Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Sa-8-2022.pdf
PDF · 160.03 KB
Case nature
Area
Subarea
2Sa/8/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Katarínou Morozovou Nemcovou v právnej veci žalobcu A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, XXX XX D., právne zastúpeného JUDr. Mariánom Ďurinom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Sibírska 4, 831 02 Bratislava 3, proti žalovanému Generálnemu riaditeľovi Sociálnej poisťovne v Bratislave, Ul. 29. augusta 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 8. marca 2022 Číslo: XXX XXX XXXX X na základe podanej správnej žaloby takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
I.
Závery správnych orgánov
Žalovaný ako príslušný odvolací orgán podľa § 215 ods. 4 zákona o sociálnom poistení podľa § 218 ods. 2 citovaného zákona odvolanie A. B., zastúpeného JUDr.Mariánom Ďurinom, advokátom, podané proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne ústredie zo dňa 26.11.2021 Číslo: 660 309 6665 0 v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne ústredie z 26.11.2021.
Výrok rozhodnutia odôvodnil žalovaný citáciou ustanovenia § 218 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“). Sociálna poisťovňa ústredie na základe žiadosti A. B. o starobný dôchodok z 15.10.2021 rozhodla prvostupňovým rozhodnutím, ktorým podľa § 65 a § 274 zákona v znení neskorších predpisov a § 21 ods.1 a § 174 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť o starobný dôchodok, pretože nesplnil všetky podmienky nároku na starobný dôchodok, konkrétne podmienku dosiahnutia dôchodkového veku.
Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania prostredníctvom právneho zástupcu odvolanie, v ktorom argumentoval, že nesúhlasí s postupom Sociálnej poisťovne, žiada priznať starobný dôchodok vo veku 55 rokov. Namieta, že mu nebola zhodnotený doba štúdia od 01.09.1980 do 31.08.1981 na Vojenskej strednej odbornej škole leteckej v Prešove a nesúhlasí s hodnotením doby štúdia do III. pracovnej kategórie a žiada túto dobu zhodnotiť rovnako, ako ďalšie obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka vo zvýhodnenej pracovnej kategórii.
Generálny riaditeľ ako príslušný odvolací orgán preskúmal rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 26.11.2021, priloženú dokumentáciu a dospel k záveru, že rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu ako vecne správne je potrebné potvrdiť.
Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou spísanou 15.10.2021 požiadal účastník konania o priznanie starobného dôchodku od 09.03.2021, t. j. odo dňa dosiahnutia 55. roku veku. Zároveň žalovaný citoval príslušné ustanovenie § 65 ods. 1, ods. 2, § 274 ods. 1, 2 zákona, ako aj § 174 ods. 1, ods. 2, § 14 ods. 4, § 21 ods. 1, ako aj § 132 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb.
Z potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia z 23.02.2021 vyplýva, že od 01.10.2003 bol účastníkovi konania priznaný výsluhový dôchodok podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku bola účastníkovi konania zhodnotená v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia nasledovná doba poistenia: v I. kategórii funkcií náhradná služba vo vojenskej škole od 15. februára 1984 do 15.júla 1984
doba profesionálneho vojaka v služobnom pomere od 16. júla 1984 do 20. októbra 1988 a od 1. januára 1983 do 31. decembra 1999 v II. kategórii funkcií - od 21. októbra 1988 do 31. decembra 1992 v III. kategórii funkcií – od 1. januára 2000 do 30. septembra 2003.
Námietka účastníka konania nezhodnotenia doby štúdia získanej na vojenskej škole vo zvýhodnenej pracovnej kategórii je nedôvodná a to z nasledovných dôvodov:
Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9So/108/2018 z 30. mája 2018 štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa u žiakov vojenských škôl vykazovalo ako doba štúdia so zaradením do III. pracovnej kategórie. Žiaci vojenských škôl vojenskú základnú službu vykonávali až počas štúdia v 3. a v 4. ročníku, preto štúdium v 1. a 2. ročníku vojenských škôl nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b) zákona č. 100/1988 Zb., pretože činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby (v 1. a 2. ročníku vojenskej školy). Podľa potvrdenia vojenského archívu Ministerstva obrany Slovenskej republiky zo 7. mája 2020 žalobca bol žiakom Vojenskej strednej odbornej školy leteckej v Prešove od 1.septembra 1980 do 14. júla 1984, z toho náhradnú vojenskú službu vykonával v období od 15. februára 1984 do 15. júla 1984. Povinná školská dochádzka pre poistencov národných v marci 1966 podľa zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (Školský zákon), v znení účinnom od 28. decembra 1960, trvala 9 rokov. Dobu štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v Prešove možno hodnotiť žalobcovi až po ukončení povinnej školskej dochádzky, t. j. 1.septembra 1981. V zmysle Nariadenia náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády č. 11 z 2. augusta 1985 „směrnice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracovaáni výkazu dob a kategórií funkcí (pracovních kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatření, zabezpečení peněžitými dávkami podle zákona o některých služebních poměrech vojáku a pro sociální zabezpečení“ sa ako doba služby I., resp. II. kategórie funkcií mohla hodnotiť len základná služba, náhradná služba, prípadne ďalšia služba poslucháčov (žiakov) vojenských škôl po vykonaní základnej služby. Podľa vyjadrenia Ministerstva obrany SR, sekcie ľudských zdrojov z 15. októbra 2013 č. SEĽUZ-70-4/2013-OdSP v rôznych obdobiach bola základná vojenská služba vykonávaná v rôznom rozsahu, napr. 3. a 4. ročníku, ale aj len v 4. ročníku, prípadne len časť tohto ročníka. Vojakom podľa § 5 ods. 2 zákona č. 92/1949 Zb. Branného zákona mohol byť občan najskôr od prvého roka, v ktorom dosiahol vek 17 rokov. Činnosť, ktorú vykonával pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby, aj keď mohla v rôznom rozsahu a intenzite vykazovať znaky vojenskej služby alebo znaky zamestnania, ktoré odôvodňujú zaradenie do I. alebo II. pracovnej kategórie. Služba na vojenských školách (to platí aj pre obdobie štúdia na vojenskej strednej odbornej škole) sa hodnotí v I. a II. kategórii funkcií, len pokiaľ bolo toto štúdium výkonom základnej vojenskej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné započítať žalobcovi dobu štúdia od 1. septembra 1981 do 14. februára 1984 vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií.
Pri posúdení nároku na dôchodok boli zhodnotené všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vzhľadom na skutočnosť, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórii funkcií získal účastník
konania 15 rokov a 301 dní, teda nezískal najmenej 20 rokov, nesplnil podmienku nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb. a preto k 9. marcu 2021 vo veku 55 rokov nárok na starobný dôchodok mu nevznikol. Podľa v súčasnosti platných právnych predpisov nárok na starobný dôchodok mu vznikne za uvedených skutkových okolností podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením dôchodkového veku 59 rokov, t. j. 9. marca 2025. Pretože nesplnil účastník konania podmienky nároku ku dňu 9. marca 2021, nedovŕšil dôchodkový vek, nárok na starobný dôchodok mu nevznikol a preto jeho žiadosť o starobný dôchodok z 15.10.2021 bola napadnutým rozhodnutím zamietnutá správne.
