Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/91/2010

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Milana

Deáka a sudkýň JUDr. Jany Bajánkovej a JUDr. Viery Petríkovej, v právnej veci ţalobkyne

I., so sídlom v S., zastúpenej JUDr. M. I., advokátkou vo V., proti ţalovanej R. B., bývajúcej

v K., o peňažné plnenie, vedenej na Okresnom súde Vranov nad Topľou pod sp. zn. 4C

221/2003, o dovolaní ţalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Prešove z 11. februára 2010

sp. zn. , , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Ţalovanej nepriznáva náhradu trov dovolacieho konania.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Vranov nad Topľou (súd prvého stupňa) rozsudkom z 28. marca 2008 č.

k. -196 zaviazal ţalovanú uhradiť ţalobkyni sumu 123 800 Sk s 12,5 % úrokom

z omeškania ročne od 10. decembra 2003 aţ do zaplatenia, ďalej sumu 123 800 Sk so 6 %

úrokom z omeškania ročne od 20. novembra 2007 aţ do zaplatenia, ako aj sumu 118 641 Sk

s 8,5 % úrokom z omeškania ročne od 20. novembra 2007 aţ do zaplatenia, všetko do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Zároveň ţalovanej uloţil povinnosť nahradiť ţalobkyni trovy

konania vo výške 84 309 Sk do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho

rozsudku súd prvého stupňa uviedol, ţe pôvodná ţalobkyňa C., so sídlom vo V., (neskôr po

zmene obchodného mena a sídla G., so sídlom v S.) sa ţalobou domáhala od ţalovanej úhrady

sumy 123 800 Sk spolu so 17,6 % úrokom z omeškania, poukazujúc na to, ţe je výlučnou

2

vlastníčkou parcely č. X vo výmere X m, zapísanej na LV č. X k. ú. V., kde je postavená

stavba č. X, zapísaná na LV č. X k. ú. V. v prospech Ing. A. F., na ktorého majetok bol

vyhlásený konkurz a za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený JUDr. M. P.. Správca

konkurznej podstaty akceptoval návrh nájomnej zmluvy za prenájom pozemku len do výmery

2

336,2 mz dôvodu, ţe zvyšok zodpovedá spoluvlastníckemu podielu, ktorý si ţalovaná

uplatňuje na súde voči Ing. A. F. titulom uzatvorenia zmluvy o budúcej kúpnej zmluve a túto

časť stavby skutočne aj uţíva. Ţalobkyňa majúc za to, ţe ţalovaná tým uţíva aj

zodpovedajúcu časť pozemku, a to bez akejkoľvek náhrady, poţadovala od ţalovanej vydanie

bezdôvodného obohatenia, ktoré jej v dôsledku tohto uţívania malo vzniknúť. V priebehu

konania súd prvého stupňa pripustil zmenu ţaloby (v rozsahu uvedenom vo výroku jeho

rozsudku) a tieţ aby namiesto pôvodnej ţalobkyne do konania vstúpila spoločnosť A., so

sídlom v M., na ktorú bola pohľadávka v celom rozsahu postúpená. Súd prvého stupňa po

vykonanom dokazovaní dospel k záveru, ţe ţalovaná bezdôvodne uţíva časť nehnuteľnosti,

ktorej nie je vlastníčkou, a tým jej vzniká bezdôvodné obohatenie (§ 451 Občianskeho

zákonníka) pozostávajúce zo súm, ktoré by bola povinná platiť vlastníčke nehnuteľnosti, ak

by mala s ňou uzavretú nájomnú zmluvu. Z tohto dôvodu ţalobe vyhovel a ţalobkyni priznal

pohľadávku, ktorá jej bola postúpená pôvodnou ţalobkyňou ako vlastníčkou nehnuteľnosti.

O trovách konania rozhodol podľa

Dopĺňacím rozsudkom z 22. mája 2009 č. k. -246 súd prvého stupňa

zastavil konanie v časti úrokov z omeškania ţalobkyňou pôvodne poţadovaných a potom

priznaných, a to vo výške ich rozdielu 5,1 % ročne zo sumy 4 109,40 € (123 800 Sk) od 10.

decembra 2003 aţ do zaplatenia a rozdielu 11,6 % ročne zo sumy 4 109,40 € od 20. novembra

2007 aţ do zaplatenia. Na odôvodnenie súd prvého stupňa uviedol, ţe nebolo rozhodnuté

o celom predmete konania, nakoľko ţalobkyňa podaním z 19. októbra 2007 síce rozšírila

ţalobu, avšak zároveň došlo i k čiastočnému späťvzatiu ţaloby v časti úrokov z omeškania;

v tejto časti preto súd konanie podľa 96 ods. 1 zastavil.

Krajský súd v Prešove (odvolací súd) na odvolanie ţalovanej rozsudkom z

11. februára 2010 sp. zn. , , v spojení s opravným uznesením z

26. februára 2010 sp. zn. , napadnutý rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, ţe ţalobu na zaplatenie sumy 10 273,52 € s poţadovaným úrokom

z omeškania zamietol. V prevyšujúcej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Posledným výrokom svojho rozsudku odvolací súd potvrdil

uznesenie súdu prvého stupňa z 21. júla 2008 č. k. -226, ktorým bolo ţalovanej

odňaté oslobodenie od platenia súdnych poplatkov. Podľa názoru odvolacieho súdu, ak

ţalovaná uţívala časť stavby, ktorej vlastníkom bol Ing. A. F., potom ide o vzťah medzi ňou

a vlastníkom stavby s tým, ţe vlastník stavby je v právnom vzťahu s vlastníkom pozemku

parcely č. 1073/2. Tento /ostatne uvedený/ vzťah mohol zakladať vzťah z bezdôvodného

obohatenia, keďţe ţalovaná uţívala časť budovy vlastnícky patriacej Ing. A. F. Zdôraznil, ţe

z hľadiska posúdenia, kto získal bezdôvodné obohatenie, je treba konštatovať, ţe ak vlastník

budovy uţíval pozemok bez nájomnej zmluvy, potom vlastník budovy získava bezdôvodné

obohatenie na úkor vlastníka pozemku, a nie nájomca vlastníka budovy. Z tohto dôvodu

odvolací súd mal za to, ţe nárok ţalobkyne za obdobie rokov 2001-2006, to znamená do

výšky 309 500 Sk (10 273,52 €), je nedôvodný, preto v tejto časti rozsudok súdu prvého

stupňa zmenil tak, ţe ţalobu zamietol. V prevyšujúcej časti však napadnutý rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pretoţe v roku 2007 na základe nahradenia

vôle správcu konkurznej podstaty úpadcu Ing. A.F., ktoré sa udialo rozsudkami Okresného

súdu Vranov nad Topľou a Krajského súdu v Prešove sp. zn. a ,

nadobudla časť predmetnej nehnuteľnosti ţalovaná, avšak z obsahu spisu nie je zrejmé, kedy

sa tak stalo, pričom v roku 2007 potom previedla nadobudnutú časť tejto budovy na A. J..

Odvolací súd v tejto súvislosti vyslovil, ţe o bezdôvodnom obohatení ţalovanej by bolo

moţné uvaţovať len za obdobie, keď bola vlastníčkou časti predmetnej stavby, a to za

predpokladu, ţe bez právneho dôvodu uţívala pozemok ţalobkyne a nepreukáţe sa jej

tvrdenie, ţe ţalobkyňa nie je vlastníčkou pozemku.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu, čo do výroku, ktorým bola ţaloba v časti o

zaplatenie sumy 10 273,52 € s poţadovaným úrokom z omeškania zamietnutá, podala

ţalobkyňa dovolanie. Ţiadala, aby dovolací súd rozhodnutie odvolacieho súdu v napadnutej

časti zmenil tak, ţe rozsudok súdu prvého stupňa potvrdí a prizná jej náhradu trov

odvolacieho aj dovolacieho konania. Dovolanie odôvodnila tým, ţe odvolací súd v napadnutej

časti vec nesprávne právne posúdil ( ). V dovolaní uviedla, ţe pre

vyriešenie otázky, kto je v prejednávanej veci povinný vydať bezdôvodné obohatenie, je

rozhodujúce, kto plnenie prijal, teda kto realizoval uţívateľské oprávnenia bez právneho

dôvodu. Podľa názoru dovolateľky prijímateľom plnenia v danom prípade nebol Ing. A. F.,

hoci v tom čase bol vlastníkom stavby, ale ţalovaná, ktorá predmetnú časť stavby skutočne

uţívala. Dovolateľka vyčítala odvolaciemu súdu, ţe neprihliadol na skutočnosť, ţe ţalovaná

s vlastníkom stavby mala uzatvorenú zmluvu o budúcej kúpnej zmluve a kúpnu cenu za kúpu

časti stavby aj zaplatila. K uzatvoreniu kúpnej zmluvy a jej následnému zavkladovaniu do

katastra nedošlo len z toho dôvodu, ţe v čase, kedy mala byť kúpna zmluva uzatvorená, bol

na majetok vlastníka stavby vyhlásený konkurz. Správca konkurznej podstaty ţiadal

povinnosť uzavrieť kúpnu zmluvu na majetok patriaci do konkurznej podstaty so ţalovanou

odobriť právoplatným súdnym rozhodnutím, ku ktorému napokon došlo v konaní vedenom

Okresným súdom Vranov nad Topľou pod sp. zn. a na Krajskom súde v Prešove

pod sp. zn. .

Ţalovaná vo svojom písomnom vyjadrení navrhla dovolanie ţalobkyne zamietnuť.

V priebehu dovolacieho konania došlo k zmene obchodného mena a sídla ţalobkyne

na I., so sídlom v S..

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, ţe

dovolanie podal včas účastník konania ( ), zastúpený advokátom ( ods.

1 ), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom ( ods.

1 ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania ( ) preskúmal

napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel k záveru,

ţe dovolanie nie je dôvodné.

Z ustanovenia vyplýva, ţe dovolaním moţno napadnúť právoplatné

rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa dovolanie je tieţ prípustné proti rozsudku odvolacieho súdu,

ktorým bol zmenený rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej.

