Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Ssk/40/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší správny súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a členov senátu JUDr. Michala Matulníka, PhD. a JUDr. Martina Tisa, v právnej veci žalobcu: H. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom Ď.I. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpeným: JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom Sibírska 4, 831 02 Bratislava, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ulica 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 8. marca 2022, číslo: XXX XXX XXXX X, v konaní o kasačnej sťažnosti žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Prešove zo dňa 29. novembra 2022, č. k. -226, ECLI:SK:KSPO:2022:802220018 1.3, takto

rozhodol:

I. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky kasačnú sťažnosť zamieta. II. Účastníkom sa nárok na náhradu trov kasačného konania nepriznáva.

odôvodnenie:

I. Napadnutý rozsudok

1. Krajský súd v Prešove (ďalej aj „krajský súd" alebo „správny súd") rozsudkom zo dňa 29. novembra 2022, č. k. -226 (ďalej aj „napadnutý rozsudok"), postupom podľa (ďalej aj „") zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 8. marca 2022, číslo: XXX XXX XXXX X (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie"), ktorým táto rozhodujúc podľa o sociálnom poistení v znení (ďalej aj „") postupom podľa zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila prvostupňové správne rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 26. novembra 2021, číslo: XXX XXX XXXX X o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. O náhrade trov konania rozhodol podľa a tak, že žalobcovi a ani žalovanej náhradu trov konania nepriznal. 2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovanej preskúmal najmä v intenciách , a , , , , a o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov (ďalej len „") a v režime stanovenom . Dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby. 3. Krajský súd zistil, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 15. októbra 2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od X. J. XXXX, t. j. odo dňa dosiahnutia 55. roku veku. Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 23. februára 2021 vyplynulo, že žalobcovi bol od 1. októbra 2003 priznaný výsluhový dôchodok podľa a o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „"). Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia nasledovná doba poistenia: v I. kategórii funkcií náhradná služba vo vojenskej škole od 15. februára 1984 do 15. júla 1984, doba služby v

služobnom pomere profesionálneho vojaka od 16. júla 1984 do 20. októbra 1988 a od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999; v II. kategórii funkcií doba od 21. októbra 1988 do 31. decembra 1992 a v III. kategórii funkcií - od 1. januára 2000 do 30. septembra 2003. Vzhľadom na skutočnosť, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórii funkcií získal spolu 15 rokov a 301 dní, teda nezískal najmenej 20 rokov, nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku podľa , a preto k X. J. XXXX, vo veku 55 rokov, nárok na starobný dôchodok mu nevznikol a jeho žiadosť o starobný dôchodok zo dňa 15. októbra 2021 bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá správne. 4. Za rozhodujúcu okolnosť považoval krajský súd na základe správnej žaloby vyhodnotenie žalobnej námietky, ktorá spočívala v nezohľadnení doby štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Prešove (ďalej aj „VSOŠL") od 1. septembra 1980 do 31. augusta 1981 vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. V bode 34 a 35 vychádzajúc z potvrdenia Vojenského archívu Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 7. mája 2020 konštatoval, že žalobca bol žiakom VSOŠL od 1. septembra 1980 do 14. júla 1984; z toho náhradnú vojenskú službu vykonával v období od 15. februára 1984 do 15. júla 1984. Čo sa týka povinnej školskej dochádzky pre poistencov narodených v marci 1966, podľa o sústave výchovy a vzdelávania (Školský zákon) v znení účinnom od 28. decembra 1960, táto trvala 9 rokov. Preto dobu štúdia na VSOŠL bolo možné hodnotiť žalobcovi až po ukončení povinnej školskej dochádzky, t. j. od 1. septembra 1981. Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany Slovenskej republiky, sekcie ľudských zdrojov, z 15. októbra 2013, v rôznych obdobiach bola základná vojenská služba vykonávaná v rôznom rozsahu, napr. v III. a IV. ročníku, ale aj len v IV. ročníku, prípadne len časť tohto ročníka. Vojakom podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj „") mohol byť občan najskôr od prvého roka, v ktorom dosiahol vek 17 rokov. Činnosť, ktorú vykonával pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby, aj keď mohla v rôznom rozsahu a intenzite vykazovať znaky vojenskej služby, alebo znaky zamestnania, ktoré odôvodňujú zaradenie do I. alebo II. pracovnej kategórie. Služba na vojenských školách sa preto hodnotí v I. a II. kategórii funkcií len pokiaľ bolo toto štúdium výkonom základnej vojenskej služby. Preto z uvedených dôvodov nie je možné započítať žalobcovi dobu štúdia od 1. septembra 1981 do 14. februára 1984 vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií. 5. Dokazovaním oboznámením sa s obsahom administratívneho spisu mal krajský súd ďalej za preukázané, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórii funkcií pre účely posúdenia nároku na zníženie dôchodkového veku podľa získal žalobca 5 776 dní doby poistenia, čo predstavuje podľa 15 rokov a 301 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo nie je splnenie podmienky uvedenej v , teda 20 rokov. 6. V tejto súvislosti krajský súd poukázal na podmienky nároku na starobný a invalidný dôchodok v prípade vojakov z povolania. Uviedol, že podľa o sociálnom zabezpečení sa doba služby vykonávanej v ozbrojených silách od 9. mája 1945 do 31. decembra 1964 hodnotila ako výkon funkcie I. kategórie. V súvislosti s ďalšou právnou úpravou a inštitútom kategórií funkcií v dôchodkovom zabezpečení sa služba vojakov z povolania vykonávaná po 31. decembri 1964 zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia trvala do 31. decembra 1999. Od roku 1964 bola právnou úpravou ustanovená povinnosť zamestnávateľa viesť záznamy (evidenciu) pre účely sociálneho zabezpečenia. Evidencia vojakov v činnej službe počas mieru týkajúca sa vojakov z povolania, poslucháčov a žiakov vojenských škôl, bola upravená predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Dopl-2-1 z roku 1963. Od 1. augusta 1982 bol uvedený predpis nahradený predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Všeob-P-3 „Kádrová evidencia práporčíkov, dôstojníkov a generálov v Čs. ľudovej armáde v dobe mieru" (ďalej aj „predpis Všeob- P-3"), v ktorom boli ustanovené zásady na obsah a rozsah vedenia kádrovej (personálnej) evidencie. Na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II. a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok dôchodkového zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov s odkazom na a 130 o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa predpisom VšeobP-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie" (ďalej aj „"). Na spracovanie a vyplňovanie bola nariadením náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 z 2. augusta 1985 vydaná „Smernice

náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracování dôb a kategórií funkcí (pracovních kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatrení, zabezpečení peněžitými dávkami podlé zákona o některých služebních poměrech vojáku a pro sociálni zabezpečení" (ďalej aj „smernica"). Podľa pokynov uvedených v smernici sa vecne príslušnými funkcionármi v období od 1. januára 1986 do 31. augusta 1986 spracovávali originály výkazov. bol súčasťou evidenčných záznamov zakladaných do osobného spisu každého vojaka v služobnom pomere. Podľa zásad vykazovania služby v ozbrojených silách uvedených v prílohách predpisu Všeob-P-3 a v smernici sa druhy služieb vykazovali v I. alebo II. kategórii funkcií vychádzajúc z údajov, ktoré boli uvedené v tabuľkách počtov, údajov uvedených v rozkazoch vo veciach kádrových (personálnych) a podľa záznamov v spisoch alebo na osobných kartách vedených na každého vojaka v služobnom pomere. Rozsah a spôsob evidovaných údajov vo podľa smernice vychádzal zo všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. V I. časti sa uvádzali doby občianskeho zamestnania do 18. roku veku po skončení povinnej školskej dochádzky, v II. časti sa uvádzali doby občianskeho zamestnania od 18. roku veku, v III. časti sa uvádzali doby vojenskej služby do 18. roku veku a v IV. časti sa uvádzali doby vojenskej služby od 18. roku veku. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Podľa o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (, , ), aj tieto doby (náhradné doby): doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania. Podľa , ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania. 7. Krajský súd uviedol, že na vymeranie a výpočet výšky starobného dôchodku sa započítavala len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Pokiaľ občan nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, potom sa doba výkonu základnej (náhradnej) vojenskej služby započítavala v I. alebo II. kategórii funkcií podľa toho, do akej kategórie bola zaradená funkcia, do ktorej bol vojak z povolania alebo vojak v ďalšej službe prvý raz ustanovený. Zaraďovanie do kategórií funkcií sa vykonávalo podľa smernice. Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonával o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa doba vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítavala v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený. Opätovne zdôraznil, že na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II. a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok dôchodkového zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov s odkazom na a 130 sa predpisom Všeob- P-3, pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol a že smernica bola vydaná pre účely spracovania a vyplňovania . Podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonáva o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, doba vojenskej činnej služby vykonávaná pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Nadobudnutím účinnosti o sociálnom zabezpečení vojakov sa od 1. mája 1998 vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý od 1. júla 2002 do súčasnosti upravuje o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento osobitný systém je odlišný od systému sociálneho poistenia upraveného všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) sa v osobitnom systéme neprihliada na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií (I., II., III. kategórie funkcií) tak, ako to v piatej časti upravoval Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je od 1. januára 2004 8. Pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej krajský súd v bodoch 44 - 49 k ďalším rozsiahlym žalobným námietkam poukázal na právnu analýzu vzniku brannej povinnosti podľa , ktorá vzniká 1. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (), dňom prevzatia. Koncom 60. a na začiatku 70. rokov bola vykonaná reorganizácia vojenského školstva. V rámci reorganizácie vojenského školstva

Československej ľudovej armády patrili do prvej kategórie stredných vojenských škôl vojenské stredné odborné školy (ďalej aj „VSOŠ"), ktorých absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie zakončené maturitou a odborné vzdelanie určitého zamerania. Do ďalšej kategórie stredných vojenských škôl patrili štvorročné vojenské gymnáziá (ďalej aj „VG"). Absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie a základnú vojenskú prípravu zakončenú maturitou s ďalšou prípravou na vysokých vojenských školách a vojenských akadémiách Československej ľudovej armády. Prípravu práporčíkov a dôstojníkov zabezpečovali VSOŠ a vojenské učilištia. Účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikali podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, boli aj žiaci VSOŠ a VG. Ich spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v týchto vzťahoch práva a brať na seba povinnosti vznikala dosiahnutím veku 15 rokov (občan mladší ako 15 rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom - rodičom alebo súdom určeným opatrovníkom). Žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl boli zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že boli zároveň zúčastnení na nemocenskom poistení. Za žiakov a študentov platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát. Podmienkou bolo, že boli nezaopatrenými deťmi a neboli povinní platiť na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Účasť na dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladala za ustanovených podmienok žiakom VSOŠ a VG nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku a nárok na dávky pozostalých (napr. sirotský dôchodok). Na štúdium VSOŠ a VG boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava, napr. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon), o gymnáziách, o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, o sústave základných a stredných škôl (školský zákon). Žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. ročníka VG sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci VG neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaní naturálnymi náležitosťami, t. j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa . Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej) služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci študujúci na VSOŠ základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v prvej a druhej časti so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Podľa prílohy 3 smernice sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky ( o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii. Podľa o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ a na VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií. Nie je možné porovnávať štúdium na vojenských stredných školách s prípravou baníckych učňov a sklárskych učňov, pretože u týchto profesií išlo o kompenzáciu vysokej miery rizika zdravotného poškodenia súvisiaceho už so samotnou prípravou na povolanie, predovšetkým chorôb z povolania. Naviac zákon zaradenie štúdia na vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie ani neumožňoval. Nie je pritom rozhodné ani to, že žiaci vojenských stredných škôl vykonávali obdobnú činnosť ako vojaci z povolania, pretože táto skutočnosť

súvisí s tým, že sa predsa na výkon vojenskej služby pripravovali. Na druhej strane však títo žiaci nepodliehali plnému vojenskému režimu a nepodliehali ani plnej vojenskej trestnej zodpovednosti. II. Kasačná sťažnosť a vyjadrenie k nej 9. Proti napadnutému rozsudku podal žalobca (ďalej aj „sťažovateľ") v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť. 10. Namietal, že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci ( pís. g/ ) a zdôraznil, že sa výrazne odklonil od výkonu objektívneho a vyčerpávajúceho dokazovania a zisťovania kľúčových argumentov žalobcu, ktoré zostávajú naďalej ignorované, o porušovaní ľudských práv, zneužívaní mladistvého, obmedzovaní slobody pohybu bez opory v zákone, ústavných princípoch rovnakého zaobchádzania s občanmi SR a o princípe rovnosti zbraní. 11. Kasačnú sťažnosť odôvodnil citáciou jednotlivých článkov SR (, 13 ods. 1 a ods. 3, 16 ods. 1, 17 ods.1, 18 ods. 1, 19 ods. 1, 20 ods. 1, 23 ods. 1, 25 ods. 2, 36 ods. 1, 38 ods. 1 a 2, 39 ods. 1, 46 ods. 1, 154c ods. 1) a článkov Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor") ( , a 14), ako aj dodatkového protokolu k Dohovoru. Zhodne ako vo všetkých podaniach k predmetu konania o starobný dôchodok poukázal na genézu štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Prešove po skončení základnej deväťročnej školy od 1. septembra 1980 v čase, kedy mal 15 rokov. Podrobne analyzoval právne predpisy, ktoré sa vzťahovali na štúdium na vojenských stredných odborných školách, disciplinárny poriadok ozbrojených síl ČSSR, zdravotnú starostlivosť mladistvých žiakov týchto škôl, osobné doklady mladistvých žiakov týchto škôl, režim a život mladistvých žiakov vojenských stredných odborných škôl a detských vojakov; opísal miesto výkonu dozornej služby na rote, poukázal na subjektívne pocity žalobcu, na utajované praktiky v nedávnej minulosti v zjavnom rozpore so zásadami demokratickej spoločnosti rešpektujúce práva občanov vyjadrené Chartou OSN, Rímskym štatútom, Európskou sociálnou chartou, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach, Dohovorom č. 89 z roku 1948 o nočnej práci, Všeobecnou deklaráciou ľudských práv a nadväzujúcimi medzinárodnými paktmi o občianskych, politických, hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach. Podrobne poukázal na konzervovanú dávku potravín v sobotu a v nedeľu po dobu 4 rokov štúdia alebo na služobných cestách. Žalobca v ďalších dôvodoch kasačnej sťažnosti poukázal na hrubé porušovanie , na výkon nútených prác a služieb mladistvých a na posudzovanie mladistvých žiakov v období od 1. septembra 1980 do 14. februára 1984 Sociálnou poisťovňou a Ministerstvom obrany Slovenskej republiky. Žiadal, aby kasačný súd zvážil, či sa žalobca ako mladistvý občan nestal v čase svojho štúdia na strednej odbornej vojenskej škole leteckej nevoľníkom - československým otrokom, či iba „nedopatrením" vykonával otrockú prácu či otrockú službu. 12. V súvislosti s obdobím výkonu vojenskej služby poukázal na to, že splnil nanútený záväzok desaťročnej služby v armáde. Žalovanej vytýkal, že mu odmieta započítať reálne odslúžené roky výsluhy a dôchodkovo započítať v I. kategórii funkcií aj 1. až 3 1/2 ročník + začiatok 4. ročníka štúdia, t. j. od 1. septembra 1980 do 14. februára 1984, napriek tomu, že je vydaný judikát NS ČSSR o zjavnej neprimeranosti takýchto povinne prevzatých záväzkov, čo žalovanú nezaujíma. Štúdium sťažovateľa na VSOŠL porovnal s baníckym učňom a fúkačom skla. 13. K porušovaniu ľudských práv na vojenských stredných odborných školách v rokoch 1949 až 1991, ktorému bol vystavený aj sťažovateľ, poukázal na Ústavu SR, do ktorej sa včlenili regulatívne idey vyjadrujúce základné nedotknuteľné hodnoty demokratickej spoločnosti, v súvislosti s čím poukázal na pravú retroaktivitu a na nepravú retroaktivitu. Krajskému súdu a žalovanej vytýkal, že sa nezaujímali o to, aby vysvetlili žalobcov problém porušovania ľudských práv a dôchodkový problém. Neboli pochybnosti o tom, že ako žiadateľ o starobný dôchodok dňa X. J. XXXX dosiahol vek 55 rokov, vo výkone služby v I. a II. kategórii funkcií spolu s III. pracovnou kategóriou odpracoval a získal 28 rokov a 359 dní. 14. Kasačnému súdu oznámil, že žiada, aby kasačné konanie bolo aj konaním o porušovaní základných ľudských práv a zneužívaní mladistvých, nútení do výkonu vojenských služieb a k výkonu nútených prác, o obmedzovaní osobnej slobody bez opory v zákone, o porušovaní a porušovaní školského Krajskému súdu vytýkal, že nevykonal analýzu právnych noriem, ktoré dopadali na riešenú skutkovú situáciu. Krajský súd odmietol vykonať dôkazy, ktoré žalobca navrhol a žalovaná postupovala v rozpore s , čím žalobcu zjavne diskriminuje a segreguje. 15. Sťažovateľ navrhol rozsudok krajského súdu zmeniť tak, že kasačný súd zruší rozhodnutie žalovanej spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu a vec vráti krajskému súdu na nové konania a rozhodnutie. Prílohou rozhodnutia boli listinné dôkazy. Uplatnil si náhradu trov konania, ktoré písomne vyčíslil v celkovej sume 1.215,70 eur. 16. Kasačná sťažnosť bola žalovanej doručená na vedomie dňa 30. januára 2023.

17. Žalovaná vo vyjadrení trvala na vecnej správnosti rozhodnutia zo dňa 8. marca 2022, č. XXX XXX XXXX X a navrhla, aby kasačný súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol. 18. Vyjadrenie žalovanej ku kasačnej sťažnosti bolo žalobcovi doručené na vedomie dňa 8. februára 2023. III. Právne posúdenie veci kasačným súdom 19. Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší správny súd" alebo „kasačný súd") ako súd kasačný ( ) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu postupom bez nariadenia pojednávania podľa a dospel k záveru, že kasačnej sťažnosti nemožno priznať úspech. 20. upravuje právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom súdnictve a konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom súdnictve ( ). 21. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 23. Podľa správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach. 25. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 26. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 27. Predmetom konania na kasačnom súde bol rozsudok krajského súdu, ktorým bola zamietnutá správna žaloba v sociálnej veci, ktorou žalobca žiadal preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovanej zo dňa 8. marca 2022, číslo: XXX XXX XXXX X, ktorým žalovaná v celom rozsahu zamietla odvolanie žalobcu a potvrdila rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie, zo dňa 26. novembra 2021, číslo: XXX XXX XXXX X, vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok k dovŕšeniu veku 55 rokov žiadateľa. 28. Podľa o sociálnom poistení v znení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 29. Podľa nárok na starobný dôchodok vzniká získaním 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku. Dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v odsekoch 4 až 8, a neustanovuje inak. 30. Podľa občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má po 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol aspoň 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v prípadne 7, roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórie funkcií. 31. Podľa občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v až h). 32. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku správneho súdu kasačný súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich zo spisového materiálu krajského súdu, súčasť ktorého tvoril administratívny spis žalovaného správneho orgánu, na ktoré poukázal už krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku. 33. Kasačný súd dáva do pozornosti, že krajský súd nie je súdom skutkovým. Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa druhej hlavy tretej časti (§ a nasl. ) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v