II.
Žalobné dôvody
Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie a priznania trov konania. V bode I. poukázal žalobca na prvostupňové rozhodnutie, ako aj rozhodnutie žalovaného. V bode II. argumentoval tým, že mu bol Vojenským úradom sociálneho zabezpečenia od 01.10.2003 priznaný výsluhový dôchodok a ďalej argumentoval citáciou ustanovenia § 175 zákona č. 100/1988 Zb., ako aj § 274 ods. 1 a poukazuje na odslúžené roky v I., II. a III. kategórii funkcií, ktoré spolu dosiahli 28 rokov a 359 dní podľa neho. Zároveň dôvodil žalobca tým, že generálny riaditeľ odignoroval Nariadenie vlády ČSSR č. 117/1988 Zb., neriadil sa vo svojom rozhodnutí článkom 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ani príslušnými ustanoveniami zákona, konkrétne § 195 ods. 1, 2 a § 196 ods. 1, ods. 4 a ods. 6. Zároveň poukázal na to, že štúdium mladistvých v I., II. a III. a 1 ročníku VSOŠL bolo zároveň aj núteným výkonom služby a nútenými prácami na vonkajších a vnútorných rajónoch kasární ČSĽA.
V bode III. žaloby argumentoval tým, že odo dňa nástupu na 4-ročnej VSOŠL dňa 01.09.1980 do 14.02.1984 bol žalobca v nepretržitom výkone služby, ako mladistvý reálne vykonával službu ako ostatní vojaci základnej služby a vojaci z povolania. Tento výkon služby a výkon nútených prác bol vynucovaný a disciplinárne riešený. Ďalej poukázal v rozsiahlej žalobe na to, že žiadosť o štúdium na vojenskej strednej odbornej škole bola zmluvou podľa § 51 a § 39 Občianskeho zákonníka. Ďalej argumentoval tým, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne je nespravodlivé, neobjektívne, poukázal na viacero rozhodnutí ÚS SR. Sociálna poisťovňa je ochotná uznať len ako málo bonitnú III. pracovnú kategóriu a nie ako ostatnú vojenskú službu v I., resp. II. kategórii. Tvrdil ďalej, že preferovaná I., II. kategória funkcií v armáde sa musí všetkým absolventom vojenských stredných škôl hodnotiť rovnako, a to už odo dňa ich nástupu do vojenskej strednej školy, pretože vždy (od termínu nástupu) jednoznačne išlo o náročnú službu v ťažkom rizikovom prostredí, ktorá mala negatívny vplyv na kondíciu, telesný vývoj a zdravotný stav žiaka a jeho psychiku, bezpečnosť a hygienu pri výkone služby. Veď práve preto bola táto ostatná vojenská služba oprávnene zaradená do preferovaných kategórií. Poukázal na to, že v jeho vojenskej knižke, v tomto oficiálnom úradnom dokumente, je toto obdobie zaznamenané ako vojenská činná služba, ktorú treba považovať za riadnu prípravu na výkon profesionálnej služby v ozbrojených silách. Podľa žalobcu od veku 16 rokov a 1. deň žiak vojenskej strednej školy zároveň podliehal aj Brannému zákonu č. 92/1949Zb. ktorý v SR platil do roku 1998, v ČR do roku 1999. Do pozornosti dal žalobca nesúladnú prílohu3 smerníc (zákon č. 100/1988 Zb.), v ktorej sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na budúce povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (pozri § 10 ods. 1. písm. d/ zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii. Podľa žalobcu doba odborného štúdia žiaka vojenskej strednej školy vychovávaného a sústavne pripravovaného pre zamestnanie I., resp. II. kategórie funkcií sa musí posudzovať ako doba zamestnania tejto pracovnej kategórie, ak sa v rámci študijného plánu pravidelne vykonával odborný výcvik žiaka na pracoviskách alebo v prevádzkach, kde sa vykonávalo zamestnanie I., resp. II. kategórie funkcií (t. j. išlo predovšetkým o kasárne, vojenské výcvikové priestory a pod), teda v rovnakých podmienkach ako u vojakov VZS, alebo ostatných vojakov z povolania, ktorí na nich dohliadali. V tejto súvislosti poukázal na to, že podľa § 1 vyhlášky FMPaSV č. 149/1988 Zb., štúdium sa započítava v rozsahu, v akom sa hodnotí sústavná príprava na budúce povolanie. Z uvedených dôvodov žiadal, aby krajský súd rozhodnutie žalovanej zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie.
Žalobca ďalej poukázal na to, že žiaci vojenských stredných škôl do dovŕšenia veku 17 rokov boli vedení ako „chovanci”. Nikto neriešil skutočnosť, že takýto žiak mohol 01.01. daného roka dosiahnuť vek 16 rokov a postupne dovršoval fyzický vek 17 rokov. To znamená, že vojakom sa mohol stať už po dovŕšení veku 16 rokov. Vyjadrenia sú hrubo zavádzajúce, výkazy dôb a kategórií funkcií vojaka z povolania sa mali prepracovať, čo sa po zmene režimu 1989 neuskutočnilo. Výkaz žalobca podpísal, bol s ním oboznámený, za správnosť vyhotovenia podpisoval aj spracovateľ výkazu. Žalovaná v snahe zakryť porušovanie ľudských práv na vojenských stredných školách od roku 1949 do roku 1991 nezákonne označuje študujúce deti a mladistvých žiakov ako „chovancov”. Pojem „chovanci” existoval len do roku 1952, odvtedy sa v rezorte MO nepoužíva. Chovanci v edukačných ústavoch nikdy neboli vyzbrojovaní strelnými zbraňami a neboli podrobovaní vojenskému výcviku, neboli oboznamovaní s utajovanými skutočnosťami a nedostávali finančné prostriedky, ktoré sa nazývali „služné”. Žiakom vojenských stredných škôl velili vojenskí velitelia, dôstojníci, generáli vo vojenských uniformách vojakov ČSĽA a vojenských dôstojníckych hodnostiach, čo u chovancov v polepšovniach, detských domovoch a nápravných ústavoch neexistovalo. Žalobca má za to, že nemožno pripustiť, že žalovaná neoprávnene porovnáva štúdium na VG SNP, VGJŽ, VSOŠ, VŠJŽ a pod. s civilnými strednými školami, alebo dokonca s chovancami vo výchovných nápravných ústavoch. Postoj niektorých orgánov štátnej správy o tom, že mladiství žiaci vojenských stredných škôl boli „chovanci”, je zjavne nesprávny a účelovo použitý a tento pojem nikde neobstojí. Žalobca nebol nikdy zaradený ako chovanec v nejakých reedukačných ústavoch, výchovných, diagnostických, nápravnovýchovných ústavoch, či liečebniach a pod., ale vyrastal na oficiálnych vojenských stredných školách v regulárnych kasárňach ČSĽA. Žalovaná sporné obdobie služby a zároveň štúdia nesprávne považuje za štúdium „chovancov” a preto posudzuje a aj započítava v neprospech len ako III. pracovnú kategóriu, teda s nižším dôchodkovým benefitom.
Žalovaný nepreukázal, čím MNO ČSSR povolávalo žiakov vojenských stredných škôl do vojenskej základnej služby, aký názov mal tento dokument, kde je uložený. Je to jeden z kľúčových argumentov a žalobca žiadal, aby sa s tým krajský súd vysporiadal a vec riešil v súlade s princípmi náležitého dokazovania.
Výkaz dôb a kategórií funkcií rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o služobnom pomere vojakov armády SR, žalobca podpísal vlastnoručným podpisom, čo neznamená, že súhlasil s tým, že štúdium na VSOŠL je uvedené ako občianske zamestnanie v III. pracovnej kategórii. V dokumente bolo uvedených aj množstvo iných údajov a podpis žalobcu bol len formalitou. Podľa § 132 ods. 1 zák. č. 100/1988 Zb. vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií, b) 57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch. Zákonodarca zámerne neuviedol, o aký presný druh služby išlo. Medzi písm. a) a b) je výrazný rozdiel, pričom zákonodarca ani neuviedol, že to musí byť výlučne vojenská služba.
Žalobca je nespokojný s rozhodnutím GR SP a preto sa obrátil na súd. Služba žiakov popri ich štúdiu na vojenských stredných školách má byť uznaná od prvých ročníkov za I. kategóriu funkcií už od 15 rokov ich veku, nakoľko ju reálne vykonávali. Rovno tak, ako to majú priznané banícki učni, či fúkači skla.
Podľa žalobcu on bol ako mladistvý v čase VSOŠL od 01.09.1980 do 09.03.1984 zjavne zneužívaný. Z administratívneho spisu žalovanej nevyplýva, že by disponovala s rezortným zoznamom preferovaných zamestnaní vydaných MNO ČSSR, v ktorom by bolo toto štúdium na VG vylučované z I., resp. II. kategórie funkcií a ktorý by sa uvedeným rozporom v hodnotení dôb služby vo zvýhodnenej kategórii funkcií zaoberal a zisťoval, či nie sú splnené podmienky podľa § 2 ods. 1 vyhlášky ŠÚSZ č.102/1964 Zb., resp. 3 ods. 1 nariadenia vlády ČSSR č. 117/1988 Zb., ale bez ďalšieho a bez uvedenia dôvodov pre posúdenie dôchodkového veku žalobcu, hodnotilo trvanie vojenskej služby v I. kategórii funkcií len v období od 01.09.1981, t.j. bez posudzovania 1. až 4. ročníka VSOŠL. Nemožno opomenúť skutočnosť, že III. pracovnú kategóriu vojaci do 31.12.1999 nepoznali.
III.
Vyjadrenie žalovaného
K žalobe sa písomným stanoviskom vyjadril žalovaný zo dňa 17.05.2022, pričom zotrval na skutkových a právnych okolnostiach uvedených v rozhodnutiach a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
IV.
Replika žalobcu
Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu k vyjadreniu žalovaného zo dňa 31.05.2022 právny zástupca doplnil podanie označené ako doplňujúce vyjadrenie právneho zástupcu zo dňa 11.11.2022, kde opätovne poukázal podľa neho na porušovanie ľudských práv a zneužívanie mladistvého žalobcu, pričom niekoľkokrát vyzval krajský súd, aby sa zaoberal uvedenými tvrdeniami a tieto vzal na vedomie pri svojom rozhodovaní.
V.
Závery správneho súdu
Správny súd pri preskúmaní napadnutých rozhodnutí včas podanou žalobou postupoval podľa príslušného zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku účinného od 01.07.2016.
Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Z ustanovenia § 199 ods. 1 písm. a) SSP vyplýva, že sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 199 ods. 3 citovaného zákona, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 190 citovaného zákona, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nárok na starobný dôchodok vzniká získaním najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia a dosiahnutím dôchodkového veku.
Podľa § 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dôchodkový vek je 62 rokov veku poistenca, ak tento zákon v ods. 4 až 8, § 65a a § 274 neustanovuje inak.
Podľa § 274 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. Tieto nároky spočívajú najmä v nároku na zníženie dôchodkového veku.
Podľa § 274 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, suma starobného dôchodku poistenca, ktorému sa zachovávajú nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku podľa zákona č. 306/2002 Z. z. v znení zákona č. 539/2002 Z. z. a zvýšenia dôchodku podľa zákona č. 222/2003 Z. z.
Ustanovenie § 274 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého sa nároky získané vykonávaním zamestnania vo zvýhodnenej pracovnej kategórii zachovávajú, má právny význam pre posúdenie, či účastník konania nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok s prihliadnutím na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Podľa § 174 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom zabezpečení“), občan, ktorý vykonával pred 1. januárom 2000 zamestnanie I. pracovnej kategórie, prípadne službu I. alebo II. kategórie funkcií, má pod 31. decembri 1999 nárok na starobný dôchodok tiež, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
56 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 14 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 19 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 19 rokov v službe I. kategórie funkcií,
57 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 13 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 9 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 18 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 18 rokov v službe I. kategórie funkcií, 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 12 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 8 rokov, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 16 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h) alebo 16 rokov v službe I. kategórie funkcií alebo 17,5 roka v službe II. kategórie funkcií, alebo 59 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 11 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a), prípadne 7,5 roka, ak ide o také zamestnanie v uránových baniach, alebo 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až l) alebo 15 rokov v službe I. alebo II. kategórii funkcií.
Podľa § 174 ods. 2 zákona o sociálnom zabezpečení podmienkou vzniku nároku na starobný dôchodok podľa uvedeného odseku 1 je, aby zamestnanie v I. pracovnej kategórii trvalo k 31. decembru 1999, pričom zákon č. 100/1988 Zb. vyžaduje splnenie podmienok § 174 ods. 1, a 2 kumulatívne, teda súčasne.
Podľa § 14 ods. 4 druhá veta zákona o sociálnom zabezpečení služba zaradená do I. kategórie funkcií sa v týchto prípadoch hodnotí ako zamestnanie zaradené do I. pracovnej kategórie uvedené v § 14 ods. 2 písm. b) až g) zákona č. 100/1088 Zb.
Podľa § 21 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2, prím. a) alebo najmenej 10 rokov v takomto zamestnaní v uránových baniach, 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3, písm. d) a e), 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až l), alebo
60 rokov.
Podľa § 132 ods. 1 zákona o sociálnom zabezpečení vojak z povolania má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň:
55 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu zaradenú do I. kategórie funkcií,
57 rokov, ak vykonával najmenej 20 rokov službu v ostatných prípadoch.
S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia preskúmal rozhodnutie vydané tak prvostupňovým správnym orgánom, ako aj rozhodnutie žalovaného, ktorý ako odvolací orgán odvolanie žalobcu voči rozhodnutiu Sociálnej poisťovne z 26.11.2021 zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil ako vecne správne. Správny súd teda preskúmal rozhodnutia napadnuté žalobou, ako aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu, vyjadreniami účastníkov konania, ako aj vyjadreniami na pojednávaní za prítomnosti účastníkov vo veci samej dňa 29.11.2022 rozhodol.
Ako už súd vyššie uvádzal, predmetom preskúmania bolo tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu, ktoré správny súd preskúmal v celom rozsahu, pričom sa zaoberal dôvodmi a skutkovými okolnosťami, ktoré uvádzali správne orgány vo svojich rozhodnutiach.
V predmetnej veci žalobca ako odvolateľ namietal v odvolacom konaní rovnaké skutočnosti, ako boli v podanej správnej žalobe, pričom podstatou odvolacích námietok, ako aj žalobných námietok bola nezákonnosť rozhodnutí tak prvostupňového správneho orgánu, ako aj žalovaného, ktorá spočívala v nezohľadnení doby štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v Prešove od 01.09.1980 do 31.08.1981. Žalobca ako odvolateľ uviedol množstvo konkrétnych argumentov, ktoré mali potvrdiť jeho záver, že doba štúdia na vojenskej strednej škole musí byť zohľadnená v I., resp. II. kategórií pre účely dôchodkového poistenia a zabezpečenia. Na uvedené odvolacie námietky podľa žalobcu nedal žalovaný adekvátnu odpoveď, keď sa obmedzil len na citáciu jednej vety zo stanoviska Ministerstva obrany SR z 29.01.2016. Podľa žalobcu v danom konaní ide o všeobecnú citáciu v rozhodnutí, z ktorej vyplýva len určitý záver a nie dôvody, pre ktoré tento záver bol prijatý. Tak rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu neobsahuje konkrétne dôvody, pre ktoré považoval žalovaný odvolacie námietky za nedôvodné a pre ktoré prvostupňový správny orgán žiadosť o priznanie starobného dôchodku žalobcovi zamietol.
Správny súd je však na základe obsahu administratívneho spisu, obsahu predmetných rozhodnutí správnych orgánov, ako aj všetkých listinných dôkazov toho názoru, že rozhodnutia správnych orgánov tak prvého stupňa zo dňa 26.11.2021, ako aj rozhodnutie žalovaného z 08.03.2022 obsahujú všetky konkrétne skutočnosti, ktorými sa správne orgány riadili pri zamietnutí žiadosti žalobcu o priznanie starobného dôchodku zo dňa 15.10.2021.
Správny súd ďalej argumentuje tým, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí poukázal na príslušné ustanovenia tak zákona č. 461/2003 Z. z., ako aj zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov. Žalobca podľa potvrdenia Vojenského úradu sociálneho zabezpečenia č. VUSR-65407022432801/2021 z 23. februára 2021 mal preukázané, že žalobca je od 01.10.2003 poberateľom výsluhového dôchodku, ktorý mu bol priznaný podľa § 123 ods. 2 a § 38 zákona č. 328/2002 Z. z. o zabezpečení policajtov a vojakov v znení neskorších predpisov. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho výšku mu bola zhodnotená v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia doba poistenia, ktorá obsahuje v I. kategórii funkcií náhradnú službu vo vojenskej škole od 15.02.1984 do 15.07.1984, ako aj dobu profesionálneho vojaka v služobnom pomere od 16.07.1984 do 20.10.1988 a od 01.01.1993 do 31.12.1999. Zároveň bola zohľadnená doba poistenia v II. kategórii funkcií od 21.10.1988 do 31.12.1992 a napokon v III. pracovnej kategórii od 01.01.2000 do 30.09.2003.
Správny súd je rovnakého názoru, ako vyslovili správne orgány vo svojom rozhodnutí, že námietka žalobcu ohľadom nezohľadnenia doby štúdia získanej na vojenskej škole vo zvýhodnenej pracovnej kategórii je nedôvodná, pretože aj z potvrdenia Vojenského archívu Ministerstva obrany SR z 07.05.2020
vyplýva, že žalobca bol žiakom Vojenskej strednej odbornej školy leteckej v Prešove od 01.09.1980 do 14.07.1984, z toho náhradnú vojenskú službu vykonával v období od 15.02.1984 do 15.07.1984. Čo sa týka povinnej školskej dochádzky pre poistencov narodených v marci 1966, podľa zákona č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania, teda podľa Školského zákona v znení účinnom od 18.12.1960, trvala táto 9 rokov. Preto po dobu štúdia na Vojenskej strednej odbornej škole v Prešove bolo možné hodnotiť žalobcovi až po ukončení povinnej školskej dochádzky, t. j. od 01.09.1981. Podľa správneho súdu uvedené skutočnosti vyplývajú aj z vyjadrenia Ministerstva obrany SR, sekcie ľudských zdrojov z 15.10.2013, podľa ktorého v rôznych obdobiach bola základná vojenská služba vykonávaná v rôznom rozsahu, napr. III. a IV. ročníku, ale aj len v IV. ročníku, prípadne len časť tohto ročníka. Vojakom podľa § 5 ods. 2 Branného zákona mohol byť občan najskôr od prvého roka, v ktorom dosiahol vek 17 rokov.
Činnosť, ktorú vykonával pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby, aj keď mohla v rôznom rozsahu a intenzite vykazovať znaky vojenskej služby, alebo znaky zamestnania, ktoré odôvodňujú zaradenie do I. alebo II. pracovnej kategórie. Služba na vojenských školách preto sa hodnotí v I. a II. kategórii funkcií, len pokiaľ bolo toto štúdium výkonom základnej vojenskej služby. Preto z uvedených dôvodov nie je možné započítať žalobcovi dobu štúdia od 01.09.1981 do 14.02.1984 vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórii funkcií. Aj z obsahu administratívneho mal správny súd za preukázané, že v zamestnaní zaradenom do I. a II. kategórii funkcií pre účely posúdenia nároku na zníženie dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb. získal žalobca 5776 dní doby poistenia, čo predstavuje podľa § 60 ods. 10 zákona č. 461/2003 Z. z. 15 rokov a 301 dní obdobia dôchodkového poistenia, čo nie je splnenie podmienky uvedenej v § 21 ods. 1 písm. c) zákona č. 100/1988 Zb., teda 20 rokov. Uvedené skutočnosti boli žalobcovi vysvetlené v prvostupňovom rozhodnutí, ako aj v rozhodnutí odvolacieho orgánu. Poukázali správne orgány na dôvody, pre ktoré rozhodol tak prvostupňový správny orgán, ako aj žalovaný o tej skutočnosti, že nárok na starobný dôchodok má žalobca podľa § 174 ods. 1 písm. d) zákona č. 100/1988 Zb. dovŕšením dôchodkového veku 59 rokov, t. j. 09.03.2025 a nie k 09.03.2021 tak, ako to žiadal v žiadosti z 15.10.2021.
Ďalej sa správny súd snažil vysporiadať s jednotlivým argumentami, ktorými sa snažil žalobca v rozsiahlej žalobe poukázať na to, že má nárok na priznanie starobného dôchodku tak, ako to žiadal vo svojej žiadosti zo dňa 15.10.2021.
Podľa žalovaného na účely zníženia dôchodkového veku podľa § 21 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 100/1988 Zb. je možné hodnotiť len prvú pracovnú kategóriu, resp. I. kategóriu funkcií a výkon zamestnania v II. pracovnej kategórii, resp. v II. kategórii funkcií nemá vplyv na zníženie dôchodkového veku. Zároveň žalovaný poukázal na to, že zachovanie nárokov z nej plynúcich je možné iba postupom podľa § 22 zákona č. 100/1988 Zb. Zníženie dôchodkového veku z dôvodu výkonu zamestnania v I. a II. pracovnej kategórii je možné iba postupom podľa § 174 zákona č. 100/1988 Zb. Ako vyplýva z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, žalovaný zamietol odvolanie žalobcu voči prvostupňovým rozhodnutiam, pričom v odôvodnení poukázal na stanovisko Ministerstva obrany SR z 26.01.2016, v ktorom ministerstvo uviedlo, že štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠL a štúdium v 1. až 4 ročníku vojenského gymnázia nie je možné na účely dôchodkového zabezpečenia zaradiť do I., resp. II. kategórii funkcií. Postavenie žiaka nie je možné zamieňať za druh vykonávanej funkcie, ako požiadavky zaradenia kategórii funkcií na získanie nárokov vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie.
Krajský súd ako správny súd dospel k záveru, že sa žalovaný správnym a konzistentným spôsobom v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami žalobcu ako odvolateľa. Správnym posúdením, ako aj právnymi závermi žalovaného sa krajský súd v celom rozsahu stotožnil a rovnako sa stotožnil aj s právnymi argumentami uvedenými v stanovisku Ministerstva obrany SR zo dňa 26.01.2016, ktoré je obsahom administratívneho spisu a bolo doručené Sociálnej poisťovni v čase, keď vydala prvostupňové rozhodnutia dňa 26.11.2021, ktoré sa týka posudzovanej problematiky zhodnotenia obdobia štúdia v kategórii funkcií. Z uvedeného stanoviska pre dôkladnú a správnu právnu argumentáciu súd citoval aj z rozsudku NS SR sp. z n.: 9Sd/27/2018, podľa ktorého systém pracovných kategórií bol do československého právneho systému sociálneho zabezpečenia zavedený s účinnosťou od 01.01.1957 zákonom č. 55/1956 Zb. o sociálnom zabezpečení. Jeho cieľom bolo poskytovať vyššie dôchodkové nároky vybraným občanom, čím štát v postavení zamestnávateľ a uznával svoju
zodpovednosť za výkon prác v zdraviu škodlivom a zdraviu ohrozujúcom prostredí. Dôchodkové zabezpečenie občanov vykonávajúcich službu v ozbrojených silách asociálne zabezpečenie vojakov z povolania od 01.07.1964 v osobitných ustanoveniach upravovali všeobecné predpisy o sociálnom zabezpečení, a to zákon č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení, následne zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení a od 01.10.1988 zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení a vykonávacie vyhlášky k týmto zákonom.
Nárok na starobný a invalidný dôchodok vznikal vojakom z povolania za iných podmienok ako u väčšiny ostatných občanov. Podľa § 129 ods. 1 zákona č. 101/1964 Zb. o sociálnom zabezpečení sa doba služby vykonávanej v ozbrojených silách od 09.05.1945 do 31.12.1964 hodnotila ako výkon funkcie I. kategórie. V súvislosti s ďalšou právnou úpravou a inštitútom kategórií funkcií v dôchodkovom zabezpečení sa služba vojakov z povolania vykonávaná po 31.12.1964 zaraďovala do I. alebo II. kategórie podľa druhov vykonávaných funkcií. Možnosť zaraďovania zamestnania do preferovaných kategórií funkcií na účely dôchodkového zabezpečenia trvala do 31.12.1999. Od roku 1964 bola právnou úpravou ustanovená povinnosť zamestnávateľa viesť záznamy (evidenciu)pre účely sociálneho zabezpečenia. Evidencia vojakov v činnej službe počas mieru týkajúca sa vojakov z povolania, poslucháčov a žiakov vojenských škôl, bola upravená predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Dopl-2-1 z roku 1963. Od 01.08.1982 bol uvedený predpis nahradený predpisom Ministerstva národnej obrany evid. zn. Všeob- P-3 „Kádrová evidencia práporčíkov, dôstojníkov a generálov v Čs. ľudovej armáde v dobe mieru“ (ďalej len „predpis Všeob-P-3“), v ktorom boli ustanovené zásady na obsah a rozsah vedenia kádrovej (personálnej) evidencie. Na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II. a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok dôchodkového zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov s odkazom na § 111 a 130 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa predpisom VšeobP-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol Výkaz dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení, pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie“ (ďalej len „výkaz“).
Na spracovanie a vyplňovanie výkazu bola nariadením náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 z 02.08.1985 vydaná „Smernice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracování výkazu dôb a kategórií funkcí (pracovních kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatrení, zabezpečení peněžitými dávkami podlé zákona o některých služebních poměrech vojáku a pro sociálni zabezpečení“ (ďalej len „smernica“). Podľa pokynov uvedených v smernici sa vecne príslušnými funkcionármi v období od 01.01.1986 do 31.08.1986 spracovávali originály výkazov. Výkaz bol súčasťou evidenčných záznamov zakladaných do osobného spisu každého vojaka v služobnom pomere. Podľa zásad vykazovania služby v ozbrojených silách uvedených v prílohách predpisu Všeob-P-3 a v smernici sa druhy služieb vykazovali v I. alebo II. kategórii funkcií vychádzajúc z údajov, ktoré boli uvedené v tabuľkách počtov, údajov uvedených v rozkazoch vo veciach kádrových (personálnych) a podľa záznamov v spisoch alebo na osobných kartách vedených na každého vojaka v služobnom pomere.
Rozsah a spôsob evidovaných údajov vo výkaze podľa smernice vychádzal zo všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. V I. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania do 18. roku veku po skončení povinnej školskej dochádzky, v II. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania od 18. roku veku, v III. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby do 18. roku veku a v IV. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby od 18. roku veku. Podľa § 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, kde sa podľa tohto zákona požaduje pre vznik alebo výšku nároku na dôchodok určitá doba zamestnania, rozumie sa ňou aj doba štúdia na školách potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky. Podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak doba zamestnania je aspoň rok, započítavajú sa do nej, pokiaľ sa ďalej neustanovuje inak (§ 14 ods. 3, § 21 ods. 2, § 33), aj tieto doby (náhradné doby): doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa už táto doba nehodnotí ako služba vojaka z povolania. Podľa § 9 ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ak zamestnanie trvalo aspoň rok, započítavajú sa doňho tieto náhradné doby: doba služby v československých ozbrojených silách, pokiaľ sa táto doba už nehodnotí ako služba vojaka z povolania.
Na vymeranie a výpočet výšky starobného dôchodku sa započítavala len doba zamestnania po dosiahnutí veku 18 rokov. Pokiaľ občan nastúpil a vykonával základnú (náhradnú) vojenskú službu a po jej skončení bol prijatý do služobného pomeru vojaka z povolania alebo vojaka v ďalšej službe, potom sa doba výkonu základnej(náhradnej) vojenskej služby započítavala v I. alebo II. kategórii funkcií podľa toho, do akej kategórie bola zaradená funkcia, do ktorej bol vojak z povolania alebo vojak v ďalšej službe prvý raz ustanovený. Zaraďovanie do kategórií funkcií sa vykonávalo podľa smernice. Podľa § 168 ods. 2 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 128/1975 Zb., ktorou sa vykonával zákon č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, sa doba na presné vykazovanie a sledovanie dôb vojenskej služby v I. a II. kategórii funkcií a predchádzajúceho občianskeho zamestnania v jednotlivých pracovných kategóriách (I., II. a III.) pre posúdenie nároku a výpočet dávok dôchodkového zabezpečenia a na posúdenie nárokov a určenie výšky peňažných dávok podľa zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov v znení neskorších predpisov s odkazom na § 111 a 130 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov sa predpisom VšeobP-3 pre každého vojaka v služobnom pomere zaviedol Výkaz dôb a kategórií funkcií (pracovných kategórií) rozhodných pre realizáciu kádrových opatrení pre zabezpečenie peňažnými dávkami podľa zákona o niektorých služobných pomeroch vojakov a pre sociálne zabezpečenie“ (ďalej len „výkaz“).
Na spracovanie a vyplňovanie výkazu bola Nariadením náčelníka generálneho štábu Čs. ľudovej armády, 1. zástupcom ministra národnej obrany č. 11 z 02.08.1985 vydaná „Smernice náčelníka kádrové správy ministerstva národní obrany pro zpracování výkazu dob a kategórií funkcí (pracovních kategórií) rozhodných pro realizaci kádrových opatrení, zabezpečení peněžitými dávkami podlé zákona o některých služebních poměrech vojáku a pro sociálni zabezpečení“ (ďalej len „smernica“). Podľa pokynov uvedených v smernici sa vecne príslušnými funkcionármi v období od 01.01.1986 do 31.08.1986 spracovávali originály výkazov. Výkaz bol súčasťou evidenčných záznamov zakladaných do osobného spisu každého vojaka v služobnom pomere. Podľa zásad vykazovania služby v ozbrojených silách uvedených v prílohách predpisu Všeob-P-3 a v smernici sa druhy služieb vykazovali v I. alebo II. kategórii funkcií vychádzajúc z údajov, ktoré boli uvedené v tabuľkách počtov, údajov uvedených v rozkazoch vo veciach kádrových (personálnych) a podľa záznamov v spisoch alebo na osobných kartách vedených na každého vojaka v služobnom pomere.
Rozsah a spôsob evidovaných údajov vo výkaze podľa smernice vychádzal zo všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení. V I. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania do 18. roku veku po skončení povinnej školskej dochádzky, v II. časti výkazu sa uvádzali doby občianskeho zamestnania od 18. roku veku, v III. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej služby do 18. roku veku a v IV. časti výkazu sa uvádzali doby vojenskej činnej služby konanej pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania započítavala v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvýkrát ustanovený. Podľa § 168 vyhlášky Federálneho ministerstva práce a sociálnych vecí č. 149/1988 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, doba vojenskej činnej služby vykonávaná pred prijatím do služobného pomeru vojaka z povolania sa započítava v tej kategórii funkcií, do ktorej bol vojak z povolania prvý raz ustanovený. Nadobudnutím účinnosti zákona č. 114/1998 Z. z. o sociálnom zabezpečení vojakov sa od 01.05.1998 vytvoril osobitný systém sociálneho zabezpečenia vojakov, ktorý od 01.07.2002 do súčasnosti upravuje zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Tento osobitný systém je odlišný od systému sociálneho poistenia upraveného všeobecnými predpismi o sociálnom poistení. Pri vymeraní dávky výsluhového zabezpečenia (výsluhového dôchodku) sa v osobitnom systéme neprihliada na výkon funkcií zaradených do jednotlivých pracovných kategórií (I., II., III. kategórie funkcií) tak, ako to v piatej časti upravoval zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je od 01.01.2004 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov. Brannú povinnosť upravoval zákon č. 92/1949 Zb. Branný zákon
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Branný zákon“). Podľa § 5 ods. 2 Branného zákona branná povinnosť vzniká 01. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia. Koncom 60. a na začiatku 70. rokov bola vykonaná reorganizácia vojenského školstva. V rámci reorganizácie vojenského školstva Československej ľudovej armády patrili do prvej kategórie stredných vojenských škôl VSOŠ, ktorých absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie zakončené maturitou a odborné vzdelanie určitého zamerania. Do ďalšej kategórie stredných vojenských škôl patrili štvorročné VG. Absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie a základnú vojenskú prípravu zakončenú maturitou s ďalšou prípravou na vysokých vojenských školách a vojenských akadémiách Československej ľudovej armády. Prípravu práporčíkov a dôstojníkov zabezpečovali VSOŠ a vojenské učilištia. Účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikali podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, boli aj žiaci VSOŠ a VG. Ich spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v týchto vzťahoch práva a brať na seba povinnosti vznikala dosiahnutím veku 15 rokov (občan mladší ako 15 rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom - rodičom alebo súdom určeným opatrovníkom).
Žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl boli zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že boli zároveň zúčastnení na nemocenskom poistení. Za žiakov a študentov platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát. Podmienkou bolo, že boli nezaopatrenými deťmi a neboli povinní platiť na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Účasť na dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladala za ustanovených podmienok žiakom VSOŠ a VG nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného invalidného dôchodku a nárok na dávky pozostalých (napr. sirotský dôchodok). Na štúdium VSOŠ a VG boli prijímaní žiaci po ukončení povinnej školskej dochádzky vo veku spravidla 15 a 16 rokov. Na vojenské školy, ktoré poskytovali stredné vzdelanie, sa primerane vzťahovala príslušná právna úprava, napr. zákon č. 186/1960 Zb. o sústave výchovy a vzdelávania (školský zákon), zákon č. 168/1968 Zb. o gymnáziách, zákon č. 63/1978 Zb. o opatreniach v sústave základných a stredných škôl, zákon č. 29/1984 Zb. o sústave základných a stredných škôl (školský zákon). Žiaci 1. a 2. ročníka VSOŠ sa štúdiom pripravovali na službu vojaka z povolania a neboli vojakmi v činnej službe. Vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ. Žiaci 1. až 4. ročníka VG sa štúdiom pripravovali na štúdium na vysokých vojenských školách. Počas štúdia žiaci VG neboli vojakmi v činnej službe, t. j. nevykonávali ani základnú (náhradnú) vojenskú službu. V dobe štúdia boli žiaci na náklady štátu zabezpečovaní naturálnymi náležitosťami, t. j. výstrojom, proviantnými a prepravnými náležitosťami a ubytovaním. Prijatím žiaka na štúdium na VSOŠ alebo na VG po skončení povinnej školskej dochádzky týmto žiakom v roku, v ktorom dovŕšili 17. rok veku, branná povinnosť vznikla podľa Branného zákona. Neboli však povolaní na výkon základnej (náhradnej) vojenskej služby. Vykazovanie doby základnej (náhradnej)služby poslucháčov a žiakov vojenských škôl z radov občianskej mládeže bolo upravené v prílohe 3 smernice. Pri štúdiu na VSOŠ sa výkon základnej vojenskej služby evidoval 24 mesiacov odo dňa vyradenia žiakov z VSOŠ, t. j. výkon základnej služby trval počas štúdia v 3. a 4. ročníku VSOŠ.
Žiaci študujúci na VSOŠ základnú vojenskú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenskú vysokú školu. Štúdium po skončení povinnej školskej dochádzky sa v súlade so smernicou u žiakov vojenských škôl Všeobecným predpisom o sociálnom poistení je od 01.01.2004 zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších prepisov. Brannú povinnosť upravoval zákon č. 92/1949 Zb. Branný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Branný zákon“). Podľa § 5 ods. 2 Branného zákona branná povinnosť vzniká 01. januárom roku, v ktorom občan dovŕši 17. rok, ak však bola prevzatá dobrovoľne (§ 6 ods. 1), dňom prevzatia. Koncom 60. a na začiatku 70. rokov bola vykonaná reorganizácia vojenského školstva. V rámci reorganizácie vojenského školstva Československej ľudovej armády patrili do prvej kategórie stredných vojenských škôl VSOŠ, ktorých absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie zakončené maturitou a odborné vzdelanie určitého zamerania. Do ďalšej kategórie stredných vojenských škôl patrili štvorročné VG. Absolventi získavali stredné všeobecné vzdelanie a základnú vojenskú prípravu zakončenú maturitou s ďalšou prípravou na vysokých vojenských školách a vojenských akadémiách Československej ľudovej armády. Prípravu práporčíkov a dôstojníkov zabezpečovali VSOŠ a vojenské učilištia. Účastníkmi právnych vzťahov, ktoré vznikali podľa predpisov o sociálnom zabezpečení, boli aj žiaci VSOŠ a VG. Ich spôsobilosť vlastnými právnymi úkonmi nadobúdať v týchto vzťahoch práva a brať na seba povinnosti vznikala dosiahnutím
veku 15 rokov (občan mladší ako 15 rokov musí byť zastúpený zákonným zástupcom - rodičom alebo súdom určeným opatrovníkom).
Žiaci stredných odborných učilíšť, gymnázií a stredných odborných škôl boli zúčastnení na dôchodkovom zabezpečení za podmienky, že boli zároveň zúčastnení na nemocenskom poistení. Za žiakov a študentov platil poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie štát. Podmienkou bolo, že boli nezaopatrenými deťmi a neboli povinní platiť na nemocenské poistenie a dôchodkové zabezpečenie ako zamestnanci a samostatne zárobkovo činné osoby. Účasť na dôchodkovom zabezpečení na základe platenia poistného zakladala za ustanovených podmienok žiakom VSOŠ a VG nárok na poskytovanie invalidného a čiastočného (VSOŠ a VG) vykazovalo ako doba štúdia v I. a II. časti výkazu so zaradením tejto doby do III. pracovnej kategórie. Žiaci VSOŠ vojenskú základnú službu vykonávali počas štúdia v 3. a 4. ročníku. Žiaci VG vojenskú základnú službu vykonávali až odo dňa nástupu na štúdium na vojenských vysokých školách, a to v 1. a 2. ročníku tohto štúdia. Štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ, ale ani štúdium na VG nie je možné považovať za ostatnú vojenskú službu podľa § 132 ods. 1 písm. b/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov. Činnosť, ktorú títo žiaci vykonávali pred nástupom na základnú vojenskú službu, nebola výkonom vojenskej služby. Podľa prílohy 3 smerníc sa doba štúdia poslucháčov (žiakov) do dovŕšenia veku 17 rokov započítavala do nástupu vojenskej činnej služby ako doba potrebná na prípravu na povolanie po skončení povinnej školskej dochádzky (§ 10 ods. 1 písm. d/ zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov), t. j. v III. pracovnej kategórii.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 76/1959 Zb. o niektorých služobných pomeroch vojakov vojakmi z povolania sú práporčíci, dôstojníci a generáli, ktorí vykonávajú vojenskú službu ako svoje povolanie v služobnom pomere, do ktorého boli prijatí na vlastnú žiadosť po vykonaní základnej (náhradnej) služby. Z uvedeného vyplýva, že ani žiaci VSOŠ a VG počas štúdia nemohli byť vojakmi z povolania, nakoľko do služobného pomeru mohli byť prijatí až po vykonaní základnej služby. Z uvedených dôvodov nie je možné štúdium v 1. a 2. ročníku VSOŠ a na VG zaradiť na účely dôchodkového zabezpečenia do I. (II.) kategórie funkcií.
S poukazom na citáciu uvedenej argumentácie a na doplnenie právnej argumentácie, ako aj pre zdôraznenie správnosti záverov rozhodnutia žalovaného správny súd poukazuje na ustanovenie § 5 ods. 2 zákona 92/1949 Zb. Branného zákona. Podľa citovaného ustanovenia branná povinnosť vznikla 01. januárom roka, v ktorom občan dovŕšil vek 17 rokov, pričom skôr mohla vzniknúť, len pokiaľ bola prevzatá dobrovoľne, čo v predmetnom prípade preukázané nebolo. Z uvedeného vyplýva, že občan pred 01. januárom roka, v ktorom dovŕšil vek 17 rokov sa nemohol stať vojakom a nemohol vykonávať službu, iba v prípade, ak by osobitým právnym aktom prevzal brannú povinnosť. Až po splnení uvedenej zákonnej podmienky vzniku brannej povinnosti mohol byť občan prezentovaný na výkon základnej, príp. náhradnej služby a následne sa stať aj vojakom z povolania. Z uvedeného potom plynie logický záver, že pred vznikom brannej povinnosti, teda ani v prvých ročníkoch vojenských stredných škôl žiadny občan nemohol byť vojakom a nemohol teda vykonávať službu. Na výkon vojenskej služby nastupoval až dňom prezentácie k výkonu základnej, resp. náhradnej služby a až od tohto dňa sa mu doba služby zhodnocovala pre prípadný nárok na výsluhový dôchodok (do 06.09.2007 pre prípadný nárok na starobný dôchodok z I. alebo II. kategórie funkcií podľa osobitých časti zákonov o sociálnom zabezpečení). V platnom právnom stave v podmienkach Československa teda nemohol byť nikto vojakom ešte pred vznikom brannej povinnosti.
