Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_34Ek-1407-2018.pdf
PDF · 93.87 KB
Case nature
Subarea
34Ek/1407/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného G. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. XXXX/XX, XXX XX V. - E., právne zast. Mgr. Róbert Kuka, advokát, Šustekova 2992/23, 851 04 Bratislava - Petržalka, proti povinnému REEBAU, s.r.o., so sídlom Sabinovská 8, 821 02 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 667 323, o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 2500 eur s prísl., vykonávanej súdnym exekútorom Mgr. Mariánom Michnicom, so sídlom exekútorského úradu Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, ktorý ju vedie pod sp. zn. 410EX 242/18, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, o sťažnosti povinného voči rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 34Ek/1407/2018 vydaného vyšším súdnym úradníkom dňa 14.05.2019, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 25.09.2018 domáhal od povinného vymoženia 2500 eur s prísl. na základe exekučného titulu - platobný rozkaz sp. zn. 26Up/255/2018 vydaný Okresným súdom Banská Bystrica zo dňa 25.04.2018 (ďalej ako ,,exekučný titul“). Exekučný titul nadobudol voči žalovanému v 1. rade (povinnému) právoplatnosť dňa 12.05.2018 a vykonateľnosť dňa 12.05.2018. Dňa 10.10.2018 bol tunajším súdom poverený na vykonanie exekúcie súdny exekútor, Mgr. Marián Michnica, so sídlom exekútorského úradu Sartorisova 21, 821 08 Bratislava, ktorý exekúcie vedie pod sp. zn. 410EX 242/18.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 14.05.2019 rozhodnutie, ktorým zamietol návrh povinného na zastavenie exekúcie. Ním sa povinný domáhal zastavenia exekúcie z dôvodu, že vyššie uvedený platobný rozkaz nemôže byť právoplatným ani vykonateľným, nakoľko voči nemu podal v zákonnej lehote odpor. Spor sa vedie na Okresnom súde Bratislava III, o čom na dôkaz predložil výzvu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 19.08.2018. V lehote na podanie návrhu na zastavenie exekúcie s odkladným účinkom ešte svoj návrh doplnil o tvrdenia, že žalovaní v 1. až 3. rade boli súdom zaviazaní zaplatiť žalobcovi vymáhanú sumu s príslušenstvom solidárne, t.j. spoločne a nerozdielne. Nakoľko žalovaní v 2. a 3. rade podali voči predmetnému exekučnému titulu odpor, vec bola odstúpená na Okresný súd Bratislava III (sp. zn. 26Cb/252/2018). Exekučný titul preto musel byť zrušený v celom rozsahu, nakoľko žalovaní nezodpovedajú každý samostatne, ale spoločne a nerozdielne. Oprávnený mal za to, že povinný (v upomínacom konaní ako žalovaný 1) odpor voči exekučnému titulu nepodal včas a ani po zákonnej lehote na jeho podanie, pričom z ustanovenia § 11 ods. 5 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len ,,ZUK“) vyplýva, že v prípade ak ide o samostatné spoločenstvo na strane žalovaných tak podanie odporu jedným zo žalovaných nemá za následok zrušenie platobného rozkazu aj voči ostatným žalovaným. Nárok priznaný exekučným titulom vznikol zo zmluvy o nájme zo dňa 27.05.2011 uzatvorenej medzi žalobcom (oprávnený) ako prenajímateľom a žalovanými ako nájomcami, podľa ktorej všetci žalovaní boli povinní uhrádzať žalobcovi nájomné spoločne a nerozdielne. Žalovaní boli solidárni dlžníci v samostatnom spoločenstve podľa § 76 CSP a bolo len na úvahe veriteľa (oprávneného/žalobcu) či bude celé plnenie alebo jeho časť
žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov. Mal za to, že odpor podaný žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade nemal vecné účinky voči exekučnému titulu vo vzťahu k žalovanému v 1. rade.
