Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

81Cb/77/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Bratislava III sudcom Mgr. Radimom Hudecom v spore žalobcu: Trhoviská Ružinov, s.r.o., so sídlom Mierová 21, 827 05 Bratislava, IČO: 53 342 291, právne zastúpený: Advokátska kancelária Forgáč, s. r. o., so sídlom Zámocká 14, 811 01 Bratislava, IČO: 51 096 757, proti žalovanému: IGA s.r.o., so sídlom Miletičova 895/17/B, 821 08 Bratislava, IČO: 31 356 150, právne zastúpený: JUDr. Boris Bohunský, advokát, so sídlom Kozia 20, 811 03 Bratislava, IČO: 31 803 938, o zaplatenie 7.980,00 EUR s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie v časti istiny vo výške 5.169,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 5.169,90 EUR od 26.01.2024 do zaplatenia zastavuje.

II. Súd žalobu zamieta.

III. Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.02.2024 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 7.980,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 7.980,- EUR od 26.01.2024 do zaplatenia, paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- EUR a náhradu trov konania.

2. Žalobca svoj návrh na vydanie platobného rozkazu odôvodnil tak, že žalobca je od 01.01.2021 na základe Zmluvy o komplexnom nájme majetku zo dňa 18.12.2020 (ďalej len „zmluva“) o. i. nájomcom nasledovných pozemkov: parc. č.XXXXX/XXX, a parc. č.XXXXX/XX k.ú. N. o celkovej výmere 6 m2 a 125 m2, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX (ďalej len „pozemok“ a/alebo „pozemky“). Žalovaný je užívateľom pozemkov, a preto mu žalobca emailom zaslal návrh Zmluvy o podnájme nebytových priestorov a nehnuteľností č. TR-Z-M-F.-XX/XXXX na podnájom pozemkov, pričom cena za nájom m2 pozemku bola vo výške 7,- EUR/mesiac. Dňa 12.01.2023 bol žalobcovi prostredníctvom emailu doručený list žalovaného označený ako „Odkúpenie pozemkov - doriešenie ceny za podnájom pozemkov“ (ďalej len „list žalovaného“), v ktorom žalovaný uviedol, že emailom obdržal návrh Zmluvy o podnájme nebytových priestorov a nehnuteľností č. TR-Z-M- F.-XX/XXXX na podnájom pozemkov za cenu navýšenú XX-násobne oproti cene, ktorú platil podľa predchádzajúcej zmluvy zo dňa 01.04.2017, ktorú mal uzatvorenú s predchádzajúcim nájomcom pozemkov a navrhol žalobcovi ako nájomcovi pozemkov finančné vysporiadanie vzniknutej situácie tak, že pôvodne dohodnutá cena nájomného by sa od roku 2021 navyšovala o výšku inflácie. Vzhľadom na skutočnosť, že medzi stranami sporu nedošlo k dohode o výške nájomného, žalobca doručil žalovanému dňa 18.01.2024 poslednú výzvu pred podaním žaloby, v ktorej mu uviedol, že vzhľadom k tomu, že v priebehu roku 2023 nedošlo

k dohode na výške nájomného, v dôsledku čoho nebola uzatvorená ani žiadna osobitná dohoda a žalovaným navrhnutú výšku za podnájom pozemkov žalobca neakceptuje a zotrváva na jeho pôvodnom návrhu, t. j. 7,- EUR/ m2/mesačne za plochu o rozmere 95 m2 (namiesto pôvodne požadovanej výmery 131 m2), čo predstavuje mesačnú výšku 665,- EUR za podnájom pozemkov a požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy o podnájme pozemkov v tomto znení. Zároveň žalobca vo výzve žalobcu uviedol žalovanému, že vzhľadom k tomu, že od 01.01.2021 užíva pozemky bezdôvodne - bez uzatvorenej zmluvy o podnájme, tak žalobcovi ako nájomcovi pozemkov vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 665,- EUR za každý skončený kalendárny mesiac bezdôvodného užívania pozemkov, čo predstavuje sumu vo výške 7.980,- EUR za 12 mesiacov roku 2023. Žalobca vo výzve vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie uvedených pozemkov za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023 vo výške 7.980,- EUR, a to v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy žalovaného. Žalovaný si do dnešného dňa svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil. 2.1. K návrhu na vydanie platobného rozkazu priložil tieto listinné dôkazy: doručenku z 18.01.2024 (č. l. 7), list žalovaného z 11.01.2023 (č. l. 8), poslednú výzvu pred podaním žaloby z 11.01.2024 (č. l. 9), zmluvu o komplexnom nájme majetku z 18.12.2020 (č. l. 10-14). 3. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 01.03.2024 platobný rozkaz sp. zn. , ktorým žalobe v celom rozsahu vyhovel. Proti uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný odpor.

4. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu nárok žalobcu poprel a žiadal žalobu zamietnuť. Žalovaný uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným neexistuje a ani nikdy neexistoval žiaden právny vzťah, a teda ani právny základ nároku na zaplatenie akejkoľvek sumy, ktorej sa žalobca domáhal návrhom na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v návrhu opomenul uviesť, že pozemky, zapísané na LV č. XXXX vydanom pre k.ú. N., s parcelnými číslami XXXXX/XXX a XXXXX/XX sú zastavanými pozemkami, pričom je na nich postavená stavba - budova „administratívno-prevádzkový a obchodný objekt“ so súpisným číslom 895, zapísaná na LV č. XXXX, vydanom pre k.ú. N.. Táto budova je vo vlastníctve žalovaného, pričom však bola postavená pred vyše 40-timi rokmi. Žalobca tiež v návrhu neuviedol, že predmetné pozemky s parcelnými číslami XXXXX/XXX a XXXXX/XX sú vo vlastníctve Hlavného mesta SR Bratislava, pričom ich má v správe Mestská časť Bratislava - Ružinov, ktorá ich prenajala žalobcovi. Poukázal na to, že žalobca vedel, resp. so starostlivosťou riadneho hospodára vedieť mohol a mal, že predmetné pozemky sú zastavané budovou vo vlastníctve žalovaného, a preto si ich nemusel od Mestskej časti Bratislava - Ružinov prenajať vôbec. Skutočnosť, že si ich prenajal, bola na jeho vlastnej vôli. Dané pozemky nemajú žiaden hospodársky, podnikateľský, či iný podobný význam, nakoľko sú zastavané budovou vo vlastníctve žalobcu. 4.1. Uviedol, že podľa ust. , nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak. Teda žalobca je oprávnený dať predmetné pozemky do podnájmu, avšak zákon neukladá žalovanému právnu povinnosť uzavrieť podnájomnú zmluvu. Z tohto dôvodu ani k uzavretiu podnájomnej zmluvy medzi stranami sporu nedošlo. 4.2. Žalobca sa v žalobe domáha vydania bezdôvodného obohatenia - takto právne kvalifikuje svoj nárok. Žalovaný sa však bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu. Jednotlivé „prípady“ bezdôvodného obohatenia sú upravené v ust. a nasl. . Dokonca ani sám žalobca v návrhu na vydanie platobného rozkazu neuvádza, aký prípad bezdôvodného obohatenia sa vzťahuje na žalovaného v súvislosti so žalovanou sumou. Neuvádza to preto, lebo žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne neobohatil. Žalobca by mohol tvrdiť, že sa vlastne od žalovaného domáha náhrady za užívanie pozemkov. Tej sa však od neho nemôže domáhať, nakoľko na to v tomto konaní nemá pasívnu vecnú legitimáciu. Nemá ju, pretože nie je vlastníkom predmetných pozemkov. 4.3. Žalovaný ďalej uviedol, že vo výzve pred podaním žaloby z 1/2024 uviedol žalovanému, že zotrváva na výške podnájmu 7 Eur/m2 mesačne. Žalobca však ani žalovanému a ani súdu v návrhu neobjasnil, z čoho vychádzal pri takejto navrhovanej výške podnájomného, resp. nájomného za užívanie pozemkov. Je potrebné si uvedomiť, že žalobca svojvoľne stanovil výšku nájomného/podnájomného za užívanie predmetných pozemkov parc. č. XXXXX/XXX a parc. č. XXXXX/XX, pričom nešlo o sumu dohodnutú so žalovaným, ani inak aplikovateľnú pre žalovaného. 4.4. K odporu priložil nasledovné listinné dôkazy: výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 28-29), výpis z listu vlastníctva č. XXXX (č. l. 30-32).

5. Žalobca vo vyjadrení k odporu žalovaného proti platobnému rozkazu uviedol k námietke neexistencie právneho základu na zaplatenie žalovanej sumy, že je od 01.01.2021 na základe Zmluvy o komplexnom nájme majetku zo dňa 18.12.2020 o. i. nájomcom nasledovných pozemkov: parc. č.XXXXX/XXX, a parc.

č.XXXXX/XX k.ú. Nivy o celkovej výmere 6 m2 a 125 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, pričom svoje nájomné právo žalobca doložil do súdneho konania zmluvou. Žalovaný je užívateľom pozemkov, pričom užívanie pozemkov potvrdil sám vo svojom odpore, keď uviedol, že budova v jeho vlastníctve je postavená na pozemkoch. K argumentu žalovaného o tom, že zákon mu neukladá uzavrieť podnájomnú zmluvu žalobca uviedol, že v zásade sa dá súhlasiť s týmto právnym názorom žalovaného, avšak s argumentom, že žalovaný sa bezdôvodne neobohatil na úkor žalobcu, nakoľko žiadny dôvod uvedený v ust. 451 a nasl. neplatí na tento vzťah žalobca uvádza, že v prípade užívania cudzieho pozemku bez právneho titulu umiestnením stavby (resp. existenciou stavby) na ňom je pasívne vecne legitimovaným skutočný vlastník stavby na cudzom pozemku, kedy k jeho obohateniu dochádza už zo samotného titulu vlastníckeho práva, ktoré zakladá jeho oprávnenie užívať stavbu (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. júna 2019, sp. zn. , rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a pod.), resp. majetkovým prospechom získaným plnením bez právneho dôvodu je aj prospech z užívania cudzieho pozemku bez nájomnej zmluvy, pričom majetkový prospech vzniká tomu, kto uskutočňuje užívateľské oprávnenie bez toho, aby za to platil úhradu (rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. ). Žalovaný je podľa názoru žalobcu pasívne legitimovaným subjektom. 5.1. K námietke výšky uplatňovanej sumy uviedol, že žalobca uvádza, že majetkovým vyjadrením prospechu získaného užívaním cudzej veci je peňažná suma, ktorá zodpovedá sumám vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci i s prihliadnutím na druh právneho dôvodu (zmluvného typu alebo vecného práva k cudzej veci), ktorým sa spravidla zakladá právo užívania vzhľadom na jeho rozsah a spôsob; v tomto prípade ide o nájomnú zmluvu, pričom žalobca považuje sumu vo výške 7,- EUR/m2 mesačne za sumu vynakladanú obvykle v danom mieste a čase, nakoľko žalobca za takúto sumu prenajíma viacerým subjektom pozemky. 6. Dňa 13.05.2024 bol spor postúpený na Mestský súd Bratislava III. 7. Žalovaný sa k replike žalobcu vyjadril písomným podaním zo dňa 21.05.2024, v ktorom zotrval na svojej predchádzajúcej argumentácii. Uviedol, že v odpore proti platobnému rozkazu na strane 4. uviedol nesprávny údaj, ktorý bol chybou v písaní. Nemal na mysli vecnú pasívnu legitimáciu, ale mal na mysli vecnú aktívnu legitimáciu žalobcu na podanie tejto žaloby. Žalobcom citované judikáty riešia vecnú pasívnu legitimáciu, nie však vecnú aktívnu legitimáciu. Žalobca doposiaľ neuviedol žiaden právny argument v prospech existencie jeho vecnej aktívnej legitimácie v tomto spore. Ďalej uviedol, že žalobca doposiaľ skutkovo netvrdil, že „za sumu 7,- EUR/m2 prenajíma viacerým subjektom pozemky“. Pokiaľ toto skutkovo tvrdí a má tým na mysli pozemky zastavané stavbami, popierame toto skutkové tvrdenie žalobcu vo vzťahu k pozemkom zastavanými stavbami. Uviedol vlastné skutkové tvrdenie, že žalobca neprenajíma pozemky, zastavané stavbami za 7 EUR/m2. Dôvod je, okrem iného aj to, že žalobca nie je vlastníkom žiadnych pozemkov, ktoré by mohol prenajímať, je len nájomcom pozemkov (nájom sa vzťahuje k veci vo vlastníctve prenajímateľa a nie k veci, ktorú má nájomca v nájme). 8. Vyjadrenie žalovaného bolo žalobcovi doručené na vedomie. Žalobca sa k nemu ďalej nevyjadril. 9. Žalobca súdu doručil ďalšie vyjadrenie vo veci spolu s návrhom na zmenu žaloby a čiastočné späťvzatie žaloby, a to tesne pred nariadeným termínom pojednávania dňa 22.09.2026, ktoré zároveň e-mailom doručil aj právnemu zástupcovi žalovaného. Vo vyjadrení uviedol vo vzťahu k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobca, že aktívne vecne legitimovaným subjektom na uplatnenie nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia je zásadne ten subjekt, na úkor ktorého bolo bezdôvodné obohatenie získané. Rozhodujúcou skutočnosťou preto nie je výlučne vlastnícke právo k veci, v súvislosti s užívaním ktorej došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia, ale predovšetkým existencia majetkového práva alebo oprávnenia, do ktorého bolo konaním obohateného zasiahnuté a na úkor ktorého došlo k získaniu majetkového prospechu. V prejednávanej veci žalobca užíval, resp. bol oprávnený užívať dotknuté pozemky na základe platného nájomného vzťahu. Nájomná zmluva zakladala žalobcovi právo predmet nájmu užívať v dohodnutom rozsahu. Žalobca teda disponoval vlastným majetkovým oprávnením k predmetným pozemkom, ktoré bolo nezávislé od vlastníckeho práva prenajímateľa a ktoré bol počas trvania nájomného vzťahu oprávnený vykonávať. Pokiaľ tretia osoba - žalovaný - bez právneho dôvodu fakticky užívala predmetné pozemky a svojím konaním znemožnila, resp. obmedzila žalobcovi výkon jeho nájomného práva, bezprostredne zasiahnutým subjektom bol žalobca ako nájomca, keďže práve jemu bolo znemožnené, resp. obmedzené vykonávať právo užívania pozemkov, ktoré mu patrilo na základe nájomnej zmluvy. Žalovaný teda fakticky vykonával užívacie oprávnenie, ktoré v rozhodnom období prináležalo žalobcovi, pričom žalobca bol súčasne zbavený možnosti toto svoje oprávnenie riadne vykonávať a využívať hospodársky úžitok, ktorý mu z nájomného vzťahu vyplýval. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28.06.2012, z ktorého vyplýva, že v prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na

úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Ak ide o stavbu, ktorá je spojená so zemou pevnými základmi, teda o nehnuteľnosť , na vznik bezdôvodného obohatenia stačí už to, že sa stavba na pozemku nachádza. V takomto prípade je totiž zastavaný pozemok užívaný (jeho úžitková hodnota sa konzumuje) tým, že je na ňom stavba postavená a je pritom právne irelevantné, akým spôsobom vlastník stavby svoje vlastnícke právo realizuje, teda či ju užíva osobne alebo ju prenajal inému, či mu jej užívanie prináša zisk, prípadne komu prináša zisk. Vyššie uvedený judikát potvrdzuje, že na strane žalovaného jednoznačne dochádza k bezdôvodnému obohateniu - teda potvrdzuje jeho pasívnu vecnú legitimáciu už len na základe skutočnosti, že stavba žalovaného je umiestnená na cudzích pozemkoch a titul na ich (bezplatné) užívanie vlastník stavby (žalovaný) nemá. Skutočnosť, že predmetný judikát uvádza, že ide o obohatenie na úkor vlastníka pozemku nie je pre túto vec podstatná, pretože súvisí so skutkovou situáciou vo veci, v ktorej bol judikát vydaný, kde nárok uplatňoval priamo vlastník pozemku, a teda súd sa možnosťou aktívnej vecnej legitimácie nájomcu pozemku nezaoberal. 9.1. Ďalej uviedol, že žalobca vykonal ďalšie šetrenie pomerov a z dôvodu procesnej opatrnosti zabezpečil znalecký posudok, prostredníctvom ktorého možno určiť výšku jeho nároku uplatneného žalobou v tejto veci. Uviedol, že žalobca teda uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo vzťahu k užívaniu dotknutých pozemkov žalovaným v celkovej výmere 131 m2. V nadväznosti na závery znaleckého posudku č. 46/2025, vypracovaného doc. J.. N. P., W.., Brižitská 63, 841 01 Bratislava, ktorý zabezpečil žalobca, žalobca uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 29,58 EUR/m2 ročne, čo pri výmere dotknutých pozemkov (131 m2) predstavuje za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023 sumu vo výške 3.880,- EUR. Uviedol, že žalovaný nepoprel skutkové tvrdenie žalobcu týkajúce sa výšky ním uplatneného nároku - teda tvrdenie, že žalobca považuje sumu vo výške 7,- EUR/ m2 mesačne za sumu vynakladanú obvykle v danom mieste a čase za užívanie pozemkov, a teda aj v prípade, ak by žalobca naďalej pri uplatnení svojho nároku vychádzal z výšky náhrady uvedenej v žalobe, muselo by sa jeho tvrdenie považovať za nesporné a teda rozhodné pre určenie výšky jeho nároku. 9.2. Vzhľadom na skutočnosť, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatňuje žalobca vo vzťahu k pozemkom užívaným žalovaným vo výmere 131 m2, teda vo väčšej výmere ako uviedol v žalobe, čo možno považovať za zmenu žaloby, a zároveň požaduje náhradu vo výške 29,58 EUR/m2 ročne za obdobie jedného kalendárneho roka od 01.01.2023 do 31.12.2023 - teda uplatňuje nárok v nižšej výške ako uviedol v žalobe, čo je možné považovať za čiastočné späťvzatie žaloby, trvá na žalobe v nasledovnom rozsahu: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 3.880,- EUR a úroku z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 3.880,00 EUR od 26.01.2024 do zaplatenia. 9.3. Žalobca k podaniu priložil tieto listinné dôkazy: Znalecký posudok číslo 46/2025 zo dňa 07.08.2025.

