Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19Co/78/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobkyne: A. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., XX. A. XXX/XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, so sídlom Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31954448, proti žalovaným: v 1. rade Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s.r.o., so sídlom 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679 a 2. rade EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, v konaní o určenie neprijateľnosti zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne a žalovaného v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Poprad č. k. -89 zo dňa 27.03.2019 takto

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok v jeho napadnutej časti vo výroku I. o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni sumu 260,28 eur s prísl.

Mení rozsudok v jeho napadnutej časti čo do zamietnutia žaloby vo výroku III. tak, že určuje, že zmluvná podmienka v Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012, uvedená v bode 43., v znení "Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke) 1,99 EUR" je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Súd určuje, že zmluvná podmienka v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. k Úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012, uvedená v § 2 Hlavy 18., v znení: "V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- EUR. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy.", je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.

Žalobkyni priznáva voči žalovaným v 1. rade a 2. rade nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil vo výroku I. žalovanému v 1. rade povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 260,28 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.08.2017 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. výrokom určil, že zmluvná podmienka v úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012 uvedená v § 1 Hlavy 18 v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky, či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,-- eur v prípade prvej upomienky a 12,-- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok bude klientovi

poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je Spoločnosť oprávnená zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, SMS správ a mailu. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia vo výške 260,28 eur s príslušenstvom a určenia neprijateľnosti konkrétnych zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia a.s., v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012, uvedené v Hlavy 18, Hlavy 18 v konkrétnych zneniach. Žiadala priznať jej náhradu trov konania. 3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ustanovenia ; ; , a z. č. o spotrebiteľských úveroch; ; , ; ; , ; , ; ; skonštatoval, že v prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 260,28 eur, pričom tvrdil, že túto sumu uhradila nad rámec poskytnutej istiny úveru, avšak vzhľadom na chýbajúce náležitosti zmluvy o úvere sa má úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda pokiaľ plnila nad rámec istiny, tak plnila žalovanému v 1. rade bez právneho dôvodu a žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať s poukazom na ust. Obč. zákonníka. Žalovaný v 1. rade popieral skutkové tvrdenia žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom tvrdil, že nie je naplnený ani jeden z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia. Voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol aj námietku premlčania.

4. Z predložených dôkazov prvoinštančný súd zistil, že dňa 30.09.2012 uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.600 eur. Nepochybne ide o úver, na ktorý sa vzťahuje právna úprava o spotrebiteľských úveroch, pričom táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná. Ust. cit. zákona upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musí obsahovať každá zmluva o spotrebiteľskom úvere. V zmysle cit. zákona pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niektoré z náležitostí podľa až k), a , považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov a táto okolnosť nastáva už vtedy, ak chýba čo i len jedna z týchto obligatórnych náležitostí. Žalobkyňa namietala, že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. , a cit. zákona. V zmysle uvedeného zákona by zmluva mala obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V tomto smere súhlasil s tvrdením žalovaného, že zmluva o úvere obsahuje sídlo žalovaného a teda táto podmienka je splnená. Podľa názoru súdu však v zmluve absentujú náležitosti vyplývajúce z ust. a cit. zákona, pretože zmluva o úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti úveru a taktiež ani termíny splátok istiny.

5. K námietke žalovaného v 1. rade o tom, že lehota splatnosti úveru je 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci súd prvej inštancie uviedol, že takéto vymedzenie lehoty splatnosti nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 9 ods. 2 písm. f) citovaného zákona, v zmysle ktorého má byť stanovený presný termín konečnej splatnosti úveru, vyjadrený dátumom splatnosti úveru. Ak je doba trvania úveru a termín konečnej splatnosti úveru vyjadrené spôsobom uvedeným v predmetnej zmluve, nie sú naplnené požiadavky citovaného zákonného ustanovenia. Taktiež v zmysle § 9 ods. 2 písm. k) citovaného zákona, zmluva okrem iného musí obsahovať aj termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. S poukazom na doterajšiu judikatúru uviedol, že táto podmienka vyplýva z právnej úpravy vnútroštátneho práva, podľa ktorého zákon nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka Zákona o spotrebiteľských úveroch je odlišná od požiadavky Smernice, a ak Zákon vyžaduje takéto náležitosti a zmluva ich neobsahuje, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené aplikoval ustanovenie § 11 ods. 1 citovaného zákona so záverom, že zmluva uzavretá medzi stranami sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Ak zo strany žalobkyne došlo k plneniu úrokov a poplatkov, vzniklo tým na strane žalovaného v 1. rade bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Prijatie plnení z titulu úrokov a poplatkov a pod. je tak plnením bez právneho dôvodu. Pritom nie je rozhodujúce, či už súd rozhodol o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože tento stav nastáva zo zákona. Z ustanovenia § 11 ods. 1 vyplýva, za akých okolností sa považuje úver za

bezúročný a bez poplatkov, pritom aby tento následok nastal, nevyžaduje sa rozhodnutie súdu. Ak teda zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti úveru, je od počiatku bezúročná a bez poplatkov, teda plnenie prijaté z titulov úrokov, poplatkov a pod. sú nepochybne plneniami bez právneho dôvodu. 7. Prvoinštančný súd nepovažoval za dôvodnú námietku premlčania vznesenú žalovaným v 2. rade. Pod premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, s ktorým je spojený ten následok, že v dôsledku premlčania síce nezaniká záväzok, ale v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nárok veriteľa sa oslabuje do tej miery, že ho nemožno priznať. Pri premlčaní nárokov z titulu vydania bezdôvodného obohatenia súd musí skúmať, či uplynula tak subjektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 1 Obč. zákonníka), ako aj objektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 2 Obč. zákonníka). V zmysle cit. zák. ustanovení pri vydaní bezdôvodného obohatenia dvojročná subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nie je vylúčené, aby subjektívna a objektívna lehota začali plynúť súčasne, ale musí byť splnená podmienka, že oprávnená osoba má jednoznačnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 20.06.2015, pretože zo splátky uhradenej týmto dňom sa časť v sume 9,62 eur týkala ešte úhrady istiny a zvyšok v sume 41,36 eur už bol uhrádzaný nad rámec istiny. Ku dňu podania žaloby, t. j. k 26.06.2017, teda objektívna premlčacia doba uplynúť nemohla. Žalobkyňa poukazovala na to, že o skutočnosti, že mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, sa dozvedela až v apríli 2017, kedy navštívila Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktorým bola informovaná o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, rozhodnutiach súdov, teda aj o následkoch chýbajúcich náležitostí v zmluvách. Túto okolnosť aj preukázala prehlásením občianskeho združenia a zo strany žalovaného v 1. rade neboli jej tvrdenia spochybnené, resp. nebolo preukázané, že by o týchto okolnostiach vedela už skôr. Subjektívna premlčacia lehota teda začala plynúť až dňom 29.03.2017, a preto ku dňu podania žaloby taktiež nemohla uplynúť. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia včas, preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.

8. Z listinných dôkazov mal súd prvej inštancie preukázané, že žalobkyňa žalovanému v 1. rade uhradila celkom sumu 1.860,28 eur, teda nad rámec istiny uhradila sumu 260,28 eur, ktorá z vyššie uvedených dôvodov predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 1. rade. S poukazom na ust. § 451 Obč. zákonníka súd zaviazal žalovaného v 1. rade vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie.

9. Za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie považoval až doručenie žaloby žalovanému v 1. rade, preto úrok z omeškania priznal žalobkyni odo dňa nasledujúceho po doručení mu žaloby, t.j. od 24.08.2017. Výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platnej k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 nariadenia vlády SR č. 87/95 Z.z. v znení noviel). 10. Žalobkyňa voči obom žalovaným sa domáhala aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve, resp. v úverových podmienkach vzťahujúcich sa na úverovú zmluvu. Žalovaní zhodne namietli, že nie sú splnené podmienky pre podanie určovacej žaloby v zmysle - v platnom znení (ďalej len ). Podľa sa naliehavý právny záujem vyžaduje pri určení, či tu právo je alebo nie je, ale okrem prípadov, ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Určovaciu žalobu možno podať aj v zmysle , ktorou sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Podľa názoru súdu žaloba týkajúca sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je prípustná v zmysle , pretože priamo z ust. Obč. zákonníka vyplýva, čo sa považuje za neprijateľnú podmienku a práve na základe tohto zákonného ustanovenia sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj formou určovacej žaloby, ktorá sa týka určenia právnej skutočnosti.

11. Súd prvej inštancie zmluvnú podmienku týkajúcu sa poplatku za vedenie úverového účtu, zmluvnej pokuty vo výške 17 eur a tiež poplatku za upomienky tak, ako sa žalobkyňa domáhala určiť ich za neprijateľné v zmysle , vyhodnotil tak, že nepovažoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku upravenú v bode 46 zmluvy dojednanú o poplatku za vedenie účtu (zahrnutého v splátke) vo výške 1,99 eur v zmysle . Podľa názoru súdu prvej inštancie vedenie úverového účtu je bežnou praxou pri poskytovaní úverov, či už bankami alebo nebankovými spoločnosťami, pričom zriadenie úverového účtu je nevyhnutým predpokladom na to, aby úver mohol byť poskytnutý. Podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že úverový účet by mal slúžiť iba záujmom poskytovateľa úveru, pretože v rámci úverového účtu sú vedené nielen poskytnuté splátky úveru, ale

sú zrejmé údaje o účtovaných úrokoch, poplatkoch a tiež o prijatých platbách zo strany dlžníka, teda vedenie úverového účtu je aj v záujme dlžníka, ktorý práve z informácií o úverovom účte vie posúdiť aké príslušenstvo k úveru mu bolo účtované a taktiež vie preukázať aké platby na splatenie úveru poskytol. Pokiaľ ide o samotné dojednanie o výške poplatku v sume 1,99 eur, podľa názoru súdu prvej inštancie ide o štandardnú výšku poplatku, ktorú vzhľadom na poplatky účtované bankami, resp. nebankovými subjektmi, nemožno považovať za neprimerané, ktoré by spôsobovali značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach procesných strán. Z týchto dôvodov teda súd nepovažoval dojednanie o uvedenej výške poplatku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie predmetnej úverovej zmluvy ako bezúročnej a bezpoplatkovej, je dojednanie o poplatku za vedenie úverového účtu bezpredmetné.

12. Rovnako súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty tak, ako je táto upravená v § 2 Hlavy 18 úverových podmienok. V zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia v prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17 eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Obč. zákonníka sa za neprijateľné podmienky považujú aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Ani v spotrebiteľských zmluvách nie je vylúčené, aby v prípade neplnenia povinností boli tieto zabezpečené aj prípadnou nejakou sankciou, podstatné však je, aby nešlo o neprimerane vysokú sumu. Pri zabezpečení záväzku zo spotrebiteľských zmlúv teda nie je vylúčené dojednanie zmluvnej pokuty, súd však musí zvažovať, či sankcia vo forme zmluvnej pokuty nie je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimeraná výške zabezpečovaného záväzku. V danom prípade bol poskytnutý úver vo výške 1.600 eur, pričom zmluvná pokuta, ktorú si žalovaný v 1. rade mohol účtovať v súvislosti s omeškaním žalobkyne, bola dojednaná vo výške 17 eur a môže byť účtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Suma 17 eur predstavuje iba 1,06 % z poskytnutého úveru, teda ani v prípade, ak by si žalovaný v 1. rade uplatňoval zákonné úroky z omeškania, nemožno konštatovať, že by išlo o neprimerane vysokú sankciu, a preto ani nemožno predmetné zmluvné dojednanie vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

13. K namietanej neprijateľnosti zmluvného dojednania v § 1 Hlavy 18 úverových podmienok, v zmysle ktorého žalovaný v 1. rade si v prípade omeškania klienta s úhradou splátky RU môže účtovať poplatky za upomienke vo výške 5 eur pri prvej upomienke a 12 eur pri druhej a ďalšej upomienky považoval za dôvodné. Už vzhľadom na začlenenie tohto zmluvného dojednania do Hlavy 18, ktorá je označená ako sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, je zrejmé, že tieto poplatky predstavujú skôr ďalšiu sankciu voči žalobkyni ako náhradu reálnych nákladov, ktoré žalovanému v 1. rade vzniknú v súvislosti s tým, že zasielal upomienky. V zmluvnom dojednaní je síce upravené obmedzenie, že upomienky môžu byť účtované maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, avšak z ustanovenia už nevyplýva, či upomienky môžu byť účtované za každú omeškanú splátku, alebo v kalendárnom mesiaci súhrnne za všetky omeškané splátky. Tieto poplatky si žalovaný v 1. rade môže účtovať až do zosplatnenia úveru, ktoré je v zmysle zákona ponechané na vôli veriteľa, preto sa poplatky za upomienky môžu dostať až do tej miery, aby mohli byť považované ako neprimerane vysoká sankcia za nesplnenie povinnosti žalobkyne. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že dojednanie upravené v § 1 Hlavy 18 úverových podmienok možno považovať na neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka, preto v tejto časti žalobe vyhovel.

14. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. . Pri rozhodovaní zohľadnil, že každá zo strán mala vo veci čiastočný úspech, a to žalobkyňa v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie jednej neprijateľnej podmienky a žalovaní boli úspešní v časti o určenie dvoch neprijateľných podmienok, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Proti uvedenému rozsudku podali odvolanie tak žalobkyňa, ako aj žalovaný v 1. rade.

16. Žalobkyňa odvolaním napadla III. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá, a to čo do určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok týkajúcich sa poplatku za vedenie úverového účtu a zmluvnej pokuty za omeškanie. Namietala nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci. Vyslovila svoj nesúhlas s tvrdením, že úverový účet slúži nielen žalovanému, ale aj spotrebiteľovi. Uviedla, že vedenie evidencie a účtovníctva patrí medzi

základné povinnosti každého podnikateľa, teda aj podnikateľa poskytujúceho finančné služby, čo je tak v záujme dodávateľa, ako aj odberateľa. Poskytovanie finančných služieb a úveru patrí do predmetu činnosti žalovaného. Za poskytnutie úveru patrí žalovanému odmena, ktorou je cena úveru vyjadrená úrokom z úveru. Nie je žiaden dôvod rozčleňovať cenu úveru, okrem úroku na viacero položiek, iba ak by sa tým sledovalo optické zníženie výšky úroku. Pritom formulácia „poplatok za vedenie účtu“ je vágna a priemerný spotrebiteľ nemôže mať pri uzatváraní úverovej zmluvy ani potuchy, čo sa pod týmto skutočne skrýva. Poplatok opticky znižuje uvádzaný úrok z úveru, ktorý je o 1,99 eur mesačne vyšší ako deklarovaný. Už v žalobe argumentovala a uvádzala judikatúru, podľa ktorej o neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky bolo už rozhodované. Poukázala na rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 27.04.2016 a ďalšie rozsudky Okresných súdov Stará Ľubovňa, Vranov nad Topľou a Krajských súdov Trnava a Prešov podporujúci jej názor. Tiež uviedla, že zmluvná pokuta za omeškanie je ďalším spôsobom získavania čo najviac finančných prostriedkov od zadlžených spotrebiteľov. Zo sumy 17 eur môžu vzniknúť 10.000 eur. Iba ak by predmetnú zmluvnú pokutu ona chcela alebo ju mohla ovplyvniť a bola by vykompenzovaná aj nejakou protihodnotou zo strany obchodníka, napr. zľavou pri riadnom splácaní úveru, mohlo by ísť o záver, že nejde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. V predmetnej veci tak to nie je. Ak jej obchodník za omeškanie, okrem regulérnych úrokov, uložil aj ďalšiu sankciu za omeškanie, ktorú vo formulárovej zmluve nemohla odmietnuť ak chcela úver získať, využil tým svoju mocenskú nadváhu nad ňou. Mala možnosť buď úver prijať za daných podmienok alebo ho neprijať. Aj vo vzťahu k uvedenej neprijateľnosti predmetnej zmluvnej podmienky už bolo rozhodované Okresným súdom v Prešove vo veciach, v ktorých konkretizovala spisové značky. Upriamila pozornosť tiež na SR s poukazom, že súdy SR už judikovali, že zmluvná pokuta, ktorú v súdenej veci zmluva obsahuje, je neprijateľnou a tým neplatnou, na čo súd prvej inštancie neprihliadal. Navrhla preto napadnutý výrok rozsudku zrušiť, vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Ako prílohu odvolania doručila kópie rozhodnutí, na ktoré vo svojom odvolaní poukázala.

17. Proti predmetnému rozsudku, a to čo do výroku I. o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni 260,28 eur s príslušenstvom a v súvisiacom výroku IV. o trovách konania, v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalovaný v 1. rade. Vyslovil svoj nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že úverová zmluva č. XXXXXXXXXX, uzavretá medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 30.09.2012 neobsahuje dobu trvania zmluvy, termín konečnej splatnosti úveru a tiež rozklad a termíny splatnosti jednotlivých splátok, pre ktoré bola súdom prvej inštancie vyhodnotená za bezúročnú a bezpoplatkovú. Mal za to, že termín konečnej splatnosti je dohodnutý dobou trvania stanovenou počtom splátok, a to 60 mesačných z čoho vyplýva, že zmluva bude trvať 60 mesiacov. Z dátumu konečnej splatnosti je zrejmé, kedy nastane konečná splatnosť úveru, preto podľa odvolateľa náležitosti úverovej zmluvy zodpovedajú ustanoveniu citovaného zákona. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota v konaní sp. zn. . Poukázal tiež na znenie a účinnosť z. č. ku dňu 01.05.2018, ktorým došlo k zmene znenia ust. tak, že povinnou náležitosťou je už len uvádzanie doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úver, ktorá je nepochybne v úverovej zmluve dodržaná. Uviedol tiež ďalšie rozsudky Okresných súdov tak Brezno, Poprad, Lučenec, ako aj uznesenie ÚS SR č. k. IV.ÚS/499/2011-25 s tým, že jedným z princípov právneho štátu je aj zachovávanie istoty pri rovnakom posudzovaní totožných otázok v obchodných prípadoch. K rozkladu splátok upriamil pozornosť okrem v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy, aj na Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 208/48/ES, ktorá stotožňuje počet výšky, počet a frekvenciu splátok s pojmom výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, aj na uznesenie NS SR zo dňa 22.02.2018 sp. zn. , v ktorom sa súd vyjadril k náležitostiam rozkladu splátok tak, ako to vníma odvolateľ. V ďalšom poukázal na eurokonformný výklad práve ustanovenia z. č. s tým, že uvedeným zákonom bola transponovaná Smernica do slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu. Podľa rozsudku Súdneho dvora EÚ Smernica bráni členským štátom, aby jej vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 Smernice. Úmyslom zákonodarcu nebolo, aby novoprijímané ust. citovaného zákona bolo v rozpore s článkom 10 ods. 2 Smernice. Taktiež upriamil pozornosť na SR, podľa ktorého právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Zdôraznil záväznosť judikatúry Súdneho dvora EÚ s poukazom na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15. Tiež uviedol, že nerešpektovanie judikatúry súdov ES môže viesť k obnove konania, k náhrade škody alebo podaniu žaloby Komisiou o nesplnenie povinností členského štátu. Výkladom ESD sa musia riadiť všetky členské štáty, ich orgány a obyvateľstvo, ako aj samotné orgány EÚ. V členských štátoch EÚ platí, že ak je akékoľvek vnútroštátne pravidlo (napr. zákon, vyhláška) v rozpore s európskym

právom, orgány daného štátu ho nemajú uplatňovať. V tejto súvislosti poukázal na konkrétne rozhodnutia Súdneho dvora EÚ pod sp. zn. C-106/77, C-14/83, C-106/89, C-397/01. Dovolával sa tak výkladu contra verba legis ust. z. č. , pritom výklad v predmetnom konaní je cotra legem. V tejto súvislosti poukázal na ďalšie rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici, Okresného súdu Rimavská Sobota, Lučenec a Najvyššieho súdu SR, ktorých spisové značky konkretizoval. Odvolateľ tiež výslovne nesúhlasil so stanovením začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby, z ktorej vychádzal súd prvej inštancie. Poukázal aj na rozsudok Okresného súdu v Prešove zo dňa 09.06.2017 sp. zn. , ktorého časť odôvodnenia na podporu svojho tvrdenia citoval. V uvedenom rozsudku sa konštatuje, že nie je podstatné, či žalobkyňa vedela o príslušnej právnej úprave alebo judikatúre súdov, ale či bola subjektívne schopná posúdiť uvedené skutkové okolnosti. Je nemysliteľné, aby súd akceptoval názor o plynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej lehoty odo dňa, kedy sa mala dozvedieť o bezdôvodnom obohatení na základe právnej analýzy spotrebiteľského združenia. Takéto ponímanie začiatku plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je neakceptovateľné a znamenalo by, že ust. je zbytočné, keďže každý oprávnený subjekt by si začiatok plynutia tejto lehoty prispôsobil tak, aby nárok premlčaný nebol, keďže posúdenie by záviselo len od jeho tvrdenia. Nemožno preto pri stanovení subjektívnej premlčacej doby vychádzať z dátumu, kedy sa žalobkyňa o vzniku bezdôvodného obohatenia dozvedela na základe návštevy Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS, ale z dátumu, kedy splatila úver, z ktorého požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia, pozostávajúceho zo splatených úrokov a poplatkov, a to bez ohľadu na skutočnosť, či vedela o prípadnej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru. Inak by bola ako slabšej strane zmluvného stranu poskytnutá bezbrehá ochrana voči dodávateľovi ako strane silnejšej, bez ohľadu na platné právo. Navrhol preto, aby krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu zrušil a vec vrátil súdu na ďalšie konanie, prípadne zmenil a priznal žalovanému náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho konania.

18. K odvolaniam tak žalobkyne, ako aj žalovaného v 1. rade sa protistrany nevyjadrili.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolania boli podané v zákonom stanovenej lehote ( ), oprávnenými osobami ( ) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( ), preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. , bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajskému súdu v Prešove dňa 05.02.2020 a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je dôvodné, odvolanie žalovaného v 1. rade dôvodné nie je.

20. Z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd prejedná vec v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať, nemusí byť pritom daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp zn. ). 21. Keďže odvolaním nebol napadnutý II. výrok rozsudku súdu prvej inštancie, rozsudok v uvedenej časti v zmysle ust. nadobudol právoplatnosť.

22. Odvolací súd s poukazom na ust. sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia čo sa týka výroku I. o povinnosti žalovaného v 1. rade zaplatiť žalobkyni 260,28 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.08.2017 do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov v uvedenej časti napadnutého rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenia správnosti napadnutého rozhodnutia, ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné:

23. Keďže odvolateľ namietal v odvolaní aj nesprávne právne posúdenie veci, odvolací súd uvádza, že nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery ( viď uznesenie NS SR z 27.07.2011, sp. zn. ).

24. K odvolacej námietke týkajúcej sa tvrdenia, že predmetný úverový vzťah medzi žalobkyňou a žalovaným v 1 rade založený zmluvou o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012 nie je možné považovať za úver bezúročný a bezpoplatkový, lebo že obsahujú všetky zákonné podmienky, je nutné uviesť, že uvedený záver odvolateľa nie je správny. Súd prvej inštancie správne posúdil, že vzhľadom na chýbajúce zákonné náležitosti v Zmluve, a to konečnú splatnosť úveru, je nutné uvedený úver považovať za bezúročný a bezpoplatkový. Aj podľa názoru súdu druhej inštancie nie je splnená litera zákona v zmysle ust. , z. č. o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, lebo iba údaj o počte mesačných splátok 60 nie je možné považovať za uvedenie doby trvania zmluvy a termíne konečnej splatnosti úveru. Ide o neurčitý údaj, ktorý nemôže spĺňať atribúty citovaného zákonného ustanovenia. Je potrebné zdôrazniť, že na to, aby bol úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový postačuje , aby úverová zmluva neobsahovala čo i len jeden zákonne povinný údaj v zmysle cit zákona, ktorým v predmetnej veci je chýbajúcim údajom o dobe trvania zmluvy a konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Iné údaje ani nemusia chýbať, aby bol úver považovaný za bezúročný a bezpoplatkový.

25. Ak v odvolaní žalovaný v 1. rade poukazoval na znenie ust. § 9 ods. 2, písm. d) cit zákona po jeho zmene účinnej od 01.05.2018, je potrebné zdôrazniť, že podmienky platnosti resp. neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol uzavretý dňa 30.09.2012 sa musia posudzovať podľa práva platného v čase jeho uzavretia, nie podľa následných zmien a doplnkov zákona.

26. Aj ďalšia odvolacia námietka žalovaného, týkajúca sa nesprávneho posúdenia vznesenej námietky premlčania súdom prvej inštancie, je nedôvodná. K názoru na začatie plynutia premlčacej doby pri bezdôvodnom obohatení odvolací súd poukazuje napr. na rozhodnutie NS SR sp. zn. , podľa ktorého oprávnený sa dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia a o tom, kto sa na jeho úkor obohatil vtedy, keď skutočne (preukázateľne) zistí skutkové okolnosti, na základe ktorých môže podať žalobu o vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia, t.j., keď nadobudne vedomosť o rozsahu bezdôvodného obohatenia a o osobe obohateného, a to bez ohľadu na to, že sa o týchto okolnostiach mohol dozvedieť aj skôr, kedy sa oprávnený skutočne dozvedel (dospel k záveru), ako takýto jeho nárok, vyplývajúci z týchto skutkových okolností, možno právne kvalifikovať. Preto námietky týkajúce sa posudzovania okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby tak, ako to vykladá odvolateľ, nie sú vôbec relevantné. Ak teda súd prvej inštancie vychádzal z tvrdenia, že žalobkyňa sa dozvedela o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovanej v 1. rade, až od Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS dňa 29.03.2017 a žaloba bola podaná dňa 26.06.2017, správne bola súdom prvej inštancie posúdená žalovaným v 1. rade vznesená námietka premlčania nároku ako nedôvodná. Odvolací súd uvádza, že jednoznačne je treba vychádzať z toho, že žalovaná v 1. rade ako poskytovateľka úverov na trhu bola povinná dôsledne ovládať všetky zákonné predpisy pri poskytovaní úverov v prospech spotrebiteľov. Preto je možné hodnotiť konanie žalovanej v 1. rade pri uzatváraní zmluvy o úvere so žalobkyňou ako konanie zodpovedajúce prinajmenšom nepriamemu úmyslu obohatiť sa.

27. Vo vzťahu k odvolaniu žalobkyne čo do zamietnutia žaloby v časti o vyslovenie neprijateľných zmluvných podmienok vyjadrených v bode 43 Zmluvy, týkajúcich sa poplatku za vedenie účtu vo výške 1,99 eur a v § 2 Hlavy 18 Úverových podmienok spoločnosti HOME Credit Slovakia, a.s. k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012 čo do zmluvnej pokuty vo výške 17 eur v prípade omeškania klienta, odvolací súd uvádza, že v zmysle čl. 6 ods. nekalá zmluvná podmienka spotrebiteľa nezaväzuje a v tejto súvislosti dokonca nie je potrebné, aby spotrebiteľ túto podmienku vopred napadol. Cieľ, ktorým je posilnenie ochrany spotrebiteľa totiž nemožno dosiahnuť, pokiaľ by sami spotrebitelia boli povinní namietať nekalý charakter zmluvnej podmienky. Účinnú ochranu spotrebiteľa možno zaručiť len v prípade, ak je vnútroštátnemu súdu priznaná možnosť posúdiť ex offo takúto podmienku. Vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel. Ak takúto podmienku považuje za nekalú, musí sa zdržať jej uplatnenia, s výnimkou prípadu, keď spotrebiteľ proti tomuto namieta. Vnútroštátny súd má túto povinnosť aj vtedy, ak preveruje svoju miestnu príslušnosť (viď rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 04.06.2009, PANNON GSM, C-243/08, 2009 I-04713).

28. Oprávnenosť súdu vysloviť v rozsudku nekalosť zmluvnej podmienky vyplýva z ust. . Za situácie, keď vyslovenia neplatnosti zmluvnej podmienky sa dovoláva strana sporu priamo v žalobe, je povinnosťou súdu o tom rozhodnúť. Znenie zmluvných podmienok

uvedených v zmluve o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 30.09.2012 v bode 43, ako aj v § 2 Hlavy 18, ktoré sú konkretizované v žalobe aj v petite tohto rozsudku, treba vyhodnotiť ako neprijateľné, keďže slúžia potrebám dodávateľa a ide o podmienky, ktoré vyjadrujú finančný záväzok spotrebiteľa za činnosť v prospech veriteľa, slúžiaci jeho záujmom. Poplatková povinnosť za zriadenie účtu za účelom poskytnutia úveru je vedľajším produktom úverového vzťahu, na základe ktorého dodávateľ má možnosť získavať prehľad o plneniach spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým mu úverom. Pre spotrebiteľa nie je nutné mať zriadený účet na to, aby mal prehľad o výške splateného úveru, lebo si môže viesť sám svoju evidenciu a v prípade potreby ako dôkaz mu poslúžia napr. prevodné príkazy, poštové poukážky a pod. Z uvedeného je možné vyvodiť, že požiadavku na zaplatenie poplatku za vedenie úverového účtu je možné vyhodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, spôsobujúcu nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán a to aj vtedy, ak výška poplatku je 1,99 eur mesačne. Odvolací súd preto uzavrel, že veriteľ požadoval od spotrebiteľky zaplatenie poplatku bez toho, aby poskytol spotrebiteľke nejakú službu, teda toto finančná plnenie slúžilo výhradne potrebám dodávateľa na evidovanie jeho účtovných operácii.

29. Odvolací súd má tiež za to, že je nutné aj vo vzťahu k zmluvnej podmienke uvedenej v § 2 Hlavy 18, týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 17 eur za prípadné omeškanie spotrebiteľa, a to aj hoci len 1x za dobu trvania zmluvy, túto vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku, majúcu za následok nevyvážený vzťah veriteľa a dlžníka v otázke plnenia dlhu. Táto zmluvná podmienka predovšetkým nevyjadruje vôľu spotrebiteľa byť ňou viazaný, keďže nebola predmetom konsenzu zmluvných strán úverovej zmluvy. Na druhej strane dodávateľovi umožňuje presadiť jeho ekonomické záujmy, čím zakladá hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Ak bolo zmluvné ustanovenie nadiktované v rámci kontraktácie v režime typovej zmluvy, ide vždy o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je absolútne neplatná. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť v neprospech spotrebiteľa. Podľa rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. , spotrebitelia môžu právom očakávať, že zmluvné podmienky koncipované v rámci štandardnej typovej zmluvy ich nezaväzujú, pokiaľ sú nevýhodnejšie oproti právnej úprave podľa . Sporná zmluvná podmienka je tak v rozpore s a . Pre spotrebiteľské zmluvy platí všeobecné výkladové pravidlo uvedené v , podľa ktorého v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľskej zmluvy sa použije výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Žalovaná v 1. rade navyše nepreukázala, že uvedená zmluvná podmienka bola individuálne dohodnutá. Všetky uvedené skutočnosti podporujú záver o nutnosti vyslovenia uvedených zmluvných podmienok za neprijateľné. Takéto vyslovenie naviac nie je viazané zákonom iba v čase prípadného trvania zmluvného vzťahu medzi stranami zmluvy a sporu. Preto odvolací súd má za to, že je dôvodná táto odvolacia námietka uvádzaná žalobkyňou.

30. Judikatúra súdov vrátane Európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany bola daná odpoveď o odôvodnení rozhodnutia (porovnaj rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.05.1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997 - III; uznesenie Ústavného súdu SR z 23.06.2004 sp. zn. III.ÚS/209/04).

31. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že žalovaná v 1. r. neuviedla vo svojom odvolaní žiadnu takú relevantnú okolnosť, ktorá by bola spôsobilá privodiť zmenu alebo zrušenie napadnutého rozsudku. Preto bol rozsudok v uvedenej časti postupom podľa ako vecne správny potvrdený. No odvolanie žalobkyne bolo dôvodné, preto bolo potrebné ňou napadnuté výroky rozsudku súdu prvej inštancie zmeniť tak, že bolo určené že zmluvná podmienka v úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX. zo dňa 30.09.2012, uvedená v bode 43., v znení: „Poplatok za vedenie účtu (zahrnutý v splátke ) 1,99 eur“, ako aj zmluvná podmienka v Úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. k uvedenej Úverovej zmluve konkretizovaná v Hlavy 18., v znení: "V prípade omeškania klienta je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,- EUR. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy." sú neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Zmena uvedenej časti napadnutého rozsudku bola zrealizovaná podľa .

32. Keďže bol zmenení rozsudok súd prvej inštancie, bolo povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o všetkých trovách konania podľa v spojení s . Je nutné konštatovať, že v konečnom dôsledku bola žalobkyňa v celom rozsahu úspešná, bol jej preto priznaný nárok na plnú

náhradu trov tak prvoinštančného, ako aj odvolacieho konania voči v konaní neúspešným žalovaným v 1. rade a 2. rade.

33. O výške všetkých trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti tohto rozsudku súdny úradník v zmysle .

34. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. ( , v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n). ( a )

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. ( a )

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. ( )

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. ( a )

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v Ods. 1 (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. ( )

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. ( ).