súčinnosti s účastníkom konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda, či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. V súdnom prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného správneho orgánu v sociálnych veciach a vo veciach správneho trestania krajský súd nie je viazaný rozsahom dôvodov uvedených v žalobe, ktorými žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu, tvrdiac, že nezákonným rozhodnutím správneho orgánu a postupom mu predchádzajúcim bol ukrátený na svojich hmotnoprávnych alebo procesnoprávnych právach. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. Krajský súd v konaní súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy teda preskúmal, či orgán štátnej správy konal a rozhodol v súlade so zákonom, či v správnom konaní postupoval v súčinnosti s účastníkom konania, či sa vysporiadal s jeho námietkami a či na základe skutkových zistení na základe logického a rozumného uváženia ustálil správne svoj právny záver. 34. Kasačný súd mal z obsahu spisov náležite za preukázané, že žalobca neformálnou žiadosťou zo dňa 15. októbra 2021 požiadal o priznanie starobného dôchodku od X. J. XXXX, dňom dovŕšenia 55 rokov veku. Z administratívneho spisu žalobcu bolo preukázateľne zistené, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií získal 15 rokov a 31 dní, t. j. v I. alebo II. kategórii funkcií nezískal najmenej 20 rokov, preto nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku podľa , ako to požadoval k X. J. XXXX, ku dňu dovŕšenia 55. roku veku. Sociálna poisťovňa, ústredie, rozhodnutím z 26. novembra 2021 žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 15. októbra 2021 postupom podľa a a podľa a zamietla. V odôvodnení rozhodnutia dôvodila tým, že poistenec má nárok na starobný dôchodok podľa a , ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. Dôchodkový vek poistenca je 64 rokov veku, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa platných právnych predpisov v čase rozhodovania o žiadosti o starobný dôchodok žalobcovi vznikne nárok na starobný dôchodok dovŕšením veku 59 rokov, t. j. najskôr dňa X. J. XXXX. 35. V predmetnej veci nebolo medzi účastníkmi konania sporné, že žalobcovi ako žiadateľovi o starobný dôchodok bol skôr priznaný výsluhový dôchodok od 1. októbra 2003 podľa a Žalobca po ukončení deväťročnej školskej dochádzky, od 1. septembra 1981, bol žiakom Vojenskej strednej odbornej školy leteckej v Prešove do 14. júla 1984. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a pre jeho výšku mu bola zhodnotená náhradná služba vo vojenskej škole od 15. februára 1984 do 15. júla 1984 v I. kategórii funkcií, vojenská služba v služobnom pomere profesionálneho vojaka od 16. júla 1984 do 20. októbra 1988 v I. kategórii funkcií, od 21. októbra 1988 do 31. decembra 1992 v II. kategórii funkcií, od 1. januára 1993 do 31. decembra 1999 v I. kategórii funkcií a od 1. januára 2000 do 30. septembra 2003 v III. pracovnej kategórii. V zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórie funkcií získal 5 776 dní, t. j. 15 rokov a 301 dní. Podľa zákonné podmienky na vznik nároku na starobný dôchodok k dosiahnutému veku 55 rokov tak nesplnil. 36. Žalobca vo všetkých svojich podaniach v predmetnej veci doručených správnemu orgánu ako aj súdom v prvom rade namietal, že mu nebola hodnotená doba štúdia na VSOŠL vo zvýhodnenej pracovnej kategórii. Žiakom VSOŠL bol od 1. septembra 1980 do 14. júla 1984, z toho náhradnú vojenskú službu vykonával v období od 15. februára 1984 do 15. júla 1984. Kasačný súd, zhodne ako krajský súd v odôvodnení rozsudku, ktorý žalobca žiadal preskúmať kasačnou sťažnosťou, pri rozhodovaní o tejto kasačnej námietke poukazuje na rozhodovaciu prax kasačného súdu, ktorý v otázke započítania doby štúdia 1. a 2. ročníka na strednej vojenskej škole pre účely sociálneho zabezpečenia v rámci I. kategórie funkcií zaujal negatívne stanovisko, podľa ktorého štúdium v 1. a 2. ročníku strednej odbornej vojenskej školy nebolo zaradené do I. ani II. kategórie funkcií na základe zákonov o sociálnom zabezpečení účinných v danom období. Štúdium v týchto prvých dvoch ročníkoch stredných vojenských škôl nebolo zaradené do I. kategórie funkcií ani v rezortných zoznamoch príslušných ministrov obrany. Zaradenie vojenskej služby do preferovanej I. kategórie funkcií zákon viazal na status vojaka z povolania. Vojak nastúpil a vykonával najskôr základnú vojenskú (náhradnú) službu, a až po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej vojenskej službe. Až táto doba základnej vojenskej (náhradnej) služby sa započítava do I. kategórie funkcií podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonával o sociálnom zabezpečení alebo podľa vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. , ktorou sa vykonával o sociálnom zabezpečení. Uvedenú zákonnú úpravu stanovenia I. a II. kategórie funkcií pre účely dôchodkového zabezpečenia vojakov z povolania je potrebné vykladať v kontexte s účinným , ktorý

stanovil minimálny vek pre účely vzniku brannej povinnosti. Podľa vojakom mohol byť občan najskôr od prvého dňa kalendárneho roku, v ktorom dosiahol vek 17 rokov. 37. Sťažovateľ, v súdnom aj v kasačnom konaní zastúpený advokátom, JUDr. Mariánom Ďurinom, poukázal na porušenie svojich práv podľa jednotlivých článkov SR, konkrétne , 13 ods. 1 a ods. 3, 16 ods. 1, 17 ods.1, 18 ods. 1, 19 ods. 1, 20 ods. 1, 23 ods. 1, 25 ods. 2, 36 ods. 1, 38 ods. 1 a 2, 39 ods. 1, 46 ods. 1 a 154c ods. 1. JUDr. Marián Ďurina, právny zástupca žalobcu, argumentoval rovnako v konaní vedenom na základe jeho vlastnej správnej žaloby (zhodne o starobný dôchodok) na Najvyššom súde SR pod sp. zn. . Právny zástupca žalobcu sa s postupom a rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. , zo dňa 18. decembra 2019, nestotožnil a Ústavnému súdu SR doručil ústavnú sťažnosť. Ústavný súd SR v bode 31 uznesenia sp. zn -35 uviedol, že : „treba tiež poznamenať, že rozhodnutiami odporkyne, resp. najvyššieho súdu nebolo ústavné právo sťažovateľa na dôchodok nijako spochybňované, keďže predmetom sporu bola celková doba, za ktorú dôchodok patrí, a správna výška tohto dôchodku. Predmet sporu evidentne nesúvisel s výkladom označených ustanovení a dohovoru, ale s výkladom právnych predpisov nižšej právnej sily, ktorý je (ako na to bolo vyššie už poukázané) v primárnej právomoci všeobecných súdov". Na základe uvedeného stanoviska nie je úlohou kasačného súdu ani v tejto veci, aby spochybňoval ústavné práva žalobcu na starobný dôchodok. Vychádzajúc z poznámok uvedených pri jednotlivých článkoch SR (str. 237), okrem a SR, kasačný súd poznamenáva, že žalobca nimi poukazuje na režim počas štúdia na vojenskej strednej odbornej škole. Ústavný súd SR v uznesení sp. zn -35, zo dňa 26. mája 2020, v danej súvislosti poznamenal, že právnym prostriedkom na riešenie uvedených námietok sťažovateľa boli reštitučné zákony, účelom ktorých bolo naprávať (väčšinou iba čiastočne) krivdy, ku ktorým došlo pred rokom 1990. Vzhľadom na charakter námietok uplatňovaných sťažovateľom môže ako príklad poslúžiť o mimosúdnych rehabilitáciách v znení neskorších predpisov. 38. K sťažnostnému bodu, v ktorom sťažovateľ poukazuje na „pravú retroaktivitu" a na „nepravú retroaktivitu" kasačný súd zdôrazňuje, že vznik, trvanie a zánik nárokov na dávky sociálneho zabezpečenia správne orgány príslušné na ich rozhodovanie posudzujú podľa právnych predpisov platných a účinných v čase, kedy k vzniku, trvaniu a zániku nároku došlo. 39. Vzhľadom na vyššie uvádzané skutočnosti, kasačný súd námietky žalobcu uvedené v kasačnej sťažnosti vyhodnotil ako nedôvodné, keď tieto neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu. Z týchto dôvodov potom najvyšší správny súd kasačnú sťažnosť podľa ako nedôvodnú zamietol. 40. O náhrade trov kasačného konania rozhodol najvyšší správny súd tak, že účastníkom konania nepriznal právo na náhradu trov konania ( v spojení s a ). Žalobca v kasačnom konaní úspech nemal a žalovanej trovy kasačného konania nevznikli. 41. Toto rozhodnutie prijal najvyšší správny súd v senáte pomerom hlasov 3:0 ( veta prvá ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.