V prejednávanej veci dovolanie ţalobkyne smeruje proti zmeňujúcemu rozsudku

odvolacieho súdu vo veci samej a preto je procesne prípustné.

V zmysle môţe byť dovolanie podané iba z dôvodu, ţe a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací súd sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k procesnej vade v zmysle O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo

veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal

spôsobilosť byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol

riadne zastúpený, d/ v tej istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ

prv začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Vady uvedené v dovolateľka nenamietala a ich existencia v dovolacom

konaní ani nevyšla najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná, je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných

v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní. Ani takáto vada však dovolacím súdom v konaní zistená nebola.

Ţalobkyňa v dovolaní uplatnila dovolací dôvod podľa , t. j.

namietala nesprávne právne posúdenie veci odvolacím súdom.

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav. Dochádza k nej vtedy, ak

súd nepouţil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Podľa kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí,

musí obohatenie vydať.

Podľa bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo

plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

Predmetom dovolacieho konania v prejednávanej veci je nárok dovolateľky voči

ţalovanej na vydanie bezdôvodného obohatenia za uţívanie časti pozemku, a to za obdobie,

kedy ţalovaná mala prenajaté nebytové priestory v obchodnej budove, ktorá je na

predmetnom pozemku postavená a v tom čase vlastnícky patrila tretej osobe - Ing. A. F.

Dovolateľka nesúhlasí s názorom odvolacieho súdu, ţe pri uplatňovaní uvedeného nároku je

pasívne legitimovaným vlastník budovy, a tvrdí, ţe prijímateľkou plnenia bola v danom

prípade ţalovaná, nakoľko predmetnú časť stavby (na rozdiel od vlastníka) skutočne uţívala.

Situácie, v ktorých vlastníckemu právu k pozemku konkuruje vlastnícke právo iného

subjektu k stavbe na tomto pozemku vybudovanej, v praxi nie sú nijako neobvyklé.

Oprávnenia vlastníka pozemku vyplývajúce z (t.j. v medziach

zákona predmet svojho vlastníctva drţať, uţívať, poţívať jeho plody a úţitky a nakladať s

ním) sú v týchto prípadoch obmedzené rovnakými právami vlastníka stavby (porovnaj § 124

o tom, ţe všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a

poskytuje sa im rovnaká právna ochrana), v dôsledku čoho je vlastník pozemku povinný

strpieť, aby bol pozemok v nevyhnutnom rozsahu uţívaný vlastníkom stavby. Pokiaľ nie je

daný právny dôvod na bezodplatné uţívanie pozemku (napr. zmluva), potom platí, ţe

povinnosti vlastníka pozemku strpieť jeho uţívanie zodpovedá povinnosť vlastníka stavby

poskytnúť mu za uţívanie náhradu. V prípade, ţe vlastník stavby uţíva cudzí pozemok bez

poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho

dôvodu), pretoţe sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej

povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi,

teda o nehnuteľnosť, na vznik bezdôvodného obohatenia stačí uţ to, ţe sa stavba na pozemku

nachádza. V takomto prípade je totiţ zastavaný pozemok užívaný (jeho úţitková hodnota sa

konzumuje) tým, ţe je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým

spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju uţíva osobne alebo ju

prenajal inému, či mu jej uţívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk. Rovnaký názor sa

s odkazom na doterajšiu judikatúru prezentuje aj v teórii (porovnaj Imrich Fekete, Občiansky

zákonník 1. Veľký komentár, Bratislava: Eurokódex 2011, str. 1222; Jiří Švestka, Jiří Spáčil,

Marta Škárová, Milan Hulmák a kolektiv, Občanský zákoník I. Komentář, C. H. Beck, Praha

2009, 2. vydanie, str. 1332). Z uvedených dôvodov sa dovolací súd v prejednávanej veci plne

stotoţnil sa s názorom odvolacieho súdu, ţe pre nedostatok pasívnej legitimácie ţalovanej je

nárok dovolateľky v napadnutej časti nedôvodný; išlo tu totiţ o posúdenie nároku ţalobkyne

na vydanie bezdôvodného obohatenia len za obdobie, kedy ţalovaná vlastníčkou

zodpovedajúcej časti predmetnej stavby ešte nebola.

So zreteľom na uvedené posúdenie moţno uzavrieť, ţe ţalobkyňa napadla dovolaním

vecne správny rozsudok odvolacieho súdu. Keďţe v konaní neboli zistené vady uvedené

v a konanie nie je postihnuté ani inou vadou, ktorá by mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci samej, Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie ţalobkyne

ako nedôvodné zamietol ( ).

V dovolacom konaní procesne úspešnej ţalovanej vzniklo právo na náhradu trov

dovolacieho konania proti ţalobkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 v spojení s § 224

ods. 1 a ). Dovolací súd jej však náhradu trov konania nepriznal, nakoľko

nepodala návrh na uloţenie tejto povinnosti ţalobkyni ( ).

Rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 28. júna 2012

JUDr. Milan D e á k, v. r.

predseda senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta