Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

46Csp/4/2017

Potvrdené rozhodnutím 6Co/124/2019
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Kataríny Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v právnom spore žalobcu: R Collectors s.r.o., so sídlom Dvořákovo Nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 50 094 297, zastúpeného spoločnosťou RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo Nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471 proti žalovanej: Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom: D. P. XXXX/XXX, U., o zaplatenie sumy 13.195,42 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 46 Csp/4/2017-70 zo dňa 02.júla 2018, takto rozhodol: Rozsudok okresného súdu vo výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e . Žalovaná m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vo výroku I. zostáva rozsudok okresného súdu n e d o t k n u t ý ."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu: Poštová banka, a.s., IČO: 31 340 890, so sídlom Dvoŕákovo námestie 4, 811 02 Bratislava, právne zastúpený: Advokátskou kanceláriou JUDr. Veronika Kubríková, PhD., s.r.o., IČO: 50 361 368, so sídlom Martinčekova 13, Bratislava - Ružinov, proti žalovanej: Z. K., R.. XX.X.XXXX, T. D. D.W. P. XXXX/XXX, Ž.,Š. V. I., v konaní o zaplatenie 13.195,42 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 7.685,85 Eur spolu s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 7.685,85 Eur od 01.11.2017 do zaplatenia, do 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamieta.

III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 21.12.2017 sa žalobca domáhal vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 13.195,42 Eur, úroky vo výške 6.241,78 Eur, úroky vo výške 924,97 Eur, úroky zo zostatku nesplatnej istiny vo výške 17,9 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 13.195,42 od 1.11.2017 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne z nezaplatenej istiny vo výške 13.195,42 Eur od 1.11.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 17.6.2013 uzavrel so žalovanou Úverovú zmluvu č. 5402685986, na základe ktorej žalovanej poskytol peňažné prostriedky vo výške 14.500,- Eur. Úver a úroky sa žalovaná zaviazala splácať v pravidelných mesačných anuitných splátkach vyplývajúcich zo zmluvy, pričom výška každej splátky, vrátane skladby a splatnosti jednotlivých splátok úveru je zrejmá z Predpisu splátok. V dobe od uzavretia zmluvy žalovaná splatila svoj záväzok len čiastočné, pričom jednotlivé platby a spôsob ich započítania vyplýva z platobnej histórie predloženej žalobcom v listine „Aktuálny stav úveru“. Nakoľko sa žalovaná dostala do omeškania s platením pohľadávky zo zmluvy o úvere a pohľadávka žalobcu bola viac ako 3 mesiace po lehote splatnosti, v zmysle obchodných podmienok pre úver vznikol žalobcovi ako veriteľovi nárok požadovať predčasné splatenie úveru vrátane príslušenstva. Na uvedenú skutočnosť žalovanú žalobca upozornil v liste zo dňa 21.1.2015. Nakoľko žalovaná neuhradila úhradu pohľadávky v lehote 15 dní od doručenia upozornenia banky, žalobca pristúpil k zosplatneniu úveru listom - Výzva na úhradu dlžnej sumy. Žalobca si tak uplatnil v konaní aj nárok na úroky z omeškania, a to v súlade s úrokom dohodnutým v zmluve vo výške 17,90 % ročne ako

aj nárok na zákonný úrok z omeškania vo výške 5,15 % ročne, a to od 1.11.2017, t.j dňom nasledujúcim po dni vystavenia listiny aktuálny stav úveru zo dňa 31.10.2017.

3. Žalovaná sa k žalobe a jej prílohám doručeným súdom do vlastných rúk dňa 24.4.2018.

4. Súd následne vo veci nariadil pojednávanie na 2.7.2018. Pred pojednávaním vo veci doručil dňa 27.6.2018 právny zástupca žalobcu súdu vyjadrenie (č.l. 48 a nasl.), v ktorom zotrval na podanej žalobe a argumentoval, že na uvedený záväzkovo-právny vzťah nemožno aplikovať § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko sa na uvedené vzťahuje zákaz retroaktivity, pretože právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou z vyššie uvedenej úverovej zmluvy vznikol pred účinnosťou predmetného ustanovenia. Podľa žalobcu tak na úverové vzťahy, ktoré vznikli pred 1.4.2015 je nevyhnutné aplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zákonodarca až výnimkou od 1.4.2015 určil výnimku, že spotrebiteľské vzťahy úverové vzťahy sa spravujú ustanoveniami Občianskeho zákonníka. Okrem toho právny zástupca žalobcu ospravedlnil neúčasť žalobcu a jeho právneho zástupcu na pojednávaní, a to z dôvodu nenavyšovania ďalších trov konania.

5. Pojednávanie dňa 2.7.2018 súd vykonal v neprítomnosti žalobcu, jeho právneho a zástupcu a v prítomnosti žalovanej. Na pojednávaní žalovaná potvrdila, že so žalobcom uzatvorila Zmluvu o úvere, ktorá je predmetom tohto konania. Splátky z uvedenej zmluvy začala splácať v pravidelných sumách, avšak v rodine došlo k viacerým finančným problémom, preto nezvládala uvedené splácať. Úver si zobrala na finančnú výpomoc svojmu synovi, no komplikovaná rodinná finančná situácia ju dotlačila k tomu, že uvedené nestačila hradiť a je pravdou, že uvedené splátky neuhrádzala možno aj posledných 7-8 mesiacov. Na otázku sudkyne žalovaná uviedla, že predmetný úver si zobrala popri ďalších úveroch, ktoré uviedla vo formulári pre žalobcu. Žalovaná konštatovala, že je starobná dôchodkyňa, popritom naďalej pracuje, aby splácala dlhy a zvládala uhrádzať náklady na domácnosť. Okrem tohto úveru spláca aj iné úvery v menších čiastkach. Uhradenie predmetnej sumy v celom rozsahu však nie je v jej možnostiach uhradiť naraz. Preto žiadala, aby súd pripustil dlhšiu dobu splatnosti predmetnej sumy.

6. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to žalobou, úverovou zmluvou, obchodnými podmienkami úveru, všeobecnými obchodnými podmienkami, platobnou históriou žalovanej, listinou označenou „Aktuálny stav úveru ku dňu 31.10.2017, podaním označením ako upozornenie a následnou výzvou na zaplatenie adresovanými žalovanej, ako aj samotným vyjadrením žalobcu zo dňa 28.6.2018. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k nasledovným skutkovým zisteniam, pričom vec posúdil podľa nižšie uvedených ustanovení právnych predpisov v súlade s právnou úpravou platnou a účinnou ku dňu uzavretia predmetnej zmluvy t.j. ku dňu 17.6.2013 a dospel k nasledovným záverom:

7. Žalobca v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti (banka) a žalovaná, ktorá pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti uzavreli dňa 17.6.2013 zmluvu o úvere lepšia splátka číslo 5402685986, na základe ktorej sa zaviazal poskytnúť žalovanej úver vo výške 14.500,- Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala splatiť v 84 mesačných splátkach po 305,- Eur, s dátumom prvej platby do 20.7.2013, vždy do 20. dňa v mesiaci s konečným dátumom splatnosti úveru 20.6.2020. Ďalšie údaje zo zmluvy o úvere: poistenie: bez poistenia, ročná úroková sadzba 17,9 %, RPMN banky 20,3 %, priemerná RPMN na trhu 13,79 %, celková výška nákladov 11.321,54 Eur. Z úverového formulára ďalej vyplýva, že žalovaná v čase podpisu zmluvy pracovala ako zdravotná sestra s mesačným príjmom 640,- Eur a mala iné pôžičky / úvery, a to dve pôžičky vo VÚB banke so splátkami po 150,- Eur a 63,- Eur a zostatkom spolu 6062,- Eur, dve pôžičky v Slovenskej sporiteľni s mesačnými splátkami po 102,- Eur a 76,- Eur so zostatkom spolu 6600,- Eur.

8. Výzvou na splatenie dlžnej sumy zo dňa 21.1.2015 (č.l. 28) bolo žalovanej oznámené, že pohľadávka banky vo výške 994,82 Eur je viac ako 3 mesiace po splatnosti. Zároveň ju žalobca ako veriteľ upozornil, že ak uvedenú sumu neuhradí v lehote 15 dní od doručenia výzvy, banky je oprávnená vyhlásiť úver za predčasne splatný.

9. Výzvou na úhradu dlžnej sumy zo dňa 6.2.2015 žalobca žalovanej oznámil (č.l. 26), že k 6.2.2015 sa stala úverová pohľadávka žalovanej predčasne splatná v celom rozsahu. Výška dlžnej sumy je: dlžná istina 13.195,42 Eur, úrok 550,67 Eur, poplatky za upomienky 4,65 Eur, t.j. spolu 13.750,74 Eur. Výzva bola žalovanej doručená do vlastných rúk dňa 11.2.2015, čo vyplýva z pripojenej doručenky.

10. Z listiny označenej ako Aktuálny stavu úveru ku dňu 31.10.2017 vyplýva, že žalovaná zaplatila splátky spolu vo výške 6.841,15 Eur. Poslednú splátku uhradila dňa 12.7.2017 vo výške 200,- eur. Žalovaná splátky uhrádzala nepravidelne a v nepresných sunmách, posledná správne uhradená splátka bola 14.11.2014. Z uvedenej listiny tiež vyplýva výška mesačnej splátky 380,- Eur.

11. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka v platnom znení (ďalej len ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona o spotrebiteľských úveroch, účinné ku dňu uzatvorenia zmluvy o úvere, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi. Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, r) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

14. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b), d) zákona o spotrebiteľských úveroch poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

16. Podľa § 11 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

17. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

18. Podľa § 52 ods. 2 účinného v čase uzavretia zmluvy ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

19. Podľa § 52 ods. 3 dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

20. Podľa § 52 ods. 4 spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

21. Podľa § 53 ods. 1 až 3, ods. 5 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „Občiansky zákonník“) spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

24. Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzatvorená zmluva o úvere, ktorá má charakter zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súčasne išlo aj o zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010

Z.z. Žalobca v podaní doručenom súdu dňa 28.6.2018 namietal, že zmluvu je potrebné posudzovať v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka, nakoľko § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka je účinné až od 1.4.2015, t.j. po uzavretí zmluvy. V tomto smere žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.3.2013, sp.zn. 6MCdo/4/2012, t.j. rozhodnutie pred 1.4.2015. Z uvedeného je zrejmé, že táto námietka žalobcu je v spore irelevantná, rovnako ako aj skutočnosť, že súd vyhodnotil predmetnú zmluvu v zmysle § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzavretia zmluvy (t.j. účinného do 31.5.2014) a následne v zmysle zákona § 129/2010 Z.z.. Uzatvorená úverová zmluva je zmluvou o spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z.z. ( v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy). Z uvedeného dôvodu musí byť podriadená režimu citovaného zákona o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecnej úpravy spotrebiteľských zmlúv upravenej v Občianskom zákonníku. Uzatvorená zmluva nie je vylúčená zpôsobnosti citovaného zákona. V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, pretože ju žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek zmenu, preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka ako aj zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka, došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu. Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len „smernica“).. Nepochybne zmluva uzavretá medzi stranami sporu je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. 25. Okresný súd Zmluvu o úvere zo dňa 17.6.2013, ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podrobil súdnemu prieskumu zistiac, že ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu, ktorej obsah a obsah jej príloh žalovaná nemohla žiadnym spôsobom ovplyvniť, preto nejde o individuálne dojednané zmluvné ustanovenia. Súd ďalej zistil, že zmluva obsahuje nesprávny údaj o celkovej čiastke, ktorú mala žalovaná zaplatiť a aj nesprávny údaj o výške RPMN (§ 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z.), keď zo zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná mal úver splatiť v 84 mesačných splátkach po 305,- Eur, čo predstavuje sumu spolu vo výške 25.620,- Eur. V zmluve nie je uvedená celková čiastka, ktorú má žalovaná splatiť, ale len údaj o výške úveru 14.500,- Eur a celkovej výške nákladov 11.321,54 Eur, t.j. spolu 25.821,54 Eur. Súd má za to, že žalobca v zmluve neposkytol jednoznačný údaj o celkovej čiastke, ktorú má žalovaná zaplatiť. Z dostupných údajov uvedených v zmluvnom formulári vyplývajú zmätočné informácie, a tak spotrebiteľovi nemôže byť zrejmá celková čiastka, ktorú má uhradiť tak, ako to vyžaduje znenie § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z. Uvedené ustanovenia s poukazom na ich nesprávnosť spôsobujú tiež nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa.

26. Na základe uvedeného súd konštatuje, že zmluva neobsahuje všetky náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., keďže v nej chýba uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Podľa zmluvného formulára celková čiastka úveru nie je v zmluve vyčíslená. Žalobcovi pritom nič nebránilo vyčísliť, akú celkovú čiastku napokon spotrebiteľ zaplatí. Ak sa takému vyčísleniu vyhol, musí čeliť sankcii podľa § 11 ods. 1 písm. b) citovaného zákona, a to bezúročnosti a bezpoplatkovosti poskytnutého úveru. Zákon o spotrebiteľských úveroch je v tomto prípade celkom jednoznačný, keď vyžaduje uvedenie celkovej čiastky, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť. Zákon nepočíta s tým, že by stačilo len uvedenie spôsobu, akým sa vypočíta celková čiastka, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, tak ako to urobil právny predchodca žalobcu v zmluve. Priemerný spotrebiteľ si musí byť pri uzatváraní zmluvy vedomý, akú presnú čiastku veriteľovi spolu zaplatí. Priemerného spotrebiteľa nemožno považovať za dostatočne informovaného o všetkých relevantných podmienkach spotrebiteľského úveru, ak sa od neho vyžaduje, aby sám urobil matematický prepočet v zmluve uvedených položiek. Zákonným následkom takého postupu je vznik nevyvrátiteľnej domnienky, že sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Nič na tom nemení ani záver obsiahnutý v rozhodnutí Súdneho dvora EÚ vo veci C42/15, na ktoré rozhodnutie žalobca okrem iného vo svojom podaní doručenom súdu dňa 27.6.2018

poukazuje (rozhodnutie sa povinnosťou uviesť v zmluve celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, nezaoberá).

27. Pre úplnosť súd však v rámci súdneho prieskumu podrobil úverovú zmluvu aj v zmysle § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko ide o konanie so slabšou stranou sporu a z úverovej zmluvy vyplývajú zmätočné informácie, súd sa s ohľadom na výšku poskytnutého úveru zaoberal aj povinnosťou veriteľa, t.j. žalobcu, posúdiť pred uzavretím zmluvy s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru. Zo samotnej zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaná mala ďalšie štyri úvery u dvoch iných bankových inštitúcii v celkovej výške 12.662,- Eur. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 14.500,- Eur pri mesačnej splátke 305,- Eur na obdobie 84 mesiacov, čo pri príjme uvedenom žalovanou vo výške 640,- eur a platení ďalších úverov a životných nákladov, je nutné konštatovať, že výška splátky sa javí neprimeraná pomerom žalovanej, absolútne nezodpovedá jej reálnym možnostiam. Podľa úverového formulára mal poskytnutý úver slúžiť na vyplatenie úveru, ktorý mala žalovaná v iných bankách. Avšak z výpovede žalovanej na pojednávaní vyplynulo, že úver si zobrala za účelom finančnej výpomoci synovi. Objektívne a bez ohľadu na aký účel reálne žalovaná využila, nebolo v možnostiach žalovanej uhrádzať na splátku úveru v sume 305,- eur zo svojho príjmu sumu cca. 640,00 eur, a to po dobu 7 rokov, popri plnení ďalších finančných povinnosti žalovanej. Pokiaľ ide o zákonné kritériá stanovené v ust. § 7 ods.1 citovaného, ktoré treba brať do úvahy pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, súd konštatuje, že tieto neboli zo strany banky zohľadnené. Predovšetkým čo sa týka výšky poskytnutého spotrebiteľského úveru, je neadekvátne podľa názoru súdu poskytnúť spotrebiteľský úver vo výške 14.500,- eur osobe s takým príjmom ako žalovaná. Súd poukazuje, že následkom takejto vysokej výšky úveru a doby splatnosti 8 rokov aj pri úrokovej sadzbe vo výške 17,9 % ročne celková výška nákladov predstavovala sumu 11321,54 eur, čo je pre žalovanú nepochybne suma likvidačná, a to aj bez ohľadu na účel poskytnutého úveru, keďže takýmto spôsobom ťaživá situácia žalovanej vyriešená nebola. Súd okrem toho poukazuje na nezrovnalosť medzi úverovou zmluvou a aktuálnym zostatkom úveru, v ktorom je uvedená iná výška mesačnej splátky, t.j. 380,- Eur ( nie 305,- Eur ako je v dohodnuté v zmluve o úvere). Žalobca sa v žalobe ani vyjadrení k tejto sume nevyjadril, a tak súd s ohľadom na príjem a sociálne a finančné postavenie žalovanej opätovne konštatoval, že výška mesačnej splátky je pre žalovanú v tejto sume prinajmenšom neprimeraná a nevyplýva zo žiadne dojednania medzi žalobcom a žalovanou, ktoré by boli v konaní súdu predložené.

28. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a s prihliadnutím k zistenému skutkovému stavu súd ustálil, že v danom prípade jedná sa o hrubé porušenie povinností veriteľa konať s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, následkom čoho je, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov s poukazom na ust. § 11 ods. 2 citovaného zákona

- banka nezohľadnila údaje o príjmoch a výdavkoch žalovanej.

29. Na základe uvedeného potom možno priznať žalobcovi iba nárok na to, čo bolo podľa Zmluvy o úvere žalovanej poskytnuté, t.j. spotrebiteľský úver vo výške 14.500,- Eur po zohľadnení zaplatenej sumy 6.814,15 Eur, tak ako uviedol žalobca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 27.6.2018. Rozdiel predstavujúci sumu 7.685,85 Eur je žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Podľa § 232 ods. 2, ods. 3 ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. (20) O splatnosti prisúdenej sumy súd rozhodol podľa § 232 ods. 3 CSP. Súd určil dlhšiu ako zákonnú lehotu na plnenie, t.j. 6 mesiacov, a to s ohľadom na finančnú situáciu žalovanej a výšku súdom určenej sumy, ktorú je povinná žalobcovi zaplatiť. Žalovaná je v súčasnosti starobná dôchodkyňa dôchodkom vo výške 430,- Eur. Popri tomu pracuje ako zdravotná sestra v domove dôchodcov, kde má mesačne príjem vo výške 450,- Eur. Z dôvodu splácania viacerých úverov si našla aj druhú prácu pre dve firmy, kde zarába 140,- Eur mesačne. Nakoľko však žalovaná platí viaceré pôžičky, nie je v jej finančných možnostiach uhradiť dlh jednorázovo, a tak súd dospel k záveru, že dlhšia lehota splatnosti je adekvátnym časovým horizontom na splatenie vyššie uvedenej sumy žalobcovi.

30. Vo zvyšku súd žalobu zamietol a to z dôvodov, ktoré uviedol vyššie. Súd žalobcovi priznal nárok na zákonný úrok z omeškania od 1.11.2017, a to v uplatnenej výške 5 % ročne z priznanej sumy do zaplatenia. Pri priznaní zákonného úroku z omeškania súd vychádzal z § 517 ods. 2 v spojení

s ustanovením § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. Vo zvyšku súd žalobu zamietol z dôvodu, že poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov (súd žalobcovi nepriznal uplatnené úroky a poplatky a celú žalovanou zaplatenú sumu započítal na istinu úveru). Takisto súd nepriznal žalobcovi úrok z omeškania v žalovanej výške 5,15 % ročne, pretože zákonná sadzba úroku z omeškania k uvedenému dňu bola vo výške 5 % ročne. Samotný fakt, že žalobcovi vznikol nárok na úročenie úveru skôr ako od 1.11.2017 na tejto skutočnosti nič nemení, nakoľko samotný žalobca v žalobe uviedol, že si je toho vedomý, avšak nárok na úroky si uplatňuje až od 1.11.2017. Súd nemôže priznať viac ako si žalobca žiada, a tak žalobcovi priznal nárok na úrok z omeškania od 1.11.2017 vo výške 5 % ročne tak, ako to vyplýva zo sadzby Európskej centrálnej banky k uvedenému dňu žalobcom požadovaného úročenia úveru. V časti úroku z omeškania vo výške 0,15% ročne žalovaný nárok teda nie je dôvodný, a tak v tejto časti súd žalobu rovnako zamietol. 31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

32. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

34. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania. Žalobca aj žalovaný boli v konaní čiastočne úspešní a čiastočne neúspešní. Procesný úspech žiadnej z procesných strán výraznejším spôsobom neprevyšuje procesný úspech druhej sporovej strany. Súd pritom prihliadal nielen na žalovanú a priznanú istinu, ale aj na žalované a vyčíslené príslušenstvo, pretože aj toto tvorilo značnú časť uplatnenej pohľadávky žalobcu (v tejto časti bol žalobca neúspešný). Preto súd trovy konania pomerne nedelil a vyslovil, že žiadna zo strán nemá na ich náhradu nárok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia