Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Csp-59-2017.pdf
PDF · 133.65 KB
Case nature
Area
Subarea
13Csp/59/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Kurucom, v právnej veci žalobkyne A. S., Y.. XX.X.XXXX, E. I., XX. A. XXX/XX, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom, AK Svidník, Sov. hrdinov 163/66, IČO: 31954448, proti žalovaným 1/ Home Credit Slovakia, a. s., Teplická 7434/147, Piešťany, IČO: 36234176, zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA, s. r. o., 1. mája 173/11, Trenčín, IČO: 47234679 a 2/ EOS KSI Slovensko, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35724803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36613843, v konaní o neprijateľnosť zmluvných podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Žalovaný v 1. rade je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu 260,28 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24.8.2017 do zaplatenia do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. U r č u j e , že zmluvná podmienka v úverových podmienkach spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., k úverovej zmluve č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX uvedená v § 1 Hlavy 18 v znení: „V prípade omeškania klienta s úhradou splátky, či splátky RÚ je Spoločnosť oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti poplatok za upomienku vo výške 5,-- eur v prípade prvej upomienky a 12,-- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. V prípade, že ide o zaslanie prvej upomienky za dobu trvania zmluvy, nebude poplatok za upomienku účtovaný. Bez ohľadu na počet zaslaných upomienok bude klientovi poplatok za upomienku účtovaný maximálne dvakrát za kalendárny mesiac. Upomienku je Spoločnosť oprávnená zaslať tiež prostredníctvom telefonického spojenia, GSM technológie, SMS správ a mailu. Po zosplatnení úveru už nebudú poplatky za upomienku klientovi účtované.“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou.
III. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
IV. Žiadna zo strán n e m á p r á v o na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa žalobou doručenou súdu dňa 26.6.2017 žiadala, aby súd určil neprijateľnosť zmluvných podmienok, a to zmluvnej podmienky uvedenej v bode 43 úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.X.XXXX týkajúcej sa poplatku za vedenie účtu vo výške 1,99 eur, zmluvnej podmienky uvedenej v § 1 Hlavy 18 úverových podmienok týkajúcej sa možnosti účtovania poplatkov za upomienky zo strany veriteľa a tiež zmluvnej podmienky uvedenej v § 2 Hlavy 18 úverových podmienok týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 17,-- eur. Okrem toho žalobkyňa požadovala vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 260,28 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby žalovanému do zaplatenia. Uplatnila si aj náhradu trov konania.
2. Žalobkyňa pôvodne podala žalobu voči žalovanému v 1. rade. Z dôvodu, že po začatí konania žalovaný v 1. rade postúpil predmetnú pohľadávku na žalovanú v 2. rade, navrhla žalobkyňa pripustiť vstup ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného. Uznesením č. k. 13Csp/59/2017-65 zo dňa 21.3.2018, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňom 11.4.2018, súd pripustil vstup žalovaného v 2. rade do konania. Na pojednávaní dňa 5.3.2019 žalobkyňa prostredníctvom právneho zástupcu spresnila žalobu tak, že I. až III. petit žaloby sa vzťahuje voči obom žalovaným subjektom a vydanie bezdôvodného obohatenia požaduje iba od žalovaného v 1. rade.
3. Žalobkyňa poukázala na to, že so žalovaným v 1. rade uzavrela úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.600,-- eur s tým, že doposiaľ z titulu úveru uhradila žalovanému sumu 1.860,28 eur. Uviedla, že predmetná úverová zmluva je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou formulárového typu, kde nemohla ovplyvniť obsah úverovej zmluvy a úverových podmienok, dojednanie o poplatku za vedenie účtu vo výške 1,99 eur nie je individuálne dojednanou podmienkou, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech žalobkyne, keďže úverový účet slúži predovšetkým účtovným, resp. zúčtovacím účelom poskytovateľa úveru, ktorý vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu, teda v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, preto aj s poukazom na ust. § 53 ods. 4 písm. t/ Občianskeho zákonníka predstavuje neprijateľnú podmienku. Namietla tiež neprípustnosť poplatkov za upomienky ako aj zmluvnej pokuty, ktoré sú upravené ako sankcie v § 1 a v § 2 Hlavy 18 úverových podmienok. Zdôraznila, že sankciu - poplatok za upomienku, má klient povinnosť uhradiť po jeho vyúčtovaní zo strany poskytovateľa úveru bez ohľadu na výšku úveru, dobu splácania, počet zostávajúcich splátok do splnenia záväzku a pod. a naopak, je stanovený pevnou sumou, ktorá nie je racionálne odôvodnená a nie je odôvodnená ani nákladmi poskytovateľa úveru. Podľa žalobkyne výdavky a náklady spojené s upomienkami sú nákladmi, ktoré sú spojené s výkonom podnikateľskej činnosti žalovaného, a ktoré by mal žalovaný znášať v rámci výkonu svojho predmetu podnikateľskej činnosti. Všetky tieto zmluvné podmienky považuje za neprijateľné, teda v zmysle § 53 ods. 5 Obč. zákonníka za neplatné.
4. Žalobkyňa tiež namietla, že predmetná zmluva sa má posudzovať ako bezúročná a bezpoplatková, pretože neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Ak teda žalobkyňa zaplatila viac, ako jej na základe zmluvy bolo poskytnuté, je žalovaný v 1. rade povinný vydať bezdôvodné obohatenie v zmysle § 451 Obč. zákonníka. K vyjadreniam žalovaných uviedla, že má za to, že dojednanie akéhokoľvek poplatku, ak nie je výsledkom dojednania zmluvných strán, ale ide o jednostranný diktát, je neprijateľnou podmienkou bez ohľadu na výšku takéhoto poplatku. Týmito poplatkami sa navyšujú celkové náklady úveru, pričom vedenie úverového účtu je základnou povinnosťou žalovaného, a teda malo by byť zahrnuté v odplate za úver. K námietke premlčania, ktorú vzniesol žalovaný, uviedla, že nie je dôvodná, pretože v danom prípade bola zachovaná tak subjektívna, ako aj objektívna premlčacia doba. Subjektívna premlčacia doba začala plynúť v marci 2017, kedy sa po návšteve Združenia na ochranu spotrebiteľa HOOS dozvedela, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, a že žalovaný sa na jej úrok bezdôvodne obohatil. Podľa žalobkyne ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, pretože žalovaný v 1. rade je subjektom, ktorý dlhodobo poskytuje úvery na finančnom trhu, a preto musí poznať spotrebiteľské právo, napriek tomu však predložil žalobkyni zmluvu, ktorá nebola v súlade so zákonom, a ktorá obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky, čo odôvodňuje aplikáciou desaťročnej premlčacej doby. Poukázal aj na to, že žalovaný v 1. rade ako dodávateľ vedel o tom, že tieto zmluvné podmienky už boli vyhlásené za neprijateľné, resp. že jeho zmluvy už boli vyhlásené za bezúročné a bez poplatkov, ale napriek tomu prijímal plnenie nad rámec istiny. Petity I. až III. sú podľa žalobkyne dôvodné voči obom žalovaným, pretože žalovaný v 1. rade dojednal neprijateľné zmluvné podmienky a žalovaný v 2. rade môže vymáhať plnenie na základe týchto neprijateľných podmienok.
5. Žalovaný v 1. rade žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že predmetná úverová zmluva bola uzatvorená z iniciatívy žalobkyne a žalovaný jej uzatvorenie zmluvy žiadnym spôsobom nevnucoval. Bolo povinnosťou žalobkyne zmluvu si riadne a dôsledne prečítať a až následne po dôslednom porozumení všetkým ustanoveniam ju podpísať. Ochrana spotrebiteľov sa nemôže dostať až do rozsahu, že oslobodí spotrebiteľa od čítania zmluvy a následne, keď dôjde k uplatňovaniu jednotlivých zmluvných ustanovení sa začne spotrebiteľ brániť tým, že si ju neprečítal a neporozumel jej. Žiadny klient neprejavil záujem na akejkoľvek korekcii jednotlivých zmluvných ustanovení, je preto nanajvýš nedôvodné po 5 rokoch od uzavretia úverovej zmluvy namietať, že zmluva nebola individuálne dojednaná a klient si ju nevedel z dôvodu veľkosti písma prečítať. K absencii adresy veriteľa uviedol, že je uvedená hneď pod názvom zmluvy, takže žalobca ako klient mal presné údaje o adrese veriteľa. Nesúhlasil ani s argumentáciou ohľadom chýbajúcich náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. k/ a f/ Zák. č. 129/2010 Z. z. Úverová zmluva v časti textu zmluvy označeného „úver“ obsahuje presné údaje o výške mesačnej splátky pod bodom 37 o počte splátok pod bodom 38, o lehote konečnej splatnosti - 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci pod bodom 45 ako aj o dátume prvej a ďalších splátok. Poukázal v tomto aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 ohľadom rozkladu splátok. Aj keď úverová zmluva neobsahuje termín splatnosti každej splátky uvedením konkrétneho dátumu, na základe uvedených údajov je objektívne možné, aby spotrebiteľ bol schopný určiť termín splatnosti každej splátky.
6. Žalovaný v 1. rade tiež namietal, že z jeho strany nedošlo ani nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu, keďže prijímal platby (splátky úveru) žalobcu oprávnene, a to na základe platne uzavretej úverovej zmluvy a v súlade s riadne dohodnutými zmluvnými podmienkami. Nemohlo dôjsť k plneniu bez právneho dôvodu, pretože žalobca plnil na základe úverovej zmluvy, ktorá je riadnym právnym dôvodom. Úverová zmluva nebola súdom vyhlásená za neplatnú, teda nedošlo ani k plneniu z neplatného právneho úkonu a v čase plnenia súdom nebola vyhlásená ani za bezúročnú a bez poplatkov, teda nešlo ani o plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Vzniesol tiež námietku premlčania, pretože jednotlivé splátky uhrádzané v období od 15.10.2012 do 24.11.2015 sú sčasti premlčané. Poukázal aj na judikatúru, v zmysle ktorej nie je rozhodujúce kedy mal oprávnený možnosť sa potrebné skutočnosti dozvedieť skôr, ale rozhodujúce je, kedy sa žalobkyňa o tejto okolnosti skutočne dozvedela a podľa žalovaného v 1. rade túto okolnosť je potrebné vykladať tak, že mala vedomosť o bezdôvodnom obohatení. Namietol tiež nedostatok naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe. Poukázal na to, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak by rozhodnutie o navrhovanom petite ovplyvnilo právne postavenie žalobcu, a teda malo za následok zmenu jeho práv a povinností, alebo postavenie v hmotnoprávnych vzťahoch, a to za stavu, že v danom čase nemôže uplatňovať svoje práva žalobou na plnenie.
7. Žalovaný v 2. rade v písomnom vyjadrení z 5.11.2018 sa vyjadroval k uplatnenému nároku na bezdôvodné obohatenie, aj keď tento nárok si žalobkyňa uplatňovala iba voči žalovanému v 1. rade. Vo vzťahu k zvyšnému predmetu konania poukázal na to, že naliehavý právny záujem je podmienkou procesnej prípustnosti každej určovacej žaloby a súd je povinný ex offo skúmať naliehavý právny záujem žalobcu na akomkoľvek určení, t. j. aj na určení bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Podľa žalovaného v 2. rade žalobkyňa nepreukázala existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, pretože v tomto prípade neexistuje ohrozenie práva, či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia žalobkyne, ktorý nemožno odstrániť inak, len určovacím výrokom. Aj v prípade, ak by súd vyhovel podanej určovacej žalobe, sa žalovaný môže naďalej domáhať voči žalobkyni plnení, ktoré vyplývajú zo zmluvy. V prípade podania takejto žaloby zo strany žalovaného by bol navyše konajúci súd povinný ex offo posúdiť prípadnú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru na základe zmluvy, resp. posúdiť zmluvu s akcentom na prípadný výskyt neprijateľných zmluvných podmienok a poskytnúť žalobkyni náležitú právnu ochranu v prípade zistenia neprijateľných zmluvných podmienok. Touto žalobou sa ani nepredíde žalobe na plnenie, keďže žalovaný aj v prípade právoplatného požadovaného určenia môže podať voči žalobcovi žalobu na plnenie, domáhať sa svojho nároku vyplývajúceho zo zmluvy a súd v takomto novom konaní bude povinný ex offo posúdiť zmluvu. Na pojednávaní doplnil svoje vyjadrenie aj v tom, že podľa žalovaného v 2. rade namietané zmluvné podmienky nie sú neprijateľné, pretože nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Žiadal žalobu zamietnuť.
