Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 22 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (29)9f9/387191.ddb39c.pdf
PDF · 141.1 KB
No categories available
1Cdo/91/2010
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana
Deáka a sudkýň JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej veci ţalobkyne
I., so sídlom v S., zastúpenej JUDr. M. I., advokátkou vo V., proti ţalovanej R. B., bývajúcej
v K., o peňažné plnenie, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C
221/2003, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. februára 2010
sp. zn. 11Co 67/2009, 11Co 2/2010, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Vranov nad Topľou (súd prvého stupňa) rozsudkom z 28. marca 2008 č.
k. 4C 221/2003-196 zaviazal ţalovanú uhradiť ţalobkyni sumu 123 800 Sk s 12,5 % úrokom
z omeškania ročne od 10. decembra 2003 aţ do zaplatenia, ďalej sumu 123 800 Sk so 6 %
úrokom z omeškania ročne od 20. novembra 2007 aţ do zaplatenia, ako aj sumu 118 641 Sk
s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 20. novembra 2007 aţ do zaplatenia, všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy
konania vo výške 84 309 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho
rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe pôvodná ţalobkyňa C., so sídlom vo V., (neskôr po
zmene obchodného mena a sídla G., so sídlom v S.) sa ţalobou domáhala od ţalovanej úhrady
sumy 123 800 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania, poukazujúc na to, ţe je výlučnou
2
vlastníčkou parcely č. X vo výmere X m, zapísanej na LV č. X k. ú. V., kde je postavená
stavba č. X, zapísaná na LV č. X k. ú. V. v prospech Ing. A. F., na ktorého majetok bol
vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. P.. Správca
konkurznej podstaty akceptoval návrh nájomnej zmluvy za prenájom pozemku len do výmery
2
336,2 mz dôvodu, ţe zvyšok zodpovedá spoluvlastníckemu podielu, ktorý si ţalovaná
uplatňuje na súde voči Ing. A. F. titulom uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a túto
časť stavby skutočne aj uţíva. Ţalobkyňa majúc za to, ţe ţalovaná tým uţíva aj
zodpovedajúcu časť pozemku, a to bez akejkoľvek náhrady, poţadovala od ţalovanej vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré jej v dôsledku tohto uţívania malo vzniknúť. V priebehu
konania súd prvého stupňa pripustil zmenu ţaloby (v rozsahu uvedenom vo výroku jeho
rozsudku) a tieţ aby namiesto pôvodnej ţalobkyne do konania vstúpila spoločnosť A., so
sídlom v M., na ktorú bola pohľadávka v celom rozsahu postúpená. Súd prvého stupňa po
vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalovaná bezdôvodne uţíva časť nehnuteľnosti,
ktorej nie je vlastníčkou, a tým jej vzniká bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho
zákonníka) pozostávajúce zo súm, ktoré by bola povinná platiť vlastníčke nehnuteľnosti, ak
by mala s ňou uzavretú nájomnú zmluvu. Z tohto dôvodu ţalobe vyhovel a ţalobkyni priznal
pohľadávku, ktorá jej bola postúpená pôvodnou ţalobkyňou ako vlastníčkou nehnuteľnosti.
O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Dopĺňacím rozsudkom z 22. mája 2009 č. k. 4C 221/2003-246 súd prvého stupňa
zastavil konanie v časti úrokov z omeškania ţalobkyňou pôvodne poţadovaných a potom
priznaných, a to vo výške ich rozdielu 5,1 % ročne zo sumy 4 109,40 € (123 800 Sk) od 10.
decembra 2003 aţ do zaplatenia a rozdielu 11,6 % ročne zo sumy 4 109,40 € od 20. novembra
2007 aţ do zaplatenia. Na odôvodnenie súd prvého stupňa uviedol, ţe nebolo rozhodnuté
o celom predmete konania, nakoľko ţalobkyňa podaním z 19. októbra 2007 síce rozšírila
ţalobu, avšak zároveň došlo i k čiastočnému späťvzatiu ţaloby v časti úrokov z omeškania;
v tejto časti preto súd konanie podľa 96 ods. 1 O.s.p. zastavil.
Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie ţalovanej rozsudkom z
11. februára 2010 sp. zn. 11Co 67/2009, 11Co 2/2010, v spojení s opravným uznesením z
26. februára 2010 sp. zn. 11Co 67/2009, 11Co 2/2010 napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, ţe ţalobu na zaplatenie sumy 10 273,52 € s poţadovaným úrokom
z omeškania zamietol. V prevyšujúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Posledným výrokom svojho rozsudku odvolací súd potvrdil
uznesenie súdu prvého stupňa z 21. júla 2008 č. k. 4C 221/2003-226, ktorým bolo ţalovanej
odňaté oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak
ţalovaná uţívala časť stavby, ktorej vlastníkom bol Ing. A. F., potom ide o vzťah medzi ňou
a vlastníkom stavby s tým, ţe vlastník stavby je v právnom vzťahu s vlastníkom pozemku
parcely č. 1073/2. Tento /ostatne uvedený/ vzťah mohol zakladať vzťah z bezdôvodného
obohatenia, keďţe ţalovaná uţívala časť budovy vlastnícky patriacej Ing. A. F. Zdôraznil, ţe
z hľadiska posúdenia, kto získal bezdôvodné obohatenie, je treba konštatovať, ţe ak vlastník
budovy uţíval pozemok bez nájomnej zmluvy, potom vlastník budovy získava bezdôvodné
obohatenie na úkor vlastníka pozemku, a nie nájomca vlastníka budovy. Z tohto dôvodu
odvolací súd mal za to, ţe nárok ţalobkyne za obdobie rokov 2001-2006, to znamená do
výšky 309 500 Sk (10 273,52 €), je nedôvodný, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého
stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. V prevyšujúcej časti však napadnutý rozsudok zrušil
a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretoţe v roku 2007 na základe nahradenia
vôle správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. A.F., ktoré sa udialo rozsudkami Okresného
súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 11C 349/96 a 7Co 132/2006,
nadobudla časť predmetnej nehnuteľnosti ţalovaná, avšak z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy
sa tak stalo, pričom v roku 2007 potom previedla nadobudnutú časť tejto budovy na A. J..
Odvolací súd v tejto súvislosti vyslovil, ţe o bezdôvodnom obohatení ţalovanej by bolo
moţné uvaţovať len za obdobie, keď bola vlastníčkou časti predmetnej stavby, a to za
predpokladu, ţe bez právneho dôvodu uţívala pozemok ţalobkyne a nepreukáţe sa jej
tvrdenie, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku.
Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bola ţaloba v časti o
zaplatenie sumy 10 273,52 € s poţadovaným úrokom z omeškania zamietnutá, podala
ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej
časti zmenil tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí a prizná jej náhradu trov
odvolacieho aj dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, ţe odvolací súd v napadnutej
časti vec nesprávne právne posúdil (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). V dovolaní uviedla, ţe pre
vyriešenie otázky, kto je v prejednávanej veci povinný vydať bezdôvodné obohatenie, je
rozhodujúce, kto plnenie prijal, teda kto realizoval uţívateľské oprávnenia bez právneho
dôvodu. Podľa názoru dovolateľky prijímateľom plnenia v danom prípade nebol Ing. A. F.,
hoci v tom čase bol vlastníkom stavby, ale ţalovaná, ktorá predmetnú časť stavby skutočne
uţívala. Dovolateľka vyčítala odvolaciemu súdu, ţe neprihliadol na skutočnosť, ţe ţalovaná
s vlastníkom stavby mala uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a kúpnu cenu za kúpu
časti stavby aj zaplatila. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy a jej následnému zavkladovaniu do
katastra nedošlo len z toho dôvodu, ţe v čase, kedy mala byť kúpna zmluva uzatvorená, bol
na majetok vlastníka stavby vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty ţiadal
povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na majetok patriaci do konkurznej podstaty so ţalovanou
odobriť právoplatným súdnym rozhodnutím, ku ktorému napokon došlo v konaní vedenom
Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. 11C 349/96 a na Krajskom súde v Prešove
pod sp. zn. 7Co 132/2006.
Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť.
V priebehu dovolacieho konania došlo k zmene obchodného mena a sídla ţalobkyne
na I., so sídlom v S..
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), zastúpený advokátom (§ 241 ods.
1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§ 238 ods.
1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru,
ţe dovolanie nie je dôvodné.
Z ustanovenia § 236 ods. 1 O.s.p. vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné
rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.
Podľa § 238 ods. 1 O.s.p. dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,
ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.
V prejednávanej veci dovolanie ţalobkyne smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku
odvolacieho súdu vo veci samej a preto je procesne prípustné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodu, ţe a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci.
Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k procesnej vade v zmysle § 237 O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo
veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal
spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol
riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ
prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Vady uvedené v § 237 O.s.p. dovolateľka nenamietala a ich existencia v dovolacom
konaní ani nevyšla najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných
v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej
základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom
súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.
Ţalobkyňa v dovolaní uplatnila dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p., t. j.
namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak
súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,
musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový
prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo
plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov.
Predmetom dovolacieho konania v prejednávanej veci je nárok dovolateľky voči
ţalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia za uţívanie časti pozemku, a to za obdobie,
kedy ţalovaná mala prenajaté nebytové priestory v obchodnej budove, ktorá je na
predmetnom pozemku postavená a v tom čase vlastnícky patrila tretej osobe - Ing. A. F.
Dovolateľka nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ţe pri uplatňovaní uvedeného nároku je
pasívne legitimovaným vlastník budovy, a tvrdí, ţe prijímateľkou plnenia bola v danom
prípade ţalovaná, nakoľko predmetnú časť stavby (na rozdiel od vlastníka) skutočne uţívala.
Situácie, v ktorých vlastníckemu právu k pozemku konkuruje vlastnícke právo iného
subjektu k stavbe na tomto pozemku vybudovanej, v praxi nie sú nijako neobvyklé.
Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z § 123 Občianskeho zákonníka (t.j. v medziach
zákona predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s
ním) sú v týchto prípadoch obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby (porovnaj § 124
Občianskeho zákonníka o tom, ţe všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a
poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v dôsledku čoho je vlastník pozemku povinný
strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu uţívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je
daný právny dôvod na bezodplatné uţívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, ţe
povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho uţívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby
poskytnúť mu za uţívanie náhradu. V prípade, ţe vlastník stavby uţíva cudzí pozemok bez
poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho
dôvodu), pretoţe sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej
povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi,
teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí uţ to, ţe sa stavba na pozemku
nachádza. V takomto prípade je totiţ zastavaný pozemok užívaný (jeho úţitková hodnota sa
konzumuje) tým, ţe je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým
spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju uţíva osobne alebo ju
prenajal inému, či mu jej uţívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk. Rovnaký názor sa
s odkazom na doterajšiu judikatúru prezentuje aj v teórii (porovnaj Imrich Fekete, Občiansky
zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1222; Jiří Švestka, Jiří Spáčil,
Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha
2009, 2. vydanie, str. 1332). Z uvedených dôvodov sa dovolací súd v prejednávanej veci plne
stotoţnil sa s názorom odvolacieho súdu, ţe pre nedostatok pasívnej legitimácie ţalovanej je
nárok dovolateľky v napadnutej časti nedôvodný; išlo tu totiţ o posúdenie nároku ţalobkyne
na vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie, kedy ţalovaná vlastníčkou
zodpovedajúcej časti predmetnej stavby ešte nebola.
So zreteľom na uvedené posúdenie moţno uzavrieť, ţe ţalobkyňa napadla dovolaním
vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené
v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne
ako nedôvodné zamietol (§ 243b ods. 1 O.s.p.).
V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov
dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224
ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.). Dovolací súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko
nepodala návrh na uloţenie tejto povinnosti ţalobkyni (§ 151 ods. 1 O.s.p.).
Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 28. júna 2012
JUDr. Milan D e á k, v. r.
predseda senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta