ako tvrdí, tento následok možno pripísať len na vrub žalovaného. Nemožno preto hodnotiť postup žalobcu, ktorý sa domáha vydania bezdôvodného obohatenia ako šikanózny výkon práva, keďže žalobcovi je vzhľadom na danú situáciu úplne znemožnené pozemky využívať. Žalovaný nekonal so starostlivosťou riadneho hospodárstva, keď predmetné stavby nechal schátrať a niektoré stavby už nie sú v stave spôsobilom na ich riadnu prevádzku a nemôžu prinášať žalovanému zisk. Z vykonaného dokazovania nevyplynul nepoctivý zámer alebo špekulatívne konanie žalobcu. Ohľadom lomu prebieha konanie o obnovenie banskej činnosti, na základe žiadosti spoločnosti H. L.., ktorej spoločníkom a konateľom je Y. Z., ktorý je jediným spoločníkom a konateľom žalobcu, čo nasvedčuje tomu, že cieľom žalobcu bolo pozemky nadobudnúť a následne ich prenajať, dať do užívania spoločnosti H. L.., ktorá má v predmete činnosti aj úpravu nerastov, dobývanie ložísk nevyhradených nerastov a iné s tým, že pokiaľ by boli v technicky vyhovujúcom stave stavby žalovaného, bolo by tieto stavby možné na základe dohody so žalovaným prenajať uvedenej obchodnej spoločnosti na výkon jej podnikateľskej činnosti. Súd po zohľadnení všetkých relevantných individuálnych okolností daného prípadu dospel k záveru, že uplatnený nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia nemožno považovať za výkon práva v rozpore s dobrými mravmi ( ). Podľa výpisov z LV č. X a LV č. XXX k. ú. M. Y., odborného vyjadrenia č. XX/XXXX zo dňa 03.08.2016 od K.. T. C., ako aj skutkových tvrdení žalobcu, má žalovaný svoje stavby bez súpisného čísla na pozemkoch žalobcu umiestnené nasledovne: administratívna budova na parc. č. XXXX o výmere XXX m2, vápenka na parc. č. XXXX o výmere XXX m2, garáž I. II. na parc. č. XXXX o výmere XXX m2, trafostanica na parc. č. XXXX o výmere XX m2, sklad PHM na parc. č. XXXX o výmere XX m2, násypník na parc. č. XXXX o výmere XX m2, silo na parc. č. XXXX o výmere XX m2, mlyn - drviareň na parc. č. XXXX o výmere XXX m2, mlecia stanica LM XX na parc. č. XXXX o výmere XXX m2, silo na parc. č. XXXX o výmere XX m2. Spolu výmera týchto zastavaných pozemkov predstavuje XXXX m2, ohľadom ktorej plochy pozemkov zastavanej stavbami žalovaného vznikol žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzhľadom na skutkové vymedzenie uplatneného nároku. Pri ročnom nájme 1,16 eur za m2 pozemkov, je všeobecná cena nájmu za rok 2.756,16 eur (na 1 deň pripadá suma 7,74 eur) s tým, že za žalované obdobie (obdobie od 23.02.2015 do 31.03.2019) s prihliadnutím na rozsah spoluvlastníckeho podielu žalobcu, za dôvodne uplatnený považoval súd nárok žalobcu v sume 10.849,05 eur a vo zvyšujúcej časti s výnimkou nároku o 2.784,11 eur, v ktorej žalobca žalobu zobral späť, žalobu zamietol.

2. Vzhľadom na zásadu úspechu a zásadu zodpovednosti za zastavenie konania, žalovanému vzniklo podľa , a právo na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 15,06 %.

3. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca aj žalovaný.

4. Žalovaný v odvolaní proti výroku II. rozsudku navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná náhradu trov konania v celom rozsahu. Namietal, že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď konštatoval, že nebolo preukázané žalovaným právo bezodplatného užívania pozemkov pod stavbami. Nie je pravdou, že umiestnením stavieb na pozemku žalobcu, dochádza k neoprávnenému zabratiu predmetných pozemkov. Všetky stavby boli od počiatku oprávnenými stavbami, postavenými so súhlasom vlastníka, resp. oprávnenými užívateľmi a správcami predmetných pozemkov. Na žalovaného prešlo vlastníctvo dotknutých stavieb bez majetkového vyporiadania pozemkov, nachádzajúcich sa pod nimi. Následne malo dôjsť k tomuto vyporiadaniu a prevodu predmetných pozemkov na žalovaného tak, ako to žalovaný žiadal v roku 1992. Vzhľadom na presvedčenie žalovaného o oprávnenosti užívania pozemkov a nečinnosť žalobcu, resp. akceptáciu z ich strany bezodplatného užívania predmetných pozemkov, bol žalovaný dobromyseľný, že mu právo vyplývajúce z vecného bremena bezodplatného užívania pozemkov patrí. Je zistiteľné, že po celé obdobie užívania pozemkov žalovaným ako vlastníkom stavieb, si žalobca ako vlastník pozemkov voči žalovanému ako vlastníkovi stavieb, nijaké náhrady spojené s užívaním pozemkov neuplatňoval. Takéto dobromyseľné užívanie pozemkov po dobu viac ako 20 rokov malo za následok vydržanie práva vecného bremena bezodplatného užívaniu pozemkov vlastníkom stavieb. Žalovaný od začiatku výstavby, resp. od času nadobudnutia vlastníctva k stavbám, pozemky zapísané na LV č. XXX k. ú. M. Y., užíva dobromyseľne s tým, že od počiatku ide o oprávnené bezodplatné užívanie pozemkov. Nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že uplatňovaný nárok nie je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Za dôležitý fakt označil, že žalobca kupoval pozemky s vedomím, že tam stoja stavby, ktoré sú vo vlastníctve inej osoby ako prevádzajúceho. Na rozdiel od názoru súdu považoval za potrebné na konanie žalobcu, ktorý uplatňuje nárok v rozpore s dobrými mravmi aplikovať uznesenie Ústavného súdu sp. zn. -22 zo dňa 28.09.2011. Uviedol, že žalovaný nadobudol dotknuté stavby nie na základe vlastného rozhodnutia, ale zo zákona a nemal možnosť toto vlastníctvo odmietnuť. Odmieta názor, že na strane žalovaného došlo užívaním pozemkov pod stavbami k bezdôvodnému obohateniu. V súvislosti s vlastníctvom stavieb nachádzajúcich sa na predmetných pozemkoch nevznikli žalovanému žiadne výhody alebo úžitky. Delimitačným protokolom boli spolu so stavbami na žalovaného prevedené predovšetkým povinnosti v podobe riadneho zabezpečovania prevádzkyschopnosti. Žalobcovi nie je znemožnené užívať pozemky v rozsahu, v akom sú zastavané stavbou, resp. pozemky v súčasnosti nemôže užívať žalobca inak, ako v súvislosti s ťažbou a prevádzkou lomu. Žalobu považoval v celom rozsahu za nedôvodnú, uplatnenú v rozpore s .

5. Žalobca v odvolaní podanom proti výroku IV. rozsudku navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi prizná proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 23,47 %. Podľa žalobcu, zásadným dôvodom nesprávnosti napadnutého rozhodnutia vo výroku o náhrade trov konania je to, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho konštatovania o výške uplatneného nároku žalobcu po navrhnutej zmene žaloby. Uviedol, že predmetom konania bolo zaplatenie peňažnej sumy 17.572,87 eur, pričom žalobca nikdy žiadnym svojim prednesom po podaní žaloby takto uplatnený peňažný nárok nerozšíril a neuplatnil tak viac (vyššiu sumu), než ako v podanej žalobe. Navrhovaná zmena žaloby nespočívala vo zvýšení pôvodne uplatneného nároku, ale spočívala len v rozšírení časového obdobia, za ktoré žalobca za takto rozšírené časové obdobie neuplatňoval oproti sume uplatnenej podanou žalobou vyššiu sumu, ale naopak, sumu nižšiu, z ktorého dôvodu zároveň vzal žalobca podanú žalobu v časti o zaplatenie sumy 2.784,11 eur späť. Nepovažoval za správne konštatovanie súdu, že navrhovanou zmenou žaloby rozšíril uplatnený nárok o 7.974,79 eur, a teda celkom uplatnil sumu 25.547,66 eur. Pokiaľ by súd prvej inštancie postupoval pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne a vychádzal z toho, že žalobca uplatnil žalobou nárok na zaplatenie sumy 17.572,87 eur a žaloba bola vzatá späť v časti o zaplatenie sumy 2.784,11 eur, tak vzhľadom na zásadu úspechu a zásadu zodpovednosti za zastavenie konania by podľa a a vzniklo žalobcovi právo na pomernú náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 23,47 %.

6. Žalobca k odvolaniu podanému žalovaným vo svojom písomnom vyjadrení navrhol potvrdenie rozsudku vo výroku II., nakoľko žalovaný v podanom odvolaní len zopakoval svoju argumentáciu, s ktorou sa súd zaoberal a vyčerpávajúcim spôsobom vyporiadal. Odvolacie námietky žalovaného považoval za celkom nedôvodné. Za podstatnú považoval skutočnosť, že na pozemkoch vo vlastníctve žalobcu sa nachádzajú stavby vo vlastníctve žalovaného a medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k žiadnej dohode, ktorá by zakladala právo žalovaného na užívanie pozemkov žalobcu takýmto spôsobom, teda umiestnením stavieb, ktoré pozemky žalobcu zaberajú prakticky v celom rozsahu a neumožňujú žalobcovi ako ich vlastníkovi tieto akýmkoľvek spôsobom užívať. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že príslušné stavby v rozsahu svojich oprávnení užíva, ale mu to neprináša žiaden finančný zisk, len náklady, tak ide o celkom nepravdivé tvrdenie, keďže z konania vedeného na Okresnom súde Trenčín sp. zn. jednoznačne vyplynulo, že ide už len o ruiny a pozostatky celkom zdevastovaných stavieb, ktoré navyše ohrozujú život a zdravie osôb pohybujúcich sa v ich blízkosti. Uviedol, že v prípade tvrdenia žalovaného o vydržaní práva vecného bremena bezodplatného užívania pozemkov vlastníkom stavieb, ide o tvrdenie skutkovo nepodložené a právne celkom zmätočné, ku ktorému súd zaujal zodpovedajúce stanovisko, s ktorým sa žalobca stotožňuje. Je vylúčené, aby žalovaný akékoľvek vecné právo k predmetným pozemkom nadobudol titulom vydržania. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia zaujal správne stanovisko aj k tvrdeniu žalovaného o tom, že prisúdenie uplatneného nároku žalobcovi, by odporovalo dobrým mravom s poukazom na ust. . Podľa žalobcu, je to práve žalovaný, ktorý koná v rozpore s dobrými mravmi, keď dlhodobo ponecháva na pozemkoch žalobcu stavby vo svojom vlastníctve, ktoré sú celkom v dezolátnom stave. Poukaz žalovaného na Uznesenie Ústavného súdu SR č. zo dňa 28.09.2011 je celkom nepriliehavý, vzhľadom na úplne rozdielny posudzovaný skutkový stav, pričom išlo o riešenie pomerne rozsiahlych nárokov uplatňovaných na Okresnom súde Prešov a týchto sa týkal aj Nález Ústavného súdu SR č. zo dňa 16.12.2009, ktorého právne závery svedčia v prospech uplatneného nároku žalobcu v tomto konaní a v prospech správnosti záverov súdu prvej inštancie.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa a bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné potvrdiť podľa . Rozsudok súdu prvej inštancie nebol stranami sporu spochybnený opravným prostriedkom vo výroku I., ktorým súd konanie v časti o zaplatenie bezdôvodného obohatenia v sume 2.784,11 eur, zastavil a vo výroku III., ktorým vo zvyšku súd žalobu o zaplatenie bezdôvodného obohatenia zamietol. V týchto výrokoch rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť a odvolací súd sa ho nedotýkal.

8. Preskúmaním veci (vo vzťahu k výroku II.) odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v súlade s ust. riadne zistil skutkový stav a tento posúdil v súlade s hmotným právom. V súlade s ust. vyhodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Námietky žalovaného uvedené v podanom odvolaní sú takmer totožné s námietkami uplatnenými pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd prvej inštancie dostatočne vysporiadal. V odvolacom konaní neboli odvolateľom preukázané, ale ani tvrdené také skutočnosti, ktoré mohli mať za následok odlišné rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu si odvolací súd osvojil dôvody napadnutého rozsudku a v podrobnostiach na ne podľa poukazuje. Pokiaľ odvolací súd v plnom rozsahu odkáže na dôvody rozhodnutia súdu prvej inštancie, stačí, ak v odôvodnení rozsudku iba poukáže na relevantné skutkové zistenia a stručne zhrnie právne posúdenie veci; rozhodnutie odvolacieho súdu v sebe tak zahŕňa po obsahovej stránke aj odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom totiž tvorí jeden celok. Určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú (kompletizujúcu) jednotu.

9. Rozhodnutie súdu prvej inštancie možno napadnúť len z dôvodov stanovených v ust. . Žalovaný v podanom odvolaní uplatňuje odvolací dôvod podľa , , , teda namieta okrem nesprávneho právneho posúdenia aj nesprávne skutkové zistenia a inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci; v čom túto inú vadu konania vidí, v podanom odvolaní neuvádza. Odvolací súd pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, nezistil.

10. Ust. a upravuje, že kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením

bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

11. Citované ustanovenie vyjadruje všeobecnú zásadu občianskeho práva, podľa ktorej sa nikto nesmie bezdôvodne obohacovať na úkor iného. Bezdôvodné obohatenie je pritom chápané ako záväzok ( ), z ktorého vzniká tomu, kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil, a tomu, na koho úkor k obohateniu došlo, právo požadovať vydanie bezdôvodného obohatenia. O obohatenie ide vtedy, ak sa plnením niekomu dostalo majetkovej hodnoty vyjadrenej tým, že v jeho majetku došlo buď k zvýšeniu aktív ( ), alebo k zníženiu pasív ( ).

12. V danom prípade je nespornou skutočnosťou, že žalobca bol podielovým spoluvlastníkom, resp. je výlučným vlastníkom pozemkov, na ktorých žalovaný v rozhodnom období (od 23.05.2015 do 31.03.2019) užíval stavby vo výlučnom vlastníctve. Žalovaný užíval stavby zriadené na pozemkoch žalobcu v dobe, za ktorú žalobca uplatňoval žalobou vydanie bezdôvodného obohatenia, bez toho, aby so žalobcom mal uzavretú dohodu o ich užívaní.

13. V súdnej praxi boli riešené viaceré prípady vydania bezdôvodného obohatenia titulom užívania cudzej nehnuteľnosti (pozemku) bez nájomnej zmluvy, či iného titulu oprávňujúceho užívať cudziu vec. Majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob, najčastejšie ide o nájomnú zmluvu, kedy sa výška náhrady porovnáva s obvyklou hladinou nájomného, ktoré by bol nájomca povinný plniť za normálnych okolností, ak by vec užíval na základe platnej nájomnej zmluvy. Súdnou praxou bola zodpovedaná otázka, v čom spočíva užívanie pozemku, keď je na ňom postavená stavba vo vlastníctve osoby odlišnej od vlastníka pozemku. Pod týmto pojmom je potrebné rozumieť umiestnenie samotnej stavby na cudzí pozemok. Jej samotné umiestnenie totiž bráni vlastníkovi pozemku, tento užívať riadnym spôsobom. K obohateniu vlastníka stavby potom dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu. Povinnosť poskytovať náhradu vlastníkovi pozemku, na ktorom stojí stavba, stíha vlastníka stavby bez ohľadu na to, akým spôsobom realizuje svoje vlastnícke právo. Z rovnakých dôvodov nie je podstatné ani to, či, prípadne komu, prináša užívanie stavby zisk. Poskytnuté plnenie je plnením bez právneho dôvodu a bezdôvodne sa teda obohatil ten, kto je vlastníkom stavby na cudzom pozemku. Je potrebné si uvedomiť, že pod „užívaním cudzieho pozemku“ je potrebné v tomto prípade chápať jeho zastavanie cudzou stavbou (nie užívanie samotnej stavby). Pozemky žalobcu boli teda (bez právneho dôvodu) užívané tým, že mal na nich žalovaný umiestnenú svoju stavbu a nie tým, či a ako bola táto stavba užívaná. Nedôvodné sú preto námietky žalovaného, že stavby žalovaného boli od počiatku stavbami oprávnenými, postavenými so súhlasom vlastníka, resp. oprávnenými užívateľmi a správcami predmetných pozemkov, ktoré žalovaný v rozsahu svojich oprávnení užíva, ale mu to neprináša žiaden finančný zisk, len náklady.

14. K námietke žalovaného, že žalovanému vzniklo právo bezodplatého užívania pozemkov pod stavbami, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uvádza, že pokiaľ aj právny predchodca žalovaného hospodárskou zmluvou zo dňa 01.01.1990 nadobudol do vlastníctva predmetné stavby, z tejto zmluvy nevyplýva právo užívať aj pozemky pod stavbami a táto skutočnosť nemôže zakladať dobromyseľnosť žalovaného, resp. jeho právneho predchodcu o vzniku práva užívať pozemky pod stavbami. V podanom odvolaní žalovaný sám uvádza, že pozemky, ktoré mali byť rovnako ako budovy a stavby predmetom prevodu vlastníctva na Y. W. U. F., prevedené neboli. Žalovaný nepreukázal žiadne skutočnosti, z ktorých by mohol súd vyvodiť, že žalovanému vzniklo právo bezodplatného užívania predmetných pozemkov, s výnimkou jeho vnútorného presvedčenia o oprávnenosti užívania pozemkov a doterajšej nečinnosti žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu, čo pre dobromyseľnosť ako základný predpoklad pre žalovaným tvrdené vydržanie práva vecného bremena bezodplatného užívania pozemkov vlastníkom stavieb, nepostačuje. Ani zmluva o nájme nebytových priestorov a hnuteľných vecí zo dňa 27.02.2003 uzavretá medzi žalovaným (ako prenájomcom) a spoločnosťou S., s. r. o. so sídlom M. R. XX (ako nájomcom) nezakladá právo bezodplatného užívania pozemkov, preto od tejto zmluvy nie je možné odvodzovať ani dobromyseľnosť žalovaného o bezodplatnom užívaní pozemkov. Aj keď predmetom tejto zmluvy je aj zriadenie vecného bremena k parcele č. XXXX/X o výmere XXX m2, zapísané na LV č. XXX a na parcele č. XXXX/X o výmere XXX m2, zapísané na LV č. X k. ú. M.

Y., vedené ako miestna komunikácia, nemožno zo zriadeného vecného bremena vyvodiť, že sa vlastník pozemkov vzdal práva na odplatu za užívanie týchto pozemkov vlastníkom stavby.

15. Odvolací súd súhlasí aj s názorom súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalobcom uplatňovaný nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nezakladá rozpor s dobrými mravmi. V danom prípade, v uplatňovaní náhrady za užívanie pozemkov formou vydania bezdôvodného obohatenia, nemožno vidieť rozpor s dobrými mravmi.

16. Aj pri nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia platí, že nárok je dôvodný len v prípade, ak nie je v rozpore s dobrými mravmi. Aplikácia ust. si vyžaduje, aby boli doložené také mimoriadne okolnosti, kedy je na mieste poprieť dopady zákonnej úpravy a narušiť tak dôveru v právne normy, a teda aj právnu istotu dotknutých osôb. Ust. patrí k právnym normám s relatívne neurčitou (abstraktnou) hypotézou, ktorá tak prenecháva súdu, aby podľa svojho uváženia v každom jednotlivom prípade, vymedzil sám hypotézu právnej normy zo širokého, vopred neobmedzeného okruhu okolností. Úsudok súdu tak musí byť podložený dôkladnými skutkovými zisteniami, a súčasne presvedčivo dokladať, že tieto zistenia dovoľujú v konkrétnom prípade záver, že výkon práv je s dobrými mravmi skutočne v rozpore. V danom prípade posúdenie, že uplatňovaný nárok nie je v rozpore s dobrými mravmi, zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania. Napriek tvrdeniu žalovaného nebolo v konaní preukázané, že nárok uplatnený žalobcom je šikanózny, uplatnený v úmysle poškodiť, či znevýhodniť žalovaného. Podľa názoru odvolacieho súdu, uplatnenie predmetného nároku za účelom dosiahnutia ekonomického cieľa samé o sebe nie je v rozpore s dobrými mravmi; bez významu je aj fakt (žalovaným označovaný ako dôležitý), že keď žalobca kupoval pozemky, bol oboznámený so stavom pozemkov a vedel, že tam stoja stavby, ktoré sú vo vlastníctve inej osoby ako prevádzajúceho. Rovnako odvolací súd považuje za bezvýznamné, že žalovaný dotknuté stavby nadobudol nie na základe vlastného rozhodnutia, ale zo zákona, a nemal možnosť toto vlastníctvo odmietnuť. Nedôvodný je aj poukaz žalovaného na Uznesenie Ústavného súdu SR zo dňa 28.09.2011, s ktorým rozhodnutím sa súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia dôsledne vysporiadal, a s ktorým posúdením odvolací súd súhlasí. V danom prípade pozemky neslúžia verejnému záujmu, žalobca má nárok na náhradu za obmedzenie svojho vlastníckeho práva a žalovaný, ktorý na úkor vlastníka pozemkov získava majetkový prospech, je tento povinný vlastníkovi pozemku vydať. Uplatnený nárok preto neodporuje dobrým mravom.

17. Z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým súd žalobe vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 10.849,05 eur, ktorá nebola odvolaním žalovaného spochybnená, potvrdil ako vecne správny.

18. Odvolací súd nepovažuje za dôvodné ani odvolanie žalobcu proti výroku o náhrade trov konania. V danom prípade žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 17.572,87 eur, keď sa domáhal proti žalovanému vydania bezdôvodného obohatenia od 23.05.2015 do 23.02.2017. Na pojednávaní dňa 09.04.2019 žalobca upravil žalobu tak, že uplatnil nárok aj za obdobie od 24.02.2017 do 31.03.2019 a požadoval zaplatenie za takto uplatnené obdobie sumu 7.600,- eur za obdobie od 24.02.2017 do 24.02.2019, a sumu 374,79 eur za dobu od 25.02.2019 do 31.03.2019, čo súd prvej inštancie vyhodnotil ako kvantitatívne rozšírenie nároku o vydanie bezdôvodného obohatenia (bod 16. odôvodnenia) a navrhovanú zmenu žaloby pripustil. Pokiaľ žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 17.572,87 eur, na pojednávaní konanom dňa 09.04.2014, sa domáhal zaplatenia sumy 7.600,- eur a 374,79 eur (bezdôvodné obohatenie za obdobie od 24.02.2017 do 31.03.2019) a žalobu zobral späť v časti o zaplatenie sumy 2.784,11 eur, správne súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady úspechu a zásady zodpovednosti za zastavenie konania v zmysle a a , priznal žalovanému právo na pomernú náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 15,06 %, keď úspech žalobcu vyjadruje jeho úspech v rozsahu 42,47 % a úspech žalovaného 57,53 % (46,63 % + 10,90 %).

19. V odvolacom konaní mal, pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, úspech žalobca a pokiaľ ide o súvisiaci výrok o náhrade trov prvoinštančného konania, mal úspech žalovaný, preto súd o trovách odvolacieho konania rozhodol podľa a tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.

20. Rozhodnutie senátu bolo prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).