8. Z vyjadrení strán a z pripojených listinných dôkazov, najmä z obsahu úverovej zmluvy, úverových podmienok, dokladov o úhradách, prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, súd zistil nasledovný skutkový stav:
9. Dňa XX.X.XXXX uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.600,-- eur. Žalobkyňa mala úver splácať v mesačných splátkach po 50,98 eur, pričom mala uhradiť 60 splátok. Celková čiastka, ktorú mala uhradiť s poskytnutým úverom je 2.843,40 eur, v úverovej zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 23,03 %, RPMN bola uvedená vo výške od 28 %do 29,4 %. V bode 43 je uvedený poplatok za vedenie účtu v sume 1,99 eur, lehota splatnosti bola upravená ako 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. V poznámkach je uvedené, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac nasledujúci po poskytnutí úveru neobsahuje poradové číslo dňa poskytnutia úveru je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka.
10. Žalobkyňa predložila doklady, podľa ktorých v období od X.XX.XXXX do XX.XX.XXXX uhradila spolu sumu 1.860,28 eur. Žalobkyňa predložila prehlásenia Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 21.4.2017, z ktorého vyplýva, že dňa 29.3.2017 navštívila sídlo združenia, ktoré po oboznámení sa zmluvou o úvere ju informovalo o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, o neprimeraných odplatách a úrokoch o úvere, o rozhodnutiach súdov a tiež o Smernici Rady EHS č. 93/13 z roku 1993.
11. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v platnom znení zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
12. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (účinného od 1.12.2011 do 31.12.2012) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
13. Podľa § 9 ods. 1 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 cit. zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
l) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
m) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny,
n) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť,
o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
q) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,
s) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16,
u) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
v) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
w) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu,
x) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.
15. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.
16. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
17. Podľa § 53 ods. 1 cit. zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 2 cit. zákona za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
19. Podľa § 451 ods. 1 cit. zákona kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
20. Podľa § 451 ods. 2 cit. zákona bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
21. Podľa § 100 ods. 1 cit. zákona právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
22. Podľa § 107 ods. 1 cit. zákona právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
23. Podľa § 107 ods. 2 cit. zákona najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
24. V prejednávanej veci sa žalobkyňa domáha vydania bezdôvodného obohatenia v sume 260,28 eur, pričom tvrdí, že túto sumu uhradila nad rámec poskytnutej istiny úveru, avšak vzhľadom na chýbajúce náležitosti zmluvy o úvere sa mal úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, teda pokiaľ plnila nad rámec istiny, tak plnila žalovanému v 1. rade bez právneho dôvodu, teda žalovanému vzniklo bezdôvodné obohatenie, ktoré je žalovaný povinný vydať s poukazom na ust. § 451 Obč. zákonníka. Žalovaný v 1. rade popieral skutkové tvrdenia žalobkyne o vzniku bezdôvodného obohatenia, pričom tvrdil, že nie je naplnený ani jeden z dôvodov vzniku bezdôvodného obohatenia. Voči uplatnenému nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniesol aj námietku premlčania.
25. Z predložených dôkazov vyplýva, že dňa 30.9.2012 uzavrela žalobkyňa so žalovaným v 1. rade úverovú zmluvu, na základe ktorej jej bol poskytnutý úver vo výške 1.600,-- eur. Nepochybne ide o úver, na ktorý sa vzťahuje právna úprava Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a táto skutočnosť medzi stranami ani nebola sporná. Ust. § 9 ods. 2 cit. zákona upravuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré musí obsahovať každá zmluva o spotrebiteľskom úvere. V zmysle § 11 ods. 1 písm. a/ cit. zákona pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje niektoré z náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, považuje sa úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom táto okolnosť nastáva už vtedy, ak chýba čo i len jedna z týchto obligatórnych náležitostí. Žalobkyňa namietala, že uzavretá zmluva o úvere neobsahuje náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. c/, f/ a k/ cit. zákona. V zmysle § 9 ods. 2 písm. c/ by zmluva mala obsahovať adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť. V tomto smere možno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že zmluva o úvere obsahuje sídlo žalovaného a teda táto podmienka je splnená. Podľa názoru súdu však v zmluve absentujú náležitosti vyplývajúce z ust. § 9 ods. 2 písm. f/ a písm. k/, pretože zmluva o úvere neobsahuje dobu trvania zmluvy ani termín konečnej splatnosti úveru a taktiež ani termíny splátok istiny.
26. Žalovaný v 1. rade namietal, že v zmluve pod bodom 45 sa uvádza, že lehota splatnosti úveru je 60 mesiacov po poskytnutí úveru, a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Takéto vymedzenie lehoty splatnosti však podľa názoru súdu nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 9 ods. 2 písm. f/ cit. zákona, v zmysle ktorého má byť stanovený presný termín konečnej splatnosti úveru, čo znamená, že má byť vyjadrený presným dátumom splatnosti úveru. Pokiaľ je doba trvania úveru a termín konečnej splatnosti úveru vyjadrený spôsobom tak, ako v predmetnej zmluve, rozhodne tým nie sú naplnené požiadavky cit. zák. ustanovenia. Taktiež v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ cit. zákona zmluva okrem iného musí obsahovať aj termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. V tomto smere súd poukazuje na doterajšiu judikatúru, kde súdy konštatovali, že táto podmienka vyplýva z právnej úpravy vnútroštátneho práva, podľa ktorého zákon nad rámec smernice zakotvil prísnejšie podmienky vo vzťahu k povinným náležitostiam spotrebiteľskej zmluvy o úvere, na splnenie ktorých je viazané posúdenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti spotrebiteľského úveru. Požiadavka Zákona o spotrebiteľských úveroch je teda odlišná od požiadavky Smernice, a pokiaľ Zákon o spotrebiteľských úveroch vyžaduje takúto náležitosť a zmluva ju neobsahuje, považuje sa za bezúročnú a bez poplatkov.
27. Vzhľadom na vyššie konštatované chýbajúce náležitosti zmluvy je podľa názoru súdu potrebné v danom prípade aplikovať ust. § 11 ods. 1 cit. zákona, teda zmluva uzavretá medzi stranami sa považuje za bezúročnú a bez poplatkov. Pokiaľ teda zo strany žalobcu došlo aj k plneniu úrokov a poplatkov, vzniklo tým na strane žalovaného v 1. rade bezdôvodné obohatenie, ktoré je povinný vydať. Ak sa zmluva považuje za bezúročnú a bez poplatkov, tak potom prijatie plnení z titulu úrokov, poplatkov a pod. je plnením bez právneho dôvodu. Žalovaný v 1. rade síce namietal, že doposiaľ nedošlo k rozhodnutiu súdu o tom, že by úverová zmluva bola bezúročná a bez poplatkov, teda nemôžu sa prijaté platby považovať za plnenie bez právneho dôvodu, avšak podľa názoru súdu nie je rozhodujúce, či už súd rozhodol o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru, pretože tento stav nastáva zo zákona. Z ust. § 11 ods. 1 jednoznačne vyplýva za akých okolností sa považuje úver za bezúročný a bez poplatkov, pričom na to, aby tento následok nastal, sa nevyžaduje rozhodnutie súdu. Pokiaľ teda zmluva neobsahuje zákonom predpísané náležitosti, úver je od počiatku bezúročný a bez poplatkov, teda plnenia prijaté z titulu úrokov, poplatkov a pod. sú nepochybne plneniami bez právneho dôvodu.
28. Súd nepovažoval za dôvodnú ani námietku premlčania vznesenú žalovaným v 2. rade. Pod premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, s ktorým je splnený ten následok, že v dôsledku premlčania síce nezaniká záväzok, ale v prípade, ak sa dlžník premlčania dovolá, nárok veriteľa sa oslabuje do tej miery, že ho nemožno priznať. Pri premlčaní nárokov z titulu vydania bezdôvodného obohatenia súd musí skúmať, či uplynula tak subjektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 1 Obč. zákonníka), ako aj objektívna premlčacia lehota (§ 107 ods. 2 Obč. zákonníka). V zmysle cit. zák. ustanovení pri vydaní bezdôvodného obohatenia dvojročná subjektívna premlčacia lehota začína plynúť odo dňa, keď sa oprávnená osoba dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Nie je vylúčené, aby subjektívna a objektívna lehota začali plynúť súčasne, ale musí byť splnená podmienka, že oprávnená osoba má jednoznačnú vedomosť o vzniku bezdôvodného obohatenia. V danom prípade objektívna premlčacia lehota začala plynúť dňom 20.6.2015, pretože zo splátky uhradenej týmto dňom sa časť v sume 9,62 eur týkala ešte úhrady istiny a zvyšok v sume 41,36 eur už bol uhrádzaný nad rámec istiny. Ku dňu podania žaloby, t. j. k 26.6.2017, teda objektívna premlčacia doba uplynúť nemohla.
29. Žalobkyňa poukazovala na to, že o skutočnosti, že mohlo dôjsť k vzniku bezdôvodného obohatenia, sa dozvedela až v apríli 2017, kedy navštívila Združenie na ochranu spotrebiteľa HOOS, ktorým bola informovaná o náležitostiach spotrebiteľských zmlúv, rozhodnutiach súdov, teda aj o následkoch chýbajúcich náležitostí v zmluvách. Túto okolnosť aj preukázala prehlásením občianskeho združenia a zo strany žalovaného v 1. rade neboli jej tvrdenia spochybnené, resp. nebolo preukázané, že by o týchto okolnostiach vedela už skôr. Subjektívna premlčacia lehota teda začala plynúť až dňom 29.3.2017, a preto ku dňu podania žaloby taktiež nemohla uplynúť. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že žalobkyňa uplatnila svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia včas, preto vznesená námietka premlčania nie je dôvodná.
30. Žalobkyňa listinnými dôkazmi preukázala, že žalovanému v 1. rade uhradila celkovo sumu 1.860,28 eur, teda nad rámec istiny uhradila sumu 260,28 eur, ktorá z vyššie uvedených dôvodov predstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného v 1. rade. S poukazom na ust. § 451 Obč. zákonníka súd zaviazal žalovaného v 1. rade vydať žalobkyni vydať bezdôvodné obohatenie.
31. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zákonníka v platnom znení, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
32. Podľa § 563 cit. zákona, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.
33. Pri nároku na bezdôvodné obohatenie lehota na plnenie nevyplýva z právneho predpisu, ani z dohody účastníkov zmluvného vzťahu, preto povinnosť dlžníka plniť nastáva v zmysle § 563 Obč. zákonníka potom, čo ho veriteľ o plnenie požiada. Žalobkyňa nepreukázala, že by pred podaním žaloby vyzvala žalovaného v 1. rade na vydanie bezdôvodného obohatenia, preto súd za kvalifikovanú výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia považoval až doručenie žaloby, preto úrok z omeškania priznal žalobkyni odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby, t. j. od 24.8.2017. Výška úroku z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k 1. dňu omeškania s plnením peňažného dlhu (§ 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/95 Z. z. v znení noviel).
34. Okrem vydania bezdôvodného obohatenia sa žalobkyňa už voči obom žalovaným domáhala aj určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok obsiahnutých v úverovej zmluve, resp. v úverových podmienkach vzťahujúcich sa na úverovú zmluvu. Žalovaní zhodne namietli, že nie sú splnené podmienky pre podanie určovacej žaloby v zmysle § 137 Zák. č. 160/2015 Z. z. - Civilný sporový poriadok v platnom znení /ďalej len CSP/. Podľa § 137 písm. c/ CSP sa naliehavý právny záujem vyžaduje pri určení, či tu právo je alebo nie je, ale okrem prípadov, ak naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. Okrem toho však možno podať určovaciu žalobu aj v zmysle § 137 písm. b/ CSP, ktorou sa možno domáhať určenia právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. V tomto prípade sa nevyžaduje preukázanie naliehavého právneho záujmu. Podľa názoru súdu žalobu týkajúca sa určenia neprijateľnosti zmluvných podmienok je prípustná v zmysle § 137 písm. d/ CSP, pretože priamo z ust. § 53 Obč. zákonníka vyplýva čo sa považuje za neprijateľnú podmienku a práve na základe tohto zákonného ustanovenia sa môže spotrebiteľ domáhať ochrany aj formou určovacej žaloby, ktorá sa týka určenia právnej skutočnosti.
35. Žalobkyňa žiadala určiť neprijateľnosť zmluvných podmienok týkajúcich sa poplatku za vedenie úverového účtu, zmluvnej pokuty vo výške 17,-- eur a tiež poplatkov za upomienky. V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zákonníka neprijateľnými podmienkami sú ustanovenia zmluvy, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, za predpokladu, že neboli tieto podmienky individuálne dojednané. V zmysle § 53 ods. 2 Obč. zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Z predloženej úverovej zmluvy vyplýva, že ide o typickú formulárovú zmluvu, kde spotrebiteľ nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy. Zmluvné dojednania, ktoré žalobkyňa považuje za neprijateľné, nie sú individuálne dojednané, preto za splnenia ďalších podmienok môže súd posudzovať, či ide o neprijateľné zmluvné podmienky. Pre vyslovenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky však musí byť splnená aj ďalšia požiadavka, a to že ide o také podmienky, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.
36. Za neprijateľnú zmluvnú podmienku považuje žalobkyňa dojednanie upravené v bode 43 zmluvy, a to dojednanie o poplatku za vedenie účtu (zahrnutého v splátke) vo výške 1,99 eur. Podľa žalobkyne úverový účet slúži predovšetkým k účtovným, resp. zúčtovacím účelom poskytovateľa úveru, ktorý vo vlastnom záujme sleduje stav plnenia úverového vzťahu, teda v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, preto by malo byť toto dojednanie neprijateľnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. t/ Obč. zákonníka. Žalobkyňa poukázala aj na aplikačnú prax súdov v Spolkovej republike Nemecko, avšak tu je potrebné uviesť, že rozhodnutie, na ktoré poukazovala žalobkyňa, sa týkalo poplatku za spracovanie žiadosti o poskytnutie úveru, teda nie je aplikovateľné pre daný prípad. Vedenie úverového účtu je bežnou praxou pri poskytovaní úverov, či už bankami alebo nebankovými spoločnosťami, pričom zriadenie úverového účtu je nevyhnutým predpokladom na to, aby úver mohol byť poskytnutý. Podľa názoru súdu nemožno konštatovať, že úverový účet by mal slúžiť iba záujmom poskytovateľa úveru, pretože v rámci úverového účtu sú vedené nielen poskytnuté splátky úveru, ale sú zrejmé údaje o účtovaných úrokoch, poplatkoch a tiež o prijatých platbách zo strany dlžníka, teda vedenie úverového účtu je aj v záujme dlžníka, ktorý práve z informácií o úverovom účte vie posúdiť aké príslušenstvo k úveru mu bolo účtované a taktiež vie preukázať aké platby na splatenie úveru poskytol. Pokiaľ ide o samotné dojednanie o výške poplatku v sume 1,99 eur, podľa názoru súdu ide o štandardnú výšku poplatku, ktorú vzhľadom na poplatky účtované bankami, resp. nebankovými subjektmi, nemožno považovať za neprimeranú, ktorá by spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach procesných strán. Z týchto dôvodov teda súd nepovažoval dojednanie o výške poplatku za neprijateľnú zmluvnú podmienku, aj keď vzhľadom na vyššie uvedené posúdenie predmetnej úverovej zmluvy, ako bezúročnej a bezpoplatkovej, je dojednanie o poplatku za vedenie úverového účtu bezpredmetné.
37. Taktiež súd nevzhliadol dôvod vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky týkajúcej sa zmluvnej pokuty tak, ako je upravená v § 2 Hlavy 18 úverových podmienok. V zmysle uvedeného zmluvného ustanovenia v prípade omeškania klienta je Spoločnosť S oprávnená klientovi vyúčtovať a klient je povinný na základe tohto vyúčtovania uhradiť Spoločnosti zmluvnú pokutu vo výške 17,-- eur. Táto pokuta bude Spoločnosťou vyúčtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka sa za neprijateľné podmienky považujú aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu, ako sankciu spojenú s nesplnením záväzku. Ani v prípade spotrebiteľských zmlúv nie je vylúčené, aby v prípade neplnenia povinností boli tieto zabezpečené aj prípadnou nejakou sankciou, podstatné však je, aby nešlo o neprimerane vysokú sumu. Pri zabezpečení záväzku zo spotrebiteľských zmlúv teda nie je vylúčené dojednanie zmluvnej pokuty, súd však musí zvažovať, či sankcia vo forme zmluvnej pokuty nie je vzhľadom na okolnosti prípadu neprimeraná výške zabezpečovaného záväzku. V danom prípade bol poskytnutý úver vo výške 1.600,-- eur, pričom zmluvná pokuta, ktorú si žalovaný v 1. rade mohol účtovať v súvislosti s omeškaním žalobkyne, bola dojednaná vo výške 17,-- eur a môže byť účtovaná maximálne jedenkrát za dobu trvania zmluvy. Suma 17,-- eur predstavuje iba 1,06 % z poskytnutého úveru, teda ani v prípade, ak by si žalovaný v 1. rade uplatňoval zákonné úroky z omeškania, nemožno konštatovať, že by išlo o neprimerane vysokú sankciu, a preto ani nemožno predmetné zmluvné dojednanie vyhodnotiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.
38. Žalobkyňa namietala aj neprijateľnosť zmluvného dojednania v § 1 Hlavy 18 úverových podmienok, v zmysle ktorého žalovaný v 1. rade si v prípade omeškania klienta s úhradou splátky RÚ môže účtovať poplatky za upomienku vo výške 5,-- eur v prípade prvej upomienky a 12,-- eur v prípade druhej a ďalšej upomienky. Už vzhľadom na začlenenie tohto zmluvného dojednania do Hlavy 18, ktorá je označená ako sankcie účtované v dôsledku omeškania klienta, je zrejmé, že tieto poplatky predstavujú skôr ďalšiu sankciu voči žalobkyni ako náhradu reálnych nákladov, ktoré žalovanému v 1. rade vzniknú v súvislosti s tým, že zasielal upomienky. V zmluvnom dojednaní je síce upravené obmedzenie, že upomienky môžu byť účtované maximálne dvakrát za kalendárny mesiac, avšak z ustanovenia už nevyplýva, či upomienky môžu byť účtované za každú omeškanú splátku, alebo v kalendárnom mesiaci súhrnne za všetky omeškané splátky. Tieto poplatky si žalovaný v 1. rade môže účtovať až do zosplatnenia úveru, ktoré je v zmysle zákona ponechané na vôli veriteľa, preto sa poplatky za upomienky môžu dostať až do tej miery, aby mohli byť považované ako neprimerane vysoká sankcia za nesplnenie povinnosti žalobkyne. S prihliadnutím na tieto skutočnosti súd dospel k záveru, že dojednanie upravené v § 1 Hlavy 18 úverových podmienok možno považovať na neprijateľnú podmienku v zmysle § 53 ods. 4 písm. k/ Obč. zákonníka, preto v tejto časti žalobe vyhovel.
39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP, pričom zohľadnil, že každá zo strán mala vo veci čiastočný úspech, a to žalobkyňa v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia a o určenie jednej neprijateľnej podmienky a žalovaní boli úspešní v časti o určenie dvoch neprijateľných podmienok, ktoré požadovala žalobkyňa, preto vyslovil, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinnosť uvedená vo výrokovej časti tohto rozsudku nebude plnená dobrovoľne, môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona (Exekučný poriadok).