10. Vo veci sa uskutočnilo pojednávanie dňa 23.09.2026, na ktorom sa zúčastnili právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného a žalovaný. Súd na pojednávaní pripustil zmenu žaloby v znení písomného podania žalobcu zo dňa 22.09.2026. Právni zástupcovia strán zotrvali na svojej argumentácii.

11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, ako aj ostatnými listinnými dôkazmi založenými do súdneho spisu. Z vykonaného dokazovania súd zistil skutkový stav veci tak, ako ho žalobca opísal v žalobe. Žalobca je od 01.01.2021 na základe Zmluvy o komplexnom nájme majetku zo dňa 18.12.2020 o. i. nájomcom nasledovných pozemkov: parc. č.XXXXX/XXX, a parc. č.XXXXX/XX k.ú. N. o celkovej výmere 6 m2 a 125 m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX. Žalovaný je užívateľom pozemkov, a preto mu žalobca emailom zaslal návrh Zmluvy o podnájme nebytových priestorov a nehnuteľností č. TR-Z-M-F.-XX/XXXX na podnájom pozemkov, pričom cena za nájom m2 pozemku bola stanovená vo výške 7,- EUR/mesiac. Medzi stranami sporu však nedošlo k dohode o výške nájomného ani k uzatvoreniu podnájomnej zmluvy, žalobca preto doručil žalovanému dňa 18.01.2024 poslednú výzvu pred podaním žaloby, v ktorej mu uviedol, že žalobca zotrváva na jeho pôvodnom návrhu t. j. 7,- EUR/m2/mesačne za plochu o rozmere 95 m2 (namiesto pôvodne požadovanej výmery 131 m2), čo predstavuje mesačnú výšku 665,- EUR za podnájom pozemkov a požiadal žalovaného o uzatvorenie zmluvy o podnájme pozemkov v tomto znení. Zároveň žalobca vo výzve žalobcu uviedol žalovanému, že vzhľadom k tomu, že od 01.01.2021 užíva pozemky bezdôvodne

- bez uzatvorenej zmluvy o podnájme, tak žalobcovi ako nájomcovi pozemkov vznikol voči žalovanému nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 665,- EUR za každý skončený kalendárny mesiac bezdôvodného užívania pozemkov, čo predstavuje sumu vo výške 7.980,- EUR za 12 mesiacov roku 2023 a vyzval žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie vyššie uvedených pozemkov za obdobie od 01.01.2023 do 31.12.2023 vo výške 7.980,- EUR, v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy žalovanému. Žalovaný záväzok voči žalobcovi nesplnil.

12. Medzi stranami nebolo sporné uzatvorenie Zmluvy o komplexnom nájme majetku zo dňa 18.12.2020 o. i. na nájom pozemkov parc. č. XXXXX/XXX a parc. č. XXXXX/XX v k. ú. N. o celkovej výmere 6m2 a 125m2, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX medzi žalobcom a Mestskou časťou Bratislava-Ružinov Sporné nebolo ani to, že žalovaný je užívateľom predmetných pozemkov od 01.04.2017, ďalej návrh žalobcu na uzatvorenie Zmluvy o podnájme nebytových priestorov a nehnuteľností č. TR-Z-M-F.-XX/ XXXX na podnájom pozemkov s cenou za nájom 1 m2 pozemku vo výške 7,- EUR za mesiac a jeho doručenie žalovanému, ponuka žalovaného na vysporiadanie vzniknutej situácie s cenou podnájmu pozemkov zo dňa 12.01.2023, doručenie výzvy žalobcu zo dňa 18.01.2024 žalovanému na uzatvorenie zmluvy o podnájme pozemkov a výzvy na vydanie bezdôvodného obohatenia sa vo výške 7.980,- EUR za 12 mesiacov roku 2023 v lehote 7 kalendárnych dní odo dňa doručenia výzvy žalovanému. 13. Sporným bol v konaní nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia, aktívna vecná legitimácia žalobcu a výška podnájomného v sume 7,- EUR mesačne za m2. 14. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení: 15. Podľa , kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. 16. Podľa predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. 17. Podľa musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.

18. Podľa nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

19. Podľa prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v stave spôsobilom na dohodnuté užívanie, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

20. Podľa nájomca je oprávnený dať prenajatú vec do podnájmu, ak zmluva neurčuje inak.

21. Podľa nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.

22. Podľa , ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v <https://www.slov-lex.sk/ezbierky/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/20260731> iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného. Prenajímateľ si však musí započítať náklady, ktoré ušetril, a cenu výhod, ktoré mal z toho, že nájomca užíval vec len obmedzene.

23. Podľa , ak tretia osoba uplatňuje k veci práva, ktoré sú nezlučiteľné s právami nájomcu, je prenajímateľ povinný urobiť potrebné právne opatrenia na jeho ochranu. Ak tak prenajímateľ v primeranej lehote neurobí alebo ak nie sú jeho opatrenia úspešné, môže nájomca odstúpiť od zmluvy.

24. Podľa , právo na odpustenie alebo na poskytnutie zľavy z nájomného sa musí uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu. Právo zanikne, ak sa neuplatní do šiestich mesiacov odo dňa, keď došlo ku skutočnostiam toto právo zakladajúcim.

25. Podľa (ďalej len „“) žalobca môže vziať žalobu späť.

26. Podľa , ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

27. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Žalovaný v konaní namietal, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný v konaní. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keďže v prípade jej nedostatku je nadbytočné sa zaoberať ďalšími spornými skutočnosťami medzi stranami sporu. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (žalobca) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (žalovaný) je subjektom hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný). Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie teda také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu (v danom spore žalobcovi) právo, o ktorom sa v konaní rozhoduje. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju strany sporu nenamietajú.

30. Žalovaný v rámci svojej námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal za to, že žalobca nie je vlastníkom žiadnych pozemkov, ktoré by mohol prenajímať, je len nájomcom pozemkov. Nemôže teda žalovanému na jeho úkor vznikať bezdôvodné obohatenie užívaním pozemkov, na ktorých je postavená stavba. Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. zo dňa 28.06.2012, pôvodne citovaný žalobcom, z ktorého vyplýva, že v prípade, že vlastník stavby užíva cudzí pozemok bez poskytnutia náhrady, obohacuje sa na úkor vlastníka pozemku (prijíma plnenie bez právneho dôvodu), pretože sa nezmenšuje jeho majetok, ku ktorému by za riadneho plnenia uvedenej povinnosti nepochybne došlo. Bezdôvodné obohatenie teda môže vzniknúť len vlastníkovi veci a nie nájomcovi veci. Nájomca pozemku nemôže nútiť vlastníka stavby, ktorá je na pozemku postavená, aby s ním uzatvoril podnájomnú zmluvu a platil mu za užívanie pozemku nájom. Zároveň nájomca má voči svojmu prenajímateľovi právne nástroje zakotvené v ust. až 675 , ktorými sa v prípade, ak nemôže prenajaté pozemky užívať v súlade s účelom nájmu dohodnutým v nájomnej zmluve, môže domôcť napr. zľavy z nájomného alebo odpustenia nájomného, zmluvu o nájme vypovedať alebo odstúpiť od zmluvy. Nájomca však nemá nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia sa od užívateľa pozemku, ktorý má prenajatý, keďže v tomto prípade nedochádza k zníženiu majetkového substrátu žalobcu ako nájomcu z titulu vlastníctva nehnuteľnosti. K zníženiu majetkovej hodnoty dochádza vo vzťahu k vlastníkovi predmetných pozemkov a nie k nájomcovi. Nesprávna je preto argumentácia žalobcu, že z titulu práva užívať predmetné pozemky má právo aj na vydanie bezdôvodného obohatenia a rozhodujúcou skutočnosťou nie je vlastnícke právo k týmto nehnuteľnostiam. Zákon však pre nájomcu upravuje iné právne možnosti riešenia takejto situácie, ako bolo uvedené vyššie, pričom právo na vydanie bezdôvodného obohatenia k nim nepatrí. Toto právo patrí výlučne vlastníkovi, resp. prenajímateľovi. Žalobca ako nájomca si môže uplatňovať v tejto súvislosti iba práva, ktoré mu priznáva zákon voči svojmu prenajímateľovi a nie voči žalovanému. Žalobcovi preto v konaní nesvedčí aktívna vecná legitimácia. 30.1. Je tiež potrebné uviesť, že žalobca pri uzatváraní zmluvy vedel, čo v konaní nepoprel, že prenajaté pozemky sú zastavané budovou vo vlastníctve žalovaného. Preto pokiaľ si ich napriek vedomosti o tejto skutočnosti prenajal a následne sa domáha od žalovaného vydania bezdôvodného obohatenia, je možné konštatovať, že ide zo strany žalobcu o výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku podľa a takýto výkon práva nepožíva právnu ochranu. 30.2. Z dôvodu, že súd dospel po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci k záveru, že žalobca nie je v konaní aktívne vecne legitimovaným subjektom, neostávalo mu iné, ako žalobu v celom rozsahu zamietnuť. (výrok II)

31. Žalobca sa v konaní pôvodne domáhal nároku na zaplatenie sumy vo výške 7.980,- EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 7.980,- EUR od 26.01.2024 do zaplatenia. V priebehu konania žalobca v nadväznosti na závery znaleckého posudku č. 46/2025, vypracovaného doc. Ing. N. P., W.., Brižitská 63, 841 01 Bratislava, si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 29,58 EUR/m2 ročne, a vzal žalobu čiastočne späť. Žalobca sa pôvodne domáhal vydania bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov vo výmere 95 m2 žalovaným v celkovej sume 7.980,- EUR. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si z uvedenej výmery pozemkov 95 m2 uplatňoval už len

sumu 2.810,10 EUR. Z dôvodu, že žalobca vzal žalobu späť v časti o zaplatenie sumy 5.169,90 EUR, súd konanie o zaplatenie tejto časti istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 12,50 % ročne zo sumy 5.169,90 EUR od 26.01.2024 do zaplatenia, podľa zastavil. (výrok I.) 31.1. Žalobca svoju žalobu zároveň zmenil tak, že rozšíril výmeru pozemkov, za užívanie ktorej sa domáhal vydania bezdôvodného obohatenia, a to z 95 m2 na 131m2. Žalobu teda rozšíril o sumu 1.064,88 EUR. Uvedená zmena žaloby však nemala na čiastočné späťvzatie žaloby žalobcom vplyv, keďže súd si musel najskôr ustáliť predmet konania po čiastočnom späťvzatí žaloby a až následne môže riešiť zmenenú žalobu. Zároveň je potrebné uviesť, že žalobca sám svoj zostávajúci nárok nesprávne vypočítal, keď uviedol, že si uplatňuje sumu 3.880,- Eur ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia za užívanie pozemkov o výmere 131 m2, pričom požadoval sumu 29,58 Eur za 1 m2 ročne. To predstavuje sumu 3.784,98 EUR a nie sumu 3.880,- EUR.

32. Súd za nedôvodnú považoval aj argumentáciu žalobcu, že žalovaný účinne nepoprel v konaní jeho skutkové tvrdenie o skutočnosti, že cena za nájom m2 pozemku bola stanovená vo výške 7,- EUR/ mesiac. Žalovaný predmetnú skutočnosť rozporoval už v rámci podaného odporu proti platobnému rozkazu, keď namietal, že žalobca výšku tejto sumy nijako nepreukázal. Žalobca v konaní nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že táto ním stanovená výška za prenájom 1m2 pozemku bola v danom čase a mieste obvyklá. Súd sa preto stotožnil s námietkou žalovaného, že žalobca uvedenú skutočnosť nepreukázal. Súdu potom nie je zrejmé, ako môže žalobca toto svoje tvrdenie považovať za nesporné, keď to bol práve on, kto mal pri námietke žalovaného o nepreukázaní obvyklosti tejto ceny predložiť dôkazy, že daná cena je obvyklou cenou za nájom pozemkov v tomto mieste a čase. To však neurobil. Uvedená skutková okolnosť preto vôbec nebola v konaní nesporná, ale naopak, bola zo strany žalovaného riadne rozporovaná a zo strany žalobcu nepreukázaná. Napokon, žalobca vlastnými tvrdeniami uvádzal, že cena prenájmu pozemkov v sume 7 eur za m2 v danom mieste a čase nebola obvyklá, keď neskôr požadoval zaplatiť už len sumu 29,58 EUR za 1 m2 pozemku ročne. Nepredložil ani žiadne nájomné zmluvy na prenájom pozemkov za túto cenu, tak ako to avizoval v replike.

33. Na žalobcom predložený znalecký posudok č. 46/2025 zo 07.08.2025 súd v zmysle zásady sudcovskej koncentrácie konania podľa neprihliadal, pretože žalobca ho predložil jeden deň pred pojednávaním, pričom ako sám uviedol, mal ho k dispozícií už v roku 2025. Žalobca ho teda nepochybne mohol predložiť už skôr, ak by konal starostlivo s ohľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Zároveň žalobcom uvedená skutočnosť, že znalecký posudok nepreložil iba z dôvodu, že medzi stranami prebiehali mimosúdne rokovania neobstojí, pretože nijako žalobcovi nebránila v doručení predmetného znaleckého posudku súdu. Zároveň predmetný posudok nebol pre rozhodnutie súdu nijako potrebný, keďže ním nemohla byť preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, ale sa ním mala preukazovať iba výška bezdôvodného obohatenia. Súd preto na tento dôkaz pri rozhodovaní neprihliadal.

34. Súd záverom zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a rovnako neznamená ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkou a právnymi názormi (). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami sporu.

35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s v spojení s podľa zásady úspechu v spore. Žalovaný bol v konaní úspešný celom rozsahu, keďže súd žalobu zamietol a zastavenie konania v časti procesne zavinil žalobca, ktorý žalobu zobral čiastočne späť bez uvedenia dôvodu. Je preto povinný nahradiť žalovanému trovy konania aj v tejto časti, keďže čiastočné zastavenie konania bolo zapríčinené správaním sa žalobcu a nie v dôsledku správania sa žalovaného. Žalovaný má preto proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške tejto náhrady bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku. (výrok III.)

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Mestskom súde Bratislava III.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ().

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.