Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-124-2019.pdf
PDF · 109.82 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/124/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo Nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného spoločnosťou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo Nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. P. XXXX/XXX, U., o zaplatenie sumy 13.195,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46 Csp/4/2017-70 zo dňa 02.júla 2018, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý .
odôvodnenie:
1.Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.685,85 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 7.685,85 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia, do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku (výrok I.) a vo zvyšnej časti žalobu zamietol (výrok II.). Žiadnej zo strán nepriznal nárok na nhradu trov konania (výrok III.).
2. Z jeho dôvodov vyplynulo, že medzi žalobcom a žalovanou bola dňa 17.06.2013 uzatvorená zmluva o úvere č. 5402685986, na základe ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 14.500,- eur a žalovaná sa úver zaviazala splatiť v 84-och mesačných splátkach po 305,- eur mesačne s dátumom prvej splátky do 20.07.2013 a každej ďalšej do 20. dňa v mesiaci, s konečnou splatnosťou úveru dňa 20.06.2020, pri dohodnutej úrokovej sadzbe 17,9 % ročne, celkových nákladov úveru 11.321,54 eur, oznámenej RPMN 20,3 % a priemernej RPMN 13,79 %, bez poistenia úveru. Dňa 21.01.2015 žalobca vyzval žalovanú na zaplatenie jeho pohľadávky vo výške 994,82 eur (viac ako 3 mesiace po splatnosti) spolu s upozornením, že ak táto nebude uhradená v stanovenej lehote, je banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný. Po nesplnení tejto povinnosti žalobca oznámil žalovanej predčasnú splatnosť úveru ku dňu 06.02.2015 v celom rozsahu (výzvu žalovaná prevzala dňa 11.02.2015) a zároveň ju vyzval na úhradu dlžnej sumu v celkovej výške 13.750,74,- eur (dlžná istina - 13.195,42,- eur, úroky - 550,67,-, poplatky - 4,65). Predmetnou žalobou sa žalobca domáhal vyčíslenej dlžnej istiny (13.195,42,- eur), úrokov vo výške 6.241,78 Eur a v sume 924,97,- eur, úrokov vo výške 17,9% ročne zo sumy 13.195,42,- eur od 01.11.2017 do zaplatenia a úrokov z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy 13.195,42,- eur od 01.11.2017 do zaplatenia a náhrady trov konania. Súd mal preukázané, že žalovaná ku dňu 31.10.2017 na úver zaplatila celkovo sumu 6.841,15,- eur.
3. Na takto zistený skutkový stav veci súd prvej inštancie aplikoval ust. § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka, § 1 ods. 2, § 9 ods. 1 a 2 písm. a/ až k/, r/ a y/, § 7 ods. 1, § 11 ods. 1 písm. b/, d/, ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere (ďalej aj zákon č. 129/2010 Z.z.), § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, ods. 5, § 54 ods. 1, § 517 ods. 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej aj „OZ“). Súd prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva o úvere má spotrebiteľský charakter v zmysle § 52 a nasl. OZ a súčasne je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. Zistil, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť a aj nesprávny údaj o RPMN pokiaľ mala žalovaná zaplatiť úver v 84-och splátkach po 305,- eur mesačne, čo predstavuje výšku 25.620,- eur. V zmluve nebola uvedená celková čiastka, ktorú mala žalovaná zaplatiť, ale len údaj o výške úveru 14.500,- eur a celkovej výške nákladov 11.321,54 eur, teda žalobca v zmluve neposkytol jednoznačný údaj o celkovej čiastke, ktorú má žalovaná zaplatiť v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zák. č. 129/2010 Z.z.. Z informácii uvedených v zmluve vyplývajú zmätočné informácie, pre ktoré nemôže byť spotrebiteľovi jasná celková čiastka, ktorú má uhradiť. Ak sa žalobca takémuto vyčísleniu vyhol, zákonným následkom takého postupu je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ cit. zák.). Okresný súd vyjadril názor, že priemerného spotrebiteľa nemožno považovať za dostatočne informovaného o všetkých relevantných podmienkach spotrebiteľského úveru, ak sa od neho vyžaduje, aby sám urobil matematický prepočet v zmluve uvedených položiek.
4. Súd podrobil súdnemu prieskumu splnenie zákonnej povinnosti veriteľa, t.j. žalobcu v zmysle § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. t.j. povinnosť posúdiť pred uzatvorením zmluvy s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver s ohľadom na výšku poskytnutého úveru, dobu, na ktorú sa úver poskytuje, príjem spotrebiteľa prípadne aj účelu spotrebiteľského úveru. Konštatoval, že zo samotnej úverovej zmluvy vyplynulo, že žalovaná v čase jej podpisu pracovala ako zdravotná sestra s mesačným príjmom 640 eur a mala ďalšie štyri úvery u dvoch iných bankových inštitúciach v celkovej výške 12.662,- eur (vo VÚB banke so splátkami po 150,- eur a 63 eur mesačne a zostatkom 6062,- Eur, dve pôžičky v Slovenskej sporiteľni s mesačnými splátkami po 102,- eur a 76,- eur so zostatkom 6.600,- eur). Žalobca napriek tomu poskytol žalovanej úver vo výške 14.500,- eur pri mesačnej splátke 305 eur na obdobie 84 mesiacov. Poskytnutý úver za vyššie uvedených zmluvných podmienok a zistených pomerov žalovanej s ohľadom najmä k výške mesačnej splátky úveru, doby splatnosti úveru 8 rokov (správne má byť sedem rokov, pozn. odvolacieho súdu), celkových nákladov považoval okresný súd za neprimeraný a absolútne nezodpovedajúci pomerom žalovanej jej reálnym možnostiam, až za likvidačný bez ohľadu na účel poskytnutia úveru, keďže takýmto spôsobom nebola vyriešená ťaživá situácia žalovanej. Zistené skutočnosti daného prípadu - nezohľadnenie zákonných kritérií bankou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver viedlo súd k vysloveniu hrubého porušenia povinnosti veriteľa konať s odbornou starostlivosťou (v ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z). následkom čoho tiež považoval úver za bezúročný a bez poplatkov v súlade s ust. § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z.
5. Na uvedenom základe priznal súd žalobcovi sumu vo výške 7.685,85,- eur ako rozdiel medzi sumou úverovej istiny 14.500,- eur po zohľadnení žalovanou zaplatenej sumy 6.814,15,- eur a túto umožnil žalovanej zaplatiť v lehote 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku (§232 ods. 3 CSP) s ohľadom na finančnú situáciu žalovanej a výšku súdom určenej peňažnej povinnosti. Podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobcovi nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z priznanej sumy od 01.11.2017. Vo zvyšku súd prvej inštancie žalobu zamietol, z dôvodov uvedených vyššie a rovnako zamietol žalobu aj v časti uplatneného príslušenstva v časti nedôvodne uplatneného úroku z omeškania vo výške 0,15 % ročne, pretože výška úroku z omeškania k žalobcom požadovanému dňu 01.11.2017 bola 5 % ročne a nie vo výške 5,15 % ročne.
