Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozhodnutie_6CoCsp-4-2020.pdf
PDF · 89.2 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/4/2020
Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Ing. Miroslava Manďáka a sudkýň Mgr. Stanislavy Kollárovej a JUDr. Ivety Sopkovej v právnej veci žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov VÚB, a.s., so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, zastúpeného: Jakubčák, advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Bratislava, Michalská 14, IČO: 47 255 706, proti žalovanej: C.. D. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom T., L. XXX/XX, zastúpenej: Občianske združenie OPOS, so sídlom Trenčianska Teplá, A. Hlinku 1084/24A, IČO: 51 147 688, o zaplatenie 3 872,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č.k. 5Csp/12/2019 -137 zo dňa 04. novembra 2019, takto
rozhodol:
I. Rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výroku II. a III. p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania 0,05% ročne zo sumy 3 872,64 eur od 24.04.2018 do zaplatenia zastavil (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.) a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu (výrok III.).
2. V odôvodnení svojho rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 3 872,64 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od 24.04.2018 do zaplatenia titulom dlhu žalovanej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. 007039111210911, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 6.490,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s úrokom splácať v pravidelných 120 mesačných anuitných splátkach vo výške 89,03 eur vrátane poistného, pričom 1. splátka bola splatná dňa 21.10.2011 a konečná splatnosť úveru bola určená na deň 21.9.2021. Žalovaná úver riadne nesplácala, v dôsledku čoho došlo listom zo dňa 10.4.2018 k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru a žalovaná bola vyzvaná k zaplateniu zostatku úveru s príslušenstvom. Žalovaná dlžnú sumu neuhradila a dlžná suma 3.872,64 eur predstavuje iba zostatok neuhradenej istiny úveru. Žalovaná nárok žalobcu považovala za nedôvodný, nakoľko podľa jej názoru zmluva o úvere, ktorú so žalobcom uzavrela, neobsahuje zákonom predpísané obligatórne náležitosti, a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Tento nedostatok má za následok, že úver je treba považovať za bezúročný a bez poplatkov. Okrem toho namietala, že žalobca nepreukázal, že by skúmal, či žalovaná spĺňa podmienky poskytnutia úveru, t.j. či skúmal bonitu žalovanej, nakoľko žalovaná nemá vedomosť o tom, či od nej bolo vôbec požadované dokladovanie jej príjmu. Neskúmanie jej bonity má v konečnom dôsledku dopad v zmysle § 7 ods. 1 a 2 zákona č. 129/2010 Z.z. na bezúročnosť úveru.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobca, resp. jeho právny zástupca sa na pojednávanie bez ospravedlnenia, napriek riadnemu predvolaniu, nedostavil, pričom v predvolaní bol upozornený
na následky nedostavenia sa na pojednávanie, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie. Žalovaná v konaní žiadala, aby súd vo veci rozhodol rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 Civilného sporového poriadku (CSP), a preto súd prvej inštancie podľa § 278, § 279 CSP rozhodol tak, že žalobu zamietol, nakoľko boli splnené podmienky pre rozhodnutie vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny zástupca bol riadne na pojednávanie vytýčené na deň 04.11.2019 predvolaný, toto predvolanie mu bolo doručené dňa 18.10.2019. V predvolaní bol právny zástupca žalobcu poučený o dôsledkoch nedostavenia sa a neospravedlnenia svojej neprítomnosti včas a vážnymi okolnosťami vrátane možnosti rozhodnúť vo veci rozsudkom pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP
4. Proti tomuto rozsudku čo do výrokov II. a III. podal včas odvolanie žalobca a navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť v celom rozsahu, pretože neboli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 369/2018 zo dňa 13.12.2018, sp.zn. I. ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019, v zmysle ktorých formalistický výklad § 274 CSP nie je žiaduci, ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, počas ktorej žalovaný nie je v konaní nečinný a súd vykonal rozsiahle dokazovanie na návrh strán sporu. S uvedenými rozhodnutiami korešponduje i súdna prax iných súdov, napr. rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 17Co/70/2018. Vydanie napadnutého rozhodnutia predstavuje porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Zdôraznil, že v rámci podania k pojednávaniu 04.09.2019 požiadal o ospravedlnenie z pojednávania vzhľadom na to, že neevidoval žiadnu výzvu súdu v tom smere, že by žaloba nebola úplná či dôvodná. Žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti v záujme princípu hospodárnosti konania a nenavyšovania trov konania oboch strán. Z napadnutého rozsudku nevyplýva, prečo nedošlo k prejednaniu veci na pojednávaní 04.09.2019 a pojednávanie bolo odročené na 04.11.2019. V konaní nebol pasívny, vyjadril sa k výzve súdu, nebránil postupu konania.
5. Žalobca zároveň podal i návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 281 ods. 1 CSP. Okresný súd Prievidza uznesením č.k. 5Csp/12/2019 zo dňa 13.12.2019 tento návrh zamietol podľa § 281 ods. 1 CSP s odôvodnením, že žalobca neuviedol žiadne dôvody, pre ktoré pojednávanie dňa 04.11.2019 zmeškal. 6. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila.
7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec v intenciách ustanovení § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), t. j. v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov.
8. V zmysle ustanovenia § 385 ods. 1 CSP nebolo potrebné na prejednanie odvolania žalobcu nariaďovať pojednávanie.
9. V zmysle § 378 ods. 1 CSP na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.
10. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
11. Podľa § 356 písm. a/ CSP odvolanie nie je prípustné proti rozsudku pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.
12. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a preto je potrebné tento potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP.
13. Odvolacia námietka žalobcu spočíva v argumente, že vo veci neboli splnené procesné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškania žalobcu podľa § 278 CSP.
14. Po preskúmaní veci odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali záver o tom, že súd prvej inštancie postupoval v rozpore so zákonom v tom zmysle, že by neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu a odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobca sa žalobou, doručenou Okresnému súdu Prievidza domáhal od žalovanej peňažného plnenia vo výške 3 872,64 eur s príslušenstvom titulom dlhu žalovanej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru Flexipôžička č. 007039111210911, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej peňažné prostriedky vo výške 6.490,- eur. Výzvou zo dňa 11.03.2019 (doručenou 12.03.2019) súd prvej inštancie vyzval žalobcu na preloženie výpisu z účtu žalovanej, údaje, kedy boli zaplatené splátky úveru žalovanou a v akej výške, ktorou splátkou sa dostala do omeškania, kedy nastala splatnosť tej ktorej splátky, s ktorou sa dostala žalovaná do omeškania. Ďalšou výzvou zo dňa 28.03.2019 (doručenou 01.04.2019) súd prvej inštancie vyzval žalobcu, aby uviedol, ktoré splátky mu žalovaná neuhradila pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, aká čas istiny bola splatná do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, či trvá na úroku z omeškania v sadzbe 5,05 % ročne, keď ku dňu 24.04.2018 bola výška úrokov z omeškania podľa nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. 5 % ročne. Keďže žalobca nereagoval, na doplnenie údajov bol urgovaný výzvami zo dňa 24.04.2019, 13.05.2019, ktoré mu boli doručené 25.04.2019, 14.05.2019. Dňa 04.06.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovanej k žalobe. Súd prvej inštancie vytýčil pojednávanie na deň 04.09.2019, pričom opätovne urgoval žalobcu na doplnenie skutkových údajov výzvou zo dňa 30.07.2013. Dňa 30.08.2019 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k výzve súdu, čiastočné späťvzatie žaloby, vyjadrenie k protinávrhu žalovanej a ospravedlnenie neúčasti žalobcu a jeho zástupcu z pojednávania 04.09.2019 i s ohľadom na to, že neeviduje žiadnu výzvu súdu v tom smere, že by žaloba nebola úplná či dôvodná po tomto podaní, resp. iné podanie žalovanej. Požiadal súd o oznámenie, ak by súd považoval za potrebné doložiť podklad či vysvetlenie alebo dôkaz zo strany žalobcu. Pojednávanie dňa 04.09.2019 bolo otvorené a následne odročené na neurčito za účelom podania vyjadrenia žalovanej k podaniu zo strany žalobcu, ktoré pre krátkosť času žalovanej doručované nebolo. Žalovaná sa k veci vyjadrila podaním zo dňa 20.09.2019, ktoré bolo doručené žalobcovi. Následne bol stanovený termín pojednávania na 04.11.2019, ktoré predvolanie bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 18.10.2019 vrátane urgencie na oznámenie, v súvislosti s ktorou splátkou bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru, ktoré splátky, ktorých splatnosť nastala pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru, neboli uhradené a tvoria časť istiny a akým spôsobom bola preverená bonita žalovanej pred poskytnutím úveru. Žalobca bol v predvolaní na pojednávanie poučený podľa § 278 CSP, že ak sa nedostaví na pojednávanie a svoju neúčasť neospravedlní včas a vážnymi okolnosťami, na návrh druhej strany súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie. Dňa 04.11.2019 prebehlo pojednávanie, na ktorom došlo na návrh žalovanej k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie žalobcu, na ktoré sa žalobca ani jeho zástupca nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili. Žalobca a jeho zástupca taktiež nereagovali na výzvu (urgenciu) súdu.
16. Podľa § 278 CSP na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa § 137 písm. a) na návrh žalovaného rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobu zamietne, ak a) sa žalobca nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalobca poučený o následku nedostavenia sa vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a b) žalobca neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a vážnymi okolnosťami.
17. Rozsudok pre zmeškanie žalobcu ( § 278 CSP) či žalovaného (§ 273, § 274 CSP), tzv. kontumačný rozsudok, predstavuje procesnú sankciu za pasivitu strán v spore. Civilný sporový poriadok explicitne ako podmienku aplikácie týchto zákonných ustanovení neustanovuje nespornosť uplatneného nároku. Strany už majú o konaní vedomosť, je na nich, aby realizovali svoje procesné práva a povinnosti včas a riadne, a vždy im ostáva možnosť využiť pri naplnení zákonných predpokladov inštitút zrušenia rozsudku pre zmeškanie (§ 281 CSP), resp. odvolania podľa § 356 písm. a/ CSP.
18. Odvolací súd zdôrazňuje, že sa stotožňuje s argumentáciou odvolateľa a nie je zástancom výlučne mechanického gramatického výkladu ust. § 274, § 278 CSP v naznačenom smere, teda, že súd musí vyhlásiť rozsudok pre zmeškanie, ak sú splnené podmienky vymedzené v § 274 CSP, resp. § 278 CSP (žalobca či žalovaný sa nedostavia na pojednávanie vo veci, hoci boli na naň riadne a včas predvolaní a v predvolaní na pojednávaní boli poučení o následkoch nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a svoju neprítomnosť neospravedlnili včas a vážnymi dôvodmi, k čomu musí samozrejme pristúpiť návrh protistrany na rozhodnutie rozsudkom pre zmeškanie), pretože každé ustanovenie Civilného sporového poriadku musí súd v zmysle článku 3 CSP vykladať nielen podľa jazykového vyjadrenia, ale aj zmyslu a účelu toho ktorého ustanovenia. Ako je uvedené vyššie, a vyplýva to i z dôvodovej správy k citovanému ustanoveniu, účelom inštitútu rozsudku pre zmeškanie je v tomto prípade sankcionovať pasivitu strán v konaní a eliminovať obštrukcie z ich strany. Podľa čl. 2 ods. 1
CSP ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Spravodlivej ochrane práv by nezodpovedal postup súdu prvej inštancie, ktorým by spor rozhodol rozsudkom pre zmeškanie za situácie, keď žalobca je v priebehu konania aktívny, komunikuje so súdom a predkladá tvrdenia i dôkazy. I keď podľa textu ustanovenia § 278 CSP súd rozhodne rozsudkom pre zmeškanie žalobcu obligatórne a na ktoromkoľvek pojednávaní, musí nad textom zákona prevládnuť vyšší princíp spravodlivej ochrany práv strany sporu a odvolací súd zastáva názor, že súd, dodržujúci tento princíp, nemusí návrhu na vydanie rozsudku pre zmeškanie mechanicky vyhovieť každom prípade. Uvedené plne korešponduje so závermi uznesenia Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 233/2019 zo dňa 04.06.2019, na ktoré sa odvoláva žalobca a podľa ktorých formalisticky výklad ust. § 274 CSP a toho, že súd vždy za kumulatívneho splnenia v tomto ustanovení zakotvených zákonných podmienok rozsudkom pre zmeškanie žalobe vyhovie, skutočne nie je žiaduci, najmä ak súdne konanie trvá dlhšiu dobu, vo veci sa uskutočnilo viac pojednávaní, na ktoré sa žalovaný riadne dostavil , nebol v konaní nečinný a súd na návrh obidvoch strán vykonal rozsiahle dokazovanie. Podľa názoru ústavného súdu v danej veci treba návrh na vydanie rozsudku pre zmeškanie a splnenie ďalších zákonných podmienok posudzovať vždy aj podľa okolnosti prejednávanej veci. Napriek kogentnosti ust. § 274 CSP by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch pre vydanie rozsudku pre zmeškanie mohlo znamenať porušenie práva na spravodlivý proces, v neposlednom rade v tom, že pri takomto formalistickom postupe by bolo odopreté strane sporu možnosť podať riadny opravný prostriedok (odvolanie vo veci samej).
19. V súdenej veci však odvolací súd zistil, že žalobca bol v konaní pasívny a nečinný, keď na výzvy súdu na doplnenie rozhodujúcich skutkových tvrdení v zmysle § 150 ods. 2 CSP zo dňa 11.03.2019, 28.03.209, 24.04.2019, 13.05.2019, 30.07.2019 reagoval až v súvislosti s vyjadrením žalovanej k žalobe a s nariadeným pojednávaním na deň 04.09.2019, a to dňa 30.08.2019. V tomto podaní zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť svojho zástupcu na pojednávaní dňa 04.09.2019 i s ohľadom na to, že neeviduje žiadnu výzvu súdu v tom smere, že by žaloba nebola úplná či dôvodná po tomto podaní, resp. iné podanie žalovanej. Zároveň požiadal súd o oznámenie, ak by súd považoval za potrebné doložiť podklad či vysvetlenie alebo dôkaz zo strany žalobcu. Pojednávanie dňa 04.09.2019 bolo otvorené a následne odročené na neurčito za účelom vyjadrenia žalovanej k doplneniu žaloby zo strany žalobcu. Po doručení vyjadrenia žalovanej k veci žalobcovi bol stanovený termín pojednávania na 04.11.2019, ktoré predvolanie bolo doručené zástupcovi žalobcu dňa 18.10.2019 vrátane urgencie na oznámenie rozhodujúcej skutkovej okolnosti podľa § 150 ods. 2 CSP, keďže žalobca túto skutočnosť napriek predchádzajúcim výzvam súdu neoznámil ( a o ktorý postup napokon i sám požiadal v podaní, doručenom dňa 30.08.2019). Na túto urgenciu žalobca opäť nereagoval a dňa 04.11.2019 prebehlo pojednávanie, na ktorom došlo na návrh žalovanej k vyhláseniu rozsudku pre zmeškanie žalobcu, na ktoré sa žalobca ani jeho zástupca nedostavili a svoju neúčasť neospravedlnili žiadnym spôsobom.
20. Z uvedeného vyplýva, že vo veci boli splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalobcu podľa § 278 CSP tak, ako to urobil súd prvej inštancie, pretože žalobca bol v konaní napriek výzvam súdu pasívny, na výzvy súdu nereagoval vôbec alebo nedostatočne, nedoplnil rozhodujúce skutkové okolnosti, na pojednávaniach súdu sa nezúčastnil, pričom v konaní nebolo vykonané rozsiahle dokazovanie. Na nariadenom pojednávaní dňa 04.11.2019 sa nezúčastnil, svoju neúčasť vôbec neospravedlnil a ospravedlnenie tejto neúčasti nemožno bez ďalšieho vyvodiť ( § 124 ods. 1 CSP) ani z obsahu jeho podania, doručeného súdu dňa 30.08.2019, ktoré obsahovalo len ospravedlnenie z pojednávania dňa 04.09.2019. Zároveň žalovaná, ktorá sa riadne zúčastnila pojednávaní dňa 04.09.2019 i dňa 04.11.2019, navrhla na pojednávaní 04.11.2019 súdu vydať rozsudok pre zmeškanie žalobcu. 21. Za tejto procesnej situácie postupu súdu prvej inštancie, ktorý podľa § 278 CSP rozhodol vo veci rozsudkom pre zmeškanie niet čo vytknúť, pričom vzhľadom na okolnosti prípadu nešlo len o formalistický a neprimerane prísny výklad ust. § 278 CSP.
22. Na základe všetkých popísaných dôvodov odvolací súd odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil ako vecne správny.
23. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal nárok na ich náhradu žalovanej, ktorá bola v odvolacom konaní úspešná v celom rozsahu.
24. O výške náhrady trov odvolacieho konania žalovanej rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 v nadväznosti na § 251 CSP súd prvej inštancie.
25. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).