Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Csp/109/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, Paríž, Francúzska republika, konajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, so sídlom Bratislava, Karadžičova 2, IČO: 47 258 713, zastúpeného splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Bratislava, Ventúrska 16, IČO: 47 234 547, proti žalovanej B. L., nar. XX. X. XXXX, trvale bytom Ž. XXX, v spore o zaplatenie 855,25 eura s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žaloba s a z a m i e t a .

Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 11. 12. 2019, sa žalobca domáhal voči žalovanej zaplatenia 855,25 eura, spolu s úrokom vo výške 30 % ročne zo sumy 671,96 eura od 17. 12. 2016 do zaplatenia, úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 800,25 eura od 17. 12. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. V žalobe uviedol, že ku dňu 30. 6. 2016 sa zlúčil so spoločnosťou Cetelem Slovensko a. s., ktorá zanikla zlúčením bez likvidácie a stal sa jej univerzálnym právnym nástupcom. Dňa 12. 4. 2015 uzavrela obchodná spoločnosť Cetelem Slovensko a. s. ako veriteľ so žalovanou ako dlžníkom zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty, obsahom ktorej bol záväzok veriteľa poskytnúť žalovanej úver vo forme úverového rámca vo výške 5000 eur na financovanie kúpy spotrebného tovaru a súčasne záväzok žalovanej vrátiť poskytnutý úver, spolu s dohodnutými úrokmi a poplatkami, formou dohodnutých mesačných splátok. Počas trvania úverového vzťahu žalovaná vyčerpala z poskytnutého úverového rámca peňažné prostriedky v celkovej výške 955,60 eura tak, že sumu 950 eur čerpala platbami na vybraných obchodných miestach, financovaním prostriedkov na svoj účet, platbami poistenia platieb a platbami poistenia, suma 5,60 eura predstavuje poplatky, ktoré veriteľ účtoval v súlade s úverovou zmluvou ako súčasť úverovej istiny. Žalovaná svoj záväzok splácať poskytnutý úver riadne a včas neplnila a uhradila len časť dlžnej sumy vo výške 542 eur. Preto dňa 16. 12. 2016 vyhlásil veriteľ mimoriadnu splatnosť úveru. Žalovaná suma pozostáva z istiny vo výške 671,96 eura, úrokov vo výške 103,09 eura, poistného vo výške 25,20 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 55 eur.

2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle a ku podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 14. 1. 2020, ktoré jej bolo, spolu s podanou žalobou, doručené dňa 30. 1. 2020.

3. Podľa , súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

4. Podľa , vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie nenariaďoval, keďže v spore išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené oznámením zo dňa 11. 2. 2020, vyveseným na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu dňa 11. 2. 2020, zveseným dňa 18. 2. 2020, teda najmenej päť dní pred vyhlásením rozsudku.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

7. Obchodná spoločnosť Cetelem Slovensko a. s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 12. 4. 2015 zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovú zmluvu o poskytovaní platobných služieb číslo 263926831169892, v ktorej si dojednali poskytnutie revolvingového spotrebiteľského úveru do výšky schváleného úverového rámca a za podmienok dohodnutých v zmluve. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý revolvingový úver vrátiť, zaplatiť dohodnuté úroky a poplatky a plniť ďalšie povinnosti dohodnuté v zmluve. Zmluvné strany si dojednali výšku úverového rámca 5000 eur, aktuálnu výšku úverového rámca 700 eur, výšku mesačnej splátky „min. 5 % z dlžnej čiastky zaokrúhlenej na najbližší vyšší násobok 300 eur“, splatnosť mesačnej splátky 10. deň v mesiaci, výšku úrokovej sadzby 30 % ročne, RPMN 34,49 %, poplatok za poistenie 4,99 %, priemerná RPMN činila 24,97 %. Podľa článku 7, ods. 7.1. zmluvy, v prípade, ak klient nespláca poskytnutý revolvingový úver riadne a včas, je veriteľ oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť revolvingového úveru, t. j. požadovať splatenie úveru, vrátane príslušných úrokov a poplatkov, v lehote a s účinnosťou, ktorú veriteľ určí v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti. Z potvrdenia o odfinancovaní peňažných prostriedkov mal súd preukázané čerpanie úveru v celkovej výške 950 eur, z toho reálne čerpanie financovaním platieb vo výške 840 eur. Z prehľadu operácií na účte úverovej zmluvy mal súd preukázanú celkovú výšku prijatých úhrad v sume 542 eur. Dňa 29. 12. 2016 obchodná spoločnosť Cetelem Slovensko, a. s. oznámila žalovanej, že, vzhľadom na nesplácanie poskytnutého úveru riadne a včas, a to napriek opakovaným výzvam na úhradu, vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 16. 12. 2016 a vyzvala žalovanú na úhradu dlžnej sumy vo výške 855,25 eura, zloženej z úverovej istiny vo výške 671,96 eura, úrokov, poplatkov a poistného, vo výške 128,29 eura a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 55 eur, pričom v prípade neuhradenia dlžnej sumy do 14 dní pristúpi k vymáhaniu súdnou cestou. Žalovaná prevzala oznámenie dňa 2. 1. 2017.

8. Z výpisu z obchodného registra obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko a. s. mal súd preukázané, že uvedená obchodná spoločnosť zanikla ku dňu 30. 6. 2016 zlúčením so žalobcom.

9. Podľa , spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa , ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

11. Podľa , dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa , spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13. Podľa prvá veta o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, t. j. k 12. 4. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

14. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

15. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.

16. Podľa , premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie tým nie je dotknuté. Zmeniť obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

17. Podľa , konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

18. Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

19. Podľa , pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

20. Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

21. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol, nakoľko mal preukázané premlčanie žalovaného nároku. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom splnenia záväzkov zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi jeho právnym predchodcom a žalovanou. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané a medzi stranami sporu nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu (Cetelem Slovensko a. s.) ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o revolvingovom spotrebiteľskom úvere, v ktorej si dojednali poskytnutie revolvingového úveru, s výškou aktuálneho úverového rámca 700 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená medzi dodávateľom a spotrebiteľom, jednalo sa o spotrebiteľskú zmluvu. Právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej a podnikateľskej činnosti, žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy konala ako fyzická osoba, nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve. Vzhľadom na charakter a obsah zmluvy, sa jednalo o zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Podľa zákonného ustanovenia , v spojení s prechodným ustanovením , v konaniach, predmetom ktorých je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, začatých po 5. 12. 2018, nemožno vymáhať premlčané právo. V zmysle dôvodovej správy ku zákonu číslo , ktorým bol doplnený o uvedené zákonné ustanovenia, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie. Súd preto, vzhľadom na skutočnosť, že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, skúmal možnosť premlčania žalovaného nároku a k tomuto prihliadol pri rozhodovaní. Nakoľko medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou vznikol spotrebiteľský právny vzťah, v zmysle zákonného ustanovenia ods.

2 , sa dĺžka premlčacej doby spravuje občianskoprávnymi predpismi, teda je trojročná. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o úvere, a to povinnosť uhrádzať riadne a včas dojednané splátky, neplnila. Právny predchodca žalobcu preto vyhlásil úver za predčasne splatný dňa 29. 12. 2016. Súd mal v konaní preukázané, že oprávnenie právneho predchodcu žalobcu žiadať splatenie celého úveru v prípade omeškania s úhradou splátky v zmysle zákonného ustanovenia bolo dojednané v článku 7.1. zmluvy. Zákonné ustanovenie obsahuje osobitnú úpravu začatia plynutia premlčacej doby v prípadoch, keď sa v dôsledku nesplnenia niektorej zo splátok stane zročným celý dlh v súlade so zákonným ustanovením . V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, sp. zn. , podľa ktorého: „Ustanovenie je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) a ustanovenie vo vzťahu k nemu je lex specialis, t. j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciou všeobecnej úpravy prednosť. Preto, ak z ustanovenia druhej vety , ktorá predstavuje špeciálnu úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. , ktorá je všeobecnou úpravou, vyplýva odlišný režim určenia začiatku plynutia premlčacej doby, je zrejmé, že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 a počiatok plynutia premlčacej doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala.“ Súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave, sp. zn. , podľa ktorého: „Žalobca sa svojimi odvolacími dôvodmi celkom míňa s podstatou Obč. zák., z ktorého zreteľne vyplýva dvojaké počítanie premlčacích dôb pri dlhoch splatných v splátkach: premlčacia doba plynie samostatne vo vzťahu ku každej splátke, čo vyplýva z prvej vety tohto paragrafu; ak sa však pre nesplnenie niektorej splátky stane splatným celý dlh, plynie premlčacia doba zvyšku dlhu od splatnosti nesplatenej splátky. Ani v jednom prípade teda neplynie premlčanie od úkonu, ktorý žalobca v odvolací označuje ako „vyhlásenie splatnosti celého úveru“. Takýto úkon svojím obsahom môže byť len úkonom podľa Obč. zák., teda prejavom veriteľa v prípade omeškania s niektorou splátkou, že žiada aj splatenie zvyšného dlhu (tzv. strata výhody splátok). Ale práve pre tento prípad druhá veta Obč. zák. jasne ustanovuje, že premlčacia doba zvyšného dlhu plynie od splatnosti nesplnenej splátky, a nie od dátumu urobenia úkonu v zmysle Obč. zák.“ Rovnaký právny názor vyslovil Krajský súd v Trnave aj v rozsudku sp. zn. . Prihliadajúc ku zákonnému ustanoveniu , v súlade s vyššie citovanými právnymi názormi, súd skúmal, kedy sa stala splatnou splátka úveru, pre nesplnenie ktorej sa stal splatným celý dlh (zostatok úveru). Zákonné ustanovenie pre spotrebiteľské právne vzťahy upravuje aj osobitnú požiadavku možnosti uplatnenia práva veriteľa podľa , a to uplynutie lehoty troch mesiacov od nezaplatenia splátky a osobitný postup pre uplatnenie uvedeného práva, spočívajúci v povinnosti veriteľa upozorniť dlžníka na možnosť uplatnenia práva v lehote nie kratšej ako 15 dní. Podľa právneho názoru Krajského súdu v Trnave, uvedeného v rozsudku sp. zn. : „Pri posudzovaní začiatku plynutia premlčacej doby je teda potrebné zistiť, s ktorou konkrétnou splátkou bol dlžník v čase vykonania tohto práva zo strany veriteľa v omeškaní práve tri mesiace (nie dlhšie) a od jej zročnosti potom plynie premlčacia doba zvyšku dlhu podľa O.z..“ Prihliadajúc k zákonnej úprave , aj v súlade s uvedeným právnym názorom, mal súd preukázané, že právny predchodca žalobcu mohol využiť svoje právo úver predčasne zosplatniť pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 10. 9. 2016, so zaplatením ktorej bola žalovaná ku dňu uplatnenia práva v zmysle (29. 12. 2016) viac ako tri mesiace v omeškaní (ktoré uplynuli 10. 12. 2016; vo vzťahu ku ďalším splátkam splatným od 10. 10. 2016 ešte ku dňu 29. 12. 2016 neuplynuli tri mesiace omeškania). Žalovaná nerozporovala dodržanie povinnosti veriteľa upozorniť ju na možnosť predčasného zosplatnenia úveru v lehote nie kratšej ako 15 dní, pričom uvedená skutočnosť vyplynula aj z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, v ktorom bolo uvedené, že žalovaná bola opakovane vyzvaná na úhradu dlžnej sumy. Keďže všeobecná trojročná premlčacia doba začala plynúť odo dňa splatnosti splátky splatnej dňa 10. 9. 2016, uplynula dňa 10. 9. 2019. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie poistného, súd mal taktiež preukázané jeho premlčanie. Z prehľadu operácií na účte úverovej zmluvy mal súd preukázané, že ako najneskôr splatné nezaplatené poistné je evidované poistné splatné 10. 12. 2016, vo vzťahu ku ktorému uplynula všeobecná trojročná premlčacia doba dňa 10. 12. 2016. Nakoľko žaloba bola podaná na súde dňa 11. 12. 2019, bol žalovaný nárok v čase jeho uplatnenia na súde už v celom rozsahu premlčaný.

22. Súd podanú žalobu zamietol aj v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky o výške 55 eur, nakoľko žalobca nepreukázal dôvodnosť uvedeného nároku. Žalobca v žalobe

dostatočným spôsobom nešpecifikoval, aké konkrétne náklady si voči žalovanej uplatňuje a z ktorých konkrétnych čiastkových nárokov pozostávajú, ani vznik uvedených nákladov žiadnym spôsobom nepreukázal.

23. Aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní mal súd preukázanú výpisom z obchodného registra obchodnej spoločnosti Cetelem Slovensko a. s., z ktorého vyplynulo, že žalobca je, v dôsledku cezhraničného zlúčenia, univerzálnym právnym nástupcom uvedenej obchodnej spoločnosti.

24. Podľa , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

25. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

26. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami vznikol nárok na náhradu trov konania v spore v plnom rozsahu úspešnej žalovanej. Nakoľko žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, v priebehu celého súdneho sporu bola nečinná a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane žalovanej preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach. Podľa , odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.