Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_44Csp-94-2019.pdf
PDF · 104.18 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-44Csp/94/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudkyňou JUDr. Alžbetou Beňákovou, v spore žalobcu: V. N., R..F.., F. F. X. XXX/A, XXX XX V., C.: XX XXX XXX, proti žalovanému: F. V., O.. XX.X.XXXX, V. B. X, XXX XX M., o zaplatenie 932,96 € s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 932,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 932,96 € od 26.6.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .
III. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 20.11.2018, postúpeným tunajšiemu súdu dňa 4.4.2019 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 932,96 € s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania titulom neplatenia splátok úveru.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.12.2010 uzatvoril právny predchodca žalobcu- spoločnosť Poštová banka, a.s. a žalovaný zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX.
3. Na základe zmluvy poskytla Poštová banka, a.s. žalovanému úver vo výške 1.000,- €, ktorý sa zaviazal žalovaný vrátiť v splátkach podľa zmluvy o úvere. Pôvodný veriteľ si uplatnil právo na predčasné splatenie úveru v súlade s Obchodnými podmienkami a to na základe výzvy na úhradu dlžnej sumy adresovanej žalovanému, následkom čoho sa stal celý úver vrátane príslušenstva predčasne splatným. Žalovaný ani napriek tejto výzve nezaplatil dlžnú pohľadávku. V konaní je voči žalovanému uplatnená nesplatená istina úveru, zmluvné úroky vo výške 25,50 % ročne a úroky z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 932,96 € od 26.6.2015 do zaplatenia.
4. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. uzatvorila so spoločnosťou BOSSNUTT INVESTMENTS LIMITED ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávok dňa 25.6.2015, následne dňa 26.6.2015 bola uzavretá Zmluva o postúpení pohľadávok medzi spoločnosťou BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupcom a spoločnosťou PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníkom. Aktuálnym veriteľom pohľadávky je žalobca.
5. Ďalej žalobca uviedol, že pohľadávka voči žalovanému bola súdne uplatňovaná a to na rozhodcovskom súde, ktorý žalobe vyhovel v celom rozsahu a vo veci rozhodol rozhodcovským
rozsudkom zo dňa 13.3.2014, sp. zn. C.-N., právoplatným dňa 30.4.2014, vykonateľným dňa 4.5.2014. Dňa 25.3.2015 bol podaný návrh na vykonanie exekúcie, žiadosť o vydanie poverenia bola právoplatne zamietnutá. V tejto súvislosti tvrdil, že pri zrušení rozhodcovského rozsudku ako aj pri zamietnutí, resp. zastavení exekučného konania na podklade rozhodcovského rozsudku sa pre veriteľa znemožňuje vynútiteľnosť plnenia voči svojmu dlžníkovi. Uviedol viaceré právoplatné rozhodnutia, ktorými bol obdobný nárok ako je uplatňovaný v tomto konaní žalobcovi prisúdený (napr. rozsudok Okresného súdu Nitra zo dňa 4.6.2018, sp. zn. 16Csp/249/2016 a ďalšie).
6. Podaním doručeným súdu dňa 14.8.2019 žalobca doručil výzvu pôvodného veriteľa na splatenie dlžnej sumy zo dňa 21.11.2011 adresovanú žalovanému s doručenkou a s upozornením, že ak omeškaná suma 174,52 € nebude uhradená do 3 kalendárnych dní od doručenia tejto výzvy, úver sa stane predčasne splatným v zmysle príslušných ustanovení zmluvy o úvere a obchodných podmienok.
7. Žalovaný žalobu s prílohami, procesnými poučeniami a výzvou na vyjadrenie neprevzal v odbernej lehote. Súd preto zisťoval skutočný pobyt žalovaného, okrem lustrácie v súdu dostupných registroch, aj v spolupráci s OOPZ Košice- Nad jazerom, avšak bezúspešne. Vzhľadom na nemožnosť zistenia skutočného pobytu žalovaného a doručenia žaloby súd postupoval v súlade s ust. § 116 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) tak, že zverejnil Oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu od 8.1.2020 do 23.1.2020. Žaloba sa považuje za doručenú po 15 dňoch odo dňa jej zverejnenia, t.j. dňom 23.1.2020 (č. l. 129 spisu).
8. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril.
9. Podľa ust. § 297 CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 €.
10. Vzhľadom na skutočnosť, že v tejto veci ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci a hodnota sporu neprevyšuje 1.000 €, súd v zmysle ust. § 297 CSP vec prejednal a rozhodol bez nariadenia pojednávania, pričom rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20.2.2020 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené postupom podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
11. Súd vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov a zistil tento skutkový stav:
12. Právny predchodca žalobcu Poštová banka, a.s. so žalovaným uzatvorili dňa 17.12.2010 zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému úver 1.000,- €, ktorý mal žalovaný splácať v 40 mesačných splátkach vo výške 38,- € vždy k 11. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom dátum splatnosti prvej splátky bol určený dňom 11.1.2011 a konečná splatnosť úveru bola dňom 11.4.2014. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba vo výške 25,50 % ročne, RPMN 30,55 %, priemerná RPMN vo výške 44,57 % a celková výška nákladov v sume 493,54 €. Po upozornení žalovaného právnym predchodcom žalobcu listom zo dňa 21.11.2011 na uplatnenie práva vyhlásenia úveru predčasne splatným v prípade neuhradenia omeškaných splátok v lehote 3 kalendárnych dní, pristúpil k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a to ku dňu 27.1.2012. Následne zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 25.6.2016 č. 1/2015, spoločnosť Poštová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupníka. Následne dňa 26.6.2015 spoločnosť BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED ako postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na spoločnosť PRO CIVITAS s.r.o. ako postupníka, ktorej právnym nástupcom sa s účinnosťou od 9.8.2017 stal žalobca.
13. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
14. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
15. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov účinného v čase uzatvorenia zmluvy, t.j. ku dňu 17.12.2010 (ďalej len „zákon č. 258/2001 Z.z.“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
16. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorej je ponúkaný alebo bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.
17. Podľa § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.
18. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z., na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
19. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
20. Podľa § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.
21. Podľa § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
22. Podľa § 52 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník účinný v čase uzatvorenia zmluvy (ďalej aj „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti. 23. Podľa ust. § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
24. Podľa ust. § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
25. Podľa ust. § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
26. Vychádzajúc z takto ustáleného skutkového stavu a z citovanej právnej úpravy súd posúdil uplatnený nárok žalobcu za dôvodný v časti. V prejednávanej veci vznikol záväzok žalovaného zo Zmluvy o úvere
dostupná pôžička, uzatvorenej podľa ustanovení § 497 až § 507 Obchodného zákonníka. Ak ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, ide o vzťah spotrebiteľský. Pri zákonnom posudzovaní konkrétneho prípadu súd dospel k záveru, že záväzkový vzťah, ktorý vznikol medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným na základe zmluvy o úvere uzavretej dňa 17.12.2010, je vzťahom občianskoprávnym a táto zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 129/2010 Z. z. a § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože bola uzavretá medzi veriteľom - právnickou osobou, ktorá mala v predmete svojej podnikateľskej činnosti poskytovanie úverov a na druhej strane spotrebiteľom ako fyzickou osobou, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, preto sa na právny vzťah, ktorého účastníkom je spotrebiteľ, vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva (§ 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka).
27. Zmluva uzatvorená medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným teda spĺňa charakteristiku štandardných spotrebiteľských zmlúv, ktorých základnou črtou je, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny pred ich uzavretím.
28. Podľa zmluvy bol žalovanému poskytnutý úver vo výške 1.000,- €, ktorý bol povinný žalovaný platiť v 40 mesačných splátkach vo výške 38,- € vždy k 11. dňu v kalendárnom mesiaci. Žalovaný si svoju povinnosť neplnil a zaplatil len časť splátok. Po upozornení žalovaného právnym predchodcom žalobcu na omeškanie splátok vo výške 174,52 €, právny predchodca pristúpil k mimoriadnemu zosplatneniu dlhu ku dňu 27.1.2012, kde ostala dlžná istina v sume 932,96 €.
29. Žalobca nadobudol pohľadávku voči žalovanému, na základe zmluvy o postúpení pohľadávky od spoločnosti BOSSNUT INVESTMENTS LIMITED, na ktorú postúpila pohľadávku Poštová banka, a.s., ako už súd uviedol bližšie (bod 12 rozsudku). Tým mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu.
30. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba je dôvodná čiastočne.
31. V prvom rade súd skúmal otázku platnosti zmluvy o úvere a jej obsahu z hľadiska uvedenia všetkých obligatórnych náležitostí podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. Súd na základe preskúmania predmetnej zmluvy zistil, že táto neobsahuje správnu podstatnú náležitosť zmluvy v zmysle predmetného zákonného ustanovenia uvedeného v písm. j) a to správny údaj o ročnej percentuálnej miere nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere v dôsledku čoho je nutné úver poskytnutý žalovanému zo strany právneho predchodcu žalobcu posúdiť v zmysle § 11 ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. ako úver bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca nemal na úroky právny nárok.
32. Z obsahu zmluvy vyplýva, že v tejto je uvedená výška úveru 1.000,- €, celková výška nákladov 493,54 €, počet splátok 40 a výška mesačnej splátky 38,- €. Ďalej je v zmluve dohodnuté, že úroková sadzba je 25,50 % ročne, RPMN 30,55% a priemerná RPMN 44,57%.
33. Súd má za to, že spotrebiteľovi musia byť už pri podpise zmluvy poskytnuté všetky informácie, ktoré sa vzťahujú na žiadaný a poskytovaný úver spôsobilé ovplyvniť jeho rozhodnutie o tom, či za uvedených podmienok bude mať záujem o predmetný úver a to vrátane informácií uvedených v § 9 ods. 2, písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. účinného v čase uzatvorenia zmluvy. Tieto informácie boli známe aj právnemu predchodcovi žalobcu, preto v zmluve mal uviesť riadne a správne výšku RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Žalovaný si síce vedel vypočítať celkovú čiastku úveru sčítaním sumy poskytnutého úveru a celkových nákladov (1.000,- €+ 493,54 €), čím mohol dospieť k sume 1.493,54 €, avšak táto suma nie je správna a je v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ by žalovaný zaplatil 40 splátok, pričom každá jednotlivá splátka je v sume 38,- €, zaplatil by sumu vyššiu než 1.493,54 € a síce sumu 1.520,- €. Zmluva preto obsahuje nesprávne RPMN v neprospech spotrebiteľa, čo zákon postihuje bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru a žalobca má tak nárok len na vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré skutočne poskytol žalovanému.
34. Ďalej sa súd zaoberal dohodnutou úrokovou sadzbou vo výške 25,50 % ročne a zistil, že táto je v hrubom rozpore s dobrými mravmi. Podľa zverejnených priemerných úrokových sadzieb na webovom sídle Národnej banky Slovenska poskytnutých pre spotrebiteľské úvery v rozhodujúcom
období (t.j. ku dňu 17.12.2010, kedy bola uzavretá úverová zmluva) v kategórii úvery pre domácnosti, pri spotrebiteľských úveroch so splatnosťou od 1 do 5 rokov predstavovala priemerná úroková sadzba 11,10 % ročne. V zmluve bola dohodnutá ročná úroková sadzba 25,50 %, čo je zjavne v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko úrok dohodnutý medzi zmluvnými stranami v danom prípade viac ako 2- násobne prevyšoval úroky, za ktoré banky poskytovali úvery v rozhodnom období.
35. Pri posúdení primeranosti dojednanej výšky úrokov pri peňažnej pôžičke treba prihliadnuť na celkové okolnosti úkonu, jeho pohnútky a účel, ktorý sledoval, ako aj porovnať dojednaný úrok s úrokovou mierou obvyklou z praxe peňažných ústavov (Rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 57/2005 z 1.7.2010). Občiansky zákonník (Obchodný zákonník a ani iné právne predpisy) výslovne nestanovia, do akej výšky je možné pri pôžičke alebo úvere dojednať úroky, z čoho vyplýva, že sú predmetom voľného zmluvného dojednania medzi zmluvnými stranami, čo však neznamená, že by sa na túto dohodu nevzťahovalo ust. § 3 ods. 1 OZ, podľa ktorého výkon práv a povinností, vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov, nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Neprimerane vysoké úroky, dojednané pri peňažnej pôžičke alebo úvere sú všeobecne považované za odporujúce uznávaným pravidlám správania a vzájomným vzťahom medzi ľuďmi a mravným princípom spoločenského poriadku, a teda sú v rozpore s dobrými mravmi. V súlade s dobrými mravmi je len také konanie veriteľa, ktorý sa pri peňažnej pôžičke uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácii sa nachádza dlžník, s primeranou výškou odplaty (odmeny) za užívanie požičanej istiny a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom.
36. Dobré mravy patria medzi všeobecné uznávané zásady, na ktoré je povinný súd zo svojej úradnej moci prihliadať, či tieto boli v jednotlivých právnych vzťahoch medzi stranami dodržané, a pokiaľ tomu tak nie je, zabrániť aby slabšia zmluvná strana - v tomto prípade žalovaný ako spotrebiteľ, bola pred takýmito praktikami zo strany veriteľov ochránená. Dobré mravy predstavujú pojem, ktorý nie je presne zákonom definovaný, ale môžeme ho považovať za súhrn takých etických hodnôt, ktoré sú všeobecné uznávané a ktoré sú určitou etickou a morálnou vodiacou linkou pri vzniku, zmene alebo zániku právnych vzťahov v demokratickej spoločnosti. Dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný.
37. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že dohoda o úroku je v zmysle ust. § 39 OZ v rozpore s dobrými mravmi a zároveň v rozpore so zákonom (§ 53 ods. 6 OZ). Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1M Cdo 1/2009 zo dňa 31.07.2009, podľa ktorého, cit.: „Hoci maximálna výška úrokov (ako odplaty za užívanie požičanej finančnej čiastky) pri peňažných pôžičkách ani pri úveroch nie je žiadnym právnym predpisom limitovaná a je ponechaná výlučne na dohodu zmluvných strán, nie je neobmedzená. Dohoda o výške úrokov totiž musí byť v súlade s ustanovením § 39 Občianskeho zákonníka, teda nesmie sa priečiť dobrým mravom. Právny úkon postihnutý takouto vadou je absolútne neplatný. O takýto stav pôjde spravidla vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovanú peňažnými ústavmi v čase uzavretia zmluvy.“
38. V zmysle vyššie uvedeného, súd konštatuje, že v danom prípade odplata (úrok z úveru) prevyšuje najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať, preto je dohoda o úrokoch neplatná a aj z tohto dôvodu súd považoval celý úver za bezúročný.
39. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že poskytnutý úver je potrebné považovať za úver poskytnutý bez úroku a bez poplatkov, nakoľko v zmluve nebola uvedená správna RPMN, pričom samotná dohoda o úrokoch je v rozpore s dobrými mravmi a preto neplatná a teda že žalobca má nárok len na vrátenie sumy, ktorá bola žalovanému reálne poskytnutá, preto súd vo výroku I zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 932,96 € a v prevyšujúcej časti vo výroku II žalobu zamietol.
40. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis ( § 517 ods. 2 Obč. zák.).
41. Podľa ust. § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie“) v znení platnom od 1.2.2013, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári 2013. V tomto prípade záväzkový vzťah medzi zmluvnými stranami vznikol pred 1.2.2013, preto sa na tento právny vzťah použije nariadenie účinné do 31.1.2013.
42. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len nariadenie“) v znení platnom do 31.1.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
43. Žalovaný sa s plnením svojho peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd zaviazal zaplatiť aj úrok z omeškania, ktorý bol vyčíslený v súlade s príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády a to 8,05 % ročne zo sumy 932,96 € od 26.6.2015 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I tohto rozhodnutia.
44. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňu omeškania s plnením peňažného dlhu k 26.6.2015, bola 0,05 % a úrok z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyšší.
45. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
46. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
47. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vo výroku III tak, že prevažne úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal priamo v rozhodnutí z dôvodu procesnej ekonómie, nakoľko mu žiadne trovy konania nevznikli. Žalobca sa v konaní domáhal zaplatenia istiny 932,96 €, zmluvných úrokov vo výške 25,50 % ročne zo sumy 932,96 €, pričom za obdobie od 26.6.2015 do 20.2.2020 ku dňu vyhlásenia rozhodnutia ide o sumu 1.108,70 €, spolu ide o sumu 2.041,66 €. Súd priznal žalobcovi len sumu 932,96 €, preto je zrejmé, že v prevyšujúcom rozsahu je úspešný žalovaný (v sume 1.108,70 €).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia v dvoch vyhotoveniach na Okresný súd Košice II.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky, b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie musí byť podpísané a predložené v 2 rovnopisoch.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).