6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, 2 CSP, keď strany sporu boli čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné, pričom procesný úspech žiadnej z procesných strán výraznejším spôsobom neprevyšoval procesný úspech druhej strany (s prihliadnutím aj na vyčíslené príslušenstvo tvoriace značnú časť uplatnenej pohľadávky), preto žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
7. Proti tomuto rozsudku do jeho zamietajúcej časti (výroku II.) v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. a/, f/, h/ CSP a žiadal v napadnutom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie alternatívne tento zmeniť, žalobe vyhovieť v celom rozsahu a žalovanú zaviazať na náhradu trov konania. Uviedol, že nemal
možnosť sa procesne brániť v konaní. Súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k otázke určenia bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru a nepostupoval podľa § 129 CSP. Podľa jeho názoru súd mohol vyzvať žalobcu aj na odstránenie takého nedostatku podania vo veci samej, ktorá nebránila pokračovať súdu v konaní, ak je to účelné pre ďalší priebeh. Súd tak mohol v záujme účelnosti a hospodárnosti vyzvať žalobcu podľa § 157 CSP, aby sa vyjadril k predbežnému právnemu posúdeniu veci o vyhlásení bezúročnosti a bezpoplatkovosti zmluvy o úvere, ktoré viedlo k zamietnutiu žaloby ako celku (v súdenej veci len k časti uplatneného návrhu, pozn. odvol. súdu). Takisto súd mohol vytýčiť termín predbežného prejednania sporu podľa § 168 CSP, ktorého účelom je zabrániť prekvapivým rozsudkom, za aké nesporne považoval aj napadnuté rozhodnutie. Zmluva obsahuje údaj o výške poskytnutého úveru ako aj celkovej výške nákladov v časti 3. Výklad súdu k tejto otázke pokladal za príliš formálny a šikanózny. K tomu poukázal na rozsudok Európskeho súdneho dvora z 9. novembra 2016 sp. zn. C-42/15 v spore medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s. a Klárou Bíróovou a v rámci neho podaný výklad čl. 23 Smernice EP a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a zrušení Smernice 87/102/EHS. Z neho vyvodil, že samotné číselné neuvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nemožno sankcionovať, nakoľko celková čiastka úveru je zo zmluvy jednoznačne identifikovateľná banálnym matematickým súčtom výšky poskytnutého úveru a celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom. V zmluve sú tiež obsiahnuté všetky údaje potrebné pre výpočet RPMN podľa platnej legislatívy. Súd len stroho konštatoval, že tieto v zmluve o úvere chýbajú bez toho, aby ich špecifikoval, preto sa v tomto javí odôvodnenie súdu ako nepreskúmateľné. Dal do pozornosti súdu, že zmluva obsahuje výšku úveru, úrokovú sadzbu, dátum prvej splátky ako aj dátum konečnej splatnosti a počet mesačných splátok. Žalobca nesúhlasil s názorom súdu, že v zmluve uvedený údaj o RPMN ako aj celková výška nákladov sú nesprávne. Nie je jasné, na akom základe súd považoval tieto údaje za nesprávne. Žalobca zaslal súdu výpočet RPMN, ktorý je vypočítaný podľa vzorca uvedeného v prílohe zákona o spotrebiteľských úveroch a jeho správnosť je garantovaná externým dodávateľom žalobcu. Z tohto výpočtu je zrejmé, že 84. splátka úveru bola len vo výške 216,53 Eur. Prepočet celkových nákladov úveru súdom a to jednoduchým vynásobením počtu splátok úveru a výšky mesačnej splátky preto nepovažoval za správny. Žalobca posiela vopred dlžníkovi oznámenie o výške poslednej splátky pred jej splatnosťou, teda mu oznámi tuto poníženú splátku. Je to dôsledok nastavenia bankového systému na dobu splácania v rokoch ako aj z dôvodu, že výška mesačnej splátky je zaokrúhľovaná na celé eurá. Z uvedeného je zrejmé, že celkové náklady na úver boli vo výške 25.821,53 eur (83x305+216,53 = 25.821,53-14.500 =11.321,53), a nie 26.230 eur, ako nesprávne ustálil súd. Rozdiel manuálne vypočítanej sumy oproti sume uvedenej v zmluve o úvere vzniká zaokrúhľovaním jednotlivých súm BIS-om. Preto súd nesprávne zmluvu o úvere posúdil ako bezúročnú a bez poplatkov. V závere odvolania žalobca poukázal na odlišné stanovisko sudcu Ústavného súdu SR, JUDr. M. Ľalíka týkajúce sa jeho právneho názoru na otázku rozsahu poskytovanej ochrany spotrebiteľom všeobecnými súdmi vrátane ústavného súdu.
8. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žiadala rozsudok okresného súdu ako vecne správny a zákonný potvrdiť. Pri rešpektovaní procesného postupu súdom podľa 374 ods. 1 CSP žalobca už nepodal vo veci odvolaciu repliku.
9. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 46Csp/4/2017-171 zo dňa 15.03.2019 pripustil zmenu strany sporu na strane žalobcu, keď do konania namiesto doterajšieho žalobcu (Poštová banka, a.s. so sídlom Dvořákovo námestie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31 340 890) vstúpil R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo námestie 4/A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471.
10. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario) rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol (výrok II.), ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok III.) podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.
11. Odvolací súd v odvolaním napadnutom rozsahu podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a v podstatnej miere sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ust. § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na
konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP). Takýto postup je v súlade s judikatúrou Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacieho konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (pozri napr. III.ÚS 78/05, II.ÚS 264/08, IV.ÚS 372/08, IV.ÚS 350/09).
12. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.
13. Vo vzťahu k odvolaním napadnutej časti rozsudku súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav veci, z ktorého vychádzal aj odvolací súd. Vysporiadal sa so všetkými skutkovými tvrdeniami strán sporu a tieto vyhodnotil v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania vo veci. Okresný súd vzhľadom na charakter zmluvných strán správne dospel k záveru o spotrebiteľskom charaktere zmluvy o úvere zo dňa 17.06.2013, ktorá súčasne napĺňala znaky spotrebiteľského úveru. Odvolací súd sa s takto formulovaným záverom okresného súdu prezentovaným v napadnutom rozsudku v plnom rozsahu stotožnil. Pri správnej aplikácii noriem spotrebiteľského práva v rozhodnutí citovaných na dostatočne zistený skutkový stav veci pre rozhodnutie, okresný súd dospel aj k správnemu záveru, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje všetky obligatórne náležitosti vyžadované zákonom, a preto bolo nevyhnutné poskytnutý spotrebiteľský úver považovať za bezúročný a bez poplatkov (§ 9 ods. 1 písm. b/, d/ zák. č. 129/2010 Z. z.). Žalobca v rámci svojho opravného prostriedku neprodukoval relevantné námietky, ktoré by zásadným spôsobom spochybnili správnosť záverov súdu prvej inštancie, na základe ktorých považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov (nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, resp. neuvedenie jedného správneho údaja, nesprávny údaj o RPMN v zmysle § 9 ods. 2 písm. j zák. č. 129/2010 Z.z.), a ktoré ho viedli len k čiastočnému priznaniu žalobcom uplatnenej pohľadávky (vyčíslenej úverovej istiny).
14. Odvolací súd v zhode s názorom okresného súdu uvádza, že celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť je rovnako ako RPMN obligatórnou náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z.z.. Účelom zákona nie je uviesť v zmluve akýkoľvek číselný údaj, ktorý veriteľ označí ako celkovú čiastku resp. RPMN, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, aby tak formálne vyhovel požiadavke zákona. Tieto údaje musia zodpovedať údajom vyplývajúcim zo zmluvy v čase jej uzavretia (17.06.2013) a uvedenie tohto údaja zákon jednoznačne vyžaduje. S ohľadom na vyššie uvedené je zrejmé, že výška RPMN uvedená v zmluve, ako aj celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezodpovedá údajom, ktoré žalobca použil pri ich výpočte a nezodpovedá ani parametrom úverovej zmluvy (počet mesačných splátok - 84, výška mesačnej splátky 305,- eur), podľa ktorých celková čiastka, ktorá má byť spotrebiteľom zaplatená, predstavuje sumu 25.620,- eur (na rozdiel od sumy 25.821,54,- eur, v zmluve jednoznačne neuvedenej pozostávajúcej z výšky úveru a vyčíslených celkových nákladov na úver). Vychádzajúc z parametrov zmluvy bola okresným súdom vyčíslená výška celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, správna. Následne odvolací súd dopĺňa, že aj výpočet RPMN na dostupnej kalkulačke RPMN je vo výške 19, 60 % oproti v zmluve oznámenej výške RPMN 20,3 %. Výpočet RPMN musí vychádzať z nastavených parametrov úverovej zmluvy v čase jej podpisu, t.j. z výšky poskytnutého úveru (v danom prípade 14.500,- eur), výšky splátok (v zmluve bola stanovená štandardná mesačná splátka - pevná 305,00 eur), výšky dohodnutého úroku (v danom prípade 17,90 % p.a. ročne), prípadne výšky dohodnutých poplatkov, výšky celkových nákladov spotrebiteľa a celkovej čiastky, ktorú spotrebiteľ musí zaplatiť. Údaje o RPMN a celkovej čiastke, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, uvedené v zmluve, nemajú vo vzťahu k uzavretej zmluve žiadnu výpovednú hodnotu, preto nie je naplnená požiadavka obligatórnej náležitosti zmluvy v zmysle § 9 ods. 2 písm. j/ zákona č. 129/2010 Z. z. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že pokiaľ predmetná úverová zmluva neobsahuje čo i len jeden z uvedených údajov (napr. celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť), je opodstatnený záver súdu prvej inštancie, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. a/ zákona č. 129/2010 Z. z. Údaje o zaokrúhľovaní, nastavení bankového systému na ročnú splatnosť úveru, nižšia posledná splátka úveru nie sú zo zmluvy čitateľné ako argumenty použité žalobcom v rámci procesnej obrany uvedenej v odvolaní (bez toho, aby bola súčasťou jeho argumentácie v písomnom vyjadrení zaslanom súdu prvej inštancie) a vyznievajú účelovo.
15. V zmysle vyššie uvedených skutkových a právnych záverov súd prvej inštancie správne uložil žalovanej zaplatiť len zostatok úverovej istiny, ktorú vyčíslil v súlade s výsledkami vykonaného dokazovania s príslušným zákonným úrokom z omeškania.
16. Vo vzťahu k meritórnemu rozhodnutiu je nevyhnutné zdôrazniť, že súd prvej inštancie vyvodil sankciu voči žalobcovi (veriteľovi) v podobe bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru nielen pre absenciu obligatórnych náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré konkretizoval a náležite odôvodnil, ale aj z dôvodu hrubého porušenia povinnosti veriteľa uvedenej v ust. § 7 ods. 1 v spojení s § 11 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z. V tejto súvislosti odvolací súd považuje za potrebné tiež zdôrazniť zodpovednosť žalobcu za obsahové vymedzenie svojho odvolania v spojitosti s nevyhnutnosťou odvolacieho súdu rešpektovať svoju viazanosť odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 1 CSP). Je zjavné, že odvolacie dôvody nekorešpondujú so závermi, na ktorých je založené napadnuté rozhodnutie. Žalobca napadol len záver ohľadom absencie povinných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nijako sa však nedotkol takého istého záveru z dôvodu porušenia zákonnej povinnosti veriteľom v ust. § 7 ods. 1 zák. č. 129/2010 Z.z. Pretože žalobca v tomto smere nenamietal záver okresného súdu, odvolací súd viazaný odvolacími dôvodmi (§ 380 ods. 2 CSP), nebol oprávnený preskúmavať správnosť tohto záveru okresného súdu, t.j. iného dôvodu, na základe ktorého tiež okresný súd konštatoval, že poskytnutý úver žalobcom žalovanej je bezúročný a bez poplatkov. Uvedená procesná situácia (nedostatok relevantných odvolacích dôvodov) viedla odvolací súd k potvrdeniu vecnej správnosti aj tohto záveru okresného súdu.
17. K ostatným procesným námietkam odvolateľa odvolací súd uvádza nasledovné. Pojednávanie nie je len procesným nástrojom na vykonanie dokazovania, ale i osobitným spôsobom bezprostredného konania súdu zo stranami, z ktorého môžu vyplynúť ďalšie okolnosti, ktoré prispievajú k plynulému skončeniu veci. Osobitne prítomnosť strán sporu na pojednávaní môže prispieť k tomu, že na pojednávaní sú riešené sporné skutočnosti, strany sporu majú možnosť reagovať na predbežné právne posúdenie dané zo strany súdu (§ 181 ods. 2 CSP), prípadne reagovať na vyjadrenie strany ako aj požiadať súd na predloženie podstatných a rozhodujúcich skutkových tvrdení a označenie alebo predloženie dôkazov na ich preukázanie (§ 181 ods. 4 CSP). Pojednávanie je tak spojené s procesnými právami, ktoré v tomto procesnom priestore môžu strany realizovať. Pokiaľ sa procesná strana dobrovoľne vzdá práva zúčastniť sa pojednávania (ako aj žalobca v tomto prípade, ktorý ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a požiadal súd o konanie a rozhodnutie v jeho neprítomnosti), vopred sa vzdáva aj realizácie s ním spojených procesných práv.
18. Námietky odvolateľa, že nemal možnosť sa v konaní procesne brániť, súd ho nevyzval na vyjadrenie sa k sporným otázkam vedúcim k sankcii veriteľa v podobe bezúročného a bez poplatkového úveru, nevyužil procesný postupu súdu v zmysle ust. § 129 CSP, § 157 CSP resp. inštitút predbežného prejednania sporu, a preto ide o prekvapivé rozhodnutie, aj v zmysle vyššie uvedenej úvahy odvolacieho súdu sú právne neúčinné. Dôsledné využitie procesných práv stranou sporu - účasť na pojednávaní je spojená aj s oboznámením strany s predbežným právnym posúdením veci súdom, vyselektovaním sporných otázok, na ktoré môže strana priamo reagovať. Konajúci súd si splnil svoju povinnosť uviesť predbežné právne posúdenie (§181 ods. 2 CSP) na pojednávaní konanom dňa 02.07.2018 (č.l 67 súdneho spisu). V prípade nevyužitia týchto procesných práv resp. ich dobrovoľným vzdaním sa, nie je možné považovať procesný postup súdu za nesprávny a strana môže tieto námietky uplatniť v rámci odvolacích námietok, čo odvolateľ aj učinil. Inak povedané tým, že sa žalobca dobrovoľne vzdal svojho práva (č.l. 56 súdneho spisu) a pojednávania sa nezúčastnil, vzdal sa aj realizácie procesných práv s ním spojených. Procesný postup podľa ust. § 129 CSP je postup na odstránenie nedostatkov podania spočívajúce v ich neúplnosti, nezrozumiteľnosti a nie na odstráňovanie spornosti skutkových tvrdení resp. rozdielnych právnych názorov na dielčie právne otázky. Rovnako inštitút predbežného prejednania sporu je fakultatívnym procesným inštitútom a jeho použitie je v plnej dispozícií súdu po zohľadnení jeho účelu a očakávaného výsledku vo veci. Námietky odvolateľa k nevyužitiu týchto procesných postupov považoval odvolací súd za nedôvodné, bez akéhokoľvek vplyvu na meritórne rozhodnutie vo veci.
19. Pri nezistení odvolacích dôvodov, ktoré by odvolací súd viedli k zmene alebo zrušeniu napadnutého rozhodnutia a súčasne nezistení nedostatkov v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré odvolací súd prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP), odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, (ktorým okresný súd vo zvyšnej časti žalobu zamietol) ako vecne správny potvrdil.
20. Odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj od rozhodnutia vo veci samej závislý výrok napadnutého rozsudku o trovách prvoinštančného konania, proti ktorému odvolateľ nevzniesol žiadne odvolacie námietky. Napadnutý rozsudok okresného súdu v tejto časti plne zodpovedá procesnému úspechu strán v konaní a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.
21. Výrok I. rozsudku okresného súdu zostal týmto rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknutý.
22. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalovanej ako úspešnej procesnej strane priznal nárok na ich náhradu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
23. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).