Súčasne správny súd poukazuje na skutočnosť, že v predchádzajúcom období platné zákony o sociálnom zabezpečení, konkrétne zákon č. 100/1988 Zb., ako aj zákon č. 121/1975 Zb., podľa ktorých sa do roku 1998 postupovalo aj pri priznávaní dôchodkov a sociálneho zabezpečenia vojakov z povolania, dôsledne od seba odlišovali pojmy „pracovné kategórie“ a „kategórie funkcií“ a tieto pojmy nezamieňali. Termín „pracovné kategórie“ sa vzťahoval výlučne k civilným zamestnania a termín „kategórie funkcií“ výlučne k výkonu službu v ozbrojených silách a ozbrojených bezpečnostných zboroch, pričom platili nasledovné zásady:
- zákon priamo ustanovil, ktoré zamestnania sa zaraďujú do I. a II. pracovnej kategórie, pričom splnomocnil vládu ustanoviť, ktoré druhy vykonávaných prác odôvodňujú zaradenie zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie a ako sa zaradenie vykonáva. Rezortné zoznamy zamestnaní I. a II. pracovnej
kategórie potom vydávali jednotlivé príslušné ministerstvá, resp. Ministerstvo práce a sociálnych vecí. Štúdium na vojenských stredných školách pred výkonom základnej, príp. náhradnej vojenskej služby zákon nikdy nezaradil ani do I., ani do II. pracovnej kategórie a v tomto smere ani vláda, resp. ministerstvo obrany nič iné neustanovilo, teda nezaradilo toto štúdium do rezortného zoznamu zamestnaní I. ani II. pracovnej kategórie;
- ostatné zamestnania zákon zaradil do III. pracovnej kategórie;
- zákon súčasne ustanovil, že služba vojakov z povolania sa zaraďuje do I. a II. kategórie funkcií, pričom splnomocnil ministra obrany ustanoviť, ktoré funkcie sa zaraďujú do I. kategórie. Nie je možné porovnávať štúdium na vojenských stredných školách s prípravou baníckych učňov a sklárskych učňov, pretože u týchto profesií išlo o kompenzáciu vysokej miery rizika zdravotného poškodenia súvisiaceho už so samotnou prípravou na povolanie, predovšetkým chorôb z povolania. Naviac zákon zaradenie štúdia na vojenských stredných školách do I. a II. pracovnej kategórie ani neumožňoval. Nie je pritom rozhodné ani to, že žiaci vojenských stredných škôl vykonávali obdobnú činnosť ako vojaci z povolania, pretože táto skutočnosť súvisí s tým, že sa predsa na výkon vojenskej služby pripravovali. Na druhej strane však títo žiaci nepodliehali plnému vojenskému režimu a nepodliehali ani plnej vojenskej trestnej zodpovednosti.
Z uvedených dôvodov následne krajský súd v kontexte zásady voľného hodnotenia dôkazov posudzoval aj predložené listinné dôkazy, ktoré právny zástupca žalobcu doložil k podanej žalobe, konkrétne čestné prehlásenia, potvrdenia, vyjadrenia Velenia armády ČR, Ministerstva obrany SR, Poriadok posádkovej a strážnej služby, Disciplinárny poriadok MNO z 1961, Rozhodnutia ministra obrany SR z 15.03.2017, Řád vnitřní služby ozbrojených síl, následne doklady Povolávací rozkaz z 30.08.1969 z Okresnej vojenskej správy Liptovský Mikuláš, potvrdenie o prijatí, Rozsudok v mene Slovenskej republiky č. j.: 42Ad 2/2017, rozhodnutie o odmietnutí poskytnutia informácií z Ministerstva obrany, napr. fotografie žiakov, resp. brancov, odvody brancov, ktoré sa z väčšej časti netýkajú osoby žalobcu, ale iných osôb. Uvedené doklady preto správny súd neposudzoval ako súčasť žaloby, pretože na posúdenie nároku žalobcu ako žiadateľa o starobný dôchodok nemali žiadny vplyv, pretože sa netýkali jeho osoby.
Pri posudzovaní vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného správny súd bezpochyby vychádzal zo skutkových záverov, ktoré boli predmetom aj rozhodnutia správnych orgánov prvého stupňa. Preto s poukazom na vyššie uvedené konštatoval, že tak rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňové rozhodnutia boli vydané v súlade so zákonom, zákonne a vecne správne bolo odôvodnené napadnuté preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ktorý sa bezpochyby vyporiadal so všetkými žalobnými námietkami uvádzanými žalobcom v odvolaní voči rozhodnutiu zo dňa 26.11.2021.
Správny súd sa pri svojom závere bezpochyby riadil judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, konkrétne poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 9Sk/27/2018 z 30.10.2019, rozsudok sp. zn.: 7Sk/6/2020 z 25.11.2020, sp. zn.: 9So/1/2018 z 24.07.2019, ako aj rozsudok sp. zn.: 7Sk/25/2020 z 24.02.2021 a na základe právneho názoru uvedeného NS Slovenskej republiky sa riadil. Súd dospel bezpochyby k záveru, že správny orgán predmetnými rozhodnutiami rozhodovali správne orgány o nepriznaní nároku na starobný dôchodok žalobcu, pričom jeho žiadosť vyhodnotili správne na základe skutočností, ktoré boli v konaní preukázané. V predmetnom konaní zásadnou otázkou, s ktorou sa musel vysporiadať správny súd, bolo započítanie doby štúdia žalobcu na VSOŠL v Prešove do obdobia dôchodkového poistenia. Uvedené bolo dostatočne ozrejmené tak správnymi orgánmi, ako aj v odôvodnení tohto rozhodnutia súdom. Súd dospel bezpochyby k záveru, že správne orgány v predmetných rozhodnutiach sa dostatočne vysporiadali zo zisteným skutkovým stavom a tento správne právne posúdili. Prvostupňový správny orgán rozhodol o nepriznaní starobného dôchodku a toto rozhodnutie v súlade so zákonom potvrdil žalovaný ako odvolací orgán.
Správny súd preto z vyššie uvedených skutočností žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.
O trovách konania správny súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a žalobcovi ako neúspešnému nepriznal nárok na náhradu trov konania, pričom žalovanému podľa § 168 SSP nevznikol nárok na náhradu trov konania, preto rozhodol tak, že účastníkom náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 Správneho súdneho poriadku)..
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno zmeniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podanie sťažovateľa musia byť spísané advokátom.