Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

SI-5C/335/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudcom JUDr. Borisom Buľubašom v spore žalobcu: MARKO GAS, s.r.o., so sídlom Pasienková 7, 821 06 Bratislava, IČO: 35 840 323, právne zastúpený: Michal Mrva - advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Trenčianska 38, 821 09 Bratislava, IČO: 50 145 860, proti žalovanému: U. W., D.. XX.X.XXXX, N. A. Č.. XXX, XXX XX B., právne zastúpený: JUDr. Ľubomír Vanek, advokát, so sídlom Potočná č. 169/85, Skalica, o určenie neúčinnosti právneho úkonu, takto

rozhodol:

I. Súd určuje že právny úkon, ktorým došlo dňa 20.12.2012 k vyplateniu podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo výške 33.445,90 eur, urobený medzi spoločnosťou Montpetrol, spol. s r.o., IČO: 36 238 821, a žalovaným, je voči žalobcovi právne neúčinný.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou podanou na Okresnom súde Skalica dňa 24.6.2015 domáhal voči žalovanému určenia, že právny úkon, ktorým došlo dňa 20. 12. 2012 k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo výške 33.445,90 eur uzatvorený medzi spoločnosťou MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným, je voči žalobcovi právne neúčinný. Zároveň uplatnil náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 9.10.2006 si u žalobcu objednala spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. na základe objednávky č. 02/091006 zemné práce - rozkopávky na plynovode DN 300 PN 25, na Vajnorskej ulici v Bratislave. Na základe tejto objednávky došlo medzi žalobcom a spoločnosťou MONTPETROL, spol. s r.o. k uzatvoreniu zmluvy o dielo. Objednané práce žalobca riadne vykonal. Za vykonané práce žalobca spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. dňa 26.1.2007 vystavil faktúru na sumu 1.050.883,- Sk s dátumom splatnosti 25.2.2007. Túto faktúru spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. prevzala a jej obsah nikdy nenamietala. Napriek tomu spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. vyfakturovanú sumu za vykonané práce žalobcovi neuhradila. Žalobca preto podal na Okresný súd Skalica žalobu na zaplatenie predmetnej sumy. Okresný súd Skalica rozsudkom vo veci č. k. zo dňa 12.10.2011 rozhodol tak, že zaviazal spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. zaplatiť žalobcovi sumu 34.882,92 eur so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2007 do zaplatenia a nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 13.896,43 eur. Proti tomuto rozsudku podala spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. odvolanie, pričom Krajský súd v Trnave uznesením napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie. Spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. žalobcovi neuhradila ani časť žalovanej sumy. Od obchodného partnera žalobcu - podnikateľa Stanislava Antalu sa žalobca dozvedel, že exekútor nevymohol ani časť dlžnej sumy tohto veriteľa, keďže spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. nevlastní majetok a nemá žiadne peňažné prostriedky a preto nie je čo exekvovať. V súvislosti s neuhradením pohľadávky žalobca podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu zavineného úpadku podľa § 228 ods. 1 písm. c), ods. 3 Tr. zák. a žalovanému bolo pre tento trestný

čin vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ Skalica, Odbor kriminálnej polície PZ Skalica ČVS: ORP-353/0EK-SI-2013 zo dňa 20.2.2014. Napriek uvedeným skutočnostiam, keď žalovaný ako spoločník a konateľ spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. vedel, že táto spoločnosť dlží žalobcovi sumu 34.882,92 eur s príslušenstvom, žalovaný spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. vyplatila dňa 20.12.2012 žalovanému ako jedinému spoločníkovi tejto spoločnosti z pokladne v hotovosti sumu 33.445,90 eur, a to z titulu výplaty podielov zo zisku za rok 2008 a 2009. Dlžník - spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. týmto právnym úkonom úmyselne ukrátil žalobcu na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky. Predmetným právnym úkonom, ktorým došlo k vyplateniu podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 zo strany dlžníka žalobcu ( spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. ) pre žalovaného dňa 20.12.2012, došlo k ukráteniu žalobcu na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky a žalobca sa v zmysle § 42a ods. 4 písm. a) O.Z. domáha určenia neúčinnosti predmetného úkonu voči žalovanému, ktorý mal z tohto právneho úkonu prospech.

2. Žalovaný žiadal žalobou zamietnuť, uplatnil si náhradu trov konania. Namietal, že nie sú splnené zákonom stanovené predpoklady pre odporovateľnosť právnych úkonov. Uviedol, že k výplate podielov na zisku došlo na základe uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. Uznesenie valného zhromaždenia nie je právnym úkonom a preto nie je možné ho posudzovať podľa ustanovení o neplatnosti právnych úkonov, ale len z hľadiska osobitnej úpravy . Preto považuje žalobu za neprípustnú z dôvodu absencie hmotnoprávneho nároku. Uznesenie valného zhromaždenia sa považuje za inú právnu skutočnosť. Petit žaloby je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko v ňom absentuje špecifikácia právneho úkonu, ktorého neúčinnosti sa žalobca domáha. Za vymáhateľnú pohľadávku považuje pohľadávku, ktorej splnenie je vymožiteľné cestou súdneho rozhodnutia, t.j. ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím. Žalovanému boli vyplatené podiely zo zisku dňa 20.12.2012, pričom súd právoplatne nerozhodol o povinnosti spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. zaplatiť žalobcovi pohľadávku v sume 34.882,92 eur. Výplatou podielu na zisku v roku 2012 nemohol byť žalobca ukrátený a nejedná sa o odporovateľný právny úkon. Žalovaný nesúhlasí s tým, že spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. nemá žiadny majetok. Táto spoločnosť si plní záväzky, ktoré nie sú sporné, spoločnosť nie je v úpadku ani v predlžení. Vyplatením podielu na zisku spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. neporušila žiadne z ustanovení zákona. Žalobca nemôže preukázať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Zo strany žalovaného neboli urobené žiadne úkony, ktoré by poškodzovali veriteľov spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. Prostredníctvom výplaty podielu na zisku žalovanému spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. nesledovala úmysel ukrátiť veriteľov, ale ňou len boli plnené majetkové práva spoločníka. Trestné stíhanie žalovaného nebolo právoplatne skončené.

3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. a rozsudku Krajského súdu v Trnave č. k. -742 zo dňa 29.10.2018, oboznámením rozsudku Okresného súdu Skalica č.k. -67 zo dňa 2.5.2017, oboznámením rozhodnutia spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 1.11.2012 ( č. l. 26 spisu ), výpisom z obchodného registra a ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Dňa 21.12.2007 podala spoločnosť MARKO GAS s.r.o. žalobu voči spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. o zaplatenie 1.050.883,- Sk s prísl. z dôvodu objednávkou č. 01/110106 objednaných zemných prác, ktoré boli po ich vykonaní vyfaktúrované faktúrou č. 2007/008, so splatnosťou dňa 25.2.2007. Súdne konanie sa viedlo na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. ( príloha spisu č.l. 140 ). Rozsudkom vo veci č. k. - 669 zo dňa 14.2.2018 Okresný súd Skalica žalobu žalobcu zamietol. Na základe podaného odvolania Krajský súd v Trnave rozsudkom č. k. -742 zo dňa 29.10.2018 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému ( spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. ) uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 33.223,22 eur so 14,75% úrokom z omeškania ročne od 26.2.2007 do zaplatenia a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2018 a vykonateľnosť dňa 30.11.2018.

5. Z právoplatného rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. -67 zo dňa 2.5.2017 vyplýva, že žalovaný bol uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva PZ v Skalici ČVS: ORP-353/OEK- SI-2013 zo dňa 23.3.2015 obvinený pre prečin zavineného úpadku podľa , , lebo na podklade zistených skutočností je dostatočne odôvodnený záver, že ako osoba konajúca za obchodnú spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o., so sídlom Petroveská 187, Gbely, IČO: 362 38 821 spôsobil úpadok spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., a to tým spôsobom, že najmenej od roku 2009 znižoval hodnotu pomernej časti majetku tejto spoločnosti takým spôsobom, že

tento majetok, najmä jeho predajom pretransformoval na hotovosť v pokladni a túto hotovosť následne použil na vyplatenie dividend pre svoju osobu v celkovej výške 252.686,85 €, v dôsledku čoho už spoločnosť v súčasnosti nevykonáva žiadnu ekonomickú činnosť, čím došlo k zmareniu uspokojenia jej veriteľov, a to Stanislava Antalu GAZ - mont, IČO; 30936535, so sídlom Pezinok, Zámocká 20 vo výške najmenej 20.702,67 € a Marko Gas, s.r.o. so sídlom Pasienková 7, Bratislava, IČO: 35 840 323 vo výške najmenej 34.882,92 eur. Podľa odôvodnenia uznesenia Ladislav Duchoslav pomernú časť majetku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. predajom pretransformoval na finančnú hotovosť do pokladne spoločnosti a následne zabezpečil, aby táto hotovosť bola vyplatená jeho osobe formou dividend, na základe čoho sa spoločnosť stala predlžená, nakoľko mala najmenej dvoch veriteľov (Marko Gas a Stanislav Antala GAZ) a z dôvodu takéhoto úbytku majetku spoločnosti hodnota jej záväzkov presahovala jej majetok, čím naplnil všetky znaky skutkovej podstaty prečinu zavineného úpadku. V trestnom konaní bolo vykonané aj znalecké dokazovanie znalcom z odboru Ekonómia a manažment, odvetvie Účtovníctvo a daňovníctvo, Personalistika a kontroling. Zo záverov znaleckého posudku číslo 50/2014 vypracovaného znalcom GemerAudit spol. s r.o., Rožňava pre účely trestného konania č.k. ORP-353/OEK-SI-2013 mal súd preukázané, že v období rokov 2009 až 2013 došlo k zníženiu majetku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., so sídlom Petroveská 187, Gbely, IČO: 362 38 821. V priebehu znaleckého dokazovania boli identifikované výbery hotovosti z pokladne spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. za účelom vyplatenia dividend Ladislavovi Duchoslavovi v nasledovnej výške: dňa 3.8.2009

- splátka podielu zo zisku suma 30.000,- €, dňa 30.9.2010 - splátka podielu na zisk za rok 2009 v sume 30.000,- €, dňa 31.12.2010 - splátka podielu na zisku za rok 2009 v sume 20.000,- €, dňa 30.9.2011