3/ Vyšší súdny úradník za použitia ustanovení § 61k ods. 1, ods. 2, ods. 5, § 61l ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), § 11 ods. 5 ZUK, § 76 a § 77 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a § 511 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vec posúdil tak, že exekučný titul (platobný rozkaz sp. zn. 26Up/255/2018 bol vydaný dňa 25.04.2018) bol vydaný v upomínacom konaní, kde povinný vystupoval ako žalovaný v 1. rade a ktorým bol priznaný nárok žalobcovi tak, že žalovaní v 1. až 3. rade mali zaplatiť žalobcovi (oprávnenému) istinu spolu s príslušenstvom spoločne a nerozdielne. Žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade podali voči platobnému rozkazu odpor v zákonom stanovenej lehote. Žalovaný v 1. rade, ako to aj sám priznal, odpor voči platobnému rozkazu nepodal. Okresný súd Banská Bystrica vyznačil právoplatnosť a vykonateľnosť platobného rozkazu voči žalovanému v 1. rade. Platobný rozkaz bol na základe podaných odporov zrušený len voči žalovanému v 2. rade a žalovanému v 3. rade. Spis bol následne postúpený na konanie na príslušný súd - Okresný súd Bratislava III.
4/ Vyšší súdny úradník sa nestotožnil s tvrdením povinného, že platobný rozkaz bol zrušený voči všetkým žalovaným. Fakt, že odpor voči platobnému rozkazu podali žalovaný v 2. a žalovaný v 3. rade automaticky neznamená, že sa platobný rozkaz zrušil voči všetkým žalovaným, čo je vyjadrené aj v ustanovení § 11 ods. 5 ZUK, keď sa platobný rozkaz voči žalovaným v samostatnom spoločenstve, zrušuje podaním odporu len voči tým, ktorý odpor proti platobnému rozkazu podali. Nárok priznaný platobným rozkazom vznikol na základe nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom a žalovanými, ktorí boli povinní platiť žalobcovi v mesačných splátkach nájomné za prenájom parkovacích miest. Podľa nej mali žalovaní platiť nájomné spoločne a nerozdielne, pričom na základe tejto formulácie s poukazom na ustanovenie § 511 ods. 1 OZ mal vyšší súdny úradník za to, že žalobca bol oprávnený požadovať zaplatenie nájomného od ktoréhokoľvek zo žalovaných - či už od všetkých alebo len od jedného. Pretože oprávnený (žalobca) mohol nárok od žalovaných požadovať od všetkých naraz alebo mohol požadovať splnenie celého dlhu od jedného zo žalovaných, boli žalovaní v samostatnom, nie v nerozlučnom spoločenstve. Samostatné spoločenstvo predstavuje spoločenstvo, kde každý zo spoločníkov má samostatný procesný nárok (povinnosť) voči svojmu procesnému náprotivku a preto je možné o každom nároku rozhodnúť samostatne. Pri tomto spoločenstve robí tak procesné ako hmotnoprávne úkony každý spoločník sám za seba a svojim úkonom nezaväzuje nikoho iného okrem seba. V upomínacom konaní vystupovali žalovaní v samostatnom spoločenstve podľa § 76 CSP, čo znamená, že každý zo žalovaných vystupoval v konaní samostatne a mohol si samostatne uplatniť námietky voči vydanému platobnému rozkazu. Úkon jedného z nich nemal žiaden účinok voči ostatným žalovaným. Podanie odporu žalovaným v 2. rade a žalovaným v 3. rade nespôsobilo zrušenie platobného rozkazu v celom rozsahu (tak ako to ustanovuje § 11 ods. 5 ZUK) a preto, že žalovaný v 1. rade (povinný) odpor voči platobnému rozkazu nepodal, nadobudol platobný rozkaz vo vzťahu k nemu právoplatnosť a vykonateľnosť a stal sa spôsobilým exekučným titulom na podklade ktorého bolo možné viesť exekúciu. Na základe vyššie uvedeného mal vyšší súdny úradník za to, že tu nie je prítomný dôvod na zastavenie exekúcie a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol podľa ustanovenia § 61l ods. 3 Exekučného poriadku.
5/ Proti rozhodnutiu podal v zákonnej lehote povinný sťažnosť. Uviedol, že nie každý záväzok predstavuje nerozlučné spoločenstvo, ale v tomto prípade ho preukazuje nájomná zmluva zo dňa 27.05.2011, nakoľko práva a povinnosti nie sú medzi jednotlivými nájomcami diferencované. V osobe nájomcu nie je identifikovaných viac subjektov, nevystupovali jednotlivo, ale ako celok. Nájomná zmluva nie je formulovaná ako solidárny záväzok, takto ho formuloval žalobca v žalobnom návrhu. Obsah odporu podaného žalovaným v 2. rade a v 3. rade, namieta hmotnoprávny charakter zmluvy, no nie len vo vzťahu k jednej osobe nájomcu. V ďalšom konaní bude posudzovaná platnosť zmluvy pre jej neúčinnosť, čím zanikne právny dôvod žaloby uplatňovanej žalobcom, a to bez ohľadu na to, či povinný REEBAU podal, alebo nepodal odpor proti platobnému rozkazu. Uvedené preukazuje práve dôsledok nerozlučnosti spoločenstva na strane nájomcov v nájomnej zmluve zo dňa 27.05.2011.
6/ Oprávnený považoval napadnuté rozhodnutie za vecne správne a pridržiaval sa všetkých svojich doterajších písomných vyjadrení a v nich obsiahnutej argumentácii. Dlh, na zaplatenie ktorého boli
žalovaní, vrátane povinného, zaviazaní platobným rozkazom, vznikol zo zmluvy o nájme zo dňa 27.05.2011, z ktorej vyplýva, že všetci žalovaní sú povinní uhrádzať oprávnenému nájomné spoločne a nerozdielne. Povinnosť uhrádzať nájomné nebola dohodnutá žiadnym spôsobom samostatne pre každého z nájomníkov, teda nájomcovia boli solidárnymi dlžníkmi a bolo len na úvahe veriteľa (oprávneného), či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov. Poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo 544/2015 z 26. októbra 2016, a sp. zn. 4 Cdo 203/2005, v ktorých bol prijatý záver, že „žalovaní solidárni dlžníci sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Vysvetlil, že právny základ záväzku každého z nich a prípadné námietky proti nemu môžu byť u každého spoločníka posúdené nezávisle.“ Ďalej uviedol, že „Rozsudok sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných solidárnych dlžníkov a o nerozlučné spoločenstvo nepôjde tiež preto, že veriteľ si môže zvoliť, či bude o celé plnenie žalovať všetkých alebo len niektorých spoludlžníkov.“ Najvyšší súd uviedol aj to, že jednotlivý rozsudok (v tomto prípade aj platobný rozkaz) sa nemusí vzťahovať na všetkých žalovaných rovnako, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť. Na základe vyššie uvedeného tak výsledok samostatného konania vedeného pred Okresným súdom Bratislava III voči ostatným nájomníkom, ktorí podali odpor, nie je významný pre posúdenie dlhu povinného, ktorý nepoužil voči oprávnenému námietky, ktoré ostatní nájomníci a dlžníci použili.
7/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta Exekučného poriadku sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
8/ Podľa § 200 Exekučného poriadku na exekučné konanie sa použijú ustanovenia CSP, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
9/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
10/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
11/ Podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
12/ Podľa § 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak exekučný titul bol zrušený.
13/ Podľa § 76 CSP samostatné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o samostatné práva a povinnosti a každý koná sám za seba. Súd rozhoduje o každom nároku a povinnosti samostatne.
14/ Podľa § 11 ods. 5 ZUK ak čo len jeden zo žalovaných podal včas odpor s vecným odôvodnením, platobný rozkaz sa zrušuje vo vzťahu ku všetkým žalovaným; to neplatí, ak ide o samostatné spoločenstvo.
15/ Podľa § 11 ods. 6 ZUK platobný rozkaz, proti ktorému nebol podaný odpor, má účinky právoplatného rozsudku.
16/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, ale nie je dôvodná. Sudca dospel k záveru, že vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje
s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Skutočnosť, že súd nerozhodol podľa predstáv a očakávaní sťažovateľa, nemožno považovať za porušenie či nerešpektovanie jeho práv. Preto na doplnenie správnosti rozhodnutia vydaného vyšším súdnym úradníkom sudca už len dopĺňa nasledovné.
17/ V prejednávanej veci je exekučným titulom rozhodnutie súdu podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku, konkrétne platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 26Up/255/2018 zo dňa 25.04.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť voči žalovanému 1/ (povinnému v tomto exekučnom konaní) dňa 12.05.2018. Povinný svoju obranu založil na tvrdení, že podaním odporu žalovaným 2/ a žalovaným 3/ bol tento platobný rozkaz zrušený aj voči nemu, a to z dôvodu, že platobným rozkazom boli všetci žalovaní zaviazaní na plnenie spoločne a nerozdielne.
18/ V danom prípade bolo potrebné skúmať, či platobný rozkaz, na podklade ktorého sa vedie toto exekučné konanie, bol podaním odporu žalovaným v 2. a žalovaným v 3. rade zrušený aj voči povinnému (ako žalovanému v 1. rade). V konaní nebolo sporné, že nárok priznaný platobným rozkazom vznikol z titulu nájomnej zmluvy uzavretej dňa 27.05.2011 podľa § 663 a nasl. OZ, kde na strane prenajímateľa vystupoval oprávnený a na strane nájomcov povinný, žalovaný v 2. rade a žalovaný v 3. rade (pričom posledne dvaja uvedení nie sú účastníkmi tohto exekučného konania). Predmetom nájmu bol pozemok, ktorý mal nájomca využívať za účelom vytvorenia parkovacích miest (10 ks) a za ktorý mal podľa zmluvy platiť nájomné 100 eur mesačne. Z predloženej nájomnej zmluvy a z tvrdení účastníkov bolo preukázané, že povinnosť platiť nájomné vo výške 100 eur mesačne bola určená vo vzťahu k všetkým nájomcom ako solidárny záväzok. Sudca považoval posúdenie vyššieho súdneho úradníka spoločenstva medzi žalovanými v základnom konaní (ako nájomcami podľa nájomnej zmluvy) ako samostatného, ktorého charakter vyplýval z hmotného práva (§ 511 ods. 1 OZ), za správne. Následne správne aplikoval ustanovenie § 11 ods. 5 ZUK, v zmysle ktorého pri podaní odporu jedným zo žalovaných sa pri samostatnom spoločenstve nevzťahujú jeho účinky (zrušenie platobného rozkazu) aj na ostatných žalovaných. Povinný však v sťažnosti tvrdil, že nájomcovia boli dlžníkmi nerozlučnými, nie samostatnými tak ako ho posúdil vyšší súdny úradník v napadnutom uznesení.
19/ Ustanovenie § 511 OZ upravuje spoločné (solidárne) záväzky, keď na dlžníckej strane vystupuje vo vzťahu k tomu istému dlhu viac osôb, tzv. pasívnu solidaritu. Solidarita je daná v tých prípadoch, keď viac osôb sľúbi to isté deliteľné plnenie (napr. peňažné plnenie) rukou spoločnou a nerozdielnou, tak že sa zaväzujú jeden za všetkých a všetci za jedného Podstata pasívnej solidarity spočíva v tom, že viac dlžníkov má splniť dlh tomu istému veriteľovi tak, že veriteľ je oprávnený požadovať splnenie od ktoréhokoľvek z nich bez zreteľa na ich vnútorný podiel na dlhu a vychádza zo zásady, že každý zo spoločných dlžníkov je povinný platiť celý dlh a všetci dlhujú iba raz. Pasívna solidarita v prípade deliteľného plnenia môže byť vylúčená právnym predpisom, rozhodnutím súdu alebo dohovorom účastníkov, alebo ak to vyplýva z povahy plnenia.
20/ Spoločným znakom solidárnych záväzkov je, že jednotlivé solidárne povinnosti sú samostatné, ale sú vzájomne spojené identitou predmetu záväzku. V oblasti procesného práva má pasívna solidarita za následok, že veriteľ môže žalobou uplatniť svoju pohľadávku buď len voči jednému (niektorým) zo solidárne zaviazaných dlžníkov alebo voči všetkým dlžníkom zároveň. Napriek tomu, že ide o spoločné práva a povinnosti účastníkov konania, má záväzok každého zaviazaného solidárneho dlžníka samostatný osud. Preto ani v prípade, že veriteľ žaluje viacerých solidárnych dlžníkov, nejde na žalovanej strane vždy o nerozlučné procesné spoločenstvo iba z dôvodu solidarity (Ro NS SR, sp. zn. 5Cdo 79/2003). Súdna prax aj právna teória vychádza z toho, že osoby zaviazané k solidárnemu plneniu sú zásadne samostatnými a nie nerozlučnými spoločníkmi v konaní. Z hmotného práva, podľa ktorého je len na úvahe veriteľa, či bude celé plnenie alebo jeho časť žiadať len od niektorého alebo od všetkých solidárnych dlžníkov vyplýva, že pasívne vecne legitimovaný je ktorýkoľvek solidárny dlžník sám o sebe. Už z toho, že o založení procesného spoločenstva medzi solidárnymi dlžníkmi rozhoduje iba vôľa veriteľa (pôjde o tzv. dobrovoľné spoločenstvo), vyplýva záver o samostatnosti spoločníkov.
Tam, kde hmotné právo neumožňuje, aby predmet konania bol prejednaný a rozhodnutý samostatne voči každému spoločníkovi, ide o nerozlučné spoločenstvo. Okrem toho, aj keby boli žalovaní všetci solidárni dlžníci, nemusí sa rozsudok vzťahovať na všetkých, lebo každému z nich prislúchajú jeho (resp. aj jeho) osobné námietky, ktoré budú posudzované iba vo vzťahu k nemu samému. Výsledok sporu tak môže vyznieť inak pre solidárneho dlžníka, ktorý vzniesol námietku premlčania svojho dlhu, než pre jeho spoludlžníka, ktorý tak neurobil. Rôznosť rozsudku môže byť dôsledkom aj napr. odpustenia dlhu voči jednému zo spoludlžníkov, ktoré nemá vplyv na povinnosť ostatných, alebo nemožnosťou plnenia na strane jedného z nich, pričom aj splatnosť záväzkov jednotlivých solidárnych dlžníkov nemusí byť totožná a záväzok každého z nich sa premlčí zvlášť (rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 6 Cdo 544/2015, sp. 4 Cdo 203/2005, sp. zn. 5 Cdo 1/2018).
21/ V posudzovanej veci oprávnený ako veriteľ v základnom konaní (v postavení žalobcu) uskutočnil výber podľa § 511 ods. 1 Občianskeho zákonníka tak, že žaloval všetkých nájomcov podľa nájomnej zmluvy, ktorí sa podľa nej považovali za samostatných spoločníkov (keďže povinnosť uhrádzať nájomné nebola dohodnutá žiadnym spôsobom samostatne pre každého z nájomcov a zároveň ani nebola zmluvnými stranami vylúčená pasívna solidarita). Exekučným titulom (platobným rozkazom) im bola uložená povinnosť dlh zaplatiť spoločne a nerozdielne. Sudca po nahliadnutí do poučenia predmetného platobného rozkazu uvádza, že poučenie osobitne stanovovalo, že pri samostatnom spoločenstve podľa § 76 CSP neplatí, že pre zrušenie platobného rozkazu stačí podať odpor len jedným zo žalovaných. Nepodanie odporu žalovaným v 1. rade malo preto za následok, že platobný rozkaz po uplynutí lehoty na podanie odporu (15 dní od doručenia platobného rozkazu) nadobudol právoplatnosť a stal sa vykonateľným exekučným titulom podľa § 45 ods. 1 Exekučného poriadku. Vo vzťahu k povinnému je tak vo veci zaplatenia sumy 2500 eur s prísl. z titulu nezaplateného nájomného právoplatne rozhodnuté a nemôže sa (voči nemu) ďalej konať z dôvodu prekážky právoplatne rozhodnutej veci (§ 230 CSP). Konanie pred Okresným súdom Bratislava III (ktorému podľa prípisu zo dňa 11.07.2018 nachádzajúceho sa v spise tunajšieho súdu sp. zn. 26Up/255/2018, bola vec postúpená len voči žalovanému v 2. a žalovanému v 3. rade), nemá na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu a teda ani na samotnú exekúciu vplyv a neznamená, že sa voči povinnému, ktorý voči platobnému rozkazu nepodal odpor, nemôže viesť exekúcia. Každý zo solidárne žalovaných dlžníkov koná sám za seba, voči každému z nich môže byť samostatne (i odlišne) rozhodnuté a jeho procesné úkony nezaväzujú ostatných žalovaných.
22/ Na základe uvedených skutočností a právnych dôvodov, keď povinný nepreukázal že platobný rozkaz Okresného súdu Banská Bystrica, sp. zn. 26Up/255/2018 zo dňa 25.04.2018 bol zrušený aj vo vzťahu k nemu (§ 61k ods. 1 písm. b/ Exekučného poriadku), sudca podľa ustanovenia § 250 ods. 1 CSP zamietol sťažnosť povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka č.k. 34Ek/1407/2018 zo dňa 14.05.2019.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.