- výplata podielov zo zisku za rok 2007 v sume 29.208,71 €, dňa 30.9.2011 výplata podielov zo zisku v sume 63.300,72 €, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za rok 2005 v sume 12.204,64 €, dňa 30.9.2011 - výplata podielov zo zisku za rok 2006 v sume 34.526,88 € a dňa 20.12.2012 - výplata podielov zo zisku za rok 2008, 2009 v sume 33.445,90 €. Celkom bola na dividendách vyplatená suma 252.686,85 €. K zníženiu majetku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. došlo tým, že majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy pre Ladislava Duchoslava. Splatnosť faktúr Stanislava Antalu GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o. bola v roku 2007. V čase po dátume splatnosti týchto pohľadávok boli spoločnosťou MONTPETROL, spol. s r.o. vyplatené dividendy vo výške 252.686,85 €. Spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. bola platobne schopná, nakoľko mala finančné prostriedky na vyplácanie dividend. V predložených dokladoch za roky 2007 a 2012 nebol identifikovaný záväzok voči uvedeným spoločnostiam. Spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. v tomto období plnila pohľadávky voči iným veriteľom, spoločnosť mala viac majetku ako záväzkov. V priebehu znaleckého dokazovania boli do súvah doplnené záväzky voči Stanislavovi Antalovi GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o., po ich doplnení bol rozdiel majetku a záväzkov spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. záporný, a to - 15.514 € k 31.12.2011, - 41.007 € k 31.12.2012 a - 41.339 € k 31.12.2013, teda spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. mala k 31.12.2011, 31.12.2012 a k 31.12.2013 podľa upravenej súvahy viac záväzkov ako majetku. Znalec sa v závere posudku vyjadril, že pohľadávky Stanislava Antalu GAZ - mont a Marko Gas, s.r.o. mohli byť uhradené z prostriedkov vyplatených na dividendy v plnej výške.

6. Z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MONTPETROL s.r.o., so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely, IČO: 36 238 821 zo dňa 1.11.2012 ( č.l. 26 ) mal súd preukázané, že Ladislav Duchoslav, nar. 16.4.1947, ako jediný spoločník spoločnosti pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti ( ) prijal rozhodnutie, ktorým rozhodol o vyplatení podielu zo zisku za rok 2008 vo výške 30 000 eur so splatnosťou do 31.12.2012 a o vyplatení podielu zo zisku za rok 2009 vo výške 3.445,90 eur so splatnosťou do 31.12.2012.

7. Podľa výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 12221/T, žalovaný bol v roku 2012 jediným spoločníkom a zároveň jediným konateľom obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821, so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely.

8. Podľa , v znení účinnom v čase vykonania právneho úkonu, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.

9. Podľa § 42a ods. 2 O.Z., odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.

10. Podľa § 42a ods. 4 písm. a) O.Z., odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom.

11. Podľa § 42b ods. 1, 2 O.Z., právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. (2) Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech.

12. Podľa , právny úkon, ktorému veriteľ s úspechom odporoval, je právne neúčinný a veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z toho, čo odporovateľným právnym úkonom ušlo z dlžníkovho majetku; ak to nie je možné, má právo na náhradu voči tomu, kto mal z tohto úkonu prospech.

13. Podľa , právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

14. Podľa , prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť.

15. Podľa ( ) v znení účinnom v čase vyplatenia podielu zo zisku (ďalej len „“), čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním.

16. Podľa § 61 ods. 1 Ob.Z, podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. .

17. Podľa § 123 ods. 1 Ob.Z., spoločníci majú nárok na podiel zo zisku v pomere zodpovedajúcom ich splateným vkladom, ak spoločenská zmluva neurčuje inak.

18. Podľa Ob.Z., spoločnosť môže vyplácať podiely na zisku len pri splnení podmienok podľa a . Spoločnosť nesmie vyplácať najmä úroky z vkladov do spoločnosti a preddavky na podiely na zisku. 19. Podľa , podiel na zisku vyplatený v rozpore s týmito ustanoveniami sú spoločníci povinní spoločnosti vrátiť. Za toto vrátenie ručia spoločne a nerozdielne konatelia, ktorí vyslovili súhlas s touto výplatou.

20. Podľa § 125 ods. 1 písm. b) Ob.Z., valné zhromaždenie spoločníkov je najvyšším orgánom spoločnosti. Do jeho pôsobnosti patrí: b) schvaľovanie riadnej individuálnej účtovnej závierky a mimoriadnej individuálnej účtovnej závierky a rozhodnutie o rozdelení zisku alebo úhrade strát.

21. Podľa § 131 ods. 1 Ob.Z., každý spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady môže podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia, ak je v rozpore so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo so stanovami. Rovnaké právo má aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo však zanikne, ak ho oprávnená osoba neuplatní do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť.

22. Podľa § 132 ods. 1 Ob.Z., ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia. Rozhodnutie jediného spoločníka urobené pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia musí mať písomnú formu a musí ho podpísať, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 135a ods. 1 Ob.Z., konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov. Najmä sú povinní zaobstarať si a pri rozhodovaní zohľadniť všetky dostupné informácie týkajúce sa predmetu rozhodnutia, zachovávať mlčanlivosť o dôverných informáciách a skutočnostiach, ktorých prezradenie tretím osobám by mohlo spoločnosti spôsobiť škodu alebo ohroziť jej záujmy alebo záujmy jej spoločníkov, a pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy, záujmy len niektorých spoločníkov alebo záujmy tretích osôb pred záujmami spoločnosti.

24. Podľa § 324 ods. 1 Ob.Z., záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.

25. Podľa , (ďalej „“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu (ods. 1). Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia (ods. 2).

26. Podľa , , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné (ods. 1). Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné (ods. 2).

27. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého rozhodnutia nesie tá sporová strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v sporovom konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci strany sporu, ktorá nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci. Súd vychádza len z dôkazov, ktoré boli stranami v konaní produkované, pričom v zmysle je súd v sporovom konaní viazaný návrhmi dôkazov predloženými stranami, čím sám nie je povinný vykonávať dôkazy v prospech jednej alebo druhej strany. Povinnosť tvrdenia aj dôkazné bremeno, pokiaľ ide o určité skutočnosti, leží na tom účastníkovi konania, ktorý z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; spravidla ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí (NS ČR sp. zn. ).

28. Predmetom sporu je určenie, že právny úkon vykonaný spoločnosťou MONTPETROL, spol. s. r.o., IČO: 36 238 821, so sídlom Gbely, Petroveská 187, ako dlžníkom žalobcu, a to vyplatenie podielu zo zisku za roky 2008 a 2009 dňa 20.12.2012 vo výške 33.445,90 eur v prospech žalovaného ako konateľa spoločnosti Montpetrol, spol. s r.o. je voči žalobcovi právne neúčinný podľa .

29. V konaní nebolo medzi stranami sporné, že spoločnosť Montpetrol, spol. s r.o. dňa 20.12.2012 vyplatila žalovanému - Ladislavovi Duchoslavovi čiastku 33.445,90 eur titulom jeho podielu na zisku spoločnosti MONTPETROL, spol. s. r.o. za roky 2008 a 2009. Žalovaný túto skutočnosť nespochybňoval a preto sa jedná o zhodné tvrdenie strán ( ).

30. Vyplateniu uvedeného podielu na zisku za roky 2008 a 2009 predchádzalo rozhodnutie jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MONTPETROL s.r.o., so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely, IČO: 36 238 821 zo dňa 1.11.2012 ( č.l. 26 ). Toto rozhodnutie urobil jediný spoločník spoločnosti MONTPETROL spol. s r.o. Ladislav Duchoslav ( žalovaný ), ktorým rozhodol o vyplatení podielu zo zisku za rok 2008 vo výške 30 000 eur so splatnosťou do 31.12.2012 a o vyplatení podielu zo zisku za rok 2009 vo výške 3.445,90 eur so splatnosťou do 31.12.2012. Podiel sa vypláca spoločníkovi spoločnosti, v danom prípade spoločníkovi Ladislavovi Duchoslavovi, ktorý bol vtedy zároveň aj jediným konateľom, t.j. štatutárnym zástupcom spoločnosti MONTPETROL, spol. s. r.o. Tomuto statutárnemu zástupcovi spoločnosti MONTPETROL, spol. s. r.o. bol podiel na zisku aj vyplatený

dňa 20.12.2012. Skutočnosť, že žalovaný Ladislav Duchoslav je jediným spoločníkom a konateľom - štatutárnym zástupcom spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., IČO: 36 238 821, so sídlom Petroveská 187, 908 45 Gbely, vyplýva z výpisu z obchodného registra Okresného súdu Trnava, oddiel: Sro, vložka číslo: 12221/T.

31. V čase rozhodovania jediného spoločníka spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. dňa 1.11.2012 a tiež v čase vyplatenia podielov na zisku spoločníkovi Ladislavovi Duchoslavovi dňa 20.12.2012 ( ktorý bol zároveň aj štatutárnym zástupcom ), mal žalobca voči spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. pohľadávku v sume 1.050.883,- Sk ( 34.882,92 eur ) s prísl. za vykonané zemné práce zo zmluvy o dielo. Práce boli zo strany MONTPETROL, spol. s r.o. objednané objednávkou č. 01/110106, ktoré boli po ich vykonaní vyfaktúrované faktúrou č. 2007/008, so splatnosťou dňa 25.2.2007. Tieto skutočnosti vyplývajú zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. .

32. Z dôvodu nezaplatenia faktúry č. 2007/008, so splatnosťou dňa 25.2.2007, dňa 21.12.2007 podala spoločnosť MARKO GAS s.r.o. žalobu voči spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. o zaplatenie sumy 1.050.883,- Sk s prísl. z dôvodu objednávkou č. 01/110106 objednaných zemných prác, ktoré boli po ich vykonaní vyfaktúrované faktúrou č. 2007/008, so splatnosťou dňa 25.2.2007. Súdne konanie sa viedlo na Okresnom súde Skalica pod sp. zn. . Pohľadávka bola žalobcovi priznaná právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave rozsudkom č.k. -742 zo dňa 29.10.2018 v rozsahu 33.223,22 eur so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2007 do zaplatenia. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2018 a vykonateľnosť dňa 30.11.2018. Časť pohľadávky v sume 1.659,70 eur so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2007 do zaplatenia bola žalobcovi priznaná rozsudkom Okresného súdu Skalica pod č.k. -602 zo dňa 14.9.2016. Tieto skutočnosti vyplývajú zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. .

33. Účelom odporovateľnosti ako inštitútu občianskeho práva je zabrániť nepoctivým úkonom dlžníka, ktorými zmenšuje svoj majetok na úkor veriteľov. Odporovacia žaloba je právnym prostriedkom slúžiacim na uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa v konaní o výkon rozhodnutia (exekučnom konaní), a to postihnutím vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, ktoré odporovaným právnym úkonom ušli z dlžníkovho majetku. Podstatou odporovateľnosti je neúčinnosť právneho úkonu voči určitej osobe, ktorá znamená, že veriteľ môže požadovať uspokojenie svojej pohľadávky z predmetu odporovaného právneho úkonu tak, akoby k tomuto úkonu vôbec nedošlo. Predmetom odporovateľnosti sú právne úkony dlžníka. Zákon neobmedzuje okruh právnych úkonov, neobsahuje žiadne taxatívne vymedzenie, teda môže ísť o dvojstranné, jednostranné, odplatné, bezodplatné aj iné právne úkony. Podstatné je to, že ide o právny úkon, ktorým sa zhoršuje možnosť veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávky. Nemusia to byť len úkony, ktorými dochádza k scudzeniu majetku dlžníka, stačí, že zmenšujú majetkovú podstatu dlžníka na úkor veriteľa, a tým ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Ďalším predpokladom odporovateľnosti je, že k právnemu úkonu, ktorému sa má odporovať, došlo v posledných troch rokoch pred podaním žaloby na súd, nárok na odporovanie začína plynúť od urobenia právneho úkonu (od jeho vzniku). Na uplynutie lehoty súd prihliada z úradnej povinnosti, pretože nárok na odporovanie zaniká, ide o prepadnú (prekluzívnu) lehotu. Podmienkou odporovateľnosti je tiež úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, pričom v niektorých prípadoch sa tento úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona predpokladá. Aktívna legitimácia v konaní o neúčinnosť právneho úkonu prislúcha ktorémukoľvek veriteľovi, ktorý bol ukrátený napadnutým úkonom, ze predpokladu, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku. Druhou stranou môže byť ktokoľvek, kto mal z odporovateľného právneho úkonu prospech.

34. Súd sa ako prvým zaoberal otázkou včasnosti podania žaloby v zmysle ust. § 42a ods. 2 až 5, nakoľko právnym úkonom dlžníka možno úspešne odporovať v prekluzívnej trojročnej lehote, v ktorej musí byť žaloba podaná na súd. Nakoľko bol odporovaný právny úkon urobený dňa 20.12.2012 a žaloba bola podaná na súd dňa 24.6.2015, žaloba bola podaná včas, v rámci plynutia trojročnej doby.

35. V ďalšom súd ďalej skúmal zákonné podmienky pre určenie neúčinnosti právneho úkonu, pričom vychádzal z ustanovenia , keďže v zmysle žaloby ide o právny úkon, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu ( spoločníkom ).

36. V konaní mal súd preukázané, že žalobca má pohľadávkou voči spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. vo výške 33.445,90 eur so splatnosťou dňa 25.2.2007, t.j. pohľadávka existuje od dňa 25.2.2007. Žalovaný v konaní nepreukázal, že by táto pohľadávka bola žalobcovi uhradená. Táto pohľadávka bola žalobcovi priznaná právoplatným rozsudkom Krajského súdu v Trnave rozsudkom č.k. -742 zo dňa 29.10.2018 v rozsahu 33.223,22 eur so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 26.2.2007 do zaplatenia ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 26.11.2018 a vykonateľnosť dňa 30.11.2018, a rozsudkom Okresného súdu Skalica pod č.k. -602 zo dňa 14.9.2016 v sume 1.659,70 eur so 14,75 % úrokom z omeškania ročne od 1.6.2007 do zaplatenia. Žalobca ako veriteľ spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. je preto v konaní aktívne legitimovaný. Žalovaný je v konaní pasívne legitimovaný, nakoľko mal z právneho úkonu dlžníka - spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. zo dňa 20. 12. 2012 prospech, keďže týmto právnym úkonom došlo k výplate podielov zo zisku za rok 2008 a 2009 vo výške 33.445,90 eur od MONTPETROL, spol. s r.o. pre žalovaného, a žalovaný bol prijímateľom tejto vyplatenej sumy podielu zo zisku.

37. Žalovaný namietal, že žalobu nemožno vecne prejednať pre jej nedostatky čo do nedostatočného označenia konkrétneho právneho úkonu, ktorým mal byť žalobca ukrátený, súd sa s touto námietkou žalovaného nestotožnil. V súdnej praxi sa stávajú prípady, keď veritelia podajú odporovaciu žalobu, v ktorej sa domáhajú určenia, že neplatný je právny úkon, ktorým dlžník vyplatil žalovanému určitú peňažnú čiastku na základe údajov v pokladničnej knihe, pričom žaloba neobsahuje bližšie údaje o konkrétnom právnom úkone dlžníka, vrátane okolností, za ktorých bol právny úkon urobený a v akých časových súvislostiach, teda nie je známy ani dôvod výplaty peňažných prostriedkov. Podľa žalovaným citovanej judikatúry NS ČR (sp. zn. ), takto formulovaný právny úkon je len opisom faktickej činnosti, aj keď je nepochybné, že sa ňou právny úkon vykonáva, avšak takáto faktická činnosť sa nemôže považovať za právny podľa . V takom prípade treba žalobu považovať za neurčitú a nezrozumiteľnú v časti žalobného petitu (nie je zrejmé, o aký konkrétny právny úkon dlžníka sa jedná), a pre tento nedostatok nemožno žalobu vecne prejednať. Súd je však názoru, že žalobca v danom prípade neoznačil len samotnú faktickú činnosť dlžníka, ale označil aj právny dôvod výplaty peňažných prostriedkov, keďže k faktickej činnosti dlžníka spočívajúcej vo vyplatení peňažnej čiastky vo výške 33.445,90 eur došlo titulom výplaty podielu zo zisku za roky 2008 a 2009, čím podľa názoru súdu žalobca dostatočne označil odporovateľný právny úkon. Žalobca sa nedomáha určenia neúčinnosti samotného aktu vyplatenia, ale domáha sa určenia neúčinnosti právneho úkonu, ktorým dlžník MONTPETROL, spol. s r.o. splnil svoj záväzok voči veriteľovi (konateľovi) na výplatu podielu zo zisku.

38. S týmto súvisí aj ďalší argument žalovaného, že žalobca sa nemôže domáhať určenia neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia spoločnosti s ručením obmedzeným, pretože toto rozhodnutie nie je právnym úkonom, ale inou právnou skutočnosťou. Rozhodnutie o rozdelení zisku patrí do pôsobnosti valného zhromaždenia ( Ob.Z. ). Ak má spoločnosť jediného spoločníka, vykonáva tento spoločník pôsobnosť valného zhromaždenia ( ). V zmysle judikatúry, uznesenie valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti nie je právnym úkonom, a teda sa logicky nemožno domáhať určenia jeho neúčinnosti (napr. rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 1.3.2005, rozsudok NS SR sp. zn. z 23.7.2007). Relevantným kritériom pre posúdenie platnosti uznesenia valného zhromaždenia môže byť len jeho rozpor so zákonom, spoločenskou zmluvou alebo stanovami, ako to vyplýva z Ob.Z. Prípadný rozpor uznesenia so zákonom má za následok relatívnu neplatnosť uznesenia. Uznesenie valného zhromaždenia od okamihu prijatia spôsobuje právne účinky, považuje sa za bezvadné - platné až do právoplatného určovacieho výroku súdu v meritórnom rozsudku, že toto uznesenie je neplatné. Právo podať návrh na súd na určenie neplatnosti uznesenia valného zhromaždenia majú len spoločník, konateľ, likvidátor, správca konkurznej podstaty, vyrovnávací správca alebo člen dozornej rady, prípadne aj bývalý spoločník alebo konateľ, ak sa ho uznesenie valného zhromaždenia týka. Toto právo sa musí uplatniť do troch mesiacov od prijatia uznesenia valného zhromaždenia alebo ak valné zhromaždenie nebolo riadne zvolané, odo dňa, keď sa mohla o uznesení dozvedieť. Z vyššie uvedeného vyplýva, že žalobca ani nespadá do okruhu osôb zo zákona oprávnených napadnúť platnosť uznesenia valného zhromaždenia, teda toto uznesenie ostáva v platnosti. Žalobca sa však nedomáha určenia neplatnosti a neúčinnosti uznesenia valného zhromaždenia dlžníka žalobcu, ale určenia neúčinnosti právneho úkonu spočívajúceho vo výplate podielov zo zisku spoločnosti, čo treba považovať za prejavenie vôle obchodnej spoločnosti navonok. Z uvedeného dôvodu judikatúra uvádzaná žalovaným nie je v tejto veci aplikovateľná.

39. Súd nezastáva názor žalovaného, že vyplatenie podielu zo zisku spoločnosti s ručením obmedzeným nie je právnym úkonom. Podľa právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú. Podľa Ob. Z. záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne. Súd zastáva názor, že prejav vôle, ktorým dlžník plní dlh (peňažný záväzok) svojmu veriteľovi, je právnym úkonom v zmysle , nakoľko ide o prejav vôle smerujúci k zániku povinnosti splniť dlh (záväzok). Z ustanovenia Ob.Z. vyplýva, že rozhodnúť o rozdelení zisku má právo valné zhromaždenie spoločnosti s ručením obmedzeným. Bez tohto rozhodnutia spoločnosť nemôže rozdeliť zisk a vyplatiť ho spoločníkom. Súd mal v konaní preukázané, že dňa 1.11.2012 bolo vydané rozhodnutie jediného spoločníka ( Ladislava Duchoslava ) pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia obchodnej spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o., na základe ktorého žalovaný ako jediný spoločník spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. prijal rozhodnutie o vyplatení podielu zo zisku za rok 2008. Unesenie valného zhromaždenia o rozdelení zisku spoločnosti je právnou skutočnosťou ktorá založila na jednej strane záväzok spoločnosti voči spoločníkovi a na druhej strane založila vznik pohľadávky spoločníka ( Ladislava Duchoslava ). Spôsoby zániku záväzku v prípade obchodnoprávnych vzťahov sú predmetom úpravy v až Ob.Z. V danom prípade právo žalovaného na podiel zo zisku ( t.j. pohľadávka voči spoločnosti ) vzniklo rozhodnutím jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia zo dňa 1.11.2012. V zmysle uvedeného teda vyplatením podielu zo zisku dňa 20.12.2012 došlo k zániku záväzku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. ako dlžníka vyplatiť podiel na zisku svojmu jedinému spoločníkovi ako veriteľovi.

40. Právnym úkonom sa vôľa obchodnej spoločnosti stane až tým, že ju spoločnosť prejaví navonok. Navonok ju neprejavuje valné zhromaždenie, ale orgány, prostredníctvom ktorých spoločnosť koná. Pri spoločnosti s ručením obmedzeným sú to konatelia. Ich konanie je právnym úkonom spoločnosti. Na základe uvedeného je súd názoru, že faktická výplata podielu zo zisku je prejav vôle spoločnosti s ručením obmedzeným smerujúci k zániku jej záväzku vyplývajúceho z rozhodnutia jediného spoločníka pri výkone pôsobnosti valného zhromaždenia a možno ho považovať za právny úkon v zmysle § 34 O.Z., ktorý je napadnuteľný žalobou o neúčinnosť právneho úkonu.

41. Ďalšou podmienkou odporovateľnosti je existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa. Žalovaný argumentoval, že sa musí jednať o takú pohľadávku, ktorá bola veriteľovi priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu (exekučným titulom), pričom v čase vykonania právneho úkonu (20.12.2012) dlžníka žalobca takouto pohľadávkou (exekučným titulom) ešte nedisponoval, pretože takýto právoplatný rozsudok Okresného súdu Skalica v konaní sp. zn. ešte neexistoval. Súd je názoru že pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ v zmysle zákona zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne uplatniť pred súdom v základnom konaní (R 44/2001, rozsudok NS SR z 23.12.1999, ). Vymáhateľná pohľadávka je pohľadávka žalovateľná, ktorej sa možno domáhať na súde, je teda zročná, a čo do svojej povahy nie je pohľadávkou naturálnou a ktorá ani nezanikla. V každom prípade na úspech odporovacej žaloby vždy stačí, ak pohľadávka žalujúceho veriteľa sa stane vymáhateľnou (vykonateľnou) v priebehu odporovacieho konania - v čase rozhodovania súdu (rozhodnutie NS SR sp. zn. zo dňa 17.12.2013). Pre úspešnosť odporovacej žaloby teda nie je potrebné, aby pohľadávka veriteľa bola vymáhateľná (v zmysle existencie exekučného titulu ) už v čase urobenia právneho úkonu. Dôležité je, aby v čase vykonania právneho úkonu veriteľ mal pohľadávku voči dlžníkovi, avšak ešte nemusí byť priznaná veriteľovi vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iným titulom, podľa ktorého je možné nariadiť výkon rozhodnutia. V danom prípade pohľadávka žalobcu vznikla dňa 25.2.2007 (dátum splatnosti faktúry). Právny úkon vyplatenia podielu zo zisku bol vykonaný dňa 20.12.2012, preto v čase vykonania právneho úkonu žalobca už mal pohľadávku voči dlžníkovi

- žalovanému. Rozsudok, na základe ktorého žalobcovi vznikla súdom vymáhateľná pohľadávka voči spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. sa stal právoplatným dňa 29.3.2018, preto v čase podania odporovacej žaloby a rozhodovania súdu o tejto žalobe je pohľadávka žalobcu vymáhateľná aj vykonateľná.

42. Pokiaľ ide o argument žalovaného, že nebol preukázaný úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa (žalobcu), v jednotlivých odsekoch § 42a O.Z. sú uvedené rôzne skutkové podstaty, ktoré sa líšia najmä tým, či zákon predpokladá úmysel strán odporovateľného právneho úkonu alebo tento úmysel nevyžaduje vzhľadom na osobitný vzťah medzi dlžníkom a nadobúdateľom prospechu. Niektoré majú subjektívnu povahu (§ 42a ods. 2 O.Z.) a niektoré objektívnu povahu. Ustanovenie § 42a ods. 4 O.Z. predstavuje osobitnú skutkovú podstatu, ktorá má objektívnu povahu a vyznačuje sa tým, že k odporovateľnosti právnych úkonov sa nevyžaduje úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov a vedomosť druhej

strany o tomto úmysle dlžníka, ak medzi dlžníkom a nadobúdateľom prospechu existuje osobitný vzťah vzhľadom na ich personálne alebo kapitálové prepojenie. V tomto prípade sa úmysel dlžníka ukrátiť veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o tomto úmysle zo zákona predpokladá, platí tu tzv. vyvrátiteľná právna domnienka o úmysle ukrátiť veriteľa. Dôkazným bremenom zákon zaťažuje žalovaného, keďže ustanovuje, že táto domnienka neplatí len vtedy, ak žalovaný preukáže, že ani pri náležitej starostlivosti nemohol poznať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa. Pre úspešnú odporovateľnosť podľa § 42a ods. 4 O.Z. stačí preukázať ukrátenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky ako objektívnu skutočnosť, včasnosť uplatnenia nároku a prepojenie dlžníka a druhej strany niektorým zo zákonom špecifikovaných spôsobov. V danom prípade niet pochýb o tom, že žalovaný je spriaznenou osobou dlžníka, keďže v rozhodnom čase bol jeho jediným spoločníkom a tiež štatutárnym orgánom - konateľom, z čoho je preukázané prepojenie medzi dlžníkom a tým, kto mal z odporovaného právneho úkonu prospech. Vzhľadom na uvedené, žalobca úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa preukazovať nemusí. Žalovaný v konaní neprodukoval žiadne dôkazy, ktorými by preukázal, že nemal úmysel dlžníka ( žalobcu ) ukrátiť. Žalovaný a aj dlžník (spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o.) v čase rozhodovania valného zhromaždenia a v čase vyplatenie podielov na zisku dňa 20.12.2012 mali vedomosť o existencii pohľadávky spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. a to z faktúry č. 2007/008, so splatnosťou dňa 25.2.2007 a zo žaloby podanej na súd dňa 21.12.2007. Za spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. konal ako štatutárny zástupca Ladislav Duchoslav, čo je tá istá osoba, ktorej bol vyplatený podiel na zisku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o.

43. Podľa Ob.Z., podiel je miera účasti spoločníka na čistom obchodnom imaní spoločnosti. Čistým obchodným imaním je obchodný majetok po odpočítaní záväzkov vzniknutých podnikateľovi v súvislosti s podnikaním ( ). Právo na podiel zo zisku je výrazom podielu na pozitívnom výsledku podnikania - na tom, čo zostane (by zostalo) z majetku spoločnosti po odpočítaní (pomyselnom uspokojení) všetkých záväzkov spoločnosti. Vyjadruje mieru účasti na čistom obchodnom imaní spoločnosti, nie na celom jej majetku. Čistým obchodným imaním je až to, čo zostane po uspokojení veriteľov, voči ktorým má spoločnosť záväzky (ktoré sa majú podľa odpočítať od obchodného majetku). Úlohou konateľov spoločnosti s ručením obmedzeným je overiť, či v čase výplaty podielu na zisku je spoločnosť reálne schopná zo svojho čistého obchodného imania všetky podiely na zisku vyplatiť. Ak tomu tak nie je, musí výplatu podielov na zisku odoprieť z dôvodu Ob.Z. V takom prípade konatelia nie sú viazaní uznesením valného zhromaždenia. Ak sa podiel na zisku napriek tomu vyplatí, ukracuje tým veriteľov záväzkov súvisiacich s podnikaním, až odpočítaním ktorých sa určuje čisté obchodné imanie ako základ pre výpočet podielu spoločníka. Táto povinnosť je osobitne dôležitá v prípadoch, keď sa rozhoduje o rozdelení zisku z minulých období (z nálezu ÚS SR sp. zn. z 16.12.2015). V zmysle Ob.Z. konatelia sú povinní vykonávať svoju pôsobnosť s odbornou starostlivosťou a v súlade so záujmami spoločnosti a všetkých jej spoločníkov, pri výkone svojej pôsobnosti nesmú uprednostňovať svoje záujmy. Súd má za to, že vyššie popísané konanie žalovaného, ktorý rozhodol o výplate podielu zo zisku spoločnosti bez uspokojenia pohľadávok všetkých jej veriteľov, nemožno považovať za konanie s odbornou starostlivosťou.

44. Čo sa týka preukázania ukrátenia dlžníka právnym úkonom ktorý bol napadnutý odporovateľnosťou, zo spisu a právoplatného rozsudku Okresného súdu Skalica sp. zn. -67 zo dňa 2.5.2017 vyplýva, že v súvislosti s exekúciou inej pohľadávky voči spoločnosti MONTPETROL, spol. s.r.o. zo správ súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka je preukázaná nemajetnosti povinného - spoločnosti MONTPETROL, spol. s.r.o. V konaní bolo preukázané, že oprávnený dal svoju pohľadávku exekučne vymáhať bezprostredne po získaní exekučného titulu ( rozsudok Okresného súdu Skalica č.k. zo dňa 12.10.2011 nadobudol vykonateľnosť dňa 6.8.2013 ) a exekučné konanie bolo začaté dňa 28.8.2013). Poverený súdny exekútor listom zo dňa 29.7.2015 informoval žalobcu, že spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. nemá žiadny exekvovateľný majetok alebo príjem, z ktorého by bolo možné uspokojiť vymáhanú pohľadávku. Súdny exekútor je subjektom zo zákona povolaným na zisťovanie majetku fyzických aj právnických osôb. Ak súdny exekútor žiadny majetok povinného nezistí, exekúciu nemožno vykonať. Posledná správa exekútora o nemajetnosti povinného je zo dňa 20.9.2016. Z tejto správy vyplýva, že proti dlžníkovi nemožno vykonať exekúciu žiadnym zo zákonom stanovených spôsobov. Žalobca teda podľa názoru súdu preukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, nakoľko uspokojenie jeho pohľadávky už nie je možné zákonnou cestou, exekúciu nemožno vykonať žiadnym spôsobom.

45. Spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. vyplatením dividend uprednostnila pohľadávku svojho spoločníka pred pohľadávkami iných veriteľov. Odporovateľným právnym úkonom môže byť nielen scudzovací právny úkon, ale akýkoľvek úkon, ktorým sa zhoršuje veriteľova vyhliadka na uspokojenie jeho pohľadávky (uzn. NS SR z 21.3.2013), každý právny úkon, ktorým dochádza k ukráteniu možnosti uspokojenia veriteľom vymáhanej pohľadávky (uznesenie NS SR sp. zn. z 1.7.2011). Podľa znaleckého dokazovania v trestnom konaní, k zníženiu majetku spoločnosti MONTPETROL, spol. s r.o. došlo tým, že majetok spoločnosti bol transformovaný na hotovosť v pokladni a z pokladne boli vyplatené dividendy pre žalovaného vrátane sumy 33.445,90 € titulom výplaty podielu na zisku za roky 2008 a 2009, ktorému úkonu žalobca odporuje. Vyplatením dividend žalovanému sa teda zhoršila (zmarila) možnosť žalobcu na uspokojenie jeho pohľadávky z majetku dlžníka, nakoľko po tomto vyplatení podielu na zisku sa zmenšila majetková podstata dlžníka a dlžník už nedisponuje žiadnym exekvovateľným majetkom, ako vyplýva zo správ súdneho exekútora. Preto má súd za to, že žalobca preukázal, že bol dlžníkovým právnym úkonom ukrátený pri uspokojovaní svojej vymáhateľnej pohľadávky.

46. Vykonaným dokazovaním boli preukázané všetky predpoklady odporovateľnosti právneho úkonu v podľa v spojení s , t.j. že žalobca bol ukrátený na uspokojení jeho vymáhateľnej pohľadávky v sume 33.445,90 eur so splatnosťou dňa 25.2.2007, a to právnym úkonom vykonaným medzi spoločnosťou MONTPETROL, spol. s r.o. a žalovaným dňa 20.12.2012 v prospech žalovaného, pričom spoločnosť MONTPETROL, spol. s r.o. mala jediného spoločníka a konateľa a to žalovaného - Ladislava Duchoslava. Preto súd žalobe vyhovel a rozhodol o neúčinnosti právneho úkonu výplaty podielu zo zisku vo výške 33.445,90 eur, ktorý bol vykonaný spoločnosťou MONTPETROL, spol. s r.o. v prospech žalovaného dňa 20.12.2012.

47. Podľa z. č. (ďalej len „“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

48. Podľa , , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

49. O trovách konania súd rozhodol v zmysle tak, že žalobcovi priznal podľa jeho pomeru úspechu vo veci nárok na náhradu trov konania a to v plnom rozsahu, keďže žalobca mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník samostatným uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresný súd Skalica, v dvoch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd. ( prvá veta ).